Videokanál poslanca

Vážený pán nádejný, možno budúci premiér sociálno-demokratickej vlády, tie otázky sú relevantné a súhlasím, že to načasovanie môže a nemusí súvisieť s prezidentskými voľbami. Ako som ja povedal, pre mňa veľmi súvisí. A hlavný dôvod pre podpísanie zvolania tejto schôdze pre mňa bol to, že vidím dennodenne prezidentskú kampaň hradenú z peňazí daňovníkov Slovenskej republiky. Že vidím, ako rezerva premiéra tohto štátu je rozdávaná po celom Slovensku a kupujú sa za ňu hlasy slovenských občanov do prezidentských volieb. Že vidím, ako úrady, ktoré sú obsadené smeráckymi nominantmi, sú teraz obiehané a úradníci podpisujú zoznam pre podporovateľov prezidentskej kampane. Toto sú veci, ktoré podľa mňa súvisia takisto s výkonom premiérskeho postu, s výkonom práce premiéra. A preto tvrdím, že premiér v momente, keď ohlásil svoju prezidentskú kampaň, mal buď delegovať všetky svoje právomoci na niekoho, napríklad na vás, a venovať sa len prezidentskej kampani, alebo mal úplne odstúpiť a ísť s kožou na trh do prezidentskej súťaže. Je nefér a absolútne neštandardné, teda keď sa rozprávame o štandardných a neštandardných postupoch v politike, aby úradujúci premiér využíval svoju pozíciu a chodil po celom Slovensku a tváril sa, ja nerobím kampaň, ja slúžim národu, a z toho potom ťažil v prezidentskej kampani. Keby bol fér a keby bol chlap, odstúpi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán premiér, namiesto toho, aby ste hovorili o emisnej kauze, kvôli ktorej tu dnes sme, opäť nám prišiel iba veľmi, treba povedať, aj chabý politologický rozbor. Tak ale, keď ideme na túto úroveň teda politologického rozboru, tak ja vám poviem, prečo som podpísal návrh na túto schôdzu. Vy ste totiž v dnešnej dobe, ak by ste boli chlap, už nemali byť premiérom. V momente, keď ste ohlásili svoju prezidentskú kandidatúru, ste mali odstúpiť z pozície premiéra. Nemali ste zneužívať peniaze daňových poplatníkov tejto krajiny na svoju vlastnú prezidentskú kampaň. Nemali ste rozdávať rezervu predsedu vlády na to, aby ste si kupovali hlasy voličov. A z toho dôvodu dnes budem hlasovať za to, aby vám bola vyslovená nedôvera. Je nedôstojné robiť z parlamentu slúžku predsedu vlády a jednej politickej strany. Je nedôstojné v čase, keď zasadá parlament, aby ste si vy v historických priestoroch Národnej rady otvárali svoju prezidentskú kampaň a všetkých poslancov ako psíkov zavolali do tejto svojej sály v tomto istom čase, keď sa majú schvaľovať zákony. Vy ste z najvyššieho zákonodarného orgánu spolu s predsedom tohto parlamentu urobili piár nástroj jednej strany. Vy ste pošliapali základné demokratické princípy tejto krajiny. Vy si robíte z celého chodu štátu nástroj svojej vlastnej prezidentskej kampane. Ak toto nie je dostatočný dôvod na vaše odvolanie, tak už neviem, čo by malo byť.
Ďakujem.

Ďakujem. Jozef, predstav si, že ja som teda po skončení vysokej školy sa zamestnal pomerne dobre a robil som personalistiku, najímal som síce, systémový filozof, ale najímal som IT odborníkov pre veľké slovenské firmy a aj sa z toho dalo celkom obstojne uživiť, ale ja som sa v tej práci doslova stratil. Normálne som zabudol, že kto som. A išiel som do toho zahraničia, rok som sa staral o vozíčkarov vo Veľkej Británii a ty si spomenul teda, že starať sa o starých ľudí sa dá aj tu, ale vďaka tomu roku, ktorý som strávil naozaj tým, že som robil ruky a nohy ľuďom, ktorí ruky a nohy nemohli používať, som sa strašne veľa naučil. Zároveň som si zarobil dosť peňazí na to, aby som potom rok zase v Peru mohol cestovať a objavovať iné krásy života a vrátil som sa naspäť. A podľa, ja by som toto odporučil úplne každému jednému absolventovi vysokej školy. Kľudne nech umýva riady, kľudne nech sa stará o vozíčkarov, nech robí čokoľvek, nech len odtiaľto na rok - dva vypadne. Nič lepšie sa nám do budúcnosti nemôže stať, ako to, že budeme mať generáciu ľudí, ktorí budú vedieť, že sa dá žiť a fungovať vo svete aj inak, ktorí naberú nejaké skúsenosti a potom sa vrátia naspäť a svojím novým pohľadom sa budú pozerať aj na slovenskú spoločnosť. Ďakujem.

Ďakujem. Janka, k tomu úplnému úvodu, ja si myslím, že bývalý komunista je rovnako mýtická bytosť, ako bývalý černoch, ako hovorí Peter Osuský. Michael Jackson síce ukázal, že sa to dá, ale vo veľmi, veľmi ojedinelých prípadoch, aj tam DNA ostala rovnaká. Ja si myslím, že kto raz komunistom bol, takým tým oduševneným, tak je ním do konca života, bohužiaľ, a teda asi moc bývalých komunistov nemáme. Máme ich iba takých, čo sú už navonok ako Michael, ale vnútri je to stále rovnaké, to je prvá vec.
Druhá vec k tomu, že som sa rozhodol mlčať, my máme takú dohodu s Petrom, že vo veciach, ktoré, v ktorých súhlasíme, tak vystúpi iba jeden. Vo veciach, v ktorých nesúhlasíme, tak vystúpime obidvaja. V prvom čítaní som nechal Petra, nech ide on, lebo s ideovým zámerom súhlasíme obidvaja rovnako, ale v prípade, že budeme mať druhé čítanie a pôjdeme do detailov, tak potom, ver mi, že sa vyjadrím k detailom tohto zákonu aj ja.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja budem naozaj veľmi stručný, lebo Richard síce spomenul, že kto tu zo strany SMER je, ale ako člen ústavnoprávneho výboru musím upozorniť na to, že kvalita, čo sa týka tejto témy, tak je mimoriadne vysoká, lebo pani Kučerová, ktorá teda rieši, ešte tu pred chvíľkou bola a počula tento návrh, ktorá rieši všetko, čo sa týka exekúcií, si myslím, že je dostatočnou autoritou, aby vedela potlačiť aj v strane SMER na to, aby takýto, podľa mňa racionálny a dobrý návrh, prešiel. A takisto pán Martvoň, ktorý je teda vychádzajúce právnické eso v strane SMER a toto hovorím ako teraz bez akýchkoľvek hlúpych narážok. Ako jeho aktivity sú široké, konzultuje aj s odborníkmi z iných oblastí, tak si myslím, že by sa vedel za takýto návrh postaviť. A myslím, že pani podpredsedníčka parlamentu pani Laššáková, tiež tak súhlasne prikyvovala, že by takéto niečo mohlo prejsť. Ide o v zásade veľmi jednoduchú vec.
Ak má byť naším cieľom zefektívnenie komunikácie medzi občanom a štátom, tak si myslím, že aj takéto malé kroky prispievajú k tomu, aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie. A ak je všeobecná spoločenská zhoda na tom, že v oblasti exekúcií je potrebné niektoré veci urýchliť a ten obrovský počet exekúcií, ktoré na Slovensku máme, na to tlačí o to viac, tak každá jedna exekúcia, ktorá môže byť ukončená, napríklad tým, že je splnený, že je splatený dlh voči daňovému úradu, odoberá exekútorom prácu a tým o to viac sa môžu potom venovať exekúciám ostatným. Takže ja chcem iba poprosiť kolegyne a kolegov o podporu tohto návrhu, nie je v tom žiadne politikum a verím, že aj zo strany vládnych poslancov sa pri tak jednoduchej veci dočkáme podpory.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Šebej, zaujal ma ten samiit trojhodinový, keďže pán prezident Putin je chronicky známy tým, že nestíha, takže či tam vôbec prišiel, keď to trvalo tak krátko.
Ale pri Rusku by som sa zastavil aj v stále hlbšom takom kultúrnom clashi, ktorý nám sa šíri Európou, lebo keď sa pozrieme na pôvod niektorých súčasných tendencií v slovenskej spoločnosti, tak sa veľmi ľahko dá stopovať na ruských serveroch. Keď sa pozrieme na bludy okolo juvenilnej justície a znovu rastúci antisemitizmus, útoky na menšiny, ktoré v Rusku už sú fyzickými útokmi, keď ani polícia nezasahuje a spýta sa LGBT aktivistov, že čo čakali, že veď sú tam na to, aby na nich útočili, že im to hovorí zákon, keď sa pozrieme na obnovené panslavistické tézy, ktoré sa nám šíria po Slovensku, za ktoré sa skrýva otvorená neznášanlivosť hodnôt európskej civilizácie a západného sveta, tak o Rusku potom nemôžeme hovoriť iba, čo sa týka jeho vplyvu na našu ekonomiku alebo čo sa týka nejakých mocenských pozícií. Ale extrémne ruské skupiny, myšlienkové, ovplyvňujú aj to, čo sa deje v slovenskej spoločnosti priamo medzi ľuďmi. Internet svojou penetráciou vysokou totiž už dnes robí to, že to, čo sa objaví na nejakom ruskom serveri dnes, už zajtra sa môže cez pochybné stránky typu slobodný vysielač a zem a vek rozšíriť po celom Slovensku. A toto je tiež určite niečo, čo by mala mať zahraničná politika na Slovensku v merku. Ďakujem.

Jozef, dnes je taký deň zmiešaných pocitov, človek má na jednej strane obrovskú radosť, že večer tu vystúpi Depeche Mode, na druhej strane má zmiešané pocity, z toho, že vlastizradca Vasil Biľak, ktorý sem privolal sovietske vojská, zomrel bez toho, aby bol kedykoľvek za to odsúdený. A rovnako zmiešané pocity mám aj z tvojho vystúpenia. Neviem, či naozaj dobre študuješ tie materiály, ktoré Európsky parlament schvaľuje, lebo ich súčasťou je vždy to, že konštatujú, že napríklad aj správa Estrela aj správa Lunacek mali napísané priamo vo svojom texte, že rešpektujú princíp subsidiarity a sú len odporúčacím materiálom, z ktorého si každá krajina môže zobrať to, čo chce, respektíve ak sa chce v nejakej oblasti pohnúť dopredu, tak využije tieto správy ako odporúčací materiál, cez ktorý sa môže pohnúť ďalej. A ja si myslím, že jednak otázky reprodukčného zdravia žien a jednak otázky boja proti homofóbii sú tak dôležité jednak pri náraste tlaku rôznych konzervatívnych, často až fundamentalistických skupín v Európe a jednak pri tom, že nám v Európe tak isto rastie extrémizmus a vyjadrovanie sa veľmi blízke neofašistickej ideológii, že jednoducho sú veci, na ktoré keď sa pozrieme, keď sa pozrieme napríklad do Ruska, akým spôsobom sú tam otvorene napádaní príslušníci LGBTI komunity aj zo strany štátu, tak ako Európa jednoducho musíme reagovať. A preto ja vítam to, že bola Lunacek správa prijatá, a dúfam, že takýchto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za pripomienky. Pán Fronc, môže to byť tak, ale parlament nie je vesmír, že sa buď rozpína, alebo, alebo spína, on sa môže akože aj vrátiť, takže dúfam, že, že ak prebieha proces, ktorý ste popísali, tak je zvratný.
A čo sa týka Janka Mičovského, neviem úplne, že či v snemovni lordov sú už takí nespokojní s tou kráľovnou (povedané so smiechom), v momente, keby sa zbavili kráľovnej, tak by sa veľmi skoro Anglicko zbavilo aj snemovne lordov, takže tam asi budú spokojní, že ju majú, a nechajú to tak. Možno, že v tej House of Commons, tam, tam skôr budú proti-, protikráľovské nálady, lebo predsa len tí lordi sú tam doživotne a sú to, sú to dedičné, dedičné tituly, takže, takže... (Reakcia z pléna.) Nie? Už to nie je? Ale nemusia byť volení, majú to z pozície šľachtica... (Reakcia z pléna.) Tak potom som niečo, niečo premeškal, tak to bolo.
Každopádne máš pravdu v tom, že, že nejaká forma nepísaného pravidla a nepísanej úcty k nejakej autorite by mala byť. A napríklad, napríklad by sa to malo prejaviť v tom, že sa vyrovnávajú pomery, čo sa týka opozície a koaličných síl v parlamente.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem iba veľmi krátko hovoriť. Jedna vec, ktorá sa mi páči na, na takých tých vyzretejších, vyzretejších politických kultúrach národov západnej civilizácie, sú také tie nepísané pravidlá, ktoré by nikoho nenapadlo porušiť. Keď si zoberiete napr. rokovací poriadok britského parlamentu, on nikde na papieri nie je, ale proste každý vie, čo má robiť, každý vie, ako sa má správať, keď príde prednášať svoje... Napríklad každý vie, že kráľovná príde prednášať do parlamentu, tak sa má baviť, hej, tak má byť v sále šum. Je to z toho dôvodu, aby sa ukázalo, že kráľovná už nevládne Anglicku a parlament má moc určovať pravidlá anglickému ľudu. Je súčasťou folklóru, že keď kráľovná rozpráva, tak sa medzi sebou poslanci bavia, nie je to súčasťou toho, že by jej preukazovali nejaký disrešpekt, je to súčasťou toho, že jednoducho takáto folklórna forma - Igor, viem, že ty si alergický na to slovo - tak takáto, takáto forma zvyku v parlamente britskom je zaužívaná a nikto z toho žiadne veľké haló nerobí. No my máme tú politickú kultúru ešte nevyzretejšiu, a preto často... (Reakcia z pléna.) Ešte raz... (Reakcia z pléna.) Aj tu býva šum, len z iného dôvodu - my máme nevyzretejšiu, a preto častokrát sa oveľa viacej musíme spoliehať na to, čo je napísané na papieri, než na to, že by sme rešpektovali nejaký nepísaný úzus.
Čo sa týka vzťahu parlamentu k jeho mimoriadnym schôdzam, tak práve tu by ten úzus vlastne mal byť, my by sme vôbec nemuseli, my by sme vôbec nemali potrebovať takúto zmenu rokovacieho poriadku. Každému by malo byť jasné, že keď príde opozícia s návrhom mimoriadnej schôdze a vyzbiera podpisy pätiny poslancov, tak tá schôdza má byť, že to je nejaká téma, ku ktorej opozícia má čo povedať. Opozícii by malo byť jasné, že nemá tento inštitút zneužívať, a koalícii alebo vládnej väčšine by malo byť jasné, že má počúvať. Ani jedno z tohto neplatí. Opozícii nie je jasné, že tento inštitút nemá zneužívať, a vládnej väčšine nie je jasné, že to má byť téma, o ktorej sa má hovoriť. Preto musíme priniesť do parlamentu takúto zmenu zákona, resp. musí ju priniesť tuto pán kolega Kadúc a my mu za ňu musíme zahlasovať, ak s ňou súhlasíme, čo aj spravíme.
Druhá vec ale je, o ktorej chcem pohovoriť, takisto v minulom volebnom období vznikol jeden nebezpečný precedens, ktorý sa odvtedy tiež opakuje na mimoriadnych schôdzach, a to, že opozícia zvolá mimoriadnu schôdzu, na ktorej chce schváliť nejaké svoje vlastné uznesenie, a na tejto schôdzi, ak náhodou je schválený program, tak príde väčšina so svojím vlastným uznesením a tou, tým to uznesenie prebije. To bol tiež dosť vážny zásah do politickej kultúry, musím to povedať do vlastných radov, spáchali sme to my. To bolo tiež niečo, čo sa nemalo stať, to je zneužitie väčšiny v parlamente a je to politicky nekultúrny čin. Nemalo by sa stávať, že na mimoriadnej schôdzi, na ktorej prejde program a má sa rokovať o nejakom uznesení, ktoré konštatuje nejaký stav v spoločnosti, tak na konci tej schôdze s výsmechom príde väčšina s vedomím väčšiny a prevráti celé uznesenie naruby a schváli si ho a ukáže, že: "Na, tu máte!" To by sa nemalo podľa mňa stávať, je to nekultúrne politicky, tiež sa to deje pomaly, odvtedy sa to deje skoro na každej mimoriadnej schôdzi, ak si pamätám.
Máme teda dve cesty, ako sa z tohto dostať, buď začneme nejakú novú kapitolu politickej kultúry a začneme rešpektovať, že je nejaká, nejaký prirodzený balans medzi postavením väčšiny a menšiny v parlamente a sú nejaké čiary, za ktoré sa nemá ísť, alebo budeme mať dvestostranový rokovací poriadok a budeme upravovať ešte aj to, že kedy má podpredsedníčka parlamentu dať rukou hlásiaciemu sa poslancovi slovo, keď sa chce prihlásiť do parlamentu, a kedy nie. Dúfam, že tá druhá situácia nenastane, lebo budeme za úplných blbcov. Skúsme sa snažiť dopracovať skôr k tej prvej. Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hostia, novinári, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 816 z 8. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor.
Za gestorský výbor tiež navrhol ústavnoprávny výbor s tým, že tento gestorský výbor uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, navrhuje sa, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze, keďže program schôdze bude a má vyplývať zo samotnej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze podanej najmenej pätinou poslancov Národnej rady.
Možnosť vlastnej úvahy nevyužijem, vystúpim v rozprave.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 816.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.