Ďakujem, pán predsedajúci. Rokovací poriadok v poslednej dobe pár mesiacov naozaj sa stáva predmetom nášho záujmu, pretože zvyklosti v parlamente niektoré sa posúvajú, niektoré sa menia, niektoré veci sa redefinujú. A toto je tiež zrejme téma, ku ktorej sa vďaka návrhu pána kolegu Škripeka musíme nejakým spôsobom postaviť.
Ja som presvedčený o tom, že v demokracii má parlament zastupovať ľud v celej jeho šírke a v celej jeho rôznosti. Ak je v populácii nejaké percento homosexuálov, stane sa, že nejaký homosexuál príde aj do parlamentu. Ak je v populácii nejaké percento, dajme tomu, národnostnej menšiny, tak sa nejaké percento z tejto menšiny tiež dostane do parlamentu. A rovnako sa do parlamentu dostane aj alkoholik, pretože alkoholikov v spoločnosti máme. A tým pádom ľudia presne takisto ako majú nedotknuteľné právo si zvoliť človeka charakterného, tak rovnako majú nedotknuteľné právo si zvoliť človeka, ktorý je buď závislý od moci alebo je chronický klamár, alebo je chronický zlodej, alebo je chronický alkoholik. Všetko toto sa na Slovensku už stalo. A zároveň volič má právo pozerať sa na svojho zvoleného poslanca a hodnotiť, či naozaj zastupuje jeho záujmy, hodnotiť, či naozaj reprezentuje to, čo v parlamente reprezentovať má. A má mu vystaviť účet v ďalších voľbách.
Ten návrh, Braňo, považujem za nedokonalý a v jednej veci nebezpečný.
Nedokonalosť tohto návrhu je v tom, že nezahŕňa predsedajúceho, naopak, dáva rozhodnutie o tom, či by táto osoba mala alebo nemala byť vykázaná, v podstate do jeho rúk. A na základe návrhu jedného poslaneckého klubu by mal o tom rozhodnúť. Ale predsedajúci aj predseda parlamentu sú stále iba prví medzi rovnými a toto pravidlo by sa malo týkať aj ich. Takže v prípade, že by už len technicky mala byť táto norma nejakým spôsobom dotiahnutá, tak určite musí nejakým spôsobom, možno pozmeňovákom rátať aj s tým, že takýto podnet by mal byť uplatniteľný aj na osobu predsedajúceho alebo predsedu parlamentu.
Druhým prejavom tej nedokonalosti je samotná vykonateľnosť. Predstavme si situáciu, že naozaj by došlo k tomu, že by sme niekoho nechali vykázať na základe toho, že jeden klub si myslí, že ten človek má vypité, a na základe toho by sme ho dali vykázať z miestnosti a on by sa podrobil tej dychovej skúške a zistilo by sa, že má, dajme tomu, 0,3 promile, t. j. jedno pivko pri obede alebo pohár vína, ktoré si ku obedu mnohí ľudia dajú. Takýto človek podľa všetkého u teba by spĺňal podmienku, že požil alkoholický nápoj. Ale všetci sa zhodneme na tom, že podľa všetkého pod parou nebol, že to jedno malé pivko alebo to jedno víno k obedu zrejme je akceptovateľná vec, zvlášť keď mnohé obedy sú pracovného charakteru. A napríklad s diplomatmi si nedať jeden pohárik, všetci dobre viete, je niekedy problém. Ja si ho teda nedám, lebo vždy šoférujem, čo použijem ako výhovorku. Niektorí takí silní nie sú. Ďalší problém teda je: Tento človek problém v rokovacej sále spôsobil alebo nie? Bolo to voči nemu použité účelne alebo nie? Bolo to voči nemu zneužité alebo nie? Myslím si, že v tomto prípade by bol zneužitý takýto paragraf a ten človek by na to doplatil. Na druhej strane, áno, stalo sa, že aj v tejto sále niektorí ľudia popili viacej, než mali. U niektorých sa to stáva možno častejšie, než by sa malo, u niektorých sa to stane raz a potom na to doplatia, lebo si to médiá všimnú. Ale napríklad pri chronických alkoholikoch treba povedať, že práveže on by začal vytŕčať, keby nepil, lebo kým pije, tak je v poriadku. Akonáhle by nepil, vtedy by s ním začal byť problém, lebo keď si pozriete chronického alkoholika, ktorý už naozaj tým trpí, tak on si dáva prvý štamprlík dvojručne, druhý jednou rukou a tretí už úplne v pohode, pretože tam je už závislosť a to telo proste nejakým spôsobom na to reaguje. A ak tu potom pozeráte na niekoho, že v pohode presedí celý deň a popritom môže popíjať, tak práveže u takého človeka by nastal problém, keby nepil. Ale to je už choroba, ktorú treba riešiť.
Posledná vec, prečo si myslím, že ten návrh je nebezpečný, je zneužiteľnosť. Mne osobne v tejto sále pán minister Čaplovič, pán minister Jahnátek, pán poslanec Galis a niekoľko ďalších ľudí povedalo, že ten chlapec musí byť pod vplyvom nejakej drogy, za posledný mesiac a pol. Predstavte si, že by sa naozaj stalo, že len kvôli tomu, že vám nie je príjemné, čo hovorím v nejakej situácii, by poslanecký klub strany SMER povedal, aby išiel na test. Pol dňa máte tak odo mňa pokoj. Ja by som bol čistý, ale na pol dňa by ste mi znemožnili vystúpiť v tejto sále. A to nepovažujem určite za postup, ktorý by mal zavedený do Národnej rady Slovenskej republiky. Ja otvorene prehlasujem, na akýkoľvek drogový test môžem ísť hneď teraz a kedykoľvek v budúcnosti, ale práve toto, čo by mohlo byť zneužité voči ktorémukoľvek členovi Národnej rady, považujem za nebezpečné, lebo kým by ten človek vyvedený z miestnosti absolvoval tú skúšku na alkohol, absolvoval tú skúšku na drogy, tak by bolo veľmi efektívne mu znemožnené, aby vystupoval na tomto mieste. A to nie je súčasťou demokracie.
Nie som určite za to, aby človek pod vplyvom alkoholu alebo akejkoľvek inej drogy sedel v Národnej rade, ale rovnako ako pri drogách jednoducho treba akceptovať, že niektorí ľudia ich užívajú a niektorí ľudia alkohol pijú. Áno, v prípade, že sa to vyskytne, treba na to upozorniť, áno, médiá to majú rozniesť po celej republike, pretože to je neakceptovateľné správanie, ale dávať to do zákona považujem v tejto forme za neprípustné a ak by sa mal meniť rokovací poriadok vo vzťahu k tomuto, tak stačí podľa mňa iba zakázať požívanie alkoholu aké také. Ďakujem.
