Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka, jedna aj druhá, ja by som chcel povedať, že ten zákon, ktorý tu prerokovávame, naozaj našiel veľkú odozvu na sociálnych sieťach. Ja neviem, pán profesor Huba, vy ste aké sociálne siete sledovali, ja čo som sledoval, tak tam tá odozva bola skôr opačná.
A ja si vás, pani kolegyňa, pani podpredsedníčka Zmajkovičová, naozaj vážim, ale aj vás trošku upodozrievam. Ja vás upodozrievam z toho, že chcete dať nejaký návrh zákona, ktorý by vošiel do histórie ako Zmajkovičovej zákon. No a možno, že sa vám to podarí, len neviem, či vás to preslávi, skôr si myslím, že vám to uškodí a uškodí to aj SMER-u. To, že to uškodí vám, to mi je ľúto, že to uškodí SMER-u, to mi ľúto nie je.
Pozrite sa, ja som dostal tri maily, respektíve štyri maily, asi dva telefonáty, kde ma moji známi, ale aj neznámi občania teda prosili, aby som sa vyjadril proti tomuto návrhu zákona. Dostali to asi aj ostatní poslanci. A ja chcem poďakovať tým, ktorí písali nám, bol inžinier Michal Bôžik, ktorý záver svojho listu končí tak, že "nedovoľte, aby toľko ľudí prišlo o prácu a živobytie a študentom nechajte slobodnú vôľu sa rozhodnúť medzi jogurtom a horalkou, pretože nič z týchto potravín v primeranom množstve nijako neublíži a neškodí".
Pani kolegyňa, vy ste tu mali pred pol rokom jeden veľmi dobrý zákon, ja trošku odbočím, myslím, že ten by vás preslávil naozaj. A to bol stavebný, novela stavebného zákona, kde ste chceli sa vysporiadať s reklamným smogom, s megabordami, bilbordmi. Len to bolo jasné mne od začiatku, že SMER vám tento návrh zákona nepodporí. A keď prídete s týmto návrhom, ale už nie v takej okliesnenej podobe, ale v tej pôvodnej, tak ten vám určite podporím. A to by bolo také dôstojné, že toto je teda Zmajkovičovej novela. Ale ja vôbec nemám pochybnosti o tom, že teda jednoducho vy máte čestný úmysel a že cieľom je zlepšiť zdravotný stav a znížiť obezitu u našej mládeže. Ale som presvedčený a som si istý, že takto jednoducho ako to vyriešiť nejakým zákonom, že to sa jednoducho nepodarí dosiahnuť, pretože už dnes, a ja zacitujem tú legislatívu, je to vyhláška, ktorá tu už bola citovaná, 527/2007 § 8 ods. 3 písm. a) hovorí, že v zariadeniach pre deti a mládež musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby sortiment tovaru v bufetoch, automatoch a iných formách ambulantného predaja zriadeného v rámci zariadenia pre deti a mládež, ktorý je dostupný žiakom a deťom, bol výživovo hodnotný, neobsahoval najmä alkoholické nápoje, nápoje s obsahom kofeínu a chinínu a tabakové výrobky. A zákon 355/2007 Z. z. § 24 ods. 5 písm. b) predpisuje podnikateľom, fyzickým osobám, ale aj právnickým osobám, ktoré prevádzkujú zariadenia pre deti a mládež, že sú povinní zabezpečiť pri podávaní stravy, aby strava bola pripravovaná zo zdravotne neškodných potravín so zodpovedajúcou energetickou a biologickou hodnotou.
V školských bufetoch už v súčasnosti teda touto platnou normou alebo normami je zakázané predávať kofeínové, energetické nápoje, tabak, tabakové výrobky. A zhodou okolností poznám situáciu v jednom stredoškolskom bufete a tam ten, tento zákaz striktne dodržiavajú. Živnostníčka, ktorá ho prevádzkuje, však musela z priestoru pre zákazníkov odstrániť odpadkový kôš len preto, lebo najčastejšie sa v ňom nachádzali obaly od kofoly, Coca-Coly, energetických nápojov, obaly od produktov zakúpených napríklad v Mc Donalde. Odhadzovali ich tam študenti, ktorí si tieto tovary, tieto produkty nakupovali mimo školy. Nie je žiadnym tajomstvom, že študenti stredných škôl, ba už aj dokonca žiaci základných škôl využívajú aj služby donáškových služieb a nechávajú si donášať do školy pizzu, hamburgery, kebab, vysmážané hranolky a podobne. Vidíme teda, že už existujúci zákaz nedokázal zabrániť mládeži konzumovať nezdravú stravu a nápoje a nezabránil našej mládeži ani fajčiť. Ráno po príchode do školy si študenti v školských bufetoch kupujú najmä žuvačky, aby nebolo cítiť, že po ceste do školy fajčili.
Keď teda zákonom zakážeme v školských bufetoch predávať čokolády, cukríky, slané a sladké pečivo, syrové, šunkové bagety, ochutené minerálky, nezabezpečíme tým to, že by ich žiaci a študenti prestali konzumovať. Dosiahneme tým to, že ich žiaci budú nosiť do školy so sebou alebo si ich budú objednávať už v spomínaných zariadeniach. Táto právna úprava sa teda s veľkou pravdepodobnosťou minie svojmu možno ušľachtilému cieľu chrániť zdravý vývoj našej mládeže.
A treba povedať, že keď to bude schválené, tak veľký počet školských bufetov sa stane pre ich prevádzkovateľov nerentabilnými a veľa drobných živnostníkov, predavačiek stratí zamestnanie. No a vy v dôvodovej správe píšete o tom, že to nebude mať žiadny vplyv na zamestnanosť. Teda tak ako hovorila pani kolegyňa Kiššová, keď už chceme byť takí spravodliví a striktní a chceme chrániť naše potomstvo, naše deti, tak prečo nezakážeme teda predaj takýchto potravín v celom štáte?
Vážené dámy a páni, stravovacie návyky sa získavajú v rodine už od ranného detstva a nie na stredných školách, kde sa študenti dostávajú do veku, v ktorom im zakázané ovocie chutí najviac. No a aj to je jeden z dôvodov, prečo táto novela zákona minie zamýšľaný cieľ.
A teraz si dovolím prečítať list-mail doktorky Adriány Gergeliovej zo Starej Ľubovne, ktorá myslím, že veľmi kompetentne sa vyjadrila k tejto problematike, ona je aj osobne na vás, pani podpredsedníčka Národnej rady, ale ja ho prečítam tak, ako ho ona napísala.
Teda idem do toho. "Už mesiac sledujem v médiách vývoj udalostí týkajúci sa novely školského zákona, podanej prostredníctvom pani poslankyne Zmajkovičovej, ktorý chce zakázať predaj nevhodných potravín v školskom prostredí. Dovoľte mi, prosím, aby som vám predložila niekoľko dôležitých faktov, ktoré sa tejto problematiky týkajú. Pracujem dlhoročne ako učiteľka na strednej škole, som aj matka, ktorá vychováva dieťa, a pred pätnástimi rokmi sme sa s manželom rozhodli prevádzkovať školské bufety. Mám dlhoročné skúsenosti so stravovaním, ale hlavne so správaním sa detí v školských zariadeniach. Určite nikto nespochybňuje, že naše deti by mali viesť zdravý životný štýl. Má ich k tomu vychovávať škola, ale predovšetkým sú to rodičia, ktorí určujú pravidlá, ktoré svoje deti vychovávajú podľa svojich skúseností a možností, a teda aj schopností.
Pri návrhu tejto novely zákona sa upriamuje pozornosť na to, ako rýchlo narastá obezita na Slovensku a s ňou množstvo chorôb, ktoré s tým súvisia. Tu by som chcela upozorniť na dôležitý fakt, že deti obézne na školy už často prichádzajú. Príčina obezity je v prvom rade dedičná záležitosť spojená s nedostatkom pochybu a hlavne s nezdravými stravovacími návykmi v rannom detstve. Dieťa, ktoré je už raz obézne, si bude stále hľadať možnosti, ako sa najesť, či už ten bufet na škole bude alebo nie. Treba si uvedomiť, že dieťa v škole trávi päť až šesť hodín a zvyšok času je mimo školy, kde má akékoľvek možnosti si ísť kúpiť energetické nápoje, čipsy a v neposlednom rade alkohol a cigarety.
Dovoľte mi," píše teda pani Adriána Gergeliová, "aby som uviedla niekoľko príkladov, ktoré máme s manželom dlhoročne odpozorované v školskom bufete. V tej škole je štyristo, päťsto žiakov, a v tej škole, kde je štyristo, päťsto žiakov sa ráno pravidelne zastaví v bufete dvadsať žiakov, ktorí si nekúpia nič iné len žuvačku, pretože po ceste do školy fajčili. V ponuke výrobkov máme žemle so zeleninou, syrové, šunkové. Cereálne žemle sa predajú denne dve a aj to si väčšinou kúpia učitelia. Pri predaji jogurtov to nie je o nič lepšie, päť kusov jogurtov za týždeň. Tam, kde je štyristo, päťsto žiakov. Ovocie dojedáme pravidelne doma a týždenne predáme päť jabĺk a päť banánov. Deti si chodia kupovať desiatu, obloženú žemľu alebo hotdog, ktorý sa robí výlučne z hydinových párkov, pretože ich rodičia nemajú čas na to, aby im urobili desiatu doma.
Pani predkladateľka chce zakázať predaj fastfoodových majonézových jedál, ktoré sú už dávno v školských bufetoch zakázané. Pani Zmajkovičová chce zakázať predaj kolových, chinínových, kávovinových výrobkov, ktoré sa takisto nikdy predávať nesmeli ani osobám starších ako osemnásť rokov, dokonca ani učiteľom. Pani predkladateľka chce zakázať predaj energetických nápojov, ktoré sú tiež zakázané." No a tá pisateľka, tá prevádzkovateľka toho, budovy, toho mailu teda mi píše, že regionálny úrad verejného zdravotníctva veľmi často vykonávať kontroly a zabraňuje predaju takýchto výrobkov. "Alkoholické a tabakové výrobky tie sa nikdy v bufetoch predávať nemohli. Čo sa týka ovocných štiav bez konzervantov, jednoducho tie sú tak drahé, že deti by si ich ani nemohli dovoliť kúpiť.
Manžel, ktorý dlhé roky pôsobil ako pedagóg na základnej a strednej škole, deti navádza na kúpu kvalitnejších potravín, hlavne zeleninových, ovocných a mliečnych. Deti, ktoré raz nemajú vytvorený vzťah k zdravému stravovaniu v rodine, ich to škola nikdy nenaučí. Deti, ktoré nemajú bufet na škole, respektíve je bufet zatvorený, utekajú cez prestávky do najbližších potravín, kde im bez problémov predajú čokoľvek. Deťom, ktoré chcú naraz minúť viac peňazí na sladkosti, to nedovolíme. Vychovávame ich k finančnej gramotnosti a hospodáreniu s peniazmi. Keďže v bufete sa nepredávajú energetické nápoje, deti si ich chodia cez prestávky a voľné hodiny kupovať do najbližších potravín, respektíve si ich nakúpia po ceste do školy, a to nielen v počte jeden kus.
Týmito príkladmi," píše teda autorka tohto mailu, "by som chcela poukázať na to, že zamedzením predaja sladkostí na školách sa vyskytnú tieto problémy. Deti budú nakupovať po ceste do školy v potravinách, a tam si môžu kúpiť čokoľvek. Keďže sa budú chcieť zásobiť na celý deň, tak to bude aj vo zvýšenom množstve. Zamedzením predaja sladkostí na školách sa deti nevychovávajú k zdravému životnému štýlu. Vypestovať u detí pozitívny vzťah k pohybu je oveľa dôležitejšie, deti sa nechcú hýbať. Každý rok pribúda viac detí oslobodených od telesnej výchovy. Do škôl sa predovšetkým zavádzajú počítače, wifi siete namiesto toho, aby sa zvýšili počty telesnej výchovy a podporili sa krúžky, ktoré umožňujú deťom sa hýbať. Dieťa, ktoré pravidelne sa hýbe, vydáva energiu a tak si ju aj potrebuje doplniť a jedna sladkosť denne mu neublíži. Dieťa, ktoré doma neje horalku a čokoládu, si ju nekúpi ani v škole.
No a v neposlednom rade ide o diskrimináciu v podnikaní. Školské bufety prevádzkujú malí podnikatelia, ktorí majú tieto prevádzky ako jediný zdroj obživy. Sú to ľudia, ktorí sa starajú sami o seba, platia odvody a štát s nimi nemá prakticky žiadne náklady. Pri zavedení navrhovaných opatrení príde o prácu okolo sedemsto ľudí. To vychádza z predpokladu, že na Slovensku je okolo tritisíc škôl, pretože prevádzkovať bufet len s takými potravinami, ktoré ostanú po prijatí tohto zákona, jednoducho bude neefektívne a nerentabilné. Títo ľudia budú musieť tieto prevádzky zatvoriť."
Ale to nie je len o týchto ľuďoch, ale aj ďalších, ktorí teda sú dodávatelia do týchto bufetov. Chcem povedať, že jednoducho aj keď v dôvodovej správe bolo napísané, že to nebude mať žiadny vplyv na zamestnanosť, ale keď sa prijme tento zákon, tak to bude mať taký vplyv na zamestnanosť, ako keby sa zatvoril jeden väčší podnik. "Vždy je lepšie umožniť deťom kúpiť si desiatu, vodu, ale aj tú sladkosť v školskom bufete, kde je množstvo nevhodných potravín zakázaných, ako im dať väčší priestor na nákupy po ceste do školy."
Táto pani, ktorá nám píše, nás oslovila, všetkých poslancov, hovorí o tom, že má teda dlhoročné skúsenosti a chcela poukázať aj na to, čo ona robí. "Zmeny sa dajú robiť aj iným spôsobom, ktoré súvisia predovšetkým s marketingom predaja, napríklad už niekoľko rokov máme v prevádzkach zavedené tzv. zdravé kútiky, ktoré sú na najviditeľnejšom mieste a v ktorých sa nachádzajú zdravé potraviny. Tieto miesta sú farebne zvýraznené, aby si ich deti hneď všimli. Na najspodnejších, najneviditeľnejších miestach sú napríklad čipsy. Máme vypracovaný etický kódex malého podnikateľa, zameraný na prevádzky školských bufetov. Priamo na pulte je vystavené ovocie, ktoré sa deťom ponúka ako prvé. Na okienku je na viditeľnom mieste vyvesená ponuka mliečnych výrobkov.
Pevne verím, že tieto moje argumenty aspoň trošku zvážite a novela školského zákona týkajúca sa školských bufetov, ktorú máte možnosť pripomienkovať, bude prijateľná pre všetky zainteresované strany, nevyrobí sa ňou kopa nezamestnaných a aj naše deti naučíme, ako sa zdravo stravovať, ale nie zákazmi a príkazmi."
Ja ešte raz opakujem, nepochybujem o tom, že teda ten úmysel pani podpredsedníčky Národnej rady bol ušľachtilý, ale takéto jednoduché riešenie, jednoduchý zákaz určite nepovedie k cieľu. A viacerí ste tu už povedali, že to vítate ako otvorenie diskusie o tomto probléme. Ja myslím, že tu aj pán kolega Dušan Galis by sa mohol angažovať možno v tých krúžkoch nejakých alebo zvýšení počtu hodín telesnej výchovy.
No a preto navrhujem, aby tento návrh novely bol navrhnutý na dopracovanie predkladateľke.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Brocka, dovoľte mi, aby som s vami nesúhlasil. Lebo vy hovoríte, že tie podpisy pod tú novelu zákona by malo stiahnuť tých sedem, teda tých dvanásť poslancov, ktorí zarábajú na troch, na štyroch miestach. Ale ja si myslím že aj tí siedmi čistí poslanci by sa mali pridať k tým dvanástim a tento návrh novely zákona by mal byť stiahnutý, lebo to nie je nič iné ako bohapustý populizmus.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 344 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1151. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií. A zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky tiež navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja len veľmi krátko sa vyjadrím. Ja by som chcel pánovi Mihálovi povedať, že naozaj nejde o žiadnu vendetu. Tým som len chcel upozorniť na tento problém, ktorý tu môže vzniknúť, a primárne mi nejde o plat, ale primárne mi ide o konflikt záujmov jednoducho verejného činiteľa a advokáta a nejedná sa len o poslancov. Tu sa jedná aj o iných verejných funkcionárov. Ja som presvedčený, že možnože to nie je ideálne alebo komplexné riešenie, ale je to posun vpred.
Pán poslanec Bugár, aj z vašej strany mi jeden poslanec povedal, že on nevidí väčší konflikt záujmov ako advokát, poslanec, jednoducho nevidí väčší konflikt záujmov. A možnože aj niekedy pred pol rokom, keď som sa s ním rozprával, jednoducho váhal som, či do toho ísť, a som sa rozhodol, že teda do tohto pôjdem.
Pozrite sa, tu je naozaj veľmi veľká možnosť klientelizmu. Naozaj Robert Fico bol nazvaný, keď na toto upozornil poslancom Drgoncom, tak, že je imbecil alebo že predstiera imbecilitu. Ja si myslím, že Robert Fico vtedy veľmi dobre videl. Tí poslanci advokáti sú platení dohodou alebo sú platení tarifne, ale môžu mať paušálnu dohodu a vy neviete, aký je objem tej paušálnej dohody. Prakticky sú k tomu klientovi len k dispozícii, nemusia tak robiť prakticky nič, možno celý rok, a tú svoju odmenu dostávajú.
Ja si myslím, že jednoducho mali by sme podporiť tento zákon, aby sme odstránili čo i len tieň podozrenia, že by tu takto mohol byť niekto korumpovaný. Ďakujem.

Vážený kolega Poliačik, ja si naozaj uvedomujem, že ten problém je vážny.
Čo sa týka Rada Procházku, ja som tu hovoril o tom, že žiadny zákon neporušil, predpokladám, že bude úspešný, vo voľbách bude mať nejakých 6 – 7 %, dostane sa sem do parlamentu. A jednoducho chcem, aby nebol pred touto dilemou, keď ho osloví nejaká takáto finančná skupina alebo iný klient, a aby neobhajoval záujem tohto klienta pred záujmami štátu.
Áno, dá sa uvažovať aj diskutovať o tom, prečo teda všetci poslanci majú zákaz podnikať. A je tam dôvetok potom taký, že na základe zákonom ustanovených podmienok môžu niektorí poslanci podnikať.
Zhodneme sa tu v tom, že viete, že možno treba by bolo riešiť lekárov alebo iné profesie. Ja už som párkrát povedal, že proti pedagogickej, literárnej činnosti, umeleckej tam naozaj nemám žiadny problém.
Ja som išiel do tohto zákona, pretože som myslel, že ten problém je veľmi aktuálny u advokátov. A nejde len o zárobok, to je až druhotné. Prvý je tu podľa mňa ten konflikt záujmu verejného a záujmu osobného alebo záujmu klienta. Preto som do tohto išiel.
Vy viete, boli sme spolu v skupine s viacerými, s Luciou Žitňanskou, vy ste tam boli a Miro Beblavý bol líder tej skupiny, čo sme chceli meniť ústavný zákon o konflikte záujmov, kde pán Brixi so všetkým súhlasil a keď prišlo čo k čomu, tak jednoducho SMER... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcel krátko reagovať teda na spravodajcu. Áno, táto drobnosť tam možno ušla, ale myslím, že to sa veľmi ľahko dá riešiť krátkym pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní.
Vážené dámy a páni, ja by som sa vrátil najprv k článku 5 ústavného zákona o konflikte záujmov, kde v tomto článku 5 je definovaná nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a činností a v odseku 1 sa hovorí, že verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky.
Zaujímavý je tam odsek 2, kde je tá dikcia toho odseku taká, že verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. A teraz to príde: Verejný funkcionár nesmie podnikať, to sa však nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.
Ja som tu pôvodne sľúbil, keď sme tu pred pol rokom prerokovávali tie platy, že prídeme s novelou tohto zákona, ale uvedomujem si, že KDH tu má zákon o nezlučiteľnosti funkcií, ktorý je známy, je prediskutovávaný, je v našej agende. A prišiel som na to, že jednoducho nemusím ísť do ústavného zákona, ale stačí, keď pôjdem do zákona o advokácii a vyriešime teda najprv advokátov.
Chcel by som vám povedať, že som sa rozprával s novinármi, či mám nejaké konkrétne príklady, kde by takýto konflikt verejného a osobného záujmu klienta alebo advokáta bol nejaký patričný alebo zrejmý, tak by som chcel hovoriť o dvoch prípadoch a by som chcel, pani podpredsedníčka, keby ste ma nechali hovoriť o dvoch kauzách. Tá jedna kauza je kauza paroplynu v Bratislave, kde štát môže prísť o 26 mil., možno o 30 mil. eur. Týka sa Bratislavského paroplynového cyklu, ktorý vyrába elektrinu a teplo vďaka spaľovaniu zemného plynu. A tieto prostriedky, možno tých 30 mil. eur vyplatí spoločnosti Paroplyn Holdings Limited so sídlom na Cypre štátom ovládaná akciová spoločnosť Bratislavská teplárenská. Je to už jedenásťročný spor medzi teplárňou a Paroplynovým cyklom a zdá sa, že sa blíži k záveru, teda možno maximálne jeden rok.
Ako sa to celé začalo. Paroplynový cyklus v Bratislave sa rozhodla postaviť vláda Vladimíra Mečiara v roku 1996. Vtedy akcionármi v tomto zdroji energetickom boli Západoslovenské energetické závody, Slovenský plynárenský priemysel a Slovenské elektrárne. Všetky tieto spoločnosti boli pod úplnou kontrolou štátu.
Celý problém začal vznikať v roku 1999 počas vlády Mikuláša Dzurindu. Štátny podnik Západoslovenské energetické závody vtedy uzatvoril s Bratislavským paroplynovým zmluvu o odbere tepla. Firmy ju podpísali za účelom zabezpečenia cash flow a s tým spojeného splácania úveru poskytnutého Európskou investičnou bankou na výstavbu Paroplynu. Bola podpísaná na princípe take or pay. Čiže Západoslovenské energetické závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď od Bratislavského paroplynu teplo neodoberali. Všetko to bolo v poriadku, pokiaľ štátne podniky nezačali sa deliť na nové subjekty a do hry nevstúpila privatizácia.
Dôležitým míľnikom v tejto kauze je rok 2001. Vtedy sa totiž štátny podnik Západoslovenské energetické závody rozdelil na tri akciové spoločnosti: Bratislavská, Trnavská teplárenská a Západoslovenská energetika. No a už spomínanú zmluvu o odbere tepla zdedila Bratislavská teplárenská. Tá s ňou mala problémy už od začiatku a nesúhlasila s ňou. Vnímali sme tie zmluvné dojednania inak, ako ich vnímal majoritný akcionár Bratislavského paroplynu, spoločnosť Západoslovenské energetické závody. Už sme boli kvázi v konkurenčnom postavení, mali sme vlastné výrobné zdroje, na ktorých sme boli schopní nahradiť výrobu tepla v rozsahu, v akom sme potrebovali, a hlavne by sme nemuseli platiť Paroplynu aj za neodoberané teplo, a tak znižovať svoj zisk. Pre portál o energetike toto povedala hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková. Tú zmluvu sa snažili bratislavskí teplári zrušiť alebo ju aspoň modifikovať. To sa im však nepodarilo. A v roku 2002 začali viesť spoločnosti čiže Bratislavská teplárenská a Paroplynový cyklus súdne spory.
V roku 2004 počas vládnutia druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa Bratislavský paroplyn sprivatizoval, do podniku sa dostala finančná investičná skupina Penta. Tá celkom pochopiteľne nemala prečo súhlasiť s mimosúdnym vyrovnaním, keď sa na ňom predtým nepodarilo dohodnúť dvom štátom vlastneným podnikom. A tak požadovala zo strany bratislavských teplárov dodržanie zmluvných podmienok a plynulo pokračovala v súdnych sporoch. V médiách sa v tom čase dokonca špekulovalo o tom, že práve sporná zmluva o odbere tepla na princípe take or pay bola jednou z hlavných lákadiel pre potenciálnych investorov, a tak sa začal spor a boj teplárov. Bratislavskej teplárenskej sa podarilo vyhrať prvý súdny spor. Ešte v roku 2005 prvostupňový súd uložil Bratislavskej teplárenskej povinnosť zaplatiť Bratislavskému paroplynu žalovanú sumu vo výške 9 mil. eur, avšak odvolací súd mal iný názor a v roku 2006 žalobný návrh Paroplynu zamietol. V roku 2007 dokonca Najvyšší súd zamietol dovolanie žalobcu, teda spoločnosti Paroplynový cyklus a bratislavskí teplári sa už videli ako víťazi, lenže spoločnosť Paroplynový cyklus sa nemienila vzdať.
Všetko toto zmenil Ústavný súd. Bratislavský paroplyn vlastnený skupinou Penta po neúspešnom prvom boji rozohral druhý boj na Ústavnom súde, na ktorom akcionára Paroplynu zastupoval známy kandidát na prezidenta Radoslav Procházka. Ústavný súd konštatoval porušenie základných ústavných pravidiel žalobcu, t. j. Paroplynového cyklu. A okrem toho zrušil rozsudok Najvyššieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. V roku 2008 zastupoval Procházka PPC v konaní pred Ústavným súdom. „Môžem potvrdiť, že spoločnosť Paroplynový cyklus zastupovala Advokátska kancelária Radoslava Procházku,“ povedal hovorca Penty Martin Danko.
No a všetko sa to začalo odznovu. Následne súdy zrušili svoje rozhodnutia z roku 2011, prvostupňový súd vyhlásil rozsudok v neprospech Bratislavskej teplárenskej. Tá následne prehrala spor aj na druhostupňovom odvolacom súde. „V záujme právnej ochrany sa naša spoločnosť bránila podaním dovolania na Najvyšší súd, ktorý ako odvolávací v tejto veci rozhodol tak, že rozsudok odvolacieho súdu z roku 2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,“ toľko k tomu povedala hovorkyňa Galandáková.
No a na ostatnom pojednávaní v roku 2013 krajský súd rozhodol o doplnení dokazovania. Nariadil vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Stanovil za znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva na Žilinskej univerzite. Ten dal za pravdu spoločnosti Paroplynový cyklus... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, naozaj to nemá súvis s prerokovaným návrhom.

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Má to súvis...

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán Procházka nie je v parlamente. Bol to váš poslanec za vašu politickú stranu.

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Nie je to náš poslanec za našu politickú stranu...

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nominovali ste ho.
Takže poprosím vás, aby sme prerokúvali...

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Pani podpredsedníčka Národnej rady, je to tak vážna kauza, ktorá sa týka skupiny Penta, morálnych aspektov tejto kauzy. Prosím vás, nechajte ma dohovoriť. Tu vstúpil do hry už generálny prokurátor. Naozaj ide o to, či štát príde alebo nepríde o 30 mil. eur. To sú veľké peniaze. Ale teda, dobre, pokúsim sa to zrýchliť. (Reakcia predsedajúcej: „Ďakujem.“)
Bratislavská teplárenská sa obrátila na Fond národného majetku ako svojho stopercentného akcionára. A do sporu o to, či Bratislavská tepláreň uhradí finančnej skupine sumu, ktorú nemá, vstúpil aj prokurátor. Štátna tepláreň pod správou Fondu národného majetku sumu vyplatiť nechce. „Vec rozhodnutie krajského súdu preskúmalo. A urobilo všetky právne kroky, aby nemusela platiť.“ To povedal teda z Fondu národného majetku pán Bačík. Najvyšší súd odpísal, že nateraz vec pridelil podľa zákona náhodným výberom zákonnému senátu, ktorý vo veci rozhodne pravdepodobne do jedného roka. Penta sa však neobáva, že celý spor prehrá. A podľa finančnej skupiny sa môže týmto postupom dlh teplárne len zvýšiť.
No a teraz by som sa chcel dostať k pánovi Procházkovi. Čerpám z článku Ekonomika v SME, kde Rado Procházka, niektorým sa to nepáči, zastupoval Pentu a Bratislavský paroplyn, konštatujem, že žiadny zákon neporušil. Ale reakcia Rada Procházku bola: „Dostalo sa mi do uší, že niekto ma chce škandalizovať, škandalizovať fakt, že som koncom minulej dekády ako advokát zastupoval na Ústavnom súde v konaní o ochranu základných práv a slobôd Paroplynový cyklus a tuším jednu penťácku spoločnosť. Nejde ani tak o to, že advokát bez splnenia zákonných dôvodov nemôže klientovi odmietnuť poskytnutie právnej služby, o to teraz vôbec nejde.“ Toto napísal Procházka a tvrdí, že je hrdý na to, že túto robotu dostal a všetky podania na súde vyhral. Na portáli Pravdy v jednom rozhovore s Radom Procházkom bola otázka: „Ako vysvetlíte voličom, že v kauze Gorila ste vystupovali proti praktikám, ktoré opisuje, a pritom ste právne zastupovali finančnú skupinu aj bývalého policajta, v byte ktorého na Vazovovej ulici sa stretávali policajti s podnikateľom?" „Nie je to pravda, zastupoval som na Ústavnom súde účastníka konania nejakú spoločnosť, kde malo dôjsť pri súdnom procese k porušeniu práva, a spravodlivý súd. Mojou špecializáciou je ústavné právo. Ústavný súd povedal, že právo na spravodlivý súd bolo porušené preto, lebo neboli dodržané základné procesné pravidlá Občianskeho súdneho poriadku. Týmto sa pre mňa začala aj skončila celá kauza.
Pozrime sa ešte na to, ako sa pozerá komentátor Hospodárskych novín Dag Daniš na túto kauzu. A budem ho citovať: „Účasť Procházku na úspechoch a zárobkoch Penty by nebola v ničom zlá, keby tu neboli dva významné faktory, ktoré posúvajú vec z roviny právnej do roviny morálnej a politickej. Po prvé, Procházka v tom čase nebol len ústavný právnik a advokát, bol aj verejne angažovaný advokát, ktorý rád ukazoval morálne postoje a politické ambície. Po druhé, Penta v tom čase nebola len finančná skupina, bola to kontroverzná finančná skupina, ktorá vynikala v jednej čarovnej schopnosti, robiť z verejných peňazí súkromné peniaze. Oba faktory sa zvýraznili po roku 2010. Procházka vyletel do politiky ako jeden z lídrov zmeny a očisty. Procházkovi treba uznať jednu vec. Ako advokát môže pracovať pre koho len chce a nikoho vraj nemôže bezdôvodne odmietnuť. Je to postoj sporný, ale legitímny. Sú aj takí advokáti, ktorí pracujú pre hocikoho, v poriadku. Lenže ako politik je teraz Procházka v spore štát verzus Penta inde, na druhej strane. Tlačí svojich ľudí do bratislavských komunálnych volieb aj do veľkej politiky s cieľom získať po voľbách vládnu moc. Vyhrnul si rukávy a prihlásil sa do služby, tento raz nie do služby Penty, ale do služby verejnosti. Preto by mal ako politik prevziať zodpovednosť za následky svojej advokátskej práce.“ A Dag Daniš dáva Radovi Procházkovi tri otázky: Stotožňuje sa Procházka s následkami svojich právnych služieb pre Pentu a považuje závery súdov o 26-miliónových majetkových nárokoch Penty a o exekúcii proti štátnej teplárni za spravodlivé? Bude politik a právnik Procházka v budúcnosti zastupovať záujmy Fondu národného majetku a štátnej teplárne alebo bude zastupovať záujmy Penty? Alebo ohlási konflikt a v tejto kauze sa stiahne? No a práve k tomuto som chcel dospieť. V tom prípade, keď príde náš zákon, Rado Procházka, respektíve Slovenská advokátska komora mu pozastaví výkon advokácie a nebude môcť zastupovať Pentu. Rado Procházka neporušil žiadny zákon, ale na tieto otázky Daga Daniša, si myslím, by mal odpovedať.
No a teraz druhá vec. Včera na tlačovke Robert Fico povedal, že náš zákon o advokácii nepodporí, lebo že má naň iný názor. Dámy a páni, ja nepovažujem Roberta Fica za imbecila. Ale pripomeniem tlačovku pána poslanca Abelovského a Drgonca z 20. septembra 2005. Fico ako konkrétny príklad klientelizmu uviedol prípad Miroslava Abelovského, ktorý získa časť z miliónov korún, ktoré štát doplatí za pozemky pod automobilku Kia Motors a závodom Hyundai Mobis. Podľa Drgonca vzťah advokáta a klienta môže za klientelistický označiť len imbecil. Novinárom na tlačovke Drgonec povedal: „Neprizval som vás sem, aby som šíril informácie o imbecilite docenta Fica. On imbecilitu iba predstiera z toho dôvodu, že veľmi dobre vie, že nie je žalovateľný za výroky, ktoré povedie ako poslanec Národnej rady.“ Dámy a páni, teda Robert Fico označil vzťah advokátov a poslancov, vtedy jedného z nich, ktorý, myslím, bol predsedom ústavného výboru, za klientelistický. Aká bola odmena týchto pánov, to neviem. Provízia podľa príslušného článku bola menšia ako 30 mil. A bolo to vtedy v korunách. A poslanec Abelovský o tejto svojej odmene, s ktorou majitelia pozemkov súhlasili v zmluvách o právnom zastupovaní, sa vyjadril ako o ľudovej. A na otázku, či nemá zastupovať ako poslanec týchto ľudí zadarmo, povedal: „Nemám dôvod, nemal som dôvod prijať takýto socialistický záväzok. To prenechávam pánovi Ficovi.“ Členka petičného výboru ich majiteľov Margita Mravcová takisto nechce presnú výšku advokátskej provízie zo sumy, ktorú od vlády v spore získali, prezradiť. Ten spor bol o 380 mil. A ona tvrdí, že to bolo menej ako 8 %. Naozaj vtedy hovorkyňa Roberta Fica Silvia Glendová povedala: „Pre nás je očividným príkladom klientelizmu, ak vláda najprv dlhodobo odmieta vyrovnanie cien za pozemky pre investíciu Kia a potom s tým súhlasí, čím vlastne umožní dvom nezávislým poslancom získať zo štátom vyplatenej sumy niekoľko desiatok milión korún. Trvá tak na svojom hovorkyňa pani Glendová.
Blížim sa pomaly k záveru. Dámy a páni, tak ako som povedal, okrem poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí už sú zároveň starostami, primátormi, viceprimátormi, vicežupanmi, riaditeľmi, zamestnancami samosprávnych krajov, sú tu i poslanci advokáti, ktorí pri výkone funkcie poslaneckého mandátu podnikajú. Ale sú tu aj takí poslanci, ktorí ako advokáti si pozastavili výkon advokátskej funkcie. Jednoducho sú tu takí poslanci advokáti, ktorí podnikajú, vykonávajú tento výkon, a to aj z radov strany SMER i z radov opozície. No a týmto naším návrhom, keby ten návrh prešiel, sa odstráni čo i len tieň podozrenia, že niektoré subjekty si advokátov, aby ich zastupovali v právnych sporoch, advokátov poslancov vyberajú z dôvodu, ja nehovorím, že je to len z toho dôvodu, ale i z toho dôvodu, že sú poslancami vládnej koalície, resp. vládnej strany, teda v súčasnosti strany SMER, možno i z toho dôvodu, že veria, keď sú to advokáti z radov opozičných poslancov, že títo môžu byť raz štátnymi tajomníkmi, ministrami, no a možno môže z týchto advokátov byť premiér a možno i prezident. Ja chcem vylúčiť možnosť, opakujem, chcem vylúčiť možnosť korumpovania, Robert Fico tu hovoril o klientelizme, advokátov svojimi klientmi. Na Slovensku je dosť iných kvalitných advokátov neposlancov, na stránke Slovenskej advokátskej komory ich nájdete 5 501.
No a v závere uvediem tzv. iné príjmy poslancov, ktoré môžete nájsť i vy, aj občania na stránke Národnej rady. Zatiaľ čo príjem poslanca z výkonu verejnej funkcie bol okolo 24 000 eur, iné príjmy poslancov advokátov boli od 30 000 po 126 000 eur za rok. V sume iných príjmov, bohužiaľ, to musím priznať, neviem odlíšiť príjmy za advokátsku činnosť od zárobkovej činnosti v pedagogickej, vedeckej, literárnej či umeleckej oblasti, proti ktorej v zásade nič nemám.
Rekordérom, rekordérom zarábajúcim advokátom je poslanec zo strany SMER JUDr. Róbert Madej, advokát, ktorého príjmy za rok 2012 boli 25 000 eur z výkonu verejnej funkcie a 126 000, 126 000 eur príjmy iné. A obdobne to bolo aj v roku 2013. V roku 2012 to bolo len za výkon advokátskej funkcie, v roku 2013 pravdepodobne vyučoval aj na Univerzite Komenského. V korunách tento advokát teda v roku 2012 zarobil 4,5 mil. Sk. Nemalé iné príjmy, skoro 80 00 eur, teda skoro 2,5 mil. korún mal aj poslanec Daniel Lipšic. Zatiaľ čo boli príjmy docenta JUDr. Ivana Gašparoviča 97 000 eur, docenta Roberta Fica, premiéra, 40 000 eur z výkonu verejnej funkcie, iné príjmy nula, príjmy Ivetty Macejkovej 41 000 eur z výkonu verejnej funkcie a 2 400 eur príjmy iné, tak príjmy poslanca Madeja, predsedu ústavnoprávneho výboru, boli o 50 000 eur vyššie ako príjmy prezidenta republiky a o 110 000 eur vyššie ako príjmy premiéra a predsedníčky Ústavného súdu za rok 2012. Jednoducho tento poslanec bol schopný za rok 2012 zarobiť 4-krát viac ako premiér Robert Fico, aj ako predsedníčka Ústavného súdu.
Opakujem, je to i preto, že Ústava Slovenskej republiky prezidentovi, predsedovi a členom vlády a členom Ústavného súdu podnikať nedovoľuje. Som presvedčený, že poslanec si musí vybrať, či chce podnikať alebo vykonávať mandát poslanca.
Páni a dámy, som presvedčený, že poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky stačí jeden príjem. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní predkladám spoločne s kolegom Júliusom Brockom.
Táto predkladaná novela nadväzuje na ústavný zákon č. 375/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Cieľom novely je zamedziť rozporu medzi osobným záujmom advokáta a záujmom klienta pri výkone advokácie na jednej strane a verejným záujmom pri výkone funkcie verejného funkcionára na strane druhej.
Pri výkone funkcie verejný funkcionár koná vo verejnom záujme a jeho konanie má byť také, aby prinieslo majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom. Čl. 4 ods. 1 ústavného zákona o konflikte záujmov ukladá povinnosť pri výkone funkcie presadzovať a chrániť verejnému funkcionárovi verejný záujem. Dokonca ide ešte ďalej, zakazuje mu uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.
Naopak, pri výkone advokácie advokát nepresadzuje verejný záujem. Je povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, dokonca sa riadiť jeho pokynmi. Túto povinnosť advokátovi ukladá § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
Chcel by som povedať, že tá naša novela je veľmi jednoduchá. Vkladá do zákona o advokácii ustanovenie § 8 ods. 1 nové písmeno e) a týmto písmenom chceme rozšíriť okruh osôb, ktorým Slovenská advokátska komora pozastaví výkon advokácie, o osoby, ktoré vykonávajú funkciu verejného funkcionára, teda nielen o poslancov, ale aj o osoby, ktoré vykonávajú funkciu verejného funkcionára s výnimkou funkcií poslanca mestského zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, ako aj poslanca vyššieho územného celku.
Navrhujeme účinnosť tohto zákona k 1. 1. 2015.
Pani podpredsedníčka, skončil som zatiaľ.

Pán poslanec Bublavý, vy hovoríte, že máte úbohých 1 000 eur starostovských. No nemáte úbohých 1 000 eur starostovských, máte pekných 2 500 eur starostovských. Ja sa čudujem, že ste dneska nešli na tlačovku pekne s pánom poslancom Rašim, s pánom premiérom a nepovedali mu, aký je populista, aký je farizej, že jednoducho vy si tie peniaze zaslúžite, že to dávate na charitu, že to dávate na futbal. A ja myslím, že pán premiér Fico by to pochopil.
Potom ste tu ešte hovorili, že sú tu nejaké dôchodkyne v KDH, ktoré berú dôchodok. Máme tu také? Neviem o tom. Nepredpokladám, že pani kolegyňa Gibalová je dôchodkyňa, takže neberie dôchodok.
No a čo sa týka tej privatizácie, že sme boli by privatizáciách Slovenských elektrární. No ja som bol aj s Marošom Kondrótom v skupine poradnej pána ministra Ruska, potom s Evou Šimkovou. A ja som tam dostal úplatok, dve tatranky a jednu pizzu. To som teda naozaj neplatil. To bol môj teda profit z privatizácie Slovenských elektrární.

Pán kolega Petrák, rozdiel v investičných stimuloch, ktoré sme dávali my a vy ste dávali, je ten, že my sme vytvorili nové pracovné miesta. V Trnave tak vzniklo 3 500 nových pracovných miest. Vy dávate investičné stimuly, ako som povedal, 1,1 mil. ste tak dali U. S. Steelu, ale len za udržanie zamestnanosti na 5 rokov. Takisto v Dusle Šaľa nikto nevie, či tam budú vytvorené nejaké nové pracovné miesta.
Ja som nezabudol na Jána Figeľa, ale možnože som zabudol na vás, pán kolega, sa opýtať, či ste z nejakej zemianskej rodiny, lebo vám sa tak dobre darí, že v majetkovom priznaní máte 26 ostatných plôch plus 2 orné pôdy. Neviem, kedy ste si to kúpili, možnože ste to zdedili, ale naozaj aj to by ma zaujímalo.
Pán poslanec Pollák, ak je to tak, ja som nevedel jednoducho, že túto čiastku dávate svojim, teda rómskej komunite, naozaj si to veľmi vážim a vám za to ďakujem.

Vážené dámy a páni, strana SMER sa deklaruje ako sociálna demokracia, preto by som od vás poslancov strany SMER teda očakával, že budete sociálni a solidárni. Pred voľbami ste sľúbili ľuďom tejto krajiny istoty, nehovorili ste o práci, ale len o istotách, sľúbili ste im blahobyt, no a KDH malo posolstvo také iné. Mali sme ho o tom, že ľuďom treba dať prácu, že sa to začína prácou. Ľudia ale uverili vám.
Robert Fico je vždycky dva kroky pred vami. Aj teraz pochopil, že to ste arogantne trikrát odmietli s tým, keď sme navrhovali, aby ste opätovne zaradili do programu tento zákon, že jednoducho vám to škodí a že to, že tu niektorí sedíte na dvoch-troch platených stoličkách, jednoducho vo volebnej kampani nemôžete obhájiť.
Robert Fico vie, že keď sľúbil voličom istoty, že ich podviedol. Ľudia si začínajú uvedomovať, že žiadne istoty mať nebudú. A som si istý, že to bol jeden alebo jeden možno z viacerých dôvodov, Robert Fico, ktorý je najsilnejší muž v tejto krajine, aj keď je premiér, prečo chcel utiecť do Grasalkovičovho paláca, prečo sa chce stať prezidentom. Jednoducho je to aj preto, aby o rok a pol nemusel skladať občanom tejto krajiny účet, ako hospodáril. Chvalabohu, ľudia tejto krajiny mu to nedovolili. A možnože ho nevolili aj mnohí tí, ktorí uverili, že prinesie blahobyt, jeho voliči že budú mať istoty.
Mali by ste byť solidárni a sociálni. Neviem, ako je to s tou vašou sociálnosťou a solidaritou, ale ja si spomínam, keď som došiel do parlamentu roku 2002, vtedy som mal Octaviu alebo možno ešte aj Feliciu a tam pri ubytovni som zaparkoval a prišiel taký jeden mediálny mág na Maserati červenom a prišiel tam aj jeden poslanec zo strany SMER a mal Feliciu alebo Fabiu a tento mediálny mág mu hovorí: „A to čo máš? To si vyhral na tombole?“ A myslím si, že práve toto charakterizuje, akí ste vy skutočne sociálni a solidárni.
Najväčším problémom na Slovensku je nezamestnanosť. Môžeme hovoriť, či je 380 000 nezamestnaných alebo 400 000 nezamestnaných, tá nezamestnanosť sa pohybuje stále okolo 14 %, či to už kamuflujete nejakou štatistikou alebo nekamuflujete, ľudia majú problémy nájsť si prácu. Iste aj za poslancami strany SMER, tak ako za mnou každý týždeň, každé dva týždne príde niekto s tým, že u nich v robote prepúšťajú, že je v beznádejnej situácii a prijme akúkoľvek prácu. Jeden poslanec strany SMER mi povedal: „No to ty máš ešte dobré, ty sa máš na čo vyhovoriť, ty si v opozícii, ale ja mám dvojstranový zoznam týchto ľudí, ktorí hľadajú prácu, a ja im tiež neviem pomôcť, ja sa nemám ako vyhovoriť.
Jednoducho, dámy a páni, poslanci zo strany SMER, iste sa vám to ťažko počúva, ale vy ste zodpovední za to, aký je tu stav podnikateľského prostredia, ste zodpovední za znenie Zákonníka práce, za istoty živnostníkov, za to, že ste teraz nemali žiadny problém zvýšiť daň, za to, že ste zaviedli daň zo straty. A to nehovorím o cenách elektrickej energie pre podnikateľov, ktorú stanovuje politicky závislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na čele s pánom Jozefom Holjenčíkom, ktorý jednoducho si myslí, že môže robiť reguláciu na politickú objednávku. Pamätám si ako mal s Robertom Ficom tlačovku pred polrokom, keď bol Robert Fico na Úrade vlády a tam slávnostne oznamoval ako tarifa za prevádzkovanie systému z nejakých 19 eur ide na 16 eur. Teraz ju zvýšil na 21, tam už Robert Fico na tej tlačovke nebol. Jednoducho tá regulácia je nastavená tak, že trápi našich podnikateľov a brzdí to aj v rozvoji a tvorbe pracovných miest.
My sme z hospodárskeho výboru teraz boli v automobilke Peugeot Citroen v Trnave. A títo mali teda naozaj hlavný problém s cenami elektrickej energie. A ukázali nám takú tabuľku, všetci poslanci ju dostali. A hovorili, aká je cena elektrickej energie v Trnave, ktorú oni musia platiť za jednu megawatthodinu. Je to 94,75 eura, pričom cena silovej energie je nejakých 35 eur. A táto cena v ich závodoch je vo Francúzsku v mestách Mulhouse 60,06 eura, Poissy 62,58 eura, Sochaux 58,25 eura, v Španielsku v meste Vigo 82 eur. Ten najväčší rozdiel je až plus 57 % teda v Trnave voči prevádzke, ktorá je vo Francúzsku.
Strašné je i to, že aj naše domácnosti platia za energie najviac v Únii. Náklady na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, ale pýtam sa: Neušlo vám trošku, že hovoríme o platových náležitostiach?

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Nie, práve veľmi to súvisí...

Paška, Pavol, predseda NR SR
Aha, ďakujem veľmi pekne. To je len tak na okraj.

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
Som rád, že ste to pochopili a že ďakujete, pretože naozaj to veľmi súvisí. Ja chcem hovoriť o tom, ako sa ťažko žije ľuďom v tejto krajine a ako sú tu poslanci, ktorí majú tri-štyri platené stoličky, tak nech sú solidárni s ľuďmi tejto krajiny, ktorým neviete vy ináč pomôcť alebo ktorým nechcete ináč pomôcť. Slovenská republika je v rebríčku konkurencieschopnosti podľa Svetového ekonomického fóra na 78. mieste. Čo robíte vy s nezamestnanosťou, keď už nie ste solidárni? Jediné, čo viete robiť s nezamestnanosťou, je kupovať si zamestnanosť, ale ani nie nové pracovné miesta, ale len udržiavanie pracovných miest za peniaze daňových poplatníkov. Tak ste si kúpili zamestnanosť v U. S. Steel Corporation, kde bolo ohrozených po prípadnom odchode Američanov 6 000 ľudí. Vy ste im dali cez zákon a ešte ste im sľúbili zákon v dohode a dali ste im 225 mil. korún. Jedno pracovné miesto na udržanie na päť rokov vás stálo 1,1 mil. korún. Druhý príklad bol 4. septembra, nariadenie vlády č. 297. Tu ste zobrali peniaze Národnému jadrovému fondu a stanovili ste limit, t. j. platbu do Národného jadrového fondu, ktorý je v cene elektrickej energie tak, že maximálna hodnota, ktorú zaplatí subjekt, sú 2 mil. eur. Takto ste dohodili v Žiari nad Hronom Hlinikárni Slovalco 6 mil., 180 mil. slovenských korún. Ďalší príklad je Duslo Šaľa. Duslo Šaľa, kde týmto idete dávať peniaze, európske peniaze, tak, že o tom nemusí rozhodovať ani vláda. Poslanec Maroš Kondrót do zákona do investičných stimulov jednoducho vpašoval takéto ustanovenie, že o týchto peniazoch nemusí rozhodovať ani vláda.
Páni a dámy, keď sme tu jednali o tomto zákone pred polrokom, ja som nemal najmenšiu pochybnosť, že veci sa v tejto oblasti pohnú, pretože Robert Fico si uvedomuje, že vy to jednoducho neviete. A to sa nedá nijako zdôvodniť, že sú tu poslanci, ktorí majú štyrikrát, päťkrát väčší príjem ako premiér Slovenskej republiky. To jednoducho sa nedá nijako obhájiť. A som rád, že ste to aj pochopili, lebo naši občania to naozaj chápu. Je úplne jasné, že sa nedá vykonávať poslanecký mandát v súbehu s výkonom funkcie starostu alebo župana. Dokonca jednoducho ste mali župana v Európskom parlamente. A keby nebol, tak možno dnes nie je v Banskej Bystrici taký župan, aký je. Som rád ale, že tu dnes máme aj návrh „jeden mandát stačí“, lebo to je náš primárny cieľ. Vedel som ale, že tento zákon vy veľmi ťažko podporíte. Ale reagovali ste na tento zákon.
Tak ako navrhujeme tento zákon, tento zákon je naozaj veľmi prísny. Ak by prešiel v takejto dikcii, bol by na poslancov z hľadiska príjmu skoro tak prísny, ako je Ústava Slovenskej republiky z hľadiska príjmu a výkonu funkcií prísna na prezidenta Slovenskej republiky, ktorý v súlade s čl. 103 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky nesmie vykonávať inú platenú funkciu povolaní alebo podnikateľskú činnosť, nesmie byť členom orgánov právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Tento náš návrh je skoro tak prísny, avšak nie tak prísny, lebo ešte niektorí poslanci môžu podnikať, ale to chcem riešiť a navrhujem v zmene zákona o advokácii.
Ak by tento náš návrh prešiel v tom znení, ako je navrhnutý, bol by z hľadiska zárobkovej činnosti poslancov prísnejší, ako je prísna ústava na predsedu vlády, členov vlády, členov Ústavného súdu a sudcov, ktorým čl. 109 ods. 2 a čl. 137 ods. 2 a čl. 145 ústavy dovoľujú zárobkové vykonávanie vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti. Ja chcem teda sľúbiť, že keď tento zákon by prešiel do druhého čítania, čo teda ale nepredpokladám, že tí poslanci, ktorí majú v súčasnosti príjem zo zárobkovej vedeckej činnosti, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti, jednoducho že keď tu príde návrh pozmeňujúci, ktorý to upraví, aby to mohli mať, tak takýto návrh my predkladatelia nemáme naozaj problém akceptovať. A naozaj si myslím, že pre spoločnosť je prínosom, že takí poslanci, ako je Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý, Rudo Chmel, ale aj zo strany SMER Mojmír Mamojka alebo Boris Susko, učia na univerzitách či vysokých školách. Bolo by to pre nich tvrdé. A ja si myslím, že teda keď učia na vysokých školách, aj keď tu tiež môže vzniknúť otázka, či je to aj na verejnej alebo súkromnej vysokej škole, či to nie je z verejných zdrojov, tu si myslím, že títo by mali byť odmenení. A nevadí mi ani, keď Dušan Jarjabek bude spievať v opere, lebo to spievanie mu naozaj ide.
Dovoľte mi teda, dámy a páni, aby som povedal ešte raz, že ku koncu júla malo zo všetkých 28 krajín EÚ vyššiu nezamestnanosť ako Slovensko iba 5 krajín, Portugalsko, Cyprus, Chorvátsko, Španielsko a Grécko, ale napriek tomu tu sú ľudia, ktorí nemajú problém so zamestnaním a ktorým ani jedno dobre platené miesto nie je dosť. Poslanci slovenského parlamentu poberajú za svoju náročnú prácu, áno, je to náročná práca, v priemere 24 000 eur ročne. Viacerí však z nich stíhajú vykonávať okrem práce poslanca aj iné zamestnanie, niektoré možno na inom konci republiky. A 37 z nich tomuto inému zamestnaniu venuje dokonca toľko času, že majú z neho väčší príjem ako z poslaneckej práce. No a politická príslušnosť týchto poslancov asi až takým veľkým prekvapením nie je. Z nich sú členmi dvadsiati deviati strany SMER – SD, traja strany MOST – HÍD, ale, hovorím, tam sú dvaja pedagógovia a to mi vôbec nevadí, čo sa týka Lucie Žitňanskej a Ruda Chmela. A po jednom takomto pracovníkovi majú NOVA, OĽaNO, SaS, SDKÚ a SIEŤ.
Ja teraz prečítam pre občanov Slovenskej republiky, ktorí sú to poslanci a aký majú príjem títo poslanci. Nechcem nikoho uraziť ani nikomu nezávidím, ale nech to občania vedia. To je informácia verejne dostupná na stránke Národnej rady, kde na úvodnej stránke sú priznania verejných funkcionárov. A teda dovoľte mi, aby som týchto ľudí prečítal v abecednom poradí. V zozname sú uvedení všetci poslanci Národnej rady, ktorí v oznámení verejného funkcionára za rok 2013 uviedli vyššie iné príjmy ako príjmy za výkon v poslaneckej funkcii.
Výnimkou je Dušan Muňko, ktorý plat poslanca aj plat riaditeľa Sociálnej poisťovne vykazuje ako príjem z výkonu verejnej funkcie. Ale viem o Dušanovi Muňkovi, že jeden celý svoj poslanecký plat jednoducho venuje na nejaký onkologický výskum alebo nejakej onkologickej nemocnici. A za to si ho teda aj vážim.
Viem, že aj niektorí iní poslanci strany SMER, tí šikovnejší, ako zareagovali, Jaro Baška tiež, myslím, sa vzdal svojho platu, jednoducho tí, ktorí pochopili, že im to škodí.
No a teraz dovoľte v poradí prečítať teda ročné príjmy jednotlivých poslancov.
Ladislav Andreánsky (SMER) 23 532 eur z výkonu verejnej funkcie plus 94 129 eur príjmy iné. Je to súkromný lekár. Spolu je to koľko? 117 000 eur.
Robert Fico, ktorý sa stravuje pre túto krajinu, robí od rána do večera, zarobí 40 000.
Michal Bagačka (SMER) 23 994 z výkonu verejnej funkcie plus 34 377 eur, primátor mesta Hnúšťa.
Vlado Baláž 23 724 z výkonu verejnej funkcie plus 96 332, riaditeľ Fakultnej nemocnice Banská Bystrica.
Miroslav Beblavý (SIEŤ) 25 438 plus 54 210, UK v Bratislave.
Juraj Blanár (SMER) 24 576 plus 38 770 eur, predseda Žilinského samosprávneho kraja.
Dušan Bublavý 23 980 eur z výkonu verejnej funkcie plus 29 729 eur príjmy iné, starosta obce Častkovce.
Antonín Cicoň (SMER – SD) 23 532 plus 26 660, zástupca starostu obce Smolník.
Rasťo Čepák 23 613 plus 25 511, starosta obce Košecké Podhradie.
Jaroslav Demian 24 934 plus 38 209, primátor mesta Brezno,
Vladimír Faič 23 532 plus 24 960, predseda Zboru poradcov predsedu vlády Slovenskej republiky.
Peter Fitz 23 863 plus 36 056, starosta obce Šenkvice.
Pavol Frešo 23 926 plus 39 005, predseda Bratislavského samosprávneho kraja.
Gábor Gál (MOST – HÍD) 25 883 plus 33 507, advokát.
Peter Gaži (SMER) 23 720 plus 28 436, Štátne lesy TANAP-u.
Lea Grečková 20 379 z výkonu verejnej funkcie plus 38 443, zástupkyňa primátora mesta Spišská Nová Ves.
Augustín Hambálek (SMER) 24 894 plus 34 684, podpredseda Trnavského samosprávneho kraja.
Igor Choma 25 752 plus 37 736, primátor mesta Žilina.
Jozef Ježík (SMER) 23 713 plus 30 814, riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok.
Daniel Lipšic (NOVA) 40 152 eur z výkonu verejnej funkcie, tu si myslím, že Daniel Lipšic sa pomýlil, že tam dal asi aj náležitosti alebo nejako spočítal to, čo mu vybehlo na výplatnej páske, pretože predpokladám, že mal 24 700, plus 51 100 príjmy iné, advokát.
Róbert Madej 26 076 eur z výkonu verejnej funkcie plus 126 008 eur, advokát. To je najlepšie zarábajúci poslanec Národnej rady.
Mojmír Mamojka 25 523 eur z výkonu verejnej funkcie plus 56 508, advokát, rektor Vysokej školy v Sládkovičove.
Viera Mazúrová (SMER) 23 821 plus 31 074, starostka obce Oravská Lesná.
Milan Mojš (SMER) 23 800 plus 59 793, riaditeľ Vodárenskej spoločnosti Ružomberok.
Dušan Muňko. O tom som už hovoril.
Peter Náhlik 23 630 plus 48 180, mesto Trnava.
Peter Osuský 23 532 plus 38 238, zástupca starostky mestskej časti Staré Mesto.
Michal Panáček (SMER) 23 929 plus 31 249, starosta obce Dohňany.
Svetlana Pavlovičová 23 800 plus 24 700, vedúca odboru Úradu Prešovského samosprávneho kraja.
Ľubo Petrák 24 879 plus 54 982, starosta obce Hurbanova Ves.
Ján Podmanický, starosta obce Stará Bystrica, 25 000 plus 36 152.
Peter Pollák (OĽaNO) 23 532 plus 29 372, splnomocnenec vlády pre rómske komunity.
Richard Raši 25 715 plus 53 002, primátor mesta Košice.
Zsolt Simon 23 473 plus 31 064 príjmy iné.
Jozef Valocký 25 000 plus 59 910, riaditeľ Fakultnej nemocnice Nitra.
Jana Vaľová 23 700 plus 34 869, primátorka mesta Humenné.
Ivan Varga 23 000 plus 34 869, G. V. Pharma Biotika.
No a Lucia Žitňanská 23 000 plus 29 000, advokácia a Paneurópska vysoká škola.
Vážené dámy a páni, ešte raz by som chcel povedať, že s tým, že vykonávate pedagogickú, literárnu, vedeckú činnosť, nemám problém, aby ste to vykonávali aj naďalej a aby ste mali za to aj zaplatené, ale robiť župana a poslanca Národnej rady alebo starostu a poslanca Národnej rady alebo ja neviem prednostku úradu župného, tak to je podľa mňa nevysvetliteľné.
A chcem poďakovať Robertovi Ficovi, že pochopil, že jednoducho takto to už ďalej nejde. Ďakujem vám za pozornosť.