Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja sa chytím len toho úplne posledného, aby sme vedeli, kde a na ktorej čiare tu treba končiť, pán kolega Brocka. A ja veľmi dúfam, že som vás zle pochopil a že ste nepovedali, že veci máme riešiť tak, ako to urobil Putin s Chodorkovským, lebo to je určite cesta, po ktorej žiadny demokraticky zmýšľajúci človek na Slovensku nechce ísť.
Ja akceptujem, že v niektorých otázkach otec zakladateľ KDH pán Čarnogurský už nie je úplne pri zmysloch, ale budem veľmi rád, keď ho nebude nasledovať celá strana.
Ja som spokojný, že teraz sa opozícia naozaj zjednotila, lebo ide o správnu vec. Som spokojný s tým, že opozícia ťahá za jeden povraz, ale pri niektorých veciach, prosím, dávajme si pozor a keď navrhujeme riešenia, navrhujme ich tak, aby boli v súlade s demokratickými princípmi, aby boli v súlade s princípmi právneho štátu, aby bolo vždy rešpektované právo, aby bol takisto rešpektovaný súkromný majetok jednotlivých ľudí a aby politické riešenia neboli riešenia mocenské, ale riešenia zodpovedajúce vláde práva.
Takže, ešte raz opakujem, veľmi dúfam, že som vás zle pochopil, ale ocením, keď to vysvetlíte v odpovedi na faktické. Ďakujem.

Pán kolega Blaha, vy ste, vy ste taký zaujímavý úkaz, lebo ja som si istý, že v SMER-e sa nenájde jeden príčetný človek, ktorý by vás pustil k nejakej exekutíve, lebo to by bol koniec akejkoľvek exekutívy. Takže vy budete odsúdený, kým tu budete, naozaj len robiť ten ideologický okraj a ideologickú zásterku. Len ono to nesedí. Ono to nesedí.
Ja začnem tam, kde Jofo skončil. Ja keď som bol vo Švédsku, tak jednu vec, ktorú som si tam uvedomil, že oni v mnohom sú ešte kapitalistickejšie zmýšľajúci ľudia, takí bežní Švédi, než je tomu u nás. A to práve kvôli tomu, že oni zo štátu nerobia toho, kto má dávať a držať za ručičku, oni zo štátu robia toho, kto má vytvárať podmienky. A oni presne na tom pracujú, aby to bolo tak, že drtivá väčšina ľudí zamestnáva, a to aspoň seba. Malé a stredné rodinné podniky, malé firmy, startupy, ktoré sú ochránené dobrou vymožiteľnosťou práva, systémom, kde na začiatku im niekto pomôže a potom sa môžu postaviť na vlastné nohy, kde aj prisťahovalci sú okamžite zaškoľovaní čo sa týka jazyka, kvalifikácie, zručnosti, a štát im pomáha nájsť si prácu. To je pre mňa pekný socializmus, ale – a s ktorým ja aj dokážem v zásade žiť, keď je štát silný tam, kde ochraňuje slabých a kde stojí v opozícii voči zneužívaniu a vykorisťovaniu, ako tomu vy hovoríte, s tým ja v zásade dokážem žiť – ale, že mladý socialista, marxista kryje v zásade kapitalistickú stranu, ktorú zastupuje v najvyššom zákonodarnom zbore, že nevidí, že ľudia, ktorí ho sem dotiahli, sú s najväčšími oligarchami najväčší... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja si myslím, Ľubo, keď začnem pri tebe, že to lepidlo na tých stoličkách bolo otestované reakciou včera celej opozície, ako vidíš, tak pomerne rýchlo sa všetci funkcionári odlepili ako reakciu na bezprecedentný krok, ktorého sme tu práve teraz svedkami.
Druhá vec, tí ľudia nepôjdu do ulíc kvôli Jánovi Figeľovi, ten im môže byť v zásade ukradnutý, oni pôjdu do ulíc kvôli tomu, že SMER nie je schopný vyvodiť politickú zodpovednosť voči samému sebe v kauze Váhostav, že SMER nie je schopný povedať, že Juraj Široký už nie je jeho kamarát a že SMER nie je schopný povedať: "Áno, dnešná situácia je výsledkom toho, že sme kryli chrbát nášmu vlastnému sponzorovi." To je problém.
A inak ešte, keď sme boli pri tých nedotknuteľných, som rád, že si to spomenul, možno by si si mohol zopakovať vlastne tie indické kasty, lebo nedotknuteľní boli úplne najnižšia kasta, to nebola žiadna šľachta. To boli tí ľudia, ktorí potom pri migrácii celým svetom, v podstate mnohí z nich skončili u nás a boli základom dnešnej rómskej menšiny. Takže nedotknuteľní neboli nedotknuteľní kvôli tomu, že by mali moc a peniaze, ale kvôli tomu, že v podstate to boli žobráci a ľudia sa ich štítili.
Ostatným za poznámky ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka.
Dnešná situácia, tak ako tu sedíme, stojíme, rozprávame sa, mi veľmi pripomína rok 2009. Ja teda nemám takú dlhú politickú pamäť, lebo sú veci, ktoré som predtým sledoval buď ako stredoškolský, alebo vysokoškolský študent, ale po tom, čo som sa vrátil zo sveta, z tých mojich potuliek v roku 2009, si pamätám, aká bola atmosféra. SMER bol pri vláde spolu s Mečiarom a so Slotom a v zásade všetci hovorili: Dvetisícdesiate voľby nie sú vôbec dôležité, oni to potiahnu ďalej, oni majú všetko pekne rozbehnuté, popodpisované kšeftíky, v zásade sa tomu nedá zabrániť, opozícia je rozbitá, nikto tu nič, nevie ťahať za jeden koniec, toto nezlomí nikto. A keď sa zakladala SaS-ka, tak nám všetci hovorili: Vy ste sa, chlapci, ale totálne zbláznili. Prosím vás, čo tu chcete s neznámymi ľuďmi? Žiadne tváre. Ten SMER s tým Mečiarom a s tým Slotom proste z parlamentu nevytlačíte. Toto bola situácia v roku 2009, keď vznikla strana SaS.
A nakoniec v roku 2010 sa to podarilo a ja si myslím, že dneska by mohol byť moment, kedy zopár ľudí môže začať veriť, že napriek tomu, ako vyzerá dnešná opozícia, tiež dokáže sa proti súčasnej vládnej strane postaviť dostatočne veľká časť verejnosti a že tí, ktorí sme v opozícii, môžme chvíľu potiahnuť za jeden povraz, pretože to, na čo sa dnes musíme pozerať, je už neprijateľné.
Keď tu bola kauza SPP, tak v zásade boli smeráci vysmiati, lebo sa to nedalo poriadne vysvetliť. Lojzo sa tu snažil hodinu s tou rúrkou a s tým sáčkom, akože dobré to bolo, ale stále komplikované. Keď ale prišla kauza cétečko, tak tam sa prvýkrát zlomila tá palica. Lebo to, že Paška tuneluje zdravotníctvo na Slovensku, aj voliči SMER-u veľmi dobre vedeli. Preto musel tak rýchlo odísť.
A teraz tu máme v zásade jednoduchý príbeh. Existoval človek, ktorý za komunizmu vďaka tomu, že úzko spolupracoval s eštebákmi, že bol schopný nabonzovať svoju vlastnú mater, v ´89. roku vedel viac než ostatní. Existuje tu človek, ktorý v ´89. roku vedel, ktoré papiere treba pichnúť do skartovačky, aby už nikdy neboli vytiahnuté. Bol jedným z nich, ktorí stáli nad skartovačkami v ´89. roku, spolu s Mečiarom. Existuje človek, ktorý odvtedy je prisatý na rozpočet tejto krajiny a svoju informačnú výhodu ešte z čias svojej spolupráce s ŠTB dokázal pretaviť na nadobudnutie obrovskej politickej a ekonomickej moci. Existuje človek, o ktorom sa hovorí, že keď sa zakladala strana SMER - sociálna demokracia, tak bol jedným z tých prvých akcionárov, čo podpísali tie prvé papiere.
A toto si nehovoria len intelektuáli v kaviarňach v Bratislave. Toto sú veci, ktoré si medzi sebou rozprávajú ľudia po celom Slovensku. Aj voliči SMER-u. Samozrejme, povedia: Aj Dzurinda, aj Kaník a bla-bla-bla-bla. Ale nepovedia, že my o tomto nevieme. Nepovedia, že SMER je tá čistá strana. To je presne tá vec, ktorá sa doteraz ako keby ospravedlňovala, prepáčovala. Až kým sme sa nedostali sem, že zrazu hovoríme o osudoch konkrétnych rodín, hovoríme o osudoch konkrétnych ľudí, hovoríme o tom, že ten symbiotický vzťah tohto človeka a štátneho rozpočtu presiahol medze. Hovoríme o tom, že tu máme konkrétne rodiny, konkrétnych ľudí, že tu máme samovraždy vďaka tomu, že bolo zobraté príliš veľa, že už ich nenechali ani dýchať, že ich nechali v strate.
Celé Slovensko sa možno smeje na tom Gorduličovom videu, lebo cez smiech sa veci ľahšie chápu, ale v zásade je to na plač. V zásade je na plač, že ľudia v dobrej viere pracovali, vydávali výkony, chceli uživiť seba a svoje rodiny a k dnešnému dňu sú v päťpercentnej strate.
Keby sme sa rozprávali iba o diaľniciach, tak by dajme tomu dneska bola tá rozprava vyrovnaná. Dalo by sa povedať, tak to bolo vtedy, takto teraz. Jedna vec mi nejde do hlavy, aká obrovská vata musela byť na tých PPP projektoch, keď sa tam dalo ísť o 51 % dole s cenou. A to ja nie som tak naivný, nie som tak naivný, že by som si myslel, že tam ešte vata neostala. A napriek tomu, napriek tomu sa dalo ísť o 51 percent.
Považujem za absolútne absurdné vo chvíli, keď mi príde seriózny dlhoročný slovenský podnikateľ povedať, ja to dokážem postaviť za tieto peniaze, a podpíše so štátom zmluvu, s odstúpením niekoľkých rokov ukázať na toho zástupcu štátu, že on urobil chybu. Čo si v tej chvíli mysleli ľudia z Váhostavu, že sa stane? Povedali si, okej, tak tuto pokrvácame na jednej zákazke, ale však ono sa nám to v budúcnosti na iných vráti? Alebo povedali si, veď už sme si nakradli dosť na tých, čo boli doteraz, a túto jednu vydržíme? Povedali si, veď Fico sa vráti, tak potom nám to vráti? Čo si povedali v tej chvíli? Ja neviem. Ale to, že povedali štátu, my sme schopní postaviť to za tieto peniaze, je pravda. Že štát to prijal a dokázal tým ušetriť peniaze, je takisto pravda. Ale ten jednoduchý príbeh toho, ktorý na začiatku vedel viac než ostatní, využil to vo svoj vlastný prospech a zo štátnych peňazí a z kšeftov so štátom doteraz rozprávkovo bohatne, je tak ľahko zrozumiteľný, že aj pre voličov SMER-u, dokonca pre samotných poslancov SMER-u to musí byť prúser, ktorý vnútorne cítia.
Nie tak často sa stáva, že by som cítil tak ťažkú atmosféru v parlamente, ako je dnes, lebo tým slušným ľuďom, ktorí v SMER-e sú, je dnešok nepríjemný. Ja verím tomu, že predseda parlamentu Peter Pellegrini nečakal, že sa dostane tak skoro do tejto situácie, že on úprimne chcel zmeniť politickú kultúru v tomto parlamente. Dnes bol donútený k tomu, aby sa zaradil k svojmu predchodcovi a nemôže mu to byť príjemné. A je mi to úprimne ľúto. To, že tu nechal vystúpiť ministra vnútra, aby odsúdil podpredsedu najvyššieho zákonodarného orgánu tohto štátu voleného priamo občanmi, je drzosť a vrchol. (Potlesk.)
Tí, ktorí ma poznáte, viete, že ja som posledný, ktorý by išiel Jánovi Figeľovi zakladať fanklub. Ale určité pravidlá musia platiť. A pravidlá toho, že máme ctiť vôľu voličov, boli dodržané, keď sa pán Fico na začiatku tohto volebného ešte tváril za cukríka, jako on bude spolupracovať s opozíciou, jako on ku všetkému ľudí pustí a potom prišla tá dlhá, dlhá šnúra vytvárania komisií, stretávania sa pri riešení ja neviem čoho. Po troch rokoch sme zistili, že si z nás robí prdel. Koľkokrát sa stretla, prosím vás, komisia k zmene rokovacieho poriadku, ktorá tu je pravidelne je sľubovaná? Ani raz. Každý rok, keď sa zmrazujú platy, máme zo strany vedenia parlamentu prisľúbenú komisiu k zákonu o poslancoch a platoch verejných činiteľov. Koľkokrát sa stretla? Ani raz.
Zákon o nezlučiteľnosti funkcií, ústavný zákon, na ktorom sa zhodlo celé politické spektrum, zástupcovia všetkých strán. V momente, keď bola čo i len skulinka príležitosti, že by sa dostal do tejto sály, tak Paška zasiahol a povedal, že nie. Kto vtedy zatlačil na predstaviteľov SMER-u, že také niečo nemôže prejsť? A tí istí ľudia dotlačili Roberta Fica, tí istí ľudia dotlačili Petra Pellegriniho k tomu, že dnes vyvodzujú politickú zodpovednosť za vlastné zlyhanie na predsedovi opozičnej strany.
Obávam sa, páni kolegovia zo SMER-u, že toto vám neprejde, že toto vám jednoducho ľudia nezožerú, že to nedáte. Je možné, že Ján Figeľ bude odvolaný, je možné, že už do konca tohto volebného obdobia v zásade všetku prácu v parlamente budete musieť robiť sami, lebo všetky ostatné pozície volené z opozície už nebudú, ale ten príbeh, ktorý si ľudia budú hovoriť, bude ten, že niekto kradol, prišlo sa na to, ľudia na tom zahučali a smeráci v momente, keď mali povedať okej, sorry, tento náš kamarát šiahol každému jednému z vás do peňaženiek a niektorých z vás to stojí rodinné šťastie, niektorých z vás to stálo životy, tak nemali sme dostatok sebareflexie, alebo sme nemali na to priestor, lebo nás do toho naši mecenáši nepustili, aby sme boli schopní vyvodiť zodpovednosť voči sami sebe. To bude story dnešného večera.
A môže sa, samozrejme, potom naťahovať o tom, že či ten zákon, ktorý bol predložený do skráteného legislatívneho konania, je dobrý alebo nie, môžme sa baviť o tom, akým spôsobom tomu zabrániť do budúcnosti, je možné, že to registrované partnerstvo SMER-u a Juraja Širokého týmto skončí. Že Juraj Široký skončí vo svojej vile na Bahamách, že už bude mať dosť a že tak ako sa dlhé mesiace šepká o tom, že tá Širokého časť akcionárska v SMER-e slabne a už ju nemá kto držať a že aj kvôli tomu už Paška nie je predsedom parlamentu, možno je to naozaj pravda. Ale tá škvrna, ktorá ostane, ten príbeh, ktorý ostane v ušiach aj voličov SMER-u, podľa mňa môže byť začiatkom konca tejto strany. Lebo to už vám ľudia tak ľahko nedajú.
Ja si viem predstaviť, že opoziční lídri sa v dohľadnej dobe postavia na nejakú tribúnu, že budú hovoriť ľuďom, že už je toho dosť. Viem si predstaviť, že aj ľudia, ktorí dnes si nemôžu prísť na meno, v rámci toho, aby takéto procesy skončili, aby takéto veci sa jednoducho ukončili, na chvíľku na to zabudnú a budú sa rozprávať s ľuďmi, ako môžme posunúť Slovensko dopredu. Viem si to predstaviť.
Je otázne, či to bude stačiť, je otázne, či sa to stane, preto je dôležité, aby tie hlavné odkazy odzneli dnes. SMER ukázal svoju slabosť. Tam, kde zlyhal jednoznačne vo vzťahu s jedným zo svojich donorov, svojich sponzorov, svojich mecenášov, svojich akcionárov, nedokázal jednoducho priznať farbu, nepovedal, že to bola chyba, a začal štekať na druhú stranu barikády a využil svoju pozíciu moci a zbavil sa predsedu opozičnej strany.
Zajtra ráno budeme, páni kolegovia, pokračovať, možnože aj pozajtra, možnože aj budúci týždeň. Keď sme tu naposledy boli tri dni a dve noci, tak na tom zahučal predseda parlamentu. Aj keď sa zdá, ako sa zdalo v roku 2009, že niečo sa nedá, tak opitosť mocou a nutnosť robenia chýb, keď nekonáte vo verejnom záujme, spôsobia, že veci sa diať začnú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Súčasťou klubu SaS vtedy bol ešte aj Jozef Kollár, ak si dobre pamätám, ktorý otvorene kritizoval všetko, čo sa dialo na daňovej správe. Inicioval, ak si to dobre pamätám, poslanecký prieskum na daňovej správe, finančného výboru, takže Robo, v jednej minúte príhovoru sa sám seba dokážeš usvedčiť zo lži, keď povieš, že nikto, a stačia prví dvaja rečníci vo faktických poznámkach a usvedčia ťa, že to nie je pravda.
Ja som čakal, že tento scenár príde, najprv pešiaci prídu s návrhom, potom, samozrejme, Kali s kabaretným štýlom príde, pozabáva celú miestnosť, bude sa snažiť nahádzať trochu blata, čosi zoškrábu, ale čosi ostane. Len ja po pravde si vôbec nepamätám na to odvolávanie Fica, neviem, neviem, jak to bolo. Určite sa o tom ani v tejto sále nehovorilo, je možné, že bol taký návrh, ale nebolo to o tom, že ja mám prúser a idem ukázať prstom na niekoho iného. Ak sa vyvodzuje politická zodpovednosť, tak sa vyvodzuje do vlastných radov. A ja si myslím, že rovnako ako ste pri Paškovi pochopili, že to nedáte, lebo to vie o ňom každý, až čvirikajú o tom vrabce, tak to nedáte pri Širokom, lebo jednoducho to vie každý a čvirikajú o tom vrabce. Viem, že ste nervózni, viem, že je tu ťažký vzduch, viem, že to bude veľmi ťažké predychávať, ale jednoducho robíte chyby a toto je podľa mňa jedna z najvážnejších z nich.

Igor, keby SaS mala nejakých predsedov výborov, tak teraz by bolo zrejme to miesto, že by sme povedali, že aj my ich stiahneme (povedané so smiechom), tak len pre záznam, vôľa je, vôľa je. (Potlesk.) Ale v jednom máš pravdu, dneska sa zlomila tá palica. A ja o tom budem hovoriť aj v rozprave, ale pripomeniem to aj na tomto mieste, dnes sa zlomila tá palica keď sa ešte SMER silou-mocou snažil tváriť ako tá štátotvorná strana, dnes sa tá palica zlomila a už ide iba o zachránenie vlastného krku. O nič viac.

Pán predseda, ak naozaj sa ideme takto postaviť čelom k problémom a pri každom jednom budeme odvolávať do minulosti, pokiaľ sa dá, tak navrhujem spojiť tento bod s bodom odvolania Jana Amosa Komenského za všetky problémy slovenského školstva a poprípade ešte Štefana Baniča za každý jeden pokazený padák v slovenskej armáde. Toto je tak absurdné, pán predseda, že to ani nemôže byť pravda. Dajte, prosím, spojiť aspoň tieto dve veci, aby to malo celé zmysel. Vďaka.

Pani kolegyňa, začali ste tým, že niet moc pre koho rozprávať, asi sa čaká na tú veľkú tlačovku. Zrejme už ju máme za sebou, samozrejme, pán premiér ju asi... Nemáme ešte stále? Nedočkali ste sa, tak ste prišli naspäť. Dobre. Ja som si myslel, že to urobí pán premiér zbabelo, ako on zvykne, že už sa nebude dať zareagovať a rovno to bude do uzávierky všetkých televízií, ale možno nakoniec ešte s tou politickou zodpovednosťou váha a počká.
Každopádne, čo oceňujem na tom príhovore a čo dúfam, že sa zopakuje a pôjdeme oveľa viacej do hĺbky, je to, že sme sa začali rozprávať o tom konkrétnom návrhu, ktorý máme na stole. Samozrejme, že je možno až heroický výkon pripraviť sa na tak obsiahly materiál, ktorý bol len včera schválený na vláde a prvýkrát sme ho videli dneska ráno rozdaný v laviciach. Možnože do tej rozpravy, ktorá bude už k samotnému prvému čítaniu, sa viacerí ľudia aj z opozície budú schopní pripraviť viacej do hĺbky. Ale nech pôjdeme akokoľvek do technikálií, nech pôjdeme akokoľvek do možností aspoň čiastočného riešenia toho problému, ktorý tu máme, tak to hlavné politické posolstvo sme ešte stále od nikoho zo strany SMER nepočuli, aj keď pán Vážny to vlastne trošku formuloval. On povedal, že samozrejme, že ak sa Širokému dokáže, že je to podvod, tak patrí do basy. To oceňujem. Ale to, že strana SMER a Juraj Široký už nie sú priatelia, tak ako sa to demonštruje na týchto fotografiách (rečník ukázal na fotografie na stoloch poslancov za SaS), to ešte stále nikto nepovedal. Možnože to povie pán premiér v tej svojej sľubovanej tlačovke.

Ďakujem. No, pán minister, ono to technické zdôvodnenie určite je predmetom na diskusiu, ale myslím si, že čo určite chýbalo na začiatku tejto rozpravy, je politické gesto. Politické gesto, ktorým by bolo jednoznačne povedané, že tento vzťah ilustrovaný na tých fotkách (rečník ukázal na fotku, ktorú mal postavenú na svojom stole) sa skončil, že SMER už nie je priateľom s Jurajom Širokým, že Juraj Široký podviedol verejnosť, ľudí, ktorí pracovali na jeho projektoch a že je odsúdeniahodné všetko, čo robil. A toto neprišlo.
My sa môžme baviť o tom, ako z toho teraz vybŕdnuť, môžme dávať, samozrejme, novely zákona jedného, druhého, môžme technicky vysvetľovať, ale vonku vidia ľudia jednu vec, že človek, ktorý za bývalého režimu mal viacej informácií ako všetci ostatní vďaka svojim stykom s ŠTB, človek, ktorý v ´89. začal podnikať, lebo mal tieto informácie a ktorý odvtedy vyciciava tento štát, oklamal obrovské množstvo ľudí, a strana, ktorá celý čas stála po jeho boku, mu teraz nepovie, my už s tebou nebudeme kamaráti, ale povie mu, o. k., my nájdeme nejakých 25 % tuto z nejakej pokladničky, aby sme to do volieb ututlali. Toto je ten nešťastný politický signál.
A môže sa tu zbytočne pán Blaha rozčuľovať, ako on neznáša majetných ľudí; na čom ja ináč naozaj nechápem logiku, prečo by mal niekto byť predmetom nenávisti len preto, že dokázal zarobiť peniaze; keď strana, ktorú zastupuje v tomto parlamente, nedokáže povedať ani to, že s Jurajom Širokým už kamarátka nebude.

Ďakujem, pani kolegyňa. Nadviažem na tú poslednú vetu. Ja si myslím, že ten hlavný problém, prečo často býva ako keby buď táto správa úplne zmetená zo stola alebo ignorovaná, je presne to, že ona odhaľuje, že keď Slovensko sa na silný štát hrá, tak keď sa pozrieme na takúto správu, tak vidíme, že Slovensko nie je silný štát, ale štát pre silných, Slovensko nie je štát, ktorý by svoju silu uplatňoval na ochranu najzraniteľnejších a najslabších, naopak, je spoločnosťou, kde silní vďaka politickým kontaktom, ekonomickej sile alebo rôznym personálnym prepojeniam vždy dokážu dosahovať svoje ciele rýchlejšie a efektívnejšie ako tí, ktorí buď ekonomickú, politickú, alebo tú personálnu silu nemajú. A keď je to ešte kombinácia nepriaznivého prostredia a nedostatku sily, tak tam ten štát zlyháva najakútnejšie. A ja preto vítam každú diskusiu, ktorá dokáže odhaliť práve tie miesta, keď štát by silný mal byť. A to hovorím ako liberál. Štát v niektorých prípadoch musí byť naozaj silný a nekompromisný, ale tie prípady sa majú týkať práve toho, keď ochraňuje najslabších členov svojej vlastnej spoločnosti, keď ochraňuje deti, keď ochraňuje ľudí v znevýhodnenom prostredí, keď ochraňuje týrané ženy a keď ochraňuje ľudí, ktorí, dajme tomu, sú zapletení v súdnom spore, nedokážu platiť poplatky, kde druhá strana zámerným predlžovaním z nich iba ždíma peniaze a oberá ich o čas. Toto sú presne veci, kde potrebujeme silný štát. A práve správy ako táto správa odhaľujú, že v takýchto záležitostiach silným nie je. Ďakujem.