Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte vydržali v tento piatočný deň v rokovacej sále. Dovoľte aj mne pár krátkych poznámok k programovému vyhláseniu vlády. Za týchto niekoľko dní, počas ktorých sa rokuje o programovom vyhlásení vlády, som si tu vypočul rôzne analýzy, koľkokrát sa spomína slovo tvorivosť, aké má programové vyhlásenie vlády nedostatky, kde vidíte slabiny. Na moje potešenie, týchto tvrdení, kde sú slabiny zaznelo minimálne a skôr tu môžem povedať, že dochádzalo k zhode, že programové vyhlásenie vlády má celý rad pozitív, ktoré sú hodné podpory.
To, čo tu nezaznelo, ja si dovolím odcitovať z programového vyhlásenia vlády a poviem aj prečo. "Vláda bude podľa náročnosti a akútnosti problematiky neodkladne riešiť reformy systémov vzdelávania, v zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. Dôraz bude kladený na zvyšovanie ich efektívnosti a kvality pri rešpektovaní možnosti determinovaných dlhodobou udržateľnosťou verejných financií." Ďalší odsek. "Vláda navrhne legislatívne opatrenia k vytvoreniu novej štruktúry orgánov miestnej štátnej správy." A tak ďalej. Inými slovami - reforma štátnej správy. V inej časti sa hovorí o dokončení projektu UNITAS, v tej sa v zásade môže pomenovať slovami dokončenie reformy finančnej správy. To, čo tu nezaznelo v tejto ctenej snemovni je to, že ak by toľkoto reforiem bolo v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej alebo Mikuláša Dzurindu, bola by to tak reformná vláda, ktorá nemá obdobu v celej galaxii. Na programové vyhlásenie našej vlády sa hovorí, že je málo konkrétne. A vy ste očakávali, že donesie niekto zväzok zákonov zviazaný v zbierkach, predloží vám ich tu na tejto schôdzi, spolu s programovým vyhlásením vlády ich odhlasujeme všetky a štyri roky bude pokoj? Ja si myslím, že tadiaľto určite cesta nevedie a nemohla viesť.
Ak dovolíte, by som upozornil na ďalší pohľad, ktorý vznikol pri príprave programového vyhlásenia vlády a ktorý doteraz na pôde Slovenskej republiky nebol zaznamenaný. To je kontinuita tvrdení prechodu z politiky z opozície do vládnej koalície sa nedá povedať, ale do vládnej pozície, a do pretavenie niektorých názorov do programového vyhlásenia vlády. Budem v tejto chvíli hovoriť o téme, ktorá sa týka Združenia miest a obcí Slovenska, teda miest a obcí Slovenska a budem hovoriť o audite verejnej správy. Niekedy na jar tohto roku sme schválili v tejto poslaneckej snemovni uznesenie parlamentu o tom, že bude vykonaný audit verejnej správy ako nevyhnutný predpoklad pre posúdenie financovania samosprávy. Bol to návrh poslanca, vtedy poslanca, pána Roberta Fica, o niekoľko mesiacov neskôr je tento návrh, je toto uznesenie pretavené do programového vyhlásenia vlády. Vy hovoríte o tom, že nie je dôležité, kto to robí, ale čo robí. Hovoríte na druhej strane o tom, že máte nedôveru k personálnemu zloženiu a k realizácii programového vyhlásenia vlády a mnohí z vás nechcú vystaviť tzv. bianco šek na programové vyhlásenie vlády, jeho podporou len preto, lebo nedôverujete ľuďom, ktorí ho majú realizovať. Ja sa vás spýtam, a čo je na tom nedôveryhodné? Robert Fico predložil na jar t.r. ako opozičný politik návrh uznesenia, Národná rada ho schválila, je pretavené do programového vyhlásenia vlády a v priebehu tohto roku bude realizované.
Ja sa vás pýtam, čo je nedôveryhodné na tom, že prvýkrát v histórii Slovenska rokovala vláda pri zostavovaní programového vyhlásenia vlády s reprezentatívnymi organizáciami. Je vytvorený predpoklad pre vznik Rady solidarity a rozvoja, ktorý opätovne, mnohí z vás spochybňujú, ale neviem, neviem prečo. Ja poviem za Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré sa zúčastnilo na rokovaní o programovom vyhlásení vlády aj na všetkých ostatných rokovaniach, pokiaľ ide o pripomienkovanie zákonov aj v predchádzajúcom období a bude sa zúčastňovať aj v budúcnom období. Združenie miest a obcí Slovenska predložilo 13 požiadaviek, ktoré myli byť zakotvené do programového vyhlásenia vlády. Viete aké je hodnotenie týchto požiadaviek? Drvivá väčšina týchto požiadaviek je pretavená do programového vyhlásenia vlády a ten odhad je, viac ako 80 % požiadaviek je zapracovaných do programového vyhlásenia vlády. Ja sa vás spýtam, kedy v uplynulej histórii bol takýto postup? Môžme porovnávať. Porovnajme to s návrhom daňového mixu vlády Ivety Radičovej, ktorý predkladal vtedajší minister financií Ivan Mikloš. Prišiel na toto miesto do parlamentu, postavil sa, povedal, tu máte balík peňazí, ktorý sa bude volať daňový mix, bude menší, ako bol v minulom roku, bude menší, ako bol v predchádzajúcich rokoch a jednoducho takto to bude schválené. Nikto sa nepýtal Združenia miest a obcí Slovenska, nikto sa nepýtal miest a obcí Slovenska, či budú mať za čo svietiť, či budú mať za čo vyvážať smeti, či bude na samosprávne funkcie a či bude na prenesený výkon štátnej správy, ktoré štát preniesol na plecia starostov a primátorov, že musia vykonávať kompetencie, ktoré im boli zverené do pôsobnosti. Toto je diametrálny iný postoj vlády Roberta Fica a vy hovoríte, že nie ste pripravení podporiť personálne zloženie vlády a programové vyhlásenie vlády, lebo nedôverujete personálnemu zloženiu vlády a nebudete podpisovať nejaký bianco šek. Ja si dovolím tvrdiť, že to, čo hovoríte, že je potrebné sa pozerať na to, kto a čo robí, je v tomto prípade na mieste a znovu to dáva predpoklad že programové vyhlásenie vlády je možné podporiť.
Ak dovolíte, zastavím sa už len pri dvoch otázkach, aby som dlho nezdržiaval. Zastavím sa len pri dvoch otázkach, ktoré boli v predchádzajúcej rozprave často frekventované a myslím si, že tu bude prebiehať aj zásadný stret počas tohto štvorročného obdobia.
Prvá otázka je otázka daňová. Včera bola relatívne zaujímavá rozprava, pokiaľ sa týkalo rovnej dane a poukazovalo sa na možné problémy daňových únikov, nenapĺňania výberu daní v prípade zavedenia progresívneho zdaňovania. Opätovne sa démonizoval prínos rovnej dane v roku 2004. Ja si opätovne dovolím povedať, tak ako som to povedal niekoľkokrát, že rovná daň v tej polohe ako bola zavedená, bola prínosom predovšetkým preto, že zjednodušila daňový systém. Vytvorila predpoklady, pretože vznikol dodatočný výber dane, nie preto, že je to rovná daň, ale pretože sa zlikvidovali možnosti daňových únikov. Jednoducho ak bol nastavený model, že nie je 10 % DPH a nie je 35 % alebo 28 % daň z príjmu právnických osôb, kde je relatívne vysoký rozdiel, to znamená, neoplatí sa podnikateľom kupovať faktúry na to, aby si zabezpečovali svoje ďalšie výdavky a týmto spôsobom optimalizovali daňové príjmy. Toto bol dôvod, preto s tým rozdielom, so znížením tohto rozdielu, že sa zvýšil aj výber daní. Pri tom opatrení, ktoré navrhuje táto vláda a o ktorom ešte stále, veľmi intenzívne rokuje so všetkými sociálnymi partnermi, že ten rozdiel bude na úrovni dvoch-troch, piatich percent, nevytvára absolútne predpoklady na to, aby dochádzalo k masívnym daňovým únikom alebo demotivovalo od platenia daní. Je tu ďaleko rozdielny pohľad na solidaritu, ďaleko rozdielny pohľad na solidaritu a jej chápanie. Vy, ktorí ste liberáli a sedíte predovšetkým v tejto strednej časti rokovacej sály, hovoríte, je treba minimum, je treba minimum, aj vy pán Poliačik, prepáčte, vy sedíte alebo stojíte v tejto chvíli na pravej strane sály. Predovšetkým glorifikujete určitým slovom slobodu a hovoríte o tom, že ak budú plynúť príjmy do súkromných rúk, súkromným spoločnostiam, súkromným investorom, tí ich najlepšie investujú. No ja by som s vami súhlasil, pokiaľ by to na Slovensku fungovalo a pokiaľ by ten pohľad na tento problém napríklad taký, ako je zakotvený v nemeckej ústave, kde v čl. 14, budem voľne parafrázovať, sa hovorí, že vlastníctvo majetku slúži verejnému záujmu. Pri takejto konštelácii a pri takomto ustanovení Ústavy Slovenskej republiky ja nemám žiadne problémy s tým, aby som hovoril, že nech sa hromadí majetok aj v súkromných rukách, ale musí to mať ten dôvetok, o ktorom hovorí aj ústava Spolkovej republiky Nemecko, že majetok musí slúžiť verejnému záujmu. Ak slúži len na uspokojovanie potrieb niekoľkých jedincov, je to deformácia spoločnosti, s ktorou nemôžeme súhlasiť, a v tom prípade je úplne namieste a nehovorím len na mieste, je nevyhnutné hovoriť o potrebe solidarity, lebo slovenská spoločnosť, tak ako je nastavený súčasný model, je deformovaná.
Ak budeme hovoriť o druhom probléme, ktorý, na ktorom sa určite stretneme, a to je druhý dôchodkový pilier, alebo reforma dôchodkového systému. Bolo veľmi zaujímavé včerajšie vystúpenie pána Kaníka, nie preto, že bolo improvizované, ale to vystúpenie bolo zaujímavé kvôli jednej vete, ktorú si dovolím teraz odcitovať: "Pozerajme sa ponad ideologické bariéry, aby sme si presadili svoje záujmy za každú cenu." Pán Kaník, ako absolútne vítam, aj keď nie ste prítomný v tejto sále, toto tvrdenie, ale potom nechápem, prečo zubami-nechtami obhajujete druhý dôchodkový pilier, ktorý je nastavený, tak ako je nastavený? Ako toto v zásade nechápem. Ak si spomeniete len na fakt a ten je neodškriepiteľný, že dôchodkový systém, tak ako je nastavený dneska, produkuje dlh na úrovni 1 % HDP a dneska potrebujeme znížiť o 1,6 % zhruba, ak budeme hovoriť o predpokladoch rozpočtu, dlh Slovenskej republiky, tak gro tohoto dlhu produkuje dlh, ktorý je produkovaný zlým nastavením dôchodkového systému. Je to fakt, alebo to nie je fakt? Prečo za každú cenu ideologicky bránite model, ktorý ste zaviedli? Ak hovoríte o tom, že ten model bol zavedený dobre a nepotrebuje v zásade nejaké väčšie reformy, tak ja si vás dovolím upozorniť, že len v prípade zákona o druhom dôchodkovom pilieri, ktorý bol prijatý v januári 2004, pokiaľ sa nemýlim, v priebehu roku 2004 bol novelizovaný štyrikrát. Ak ste pripravili dobre reformu, prečo ste svoj vlastný zákon štyrikrát v priebehu prvého roku novelizovali? Ak budem hovoriť o zákone o sociálnom poistení, ktorý hovorí o prvom dôchodkovom pilieri, tak ten bol počas vašej vlády, to znamená, od zavedenia v roku 2004 do roku 2006 novelizovaný 15-krát. Pätnásťkrát novelizovaný za obdobie necelých dvoch rokov. Ak dnes ste povedali vetu, alebo včera ste povedali vetu, že je potrebné odložiť ideologické bariéry len preto, aby si každý presadzoval svoje záujmy za každú cenu, tak buďte chlap a postavte sa rovno k problému a poďme diskutovať o tom, čo je na nastavení dôchodkového systému dobré, čo je na ňom zlé, a ako sa s týmito problémami vysporiadame.
Vážené dámy, vážení páni, myslím, že toľko, pár krátkych poznámok k programovému vyhláseniu vlády. Myslím, že všetky podstatné veci, o ktorých sa budeme v tejto snemovni, myslím, že tvrdo hádať počas obdobiach štyroch rokov, budú pri každom zákone, ktorý bude predložený do parlamentu. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
