Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

13.12.2012 o 18:05 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 7.2.2013 10:42 - 10:46 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, dúfam, že tieto vystúpenia v tejto ústnej časti budú stručné. Ja chcem začať stručne. Chcem upozorniť na jednu vec. Táto kauza, jej vyšetrovanie... (Ruch v sále.) Môžem poprosiť?

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Kolegyne, kolegovia, tí, ktorí chcete diskutovať, mimo rokovaciu sálu. Ďakujem pekne.


Vašečka, Richard, poslanec NR SR
...a prednášanie tejto správy o stave vyšetrovania kauzy Gorila ukazuje na jednu potrebnú vec a to je aj, to je potreba nezávislej kontroly tajných služieb. Mali sme skúsenosť, keď sme na výbore pred začatím tejto schôdze mali utajené rokovanie výboru v režime Vyhradené o bode, kde sme dostávali informácie alebo kde nám boli predložené nejaké informácie o pohybe prezidenta Slovenskej republiky v lete 2009. Boli to samozrejme informácie v obmedzenej miere, z ktorých sme mohli urobiť len nejaký uzáver, že zdá sa, že to, čo sa proklamuje na verejnosti, aké informácie sú v médiách, že to vyplýva tak aj z tej knihy jázd a denných zvodiek. Fakt je ale taký, že ak by sme ako poslanci mali možnosť prísť do sídla SIS a vyžiadať si materiály, všetky materiály týkajúce sa pána prezidenta, napríklad za júl, august toho roka, tak by sme mohli oveľa zodpovednejšie sa k tomu postaviť. Pochopiteľne, že s tými údajmi by bolo treba nakladať veľmi opatrne a presne podľa predpisov. Ale ak by tam naozaj bolo niečo, čo by si vyžadovalo potom aj nejaký postup orgánov činných v trestnom konaní, tak by sa dalo s tým pohnúť. Takto stále zostáva vlastne tá vec neuzavretá a, bohužiaľ, pochybnosti verejnosti neboli vyvrátené, čo bolo mojím úmyslom, keď som žiadal ministra vnútra, aby nám tieto údaje predložil na výbor.
Je avizovaná príprava nového zákona o tajných službách. Ja sa prihováram za to, pán minister sa ospravedlnil, že potrebuje nevyhnutne vyriešiť nejakú vec, apelujem naňho, dúfam, že si to pozrie zo záznamu, aby skutočne sme pristúpili k príprave kvalitného zákona o tajných službách a aby to nebolo niečo pro forma, ale aby tieto veci sa mohli riešiť do budúcnosti. Aby sa nemohlo stať, že ak je podozrenie, že nemajú možnosť napríklad poslanci Národnej rady ísť iniciovať a tieto veci preverovať. Ja sa budem určite o túto vec zaujímať a budem veľmi rád, ak sa podarí do tohto zákona dostať, že tento kontrolný orgán poslancov, nejaký výbor, ktorý bude mať možnosť zasahovať do kontroly tajných služieb, bude mať naozaj svoje kompetencie. A takisto dúfam, že ak sa bude v Národnej rade rozhodovať o tom, kto budú členovia takéhoto výboru alebo takéhoto orgánu, tak sa nebude prihliadať, tak ako to, bohužiaľ, veľakrát vidíme, že to musí byť človek, ktorý vie byť rozumný a vie, čo má nechať na pokoji, alebo prípadne, že budeme hľadať ľudí, na ktorých niečo máme, aby keď nebudú rozumní, sme ich k rozumnosti vedeli prinútiť. Myslím, že sme to dlžní tejto krajine, ľudu tejto krajiny aj nášmu demokratickému zriadeniu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2013 10:38 - 10:40 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Takéto vystúpenie bez ohľadu na to, aký je názor z jednej alebo druhej strany, pripomína jednu vec, že nás sledujú občania a že sme tu na to, aby sme tých občanov zastupovali, že to nie je o tom, že či je dobrý SMER alebo opozícia, ale že ide o to, či tu naozaj chceme dospieť k spravodlivosti.
Je mi ľúto, že sa to veľmi často zvrhne na nejaké osobné, osobné výstrely, ale myslím si, že ľudí v tejto krajine, ktorí tu aktuálne žijú, nezaujíma, či je lepší ten alebo onen, ale či je naozaj, sme schopní a ochotní nechať niečo spravodlivo vyšetriť a zistiť. Viem, že je v tom veľa politických hier, rôznych nedorozumení a zamotaných záležitostí. Ale rôznymi takými reakciami a osobnými animozitami len potvrdzujeme len to, čo si mnohí občania myslia, že nám tu vlastne nejde o nich, ale ide nám len o to, aby sme sa dostali k moci, tí alebo oni.
Takže ďakujem Igorovi, že upozornil na túto záležitosť, že ide o občanov, ktorí sa aj vedia zhromaždiť kvôli tomu na uliciach, aj vo veľkej zime, a záleží im na tom, aby naozaj bola spravodlivosť, bolo spravodlivosti učinené zadosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2013 15:21 - 15:28 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Aj pani spravodajkyňa, za pekné prednesenie spravodajskej správy. Skúsim teraz tak jednoducho vysvetliť ten návrh. V Zákonníku práce máme určené v § 103 v prvom odseku, v prvom a druhom, akú výmeru dovolenky majú všeobecne zamestnanci s tým, že v treťom odseku je stanovená špeciálna skupina, ktorá má nárok na vyššiu výmeru dovolenky a konkrétne u učiteľov to je osem týždňov. Jedna z vecí, o ktorej by sme mohli debatovať, je to, že či si učitelia zaslúžia, alebo nezaslúžia tých osem týždňov, ale to máme v zákone. To teraz meniť nejdeme. Ale v tejto mojej novele navrhujem, aby sme preskúmali a zvážili rozdiel medzi výmerou dovolenky u bežných učiteľov, bežných pedagógov a odborných zamestnancov škôl. V školstve vlastne pracujú také tri kategórie ľudí, alebo zamestnancov. Sú to učitelia, sú to odborní zamestnanci, to sú napríklad tí špeciálni pedagógovia, a potom nepedagogickí zamestnanci, to sú napríklad školník, kuchárka, upratovačka, aby to bolo zrejmé. My teraz nehovoríme o nepedagogických zamestnancoch, čiže tento návrh nenavrhuje, aby školník mal osem týždňov dovolenky alebo kuchárka mala osem týždňov dovolenky. Bolo by to aj nepraktické, pretože títo ľudia majú prácu aj cez školské prázdniny. Kto poznáte, tak nemusím to do podrobnosti vysvetľovať, sa robí údržba, okrem varenia býva údržba kuchyne a rôznych ďalších zariadení. Takisto školník, upratovačky, často sa maľuje práve cez prázdniny, aby to nenarúšalo bežné vyučovanie, čiže snaží sa dobehnúť to, čo cez školský rok nie je úplne najvhodnejšie.
My ale hovoríme o tých dvoch druhých kategóriách, učiteľoch, ktorí majú bežný teda rozvrh, bežné vyučovacie hodiny zhruba tých 22, 23 vyučovacích hodín ako povinnosť za týždeň. A o odborných zamestnancoch, ako napríklad u nás na škole školský psychológ, v niektorých školách špeciálni pedagógovia. Ja by som si dovolil zacitovať niekoľko vyjadrení práve jednej pani, ktorá zastupuje týchto špeciálnych pedagógov. A ona hovorí, teda vo svojom liste takto: "Keď si prečítate dokument, na ktorý vás odkazujem, je to dokument s názvom Úloha školského špeciálneho pedagóga v základnej škole, zistíte, že medzi našou prácou a prácou učiteľa veľký rozdiel nie je. Nikto si nepreštuduje pracovnú náplň špeciálneho pedagóga, ktorý to má už v samotnom názve, pedagóg. Celé roky bojujeme za túto zmenu" a spomína tam Asociáciu špeciálnych pedagógov, podporu Komory učiteľov aj odbory. Ja sám som osobne hovoril s predsedom školských odborov, ktoré túto vec navrhujú. A navrhovali ju ako prvú predsedovi školského výboru a školskému výboru, aby presadila túto novelu, alebo v rámci novely Zákonníka práce túto vec. A títo ľudia teda, stále napriek tomu nie je im vyhovené. Pani mi potom ďalej píše podrobnosti o práci špeciálneho pedagóga, kto by mal záujem, je to k dispozícii, nechcem vás teraz s tým unúvať. Chcem vám len povedať to, že som naozaj presvedčený, do podrobností môžem ísť, ak budete mať o to záujem. Títo ľudia nielenže si zaslúžia túto výmeru dovolenky, ale dáva to zmysel a je to logické, aby ju mali takisto.
Pozriem sa na to aj z pohľadu financií, pretože ten je dôležitý, a toto môže namietať aj ministerstvo práce, sociálnych vecí, pretože Zákonník práce spadá pod jeho gesciu, že to bude znamenať nejaké zvýšené finančné náklady. No ak sa na to pozrieme cez realitu, tak je to tak, že ten pedagóg sa venuje deťom, od toho je slovo paidagogos, pedagóg, ktorý sa venuje deťom a mládeži, a aj špeciálny pedagóg, že na rozdiel od školníka, ktorý môže opravovať rozbité dvere aj cez prázdniny, tak on, keď tam tie deti nemá, tak vlastne môže robiť niečo iného, tak ako nejakú prípravu a tak ďalej, ale to môžu robiť aj obyčajní učitelia, bežní učitelia. Čiže rozdiel je v tom, že či v tom lete bude vykonávať nejakú prácu, ktorou si vyplní svoj čas a dostane teda za ňu zaplatené, alebo v tom čase bude mať priestor na odpočinok, na dovolenku a dostane za to platenú dovolenku, čiže finančne sa tie veci nenavýšia. Jediné finančné navýšenie by bolo v tom prípade, ak by tú prácu, ktorú tí pedagógovia vykonávajú počas školského roka, nestíhali a časť z nej by museli vykonať aj cez prázdniny a teda, ak by sme im dali dovolenku namiesto tej práce, ktorú by napríklad cez letné prázdniny vykonali, museli by sme navyše zaplatiť. Ale toto nie je ten prípad, školskí pedagógovia gro svojej práce vykonávajú počas školského roka a nie cez školské prázdniny.
Je tam ešte jedna nerovnosť, ktorá je ešte výrazne v neprospech školských pedagógov. Ja ako učiteľ, lebo som učiteľ, si môžem získať náhradné voľno zastupovaním za kolegov, ktorí nie sú prítomní na vyučovaní z rôznych dôvodov, pri školskom, pri špeciálnom pedagógovi je táto možnosť minimalizovaná, navyše ich pracovný čas nie je viazaný len čisto na rozvrh, ale je určený aj určitým časovým rozmedzím, kedy sa musia zdržovať v školskom zariadení. To znamená, ak aj zastupujú napríklad za nejakú vychovávateľku, tak tým si nezískavajú nadčasové hodiny, prípadne náhradné voľno. To znamená, že oni si nemajú ako ten čas počas tých dovoleniek nadrobiť, tak ako je to bežné u ostatných učiteľov. Čo vás ubezpečujem teda, že takto to funguje.
Možno na vysvetlenie, že predstava, možno vám je to jasné, že predstava, že učitelia majú automaticky voľno, keď sú prázdniny, je mylná. Učitelia majú podľa Zákonníka práce osem, podľa kolektívnej zmluvy môžu mať až deväť týždňov dovolenky, čo vám stačí zhruba na letné prázdniny, možno ešte kúsoček. Čiže ďalšie vianočné, jarné a tak ďalej si musíte nadrobiť. Čo je v poriadku, ja sa na to nesťažujem, ani to nechcem meniť, len vás chcem upozorniť, že u učiteľov to funguje takto. Špeciálni pedagógovia takúto možnosť majú vysoko obmedzenú. Posledná vec, na ktorú by som chcel upozorniť, je častá kombinácia práce bežného učiteľa a špeciálneho pedagóga. Tá pani, ktorá mi píše, má vzdelanie aj riadneho pedagóga, aj špeciálneho pedagóga, to znamená, jej úväzok je kombinovaný. Prečítam vám, ako to potom niekedy vyzerá komicky alebo neštandardne. Viete si predstaviť, ako to funguje v praxi? Ako učiteľ máte deväť týždňov dovolenky, ako špeciálny pedagóg šesť týždňov dovolenky, opäť. Čiže tých šesť alebo päť si môžete vziať celých a zvyšné tri týždne chodíte na štyri hodiny do práce. To je aká dovolenka, keď nemôžete nikde ísť? Hej, čiže spôsobuje to naozaj komplikácie, tá rozdielnosť medzi prácou špeciálneho pedagóga a bežného pedagóga.
Takže ja vám ďakujem za pozornosť, za pochopenie. Nie je to kvôli mne. Je to kvôli tým ľuďom, ktorí sa venujú deťom, a keďže sú to špeciálni pedagógovia, tak deťom, ktoré majú nejaké problémy s učením alebo so správaním, prípadne zdravotné problémy. Takže chcem vás povzbudiť, aby sme to zvážili a porozmýšľali, či tento zákon nie je hodný podpory.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2013 15:12 - 15:14 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Milí kolegovia, kolegyne, chcel by som stručne uviesť tento návrh zákona. Týka sa zákona č. 311/2001 Z. z., teda Zákonník práce, ktorý bol nedávno novelizovaný, ale napriek našej snahe a aj iniciatívam školských odborov a ďalších odborných zamestnancov v školstve neprešiel pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol upraviť určitú nerovnosť, ktorá je stanovená v § 103, kde sa špeciálne určuje dĺžka dovolenky pre konkrétnych zamestnancov, ktorá sa týka, tak zjednodušene, učiteľov. My navrhujeme, aby sa na koniec tohto zoznamu, kde sa menujú títo ľudia, ktorí majú nárok na vyšší výmer dovolenky, za slová "majstra odbornej výchovy" vložila čiarka a slová "a vychovávateľa", a to, aby sa nahradila, teda pardon, a za tie slová by sa vložila čiarka a nahradilo sa to slovami "vychovávateľa a odborného zamestnanca škôl a školských zariadení".
Aby som hneď na začiatku povedal, o čo ide, tak tí odborní zamestnanci v školstve sú psychológ, školský psychológ, školský logopéd, špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg a sociálny pedagóg. Títo odborní zamestnanci sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom, na rozdiel od nich ale majú teda výmeru zákona len takú, aká je všeobecne určená v Zákonníku práce. Ja by som vás teda chcel požiadať o podporu a budem len stručný teraz v úvode a prihlásim sa potom ako prvý do rozpravy.
Takže teraz som skončil, pani predsedajúca.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2013 13:54 - 14:04 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dúfam, že teraz zase troška popracujeme po to nejakom vzrušení.
Môj návrh zákona je veľmi jednoduchý, týka sa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a jeho návrh je teda čl. 1, kde sa uvádza názov tohto zákona, teda zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení tých neskorších predpisov, ktoré sú tu uvedené v návrhu zákona. A potom je tam bod 1, bod 2, stručné, krátke, ktoré prečítam a potom vysvetlím.
Takže po prvé navrhujem, aby v sadzobníku správnych poplatkov časti VI s názvom Doprava v položke 65 sa v písmene a) za slová, citujem, "výkon motora do 80 kW vrátane" vkladá čiarka a slová "prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".
Po druhé, v sadzobníku správnych poplatkov časti VI s názvom Doprava v položke 65 sa v písmene b) za slová "najviac troma miestami na sedenie" vkladajú slová "a kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".
Potom je čl. II, ktorý upravuje účinnosť tohto zákona. Keďže tento zákon bol predložený ešte v minulom roku, je účinnosť od 1. januára, ktorú by sme, samozrejme, legislatívne upravili v druhom čítaní.
Chcete počuť aj vysvetlenie, či už... (Reakcia z pléna.) Nie? Ja len veľmi krátko.
Ide o to, že sme prijali zákon, Národná rada hlasmi teda vládnej strany, že autá, ktoré majú viac ako 80 kW výkonu, tak platia a potom odstupňované zvýšené registračné poplatky pri prvej registrácii motorového vozidla na Slovensku. To znamená, že buď nového, alebo dovezeného zo zahraničia. Do 80 kW zostáva poplatok 33 eur, čo si myslím, že je primeraný správny poplatok. A od 80 kW vyššie začína skokom na 167 eur a potom sa to stupňuje a záverečná suma podľa výkonu motora, ako to je v tom sadzobníku uvedené, končí takmer na bezmála 3-tisíc eurách za zápis vozidla. (Ruch v sále.) Môžem vás poprosiť troška pokoja? Ďakujem.
Ide mi o to, že v tomto zákone sú vlastne stanovené dve výnimky priamo v tom znení pôvodnom. To znamená, že robí sa prvá čiara pri 80 kW a je tam vsunutá výnimka, že - keď to nazvem - také dodávky, ktoré sa používajú na podnikanie, to znamená najviac s troma miestami na sedenie, čiže vpredu v kabíne sú dve alebo tri miesta, potom je tá časť, tak tieto neplatia to zvýšené, ten zvýšený poplatok, tie platia tých 33 eur. A potom to začína.
Tak ja navrhujem pri týchto dvoch kritériách zaviesť ešte tretie a to je, aby sa pri osobných autách, poviem to zjednodušene, ktoré majú šesť a viac miest na sedenie, šesť-sedemmiestnych až deväť maximálne, osem plus vodič, ako to uvádza zákon, aby tá hranica nebola 80 kW, ale 110 kW.
Vysvetlím prečo. Je jasné, že iné je ohodnotiť auto typu Fabia, na ktoré 80 kW iste bohato stačí. Ja sám mám napr. 47-kilowatovú Fabiu. Ale je iné auto, ktorým je napr. sedemmiestna dodávka, alebo teda transportér, ktoré je podstatne ťažšie, ktoré má o pol tony viacej, je obsadené viacerými ľuďmi, častejšie býva nabalené batožinou. Je úplne bežné, ja som si to pozeral, o tie autá sa zaujímam, 110 kW je taká hranica normálneho štandardného motora pre takéto auto, nie je to žiaden luxus.
A dôvod, prečo by som to teda chcel, je ani nie tak nejaký motoristický, ale skôr prorodinný a bezpečnostný. Ten prorodinný je v tom, že rodina s viacerými deťmi má celkovo problém už s vyššou kúpnou cenou auta. Pretože také tie bežné, povedzme, že hovoríme o ojazdených autách, v plynových to nie je až taký problém, pri tých ojazdených autách tá cena nejakého päťmiestneho combika je o dosť nižšia ako potom, keď prechádzame na nejakú šesť-, sedem-, osem-, deväťmiestnu verziu. Čiže už tam vznikajú nároky. A my teraz tým, že vlastne tá rodina bude platiť, keďže to auto je bežne vybavené motorom s takým výkonom, tak bude platiť ešte o registračný poplatok viac, čo môže byť niekoľko stoviek eur. V prípade toho 110-kilowattového by to bolo takmer 400 eur. Opakujem znova, v plynových autách to možno nie je problém, lebo či zaplatíte 20 000 eur, alebo 20 400, až taký obrovský rozdiel to nie je. Ale keď si doveziete slušné ojazdené vozidlo, povedzme niekoľkoročné, zo zahraničia, tak pri nejakej 5-6-tisíceurovej položke je nejakých 400 eur celkom slušná položka.
A chcem povedať, tu prichádzam k tomu druhému, bezpečnostnému hľadisku, že ľudia budú potom logicky účelovo kupovať autá s nižším výkonom motora, čo v prípade tej Fabie neprekáža, ale v prípade nejakého auta, v ktorom sa bežne vozí celá rodina aj s batožinou, tak to môže spôsobovať, že to auto bude pomalšie, lenivejšie a asi vám je jasné, že pri predbiehaní môžu vznikať oveľa častejšie riziká bezpečnosti premávky, ohrozenie tej rodiny. Čiže preto navrhujem, aby sa pri týchto väčších viacmiestnych autách posunula tá hranica na 110 kW.
A tu prichádzame k takému určitému ekonomickému hľadisku. Niekto môže povedať, no dobre, ale veď šesť-, sedemmiestne autá si nekupujú len rodiny, ale kupujú si aj nejakí podnikatelia. Pravda jest, ale ak to zostane tak, ako to je, tak ten podnikateľ nie je ničím nútený kúpiť si viac miest, tá rodina nútená je, lebo inak tie deti neodvezie. Ale ten podnikateľ si kúpi radšej potom menšie, lacnejšie combičko, päťmiestne, lebo mu stačí päť miest, a ten kufor má tak či tak. Ale takto si to kúpil, lebo povedzme, že, lebo tých šesť, sedem miest, povedal, niekedy to možno využijem alebo sa mi páči také väčšie auto, ktoré teda má viac miest, ale ich nepotrebujem.
A ak si títo ľudia budú kupovať kvôli tomuto menšie autá, tak sa to vráti aj s tým, že pri kúpe samotného auta je nižšia DPH-čka, pri novom hovoríme. Takisto tie autá sú úspornejšie s menším výkonom motora skoro pravidelne, nie je to automatické alebo priamoúmerné, ale je to, väčšinou je to tak, že sú úspornejšie a aj tam na spotrebnej dani vlastne štát tie peniaze stratí.
Čiže som presvedčený, že dopad tohto návrhu by bol z hľadiska prorodinného veľmi pozitívny. Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky tiež vysoko pozitívny a z hľadiska ekonomického sa to nedá presne vyčísliť, ale myslím si, že štát by na tom nestratil. Pričom je mi jasné, že v zákone o správnych poplatkoch ide o to, aby štát naplnil štátny rozpočet, a je to jeho legitímny cieľ, toho zákona, ale myslím si, že pri prijatí tejto výnimky by došlo k pozitívnemu efektu pre krajinu a rozpočet by to nepoškodilo.
Máme už také nejaké záverečné vysvetlenie, máme asi tri mesiace od platnosti tohto zákona o správnych poplatkoch, ku ktorému som to ja pôvodne prikladal ako pozmeňujúci návrh, kde by to bolo jednoduchšie a mohlo to fungovať ihneď. Tak máme tri mesiace odvtedy a nastalo to, že zdá sa, že ľudia sa naozaj účelovo stačia vyhýbať týmto poplatkom a že ten prínos, je to zatiaľ predpoklad, prognóza, že nebude taký, ako si pán minister naplánoval. Čo platí teda aj pri mnohých ďalších položkách, ale ja sa zaoberám touto. Takže nemyslím si, že striktné dodržovanie tohto a nepripustenie tej výnimky, tej prorodinnej výnimky, že by spôsobilo nejaké výpadky v štátnom rozpočte.
Takže vás požiadam, aby ste na podporu tejto prorodinnosti, bezpečnosti a aj určitej stabilizácie finančnej podporili tento zákon.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2012 22:19 - 22:19 hod.

Richard Vašečka
Ďakujem veľmi pekne. Ja len tak možno na upriamenie, že dostal som upozornenie, že padla prvá časová opona a že môžme teda aj tie vystúpenia niesť v takom tvrdšom duchu. To som len chcel tak na odľahčenie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2012 18:44 - 18:46 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom, ktorí sa ozvali. Skúsim, ak stihnem v tých dvoch minútach. Čo sa týka oceňovania. Jasné, že sú možnosti štátneho rozpočtu, že tých 5 % vieme reálne teraz dať a tak ďalej. Preto sa mi pozdáva príspevok pána Mičovského, ktorý hovorí o tej diferenciácii a o tom hodnotení kvality. Je to veľmi náročné, ale myslím si, že tade vedie cesta.
Ďalšia vec, kolega Goga hovoril o možnostiach ten odborný rozmer odborného vzdelávania podnikateľov. Ja som skôr myslel o tej takej podnikateľskej mentalite pre študentov alebo žiakov všetkých škôl, nielen pre odborných, aby mali teda, aby boli pripravení na toto, na súčasný svet, na toto trhové hospodárstvo.
Ďalšia vec. Pán Blanár, myslím, že si v zásade asi rozumieme a asi by sme vedeli ťahať spoločným smerom. Zdá sa mi, že možno som sa zle vyjadril a sme sa nepochopili nejak. Ale myslím, že by sme sa vedeli zhodnúť, keď si to vyjasníme.
Čo sa týka toho programového vyhlásenia vlády, že práve táto vláda ho realizuje. Budem teraz trochu tvrdší ako v tom vystúpení. Tá ďalšia časť regionálne školstvo, kde je opísané, kde sú opísané tie kroky. Ja som si uvedomil, keď som ho čítal, že naozaj že vláda ho plní, ale ja hovorím, bohužiaľ. Lebo ja sa nezhodujem s tými krokmi, ktoré sú tam podniknuté. Hoci s tými problémami, a to sme hovorili viackrát, sa zhodneme. Ale nie v spôsobe riešenia.
Nebránim sa, tak ako hovoril pán kolega Podmanický, redukcia siete škôl rozumná, samozrejme, v poriadku. Ale ide o to, ako to nastavíme a kto o tom bude rozhodovať.
A asi na záver, že nechcel som odpočet za 4 roky. Chcel som možno také hodnotenie, aj preto robíme túto schôdzu, za osem mesiacov a plus rozšíriť víziu. Teda ako ste sa ďalej dostali v tej vízii za tých osem mesiacov, konkrétne po tých skúsenostiach, ktoré máte. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2012 18:05 - 18:33 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Kolegovia, kolegyne, pán navrhovateľ, pán spravodajca, pán minister, mňa mrzí, že sme sa dostali do takej určitej vytáčky a že sme odišli od nejakého merita veci k takým osobným veciam nie vždy celkom korektným a pravdivým. Ja sa v tejto chvíli modlím, aby nám Boh dal pokoj, aby sme mohli rozprávať k veci.
Takže prvá vec, oceňujem, že pán minister tu sedí dnes a že počúva, aj keď možno je to pre neho náročné počúvať a že možno o tých veciach rozprávať, aj keď možno sa vo viacerých veciach nezhodneme.
V poslednej dobe tá učiteľská téma dosť rezonovala. A teda aj tá téma školstva. A mnohí učitelia, s ktorými som hovoril, tak hovorili povedz toto alebo povedz tamto. Aj teraz, keď som sledoval rozpravu, tak mnohí či cez rôzne sociálne siete, alebo priamo do mojej schránky poslaneckej, posielali reakcie. Priamo sledujú túto rozpravu, takže by som teraz možno chcel hovoriť aj ako učiteľ.
Chcem povedať, že hoci som poslancom nejaké tie mesiace, tak 15 rokov som učiteľom a stále ešte učím na drobnučký úväzok. Aj teraz v pondelok ráno som učil. A je to možno naozaj dôležité, aby sme vedeli, že hovoríme o ľuďoch. O konkrétnych ľuďoch, ktorí vykonávajú svoju prácu. A že nehovoríme len o nejakých makroveciach, o nejakých štátnych programoch, o nejakom neosobnom školstve. Že sú to deti, mládež, učitelia. A chcel by som to vrátiť na túto rovinu.
Hneď na začiatku zareagujem, už som to hovoril viackrát ako učiteľ, vec, ktorá sa ma dotkla ako učiteľa, že keď sa hovorilo aj v rámci štrajku o tom, že učitelia majú viac ako 800 eur hrubého, tak ja chcem povedať za seba teraz ako učiteľ, že som mal 643 eur hrubého, čo bolo asi 500 čistého po pätnástich rokoch praxe pri plnom úväzku od januára 2012 na mojom platovom dekréte. Aby som mohol povedať aj za tých učiteľov, pre ktorých toto je bežný plat učiteľa na strednej škole.
Možno je to tým, že sme neštátna cirkevná škola a že tie sú menej financované a nezostane nám na nejaké osobné ohodnotenie alebo na nejaké veľké odmeny, ale toto bol teda môj štandardný plat. Nechcem tu ďalej hovoriť o nejakých svojich osobných veciach. To bolo na úvod, aby sme vedeli, že hovoríme o ľuďoch, o konkrétnych ľuďoch, ku ktorým sa rátam teda aj ja. Nehovoriac o tom, že som okrem toho rodič troch školopovinných detí a jedna dcéra je v materskej škôlke, takže sa ma to bytostne dotýka ako otca.
No a teraz poďme teda k tým systémovým veciam. A konkrétnym veciam. Takže, ja som si dnes znova vytlačil časť programu, programového vyhlásenia vlády a tú časť s názvom Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra. Špeciálne je zaujímavý ten všeobecný úvod, pretože to je to, podľa čoho sa za tých osem mesiacov malo postupovať, bolo to tu schválené v Národnej rade. Mali sme o tom debatu.
Skúsim niekoľko, niekoľko možno poznámok, tak ako je tento dokument zostavený. Hneď prvá veta hovorí o tom, že výchova a vzdelávanie je základný pilier ekonomiky. Myslím, že to dobre naznačil aj pán poslanec Beblavý v úvode, keď hovoril o tom, že tak ako sa môžu rozsypať iné odvetvia štátu ako nejaká infraštruktúra, uvádzal príklad konkrétne Ruska, tak sa môžu rozsypať aj odvetvia, ktoré sú možno menej viditeľné, ale má to dopad rovnaký, podobný alebo niekedy aj väčší. A ja súhlasím s touto vetou z programového vyhlásenia vlády, že my potrebujeme investovať do výchovy a vzdelávania aj z dôvodu ekonomického. A ja to troška aj vysvetlím bližšie.
V ďalšom odseku programového vyhlásenia vlády je veta, že konkurencieschopnosť Slovenska je závislá od konkurencieschopných ľudí, ktorí sú vzdelaní, zruční, tvoriví a adaptabilní. Niečo o tom hovoril aj pán poslanec Poliačik. A ja by som chcel poukázať na tú konkurencieschopnosť a na jeden problém, ktorý si myslím, že bol dobrý, aby si vzal do pozornosti pán minister,
Ja som sa zamýšľal ešte predtým, ako som sa stal poslancom Národnej rady ako učiteľ o tom, že aké máme my ako učitelia vlastne možnosti a obmedzenia, keď formujeme mladú generáciu. A uvedomil som si s prekvapením jednu vec, že vlastne typický učiteľ je vlastne, keď to tak zjednoduším, typický zamestnanec, povedzme zamestnanec štátu so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená, má určité pracovné miesto, relatívne garantované, s nejakým pomerne jasným pracovným rozvrhom, aj rozvrhom hodín napríklad. Takisto s určitým garantovaným, aj keď nie vysokým platom. A má teda mentalitu zamestnanca. Ale fakt je taký, že to, čo potrebujeme v tejto krajine, sú ľudia, ktorí majú, tak ako to hovoril Martin Poliačik, mentalitu ľudí ktorí sa vedia postarať o seba, ktorí vedia podnikať.
Mnohí z vás takú mentalitu máte. A viete, o čom to je. A som rád, že ste aj tu v parlamente. A predstavte si, že ak budeme naozaj tlačiť školstvo do takého štátneho modelu, úplne prirodzene, bez ohľadu na to, že budú predmety ako základy podnikania alebo neviem aké ďalšie, tak ten učiteľ najviac formuje tie deti a mládež tým svojím postojom. Tým svojím pohľadom na život.
Takže bolo by dobré upriamiť možno pozornosť týmto smerom. A pracovať, pracovať na tejto zmene mentality, čo je veľmi náročné. Preto dávam do pozornosti, že bolo by dobré myslieť aj na to, že súkromné školy, s ktorými sa spája to nie moc obľúbené z vašej strany slovko biznis, vlastne môžeme byť radi, že ich v systéme máme. A myslím, že my radi sme, ale práve naopak, podporiť ich, a podporuje aj ten súkromný prvok ten biznis prvok v takej tej konštruktívnej forme, aby učitelia vedeli aj takýmto spôsobom alebo aj celé školy poukazovať študentom na takéto nastavenie. Pretože, to je vhodné pre dnešnú spoločnosť, ktorá je trhová.
Moja predstava je, že by malo byť úplne normálne, spontánne, vlastné mladému človeku, ktorý končí povedzme strednú školu, maturuje, že má už predstavu, ako sa uchytí na trhu, čo by chcel robiť, má chuť podnikať. Bohužiaľ, tá mentalita učiteľov ako zamestnancov sa úplne bežne prenáša, nie je to síce jediný zdroj, ale dosť významný, prenáša do študentov, ktorí aj po absolvovaní vysokej školy, mnohí z nich sú proste len typickými zamestnancami, ktorí hľadajú miesto. Ponúknite mi miesto, ponúknite mi plat, a keď nie, úrad práce. (Potlesk.) Toto je drahé.
A hovorím to, aj ľudia vám poviem, ja nemám mentalitu podnikateľa. Ja mám mentalitu toho zamestnanca. Ja som to 15 rokov robil po škole. Bol som dva mesiace nezamestnaný, lebo zamestnávali až od septembra. Ja som skončil v júni. Ale, ak to nezmeníme, tak môžeme meniť rôzne veci a toto tam stále bude.
Ak hovoríme o konkurencieschopnosti pri učiteľoch, ale aj pri školách, tak tu nezabezpečí rozhodovanie úradníkov, a, bohužiaľ, ani nízke platy. Ja poznám veľa ľudí podnikateľov, ktorí majú zarobené. Sú úspešní v živote. A veľmi radi by odovzdávali svoje skúsenosti mladým ľuďom povedzme aj ako učitelia, ale nemôžu, alebo podľa mňa nemali by robiť to ako charitu.
Znova, už tu zaznelo, že veľakrát je v školách mnoho nezaplatenej práce. Ono je to asi aj v iných odvetviach. Aj lekár veľakrát robí viac, ako je je v popise jeho práce. Mnohí ďalší to robia, viac, ako je v popise ich práce. Aj mnohí úradníci napríklad. Ale, ak chceme pritiahnuť ľudí, tak je potrebné ukázať nejaký spôsob ohodnotenia toho, že máme o to záujem, je to veľmi dôležité, je to kľúčové, či už aj finančným ohodnotením, alebo nejak inak.
Toto nie je vina učiteľov, že sú to typickí zamestnanci. To je v nastavení systému a štátu. Vraciam sa späť k programovému vyhláseniu vlády k 5. ods., skúsim ho prečítať celý. Sú to dve vety: "V školstve považuje vláda za rozhodujúce zabezpečenie výraznejšej úlohy a postavenia učiteľov všetkých stupňov škôl v spoločnosti. Preto okrem odborného a sociálneho aspektu sa musí zvýrazniť aj ich celospoločenská pozícia, to jest politická, odborná a laická podpora učiteľskej profesie a, samozrejme, aj jej finančné ohodnotenie a zvýšenie spoločenského postavenia. Preto bude systémovo riešiť zlepšenie odmeňovania pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov podľa ich kvality a v závislosti od možnosti štátneho rozpočtu."
Som sa už na to pýtal v jednej faktickej poznámke. A ja som nemal na mysli tie kredity. Viete, ja vám poviem úprimne, že ja, keď som počul o tom vzdelávaní a o tých kreditoch, ja som si povedal od začiatku, že to budem ignorovať. Pozor, nie vzdelávanie, ale tie kredity.
Ja vám poviem úprimne, vždy som bol schopný popri učiteľskom zamestnaní v pohode uživiť svoju rodinu. Skromne, ale v pohode. A nepotreboval som sa hrať na kredity. Potreboval som sa vzdelávať. To bola moja nevyhnutná potreba. A zúčastnil som sa dobrovoľne mnohých a zúčastňujem dobrovoľne mnohých nejakých vyučovaní alebo workshopov, ktoré mi pomáhajú. Ale podľa mňa hodnotenie kvality sa nemôže myslieť len tým, že sa nastaví nejaké zbieranie bodov. Je to také socialistické. Možno je to v niečom aj dobré, ale vieme, že to sa dá ľahko obísť.
Podľa mňa to nie je ľahká úloha. Ale treba porozmýšľať nad tým, ako dokážeme ohodnotiť, že toto je kvalitný učiteľ, ktorý si zaslúži, vymyslím si, tristo eur osobné ohodnotenie. A potom to môže ísť dopredu. Nie je to ľahké, ale toto je podľa mňa cesta. Nielen stanoviť nejaké kredity, ktoré sa nazbierajú, lebo si absolvoval toľko a toľko prednášok, toľko a toľko školení, tak si lepší učiteľ. Lepší učiteľ je podľa jeho práce, podľa jeho výsledkov. Nie podľa nejakých pečiatok v nejakom zošite.
Čiže bol by som rád, keby, keby toto bolo nejak predstavené, že ako to bude fungovať. A aby to fungovalo. Aby sa jasne stanovila, aká je kvalita alebo čo je kvalita, ktorú chceme.
Ďalší odsek, hneď nasledujúci hovorí takú dôležitú vec: "Vláda si uvedomuje že nevyhnutným predpokladom ďalšieho rozvoja školstva bude tiež obnova disciplíny na základných a stredných školách založenej na prirodzenom vzore a autorite, ako aj v skvalitnení prípravy budúcich učiteľov a odborných zamestnancov na vysokých školách."
Viete, to je dôležitá vec, ale keď tam napíšete, že na prirodzenom vzore a autorite, to sa dá ako zariadiť, že tam budú takí učitelia? No odporúčam, aby sa na to pozeralo už pri príprave učiteľov. Dnes, čo sa týka pedagogických fakúlt, mal som česť s mnohými praktikantmi ako učiteľ v praxi, s ktorými som teda tak prižmúril oči alebo aspoň jedno oko, a som sa snažil tak milosrdne, citlivo naznačiť, že sú aj iné zamestnania, kde sa dá, kde sa človek môže uživiť, a bolo by fajn, pretože bolo jasné, že tí ľudia nezvládali, a nemali ten dar, nemali ten talent. Každý má dar a talent na niečo iné.
Čiže ak to chceme zabezpečiť, v tom prípade musíme úplne jasne nastaviť, ale veľmi konkrétne a prakticky, nielen to deklarovať, aby za učiteľov išli ľudia, ktorí majú dar učiť, ktorí majú tú prirodzenú autoritu. A zároveň je podporovať. A nie ubíjať tým, že učiteľ nemá skoro žiadne práva, ale má strašne veľa povinností. A ešte navyše, úradníci, inšpekcia, už to tu bolo spomínané, stále na toho učiteľa nejakým spôsobom tlačia.
Ja vám poviem, že keď som počul slovo inšpekcia, metodici a proste nejaké takéto úradnícke ministerstvo, tak vždycky som si predstavil: jéminenky, to budú zase problémy, to zas bude len niečo také ako keby, čo ma, čo ma zaťaží, a nie predstava, že, fíha, príde niekto, kto mi pomôže a bude sa mi lepšie pracovať a pomôže to našej škole. Hoci, samozrejme, je to možno pocitová vec a mnohokrát to aj pomôže, ale to nastavenie asi nie je celkom najideálnejšie.
Potom je tam jeden odsek, ktorý by som teda chcel. Ja sa, ja sa k tomu programovému vyhláseniu vraciam preto, lebo, lebo sa po tých 8 mesiacoch zhruba, môžme teda urobiť taký malý odpočet, keďže hovoríme o tej téme, tak sa k tomu vraciam. Je tam jedna veta v ďalšom odseku, ktorá teda ma úplne zaskočila: "V rámci daných možností bude zvyšovaný objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva, vedy a výskumu, s cieľom zvýšenia ich kvality a efektivity." Ja sa ospravedlním, ja som si to v tom prvom alebo pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády nevšimol, ale táto veta je úžasná. To je tak alibistická veta, tak o ničom veta, že si ani neviem predstaviť, ako by sa dalo vyhodnotiť, že toto, že s týmto sa niečo urobilo, resp. je tam hneď zamontované, že s tým sa nič nedá urobiť, takže by som privítal aj tú rozpracovanejšiu konkrétnu vec, ktorá už vraj na výbore sa teda preberala.
Ďalšia vec je, v ďalšom odseku, tým už skončím s programovým vyhlásením vlády, je výraz, aby vzdelávanie nebolo len výhodným biznisom z peňazí daňových poplatníkov. O tom sme tu viedli spor. Ja osobne si myslím, že biznis do školstva patrí. My sme sa tu preli už prednedávnom v rozprave o tom, že či zdravie má byť biznis. Nemyslím si, že zdravie má byť biznis, ale zdravotná starostlivosť môže mať nejakú biznis súčasť. A takisto aj školstvo. Myslím si, že vniesť do toho biznis je dobré. Keď sme teraz rozprávali o tých centrách voľného času, boli tu prednesené konkrétne údaje z konkrétnych miest, obcí, tak si uvedomme, že biznis je niečo, čo ľudí zamestnáva. Ak to centrum voľného času fungovalo, tak tam zamestnávalo ľudí. Ja poznám veľa ľudí, ktorí sú zamestnaní v tých centrách voľného času. Jasné, že sa dá zneužívať všeličo možné. Vieme, že hlavne príjmy zo štátneho rozpočtu sa veľmi radi, veľmi radi ľudia ich zneužívajú. Ale ak to utneme alebo u niektorých a u mnohých tých centier to zrušíme, tak mnohí ľudia, ktorí nič nepodvádzali, chceli pracovať s deťmi a chceli to mať ako svoje zamestnanie, prídu o prácu. Okrem ich osobného problému to znamená aj problém pre štátny rozpočet. A tie peniaze, ktoré boli využívané v tých konkrétnych centrách, tak sa roztratia niekde v obecných rozpočtoch a nie som si istý, či za jedno stratené miesto v nejakom zrušenom centre voľného času automaticky vyprodukujeme na úrovni samosprávy nejaké iné, iné pracovné miesto. Čiže si myslím, že to má dopad na nezamestnanosť. Už sme o tom hovorili aj v rozprave o dani z príjmu, o štátnom rozpočte, že proste, ak chceme byť sociálni, štedrí, podporovať školstvo, zdravotníctvo, čo sú veci platené zo spoločných peňazí daňových poplatníkov, tak musíme ten biznis podporovať. A on patrí aj do toho školstva, aj do toho zdravotníctva. V rozumnej miere, o ktorej môžme debatovať, aby bola zdravá, aby nebola, nebola zneužívaná. Bohužiaľ, ale sú tu veci, aj dnes sme tu videli veci, nebudem ich opakovať, ktoré hovoria o tom, že všelikde inde, to až tak vládu netrápi, že sa odlievajú rôzne milióny a robia sa všelijaké biznisy pre všelijaké firmy, ktoré by teda, ktoré by teda tiež mohli byť označené ako nevýhodný biznis, ale na rozdiel od tohto biznisu neprinášajú úžitok pre deti a mládež, ale len pre nejakých konkrétnych finančných žralokov alebo finančné skupiny.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel teda vyjsť, okrem toho dokumentu hodnotenia programového vyhlásenia vlády, je vyjadrenie petičného výboru, kde sú zastúpení vlastne zástupcovia rodičov, potom Združenia katolíckych škôl Slovenska a Asociácie súkromných škôl a školských zariadení. Oni zajtra prídu do parlamentu, budete mať môcť sa s nimi porozprávať o ich postojoch. Ja by som chcel prečítať stručný, stručné vyjadrenie, ktoré zaslali a ktoré myslím, že patrí do tejto debaty.
"Najnovšie prijaté novely zákonov týkajúce sa školstva zásadne a negatívne menia fungovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Sme vážne znepokojení stavom, vývojom a financovaním vzdelávania na Slovensku. Práca učiteľov je hlboko nedocenená, školy sú existenčne ohrozené, finančné prostriedky určené na vzdelávanie a mimoškolskú činnosť sa presúvajú a používajú na celkom iné účely. Rodičia alebo študenti, ktorí sa chcú slobodne rozhodnúť o svojej vzdelávacej ceste, strácajú možnosť voľby. Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery zaručené Ústavou Slovenskej republiky sú vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu ohrozované. Zodpovednosť za vzdelanie a uplatnenie sa legislatívne presúva zo samotných žiakov a ich rodičov na samosprávy. Deti sa stávajú rukojemníkmi štátu, ktorý bude rozhodovať o tom, aké vzdelanie, v akej škole si vyberú." Je tu potom naznačená ich iniciatíva alebo ambícia vyzbierať 100 000 podpisov od občanov Slovenskej republiky, ktorým na slovenskom školstve záleží, a potom požiadať teda oficiálnou cestou poslancov Národnej rady, aby sa touto situáciou zaoberali, aby zmenili spôsob financovania školstva.
Pokračujem z tohto dokumentu: "V záujme zachovania a zvýšenia kvality vzdelávania a výchovy na Slovensku a s cieľom dosiahnuť, aby každé dieťa a občan Slovenskej republiky mal prístup k vzdelaniu na všetkých druhoch a typoch škôl a školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa, sme spustili túto petíciu, nazvanú "Petícia za spravodlivé, hospodárne a nediskriminačné financovanie slovenského školstva" a žiadame vás, našich zákonodarných zástupcov, aby boli:
1. prijaté také zákony, ktoré zabezpečia pre všetkých zamestnancov v školstve adekvátne navýšenie miest zodpovedajúce náročnosti a významu ich povolania;
2. aby boli odstránené zo školskej legislatívy ustanovenia, ktoré umožňujú odlišné zaobchádzanie s neverejnými školami a školskými zariadeniami v porovnaní s verejnými;
3. aby boli samosprávy miest a obcí legislatívne zaviazané povinnosťou rovnakým spôsobom, spravodlivo, transparentne a adresne financovať všetky školy a školské zariadenia v rámci Slovenskej republiky bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom."
Hovoria o tom teda, že zajtra na záver, že zajtra doobeda o 10.00 prídu do Národnej rady a chcú teda s nami o tom hovoriť ako s poslancami, tak vás, kolegovia, srdečne pozývam, aby sme ich prijali, aby sme s nimi hovorili podľa svojich možností.
Toto je druhá vec, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá a to je pomer štátnych a neštátnych škôl teda cirkevných a súkromných. Viete, zdá sa mi, že mnohí z nás, i keď viem, že aj pán minister, pokladáme za štandard a za normálku štátne školy a taká alternatíva, určitá exotika sú školy cirkevné a súkromné. Viete, ja si myslím, že to spokojne môže byť aj naopak. Kto povedal, že štát musí mať, musí mať školy v rukách? Štát má dozerať na to. (Reakcia v pléne.) Verejné. Ďakujem. Ja ešte použijem tú starú terminológiu. Dobre. Verejné, že musia byť takéto a že to nemôže byť, že to nemôže byť naopak. To právo patrí rodičom. Rodičia sú zodpovední za výchovu svojich detí a majú si, majú si právo slobodne vybrať. Štát má dozerať na to, aby táto možnosť tu bola, aby bola koordinovaná, aby bola nejaká zmysluplná, ale nie je to právo štátu, je to právo rodičov. Ak rodičia žiadajú, že chcú mať školy cirkevné, súkromné a chcú tam dať deti, tak toto je prvoradé, na čo treba brať ohľad. Nehovoriac o tom, že štát v skutočnosti je len spoločenstvom občanov a má len tie peniaze, ktoré od nich vyberie, to znamená, že treba na nich brať ohľad na týchto občanov, rodičov, ktorých deti sú, deti sú vlastne žiakmi škôl.
Troška sa ešte dáme do tej, do tej ekonomickej stránky, pretože, si myslím, že to súvisí aj s tým, s tým neverejným charakterom, súkromným charakterom školstva. Pán, pán Blaha nie je tu teraz, hovoril pri rozprave, pri niektorých tých ekonomických zákonoch o tom, uvádzal taký príklad, kde štát musí zasiahnuť, lebo IT-čkár má neviem aký plat a zdravotná sestra a učiteľ majú nízky plat. Viete, ja som ho vtedy pozeral na monitore a nemohol som pribehnúť a dať si faktickú a možno to bolo lepšie, lebo by som asi bol moc emocionálny. Veď práve preto je problém s financovaním tých sestier a tých učiteľov, pretože je to v štátnych rukách. Ja som presvedčený o tom, že dobrý, dobrá miera podnikavosti, môžme nazvať teda biznisu, je tým, čo môže pomôcť zlepšiť aj kvalitu, aj platy spomínaných sestier alebo učiteľov.
Takisto poviem a som za to, som za dofinancovanie školstva. Vysvetlím to. V Ústave Slovenskej republiky je garantované bezplatné vzdelávanie. Som za to, je to veľmi dôležitý základný prvok, ktorý tento štát môže dať svojim občanom, zvlášť teda deťom a mládeži, ale v školstve, a teraz idem hovoriť ako učiteľ, je veľa úkonov, ktoré priamo so vzdelávaním nesúvisia. Sú administratívne. Napríklad je úplne normálne, že v zdravotníctve sa tieto administratívne úkony spoplatňujú. Ak chcete dostať potvrdenie o tom, že môžte byť držiteľom zbrane alebo chcete potvrdenie o zdravotnom stave na vodičský preukaz, tak sa to spoplatňuje a nie je to málo. V školstve je tiež mnoho vecí, ktoré môžu byť financované. Chcem zdôrazniť, že pri zachovaní všetkých sociálnych ohľadov, k tomu sa ešte dostanem, nie som za nejaký divoký kapitalizmus v školstve, ja sám mám, opakujem, 3 školopovinné deti a jedno dieťa v materskej škôlke a poslanecký plat mám len 8 mesiacov, takže donedávna som to platil z učiteľského platu a, viem, že je to veľmi náročné, napríklad začiatok školského roka, takže určite sa prihováram za tú, za ten sociálny rozmer, ale poviem vám dva príklady ako učiteľ.
Predstavte si, že som triedny, teda bol som triedny učiteľ, a boli študenti, ktorí preto, že si to mohli dovoliť, tak si podali prihlášky na povedzme 5 alebo 6 vysokých škôl, kde zaplatili tej vysokej škole. Neviem, aké sumy teraz bežia, lebo ja som išiel dávno na vysokú školu a moje deti sú ešte na základnej škole, ale tipujem že okolo 20-30 eur to spokojne môže byť. Dobre hovorím? Neviem. Keby napríklad mal možnosť triedny dostať za vypísanie takej prihlášky nejakú sumu, nízku, povedzme symbolickú, z ktorej časť by zostala jemu a časť škole, tak by bol aj určitý rozdiel a aj určitá absolútnosť v tom, že niekto si dá 5 prihlášok, niekto si dá 1. V niektorej triede si dá takéto prihlášky na vysoké školy, teda počet študentov krát počet prihlášok, čo ja viem, je ich tam 100 a v niektorej 50, je tam rozdiel a ten učiteľ dostane rovnaký príplatok za triednictvo, ktorý v mojom čase, ktorý bol relatívne nedávny bol 25 eur hrubého za to, že som bol triedny.
Ďalšia vec sú napríklad upomienky, kde poštou doporučene musí škola odoslať o tom, že žiak nespĺňa kvalifikačné požiadavky. Napríklad je, vychádza mu známka nedostatočný pri, pri pri konferencii trištvrteročnej aj štvrťročnej a platí to škola, hoci vlastne v istom zmysle je to, je to nesplnenie tých základných kritérií žiakov. Ja som bol teda na gymnáziu, ale väčšinou tých upomienok bolo preto, lebo tí žiaci boli leniví, nechcelo sa im a vedeli, že do pol roka to nejako vyhrabú na tú štvorku alebo trojku, ale škola to musela zaplatiť z vlastných peňazí. Čiže navrhujem, aby napríklad na týmto sa začalo vážne uvažovať, aby tieto možnosti boli. Samozrejme, ak to budú ľudia, ktorí preukázateľne budú mať sociálny status, teda status, že potrebujú sociálnu pomoc, tak aby to bolo brané, brané do úvahy.
Zase ako príklad takého sociálneho rozmeru je príspevok na ZRŠ v rámci školy, kde sa platí nejaká suma povedzme okolo 20 eur, ale tí, ktorí o to požiadajú, môžu dostať, nazvem to, zľavu, zľavnenie na polovicu alebo dokonca úplne odpustenie tejto sumy, prípadne ak majú viac detí na tej istej škole, tak prvý platí plnú sumu, ďalší platí už len nejakú symbolickú sumu. Viem, že to funguje na mnohých školách, je to úplne bežné, čiže takýmto spôsobom som za to. Nemyslím si, že to nie je sociálne.
Niekedy sa môže stať to, napríklad u nás v Žiline, neviem, či je tu pán primátor Choma, je, že je potom taký rozdiel medzi cirkevnými a štátnymi zariadeniami, že napríklad cirkevná škôlka v Žiline má veľké problémy a v istej situácii, neviem teraz najnovší vývoj za posledné dni, lebo tu stále sedím v Bratislave, ale viem, že bol čas, keď museli platiť taký ten príspevok na škôlku aj v trojnásobnej výške ako verejné škôlky. Moje dieťa teda chodí do štátnej škôlky alebo mestskej, nie do cirkevnej, ale viem o tomto probléme. Myslím, že by sa na to malo pamätať.
Na záver by som chcel povedať to, že, alebo podčiarknuť to, že vzdelanie je v prvom rade právom a rozhodnutím rodičov zaplatené z ich daní. Preto som za to, aby v tejto veci sa dbalo na to, že rodičia majú mať to právo, majú byť brané do úvahy ich pohľady, ich názory, ich potreby, ich vyjadrenia a tiež brať do úvahy, že vzdelanie, investícia, pokiaľ to všetko bude bezplatné, to znamená, zaplatíme to všetci z daní v úplnej, 100 % miere, tá miera uvedomenia toho, že vzdelanie, investícia bude pokuľhávať od materskej škôlky až po vysokú školu, som presvedčený, že ešte dlho nebude dosť peňazí zo štátneho rozpočtu pri súčasnom stave a trende ekonomiky, ak budeme uvažovať o financovaní tak ako doteraz.
Preto vyzývam aj ministra školstva, ale aj ostatných ministrov vlády, nás, aby sme skutočne si uvedomili, že nemôžme donekonečna odbíjať problémy v školstve, že nie je dosť peňazí. Tak nájdime iné spôsoby. Hľadajme. Nie preto, aby sme trápili rodičov alebo učiteľov, ale preto, aby to fungovalo, pretože ako - a zase sa vraciam k tomu programovému vyhláseniu vlády - aj naša ekonomika závisí od toho, ako bude fungovať výchova a vzdelanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2012 17:31 - 17:32 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som chcel zdôrazniť tú vec z Martinovho vystúpenia, kde hovoril o tom, že naozaj všetka česť našim učiteľom, že odvádzajú mnoho práce, ktorá nie je nejakým spôsobom hodnotiteľná, možno aj preto, že chýbajú nejaké také tie modely, ktorými by to bolo možné ohodnotiť, ale napriek tomu, pretože im záleží na tých deťoch, tak to robia. Nie preto, že je minister ten alebo tamten, ale záleží im na tých deťoch a možno je to aj tým, že je iné, keď rozprávajú o školstve ľudia, ktorí pracujú s deťmi, či už na základných školách, alebo na stredných, prípadne v tých materských. A niekto iný, keď len z nejakej možno akademickej pôdy hovorí o školstve.
Takže som veľmi rád že tento hlas zaznel. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2012 16:48 - 16:49 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som využil prítomnosť pána ministra a zopakoval otázku, ktorú som položil na hodine otázok, ale neprišlo na mňa, aj keď už veľa nechýbalo a budem sa tomu ďalej venovať aj vo vystúpení. Týka sa programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o tom, že bude vláda a teda špeciálne minister školstva systémovo riešiť zlepšenie odmeňovania pedagogických odborných a nepedagogických zamestnancov podľa ich kvality. Ja by som sa chcel opýtať, pán minister, že ten systém, že kde je a ako sa rodí? Teda dúfam, že sa už rodí, keď ste sa zaviazali k tomu. A aké sú tie kritériá kvality, na základe ktorých to nebude musieť zostať ani v rukách ministra, ani v rukách nejakého úradníka alebo samosprávy, ale bude to niečo, čo bude proste fungovať spoľahlivo? Ďakujem.
Skryt prepis