Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Tak najprv by som odpovedal pánovi poslancovi Froncovi tak, že vyrovnané hospodárenie v košickej nemocnici za posledné štyri mesiace vládnutia bývalého riaditeľa je mínus 16 mil. eur. Mínus 16 mil. eur, sú to oficiálne čísla.
Po druhé, ďakujem pekne pani poslankyni Horváthovej, lebo myslím si, že prehovorila ako zdravotník z terénu. A možno stačí si zapamätať jednu vetu, nikdy nebola taká tenzia zdravotníctva, ako je teraz. A to nehovoril ani poslanec SMER-u, bol to človek, ktorý prišiel z terénu, a naozaj tak to je.
A dovoľte mi, aby som zareagoval na pána exministra. Naozaj nedá mi nič iné, ako parafrázovať vyjadrenie bývalého maďarského premiéra, lebo to, čo ste robili osemnásť rokov, to zhrnul pán bývalý premiér Gyurcsányi, keď povedal, že: Klamali sme ráno, klamali sme na obed, klamali sme večer. Naozaj, vy ste osemnásť mesiacov klamali zdravotníkov a zavádzali legislatívne normy, ktoré vôbec neboli ničím podložené, a naozaj toto pôsobenie je sprevádzané iba kauzami a biznismi, ktoré boli v zdravotníctve robené, či to bol poradca za 15 mil. eur na štyri roky, čiže poradca za 10 tisíc eur na deň, čo sa zrušilo až po nátlaku a až po rozhodnutí Úradu verejného zdravotníctva, či to bol problém s firmou Pfizer, kde náhodou robil váš brat a ktorá získala za 24 hodín nenáležitú výhodu. Alebo naozaj plat Faktora, kde opakovane tu zdôrazňujem ešte raz, plat s odmenami bol dvakrát väčší, ako mala bývalá generálna riaditeľka a terajšia ministerka Zuzana Zvolenská, dvakrát väčší, v priemere takmer 12 tisíc eur. Alebo pôsobenie šéfky kategorizačnej komisie, pani Cesnakovej, kde čírou náhodou jej príbuzný, vtedy teda nastupujúci, toho času manžel, získal zákazku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem. Vážený pán predseda Národnej rady, ctená pani ministerka, drahé kolegyne, drahí kolegovia, začnem svoje vystúpenie teda trochu netradične, nie k zdravotníctvu, ale ku kultúre. A využijem túto chvíľu tiež trochu netradične, aby som sa ako primátor mesta poďakoval ministrovi kultúry, bývalému, Danielovi Krajcerovi za podporu tohto projektu, lebo naozaj, bez ohľadu na to, že sa vlády menili, tá podpora voči mestu bola a si to všetci vážime. Na druhej strane chcem povedať, že aj nový minister kultúry Marek Maďarič, ktorý bol pri zrode projektu v roku 2008, keď bol ministrom kultúry Slovenskej republiky, ako prvé vyjadril podporu tomuto projektu. Poslal mi list, tento list som odovzdal aj na monitorovacom výbore v Bruseli ako oficiálnu deklaráciu podpory a kontinuity v projekte. Čiže aj keď sa tá slovná zmienka v programovom vyhlásení nenachádza, táto podpora bola vyjadrená oficiálne a ja som ju takto oficiálne aj predstavil v Bruseli a tiež to bolo prijaté veľmi kladne, že tá kontinuita podpory ostala. Takže ja dúfam, že naozaj ten projekt bude tým, čo od neho všetci očakávame.
A teraz dovoľte, aby som sa venoval programovému vyhláseniu vlády, časti Starostlivosti o zdravie - zdravý občan, vyliečený pacient a spokojní zdravotníci. Možno ste postrehli, že pri vystúpení k programovému vyhláseniu vlády pána exministra zdravotníctva odznelo, že teda vláda, že pre vládu, túto vládu asi nie je asi ministerstvo zdravotníctva prioritou, lebo zmienka o starostlivosti o zdravie sa nachádza až na 56. strane. Myslím si, že naozaj to zdravotníctvo v tomto programovom vyhlásení malo začať hneď prvou stranou a malo to byť ospravedlnenie sa nastupujúcej vláde za všetky, dovolím si povedať, zverstvá, ktoré boli na pacientoch páchané počas pôsobenia minulej vlády. Naozaj to, čo si pacienti a zdravotníci museli odtrpieť, malo byť asi deklarované ospravedlnením hneď na začiatku. Mimochodom, podotýkam, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej začínalo zdravotníctvo na 29. strane a programové vyhlásenie bolo kratšie.
Mnohokrát tu odznieva, že programové vyhlásenie vlády aj v našej časti neobsahuje žiadne čísla, že obsahuje, a neobsahuje nič konkrétne, tak, dovoľte mi, ešte raz uviesť jeden fakt z programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej, kde jediným číslom ohľadom zdravotníctva bolo, že sa stanovia priority v systéme na desať rokov o jeho systéme, organizácii a financovaní a dokonca na to bola zvolaná aj odborná komisia alebo odborný poradný orgán, ktorý naozaj tak dôveroval predkladaným zmenám, že na posledných rokovaniach nebol ani uznášaniaschopný a nie je z toho žiaden konkrétny výsledok, pretože nemal žiadnu relevantnú podporu.
A dovoľte mi, aby som stručne prešiel programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo, ktoré podľa mňa je úplne konkrétne a ktoré hovorí o krokoch, ktoré sa budú robiť a ktoré robené doteraz neboli. Hneď po úvodnej časti sa uvádza, že sa obnoví otvorená a systematická komunikácia s odbornou verejnosťou, stavovskými a odborovými organizáciami a všetky zásadné systémové zmeny budú výsledkom odbornej a spoločenskej dohody. Aj toto programové vyhlásenie vlády bolo prekonzultované so stavovskými aj s profesnými organizáciami, a keď ste si všimli, neboli k nemu vznesené žiadne zásadné pripomienky. Bolo to prekonzultované so všetkými relevantnými subjektami, ktoré boli vďačné za to, že po takmer dvoch rokoch, konečne niekto s nimi začal opäť komunikovať.
Bola tu aj výhrada, že v programovom vyhlásení je skonštatované, že čo sa neurobí. Je tu skonštatované, že sa neuskutoční transformácia univerzitných nemocníc. Áno, transformácia univerzitných nemocníc bola základnou traumou, ktorá vyústila do štrajku a k neposkytovaniu zdravotnej starostlivosti našim pacientom, a bolo potrebné to tam dať, aby naozaj bolo všetkým zdravotníkom jasné, že nemocnice, ich zamestnávatelia nebudú ponúknuté biznisu, pretože, pokiaľ by transformácia prebehla, už v súčasnosti by boli univerzitné a fakultné nemocnice v konkurze, lebo po oddlžení, keď mali hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, vytvorili dlh 169 mil. eur. A to je ešte len apríl. Akciová spoločnosť, akciové spoločnosti s takýmto dlhom musia ísť do konkurzu a to by skončilo samozrejme sprivatizovaním lukratívnych častí a zaniknutím častí, ktoré sú stratové.
Vláda deklaruje komplexný prístup k starostlivosti o zdravie občanov s podporou národných programov, národných preventívnych programov, ako je preventívny program ochorenia srdca a ciev či onkologický program. Tiež je to úplne konkrétne a veľmi dôležité, pretože počas minulej vlády sa z národného programu prevencie srdca a ciev zosekali finančné prostriedky o takmer dve tretiny. Bol to program, ktorý za nás fungoval, ktorý bo dotovaný, ktorý robili odborníci, ktorého výsledkom má byť zníženie chorobnosti, pretože na srdcovocievne ochorenia zomiera 50 % všetkých pacientov. Tento program bol finančne zredukovaný a bolo to za tejto vlády. Preto je to dôležité a je to konkrétne, aby to tam bolo. Takisto je tu podpora onkologických programov a onkologických pacientov. Všetci si pamätáte, pani ministerka to určite na niektorých z tlačových konferencií, ktoré budú v rozsahu Dietlovho seriálu nasledovať v budúcnosti, spomenie, onkologickí pacienti prvý raz v histórii nemali lieky, nemali lieky. Spotreba onkologických liekov v niektorých kategóriách klesla o 30 %. Tak hádam si nemyslíme, že onkologickí, že o 30 % ľudí bolo liečených, že 30 % ľudí bolo liečených onkologickými liekmi zbytočne?
Po ďalšie, ochrana nefajčiarov. Možno si spomínate, ako tu bolo deklarované, posledný zákon na ochranu nefajčiarov bol prijatý za poslednej vlády Roberta Fica, predkladal som ho myslím, že v apríli 2009. Od začiatku volebného obdobia bývalej vlády bolo deklarované, že ochrana nefajčiarov sa posilní, možno ste počuli vyhlásenia, že už sa nebude fajčiť ani v nákupných centrách. Neurobilo sa nič, žiaden zákon nebol za dva roky predložený a nešlo ani o financie. Išlo len o vôľu dať ho do parlamentu. Neurobili nič. Preto je dôležité, že sa v tom bude pokračovať, a to, čo sme neurobili v prvom zákone, budeme chcieť dotiahnuť teraz.
Po ďalšie, že sa budú zavádzať štandardné diagnostické a liečebné postupy a kontinuálne vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Každý tu hovorí o DRG, lebo celé minulé dva roky boli iba o peniazoch. Ale DRG je platba za diagnózu a urobenie systému spravodlivým. To je v poriadku. Ale my musíme zavádzať aj štandardné diagnostické a liečebné pokusy práve preto, aby sa jedna diagnóza neliečila iným spôsobom v jednej a druhej nemocnici. Posledné zavádzanie štandardných diagnostických a liečebných postupov bolo do roku 2010. Od vtedy nič, nula. Je to konkrétna vec, ktorú treba robiť, ktorá sa absolútne minulé dva roky neuplatňovala.
Ďalej je to ohodnocovanie pracovníkov. To, čo sa udialo, bolo výsledkom nekomunikácie, výsledkom napätia a teda schválenie zákonov bolo výsledkom tenzie a krajného riešenia, ktoré tu bolo. Nekomunikáciou, v ktorej sme dosiahli, alebo, respektíve, ktoré ministerstvo zdravotníctva pod bývalým vedením dosiahlo systematickým ignorovaním a nekomunikáciou. Máme pred sebou riešenie platov sestier. Tí, čo ste tu boli v minulom období, si spomínate, ako pán minister Uhliarik deklaroval, že peniaze na platy sestier sú, akurát, že nikto, ktorý teraz poskytuje zdravotnú starostlivosť, nevie, že kde sú. Všeobecná zdravotná poisťovňa nula, žiadna rezerva, žiadne úspešné hospodárenie, nula. Jediné, čo nám vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni po minulej vláde ostalo, bola krátka deklarácia tridsiatich miliónov eur na účtoch zdravotnej poisťovne, tie tam boli len v ten deň, keď sa to oddeklarovalo, druhý deň tam už neboli. Celá úspora v systéme bola dosiahnutá na úkor zdravotných poskytovateľov a zlatou čerešničkou bolo odmeňovanie generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Mali sme ho na zdravotníckom výbore. Deklaroval, že mal presne taký istý príjem, ako bývalá generálna riaditeľka, terajšia ministerka Zvolenská, čo vychádzalo zhruba do úrovne 6 000 eur aj s odmenami. Teraz za 19 mesiacov generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne dostal na plate a na odmenách 220 000 eur, je to takmer 12 000 eur mesačne, z toho po páde vlády za posledný polrok to bolo s odmenami 16 000 eur mesačne. Tak na jednej strane poskytovateľom nedáme nič a na druhej strane generálny riaditeľ má za posledné mesiace, v priemere to vychádza približne 16 000 eur. Ako naozaj môžeme rozprávať o šetrení koľko chceme, toto sú fakty.
Po ďalšie, deklarujeme, že sa budeme starať o to, aby sa dodržiaval Zákonník práce. Je to tiež úplne konkrétny fakt, pretože Zákonník práce, keď sa spýtate v ktorejkoľvek nemocnici, v ktoromkoľvek zdravotníckom zariadení, neustále majú zamestnanci aj zamestnávatelia, zamestnávatelia sa snažia hľadať cesty, ako udržať prevádzku, zamestnanci sa sťažujú na to, že Zákonník práce nie je dodržiavaný. Keby Zákonník práce bol všade dodržiavaný, nie je potrebné ho dať do programového vyhlásenia vlády.
Lekárska služba prvej pomoci. Je to posledný návrh na riešenie lekárskej služby prvej pomoci, sme dali my na obrovský odpor opozície, že ideme obmedziť zdravotnú starostlivosť pacientov, nakoniec v parlamente prerokovaný nebol. Za dva roky nič, ani návrh, nič, v parlamente sa neobjavilo nič, na vláde nebolo schválené nič. Ďalšia konkrétna vec, ktorú musíme vyriešiť, pretože lekárska služba prvej pomoci nie je organizovaná optimálne. Sťažujú sa pacienti, sťažujú sa poskytovatelia a lekári, ktorí tam chodia slúžiť.
Je tu zmienka, že vláda zavedie prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, na čo bolo povedané, že jediná, jediný správny alebo jediná forma kontroly hospodárenia nemocníc je forma akciových spoločností. No ja som to opakovane hovoril, po nástupe vlády Ivety Radičovej boli vymenení všetci manažéri, predpokladám, že tam dal minister ľudí, ktorým verí a ktorí sú schopní, výsledkom toho bolo, že zadržovanie v rezorte bolo rekordne vysoké. Možno si spomínate na články v médiách. Za prvé tri mesiace roku 2011 dlh nemocníc narástol o 30 mil. eur. Nikdy v živote takéto zadlžovanie nemocníc nebolo ako za minulej vlády aj s jej geniálnymi manažérmi.
Ďalšia konkrétna vec z programového vyhlásenia vlády, úlohou je dobudovanie urgentných príjmov a traumatologických centier. Spomeniete si, pán minister sa chválil, že zrušil tri tisíc lôžok. No zrušenie tri tisíc lôžok bez toho, aby bola, aby bola pripravená logistika, kde ten pacient potom má ísť a kto ho má ošetriť, je úbohý krok. Nie je predsa možné zrušiť lôžka a pacienta nechať na ulici, nech zavolá do nemocnice, kde sa má ukázať. Bolo to jedno biznisové riešenie, aby sa ušetrili financie pre súkromné poisťovne bez toho, aby sa myslelo na to, že pacient ostáva na ulici. Rušili sa geriatrické lôžka. Tak vieme, že populácia starne a vieme, že máme problém s umiestňovaním pacientov. Keď sa pozrieme na akúkoľvek internú kliniku alebo oddelenie, väčšina pacientov je v seniorskom veku, sú nad 65 rokov. A my, miesto toho, aby sme vytvárali zariadenia zdravotno-sociálneho charakteru a pripravovali pacientom prechod v tomto seniorskom veku z nemocnice do domáceho prostredia, zrušíme geriatrické lôžka. Asi preto, lebo tí starí pacienti najmenej kričia.
Ďalej je to koncová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zdravotníctvo musí mať verejný charakter a štát musí vedieť garantovať zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, ktoré má v koncovej sieti a ktoré musia existovať. Myslím si, že musí existovať sieť poskytovateľov pod kontrolou štátu, ktorý bude existovať a ktorý bude pripravený riešiť akútne situácie, ktoré v medicíne vznikajú, či už sú to hromadné úrazy, infekčné ochorenia alebo epidemiologické problémy. Pokiaľ máme súkromného poskytovateľa a nemáme nikoho, komu vieme doslova a do písmena niečo prikázať, ohrozujeme zdravie našich obyvateľov. Preto si myslím, že aj univerzitné, aj fakultné nemocnice musia byť pod priamou kontrolou štátu a zároveň aj po, aj pod zodpovednosťou štátu.
Rázsochy. Pán poslanec Novotný zvykne hovoriť, že miesto Rázsoch by urobil osem krajských nemocníc. Verte mi, že ako Košičan, keď tvrdím, že Rázsochy treba dostavať, tak má to iba medicínsky rozmer. Bratislavské zdravotníctvo. Bol som tu riaditeľ nemocnice, bol som minister, keď sa Rázsochy nevyriešia, bratislavské zdravotníctvo u nás skolabuje kompletne, skolabuje nám starostlivosť o 40 % mimobratislavských pacientov, ktorí sú liečení v bratislavských nemocniciach, a skolabuje nám starostlivosť o výnimočné diagnózy, ktoré sa robia iba na jednom mieste na Slovensku, pretože by nebolo efektívne, aby sa niektoré špecifické nádory mozgu alebo špecifické ochorenia pľúc liečili na viacerých miestach. Ak Rázsochy nebudú, je len otázka času, kedy sa nenájde hygienik, ktorý by podpísal, ktorý by sa podpísal pod povolenie na prevádzku na Mickiewiczovej a na Kramároch.
E-Health, informatizácia zdravotníctva. Aj bývalá vláda deklarovala, že informatizáciu zdravotníctva bude podporovať. Potom v druhom kole vravela, že informatizácia je predražená. Zastavila ju. Výsledkom rečí o predražení a neefektívnosti informatizácie bolo to, že nakoniec sa vrátila k úplne pôvodnému modelu, nič nezmenila. Zistila, že na tom nevie urobiť nič, kde by viacej ušetrila, čiže nenašla žiaden problém, iba sa stalo to, že časť prostriedkov stadiaľ unikla a celý systém sa oneskoril o deväť mesiacov.
A posledný bod z programového vyhlásenia vlády, zariadenia zdravotno-sociálneho charakteru. Naozaj každý, kto v zdravotníctve pracuje, vie, že najväčší problém je pacient, ktorý už nevyžaduje zdravotnú starostlivosť v nemocnici a zároveň ešte nie je schopný byť sám doma. Pretože nie každý, nie každá rodina vie robiť túto starostlivosť doma, čiže nie je ani na pobyt v nemocnici, nie je ešte schopný ani byť doma. Treba vytvárať zariadenia, kde sa bude, na ktorých bude participovať aj zdravotníctvo, aj sociálne veci, aby sa urobil plynulý prechod najmä pre starých občanov z nemocničného do zdravotného zariadenia.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, bez ohľadu na to, čo tu kto povedal, keď si niekto prečíta programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo a keď si porovná to, čo sa robilo za posledné dva roky, a stav, aký v našom zdravotníctve bol zanechaný, pochopí, že aj bez použitia konkrétneho čísla sú to konkrétne opatrenia, ktoré jednoznačne budú na prospech zdravia našich pacientov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)