Ďakujem. Pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, bola tu taká predtým ešte, keď ste sa tu tak zhromažďovali na hlasovanie, čiže zrazu tu bolo až 137 a možno aj viac ľudí, taká prestrelka medzi bývalými a terajšími ex, ja nie som žiaden ex, ja som tu prvýkrát a ja sa stále viac cítim ako občan a niektorým veciam ešte celkom nerozumiem, tým politickým hrám, takže by som chcel by som hovoriť za tých občanov, ako to vnímam ja a ako to vnímajú aj tí, s ktorými komunikujem.
Chcem povedať, že ten spoločný návrh na zrušenie trestnoprávnej imunity a ďalšie veci s tým zviazané sú dôležité. Ja by som chcel vyzdvihnúť jednu vec. Myslím si, že za tých 20 rokov to proste dozrelo do situácie, ako povedal pán Krajcer, že sa už nemusí báť, že keď to spadne, tak ho hneď niekto z opačnej strany, v tomto prípade z vašej, hneď čapne a zašije, ako sa hovorí medzi ľuďmi.
Ale chcel by som povedať, že možno taká dôležitá vec je, že pre mňa štát nie je len nejakou skupinou úradníkov, ale pre mňa je štát morálnou autoritou, či chceme alebo nechceme, a ovplyvňuje stav morálky na Slovensku, v našej krajine. Je to morálna autorita. Jeho predstavitelia sú vzor a príklad, dobrý alebo zlý. A v tom byť vzorom je aj zodpovednosť stáť zoči-voči následkom svojho konania, niesť následky. To znamená, ak vykonám niečo protizákonné, tak to budem niesť. Niektorí rodičia si myslia, že ak by si pred svojimi deťmi priznali chybu, tak sa zhodia, ale naopak, psychológovia aj pedagógovia hovoria, že je to veľmi dobrý moment, keď sa dá ukázať, áno, všetci robíme chyby, ale dôležité je, ako sa s nimi vieme vysporiadať. A tuto je príležitosť, že my navrhujeme, a zdá sa, veľkou väčšinou, azda aj všetkými hlasmi, že zrušíme takú akoby poistku, aby náhodou sa tie naše chyby a poklesky neriešili. Verím, že je to krok dopredu, krok k tomu, aby občania prestali vnímať poslancov Národnej rady ako privilegovanú beztrestnú skupinu, ktorá si kryje svoje kšefty a nezákonnosti. Bohužiaľ, musíme pripustiť, že vo veľkej časti spoločnosti takýto pohľad je a takáto mienka je. Takže toto je krok k tomu, aby sme ukázali, nie, nechceme kryť nič, chceme stáť zoči-voči následkom svojich činov, pretože táto vec mala a má demoralizujúci vplyv na spoločnosť, a to je najhoršie, tak ako povedal pán poslanec Martvoň, že vyrieši sa táto téma a bude čas na prácu. Ale práca poslancov Národnej rady je nielen o tom, aby sme odhlasovali takú parlamentnú tlač a taký zákon, také znenie, zmenili taký paragraf, ale aj o tom, čo som povedal, my reprezentujeme tento štát, sme morálnou autoritou, sme vzorom a príkladom, dobrým alebo zlým.
Takže tento návrh vítam. A, samozrejme, podporím tento zákon, ale chcem povedať jedno. Teraz by som poprosil o pozornosť, lebo toto je možno najdôležitejšie. To nestačí. Viete, ešte raz opakujem, ja som nebol 20 rokov tu v parlamente, som tu možno 3 mesiace, chcem povedať, že nemyslíme si, zahrniem teraz do toho už aj seba, že sme bohviečo záslužného a obdivuhodného, že sme konečne láskavo ochotní byť si v tomto rovní s občanmi, že to je nejaká veľká zásluha. To je samozrejmosť, to tak musí byť. Že to trvalo 20 rokov, dobre, dá sa to ospravedlniť nejakým verejným dozrievaním spoločnosti, ale nemyslime si že je to nejaká významná vec, že nám za to dajú nejaký metál. To je samozrejmosť, byť si rovný s niekým. A zároveň teda ak chceme ísť ďalej, tak je to osobná výzva pre každého z nás, aby sme boli pred občanmi nielen v tom, že sme nejakí privilegovaní, ale v prvom rade v tom, že budeme morálni, bezúhonní, že budeme charakterní a ochotní zodpovedne a pokorne niesť následky svojich činov. A v tom budeme dobrým príkladom a dobrým vzorom. To neurobíme len tým, že zmeníme literu zákona, že zasiahneme dokonca do ústavy, čo je významný krok, ale v prvom rade tým, že zmeníme svoje zmýšľanie a svoje konanie. Tak budeme naozaj morálnymi autoritami, vzormi a dobrými príkladmi pre občanov, ktorých zastupujeme, ale zároveň vedieme, či chceme, či nechceme, a to dobrým alebo zlým smerom. Až od takéhoto kroku očakávam pozitívny vplyv na našu spoločnosť. Ďakujem vám.
