Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, myslím si, že k tým kauzám, ktoré boli dôvodom na zvolanie tejto schôdze, už bolo povedané dosť a ja naozaj zrekapitulujem to najdôležitejšie.
Pán premiér povedal, že čo teda pán minister neurobil, čo mal urobiť, a čo urobil, čo nemal urobiť. A napriek tomu, že to má v odôvodnení zvolania tejto schôdze, je dobré si to zopakovať. A teda poďme pekne poporiadku.
V kauze MPC minister mal konať tam, kde dočiahne. On ako minister dočiahne po vedúcu pracovníčku priamo riadenej organizácie, to je riaditeľka MPC. Ak existujú papiere, na ktorých sú podpisy ľudí, na základe ktorých peniaze z MPC odtekajú na falošný účet, logicky sa nepozerám najprv na pracovné zmluvy, logicky sa nepozerám najprv na to, kde by som to mohol hodiť, logicky sa, pán minister, pozerám v prvom rade na to, kto tam je podpísaný. A ak konkrétni ľudia podpísaní pod konkrétnymi papiermi a krycími listami sú zodpovední za to, že peniaze odišli, buď najprv vyhodím týchto, alebo nevyhodím nikoho a čakám na vyšetrenie, či už orgánov činných v trestnom konaní, alebo internej kontroly. Ja netvrdím, že sa nerozbehli procesy. Ja tvrdím, že na začiatku bola zle vyhodnotená situácia a že bola vyvodená nespráva personálna zodpovednosť a že ten človek, ktorý sedí hore na balkóne, dnes nezamestnaný, bol vyhodený na základe nesprávneho rozhodnutia. A ak toto nesprávne rozhodnutie urobila riaditeľka MPC, ktorá sa priamo zodpovedá vám, a tá je stále na svojej stoličke, tak je to vaša zodpovednosť a je to dôvod na vaše odvolanie. To je prvá vec. (Potlesk.)
IUVENTA. Ktorí tu sedíte, tak viete, že o IUVENTE sa rozprávalo v tejto rokovacej sále od momentu, kedy bolo schválené ESO na ministerstve vnútra, že po týchto chodbách sa rozprávalo o tom, že keď náhodou budú chýbať peniaze, tak máme hore na Devíne zlaté vajíčko, ktoré keď sa predá (reakcia z pléna), á, hore na Slavíne zlaté vajíčko, ďakujem, ktoré keď sa predá, tak nám tie peniažky tú dieru vykryjú. A samozrejme, kým sa to rozpráva po chodbách, kým je to šepkačka, vrabce čvirikajú, tak všetci sú kľudní, až v momente, keď SaS-ka zvolá tlačovku, tak zrazu sa konkrétni ľudia aj v tejto sále začali rozčuľovať, zrazu konkrétni ľudia v tejto sále začali chodiť, že, chlapci, toto, tak to nemôže byť, veď tam majú predsa bývať milionári, a nie aby tam decká pestovali zemiaky. A potom dotlačení do rozhodnutia, pán minister vystúpil na svojej tlačovke a povedal, že IUVENTA sa predávať nebude. Čo ale nasledovalo neskôr.
Pán minister tvrdí, že v prvom kole rozhovorov nedostal konkrétny plán na ďalšie využitie IUVENTY. Ja sa pýtam, kto pozýval na tieto rozhovory? Koho pozýval na tieto rozhovory? Aké podmienky boli kladené pre ľudí, ktorí mali prísť s novým návrhom pre zužitkovanie IUVENTY? Boli pre všetkých uchádzačov tieto podmienky rovné už v tom prvom kole? A všetci dnes vieme, že neboli, že pán minister sa rozprával len s niekým, len s tými, koho si pozval, a hneď bol nakoniec spokojný. To vieme.
Pán minister dal prísľub, že Mičurin v lete bude otvorený. Jediné, čo Mičurin v lete bol, že bol vyschnutý. Boli tam dané podmienky na prevádzku kúpaliska, ktoré nikto nemohol splniť, a údajná víťazka súťaže, ktorá sa v momente, keď sa dozvedela, že to vyhrala, sa vzdala, tiež nebudí úplne dôveryhodné, á, dôveru u ľudí, ktorí proces sledujú. Ja voči danej dáme naozaj nič nemám a dokonca jej neberem žiadne zásluhy napríklad, čo sa týka boja za práva zvierat. Ale ten proces je minimálne, minimálne podozrivý, ktorý tam prebehol. Že niekto sa prihlási, že ja to kúpalisko chcem prevádzkovať, a v momente, keď zistí, že to vyhral, tak povie, už nechcem. To je divné.
My sa potom s Hlinom musíme kúpať pred ministerstvom školstva v nafúknutom bazéne. No a... Aby sme na to upozornili.
No a teda to bolo to prvé kolo, a keďže pán minister bol nespokojný, tak vyhlásil druhé. A človek by si povedal, že druhé kolo bude akože už klasika a transparentné. To znamená, pán minister povie, máme tu ix miestností, ix chodieb, telocvičňu a amfiteáter, ktoré majú takéto parametre, toto treba opraviť, toto treba doplniť, tu stojí elektrika toľko, tu sa takto kúri, tu sa takto dostanete, prístupovú cestu, bohužiaľ, nemáme, lebo sme nedali vecné bremeno. Ale to nie je jeho zodpovednosť, to pokafral niekto pred ním. Toto by mal povedať a dať na papier. A povedať, okej, ktorí s týmto viete žiť a využiť to, prosím, pošlite mi projekt. Kto si to chcete pozrieť, ja vás tade prevediem. V prípade, že mi pošlete projekty, tak tu je zástupca školstva, kultúry, samosprávy, občianskej verejnosti v jednej komisii, tento človek, každý jeden z nich má za sebou nejakú históriu, a títo ľudia rozhodnú o tom, že ten projekt je super, fasa a tie deti tam na základe vášho projektu pustíme. A prosím vás, na adresu kami@minedu.sk mi posielajte do tohto dátumu projekty, do tohto dátumu komisia rozhodne, v tomto dátume povie, kto to bude mať, a do tohto dátumu tam budeme mať deti nasťahované.
Čo spravil minister? Postavil sa na tlačovku a povedal: "Pošlite mi, prosím vás, projekty toť na tú adresu."
Ja keby som bol majster sveta v práci s mládežou, kým neviem, ako sa do tej budovy dostanem, koľko tam má miestností, či sa tam kúri, či je tam elektrika, či tam treba niečo opraviť, neviem povedať, ako ju budem využívať. Keď neviem, dokedy to mám poslať, neviem, či spĺňam termín, alebo nie. Keď neviem, kto o tom bude rozhodovať, tak neviem, či to posielam naozaj tam nejakej mame Kami, ktorá o tom rozhodne, alebo o tom bude niekto kvalifikovane rozhodovať. A toto je ďalšie, úplne dokázateľné zlyhanie ministra školstva, ktoré pán premiér zjavne nevidel, lebo sa pýtal, načo sme to zvolali.
Takže pri MPC-ečku mal konať, a nekonal, čo sa týka odvolania riaditeľky, pri IUVENTE konal, a nemal konať tak, ako konal, lebo mal najprv dať podmienky, termíny a menovať komisiu, ktorá bude rozhodovať. A pri všetkých ostatných veciach, čo sa týkajú personálneho riadenia, nemusím už opakovať to, čo hovoril pán minister, bývalý minister Fronc.
To znamená, čo sa týka troch oblastí, na základe ktorých sme zvolali túto schôdzu, tak je legitímne poukazovať na nekompetentné riadenie rezortu. Ale pán premiér to rozšíril, pán premiér povedal, všetci sú spokojní, nikto sa nesťažuje. Zástupcovia stavovských organizácií sú spokojní s prácou ministerstva školstva za posledné štyri roky, tak sa na to, prosím, pozrime. Mám tu stanovisko Slovenskej komory učiteľov k spoločenskému a ekonomickému postaveniu pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve. Tak sa poďme pozreť na tú chválu, ktorú, ktorú teda žne ministerstvo školstva za posledné tri roky.
- Podmienky na získavanie kreditov a ohodnotenie učiteľov sa zhoršili. Zaviedlo sa právo veta pre zriaďovateľa pri voľbe riaditeľa, čo učitelia a pedagogickí zamestnanci vnímajú negatívne.
- Nedošlo k žiadnemu posunu v ochrane práv učiteľov.
- Platy pedagogických zamestnancov v Slovenskej republike výrazne zaostávajú za krajinami V4.
- Mzda učiteľa sa neodvíja od trhových pravidiel a kvalitní učitelia nie sú ohodnocovaní.
- Nemáme profesijné štandardy, po ktorých učitelia dlhodobo volajú a ktoré by pomohli zorientovať sa v tom, ktorý učiteľ je dobrý a má mať viac peňazí a ktorý je zlý a nemá mať viac peňazí.
- Nárast platov učiteľov za odpracované roky je tiež niečo, čo učitelia v tejto komore vnímajú negatívne. Pri odmeňovaní v školstve dochádza k mnohým nespravodlivostiam.
- Vláda dlhodobo zavádza učiteľov aj celú verejnosť a neplní sľuby, ktoré dáva. Odmeňovanie učiteľov závisí len a len od priorít vlády pri tvorbe štátneho rozpočtu, to je len konštatované, a zhrnutie je, za posledné tri roky sa postavenie učiteľa výrazne zhoršilo z hľadiska jeho práv a možností získavania kreditov. Neustále poukazovanie na platy učiteľov a ich zvyšovanie, ktoré v zásade len kopíruje nárast platov v celom národnom hospodárstve, negatívne vplýva na obraz učiteľov, obraz verejnosti. Skutočné ekonomické postavenie učiteľov zostáva približne na rovnakej úrovni.
- Vláda nedokázala za tri roky vypracovať víziu a stratégiu rozvoja školstva, neplní svoje záväzky a nepodniká účinné kroky, aby zastavila klesajúci trend výsledkov našich žiakov v medzinárodných meraniach.
Toľko za učiteľov.
Potom je tu spoločné vyhlásenie pána Mičietu, rektora Univerzity Komenského, pána Masaryka, dekana Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, a pána Hubača, predsedu Slovenskej akademickej spoločnosti. Nebudem ho čítať, ale poviem len výstižný názov: "Ako umierajú univerzity?" Neznie ako pochvala. Neviem ako vy, ale ja to ako pochvalu nevnímam.
Celý ten článok, ktorý si môžte nájsť na internete, je ostrou kritikou toho, akým spôsobom sa vyvíja vysokoškolské prostredie na Slovensku, a títo ľudia, zástupcovia akademickej pôdy jednoznačne tiež konštatujú, že situácia vo vysokom školstve a vo vede nie je dobrá.
Na Slovensku dlhodobo pôsobia poprední odborníci, ktorí už od pádu prvého ministra tejto vlády pána Čaploviča hovoria o tom, že ak sa nezbadáme, ak neotočíme kormidlo v školstve, tak nie sme schopní pripraviť budúce generácie na svet, ktorý má prísť.
A tuto trošku odbočím a musím povedať, že od pána Čaploviča som v zásade nič dobré nečakal, lebo teda poznáme sa, vieme, aké má názory, takisto čo sa týka jeho, jeho chápania sveta, tak už je trošku preddefinované proste históriou, v ktorej vyrástol, a tým pádom to konzervovanie starého sveta, ktorý už nikdy existovať nebude, a existoval, keď pán Čaplovič bol mladý, bolo z mojej strany vnímané ako nutné, pretože tak rozmýšľa a tak si myslí, že robí najlepšie.
Čo ma ale mrzí, čo ma ale mrzí, je, že ten trend ostal. Že školstvo aj pod vedením dvoch mladých ministrov školstva sa neobrátilo k tomu, aby sa pripravovalo na budúcnosť, ale stále rieši iba čiastkové, čiastkové, malé veci a až dnes vlastne pred, pred koncom volebného obdobia počúvame o nejakej potrebe prierezovej diskusie o tom, ako má školstvo po voľbách vyzerať.
Slovensko potrebuje otočiť kormidlo, pretože všetko, čo sa na úrovni základných škôl teraz dialo a čo sa ale deje aj na úrovni stredného a odborného vzdelávania, povedzme si otvorene, duálne vzdelávanie zlyhalo, tak ako sme si predstavovali, že by malo vyzerať, školy sa doň nehlásia, nie je záujem, a tým, že zriaďovatelia týchto škôl častokrát uprednostnia svojich vlastných učiteľov a majstrov pred tým, aby spolupracovali s nejakými ďalšími firmami, jednoducho to, čo ste čakali, pán minister, od duálneho školstva, sa nedeje, napriek tomu, že ho minister, že ho prime minister, premiér tejto, tejto vlády tak chváli, duálne školstvo je na zlomku tej kapacity, ktorú si ministerstvo školstva predstavovalo, že bude dosahovať, a podľa mňa nemá dôvod stúpať. Pretože jednoducho tie podmienky sú nastavené tak, že jednak zapojenie sa do duálneho systému vzdelávania stojí konkrétne školy krátenie normatívov a jednak sme zistili, že zriaďovateľom týchto škôl sú stále bližší ich vlastní kmeňoví zamestnanci ako spolupráca s firmou, ktorá je im diktovaná cez legislatívu.
Takisto na základných školách, pán premiér dneska povedal, že konečne sme sa dočkali roku, že na začiatku nechýbala väčšina učebníc. To povedal (zasmiatie sa rečníka) premiér druhej Ficovej vlády o reforme, ktorá mala dobehnúť u nás na konci prvej Ficovej vlády. To bola reforma pána Mikolaja, reforma prvého Ficovho ministra školstva. Nepovedal v tej istej vete, že nám tu vyrástla generácia detí bez učebníc kvôli pokazenej reforme, ktorú robil jeho prvý minister školstva v prvej Ficovej vláde. Nepovedal, že táto plošná reforma bola dogabaná od úplného začiatku a že jej následky budeme niesť ďalšie desiatky rokov, lebo sme tu mali generáciu detí, ktorá vyrastala na prefocovaných papieroch a učebniciach a na tom, že sme si my učitelia, ja som vtedy učil za Mikolaja, keď sme sa museli pred každou hodinou pripravovať z Wikipédie, lebo sme nemali knižku, z ktorej by sme mohli učiť. To premiér Fico dneska nepovedal. Ale povedal, dnes konečne po desiatich rokoch máme ročník detí, ktorým nechýbali učebnice. No, bohatstvo! To je fakt bohovské víťazstvo, že sme po šiestich rokoch konečne dobehli niečo, čo sme mali mať hotové v roku 2010! A ešte sa tým budeme chváliť.
V slovenskom školstve nemáme byť na čo hrdí, môžme byť hrdí na učiteľov, ktorí v podmienkach, v ktorých musia pracovať, dokážu stále vzdelávať deti. Môžme byť hrdí na výnimočných zriaďovateľov a riaditeľov škôl, ktorí napriek tomu, že častokrát majú veľmi ťažké podmienky, dokážu z niektorých škôl spraviť výnimočné pracoviská, kde sa deti chodia rady učiť. Na to hrdí môžme byť.
Ale nemôžme byť hrdí ani na jedného z ministrov školstva, ktoré za posledné štyri roky na tom rezorte sedeli. A tým, že Juraj Draxler je posledným v rade, pri tom všetkom, čo som práve teraz povedal, je úplne opodstatnený návrh na jeho odvolanie a ja preto dúfam, že zaň budete hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Zabudla si podľa mňa ešte na jednu vec, Lucia, a veľmi by som bol rád, keby to tu odznelo, včera nám síce bolo povedané, že nejaké peniaze sa majú vrátiť, ale nebolo nám povedané, odkiaľ a akým spôsobom sa tam dostali. A ak teda máme prehľad, pán minister, o tom, že kam tie platby odišli, na základe čoho sa pohli ďalej, prečo boli rozdelené a ako prídu, prosím vás, odprezentujte to, lebo ja by som sa veľmi nerád dočkal situácie, že ešte zistíme, že niekto vlastnou hlavou zohnal niekde 460-tisíc a rýchlo ich poslal do MPC-čka, aby bol zažehlený prúser. Ja by som bol veľmi nerád, keby z pol milióna bol zrazu milión.
Takže myslím, že by bolo poctivé, keď už teda vieme, ako peniaze odišli, kam odišli a na základe čoho, tak tiež povedať, kto, čo urobil pre to, aby sa peniaze vrátili a kedy budú naspäť, aby sme sa náhodou nedozvedeli, že nám tu nelieta 460-tisíc tých pôvodných, ale ešte nejakých nových ďalších, ktoré do MPC-čka pritiekli jeden deň pred touto schôdzou, aby to akože vyzeralo, že je všetko v poriadku. To je prvá vec.
Druhá vec. Ja nerozumiem úplne tomu, prečo aj pán premiér sa pýtal, že čo teda neurobil a mal, a naopak, keď to má napísané v odôvodnení tej schôdze. Mal mať zodpovednosť vyvodiť voči človeku, na ktorého má dosah. A to je riaditeľka MPC. Nemal nechať lárom-fárom posielať projekty na obnovu IUVENTY, mal na to jednoznačne určiť pravidlá a komisiu, ktorá o nich bude rozhodovať. Veď to sme povedali jednak na tlačovkách, jednak je to v tom odôvodnení a ja nerozumiem preto tomu, že čo je na tom absurdné?

Ďakujem veľmi pekne. Viete, pán premiér, pán minister školstva vždycky začne konať, až keď je na problém upozornený. Dám vám niekoľko príkladov.
Keď sme prišli prvýkrát s kauzou IUVENTA, tak už len samotná informácia, že nemá byť predávaná IUVENTA, vtedy spôsobila veľmi ostrú diskusiu aj tu v parlamente, kde sa predtým minimálne dva roky rozprávalo o tom, ako z peňazí za IUVENTU sa dokáže zaplátať diera vo financiách štátu. A až potom prišlo vyhlásenie pána ministra školstva na základe medializácie a na základe tlaku verejnosti, že IUVENTA sa predávať nebude.
Keď sme zvolali mimoriadnu schôdzu výboru ku zberu dát, pán minister tvrdil, že je všetko úplne v poriadku, a až potom prišiel s tým, že sa spravili chyby, až potom prišiel s ospravedlnením a až potom všetko zastavil a povedal, že pokuty, ktoré boli súčasťou tohto procesu, nebudú, ak nedôjde k vážnemu porušeniu pravidiel.
Takisto pri MPC-čku v médiách ani nikde inde, odvtedy, čo kauza bola zverejnená, sa nedialo nič. Pán minister tvrdil v tom lajku na Facebooku, ktorý mu lajklo tam dvadsaťtri ľudí, že novinári sa pravidelne na to pýtajú, ale až do našej tlačovky sa v podstate nedialo nič a až teraz boli dvaja z tých ľudí, ktorých sme tam menovali, odvolaní. A ten jeden človek, ktorý odvolaný byť nemal, to tvrdíme stále, sa ešte stále nedočkal spravodlivosti voči svojej osobe.
A čo sa týka tých peňazí, viete, mne to príde veľmi zábavné, že presne deň pred odvolávaním ministra školstva sa zrazu peniaze zjavia a akože prídu naspäť.
A keď ste hovorili o tom, že sa vynárajú snahy na odvolanie vás, povedzte mi, koľko peňazí by prišlo naspäť, keby sme dali takúto žiadosť do parlamentu?

Ja by som rád len doplnil vlastným svedectvom. Ja keď som išiel pracovať do Veľkej Británie, tak ten prvý mesiac pred tým, než som dostal svoju prvú výplatu, tak som moc peňazí nemal. A žil som teda v Londýne u kamarátov, kde sa dalo, kým som si aj bývanie nejaké zohnal. A presne každý večer v supermarketoch tam pobehal jeden zo zamestnancov a takou oranžovou tou lepačkou pooznačoval veci, ktorým končila záruka v ten večer. A nebolo to tak ako u nás, že to pozbierali a vyhodili, ale proste sa to vyložilo na jeden regál a, myslím, za desať percent ceny sa to dalo v podstate ešte ďalšie dva alebo tri dni nakúpiť a tým potravinám nikdy nič nebolo. Celá tá naša komunita, ako sme tam žili, čo boli londýnski squatteri a kadejakí iní dobrodruhovia, sme v podstate z takejto stravy žili každý deň a neubudlo z nás. A to je iba život dobrodruha.
Sú ľudia, ktorí nie sú dobrodružní, sú ľudia, ktorí sú na to odkázaní a pre tých boli samostatné, dokonca niekedy samostatné vchody do samostatných miestností, kde boli združované tieto potraviny, pri Sainsbury´s alebo pri iných obchodoch, a kde ľudia, ktorých sociálna situácia k tomu dotlačila, mohli prísť a za desať alebo aj menej percent pôvodnej sumy si nakúpiť tieto potraviny a pomôcť tak svojej situácii.
Myslím si, že rovnaká vec by pomohla mnohým ľuďom aj u nás a nevidím jediný dôvod, prečo by sme takouto stravou, na ktorej som sám niekoľko týždňov, možno mesiac prežíval, mali plytvať a vyhadzovať ju.

182.
Ďakujem veľmi pekne. Ja veľmi nerád by som sa dostal do pozície arbitrov medzi starešinami, ale skúsim v jednej veci a ono v súčasnom vzdelávacom systéme totižto ten objem vedomostí bez ohľadu na to, ako je získaný, nie je tak dôležitý, ako motivácia ich získavať a schopnosť ich kriticky triediť a vyhodnocovať. Takže je samozrejme pravda, čo ste obidvaja povedali, keď na teba manželka kričí, čo nemáš, nevygooglíš, ale všeobecne v živote zrejme platí, že strašne veľa informácií, ktoré sme museli memorovať na školách, už dneska by sme naozaj memorovať nemuseli, lebo sú od nás vzdialené na dva ťuky prstom, ale dávam za pravdu Petrovi Osuskému v tom, že musím vedieť, kde mám ťuknúť. Hej, že keď nemám aspoň tie mentálne háčiky v tej virtuálnej sieti, keď neviem, kde mám informácie vyhľadávať, tak vtedy mi tá globálna knižnica a ten internet moc neslúžia.
Celkovo k tomuto návrhu. Ak by sme na Slovensku mali inkluzívne vzdelávacie prostredie, ak by každé dieťa vchádzalo do školy, kde je preň pripravené prostredie, kde sú adaptované podmienky pre individuálne potreby každého jedného, zrejme aj potreba homeschoolingu by bola oveľa nižšia, než je dnes. Takéto prostredie ale na Slovensku nemáme. Mnohé slovenské školy stále v zásade ostávajú v mentálnom nastavení rovnakom, aké bolo za čias Márie Terézie, prevláda frontálne učenie, prevláda uniformita. Všetky deti robia naraz to isté, individuálne požiadavky a potreby detí sú maximálne riešené integráciou medzi ostatné, inkluzívne prostredie je niečo, čo na väčšine škôl neexistuje.

Ja sám som mal v triede dieťa, ktoré bolo zapísané v homeschoolingu a dokonca jeho úroveň vzdelávania bola taká, že ostatné deti z obce chodili do tej jeho výučbovej miestnosti, lebo tak ich bavil spôsob, akým ho tá mama vyučuje, že sa dobrovoľne pripájali k nemu a išli s ním po ceste vzdelávania. Toto dieťa malo špecifický život tým, že malo deformitu tváre a, ježíš, ja som taký rád, (reakcia z pléna) ja som taký rád, že vás to zaujíma. Konečne to vidím na vašich tvárach a iba stručne poviem, iba stručne poviem teda. Verím, že v slovenskom systéme máme teraz ešte toľko nedostatkov, že kým ich odstránime mali by sme vytvárať na okrajoch tohto systému priestor pre individuálne a jednotlivé riešenia. A kým nebudeme mať inkluzívny systém vzdelávania, kým nebudú všetky školy nastavené na to, že na ne môže prísť akékoľvek dieťa a bude vyhovované jeho individuálnym potrebám, dovtedy som presvedčený o tom, že homeschooling má svoje miesto a je ho potrebné poriešiť. Týmto končím a som zvedavý, s čím zaujímavým prídu tí nedočkaví kolegovia, čo už tu stepujú teraz.
Ďakujem.

170.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mikloško akoby to tušil, od zvierat prechádzam k deťom. Predkladaná novela prináša riešenie, ktoré by malo urobiť domáce vzdelávanie prístupnejším pre žiakov a ich rodičov. Zároveň umožňuje domáce vzdelávanie aj na druhom stupni základných škôl. Na Slovensku máme počas existencie domáceho vzdelávania dobrú skúsenosť s týmto inštitútom a podobné skúsenosti v zahraničí sú už dlhodobo reflektované vo vedeckej literatúre. Žiaci v Spojených štátoch amerických vzdelávaní doma dosahujú priemerne lepšie výsledky ako ich rovesníci. Vzdelávanie doma sa neprejavuje na odlišnej miere tolerancie oproti deťom vzdelávaným štandardným spôsobom. Deti vzdelávaním doma nestrácajú sociálne kompetencie a sú rovnako emočne vyspelé ako ich rovesníci. Zúčastňujú sa záujmových aktivít a krúžkov, kde prichádzajú do styku s kolektívom iných detí. Na základe pozitívnych skúseností a dobrých výsledkov žiakov vzdelávaných doma existuje pádny dôvod umožniť domáce vzdelávanie aj na druhom stupni základných škôl.

Pokusné overovanie domáceho vzdelávania na druhom stupni, ktoré prebehlo v Českej republike, dokazuje pozitívne dopady tohto opatrenia. Pokusného overovania sa v Českej republike zúčastnilo 86 žiakov, z ktorých nula žiakov neprospelo, naopak, 62 žiakov prospelo s vyznamenaním. Zo záverov pokusného overovania v Českej republike vyplýva, že rodičia volia túto formu vzdelávania najmä z nasledovných dôvodov: dobré skúsenosti s rovnakou formou vzdelávania na prvom stupni, zdravotné, psychické, či iné problémy žiakov, možnosť rozvoja talentu u nadaných detí, možnosť žiakov cestovať do zahraničia, iné štúdie tiež potvrdzujú motiváciu rodičov poskytovať svojim deťom vzdelávanie na mieru ich potrebám a vzdelávacím návykom.

V súčasnosti neexistujú prekážky, aby bola rodičom a deťom poskytnutá sloboda pri voľbe spôsobu vzdelávania aj na druhom stupni základných škôl. Obavou nemusí byť ani odliv žiakov z bežnej formy vzdelávania, nakoľko domáce vzdelávanie so sebou nesie mnoho finančných a nefinančných nákladov, ktoré bránia masovému rozšíreniu domáceho vzdelávania.
Slovenská legislatíva je v otázkach kvalifikácie domáceho vzdelávateľa prehnane prísna. Z 27 porovnaných krajín len jedna krajina okrem Slovenska vyžaduje od vzdelávateľa pedagogické vzdelanie a súčasná úprava kvalifikácie je aj tak v praxi obchádzaná tým, že rodičia si nájdu pedagogického zamestnanca, ktorý len formálne garantuje vzdelávanie dieťaťa pedagogicky vzdelaným zamestnancom. V skutočnosti je dieťa vzdelávané rodičmi alebo rodinnými príslušníkmi.
Lepšia cesta pre kontrolu kvality domáceho vzdelávania je intenzívna spolupráca, zdieľanie materiálov medzi školou a rodičmi. Vo väčšine krajín, ktoré umožňujú domáce vzdelávanie je kontrola vedomostí ponechaná na úrovni škôl a prebieha menej často ako na Slovensku. Kontrola by preto mala byť ponechaná na úrovni školy, ktorá udeľuje povolenie na domáce vzdelávanie a zároveň s rodičmi na vzdelávaní spolupracujú. Rovnako je kontrola domáceho vzdelávania upravená aj v Českej republike.

Predkladaná úprava zároveň mení interval preskúšania žiakov tak, aby rodičia mali dostatok priestoru realizovať vzdelávacie metódy a učebný plán prispôsobený potrebám svojich detí. V tomto ohľade sa môžeme oprieť o zahraničné skúsenosti, ktoré dokazujú, že interval jedného školského roka úplne stačí.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie či informatizáciu spoločnosti. Tento návrh zákona nebude mať dopad na environmentálnu oblasť, ani vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Pre poctivosť dodávam, že tento návrh predkladám v takmer totožnej podobe, ako ho predkladala predo mnou kolegyňa Janka Žitňanská a po konzultácii s ňou. Takže napriek tomu, že sa tu medzi nami hovorí, že na legislatívu nie sú autorské práva, považoval som za slušné to s ňou najprv konzultovať a predkladám ho s jej súhlasom.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.

168.
Nemusel si, ale odpustíme. A poprosím ťa jednu vec. Zober tuto kolegu Kuffu potom za uši von zo sály niekde do kútiku, porozprávaj mu o tom Františkovi z Assisi a ujednoťte si potom ideologické koncepty, aby vedel, že aj k zvieratám sa môže predsa len človek správať slušne napriek tomu, že nie sú ľuďmi. To je prvá vec.
A druhá vec, ďakujem veľmi pekne za podporu, pevne dúfam, že ľudí ako ty, bude pri hlasovaní čo najviac. Budem sa spoliehať na to, že prítomní poslanci aj za vládnu stranu rozšíria myšlienku medzi svojich kolegov a v utorok pri hlasovaní tieto dva body prejdú. Ďakujem veľmi pekne.

164.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. S požiadavkou, aby zviera nebolo vecou, sme takisto v zásade prišli do tejto sály už v roku 2010 v rámci pracovnej skupiny, ktorú sme vtedy dali dohromady spolu s pani poslankyňou Rosovou. Bola to jedna zo základných požiadaviek pre vznik zákona o ochrane zvierat, ktorý sme vtedy v paragrafovom znení predložili vtedajšiemu ministrovi životného prostredia. Uňho ostal tento zákon v šuflíku aj pre súčasného ministra životného prostredia, takisto pre ministra pôdohospodárstva. Od tej doby sme ho nevideli a veľa vecí sa teda nezmenilo.
Keď sa pozrieme na českú úpravu Občianskeho zákonníka, tá jednoznačne hovorí: "zviera je cítiacou bytosťou, ku ktorej treba vo všetkých tomu zodpovedajúcich situáciách takto pristupovať" a ustanovenia o zvierati ako o veci sa používajú len vtedy, keď to neodporuje týmto jej špecifickým vlastnostiam. A toto sa tam potom následne upravuje na jedenástich alebo dvanástich miestach. Toto isté čakávam, že by sa mohlo udiať aj pri rekodifikácii Občianskeho zákonníka na Slovensku.
Dnes sme vystavení mnohokrát situáciám, že ľudia ako ochrancovia zvierat sa musia len bezmocne prizerať konaniu, ktorému nevedia zabrániť. Tým, že zviera je v našom zákone stále vecou, svoju vec môžem usmrtiť podľa ľubovôle, keď pri tom, ak ju pri tom netýram, ak ju len "zabijem", nedopúšťam sa týrania zvierat a tým pádom som nijakým spôsobom neporušil zákon. Ak ju nechám v lese, je to to isté, akoby som tam nechal práčku. Ak to nevyhodnotia orgány činné v trestnom konaní ako týranie, ktoré je definované v Trestnom zákonníku a sú zaň sadzby, ktoré sme dvíhali v roku 2010 alebo 2011, takisto nijakým spôsobom neporušujem zákon.
Ak ja uvidím na parkovisku v aute zavreté, zavretého psa a neviem, kde je majiteľ tohto auta a vonku je 35, 37 alebo 40 stupňov, rozbijem okno na tom aute, aby som toho psa odtiaľ vytiahol, tak podľa súčasnej legislatívy sa bude pomeriavať cena toho psa s cenou toho okna a podľa toho budú voči mne vyvodzované následky, pretože nezachraňujem živé, živú bytosť obdarenú zmyslami a cítiacu bolesť, zachraňujem vec. Toto je z môjho pohľadu absurdné, absurdná situácia.
Sme poslednou krajinou Európskej únie alebo jednou z dvoch posledných, teraz si nie som istý, čo sa týka Rumunska, ktorá takúto úpravu vo svojich, vo svojom kódexe nemá. Ja by som bol veľmi rád, keby sme to, keby sme to napravili.
Ak niekoho zaujíma, ako to vyzerá v slovenských útulkoch, ako to vyzerá v komunite ochranárov zvierat, pozývam vás všetkých zajtra tretieho na Partizánsku lúku, tu v Bratislave, kde sa zídu zástupcovia útulkov. Môžete si tam adoptovať psov. Slabšie nátury varujem, berte si doprovod, lebo keď pôjdete sami, odídete so šteňaťom. Každoročne máme tú situáciu, slabšie nátury, ktoré prichádzajú na Partizánsku lúku, odchádzajú so štencami pod pazuchami, lebo oni jednoducho nemohli odolať. Takže berte si, prosím, doprovod, ak už jedného, dva, jeden alebo dva kúsky tých psov doma máte, aby sa (reakcia z pléna) hej? (Povedané so smiechom.) Aby sa vám nestalo, že budete mať ďalšieho. Ale ak nemáte psíka, nekupujte si ho. Ak nemáte psíka, nekupujte si ho, príďte zajtra na Partizánsku lúku. Ja osobne som patrónom seredského útulku, určite tam pre vás buď tento útulok alebo nejaký iný nejaké šteňa, ktoré si môžete zobrať, bude mať.
Úprimne dúfam, že nepotrvá dlho a Slovensko sa pridá k rodine ostatných civilizovaných krajín tejto planéty, ktoré už si uvedomili, že k zvieratám jednoducho ako k veciam nemôžeme pristupovať. Budem o to radšej, keď prvým krokom bude schválenie tejto novely.
Ďakujem vám veľmi pekne.

160.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V súčasnosti právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje v rámci občiansko-právnych vzťahov postavenie zvieraťa špecificky a treba povedať, že sme poslednou krajinou Európskej únie, ktorá túto úpravu ešte nemá. Zviera je stále chápané ako hnuteľná vec, pričom sa nerešpektujú jeho osobité vlastnosti. Jedine prostredníctvom noriem verejného práva sú regulované niektoré aspekty chovu, obchodovania a usmrcovania, predovšetkým hospodárskych zvierat.
Pokiaľ ide o spoločenské zvieratá, na úpravu právnych vzťahov špecifických pre chov, obchodovanie a usmrcovanie spoločenských zvierat v Slovenskej republike takúto úpravu vôbec nemáme. Absencia takejto úpravy je dôsledkom mnohých nežiaducich spoločenských vplyvov chovu spoločenských zvierat, medzi inými napríklad nelegálne a nekontrolované množenie, o ktorom som hovoril pred chvíľou, s cieľom predaja mláďat, nekontrolované množenie túlavých zvierat bez majiteľov, absencia veterinárneho ošetrenia niektorých zvierat, týranie a neuplatňovanie riadnej zodpovednosti majiteľov za správanie ich zvierat.
Predkladaný návrh zákona nemá byť úplnou úpravou právnych vzťahov k zvieratám, som si toho plne vedomý. Avšak podľa nás, predkladateľov, spolu s kolegyňou Nicholsonovou vytvárame elementárny základ pre úpravu právnych vzťahov k zvieratám v občianskoprávnych vzťahoch, z ktorého by mala ostatná právna úprava na ich ochranu vychádzať. Predkladatelia sme si vedomí prípravy nového Občianskeho zákonníka ako základného kódexu v súkromno-právnych vzťahoch, ale vzhľadom na meškanie v tejto oblasti rekodifikácie navrhujeme prijatie predkladanej právnej úpravy s cieľom dosiahnuť presadenie tejto právnej úpravy nielen do súčasného znenia Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým do novo pripravovaného rekodifikovaného Občianskeho zákonníka ako základného kódexu pre súkromno-právne vzťahy.
Predkladaný návrh zákona teda špecifikuje vo všeobecnosti postavenie akéhokoľvek živého zvieraťa ako vnímajúcu bytosť, na ktorú by sa mali ustanovenia o veciach vzťahovať len v prípade, že to neodporuje povahe živého zvieraťa. Predkladaná právna úprava je inšpirovaná právnou úpravou v iných krajinách Európskej únie a podobná právna úprava je obsiahnutá aj v nedávno schválenom Občianskom zákonníku Českej republiky.
Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov, ani obcí, nebude mať dopad na podnikateľské prostredie, sociálne dopady, ani dopady na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať priaznivý dopad na životné prostredie. Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Toľko k predkladacej správe, pán predsedajúci. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa opäť hlásim ako prvý.

154.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja som sa hlásil do rozpravy vo svojom vystúpení, takže som vám to neavizoval.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Aha, ospravedlňujem sa, neregistroval som.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Dúfam, že tým pádom budete zhovievavejší k forme záverečného slova, lebo som bol pripravený, že budem vystupovať v rozprave, ale teda, všimnite si tú ústretovosť.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Určite je všeobecný súhlas, nepochybne som si ju všimol. Ani neviete, to teplo pri srdci, ktoré mám, ten pocit.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Áno, áno, viem si ho veľmi živo predstaviť, pán predsedajúci.
Predstavte si, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že sa narodíte do tmy. Narodíte sa do tmy a prvé, s čím budete konfrontovaní, bude odlúčenie od svojej matky. V tejto tme budete žiť na priestore možno pol krát pol metra vo vlastných výkaloch, vo vlastnom moči, vo vlastných zvratkoch a v momente, keď dosiahnete vek, že môžte sami sa rozmnožovať ďalej, tak násilne na vás bude vpustený iný jedinec svojho vlastného druhu a... (Reakcia z pléna.) Áno, ktoré sú cítiace bytosti, aj v Biblii to nájdeš. A v tomto živote, v tomto živote budete pokračovať dovtedy, kým váš majiteľ, ktorý z vás cisárskym rezom po každom jednom oplodnení vyberie vaše štence, nahrubo vás zašije bez akejkoľvek sterilizácie, bez akéhokoľvek tíšenia bolestí. V momente, keď zistí, že vaše reprodukčné orgány už nemôžu slúžiť ďalej, vyhodí vás do lesa a namiesto vás nastúpi iná fenka, ktorá sa rovnako narodila v tme, ktorá takisto prežije svoj mizerný život takýmto spôsobom a neexistuje jediný človek alebo jediný orgán, ktorý by s tým mohol niečo urobiť. Toto je každodenná realita psov, fen na Slovensku.

Tie zábery, keď sa náhodou do takýchto chovov dostane tretia osoba, sú neskutočné. Malé, tmavé, smradľavé priestory, fenky, ktoré sa nemôžu hýbať kvôli tomu, že majú toľko srsti, že sa im zmochlala, takže nevedia pohnúť končatinami. Psy, ktoré sú využívané len ako darcovia semena a v zásade celý zbytok času žijú len na vode a chlebe, toto je každodenná realita takýchto chovov na Slovensku.
Jediné, čo chcem dosiahnuť touto úpravou, je, aby každý človek, ktorý takéto niečo pácha na živom tvorovi, v momente, keď začne predávať štence, ktoré cisárskym rezom násilne vybral z tej fenky, vedel, že existuje niekde nejaký orgán, v tomto prípade veterinárna správa, ktorá sa môže prísť pozrieť, či spĺňa podmienky, ktoré mu predpisuje zákon. My sa tu nebavíme o niečom, čo ideme ukladať ľuďom navyše. Už dnes vyhláška ministerstva pôdohospodárstva hovorí, že každé zviera má mať prístup k slnečnému svetlu, má mať prístup k jedlu, má mať prístup k vode, má mať prístup k socializácii, má mať dostatočný priestor pre svoj život. Toto nie sú veci, ktorými by sme tu prišli ako s novými vymoženosťami, ktoré tým psom a mačkám chceme dávať. Toto sú veci, ktoré prikazuje zákon a vyhláška už dnes.

Jediné, čo chceme, je, aby tento zákon a vyhláška boli dodržiavané a to tak, že človek, ktorý chová psov len za tým účelom, aby predával ich štence, musel registrovať svoj chov podobne, ako ho registrujú ľudia, ktorí chovajú plemenných psov, aby spĺňal podobné štandardy a aby jednoducho v momente, keď sa niekde na internete objaví inzerát - predám maličké šteniatka Čivavy - tak bolo dostopovateľné, že človek, ktorý ich predáva, tieto psy, má v registrovanom chove a že spĺňa podmienky, ktoré mu káže zákon. Obrovský nadpočet psov je veľkým problémom Slovenska. Psie útulky sú preplnené. Karanténne stanice sú preplnené. Zdravé psy sú utrácané na dennej báze. Jedným zo spôsobov, ako tomu môžeme začať zabraňovať, nevravím, že jediným a určite nie dostatočným, ale jedným zo spôsobov, akým tomu môžeme začať zabraňovať, je výrazne obmedziť pôsobenie množiteľov na Slovensku.
Ja neviem, ako vy, ja vôbec nerozumiem argumentácii pána Kuffu, že veď sú to iba zvieratá, nerozprávaj o nich ako psoch. V schopnosti cítiť bolesť sme so zvieratami úplne rovní. V schopnosti vnímať bolesť sme so zvieratami úplne rovní. Naša nervová sústava sa od nervovej sústavy prasaťa alebo psa, alebo mačky líši iba v tom, že je vyvinutejšia, čo sa týka intelektových schopností. Ale bolesť, tú cítime rovnako, trpíme rovnako, stiesneným priestorom trpíme rovnako, nedostatkom vody trpíme rovnako, nedostatkom stravy trpíme rovnako. Neexistuje zásadný rozdiel medzi utrpením človeka a utrpením zvierat. Je to tak. (Reakcie z pléna.) Človek o ňom môže podať svedectvo, človek ho môže prežívať na existenciálnej úrovni, v tom sa nebudem hádať, ale reakcia nervových zakončení je rovnaká.
Prosím vás preto, vážené kolegyne a vážení kolegovia, o podporu tohto zákona. Jediným jeho účelom je obmedzenie bolesti a obmedzenie utrpenia. Ja som si vedomý toho, že ako liberál by som mal skôr byť za to, aby sa znižovala miera regulácií, ale som presvedčený o tom, že táto regulácia je jednoducho nutná k tomu, aby sme sa vrátili k nejakej vyrovnanej situácii na scéne, o ktorej sa bavíme. A preto verím, že aj ľudia, ktorí nemajú radi byrokraciu a nahlasovačky a úradníkov, v tomto prípade zvážia svoje hlasovanie a že tento návrh podporia.
Ďakujem veľmi pekne.