Videokanál poslanca

Ďakujem, ja len krátko. Pán Galko, ja s vami súhlasím. A práve si myslím, že to združovanie tej spoločnosti je práve aj v tom tlaku, že sa ten tlak vyvinul a prejavil sa aj cez zástupcov v parlamente. Takže myslím, že v tomto sa zhodneme. Ďakujem.

Ďakujem. Pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, bola tu taká predtým ešte, keď ste sa tu tak zhromažďovali na hlasovanie, čiže zrazu tu bolo až 137 a možno aj viac ľudí, taká prestrelka medzi bývalými a terajšími ex, ja nie som žiaden ex, ja som tu prvýkrát a ja sa stále viac cítim ako občan a niektorým veciam ešte celkom nerozumiem, tým politickým hrám, takže by som chcel by som hovoriť za tých občanov, ako to vnímam ja a ako to vnímajú aj tí, s ktorými komunikujem.
Chcem povedať, že ten spoločný návrh na zrušenie trestnoprávnej imunity a ďalšie veci s tým zviazané sú dôležité. Ja by som chcel vyzdvihnúť jednu vec. Myslím si, že za tých 20 rokov to proste dozrelo do situácie, ako povedal pán Krajcer, že sa už nemusí báť, že keď to spadne, tak ho hneď niekto z opačnej strany, v tomto prípade z vašej, hneď čapne a zašije, ako sa hovorí medzi ľuďmi.
Ale chcel by som povedať, že možno taká dôležitá vec je, že pre mňa štát nie je len nejakou skupinou úradníkov, ale pre mňa je štát morálnou autoritou, či chceme alebo nechceme, a ovplyvňuje stav morálky na Slovensku, v našej krajine. Je to morálna autorita. Jeho predstavitelia sú vzor a príklad, dobrý alebo zlý. A v tom byť vzorom je aj zodpovednosť stáť zoči-voči následkom svojho konania, niesť následky. To znamená, ak vykonám niečo protizákonné, tak to budem niesť. Niektorí rodičia si myslia, že ak by si pred svojimi deťmi priznali chybu, tak sa zhodia, ale naopak, psychológovia aj pedagógovia hovoria, že je to veľmi dobrý moment, keď sa dá ukázať, áno, všetci robíme chyby, ale dôležité je, ako sa s nimi vieme vysporiadať. A tuto je príležitosť, že my navrhujeme, a zdá sa, veľkou väčšinou, azda aj všetkými hlasmi, že zrušíme takú akoby poistku, aby náhodou sa tie naše chyby a poklesky neriešili. Verím, že je to krok dopredu, krok k tomu, aby občania prestali vnímať poslancov Národnej rady ako privilegovanú beztrestnú skupinu, ktorá si kryje svoje kšefty a nezákonnosti. Bohužiaľ, musíme pripustiť, že vo veľkej časti spoločnosti takýto pohľad je a takáto mienka je. Takže toto je krok k tomu, aby sme ukázali, nie, nechceme kryť nič, chceme stáť zoči-voči následkom svojich činov, pretože táto vec mala a má demoralizujúci vplyv na spoločnosť, a to je najhoršie, tak ako povedal pán poslanec Martvoň, že vyrieši sa táto téma a bude čas na prácu. Ale práca poslancov Národnej rady je nielen o tom, aby sme odhlasovali takú parlamentnú tlač a taký zákon, také znenie, zmenili taký paragraf, ale aj o tom, čo som povedal, my reprezentujeme tento štát, sme morálnou autoritou, sme vzorom a príkladom, dobrým alebo zlým.
Takže tento návrh vítam. A, samozrejme, podporím tento zákon, ale chcem povedať jedno. Teraz by som poprosil o pozornosť, lebo toto je možno najdôležitejšie. To nestačí. Viete, ešte raz opakujem, ja som nebol 20 rokov tu v parlamente, som tu možno 3 mesiace, chcem povedať, že nemyslíme si, zahrniem teraz do toho už aj seba, že sme bohviečo záslužného a obdivuhodného, že sme konečne láskavo ochotní byť si v tomto rovní s občanmi, že to je nejaká veľká zásluha. To je samozrejmosť, to tak musí byť. Že to trvalo 20 rokov, dobre, dá sa to ospravedlniť nejakým verejným dozrievaním spoločnosti, ale nemyslime si že je to nejaká významná vec, že nám za to dajú nejaký metál. To je samozrejmosť, byť si rovný s niekým. A zároveň teda ak chceme ísť ďalej, tak je to osobná výzva pre každého z nás, aby sme boli pred občanmi nielen v tom, že sme nejakí privilegovaní, ale v prvom rade v tom, že budeme morálni, bezúhonní, že budeme charakterní a ochotní zodpovedne a pokorne niesť následky svojich činov. A v tom budeme dobrým príkladom a dobrým vzorom. To neurobíme len tým, že zmeníme literu zákona, že zasiahneme dokonca do ústavy, čo je významný krok, ale v prvom rade tým, že zmeníme svoje zmýšľanie a svoje konanie. Tak budeme naozaj morálnymi autoritami, vzormi a dobrými príkladmi pre občanov, ktorých zastupujeme, ale zároveň vedieme, či chceme, či nechceme, a to dobrým alebo zlým smerom. Až od takéhoto kroku očakávam pozitívny vplyv na našu spoločnosť. Ďakujem vám.

Ďakujem. Ja som myslel, že sa už dnes nebudem k ničomu vyjadrovať, ale ešte pán Jarjabek mi dal príležitosť, nechcem polemizovať, chcem sa vyjadriť k jednej konkrétnej veci. Takže na záver po kope tých politických rečí niekedy k veci, niekedy viac-menej od veci, tak tie dve minútky. Povedali ste, že to nie je o peniazoch, nemyslím si, že veci sú na prvom mieste o peniazoch, ale ja tu dnes nezastupujem ani bývalú politickú garnitúru, nie som členom žiadnej strany, ale som zástupca občanov a jednej, myslím, že nie úplne maličkej skupiny občanov, ktorí v zásade televíziu nesledujú, lebo majú iné zdroje informácií a kultúry, ale platia koncesionárske poplatky. Takže ja som celkom rád, že keď teda tie peniaze už platím, tak aspoň sa nevytvára tá sekera a že sa hospodári úsporne a efektívne. Čiže to by som ocenil, že sa udialo za pani Zemkovej, ako zástupca tejto skupiny občanov, a potom mi prichádza na um teda ešte otázočka, ak som dobre sledoval vec, tak od 1. januára 2013 by sa tie poplatky už platiť nemali, tak mám otázku, že či náhodou neplánujete zase niečo tak zmeniť, aby sa znova pokračovalo v povinnosti platiť ? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel vyjadriť uznanie pánu poslancovi Procházkovi. Možno som dobre nepočúval, ale tento prejav sa mi zdal najlepší alebo jeden z najlepších, ktoré hodnotili programové vyhlásenie vlády. Som veľmi rád, že je tu teraz toľko ľudí, keď sa bude možno hlasovať, sú tu médiá, naozaj to stojí za to, aby to zaznelo v čím širšej miere v médiách. Vnímam, že pán Procházka má určite pred sebou výbornú politickú perspektívu. V mnohom sa zhodujem s jeho názormi.
Možno by som vyzdvihol vetu, pri ktorej zaznelo, že súdržná spoločnosť a ďalšie ciele programového vyhlásenia vlády sú veľmi fajn, ale nepáči sa mu ten spôsob akým to chcete dosiahnuť. Veľmi podobne by som to hodnotil aj ja. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Janko, ako lesník výborne. Lesy sa mi páčia, ale nevyznám sa v lesníctve, ale ako moji predrečníci, ma podvihlo, keď si hovoril o tom ako otec a hovoril si o sexuálnych orientáciách. Takže sa vrátim k tej kratučkej prvej časti. Ja mám dvoch synov. Jedného som dneska spomínal. Ten najstarší má 14 rokov. Nemyslím si, že orientácia sa nejak sama od seba vykryštalizuje. Ja svoje deti formujem osobne a s mojimi synmi rozprávam. Mám mladšieho syna, ktorý má 7 rokov a veľmi otvorene sa rozprávame o týchto veciach. A je to veľmi vážna a dôležitá vec. Pred chvíľou som reagoval na jedného tak súkromne, že problém nie je v tom, že by sexuálne menšiny nemali práva. Ony chcú privilégiá. Budem bránim ich práva, aby mali presne také isté práva ako jednotlivci, ako ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky a budem prvý, ktorý budem zdvíhať hlas proti tomu, ak im budú ubližovať. Ale nesúhlasím, aby mali privilégiá ako manželstvo a rodina. To je môj postoj a nielen môj. Možno prečo sa tu nestrhla taká diskusia, lebo tu nie je nikto z KDH, čo mi je osobne veľmi ľúto. Nielen kvôli tejto téme. Ďalšia vec. Nemyslím si, že toto je vec orientácie alebo nejakej menšiny. Ja, vo všetkej úcte, poviem, že je to deformácia, úchylka, je to škodlivé. To ma však nevedie k nenávisti, ale k tomu, nech si tieto veci realizujú v súkromí. Proti tomu nič nenamietam. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja oceňujem snahu pána Poliačika byť taký in, a teda tie moderné trendy, a to je dobré. To ako teraz nehovorím ako nejaké zosmiešňujúce, naozaj to oceňujem. A myslím si, že naozaj môžem povedať, že sa v tejto oblasti deje niekedy nejaká diskriminácia a dejú sa určité osobné krivdy, buďme objektívni a tieto treba riešiť. Ale, nemyslím si, že je to nejaké právo menšiny. Privilégiá, ktoré požíva rodina sú tu preto, lebo je to pre dobro spoločnosti. Privilégiá, ktoré by dávali homosexuálne zväzky na úroveň heterosexuálnych a povedzme teda priamo, manželstvá, rodiny nie sú pozitívne pre spoločnosť. A preto ich nemáme prečo priznávať jednotlivcom. To je môj názor. Môžte mať iný.
Čo sa týka bigotného katolíckeho otca z "rozprávky o teplom Jankovi", áno, veľmi často sa môžu diať takéto zranenia, krivdy, ale poviem fakt, že toto nie je ale postoj katolíckej cirkvi, aby sme z bigotného katolíckeho otca z rozprávky neurobili štandardný postoj katolíckej cirkvi. Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí o tom, že táto vec je morálne zlá, že je to zvrátenosť, takýto postoj. Ale na druhej strane hovorí, že takýchto ľudí nemáme diskriminovať, to znamená, že by sme ich mali ponižovať, urážať, ubližovať im. Vyriešme to, riešme to, ale nemyslím si, že v súčasnosti dnes je to nejaká téma, ktorá by sa dala nejak presadiť. A je to také zvláštne, že sociálnodemokratická, alebo ak chceme socialistická strana SMER je v tomto prípade je podľa mňa zárukou, že sa to v najbližších štyroch rokoch nejak dramaticky nepohne. Ďakujem.

Ďakujem pánu poslancovi Podmanickému. Ja by som chcel povedať toľko, že naozaj vnímam, že poslanec je zástupca občanov, nie politických strán v prvom rade, a preto teda vítam to, že sa na tom zhodneme. Určite dala by sa spustiť diskusia o tom, či koncepcia, ktorá bola za pána ministra, myslím, že to bol pán minister Vážny za predchádzajúcej vašej vlády, alebo pána Figeľa, že ktorá je lepšia. Ja oceňujem aj to, čo vykonal pán Figeľ na poste ministra dopravy, ale chcem poprosiť, aby tie veci išli dopredu z toho dôvodu, že ľuďom je v zásade jedno, či sa to postavilo za toho ministra alebo onoho, ale je dôležité, aby tá vec bola zrealizovaná, a ďalšia vec, aby bola aj finančne únosná a perspektívna do budúcnosti, aby nezaťažovala Slovensko zbytočne nejakou hypotékou. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pani podpredsedkyňa, páni ministri, kolegovia, kolegyne, zaujímavé, predrečníci hovorili o deťoch, ja by som začal s mojím synom najstarším, ktorý má štrnásť rokov. A prečo ho spomínam? On sa narodil v roku 1998, a to je rok, kedy sa začala stavať a realizovať prieskumná štôlňa pri tuneli Višňové - Dubná Skala. Ja som tak postupne, ako syn rástol a ako postupovali roky, dúfal, že keď dostane vodičský preukaz, tak bude môcť ísť tým tunelom. No dnes už viem, že nie, že už bude vodič a ešte stále ním nebude môcť ísť. Ja by som teraz chcel ako zástupca žilinského regiónu poprosiť a požiadať vládu, je tu pán minister dopravy, som veľmi rád, aby naozaj už neboli ďalšie prieťahy v realizácii súťaží a realizácii projektu a stavby tohto úseku diaľnice, takisto ako ďalších nadväzujúcich, pretože je to veľmi potrebné. Rozprával som sa aj so zástupcami regiónu, ktorí tu sedia, určite ma budú v tejto veci podporovať aj páni poslanci, ktorí sú zároveň primátormi Martina, Žiliny alebo pán Blanár, ktorý je predsedom Žilinského samosprávneho kraja. Je to veľmi dôležitá vec. Minule som sa vracal z východu po tom nešťastnom úseku Ružomberok - Žilina a bola presmerovaná doprava, stál tam vrtuľník na ceste, strašne veľa rôznych záchranných vozidiel. Vyhasli tam tri životy. Nie je to len otázka nejakých financií, projektov ale naozaj ľudských životov. Takže chcem týmto apelovať, aby aj tie peniaze, ktoré tam už boli vložené, to úsilie, tých štrnásť rokov, aby nevyšlo nazmar, aby znova nezačala nejaká koncepcia, ktorá to bude odkladať. Nežiadam viac peňazí, žiadam vás len, aby ste naozaj v tejto veci posunuli sa ďalej v nadväznosti to, čo vykonalo ministerstvo dopravy v poslednom období. Len tak krátko. Ďakujem veľmi pekne.

Ja len veľmi pekne ďakujem pánovi premiérovi, oceňujeme to, vďaka.

Ďakujem. Ja by som sa chcel nepriamo dotknúť, niekto to tu spomenul, že by sme nič nevyriešili v mestských zastupiteľstvách, keby sme stále len o veciach hovorili. Ja viem, že sme možno nervózni z toho, že sa to naťahuje a že nebude vyslovená dôvera vláde možno ešte pred víkendom a budeme tu na budúci týždeň, ale ja si myslím, hneď sa vrátim teraz k tomuto, že toto je veľmi významná vec. A že naši voliči chcú, aby sa o tom hovorilo. Slovo parlament, je od slova parlare, hovoriť. Takže hovorme o tom.
Ja som vo svojom vystúpení spomenul, že, parafrázoval som jedného autora článku, že na Slovensku sú dva skutočné problémy - neefektívne školstvo a vyčlenení Rómovia. Peter hovoril teraz o tej druhej veci. Je to významná záležitosť a ja som veľmi vďačný za jeho výborný a vyvážený príspevok, pretože to je vec, o ktorej musíme hovoriť a musíme ju riešiť.
Chcel by som povedať, že mňa prekvapila, a priznám si svoju nevedomosť, jeho informácia, že 60 % Rómov sú integrovaní a len 40 vyčlenení. Ak je to naozaj pravda, ja si to naozaj priznám, že sa hanbím, že som takto tie čísla nevedel, tak je to také významné, že ťa prosím, aby si to ešte zopakoval na záver a povedal, že to naozaj takéje, lebo v tom prípade sa stávam ja hlásateľom týchto informácií medzi všetkými ľuďmi, na ktorých mám dopad. Pretože naozaj asi žijeme mnohí v takej predstave, že Rómovia, to je taká veľká masa úplne neschopných a nezvládnuteľných ľudí. A je to teda omyl.
A ešte jednu vec. Ďakujem ti, že si tak veľmi zdravo vrtol do cirkvi. Tam sa rátam aj ja, do nás. Že naozaj misie si predstavujeme, ako ísť niekam do Afriky alebo do Ázie, a že my tu máme priestor na to, aby sme ako kresťania s kresťanskou vierou, s kresťanskou láskou pôsobili medzi týmito ľuďmi, žili medzi nimi. A myslím si, že okrem sociálneho problému je to aj duchovný problém, a preto tu cirkev má miesto, a treba, aby Rómovia boli oslobodení aj sociálne, ale aj duchovne, aby im bola podaná pomoc.
Ďakujem.