Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ak by niekomu zrejmý nebol, stačí si prehrať spätne uvedenie zákona jeho predkladateľom. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. No, v podstate zažívame, nerád to hovorím (reakcia predsedajúcej) a súhlasím s pánom Hlinom, to, keď sa nejedná fér. A ja to zopakujem ešte raz, pri každom jednom zákone, pri každom, zvlášť pri tak obsiahlych zákonoch sa môže stať, že niekomu niečo ujde. Stalo sa to nám, stalo sa to vám a neštandardným spôsobom bolo niekedy potrebné niečo vyriešiť. Už len keď si spomenieme napríklad na zrušenie čipovania psov, tak isto to bolo prilepené k niečomu inému. Ja som s tým možno nesúhlasil, ale bral som, že okej, situácia sa zvrhla u veterinárov, je to treba spraviť. Ale bolo to na základe toho, že bol jasne pomenovaný problém a bolo jasne povedané, že to musíme riešiť.
Ak by sme sa mali teraz dostať aspoň k akým takým pravidlám, pán minister by sa mal postaviť a povedať, že pozmeňovák, ktorý sme tu počuli, je nad rámec a nemalo by sa o ňom hlasovať, lebo také sú pravidlá. Ak sa to nestane, nevytvárame síce precedens, ako hovoríš, Alojz, lebo presne tento istý postup už tu niekoľkokrát bol, ale podkopávame samotné základy našej vlastnej práce a ohýbame pravidlá tam, kde by ohýbané byť neboli. Takže ja ešte raz zopakujem, čo už tu povedalo niekoľko kolegov a hovorím to aj ja, pán minister by sa mal postaviť a povedať, že ten pozmeňovák je nad rámec prerokovaného zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Boris, ono nejaký prúser sa dá hasiť elegantne a dá sa k tomu priznať a dá sa hasiť neohrabane a ešte sa hrať, že to súvisí s predkladanou témou. V každej tej vláde sa nejaký ten prúser stane a niekedy je potrebné na poslednú chvíľu s tým niečo spraviť. Keď je človek chlap a férový, tak povie, kolegovia, máme prúser, potrebujeme to rýchlo vyriešiť. Hodíme sem takýto pozmeňovák, otvoríme nový článok. Viem, že by sa nemalo, ale no tak prišli sme na to neskoro, už sa, v našej vláde sa nám to stalo, vo vašej vláde sa to stalo, my sme to nerobili takto na hulváta a aspoň sme povedali, ako sa veci majú. Ale ako, keď už ste chceli, mali ste to zašiť niekde do spoločnej správy niekde vo výbore, mohlo to prejsť pekne hlasovaním na konci. Mohli sme si všetci povedať okej, hasí sa prúser, možno s tým nesúhlasiť, ale postaviť a s bakelitovou tvárou povedať, že to súvisí s preberanou vecou, to je hlboko, hlboko pod tvoju úroveň, naozaj.
Keby platilo, čo si povedal, že všetko, čo sa týka prerozdeľovania štrukturálnych fondov, je možné jedno k druhému prilepiť v rámci naprieč celou legislatívou, tak sa tu zbláznime. Štrukturálne fondy a vôbec prerozdeľovanie peňazí z nich sa nám tu týka 30, 40, 50 % legislatívy? Veď toho je obrovská kopa. Keby sme to nemali roztriedené a keby sme nemali všade spravené poriadne podmienky, poriadne podmienky kontroly a prerozdeľovania našité na konkrétne rezorty, tak sa zbláznime z toho, ako to vyzerá. Práve preto je to rozdelené, aby bola nad tým kontrola. A keď ešte do toho ideme robiť výnimky, do verejného obstarávania, tak si to zaslúži samostatnú diskusiu, lebo vstupujeme do nejakého zabehnutého systému a nieže to prilepím sem a ja úplne súhlasím s Jofom, pán minister by mal aspoň povedať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Jozef, mrzí ma popravde, že ten, ktorý kričal: "Ľudia, preboha, vystúpte z II. piliera!" tu nesedel. Lebo práve to tvoje vystúpenie ukázalo, že keď sa začneme baviť o reálnych číslach, reálnych dátach a reálnom predpokladanom vývoji, tak musí byť jasné, že moja generácia jednoducho s dôchodkom v tomto štáte nemôže počítať. Ak sa systém bude správať tak, ako sa správa teraz, ak sa táto vládna strana dnes a v budúcnosti bude správať tak, ako sa správa teraz, tak moja generácia nebude mať dôchodky. My jednoducho si musíme začať šetriť na svoju vlastnú starobu už teraz, lebo štát nám nedá nič.
Je zaujímavé, že príde strana, ktorá najprv možno nie bezchybne, ale dobre nastavený systém zmrví a dovrzá a potom kričí: "Pre vás, ľudia, ktorí ste sa na základe našich krokov ocitli na okraji toho systému, už to nie je výhodné, vystúpte!" A my z tých peniažkov, ktoré sa nám prelejú do Sociálnej poisťovne, potom môžme zaplatiť toť vláčiky, tam nejakú zľavičku, tam nejaký dôchodoček a zaplatíme si hlasy do volieb v roku 2016.
Keď niekto myslí pár rokov dopredu, tak zrejme počúval a podľa toho sa zariadi. A ja pevne dúfam, že tých peňazí na financovanie tej drahej kampane v roku 2016 príde do Sociálnej poisťovne čo najmenej.
Ďakujem.

Ľudo, ja nadviažem na to, čo si povedal na konci svojho príspevku o tom, ako dlho si kto čo pamätá, ľudia si nebudú zrejme pamätať túto vládu, v čo dúfam. Ale ono ani sám pán premiér si nepamätá svoje vlastné slová. Dňa 8. 8. 2012 bol tiež štvrtok, ako je dnes, to znamená, bola hodina otázok. A pán Goga sa vtedy pýtal: Vážený pán predseda vlády, viete nám povedať, komu sa sporenie v II. pilieri neoplatí, aký je váš názor na dobrovoľný vstup mladých do II. piliera? No a pán premiér vtedy dal tú svoju klasickú omáčku. A popri tom povedal: „Kto tu nechce vidieť riziká, nech ich nevidí, ale ďalšia šanca na prehodnotenie účasti v II. pilieri nepríde.“ Ani nie dva roky po tom zrazu sme prišli na to, že máme dieru v štátnom rozpočte, že pred voľbami treba z niečoho hodiť peniaze, aby sme mohli deti nechať vlakom cestovať, dôchodcov nechať vlakom cestovať, bez ohľadu na to, či majú, nemajú sociálne štipendium, či majú, nemajú vysoký dôchodok, že treba začať rozdávať cukríky ježiškovské pred voľbami, tak ako to SMER vždycky zvykne robiť. A z toho dôvodu sa nám II. pilier ide otvárať znovu. Takže nielenže ľudia rýchlo zabúdajú, lebo aj pán premiér, ktorý tu opäť prichádza s narúšaním systému dôchodkového, veľmi rýchlo zabúda na to, čo sám pred dvoma rokmi povedal.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, nie som si istý, či sme si neporozumeli, alebo ste zámerne niektoré moje veci pootáčali, ale skúsim to uviesť na pravú mieru.
Ja som nehovoril o tom, že tie, tie zvyšovania, znižovania normatívov sú na základe vycucania z prstu. Ja som povedal, že mám podozrenie, že sú na základe lobistických tlakov. A to, čo si ty urobil, že si mi vymenoval presne tých ľudí, ktorí tie lobistické tlaky vytvárajú, lebo, lebo všetky tie organizácie, ktoré sa spolupodieľajú na tom nastavovaní tých čísiel, sú to organizácie lobistov, bez nejakého zbytočného vulgarizovania toho slova, ktoré majú za tým svoje vlastné záujmy. A tým pádom nemusia nastavenia parametrické toho systému zodpovedať naozaj potrebám. A ja opäť tvrdím, že tie potreby my nepoznáme. My nebudeme vôbec vedieť, nemôžme vedieť, ako bude vyzerať trh o pätnásť rokov, preto by sme sa mali namiesto kvalifikácie oveľa viacej sústrediť na schopnosti tých ľudí, ktorí z tej školy budú vychádzať. To je prvá vec.
Druhá, ak si pozrieš prepis, ja som povedal, nepovedal, že máme umelo tlačiť na zvyšovanie miezd. Ja hovorím, že zbytočnou podporou budeme podporovať zamestnávateľov v tom, aby nechávali tie mzdy nízke, lebo budú iným spôsobom kompenzovať to, že budú tí ľudia u nich pracovať. A ďalšia vec, hovoril si, že zvýšením počtu absolventov, že by sme ich teda nemali vzdelávať, lebo odchádzajú. Ale to opäť nie je to, čo som povedal ja. Ja som povedal, že akokoľvek veľa ich vzdeláme, stále nám môžu odchádzať. Čo znamená, že ten cieľ, že potrebujeme ich, toto číslo, nebudeme mať naplnený, a preto by sme viacej mali sa orientovať na to, ako kvalifikovaných a motivovaných ľudí vychováme a schopných uplatniť sa na tom trhu aj možno v niečom inom, a potom nebudú odchádzať preč.
A posledná vec. Taiwan, Japonsko, neviem, či by som dával za príklad. Ja som na Taiwane bol, a to je robotická spoločnosť, kde ako naozaj zmysel pre umenie, akékoľvek hodnoty veľmi, veľmi upa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Eugen, ďakujem, že sme sa dostali k ďalším faktom a aj k tým technickým veciam, ktoré dúfam, že budú predmetom rozpravy a aj možno zmeny alebo niekoľkých zmien tohto zákona v druhom čítaní.
Hlavne nadviažem na novelu, ktorú v podstate máme už v druhom čítaní na tejto schôdzi, ktorú si podával aj s kolegom Novotným. A ak máme do budúcnosti naozaj merať, že čo nám z tých škôl vychádza, s akým úspechom a ako sa uplatňuje, tak myslím si, že naozaj hlavne to prepojenie databáz bude kľúčové, lebo bez neho jednoducho sa nevieme dopracovať k číslam, ktoré by nám tú mapu nakreslili takým spôsobom, aby sme z nej boli múdri. Myslím, že netreba opakovať, ako súčasná metodológia nám v tom bráni, ale možno by bolo dobré, a dúfam, že buď v záverečnom slove, alebo priamo ešte v rozprave pán minister prejaví, alebo neprejaví vôľu k zmene toho riešenia. A ak by boli povinné aj úrady práce, aj Sociálna poisťovňa, tie dáta, ktoré boli obsiahnuté v novele pána Jurzycu, povinne ich dodávať a na základe nich by sme si tú mapu kreslili, tak určite by sme aj pri duálnom vzdelávaní v dohľadnej dobe mali prehľad o tom, nakoľko je efektívne a nakoľko nie.
Tiež si myslím, že je dobré zaoberať sa otázkou, že čo vlastne chceme merať a čo na konci chceme mať. Lebo to, že niekto niečo vyštuduje a začne sa živiť niečím iným a dokáže sa uplatniť na trhu práce, možno ukazuje na to, že nevzdelávame v tom, čo treba, ale neukazuje na to, že vzdelávame zle.

Ďakujem. Alojz, naozaj, poprosím ťa, nevkladaj mi do úst ani do výrazu niečo, čo som nepovedal.
Ja som síce vyštudovaný filozof, ale divil by si sa, ja som sa živil aj tesárčinou, aj som sa staral o vozičkárov, a nie krátko. Ja viem aj rukami robiť, aj ma to celkom baví. A dokonca, keby som jedného pekného dňa sa dostal do situácie, že naozaj už sa nemusím starať, že čo budem robiť so svojím životom, tak ja si urobím ešte aj tú dielňu, aj si tam navláčim to drevo a budem pre deti vyrábať hračky. Mňa to naozaj baví. Ja nemám žiadny dešpekt k človeku, ktorý pracuje rukami, a mne je aj vŕtačka, aj hoblík pomerne blízka vec. Ale keď som robil tú tesárčinu a popritom som pomáhal opravovať padnuté vedenia v Severnej Karolíne v lesoch, tak predstav si, tú angličtinu som potreboval tiež, lebo by som sa tam bez nej nezaobišiel.
A áno, zrejme dneska už nikoho neohúriš, že angličtinu vieš, ale mal by si ju vedieť, pretože bez nej sa nedostaneš nikam, a som ale rád, že si mi ukázal ten správny prístup k téme, že si sa venoval naozaj tomuto zákonu, že si neodbočoval, že si nehovoril o ničom inom, budem si brať príklad z toho a nabudúce sa ešte lepšie pripravím, aby som vedel obsiahnuť prakticky všetky zákony preberané na schôdzi pri ktoromkoľvek preberanom príspevku.
Ďakujem.

No ja by som, naopak, potvrdil, že je potrebné vyvíjať lobistické aktivity, ináč by sa toto nestalo (povedané so smiechom), takže kľudne by som podporil zástupcov dotknutých škôl, aby, aby v tom veselo pokračovali pri každej jednej príležitosti, lebo bez toho sa, viete, no nemému dieťaťu ani vlastná mama nerozumie, takže kým sa neozvú, nebudeme vedieť, ale každopádne, Martin, súhlasím. Systémové zmeny nemajú byť nutne o tom, že trčí mu hlava - odťať. Hej, proste niekedy sa nám proste v historickom vývine vytvorí nejaká rôznorodosť a na nej si niekto zažne zakladať. Ja si pamätám, že v Považskej Bystrici bolo gymnázium, obchodná akadémia a potom všetko ostatné, a sú mestá, kde je to, kde je to brané rovnako. Myslím, že Obchodná akadémia v Bystrici dokonca je braná ako pomerne aj kvalitná škola, a to, že sa pýši tým názvom akadémia, jej tiež dodáva nejaký status, preto verím, že to riešenie, ktoré príde či už z poslaneckého klubu, alebo prierezovo z výboru pre školstvo, bude také, že budú nakoniec všetci spokojní.
Ďakujem.

Ďakujem aj za poznámky. Ja sa nedivím, že v testoch PISA máme tak strašné nízke čísla pri schopnosti našich detí čítať s porozumením, lebo niekedy aj, aj v parlamente zjavne je problém počúvať s porozumením, pretože ja som nepovedal, že ten zákon je zlý, ja som upozornil na niektoré veci, ktoré sú podľa mňa nie úplne dobre.
Napríklad to, čo som hovoril o tom inštitúte inštruktora, je dobrý začiatok, ale potreboval by posunúť. To, že... Áno, odpovedali ste na tú otázku, ktorú som sa pýtal, kolegovia, v tej mojej reči, že pre koho staviame vlastne školstvo, tak áno, boli tam zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľov ste s tým, ste spomínali, zástupcovia podnikateľov. Ale, ale kto bol zástupcom detí? sa pýtam ešte raz. Kto sa pýtal na to, aké potreby majú tie decká? Lebo my si môžeme povedať, my si môžeme povedať, že budeme potrebovať toľko a toľko takých a takých, ale keď nebudeme odpovedať na základné otázky toho, ako sa nám mení spoločnosť a ako musíme zmeniť vzdelávanie vo vzťahu k samotným deťom, tak nám to jednoducho nemusí vyjsť.
A ešte raz, ja ten zákon v zásade podporujem a myslím si, že spájať stredoškolské vzdelávanie s praxou aj konkrétnymi firmami je dobrý nápad, len hovorím, že by sme mali myslieť aj na tú druhú stranu mince, lebo sa nám môže stať, že budeme vychovávať super kvalifikovaných ľudí, ktorí nám ale budú všetci utekať preč, lebo nebudeme myslieť na to, ako ich tu udržať, a možnože tie zmluvy, ktoré sú súčasťou tohto, tohto návrhu, nebudú postačovať.
To je jediné, čo som chcel povedať, ďakujem.