Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja začnem tam, kde kolega Bugár skončil. To, že sa vám podarilo, Jozef, pretlačiť niečo do ústavy, neznamená, že to je vytesané do skaly a nemenné. Ani to neznamená, že to je definícia. To je výsledok politickej dohody a hlasovania. Je plným právom človeka, ktorý má dohliadať nad dodržiavaním ľudských práv, formulovať ideálny stav. A ak takýto človek za ideálny stav považuje taký, kde je ľuďom umožnené vytvárať zväzky a nejakým spôsobom ich potom mať aj ako keby štátom alebo spoločnosťou inštitucionalizované, tak na takomto názore nie je nič protiprávne ani protiústavné a nie je to ani porušením akéhokoľvek zákona. A myslím si, že je absolútne nepatričné, aby člen zákonodarného zboru dával preskúmavať názory ombudsmana Generálnej prokuratúre. Ale som veľmi rád, že si vystúpil v tejto diskusii, lebo práve na základe tvojho vystúpenia je úplne jasné, prečo potrebujeme takého človeka, ako je ombudsmanka, a prečo potrebujeme čo najviac odlišovať ideológiu, to jest nejakú vysnívanú predstavu o fungovaní sveta od toho, k čomu sme sa zaviazali v medzinárodných dokumentoch a čo máme dodržiavať ako krajina, ktorá si ctí ľudské práva, ktorá ich chce dodržiavať a ktorá sa skôr chce pohybovať smerom k liberálnej demokracii než k náboženskému štátu. Ďakujem.

Pán kolega, možno vás prekvapím, ale nebudem súhlasiť s tým, čo ste povedali, že štát má zasahovať vlastne do toho procesu medzi dlžníkom a veriteľmi iba vtedy, keď ide o verejné peniaze. Štát predsa nastavuje tie pravidlá reštrukturalizácie a on má byť garantom nejakej formy spravodlivosti výsledku. A tam je úplne jedno, že či na začiatku tú prvú faktúru veľkú má zaplatiť štát, alebo ju má zaplatiť jeden veľký korporát druhému. V prípade, že štát má garantovať ten proces pod tým, to znamená, reštrukturalizáciu, vyrovnanie veriteľov, poprípade má, on je ten, tou autoritou, ktorá má posudzovať, že či vlastne k reštrukturalizácii má dôjsť, tak potom je jedno, odkiaľ tie peniaze prichádzajú, štát sa musí starať do toho procesu, lebo jednou z jeho základných povinností je ochraňovať toho slabšieho. A zvlášť, keď je podozrenie z toho, že ten veľký hráč na trhu môže zneužívať svoje ekonomické, mocenské alebo dajme tomu aj politické postavenie, tak tam tobôž musí byť štát garantom toho, že ten drobný, malý na spodu, ktorý vykonal prácu a nedostal peniaze, tak ich dostane a malo by mu byť úplne jedno, že kto na začiatku má tú veľkú faktúru platiť. Ďakujem.

Pán predseda, prepáčte, ale pri tlači 1455 sme hlasovali iba o procedurálnom návrhu pána Kuffu, ale nehlasovali sme o nehlasovali sme o posunutí zákona do druhého čítania. To znamená, že nám jedno hlasovanie chýba.

Pán predseda, včera pri hlasovaní o tlači 1455 systém vykazoval iba hlasovanie o procedurálnom návrhu pána poslanca Kuffu, ale nevykazoval hlasovanie o samotnom návrhu. Neviem teda, či bola chyba v systéme alebo samotné hlasovanie neprešlo, lebo normálne v tom číslovaní máme, číslo 157 je hlasovanie o procedurálnom návrhu pána Kuffu, číslo 158 už je hlasovanie o ďalšej tlači, nemáme tak odhlasovaný postup do druhého čítania, takže v prípade, že ho systém nezaznamenal alebo tam bolo niečo zmätočné, mali by sme zopakovať toto hlasovanie. Ďakujem.

Jedna vec mi chýbala v tvojom vystúpení, Alojz. A to je procedurálny návrh, buď aby sa po týchto pozmeňujúcich návrhoch vrátil zákon naspäť do výboru, respektíve aby sa rozšíril počet výborov, ktoré o ňom rokujú, pretože keď tu máme v gesciách troch ministerstiev tri pozmeňujúce návrhy alebo dva pozmeňujúce návrhy plus zákon v gescii troch ministerstiev, nie je správne, aby sme teraz narýchlo odhlasovali pozmeňujúce návrhy narýchlo predložené pred hlasovaním. To naozaj nie je ani v súlade s legislatívnymi pravidlami.
A keď si hovoril aj na pána ministra spravodlivosti a možnože aj na pána predsedu parlamentu, tak by sme sa naozaj mali zamyslieť nad tým. Dúfam, že sa nemýlim, minister spravodlivosti je členom Legislatívnej rady vlády, ak nie je jej predsedom. (Reakcia z pléna.) Je jej predsedom. Takže by mal podľa všetkého asi aj dohliadať na to, aby sa takéto veci nediali. Ale beriem, že keď už je to v parlamente, tak už je to skôr v pôsobnosti Národnej rady. Ale možnože pre pána predsedu parlamentu by bolo naozaj dobré pohovoriť so zástupcami vlády o tom, ako má vyzerať prítomnosť ministrov na rokovaní parlamentu. Ja si celkom dobre pamätám, ako boli cvičení ministri za vlády Ivety Radičovej, keď do parlamentu nechodili. A aj tá vzájomná kontrola koaličných strán zabezpečovala, že tu jednoducho museli byť. Tým, že koalícia teraz nie je, zrejme to bude len na rokovaní vedenia parlamentu s predsedom vlády.

Štefan, ako si to predstavuješ? Je dôstojnejšie, keď je človek zavretý v base? Ten alternatívny trest je práve od toho, aby sme ľudí, ktorých spoločenská škodlivosť je vyhodnotená ako nižšia, jednoducho nemuseli zatvárať do basy. Ale musí existovať nejaký kontrolný mechanizmus na to, aby domáce väzenie naozaj bolo domácim väzením. A ja si myslím, že aj pre toho človeka je dôstojnejšie žiť doma, vo vlastnom byte, byť obmedzený, než napríklad mu postaviť dvoch policajtov ku dverám. To si zrejme ani tiež nemôžeme dovoliť, aby sme každého človeka v domácom väzení mohli strážiť pri dverách samostatnou policajnou zložkou. Takže je to systém, ktorý je bežne využívaný v mnohých krajinách, je to systém, pri ktorom napríklad keď už vďaka nešťastnému nastaveniu Trestného zákona máme, dajme tomu, odsúdených za menej závažné drogové trestné činy, tak máme bežnú prax, že človek ktorého chytia so sáčkom trávy a je zavretý do basy, tak nám odtiaľ vyjde ako profesionálny díler pervitínu, pretože sa to tam jednoducho od tých kolegovcov naučí. Takéhoto človeka nechať doma, kľudne s tým náramkom na nohe, je aj pre jeho následnú socializáciu po vypršaní trestu oveľa lepšie, ako nechať ho v base, čo z tvojich slov vyhodnocujem ako dôstojnejšie ako tento alternatívny trest.

72.
Alojz, v jednej veci si ma teda presvedčil, a aby som teda bol konzistentný liberál, keď to prejde do druhého čítania, tak dám pozmeňujúci návrh, aby to bolo záväzné aj pre cirkevné školy. Máš pravdu. Ani týmto deťom by sme nemali odopierať. Najprv si musím pozrieť, či to náhodou nie je v rozpore s Vatikánskou zmluvou, lebo cirkevné školy sú definované nielen naším vnútroštátnym právom, ale v značnej miere sú definované aj našimi medzinárodnými záväzkami. Ak to nebude v rozpore s Vatikánskou zmluvou, tak dám pozmeňovák na to, aby sa to týkalo aj cirkevných škôl.

Ďakujem.

60.
Ďakujem, pán podpredseda. Väčšinu z toho, čo som chcel povedať, v podstate už predo mnou povedal kolega Viskupič a skúsim sa teda pozrieť na ten proces nejako zvrchu.
Stávame sa obeťami toho istého procesu zas a znovu, vždy v podstate pri téme, ktorá môže nejakým spôsobom zdvihnúť, zdvihnúť emócie, a to niekto sa pozrie na spoločnosť a vyskúma, zistí nejaký patologický jav, hej. Máme tu každé, zhruba každé tretie dieťa je vystavené buď fyzickému, alebo psychickému, alebo sexuálnemu násiliu na Slovensku, 7 % detí je priamo vystavené sexuálnemu násiliu, máme tu predčasné tehotenstvá, ktoré sú koncentrované práve v komunitách, ktoré sú socioekonomicky zadefinovateľné, vlastne na tom mal byť postavený celý zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách. Máme tu jednoducho dáta, ktoré nám hovoria, že máme problém.
Príde sem návrh bez zbytočnej ideologizácie, bez zbytočných nánosov, je odprezentovaný vecne, je odprezentovaný na základe toho, že sa ide riešiť problém, a potom zrazu sa nám proste postaví tuto Savonarola alebo Alojz a natiahnu na to zbytočné nálepky, ktoré do témy vôbec nepatria, a výsledok je väčšinou taký, že zákonodarný zbor sa zľakne - oj, čo keď konzervatívne Slovensko na toto zareaguje zle - a problém sa nerieši. A problém sa nerieši. A toto sa nám opakuje znovu a znovu a znovu a sexuálna výchova alebo výchova k rodičovstvu a manželstvu je toho jasným príkladom.
To, že, mňa veľmi mrzí, že pani Šípošová nestihla pred obedom vystúpiť, lebo ona už vtedy avizovala, že poobede musí ísť do rozhlasu na diskusiu, ale skúsim, skúsim povedať z obsahu našich rozhovorov a doterajšej spolupráce iba toľko, že naozaj postavenie slabších v tých vzťahoch je na Slovensku katastrofické. Či sú to týrané ženy, či sú to ženy vystavené násiliu v domácnosti, deti vystavené násiliu, niekoho priamo v domácnosti alebo blízkej osoby, a jednoducho štát nemá dostatočne nastavené ani procesy, aby takýmto veciam predchádzal, o čom je tento zákon, ani procesy, aby tieto veci dostatočne odstíhal a potrestal, o čom bol ten zákon predtým. A považujem za naozaj nešťastné, keď snaha riešiť tieto problémy je okamžite označovaná za prílev zvrhlej, proste západnej propagandy, ktorá sa nám tu snaží sexualizovať deti predčasne a zavádzať juvenilnú justíciu, o ktorej ani Pánboh netuší, čo vlastne je. Pretože pri takejto úrovni diskusie sa nám stane vždy to isté. Téma vyšumí a problém sa nerieši.
To, že správanie sa v oblasti sexuality v komunitách s vysokou mierou chudoby, nízkou mierou vzdelávania je problém, vieme všetci. Odráža sa nám to na číslach, odráža sa nám to na tom, akým spôsobom táto komunita pristupuje k podpore od štátu, odráža sa nám to na v podstate aj zdraví tých detí, pretože dieťa, ktoré samo nebolo v podstate dostatočne vychované, keď už zrovna má aj ono samo deti, tak sa tie nové vzorce správne nevytvárajú, no a ak chceme tomu predchádzať, tak vzdelanie a vzdelávanie je určite jeden z prvých krokov, ktorý treba ošetriť. Určite sa musíme najprv pozrieť na to, čo dokážeme cez nástroje, ktoré ako štát dokážeme využívať, spraviť preto, aby sa to zlepšilo. Keď sa pozrieme na tie osnovy, ktoré tu čítal kolega Viskupič, tak je úplne jasné, že sú výsledkom pomerne odbornej diskusie, že sú prakticky nekontroverzné, že sú veľmi jemné, že tie, že ten prístup je soft, že je mäkký, že je tam síce tá časť o plánovanom rodičovstve, s ktorou možno napríklad kolega Kuffa už bude mať problém, ale väčšina spoločnosti sa zrejme zhodne na tom a koniec koncov využívanie metód plánovaného rodičovstva nám ukazuje, že je to efektívny spôsob, ako jednak plánovať svoj vlastný život, aj k tomu, aby, aby rodičia mali toľko detí, ktoré sú schopní vychovať, a aby ich mali v takom čase, kedy sa pre to sami rozhodnú, že ten králičí spôsob nie je ideálny.
Na to, aby sme sa dostali do nejakej lepšej situácie, ako máme dnes, tak treba nastaviť pravidlá. Ak by sme mali v rukách celý proces od začiatku do konca, tak dnes zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách už platí a tým pádom by sme vedeli povedať, áno, ak nejaká komunita spĺňa takéto sociálne, takéto ekonomické parametre, ak ich spĺňa dajme tomu 6 z 10, alebo 7 z 10, tak môžeme ju vyhlásiť za sociálne vylúčené spoločenstvo a na základe toho nastavovať pravidlá, či už pozitívnej diskriminácie, alebo špeciálneho prístupu, alebo špeciálnych pedagogických postupov, na to, aby sme problémy, ktoré u nej dokážeme definovať, dokázali riešiť. Len, bohužiaľ, ten zákon neplatí. Preto sa snažíme a som veľmi rád, že je kolegyňa Nicholsonová, je v tom vytrvalá a stále chodí s novými a novými nápadmi, našiť to aspoň nejakým spôsobom na ten súčasný stav a ten bod styku reality a pravidiel je riaditeľ tej školy. On najlepšie vie, aké deti tam má, aké sú problémy, a v prípade, že sa rozhodne, že áno, my sme zrejme v tej problematickej oblasti, áno, máme tu deti, ktoré zrejme budú patriť do tej skupiny, ktoré potrebujú dostatočnú pomoc, tak by povedal, áno, ten predmet my využijeme a nie je z toho výluka. Toto nie je o zavedení povinnosti pre všetkých.

Ja mám veľmi rád, keď o liberalizme rozprávajú ľudia, ktorí o ňom naozaj málo vedia, pretože vždycky pozerajú, vždycky sa pozerajú na liberalizmus ako keby to bolo presadzovanie anarchizmu, že každý nech si robí, ako chce, slobodu budeme rozširovať bez ohľadu na dôsledky. Len súčasťou liberalizmu - aspoň v tom mojom chápaní, možno že aj s kolegami niektorými by som sa ja nezhodol v tomto - je aj pomeriavanie tých jednotlivých slobôd. A keď si máme teda rein theoretisch pomeriavať slobodu rodiča, ktorú tu obhajuje kolega Hlina, na rozhodovanie o učebnom procese dieťaťa a slobodu dieťaťa na informácie, tak tá sloboda dieťaťa na prístup k informáciám je u mňa vyššie. A to presne z toho dôvodu, že jednoducho nie každý rodič je osvietený, nie každý rodič dokáže posúdiť situáciu, a zvlášť keď sa rozprávame o komunitách, o ktorých sa rozprávame, tak to riziko, že ten rodič buď na to proste nie úplne myslí, alebo na to vyslovene kašle, je pomerne vysoké. Ja neupieram legitímnosť toho návrhu, s ktorým si prišiel, Alojz, on nie je zlý. Ale nechápem tú formu. Naozaj nechápem.
Ak sa máme baviť o tom, že ideme riešiť problém, tak jediné, čo si mohol urobiť, povedať, OK, super, problém je na stole, vy ste priniesli jedno riešenie, ja mám iné, ale načo ten balast okolo toho. Načo zbytočne kopeš tu do kolegyne Nicholsonovej? Načo? Len preto, aby si na chvíľku, si získal nejaké bodíky a ukázal sa na kamerách, pozrite sa, kopol som si do liberálov, ha, ha, ha. A viazať si na seba bodíky Aliancie za rodinu, no to je bohovské hrdinstvo.
To, čo tu potrebujeme spraviť, je, práve tento typ diskusie okliešťovať na minimum, lebo to je jediný spôsob, ako sa dostať k reálnym riešeniam problémov. A ty si bol dneska jedným z balvanov na tej ceste, že to spravil Štefan Kuffa, to sa nedivím, ten to robí bežne, on tu je na to. Ale že ty si sa postavil do cesty tomu, aby sme, aby sme dokázali sa vecne baviť o riešení problémov, to ma naozaj prekvapuje.
Ďakujem.

Alojz, keď chceš vidieť človeka, ktorý to napísal, tak stačí zbehnúť dole a zabúchať na dvere číslo 66. Áno, je pravda, že to je napísané na profesionálnej úrovni, tak ako keby to vyšlo z ministerstva, možno, že dôvodom bude ten, že chlapík, ktorý to písal, na tom ministerstve dlhé roky pracoval a tie zákony písal.
Ja osobne by som bol veľmi rád, keby sa nám stalo, že takýto nejaký zákon by napísali na ministerstve sociálnych vecí a báli by sa to sem dať, a že my by sme to predložili, a potom za to celý SMER zahlasuje. Ale koniec koncov uvidíme na hlasovaní tohto pléna, že zrejme tento scenár až taký, až taký pravdivý nie je, ale chápem, že až máš túto dezilúziu, a teda túto ilúziu v hlave, takže si sa naozaj rozčertil, lebo si sa zľakol že by to náhodou mohlo prejsť. Tak preto tu robíš, preto tu robíš také caviky, preto tu urážaš, preto zbytočne nálepkuješ ľudí s dobrým úmyslom, lebo ty si sa zľakol, že, ježišmária, tá strašná juvenilná justícia a nastúpení úradníci nám tu teraz budú búchať na dvere rómskych osád a vyťahovať úbohé, ničneznajúce deti do sociálnych ústavov len kvôli tomu, že sa, že ich rodičia nepustili do školy. Ako keby ich tam teraz púšťali. Celé toto vychádza z jednoznačného faktu, v sociálne vylúčených spoločenstvách je problém príliš skorých tehotenstiev a niekde až nulovej informovanosti o tom, že ako k tomu tehotenstvu došlo. To je jediná vec, ktorú sa tento návrh snaží riešiť. A keby si bol čo k čomu, tak sa v prvom rade venuješ veci a možno by si s tým návrhom, ktorý nie je úplne zlý, napočudovanie prišiel hneď na začiatku bez toho zbytočného blábolu.

Ako hovorí klasik: "A v takých chvíľach skypí žlč." Presne toto je prístup, Štefan, ktorý konzervuje ten stav, ktorý vyhovuje agresorom týchto, v týchto trestných činoch: "My chudáci chlapi, hodili to na nás, manželka alebo niekto si to vymyslel a pozrite sa, hysterická je a už na mňa kričí a to decko si iba vymýšľa, videlo to niekde v telke."
Tých prípadov sú stovky. Stovky prípadov, kde nielen samotný agresor, ale ešte aj policajt, ktorému je to nahlásené, nevie, čo má robiť, kde obete sú traumatizované nielen samotným trestným činom, ale sú traumatizované ešte aj spôsobom, akým k nim pristupujú potom zástupcovia štátu, ktorí ich majú chrániť. A práve to, že to niekto ide ešte zvaľovať na zlých, zlých liberálov, ktorí nerobia nič iné, iba sa odrazia od dát, ktoré nám hovoria, aká je prevalencia takýchto trestných činov, kde vznikajú, aká je informovanosť detí o tom, že čo si môže a nemôže dospelý človek ku nim dovoliť. Ako deti nevedia častokrát, že správanie sa otca voči nim by malo byť neprístupné. Ako nevedia, komu to majú povedať, kde to majú nahlásiť.
Tak toto, keď niekto chce zavádzať, tak ty ho budeš označovať za vinníka? Nie je ti hanba? Nie je ti hanba?