Videokanál poslanca

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Budem naozaj stručný, poviem len pár vecí, lebo...
Je zaujímavé, že niekto, koho ľudia, ktorí sa venujú overovaniu faktov, ktoré verejne produkuje, už raz bol usvedčený zo zavádzania, tak má tú drzosť opakovať tú istú lož druhýkrát, tak aby sme si upresnili, o čom sa rozprávame.
Prvá vec. Pán kolega Matovič hovoril o tom, že zmeny v Trestnom poriadku majú pôsobiť odstrašujúco medzi ľuďmi. Vyšla správa v roku 2011, ktorú dlhodobo spracúvala Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá jednoznačne potvrdila, že zmeny v drogových paragrafoch nijakým spôsobom neovplyvňujú správanie ľudí na drogovej scéne. To znamená, že sprísňovanie trestov nemá vôbec ten účinok, že by menilo správanie ľudí, tí majú iné motivácie. Akurát jediná vec, ktorá je rezultátom takýchto zmien, je tvrdší postih a častejšie trestanie aj ľudí, ktorí by trestaní byť nemali.
Ďalšia vec, ktorú pán Matovič spomínal, je, že sa tu ide znižovať trest zo štyroch rokov na nulu. Tak isto je to nepravdivý výrok, výrok, ktorý nesedí, pretože aj podmienečný trest je stále trestom. Pri podmienke toho trestu sa dajú určiť súdom určité podmienky pre toho užívateľa alebo trestaného, ktoré musí splniť. Napríklad takouto podmienkou je zákaz užívania týchto omamných látok. Dokonca zákaz užívania alkoholu môže určiť v podmienke súd takým spôsobom, aby prispieval k náprave tohto trestaného človeka.
Napríklad aj pán kolega Lipšic hovoril o tom, že neexistuje prípad trestaného človeka alebo užívateľa drog. To tiež nie je pravda. Pravdou je, že nemáme zaznamenaný prípad, ktorý by sa viazal konkrétne na tento odsek zákona. Ale máme na Slovensku zaznamenaných niekoľko prípadov, desiatky, možno aj viac, kde boli neprimerane mladí ľudia trestaní za držbu malých množstiev hlavne marihuany. A takýmto ľuďom už bol pokazený život. Ja osobne mám na stole prípad chlapca, ktorý bol prvýkrát prichytený a v podmienke bol prichytený druhýkrát s množstvami, ktoré napríklad v Českej republike ani len nie sú trestným činom, ale priestupkom. A si odsedel 41 mesiacov v base tento človek, slušný, normálny mladý chalan. A toto nie je správne. Ak naozaj by sme si mali ctiť na Slovensku zásadu, že človek má byť trestaný na základe škodlivosti jeho konania a mal by mať za škodlivé konanie primeraný trest, tak jednoducho tieto paragrafy Trestného zákona nezodpovedajú primeranému trestu. A jediná vec, ktorá sa deje touto jednou zmenou, o ktorej sa dnes rozprávame, je to, že sa sudcovi dá na posúdenie, či škodlivosť konania takéhoto človeka je alebo nie je tak veľká, aby dostal štyri roky. Tam sa nemení ani tá sadzba štyroch rokov, keď je náležitá. V prípade, že sudca uzná, áno, že tento človek je naozaj díler, že tento človek aj pri tom malom množstve, ktoré mal pri sebe, dokázateľne s tým obchodoval, že to robil pre vlastné obohatenie a že to nie je teda na úrovni bežného konzumenta, tak môže dostať štyri roky a nie je s tým problém. Problém je pri tých hraničných prípadoch. A jeden z nich som spomínal niekoľkokrát a spomeniem ho znovu. Stačí, keď máme chlapca, ktorý z jedného festivalu v Čechách príde na druhý festival na Slovensku, bude mať pri sebe dva-tri jointy, ktoré ak je dostatočne potentná tá tráva, tak môžu byť kľudne vyhodnotené ako dávka presahujúca desaťnásobok bežnej dávky. A takýto človek keď je prichytený už len pri tom, že si podával toho jointa so svojimi kamarátmi v tom krúžku, tak za tento paragraf, o ktorom sa dnes rozprávame, môže dostať štyri roky natvrdo. A to nepovažujem za správne. To je jediná vec, o ktorej sa rozprávame. A ja nerozumiem naozaj tej hystérii. Ja tomu teda rozumiem, lebo je veľmi ľahké zneužívať nevedomosť a predsudky v spoločnosti pre vlastné politické body, čo je typická práca pána Matoviča, ale nezodpovedá realite. Ďakujem.

Erika, nedávaj mi, prosím, do úst niečo, čo som nepovedal. Ja určite nekritizujem kresťanstvo ako také, ani cyrilo-metodovskú tradíciu ako takú. Ja veľmi dobre viem, čo u ľudí znamená. Ale ak dovolíš, tak historickú pravdu budem hodnotiť vyššie ako to, čo si niekto odvádza len na základe pár prebratých faktov. A aj čo sa týka kresťanstva, tak radšej pôjdem po konkrétnych materiáloch a konkrétnych filozofických princípoch, ako by som mal proste teraz nekriticky prijať, že je to pre ľudí dôležité a vôbec sa do toho nemám púšťať. Ja mám veľkú úctu aj pred kresťanstvom. Sám som vyštudoval na škole, ktorá má veľmi dlhú kresťanskú tradíciu. A keď si dáš do googlu pojem situačná etika, tak som sa s kresťanskou situačnou etikou vyrovnával aj vo svojej diplomovej práci. Takže ja mám veľkú úctu k náuke, ale mám veľmi vysoko nastavenú latku pri tom, ako by sa mali zneužívať alebo využívať takéto ideologické barličky pri tvorbe legislatívy. A nie som určite zástanca toho, aby sme povedali, toto je pre ľudí dôležité a tým pádom sa toho nebudeme dotýkať, zvlášť keď to môže vytvoriť pravidlo, ktoré je pre spoločnosť z môjho pohľadu škodlivé. Ďakujem.

Kolega Hrušovský, ja veľmi rád si vypočujem, v čom som sa mýlil pri tej historickej analýze, či nie je pravda, že pred Cyrilom a Metodom tu boli franskí kňazi, ktorí boli kresťanskí, alebo či nie je pravda, že Metod bol zatvorený do basy po návrate na naše územie. Ktorýkoľvek z tých faktov si nechám ozrejmiť, ak bude treba.
Čo sa týka posledných 20 rokov, ja neberiem, že KDH veľakrát stálo na tej správnej strane a pričinilo sa o pád Mečiara a tak ďalej. To ja im neberiem. Ale čo sa týka drogovej politiky, tak ste tu napáchali jednoducho kopec zla. A keď si to porovnáme len s českým prostredím tých staníc terénnych pracovníkov, majú ich od štátu podporovaných vyše 50 v Čechách a funguje to. U nás ich máme 2 a tie musia zo svojich vlastných peňazí žiť, lebo štát im nedáva nič. A samotná téma, ktorú, keď si ju tak chcete nazvať, boja proti drogám ide stále, stále nižšie a má stále menej kompetencií človek, ktorý na vláde je za ňu zodpovedný. Dokonca teraz bola podradená ešte až pod ministerstvo zdravotníctva a už nie je prierezovou témou. Takto sa my systematicky týmto zaoberáme na Slovensku.
Pišta Kuffa, no ty keď si bol mladý, tak si nemohol o drogách nič vedieť, jednak pre to, že bolo blokované rádio zo Západu, jednak preto, že si žil za železnou oponou. Ale ja ti môžem povedať, že v deväťdesiatych rokoch, keď tu zavalili drogy celé Slovensko, tak ja som to videl na svojich kamarátoch, ktorí boli totálne nepripravení na to, že to sem príde. V Považskej Bystrici boli ľudia, ktorí sa nastreľovali heroínom na zastávkach autobusu a policajti nevedeli, čo s tým majú robiť, lebo na to absolútne neboli pripravení. A tam vznikli najväčšie tragédie. A tam bola zodpovednosť štátu za to, že sa tie problémy neriešili. Chvalabohu, sme tu mali ešte osvietených ľudí typu pána Okruhlicu, ktorí na to upozornili, a máme výborne substitučné programy liečby, ktoré už sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja som zvyknutý na to, že pán kolega Matovič tu prekrúca a zavádza. Koniec koncov keď si pozrieme hodnotenie jeho výrokov televíznych na serveri demagog.sk, tak je veľmi jasné, že viacej dbá na to, aby niečo pregnantne a ostro vyznelo, než na to, aby hovoril pravdu. To si môže každý občan skontrolovať sám. Je to verejne prístupné. A preto k jeho vystúpeniu som sa ani nešiel vyjadrovať, lebo je to niečo, na čo som už bol zvyknutý.
Ale musím povedať, pán podpredseda parlamentu, pri všetkej úcte k vám, to, čo ste tu predviedli vy, už ma zo stoličky zdvihlo, pretože doviesť do takejto témy cyrilo-metodovskú tradíciu, tak to už chce akože veľkú dávku fantázie. Čo z tej cyrilo-metodovskej tradície teraz sa nás má týkať? Snaha vtedajších vládcov na tomto území vytlačiť kresťanov, ktorí tu už boli, a franských kráľov, ktorí tu kázali? To? Politické machinácie Cyrila a Metoda na tomto území, ktorí od pravoslávcov potom prešli do Ríma, aby si šli pýtať požehnanie pre nové Písmo a novú liturgiu? Alebo odkaz Svätopluka, ktorý nám je tu vztýčený nad Bratislavou, ktorý v momente, ako svätý Metod prišiel naspäť domov, tak ho zavrel do basy? To budú princípy, podľa ktorých sa budeme riadiť pri tvorbe zákonov? Ale to už si akože nerobme tu z toho zábavu. Ja nemám problém s tým, že vybrané osobnosti našich dejín budeme brať za významných dejateľov a pripíšeme im v dobe patričné miesto k tomu, čo pre obyvateľov Slovenska v tej dobe urobili, ale neťahajme to, prosím, do pragmatických záležitostí každodennej normotvorby, lebo sa z toho nikdy nevysomárime.
Hovorili ste, pán podpredseda parlamentu, že máme byť štátnikmi a pracovať pre budúce generácie, že máme nie myslieť iba na ďalšie voľby, ale máme myslieť na ďalšie generácie detí a mládeže. Ja sa pýtam, kde ste boli posledných 20 rokov, kde ste boli, keď nebol vytvorený absolútne žiadny priestor pre terénnu prácu? A všetci terénni pracovníci, ktorí sa snažili problémy drogovo závislých ľudí riešiť priamo na uliciach, priamo medzi nimi, jediné, čo dostávali, boli polená pod nohy. A peniaze si museli ťahať od zahraničných nadácií, lebo by nemohli robiť nič. Kde ste boli vtedy? Kde ste boli, keď sa mala vytvoriť osveta aj osvetové programy, ktoré mali chodiť po školách? A tak ako všade inde vo svete funguje malá práca malých, presne zacielených programov na konkrétne skupiny. Kde ste boli vtedy, keď štát mal podporiť takúto prácu a mohol efektívne potláčať drogovú scénu, znižovať počty užívaných drog aj znižovať počty ich užívateľov? Kde ste boli, keď policajti marili prácu drogových terénnych pracovníkov? A tam, kde si vybudovali aspoň akú takú štipku dôvery a mohli začať pracovať priamo s ľuďmi v teréne, tak na druhý deň prišli policajti a celé to vyrejdili a mohli začínať všetci od začiatku. A bola minimálna snaha spolupracovať s tými, ktorí sa v tej scéne vyznajú. Veď KDH malo niekoľkokrát silové rezorty na svojej strane a mohlo v tejto veci pomôcť. To, čo ste tu predviedli, bolo farizejstvo, pokrytectvo a prázdne slová, pán podpredseda, žiadna snaha o riešenie tých problémov, ktoré v tejto problematike naozaj existujú.
Ja netvrdím, nikdy som to netvrdil, ani som k tomu nikoho nenabádal, aby drogy bral. Úplne súhlasím s tým, že by bolo najlepšie, keby sa ich nikto v živote nedotkol. Áno, bol by to ideálny stav. Ale fakt, že ľudia z nejakých dôvodov niektoré drogy berú, proste je faktom. Tak to je, zo zvedavosti alebo z toho, že potrebujú riešiť svoje vlastné problémy alebo si potrebujú rozšíriť obzory vnímania reality. Drogy sú súčasťou ľudskej civilizácie minimálne odvtedy, čo niečo také ako ľudská civilizácia existuje. Vždycky mali v civilizáciách po celom svete svoje miesto. A koniec koncov aj na omšiach máme víno, aj na omšiach máme kadidlo. To všetko sú pozostatky sakrálneho užívania niektorých substancií v iných kultúrach. Tak u nás je to alkohol, tabak, ktoré tolerujeme. V Peru to budú iné látky. A v iných krajinách to budú zase iné látky. Ale vždy bude nejaká substancia, ktorá mení vedomie, dokonca v podobe sakrálneho nápoja, ktorý je využívaný pri nejakom druhu bohoslužieb. A ja to neobhajujem. Ja len hovorím, že to tak je. V globálnej spoločnosti sa tieto vplyvy jednoducho premiešali, látky začali cestovať po svete. A my sme mali sa s tým vyrovnať takým spôsobom, že pochopíme, prečo sa tak deje, a nie začať nezmyselnú vojnu proti drogám, pri ktorej všetci poprední odborníci na svete už konštatovali, že jednoducho nefunguje. Jediné, čo funguje, je snaha o pochopenie a snaha o minimalizáciu ujmy na strane každého, kto je v tomto procese zúčastnený.
Pán podpredseda parlamentu hovoril o jasných princípoch v práve. A potom z nejakého dôvodu odbočil k prirodzenému právu, ktoré s právnym systémom ako takým vôbec nesúvisí. Okej, môžeme mať prirodzené právo v nejakom texte, ktorý má byť zjavenou pravdou. Ja proti tomu nič nemám. Ale reálne právo, reálna legislatíva má vychádzať v prvom rade z potrieb praxe. Má sa pozrieť, aké problémy my v praxi máme. A má sa ich snažiť riešiť. A keď tam hľadáme nejaké jasné pravidlo, tak to jasné pravidlo má znieť, podľa závažnosti konania má byť vymeraný trest. A keď vidíme, že existuje konanie, ktoré je trestané neprimerane, tak sa máme tomu prispôsobiť. A nech mi nikto nehovorí, že to, že niekto z Čiech si náhodou privezie jeden-dva jointy a podelí sa s nimi s kamarátmi na nejakom festivale alebo na nejakom vysokoškolskom internáte a náhodou má tá tráva potenciu trošku väčšiu a tým pádom tam ide nad desaťnásobok bežnej dávky, že toto je tak nebezpečný človek, že sa vôbec nemáme baviť pri ňom o tom, že by mohol mať podmienečný trest, ale máme ho rovno bachnúť na štyri roky do basy. Veď to je nonsens. A keď človek sem predstúpi s reálnym zdôvodnením toho, že takýto prípad môže nastať, tak jediné, čo mu príde naspäť, je klišé, zbytočný ideologický balast a minimálna snaha o riešenie problémov. Už sa, prosím vás, kolegovia, zobuďme. A keď chceme byť štátnikmi, tak opustime schémy, ktoré dávno mali byť z politiky von v 19. storočí. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, zástupcovia médií, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní zákona z 22. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v ústavnoprávnom výbore (tlač 589).
Prezident Slovenskej republike v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) ústavy rozhodnutím z 10. júna 2013 vrátil predmetný zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade. V rozhodnutí uviedol dôvody vrátenia zákona a v časti III navrhol sedem pripomienok.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 567 z 11. júna 2013 pridelil predmetný zákon, vrátený prezidentom, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru.
Určený výbor prerokoval pripomienky prezidenta na schôdzi 19. júna 2013 a uznesením č. 259 odporučil predmetný vrátený zákon po opätovnom prerokovaní schváliť, a to v znení pripomienok uvedených pod bodmi 3, 4, 5, 6 a 7.
Gestorský výbor na základe ustanovenia ústavnoprávneho výboru k uvedenému zákonu odporúča hlasovať osobitne o každej z pripomienok pod bodmi 1 a 2 a tieto neschváliť, odporúča, ďalej, hlasovať osobitne aj o pripomienke pod bodom 4 a túto schváliť. O pripomienkach pod bodmi 3, 5, 6 a 7 odporúča hlasovať spoločne a schváliť ich.
Odporúča, ďalej, aby vrátený zákon bol v znení pripomienok pod bodmi 3, 4, 5, 6 a 7 schválený aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania uvedeného zákona, vráteného prezidentom, bola schválená uznesením č. 260.
Výbor ma zároveň poveril, aby som Národnú radu informoval o výsledku rokovania o uvedenom vrátenom zákone.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Poďme sa pobaviť teda o princípoch, ktoré sú obsiahnuté v tej, spočiatku malej novele, zrazu väčšej novele a ktoré sa dotýkajú všetkých občanov Slovenska.
Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, milé deti, ide aj o váš majetok a majetok vašich rodičov. To, čo sa tu práve teraz deje, totiž že tento pán spolu s kolegami rozmýšľajú nad tým, že či štát má rozhodovať za vás, vašich rodičov, vašich starých rodičov, či vie veci urobiť lepšie, či to, čo je váš záujem, dokáže definovať lepšie, lepšie ako vy samotní, vaši rodičia, vaši starí rodičia, vaši starostovia, vaši primátori, vaše mestské zastupiteľstvá. Dobre, že vás tu takto mám.
Nedotknuteľnosť osobného vlastníctva bola jedným z najvýznamnejších výdobytkov zmien, zmeny režimu v ´89. roku. Dlhé roky sme sa tvárili, že všetko patrí všetkým, že verejný záujem je ukrytý práve v tom, že nikto nemá nič vlastné, že všetci máme všetko naše a zároveň sme nemali nikto nič, len pár vyvolených malo, mali právo nakladať s naším majetkom, s majetkom všetkých na vyššej úrovni ako tí ostatní. Všetci si boli rovní, ale niektorí si boli rovnejší.
V prvom čítaní pán predkladateľ neustále opakoval, ale veď tu o vyvlastňovanie vôbec nejde. Teraz, v druhom čítaní, sa zrazu rétorika mení. Už na jednotlivé faktické poznámky hovorí: Ale veď keby sme nemohli šiahnuť na ten a ten majetok, tak by sme nič nepostavili. Niekto sa nám tam zasekne a nebudeme môcť robiť významné investície. Tak kde sme to v prvom čítaní, pán predkladateľ, sa dostali k tomu, že nehovoríme o vyvlastnení, keď vy teraz obhajujete to, že keď sa nám zasekne ten jeden občan a povie nie, teraz hovoríte, že na to, aby bola významná investícia uskutočnená, tak môžeme šahnúť na jeho majetok, lebo inak, aby som vás citoval, "nič nepostavíme, nič nespravíme".
Treba sa ísť pozrieť na Manhattan alebo niektoré iné americké veľké mestá. V centrách týchto miest stoja na niektorých miestach staré maličké domčeky. Uprostred Manhattanu stojí domček už vyše sto rokov. Prečo? Lebo ten deduško povedal: "Nedám. Nedám." (Reakcia z pléna.) A jeho syn a jeho vnuk povedali: "Nedám." A ten domček tam stojí doteraz, pretože žiadny záujem nebol dôležitejší ako záujem toho človeka a mal sväté, nedotknuteľné právo na pozemok pod tým domom. Áno, určite ho vydierali, áno, určite tam boli takí, ktorých vyhnali z ich domov a postavili tam ten mrakodrap, ale právo nakoniec stálo za ním. A ten domček tam je a možno už nie ten deduško, ani babička, ale jeho syn alebo jeho vnuk tam sedí na tom priedomí a povedal, môže si povedať: "Vydržal som."
A presne o tomto sa tu rozprávame, či má nárok na ten svoj domček, či má nárok na ten svoj kúsok role, lesa, čohokoľvek, alebo nie, či existuje vyšší záujem. A dobre, ak sa zhodneme na základe zákona 99, že môže existovať vyšší záujem, tak ale potom na mikrogramy vážme, komu berieme a komu dávame vo vzťahu občana a štátu. Nemôže sa stať, že nám sem pri nedodržaní poriadneho legislatívneho procesu pre tak závažnú vec príde poslanecká novela, ktorá sa významne potom zmení vo výboroch a ešte nám príde pozmeňovák priamo v pléne, a to všetko zo strany vládnych poslancov. Keď by my sme sa tu my naháňali s pozmeňovákmi, opozičníci, no dobre, no tak máme každý tú jednu svoju asistentku, stihne, nestihne, ale, preboha, veď vy máte za sebou tak obrovský aparát! Vlastnou hlavou poobsadzované miesta na všetkých ministerstvách. Veď to vám musí stačiť na to, aby ste vedeli spraviť vec na prvýkrát dobre. Jedine, že by ste nás chceli ťahať za nohu. Že ste najprv predložili maličkú novelku, potom ju trošku zväčšili, že z územného konania je zrazu aj stavebné, že princíp subsidiarity síce budete obhajovať, ale beriete samosprávam možnosť rozhodovať o tom, čo, kde, čo a kde bude stáť, a pán predkladateľ ešte povie: "Ale veď vláda bude dbať o blaho občanov, aby to bolo environmentálne zodpovedné." (Reakcia predkladateľa.) Jasné, cheche, cheche (povedané so smiechom). Tak to áno. Tak bude dbať o blaho občanov, že jeden zo základných princípov aj sociálnodemokratickej politiky v Európe, a to je princíp subsidiarity, odoberie samosprávam, odoberie občanom a ona bude rozhodovať o tom, čo je dobré.
Verejný záujem bude to, čo povie vláda. Nie pripomienkové konanie k novele zákona, nie pripomienkové konanie k územnému konaniu, nie pripomienkové konanie k stavebnému konaniu, ale to, čo si povedia vlastnou hlavou dosadení úradníci na ministerstve hospodárstva a na Úrade vlády. Takto sa bude dbať o záujmy občanov na Slovensku podľa tejto novely!
Nehnevajte sa, pán predkladateľ, pri všetkých skúsenostiach od roku 2006 po rok 2010 a pri skúsenostiach z vášho vládnutia doteraz ja nemám dôveru k vláde Slovenskej republiky. Nemám. Bol by som radšej, keby zostala tam, kde je. Keby o svojich majetkoch rozhodovali samotní občania, keby o tom, čo sa kde bude stavať a ako sa bude stavať, mali možnosť občania rozhodovať podľa princípu subsidiarity priamo na tom mieste pri územnom aj stavebnom konaní. Chcem im to nechať v rukách. Neverím tejto vláde.
Samozrejme, je tu aj ústavný rozmer, ja sa doňho nebudem nejak veľmi teraz tlačiť, lebo predo mnou bol Paľo Hrušovský a už zbytočne by som vykopával otvorené dvere, ale úplne s ním súhlasím. Áno, vzťah občana a štátu, čo sa týka možnosti šiahnuť na jeho majetok, je ústavnou záležitosťou. A pokladám za veľmi nezodpovedné, ak takáto vec sa mení ešte teraz v pléne Národnej rady a nemá už možnosť napríklad sa k nej vyjadrovať ústavnoprávny výbor, lebo tam by mala prebehnúť diskusia o finálnej podobe toho zákona, ktorý ste doniesli, nie o tom torze, o ktorom sme mohli sa na výbore rozprávať na začiatku.
Paľo Hrušovský tiež hovoril o snahe o vyvážený vzťah štátu a občana, ktorá nemá byť iba dobrou vôľou tých, ktorí štát riadia, ona má byť pravidlom, ktorého sa majú držať. Nielenže volení zástupcovia ľudí by mali chcieť dbať na vyvážený vzťah občana a štátu, oni musia podľa, po niekoľkých rozhodnutiach európskych súdov a takisto Ústavného súdu na Slovensku musia dbať na to, aby neoprávnene neoberali občana o niečo, čo mu patrí, a neoprávnene nepridávali štátu niečo, čo mu nepatrí.
Na mikrogramových váhach musíme pomeriavať, či niekomu zobrať, alebo nechať tak, ako je. A to sa teraz nedeje. Váhy sa nám kývu zo strany na stranu, maličká novela, veľký pozmeňovák, v pléne, na výbore, váhy sa takto kývajú a my to musíme len sledovať. To nie je správny prístup k tomu, ako meniť tak zásadnú vec.
Súhlasím s pánom predkladateľom, nezavádza sa nový poriadok. Áno, mali sme nejaké pravidlá pre vyvlastňovanie, ale tie už sú nejakým spôsobom obrúsené, časom máme nejakú prax toho, akým spôsobom sa veci diali, máme tu niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu. Už samotný SMER si nabil snahu o vyjadrenia Ústavného súdu, ale nestačí to. A ja sa vôbec nebudem čudovať, keď v prípade, ak prejde tento zákon, tak pôjde ďalšie podanie na Ústavný súd. V opozícii sa vždy nájde 30 podpisov, ktoré, keď je vec naozaj dôležitá, sa vedia dať dohromady. A nedivil by som sa, keby Ústavný súd znovu povedal, že takto sa to nerobí.
Preto dávam návrh, aby bol tento návrh zákona vrátený na prepracovanie. Musia ho prepracovať predkladatelia, pani spravodajkyňa, ale veľmi dobre viete, že by som bol radšej, keby ho nabudúce priniesla vláda.
V prípade, že neprejde tento môj návrh, tak dávam druhý, a to je vrátiť zákon naspäť do výborov, aby sa minimálne ústavnoprávny výbor mohol zaoberať touto novelou v jej plnej šírke, to znamená v znení všetkých prijatých, v znení všetkých navrhovaných pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem veľmi pekne.

Je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi komunistom z 50. rokov a touto novelou pravidiel pre vyvlastňovanie, ktorú máme na stole. Komunista prišiel s kosou, usekol človeku nohu, vôbec sa za to nehanbil, zobral si ju a zjedol. Ale toto, to je skalpel. Sofistikovaný presný rez, ktorý pustí konkrétne tou žilou, ktorá nezabije toho človeka, ale pustí dostatočne na to, aby sa z toho dalo vyžiť. Toto je ono.
Už tu nemáme znárodňovanie silou a armádou, už tu máme iba maličké odchýlky v pravidlách, aby niečo išlo ľahšie. Je to sofistikované, lebo dnes už si SMER nemôže zďaleka toľko, chvalabohu, dovoliť, ako si mohli tí komunisti v 50. rokoch.
Ale tie výčitky, ktoré sme dali voči tomuto zákonu, voči tejto novele ešte v prvom čítaní, stále platia. Koľko času mala verejnosť, jednak laická, jednak odborná, na to, aby sa vyjadrila k zmene týchto pravidiel? Prečo zásadne veľké veci, keď ste to mali tak dobre pripravené, páni predkladatelia, prichádzajú vo výbore a dokonca niektoré sa idú upravovať ešte teraz pozmeňovákom pani spravodajkyne? Akým spôsobom máme my ako opozícia pracovať s niečím, čo sa nám tu ešte bude meniť na poslednú chvíľu? A každá jedna čiarka, každý jeden nový odsek a odstavec môže znamenať zmenu v nejakej zmluve nejakého investora, ktorý, ako som už povedal minule, možno práve teraz pláva pod hladinou a v momente, keď to prejde, tak vystrčí zuby. Ako to máme vedieť?

Pán kolega, súhlasím s väčšinou vecí, ktoré ste povedali. Som určite za to, aby sa vytvorila nejaká forma odluky profesionálneho športu od štátu. Pretože štát nemá čo dotovať komerčné subjekty, profesionálne športové kluby. Tie majú svojich sponzorov. A keď nemajú dosť peňazí, tak jednoducho nemajú nárok na existenciu.
Čo má štát jednoznačne podporovať, je práca s mládežou vo väčšej forme, ale nemá o tých peniazoch rozhodovať ani ministerstvo, ani splnomocnenec vlády. O tých peniazoch majú rozhodovať rodičia detí alebo tie deti samotné.
Preto sme my už dávno prišli s konceptom voľnočasových poukazov, ktoré by boli kryté reálnymi peniazmi, podľa našich prepočtov až do výšky trojnásobku životného minima. Tým pádom by o týchto peniazoch, o tieto peniaze už bol reálny záujem na trhu. Jednotlivé športové kluby, centrá voľného času alebo iné voľnočasové aktivity by mali voľnú súťaž a rodič samotný alebo to dieťa by rozhodovali o tom, kam tie peniaze pôjdu. To je najtransparentnejší a najlepší a najférovejší spôsob, lebo najlepší záujem na tom, čo to decko bude robiť, bude mať nie vždy štát, nie splnomocnenec vlády, nie vláda, ale bude mať samotný jeho rodič. A keby sme urobili toto, tak sa už potom nemusíme starať o to, že akým spôsobom sa na úrovni centrálnej vlády alebo, alebo ministerstva rozhodne o tých peniazoch, lebo by prirodzene tie peniaze išli tam, kde je o ne najväčší záujem a kde sú najkvalitnejšie služby alebo najkvalitnejšie voľnočasové aktivity pre tie decká samotné.
To znamená, oddeľme profesionálny šport od mládežníckeho, povedzme si, že áno, priorita je práca s mládežou. Nech sa decká hýbu. A potom nechajme samotné deti a zákonných rozhodcov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. No ja sa pridávam k podpore  prvej časti tejto novely, lebo v podstate obsahovo je to totožné s tým, čo sme dvakrát už aj s kolegom Viskupičom podávali do parlamentu.
A pri tej druhej časti, ktorá s týka denných správ a monitoringových agentúr, ešte je jedna skupina zúčastnených, podľa mňa najdôležitejšia, o ktorej je treba hovoriť, a to je samotný spotrebiteľ. A potom je tam ďalšia kategória, podľa ktorej by sme mohli posudzovať správne a nesprávne riešenia, a to je nejaká naša predstava o tom, že ako by tie médiá mali vyzerať. A možno aj motivovať vydavateľov k tomu, aby produkovali viacej materiálu s vyššou pridanou hodnotou. Lebo ak by sme oddelili zhruba v zmysle pozmeňováku pána Senka vlastne tie také surové správičky, ktoré nám iba hovoria, čo sa vo svete deje, od toho, čo má nejaký reálny pridaný obsah, to znamená komentár, analýza, väčšia pridaná hodnota, s tým, že sú spracované tie informácie, tak vlastne, ak by za tieto sa malo platiť viacej, tak motivujeme vydavateľov k tomu, aby viacej pracovali na pridanej hodnote svojho obsahu. A tie maličké správičky by vlastne boli iba takým akýmsi lákadlom, ktorým lákajú čitateľov, ktorí sa potrebujú iba zorientovať, čo sa vo svete deje.
Súhlasím s tým, že si zaslúži aj toto riešenie podporu. Dúfam, že v tom medzičase od prijatia tejto novely k tej veľkej novele autorského zákona bude nejaká analýza, nakoľko je tá novela úspešná a efektívna a vrátime sa k tejto diskusii pri najbližšom podávaní veľkej novely autorského zákona v parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z., vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 595 z 21. mája 2013 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Určila zároveň lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní odo dňa jeho pridelenia. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporúčali schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 238 z 11. júna 2013 a výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 70 z 28. mája 2013. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmeny účinnosti návrhu zákona. Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť. Gestorský výbor zároveň podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 447a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 256 z 11. júna 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní, pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.