Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcem potvrdiť tie slová, ktoré ste povedali, pokiaľ ide o exodus Slovákov v 90. rokoch a aj po roku 2000 do zahraničia. V tom období bolo znižovanie nezamestnanosti veľkou mierou podmienené tým, že niekoľko stoviek tisíc Slovákov sa vysťahovalo za prácou do zahraničia a táto situácia bola porovnateľná s 30. rokmi minulého storočia v čase veľkej hospodárskej krízy po roku 1929.
Mali ste pravdu aj v tom, že táto, a teda predchádzajúca vládna koalícia pripravovala a urobila Zákonník práce, ktorý znevýhodňoval zamestnancov. Dneska hovoria, že ten problém je na strane vládnej strany SMER a vlády Roberta Fica, kde úpravy Zákonníka práce berú pracovné miesta. No nie je to pravda. Ja by som odporúčal tým pánom, ktorí tvrdia tieto veci, nech sa vcítia do pozície zamestnancov, ktorí pri reťazení pracovných pomerov neboli schopní si zabezpečiť trebárs hypotekárne úvery a dôstojné bývanie vrátane pôžičiek pre svoje rodiny.
Takisto pokiaľ ide o argumentáciu, že odstupné je otázka zvyšovania nákladov na prácu. Nie je to otázka zvyšovania nákladov na prácu, je to zvyšovanie nákladov na prepustenie z práce, čo samo osebe, pokiaľ by nebolo zavedené flexikonto, tak by sa možno dalo uvažovať aj o tomto, ale v prípade, že vláda Roberta Fica predĺžila flexikonto na 30 mesiacov, myslím si, že to je ústretový krok, ktorý doteraz v histórii nebol urobený a je to vážny pokrok.
Takže všetky argumenty, ktoré zaznievajú z radov opozície, sú falošné a neprinášajú žiadne riešenia.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, iba jedna krátka otázočka. Vo svojom vystúpení ste adresovali otázku premiérovi, ako kroky vlády prospievajú nezamestnaným Slovákom. Ja si dovolím túto otázku otočiť trošku smerom na opozíciu a chcem sa spýtať vás ako jedného zo signatárov zvolávania tejto schôdze: Ako táto schôdza prospela alebo prospeje nezamestnaným Slovákom? Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Novotný, chcel som počkať na posledného vystupujúceho v písomnej časti prihlásených, ale myslím si, že keďže ste čelný predstaviteľ SDKÚ, tak môžem toto presvedčenie, ktoré poviem, môžem povedať už teraz.
Chcem vám pogratulovať, že o piatich všeobecných opatreniach, ktoré vôbec nie sú nové a ktoré možno okrem cien energií sa doteraz niekoľkokrát preberali, rozprávame osem hodín. O piatich opatreniach, ktoré sú vo všeobecnej polohe. Toto je tak neuveriteľná efektivita práce, ktorá asi nemá obdobu a treba ako jednu úprimnú veľkú gratuláciu k tomuto.
Chcem ešte povedať, že celá táto schôdza je z vašej strany jedno obyčajné politikárčenie. To politikárčenie spočíva v tom, že keďže vláda ohlásila, že predstaví súbor opatrení na rast pracovných miest a rozvoj hospodárstva v máji, tak ste potrebovali nejakým spôsobom chytiť tému a predbehnúť vládu. Chápal by som to, keby ste prišli so súborom desiatich, pätnástich, dvadsiatich rozpracovaných opatrení, ktoré by o niečom hovorili a ktoré by sa dali reálne v praxi uplatňovať. Ale toto, dámy a páni, ako považujem za veľmi slabé aj za, aj pre takto silno formovanú opozíciu, aká je dnes.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja len pár štatistických údajov. V rozprave k zákonu o vysokých školách vystúpilo celkom 11 pánov poslancov a poslankýň. Bolo podaných 15 pozmeňujúcich návrhov. Na osobitné hlasovanie boli vyňaté okrem toho, čo je uvedené v spoločnej správe, body 1, 7, 8 a 9. Z hľadiska procedurálneho považujem tento postup za správny a myslím si, že žiaden iný pozmeňujúci návrh nekoliduje s bodmi spoločnej správy. To znamená, môžme pristúpiť k hlasovaniu bez nejakých vážnejších problémov. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, pán minister, dovoľte, aby som v krátkosti zareagoval na predložený návrh rozpočtu na rok 2013 a výhľad na roky 2014 a 2015.
V rozprave odznelo viacero vystúpení, ktoré spochybňovali príjmy rozpočtu, poukazovali na diery rozpočtu a obviňovali svojím spôsobom pána ministra z toho, že ten rozpočet nie je urobený korektne. Ja práve chcem oceniť to, že pán minister predložil rozpočet, ktorý pomenováva všetky problémy, ktoré sú. Pred nikým ich neskrýva a vo svojom úvodnom vystúpení vrátane predstavenia pozmeňujúceho návrhu poukázal na všetky možné výpadky, ktoré sú v štátnom rozpočte na roky 2013, a poukázal aj na riziká, ktoré môžu byť ešte väčšie, ako je samotný dnes prognózovaný vývoj.
Ak by som zareagoval na slová pána poslanca Beblavého, že nezažil za pôsobenia Ficovej vlády nejaké škrty, tak ja sa znovu opriem o vystúpenie pána ministra dnes ráno a môžem to znovu odcitovať. V kapitole Všeobecná pokladničná správa v súvislosti s riešením problémov školstva došlo k nasledovným škrtom: ministerstvo dopravy 12 mil. eur, ministerstvo vnútra 3 mil. eur, ministerstvo spravodlivosti 3 mil. eur, ministerstvo financií 2 mil. eur, ministerstvo kultúry 1,5 mil. eur. Toto je prvý krok, ktorý poukazuje na to, že dnes, v záujme zachovania deficitu alebo dodržania deficitu 2,9 percenta alebo pod hranicou 3,3 percenta HDP, je táto vláda pripravená urobiť aj ďalšie škrty, lebo to považuje za významný medzinárodný záväzok, ale považuje to i za významný ekonomický prvok. Lebo v prípade, že by sme nedodržali deficit na hranici 3 percentá HDP, si predražíme dlhovú službu štátu v budúcich obdobiach a v zásade akékoľvek prognózy a hranie sa na čokoľvek budú čistou chimérou, lebo dlhová služba štátu nám všetky tieto peniaze zje.
Ak dovolíte, tým, že som aj v predchádzajúcich obdobiach predovšetkým vystupoval k rozpočtom obcí a miest, tak by som povedal pár čísel z tejto oblasti. Celkové príjmy obcí v roku 2013 oproti rozpočtu verejnej správy na rok 2012 sú vyššie o 4,3 percenta, a to z dôvodu nárastu grantov a transférov o 6,4 percenta, nedaňových príjmov o 3,5 percenta, príjmov z finančných operácií o 19,2 percenta. Ale na druhej strane treba povedať regulárne aj to, že sa prognózuje pokles daňových príjmov o 0,3 percenta.
Ak by sme sa pozreli na ďalšiu oblasť, ktorá sa týka obcí a miest, tak musíme konštatovať nasledovné zmeny, pokiaľ ide o dotácie:
Celková výška dotácií zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov je medziročne vyššia o 7 percent, napriek škrtaniu výdavkov štátneho rozpočtu. Medziročne vzrastú dotácie na projekty a iné úlohy štátnej správy, ktoré majú zabezpečiť obce. Napríklad v oblasti náhradného nájomného bývania, kde dochádza k nárastu 13 percent. Dotácie na prenesený výkon v štátnej správe 0,9 percenta, ale prepad znamenajú napríklad na originálne kompetencie financované z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, a to v celkovom zhrnutí mínus 17,7 percenta. V tomto čísle 17,7 percenta sa predpokladá, že nebudú v roku 2013 poskytované dotácie na individuálne potreby obcí a na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok.
V tejto súvislosti sa mi žiada spomenúť ešte možno dve, tri čísla a potom nejaký taký pohľad troška späť. To, čo predovšetkým zaujíma obce a mestá, je ten hlavný príjem. A to je daň z príjmu fyzických osôb, teda podielové dane, kde daňové príjmy sa v roku 2013 očakávajú, celkové daňové príjmy obcí vo výške zhruba 1,735 mld. eur a z toho daň z príjmu fyzických obcí, teda podielové dane, zhruba vo výške 1,257 mld. eur, čo je približne rozpočtované vo výške tak, ako bol rozpočet na rok 2012. Ak by sme hovorili o realite roku 2012, tak očakávaná skutočnosť oproti rozpočtu 2012 je mínus 60 mil. eur.
Bolo tu povedané, že samosprávy boli nejakým spôsobom atakované, poškodzované, zámerne im bolo ubližované. Myslím, hovoril to pán kolega Brocka. No ale, pán kolega, aj keď tu nie ste, tak dovolím si povedať, toto nie je absolútne pravda a ten rozdiel je absolútne, absolútne zásadný. Ja si pamätám na rokovania pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2012, ktoré viedol vtedy minister Mikloš, ktorý prišiel na rokovanie Rady ZMOS, povedal, tu je návrh zákona, berte, alebo neberte, alebo nedostanete nič. V roku 2013 prišiel na rokovanie pán minister financií Kažimír, sadol si za rokovací stôl, oboznámil s východiskami a povedal, takéto sú reálne možnosti na rok 2013, viem, že dochádza, alebo neuspokujeme všetky potreby, ktoré by samospráva mala a oprávnene ich má, ale som pripravený si sadnúť za rokovací stôl a prijať iné legislatívne opatrenia, ktoré samospráve v ďalšom období pomôžu. Tie legislatívne opatrenia sú premietnuté vo forme memoranda, ktoré ZMOS podpísal s vládou. A už prvý pozmeňujúci návrh bol podaný, pokiaľ ide o zdaňovanie predaja majetku obcí a miest.
Opätovne poukážem, keď sme v predchádzajúcom období neboli u vlády Ivety Radičovej za ministrovania pána Ivana Mikloša schopní dosiahnuť ani to, aby od dane z príjmu boli oslobodené príjmy z prenájmu sociálnych bytov, tak dnes sme schopní, v čase krízy, ten, tú náruč alebo ten kôš otvoriť omnoho, omnoho viacej.
Toto je ten zásadný rozdiel v tom, akým spôsobom sa robí, akým spôsobom sa komunikuje. Prestala fungovať arogancia, ktorá tu bola za predchádzajúceho obdobia, ber, alebo neber, a začalo sa rokovať o tom, aké sú reálne východiská, či sa dá, alebo sa nedá, a ak sú reálne problémy s napĺňaním príjmovej stránky rozpočtu, tak sa hľadajú všetky možné opatrenia na to, aby došlo aj k zmenšovaniu počtu kompetencií z vytvárania legislatívnych podmienok pre lepší výkon verejnej správy a tým ďalšej pomoci obci.
Takže ak hovoríme o štátnom rozpočte, nemôžeme pravdepodobne skĺznuť len do úrovne čísel, ale musíme hovoriť o tom, aj ako prebieha samotný proces. Preto si dovolím za, myslím si, že väčšinu primátorov a starostov, poďakovať za ústretový prístup pri zostavovaní rozpočtu na rok 2013. A ja verím, že kolegovia tie záväzky, ktoré sú spomenuté v memorande, že prebytok hospodárenia obcí a miest bude v roku 2013 zhruba vo výške 137 mil. eur, sa aj podarí naplniť. Nie som o tom celkom presvedčený, vidím v tomto čísle riziko, ale stále si myslím, že prevládne aj v oblasti samospráv dostatočná zodpovednosť na to, aby sme si uvedomili všetky riziká vyplývajúce z nezodpovedného postupu a dodržali záväzky, ktoré sme uzatvorili s vládou Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. To akurát stíhame do 19.00 hodiny. Pán kolega Osuský, v zásade o platoch alebo o počte hodín vysokoškolských pedagógov sa dá diskutovať. Ja sa ale chcem spýtať, a pôjdem do odboru, v ktorom ste vy absolútne doma, do medicíny, trošku z iného pohľadu alebo pozrieť na tento problém z iného pohľadu. Lekár, ktorý učí na lekárskej fakulte, musí vykonávať klinickú prax na klinike. Má jeden plný pracovný úväzok na klinike, má plný pracovný úväzok na lekárskej fakulte. A môže mať neobmedzený počet úväzkov v zásade v súkromných ambulanciách. Súkromných ambulancií môže mať, koľko v zásade chce. To je znovu pohľad iný na vec. Môžeme sa baviť o tom, či majú byť z verejných prostriedkov hradené jeden úväzok, dva alebo koľko úväzkov. Ale tá otázka tu zaznela aj od pána kolegu Érseka. Ak sa budeme pozerať na vysokoškolských pedagógov, no tak sa potom musíme pozrieť aj na iné profesie. To znamená, tú debatu nemôžeme obmedziť len na vysokoškolských pedagógov a na túto sféru, ale poďme sa baviť o tom, ako majú byť míňané verejné prostriedky. A to je už celkom iná debata. Ale ak ideme vytrhávať z kontextu len vysokoškolských pedagógov, ktorých povinnosťou je odovzdávať vedomosti, často bohaté vedomosti, ktoré majú, je to o niečom inom. Ak budeme hovoriť o zaujímavosti vysokoškolských pedagógov, tak zaujímaví boli profesori predovšetkým vtedy, keď mohli garantovať študijné odbory na viacerých vysokých školách. A tým, že sa to obmedzilo, tak tá zaujímavosť klesla. Tu už sa dostávame opäť do úplne inej polohy.

Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu zákona o vysokých školách.
Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I bode 141 § 74 odsek 4 znie: „Vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník a umelecký pracovník môže mať najviac tri pracovné pomery s vysokými školami sídliacimi na území Slovenskej republiky alebo pôsobiacimi na území Slovenskej republiky uzavreté na výkon práce vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka, pričom najviac v jednom z nich môže vykonávať prácu v ustanovenom týždennom pracovnom časex)." Poznámka pod čiarou k odkazu x znie: „x) § 85 ods. 8 Zákonníka práce."
Odôvodnenie. Zmierňuje sa obmedzenie navrhnuté v novele zákona tak, že sa vypúšťajú dohody o prácach mimo pracovného pomeru a zároveň sa upravuje navrhnuté obmedzenie 69 hodín. Takto upravené znenie sleduje rovnaký cieľ ako pôvodný návrh, avšak zvyšuje sa vlastná zodpovednosť vysokej školy pri dohadovaní pracovných pomerov na kratší týždenný pracovný čas. Návrh umožňuje niekoľko kombinácií pracovných pomerov, jeden na plný úväzok a k tomu žiaden, jeden alebo dva na čiastočný úväzok, prípadne žiaden na plný úväzok a k tomu jeden, dva alebo tri na čiastočný úväzok; rozhodujúci je teda celkový počet pracovných pomerov. Zamestnávanie mimo akademickej pôdy v iných pracovných pozíciách zostáva naďalej v právnom režime Zákonníka práce.
Toľko k prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte rozdaný písomne.
Môj druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 149 znie: „149. V § 77 ods. 1 tretia veta znie: „Vypísanie výberového konania vysoká škola zverejňuje na webovom sídle určenom ministerstvom a na svojej úradnej výveske alebo úradnej výveske fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte."." A vypúšťa sa štvrtá veta.
Odôvodnenie. Zosúlaďuje sa normatívny text s odôvodnením, ktoré je vo vládnom návrhu zákona.
Ctené dámy a páni, k tomuto sa mi žiada dodať krátky komentár. To, čo je vypustené, alebo to, čo sa upravuje týmto ustanovením, je to, že je povinnosť vysokých škôl a fakúlt zverejňovať všetky výberové konania na stránke určenej ministerstvom školstva a na druhej strane sa vypúšťa povinnosť zverejňovať tieto výberové konania formou inzerátov v dennej tlači.
Toľko k mojim pozmeňujúcim návrhom. Poprosím o ich podporu. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov.
Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2012 č. 268 sa uzniesla prerokovať vládny návrh v druhom čítania a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona (tlač 223) zaujali výbory nasledovné stanoviská.
Výbor pre obranu a bezpečnosť na schôdzi výboru dňa 20. novembra 2012 o uvedenom materiáli nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Ústavnoprávny výbor v uznesení zo dňa 20. novembra 2012 č. 140 prijal stanovisko.
Výbor pre zdravotníctvo v uznesení zo dňa 20. novembra 2012 č. 31 prijal stanovisko, ktoré je v spoločnej správe, v časti IV.
Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením zo dňa 13. novembra 2012 č. 42 prijal takisto stanovisko.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny v uznesení č. 40 zo dňa 15. novembra 2012 po prerokovaní návrhu prijal stanovisko.
A všetky výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV spoločnej správy.
V časti IV spoločnej správy sa celkom nachádza 24 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vyplývajú z uznesení výborov uvedených v časti III tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch v bodoch 3 až 10, 12, 14, 15, 17 až 24 spoločne a tieto schváliť, o návrhoch v bodoch 11 a 16 samostatne a tieto schváliť, o návrhoch v bodoch 1, 2 a 13 spoločne a tieto neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach v III. časti tejto správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona (tlač 223) vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 20. novembra 2012 pod č. 51.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Ľubomíra Petráka, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pani predsedajúca, skončil som so spravodajskou informáciou, prosím, otvorte rozpravu.
A využívam ustanovenia rokovacieho poriadku a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No uisťujem vás, že jednominútové vystúpenie určite mať nebudem, takže vyzerá to tak, že budem asi dnes posledným rečníkom.
Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste vydržali až do týchto večerných hodín, obmedzím sa zásadne na podanie dvoch pozmeňujúcich návrhov a možno krátky komentár k prebiehajúcej rozprave.
Moje pozmeňujúce návrhy máte predložené písomne, ale tak ako to vyžaduje rokovací poriadok, je mojou povinnosťou ich predniesť aj ústne.
Takže prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov. V čl. I doterajšom bode 6 § 11 ods. 4 písm. a) sa za slová „o zamestnanie63c)“ vkladajú slová „alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím63d), alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím63e)“. Poznámky pod čiarou k odkazom 63d a 63e znejú: „63d) § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, poprosím vás, v tom pôvodnom texte, ktorý bol rozdaný v znení neskorších predpisov chýba, aby ste si to doplnili, 63e) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.“
Predmetom tohto pozmeňujúceho návrhu je zavedenie odpočítateľnej položky pre tieto dve skupiny obyvateľov.
Odôvodnenie. Podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je občanom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela tak vznikne aj na tie osoby, ktoré majú podľa zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, vrátane tých, ktorí sú na účely zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia definovaní v § 2 ods. 3, podľa ktorého ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
Myslím, že z tohto je úplne zrejmé, pre ktorú kategóriu občanov je tento pozmeňujúci návrh určený. A verím, že nájde aj širšiu podporu v tomto pléne.
Ak som sa vo svojom prvom pozmeňujúcom návrhu zmieňoval o sociálne postihnutých občanoch, tak druhý pozmeňujúci návrh sa bude týkať oslobodenia od dane z príjmov predaja majetku vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov.
Ak dovolíte, ja sa vo svojich spomienkach vrátim dva roky dozadu. Za predchádzajúceho pôsobenia vlády Ivety Radičovej sme sa spolu so svojimi kolegami Petrom Kažimírom, Jánom Počiatkom niekoľkokrát snažili zmeniť návrh zákona o dani z príjmov, ktorý veľmi necitlivo zaviedla vláda Ivety Radičovej v podaní Ivana Mikloša. Najskôr sme sa snažili oslobodiť od dane z príjmov príjmy z prenájmu sociálnych bytov. Dámy a páni, či veríte alebo nie, ale ani tu sme neuspeli, ani daň z príjmov z prenájmu sociálnych bytov nebola vláda predchádzajúca ochotná oslobodiť od dane z príjmu. Neskôr sme podávali pozmeňujúce návrhy na toto oslobodenie aj pri predaji majetku, samozrejme, neuspeli sme. Pri poslednom rokovaní medzi predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a vládou Slovenskej republiky v memorande vznikla dohoda, ktorá hovorila o tom, že vládna väčšina v podobe strany SMER a vláda Roberta Fica umožní oslobodiť od dane z príjmu predaj majetku obcí a miest. A tento pozmeňujúci návrh dáva zadosť tomuto sľubu od predsedu vlády. A mám tu česť ho v tejto chvíli predniesť a vyriešiť problém, na ktorý viac ako dva roky upozorňujú všetky obce a mestá na Slovensku.
Takže druhý pozmeňujúci návrh.
Bod 1. V článku I za doterajší bod 8 sa vkladajú nové body 9 a 10, ktoré znejú:
„9. V § 13 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „a okrem príjmov z predaja majetku zahrnutého v rozpočte zriaďovateľa, ak zriaďovateľom tejto rozpočtovej organizácie je obec alebo vyšší územný celok“.“
“Bod 10. V § 13 ods. 1 písm. e) sa za slovo „prenájmu“ vkladajú slová „a predaja“.“
Doterajšie body 9 až 25 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa oslobodiť príjmy obcí a vyšších územných celkov plynúce z predaja majetku od dane z príjmov. Úprava vyplynula z požiadaviek predstaviteľov Združenia miest a obcí prerokovaných a schválených vládou Slovenskej republiky dňa 21. 11. 2012. Úlohou obcí pri výkone samosprávy je podľa § 1 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov, a to predovšetkým zabezpečovať všestranný rozvoj územia, na ktorom sa nachádza, napr. plynofikáciu, výstavbu verejnej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd, zásobovanie teplom a s tým súvisiacu výstavbu rozvodov tepla, výstavbu a údržbu cestných komunikácií a podobne. Príjmy plynúce z prenájmu, resp. predaja majetku obcí sú jediným a veľakrát rozhodujúcim príjmom využiteľným na tieto účely.
V tejto súvislosti chcem upozorniť aj na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z prístupových dohôd, keď je potrebné do roku 2015 odkanalizovať obce s počtom obyvateľov nad 2 000, na čo dnes zrejme a reálne chýbajú finančné prostriedky.
Bod 2. V doterajšom bode 24 sa § 52t dopĺňa odsekmi 3 až 6, ktoré znejú:
Odsek 3: „Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012.“
Odsek 4: „Ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa nepoužijú pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok 2013. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 a súčasťou ktorého príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu podľa druhej vety; v tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.“
Odsek 5: „Lehotu podľa odseku 4 možno v odôvodnených prípadoch opätovne predlžiť najviac o tri kalendárne mesiace na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 4. Ak daňovník do uplynutia predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 4 neobdrží rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, je povinný daňové priznanie podať v lehote na podanie daňového priznania uvedenej v oznámení podľa odseku 4. Ak správca dane rozhodne o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania,
v tejto opätovne predĺženej lehote je daň aj splatná.“
Odsek 6: „Ak podľa daňového priznania podaného v lehote podľa odseku 4 alebo odseku 5 daňovník nedosiahol príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňové priznanie sa považuje za podané po lehote podľa § 49 ods. 2 a správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu132a).“
Odôvodnenie. Navrhovaná nová úprava v ustanoveniach § 13 ods. 1 písm. b) a e) sa uplatní už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2012, t. j., že príjmy plynúce obciam, vyšším územným celkom alebo ich rozpočtovým organizáciám v roku 2012 z predaja ich majetku budú od dane oslobodené, ak tieto subjekty podajú daňové priznanie po 31. decembri 2012. Táto úprava sa vykonáva v nadväznosti na požiadavky predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenskej republiky prerokované a schválené vládou dňa 21. 11. 2012.
Úprava lehoty na podanie daňového priznania sa navrhuje z dôvodu konsolidácie verejných financií. Podľa predloženého návrhu nebudú môcť daňovníci, ktorých lehota na podanie daňového priznania uplynie v kalendárnom roku 2013, využiť možnosť podania daňového priznania v predĺženej lehote, okrem daňovníka, ktorého súčasťou príjmov sú aj príjmy plynúce zo zahraničia. Tento daňovník si bude môcť predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o 3 kalendárne mesiace na základe podaného oznámenia. Takúto predĺženú lehotu bude možné v odôvodnených prípadoch opätovne predlžiť najviac o tri celé kalendárne mesiace iba rozhodnutím správcu dane na základe predchádzajúcej žiadosti daňovníka.
Poznámky, ktoré sú vytlačené hrubo, sú v podstate pomôckou pre pána spravodajcu, ale, pán spravodajca, ja žiadam, aj keď je tam návod, ako hlasovať, o týchto pozmeňujúcich návrhoch, oboch bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu, spoločne a tým pádom tie poznámky v zásade nie je potrebné využiť.
Ďakujem pekne aj za trpezlivosť a umožnenie ukončiť toto vystúpenie aj po 19.00 hodine.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Ja možno začnem od konca.
Pán poslanec Kuffa, nech sa obecné zastupiteľstvá rozhodnú, či chcú mať automaty, alebo nechcú mať automaty, prípadne nech je to predmetom nejakého referenda. Ja som povedal vo svojom vystúpení, že právo podnikať je základným právom vyplývajúcim z ústavy a o základných právach nemôže byť vedené ani referendum. To znamená, že toto vylučuje. My sme sa snažili nájsť nejaký právny model v skutočnosti tak, aby sme to vyriešili, aby sme neboli ani v rozpore s ústavou, aby sme neboli ani v rozpore so základnými ľudskými právami. A toto je to riešenie. Človek sa môže sťažovať a môže mať pocit, že dochádza k narušovaniu poriadku aj subjektívne a nemusí to byť objektívny nález. Ak chcete, môžete toto vnímať za právnu kľučku, ktorá umožňuje tým ľuďom sa rozhodnúť, že tie automaty tam nechcú byť bez toho, aby sa nejakým iným rozhodnutím, či už prokuratúry alebo súdu, toto rozhodnutie zrušilo.
Pán poslanec Přidal, prečo 30 percent? No 30 % jednoducho preto, lebo všade, pokiaľ ide o petície a ide o zákon o obecnom zriadení 369/1990 sa uvádza hranica 30 percent. A tak isto nie je záujmom, aby sa zavádzalo niekoľko hraníc pre rôzne tipy. Tam, kde sa nám hodí, bude hranica 10 %, tam, kde budeme potrebovať, dáme hranicu 80 alebo 90 percent. Je to zaužívaná hranica.
Pán poslanec Droba, pokiaľ ide o stály dozor, berte to len ako predĺženie legisvakančnej doby v zásade na to, lebo tá povinnosť podľa vládneho návrhu zákona mala platiť od 1. januára, a my tú povinnosť posúvame o tri mesiace ďalej. To znamená, aby sa zamestnávateľ mohol pripraviť na túto povinnosť.