Ďakujem. Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegovia, kolegyne, po tomto takom osobnom, osobnej prestrelke by som rád vrátil vec k podstate, a teda hovoríme o tajných službách, konkrétne o Vojenskom spravodajstve, alebo ešte pred rozdelením o Vojenskej spravodajskej službe, ktorej údajné tunelovanie je témou tejto schôdze.
Tajné služby sú tajné preto, lebo je najlepšie, keď sa o nich nehovorí alebo, lepšie treba to upresniť, keď sa o nich hovorí tam, kde sa má. Určite to nie je na verejnosti, určite to nie je v médiách, a ak to nie je potrebné, tak by sme vlastne o nich nemali vôbec počuť. Ideálna tajná služba pracuje dobre vtedy, keď o nej nikto nepočuje. Vieme, že tajná služba to má také ťažké, pretože úspechmi sa pochváliť nemôže verejne zo zrejmých dôvodov, a ak sa o nej hovorí, tak sú to väčšinou škandály. Takže je dobré, keď sa o nej nevie, keď sa o nej mlčí. A ak vyvstanú nejaké problémy, tak ak sa to rieši štandardnými procesmi.
Bohužiaľ, z tejto konkrétnej kauzy, a to je to memento, vyplýva, že u nás to tak nefunguje. Že tie štandardné procesy, ako by sa malo hovoriť o tajných službách, tak tie nefungujú. To, čo sa stalo, myslím, že veľmi dobre zhrnul pán poslanec Fedor, predseda kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva. Ja by som len zhrnul to, že naozaj je tu vážne podozrenie a zároveň tá paralela toho samovyšetrenia, kde je nespokojnosť nielen opozičných politikov, ale aj časti verejnosti a vyvstávajú nejaké pochybnosti. Preto o tom hovoríme. Nemyslím si, že je dobré niekoho obviňovať, osočovať, ohovárať, ale ak sú podozrenia, treba ich riešiť, klásť správne otázky. Pretože toto celé sa dotýka našej republiky, našej spoločnosti, je dobré, keď o tom hovoríme aj v pléne Národnej rady. O to viac, že vidíme istú paralelu aj s Českou republikou, kde boli zatknutí a obvinení aj súčasný a bývalý riaditeľ Vojenského spravodajstva. Zdá sa, ako keby u nás stále sme v takej úrovni, v takej línii osobnej nedotknuteľnosti. A keď niekto hovorí o tom, že u nás sa to netýka tých najvyšší miest, no evidentne sa to týka. A minimálne sú o tom pochybnosti. A preto ich treba riešiť.
Ďalej by som chcel upozorniť na to, že možno je naozaj čas, nie som vyšetrovateľ ani sudca, nebudem robiť uzávery, ale kladiem otázku, možno je naozaj čas, aby niekto prevzal zodpovednosť, jednak politickú, jednak aj trestnoprávnu. Ja by som prečítal zopár viet v abdikačnej reči českého premiéra Nečasa, ktorý hovorí, že, citujem ho: "Chcem zdôrazniť, že som si vedomý svojej politickej zodpovednosti a vyvodzujem z nej tieto dôsledky." To jest jeho abdikáciu. "Súčasne chcem urobiť to najlepšie aj pre našu stranu, aj pre našu krajinu."
Čiže toto je veľmi dôležité, ak o takých veciach hovoríme, aby, aby naším vodítkom, naším motívom bolo to najlepšie pre krajinu. A pán premiér Nečas alebo bývalý premiér český hovorí: "Som presvedčený, že toto je optimálne riešenie súčasnej politickej situácie. Som si vedomý, kedy je ten okamih, keď už nie je možné pokračovať ďalej. A ten okamih nastal. A znova opakujem, ja za neho preberám plnú politickú zodpovednosť." Koniec citátu.
Mne sa zdá, že u nás sa hrajú stále také hry o tom, že sa niekto chce vyviniť, niekoho obviniť, či je dobrý ten minister, alebo tamten. Musíme byť vedení tým najlepším, najlepším úžitkom pre krajinu.
Čo sa týka teraz toho riešenia. Myslím, že takej krátkej analýzy bolo dosť. Výbor sa volá, náš parlamentný výbor sa volá osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Možno tak v skratke pre tých, ktorí to nevedia, naozaj, čo sa týka formality, vedie sa to veľmi vážne. Musíme odovzdať mobilné telefóny do skrinky, je tam rušiace zariadenie, dokumenty máme len na podpis mnohé. Nemali by sme si vlastne robiť a vynášať poznámky, ktoré popisujú tie udalosti, aj kolega Martvoň citoval z tohto zákona, ktorý to upravuje.
Ja by som sa ale prizastavil pri tom, že podľa mňa v skutočnosti najlepší názov pre ten výbor by bolo "výbor pre besedy a exkurzie", lebo súčasná situácia je taká, že sme absolvovali niekoľko milých besied s pánom ministrom Glváčom, ktorý teda prišiel a bol taký milý minister, ktorý prišiel porozprávať, bol veľmi ochotný, keby to urobil deťom na nejakej škole, tak by si povedali, aký príjemný pán. A povedal nám, čo sme sa teda pýtali. Takisto nás zobrali aj na exkurziu na Vojenské spravodajstvo. Len obávam sa, že ten názov kontrola činnosti Vojenského spravodajstva je veľmi nadnesený, že to nie je kontrola činnosti Vojenského spravodajstva. A to ešte nám bolo zdôraznené, aj pán minister to tu povedal, že išiel nad rámec svojej povinnosti a že vlastne už sme postupovali podľa toho chystaného zákona, kde budú možné určité híringy, vypočutia, vraj. Reálny dopad, reálne riešenie bolo veľmi slabé, a preto viac-menej opozičným poslancom ani nezostáva nič iného, ako upozorniť na túto vec a nedovoliť, aby bola zametená pod koberec, či už takouto rozpravou, alebo upozornením v médiách. Samozrejme, v súlade s najlepším záujmom krajiny, nie prezrádzaním tajných informácií.
Otázka je, že čo do budúcnosti s tým môžme urobiť. Spolu so svojím tímom som si preštudoval nejaké návrhy toho chystaného zákona o tajných službách a takisto sme si to porovnávali so zahraničím, ako to tam funguje, a treba povedať, že táto situácia a to, že je taká zamotaná a vieme ju len veľmi ťažko riešiť, je dôsledkom toho, že v podstate nemáme reálnu kontrolu a nevieme túto situáciu rozmotať a povedať, kde je pes zakopaný.
Sú dve veci, jedna vec sú orgány činné v trestnom konaní, a to my nie sme, ale druhá vec je nejaká kontrola, či už parlamentná, alebo nejaká externá. Tomu by som sa chcel venovať. Ak by existoval kontrolný výbor s reálnymi právomocami, tak by niekto, kto by naozaj chcel riešiť reálny problém, ktorý sa ututláva, ktorý nejakým spôsobom sa nerieši vnútri podľa interných predpisov Vojenského spravodajstva, tak by nemusel s týmto podnetom prísť do SME-čka alebo do nejakej televízie, ale mohol by ho priniesť na ten výbor, ako to aj urobil, ale by sme mali reálne možnosti pýtať sa, klásť otázky, mali by sme odborné zázemie, odborných zamestnancov, ktorí by presne vedeli, na čo, kde a ako sa treba pýtať a pozerať. A potom by sme mohli naozaj dávať podnety orgánom činným v trestnom konaní.
Chcem upozorniť, že tie otázky sú vlastne dvojaké. Či už personálne, že niekto sa nejakým spôsobom previnil, alebo finančné, to znamená, že nejakým spôsobom neboli vydokladované alebo priamo boli zneužité nejaké finančné prostriedky. Aby sme si povedali, tak rádovo ide o milióny eur, čiže nejde o 5 korún. Pochopiteľne, podrobný rozpočet je utajovanou skutočnosťou napríklad Vojenského spravodajstva.
Ďalšia vec, ktorá je, že to pokušenie v tej mladej demokracii na Slovensku spôsobuje to, že medzi výkonnou mocou a tajnými službami sa stále vytváralo akési nadštandardné puto. Pričom ja som presvedčený, že treba robiť všetko pre to, aj legislatívne, ale aj operačne, aby naozaj medzi vládnou mocou a tajnými službami boli proste len malé dvierka. Požiadavka, ktorá zodpovedá potrebám výkonnej moci, a na druhej strane odpoveď, ktorá smeruje na tú požiadavku. Všetko mimo toho je zamedzené a nemôže fungovať.
Ďalej takisto, ako vidíme v Českej republike, veľmi prospieva oddelenie previazania ministra vnútra a polície. Aj vďaka tomu azda v Českej republike mohol byť taký, taký operačný zásah a nedošlo k nejakým únikom, k nejakým škodám.
Ďalšiu otázku, ktorú by som len tak načrtol v súvislosti s tým, je otázka bezpečnostnej previerky poslancov. Zastávajú, viacerí zastávajú návrh, zdá sa, že aj súčasné vedenie aj ministerstva vnútra, aj ministerstva obrany, že poslanci nepotrebujú bezpečnostnú previerku, že ju majú z pozície svojho mandátu, že sú preverení občanmi. No treba vedieť, že dôveryhodnosť, ktorú dávajú voliči poslancom, je daná nie na základe osobného, dôverného poznania, ale na základe skôr nejakého mediálneho obrazu, prípadne nejakej ideologickej alebo hodnotovej orientácie toho zoskupenia alebo tej strany. Ale ak však hovoríme o prístupe k utajovaním skutočnostiam, určite by bolo dobré porozmýšľať o tom, že tí poslanci, ktorí by mali pracovať naozaj detailne, podrobne, a teda aj veľmi reálne a účinne, tak by bolo dobré zvážiť možnosť, nejakú formu možnosti bezpečnostnej previerky pre nich.
Takisto sa dotýka toho, toho zákona pripravovaného. Malo byť zabezpečené, aby opozícia mala, mala dostatočnú možnosť tieto veci nejakým spôsobom zabezpečiť. Pretože osobitný kontrolný výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva má predsedu opozičného, čo je dosiaľ len úzus a nie nejaký zákon, ale má väčšinu vládnej strany. Čo je na jednej strane logické a na druhej strane to spôsobilo situácie, keď, keď niektoré uznesenia neboli prijaté proste, lebo väčšina, prípadne bolo ukončené, ukončená kontrola tejto kauzy, lebo väčšina. Čo si myslím, že nie vždy musí byť osožné. Ak chceme, aby naozaj kontrolný výbor parlamentu bol len taký decentný a taký formálny, ako je tomu teraz, tak potom by bolo dobré pouvažovať nad nejakou externou nezávislou inštitúciou, ktorá by nebola závislá na vláde a na politických zmenách a ktorá by mala presne zákonom určený rámec, kde by kontrolovala tieto veci. Niečo ako také malé NKÚ, ale skutočne nezávislé, na kontrolu tajných služieb. Niektoré takéto modely fungujú aj v zahraničí.
Ja by som na záver položil už len niekoľko otázok.
Mňa zaujíma, čo robí vláda, aby sa toto v budúcnosti neopakovalo. Pretože myslím, že nikto z nás nie je nadšený tým, že sa tu naozaj povaľujú spravodajské materiály. Zaznelo to zľava, sprava, z koalície, z opozície, z vlády.
Ďalšia vec je taký apel na nás. Tuto, na tomto mieste sa tvoria zákony. Ak urobíme dobrý zákon, ak sa zhodneme, a vieme, že tie vlády sa striedajú, že raz sú pri moci jedni, raz druhí, raz zostavujú vládu jedni, raz druhí, tak aby sme zostavili kvalitný zákon, ktorý sa, ktorý zabezpečí, že sa tieto veci zneužívať, zneužívať nebudú.
Na to, aby tajné služby mohli byť kvalitné, tak musia zostať tajné. A na to, aby sme mohli pokojne spávať, aj keď budú tajné, tak keď budeme vedieť, že pre väčšinu občanov síce tajné sú, ale je tam dôveryhodná kontrola, ktorá zabezpečí to, že sa nebudeme musieť báť toho slova "tajné" a nebudeme mať pocit, že to niekto môže zneužiť proti nám, resp. na záujmy niekoho iného, než pre najlepšie záujmy Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.
