Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní a v znení neskorších predpisov predkladám v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Cieľom návrhu zákona je najmä úprava podmienok rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, v ktorom kolektívna zmluva vyššieho stupňa je uzatvorená. Z tohoto dôvodu navrhujem zmeniť označovanie odvetví, pre ktoré je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená z úrovne skupiny na úroveň divízie podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, pričom sa zmluvným stranám ponecháva možnosť uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa aj na úrovni skupiny, či časti odvetví. Samozrejmá vec, že ak sa na tom dohodnú.
Za ďalšie. Možnosť rozširovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, nie, len na úrovni odvetvia, to znamená na úrovni divízie, ale aj na úrovni časti odvetvia, to znamená skupiny.
Za ďalšie. Rozširovať záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na spoločný návrh zmluvných strán alebo na návrhy jednej zmluvnej strany a teda vypustenie podmienky súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Za ďalšie. Pre rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ustanoviť podmienku reprezentatívnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, t.j. musí byť splnené, že zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá sa navrhuje rozšíriť, zamestnávajú v odvetví, resp. v časti odvetvia väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví, resp. v časti odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.
Za ďalšie. Umožniť zamestnávateľom v odvetví alebo v časti odvetvia, na ktoré sa rozširuje záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, uplatniť zákonom ustanovenej lehote podmienky k návrhu na rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Zriadiť na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poradnú komisiu na prerokovávanie návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktorá bude skúmať splnenie podmienok na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vrátane ekonomických vplyvov.
Posudzovať pripomienky zamestnávateľov, ktorej stanovisko bude odporúčaním pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z hľadiska rozhodovania o rozšírení záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Zároveň sa navrhuje z rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zo zákona vylúčiť taxatívne vymedzené kategórie zamestnávateľov. Ide o nasledovných zamestnávateľov:
- pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
- ktorý je v úpadku alebo likvidácii,
- u ktorého je zavedený ozdravný režim alebo nútená správa,
- ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov,
- ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím,
- ktorého postihla mimoriadna udalosť, alebo ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, uvedené v spoločnej správe, ktoré súvisia aj s posunutím navrhovanej účinnosti zákona, to od 1. januára 2014, akceptujem a odporúčam ich schváliť. Uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Skončil som pán predseda.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne a páni poslanci, pokladám za potrebné a myslím si, že je to aj seriózne z mojej strany vstúpiť do rozpravy, aby ste mali prípadne možnosť ešte reagovať vzhľadom na to, že ide ústna časť diskusie. Pokúsim sa zaujať stanovisko aj k niektorým vystúpeniam, aj k niektorým návrhom a zároveň, a sme na tom aj dohodnutí, že by som bol rád, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali nie dneska, aj keď by sme došli do jedenástej, ale až budúci týždeň pri najbližšom hlasovaní, neviem, či v pondelok alebo utorok. V utorok, aby tu bol trošku väčší časový priestor k niektorým veciam sa ešte odborne, odborne trošku vrátiť a aj na úrovni odborných sekcií ich prejsť.
Myslím si jednu vec a tú by som chcel v maximálnej miere oceniť, aj vecný charakter tej diskusie, že sa zhodujeme naprieč politickým spektrom, že tu je spoločenská objednávka tento problém riešiť. Môžeme sa líšiť formami a spôsobom ako. Súhlasím s vami, že v žiadnom prípade ten návrh, ktorý predkladám, nie je otázka videnia problému zľava alebo sprava. A preto si dovolím aj tvrdo, tvrdo ako odmietnuť kritiku zľava, ktorí voči tomuto návrhu uplatňujú pravicoví politici. Ešte raz, odmietam tú kritiku. Opakujem, je tu spoločenská objednávka a my hľadáme riešenie. Máme tú odvahu pri všetkých rizikách, ktoré aplikácia toho zákona môže doniesť. Práve preto ideme veľmi pokorne a navrhujeme dlhšie prechodné obdobie. A hneď teraz, keď sa vyjadrujem k návrhu novely, pripúšťam, že po roku aplikácie sa vrátime možno k samotnému zákonu a povieme, čo sa osvedčilo a čo je potrebné zmeniť, aby účinnosť tých opatrení, ktoré tu navrhujeme, bola ešte lepšia.
Áno, mám veľkú pokoru aj pred problematikou ústavnosti viacerých riešení, ktoré v tomto zákone navrhujeme. Boli tu viaceré konzultácie s ústavnými právnikmi, v rámci medzirezortného pripomienkového konania sa vyjadrila, vyjadrovala aj občianska spoločnosť, vyjadrovala sa aj generálna prokuratúra, aj ministerstvo spravodlivosti, nebola vznesená zásadná pripomienka, ktorá by smerovala od týchto orgánov k tvrdeniu, že tie riešenia, ktoré navrhujeme, sú protiústavné.
Každopádne cieľom tohto návrhu zákona je zvýšenie vlastného pričinenia občana pri riešení hmotnej núdze. To beriem ako gro, to je cieľ, to je zásadná, zásadná principiálna otázka, ktorú máme záujem týmto riešiť. Vyjadril by som ju v troch možno základných princípoch.
Po prvé. Očakáva sa vlastná aktivita plnoletých, práceschopných občanov, poberajúcich hmotnú núdzu formou účasti na vykonávaní menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti. Tá dobrovoľnícka činnosť je tu veľmi podstatná, pretože v značnej miere rieši to, čo nie je z ústavného hľadiska možné riešiť priamo.
K pánovi poslancovi Chmelovi, v žiadnom prípade, zákon striktne pomenováva, kto má plniť tú úlohu tej vlastnej aktivácie. V žiadnom prípade nie tehotné ženy, nie matky, ktoré majú deti do troch rokov, ani nie samostatne sa starajúce matky do šesť rokov. To je tam jasne uvedené. To znamená, že aj tá ľudskoprávna povaha toho zákona tam je jednoznačne zadefinovaná.
Samozrejme štát spolu so samosprávou musí vytvoriť podmienky pre ponuku práce. Preto to ten zákon definuje. Za istých okolností, ak by sa úplne postavil pán starosta, ja neviem, v obci alebo v meste x proti realizácii tohto zákona, áno, máme reálny problém. Niet tu inštitútu, ktorý by prebral a ponúkol, v tomto prípade prácu. Práve preto hovoríme o prechodnom období a práve preto hovoríme o tom, že bude záujem v istom časovom období tieto otázky vyhodnotiť.
No a samozrejme, zároveň sa navrhuje aj ďalší spôsob výkonu rozhodnutí o pokute za priestupky. Vôbec sa netajím, ja som to v podstate hneď v úvode povedal, že to nie je zákon, na ktorom sa podieľali len ľudia alebo odborníci z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to aj pričinenie ľudí, odborníkov z ministerstva vnútra. Je tam aj osobný vklad vládneho splnomocnenca pána Polláka k tejto problematike. To znamená, je každopádne širšia tá zostava ľudí, ktorá sa podieľala na tomto.
Návrh zmien reaguje na dlhotrvajúcu diskusiu o chýbajúcej adresnosti v sociálnom systéme. Tu nie je potrebné testovať. Práve preto tu tá ambícia tej adresnosti celkom iste je, no a tá by mala, mala podnecovať ľudí k aktivite, lebo momentálne sa tak nie vždy deje. Chceme zvýšiť aktivitu nezamestnaných ľudí pri riešení svojej situácie, v ktorej sa ocitli, prostredníctvom motivácie k zachovávaniu pracovných návykov a k zručnosti. Samozrejme, základným predpokladom preto je, aby im bola ponúknutá zmysluplná činnosť, bez toho nemôže vyžadovať, aby, nemôžeme vyžadovať, aby boli aktívni.
Ďalej, rozširujeme možnosti aj na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti, a to je to, čo v značnej miere odpovedám, ktoré môže organizovať aj neziskový sektor a tiež prác na predchádzanie mimoriadnych situácií, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo prípadne odstraňovania následkov mimoriadnej situácie, spôsobeným počasím, živelnou pohromou a všetkými ďalšími neduhami, ktoré, bohužiaľ, život prináša. Je tu aj participácia úradov práce, a tu chcem jednoznačne zvýrazniť a trošku reagovať aj na pani poslankyňu Nicholsonovú. Ja som tak neformálne už reagoval, keď vystupovala, prečo je tam to slovo "môže", štát môže koordinovať.
No je tam z jednoduchého dôvodu, a to pán poslanec Zajac vo svojom vystúpení ako celkom správne, správne pomenoval. To tí koordinátori preberajú na seba úlohu, najmä v prostredí, kde to je najviac žiaduce. To znamená, keď tu na západe je obec, kde sú piati, šiesti poberatelia hmotnej núdze, no tak asi nie je žiaduce a potrebné, aby každé ráno ich čakal koordinátor, ale im možno bude postačovať, keď raz do týždňa alebo v nejakom časovom období príde, skontroluje do akej miery napĺňajú túto predstavu, ale tam, kde je tých poberateľov v hmotnej núdzi ďaleko a ďaleko viac, je tá úloha a potreba väčšieho počtu koordinátorov jednoducho potrebná. Preto je tam to slovo môže. Nieže by sa štát zbavoval, ale naopak zohľadňuje tieto skutočnosti, pretože tých poberateľov v hmotnej núdzi je ďaleko viacej, možno v tej východnej alebo oblasti Slovenska, prípadne v strede. No a tam sa sústredí gro tých koordinátorov, ktorí sčasti budú prijatí a sčasti im bude ponúknutá náhradná práca v súvislosti s projektom ESO, pretože viacerí štátni zamestnanci k 1. 1. budú nepotrební, vzhľadom na isté úpravy, zlučovanie úradov to znamená, to bude prvá ponuka, ktorá im v súvislosti s týmto bude daná. Do akej miery ju budú akceptovať, samozrejmá vec, že to je otázka predčasná.
Sú presne stanovené kritériá, ktoré by mali títo koordinátori spĺňať. Áno, a ja ako pripúšťam a dokonca si myslím, že to bude aj dobré, kde je väčšie percento rómskeho obyvateľstva. Bol by som veľmi rád, aby sa na základe rovnakých podmienok vybrali za koordinátorov aj ľudia rómskeho etnika. Myslím si, že v prostredí rómskom budú ďaleko účinnejšie koordinovať veci a možno budú akceptovateľnejší, ako, ako by to bolo zo strany väčšinového obyvateľstva.
To znamená, že tu jednoznačne pomenovávam, že zodpovedá štát prostredníctvom úradu práce. Úlohou starostu je pripraviť a ponúknuť podmienky na prácu. Všetky ostatné úlohy preberá štát. Ja len pripomínam, že ten starosta môže využiť nástroje, ktoré ponúkajú služby zamestnanosti, dokonca aj na zakúpenie náradia, lopaty a vecí, ktoré súvisia s potrebou realizácie. To znamená, ani tu nie je potrebné finančne, aby sa obec prostredníctvom svojho rozpočtu zaťažovala, pokiaľ využije tieto nástroje, ktoré sú tu.
My po prijatí tejto novely máme so ZMOS-om dohodnuté za účasti konkrétnych riaditeľov úradov a zodpovedných ľudí z ministerstva práce, prípadne ministerstva vnútra, stretnutia na úrovni regiónov, po regionálnych ZMOS-och, kde máme záujem hovoriť so starostami, diskutovať o napĺňaní týchto vecí. To znamená, že máme maximálny záujem, aby boli na nábeh toho zákona jednoducho pripravení a opakujem ešte raz, je tu veľmi úzka koordinácia, spolupráca so ZMOS-om, aby starostovia pochopili náš zámer.
Teraz ak dovolíte, veľmi stručne pár poznámok k niektorým veciam, ktoré odzneli v diskusii a samozrejme dotknem sa aj z môjho pohľadu tej ústavnosti, ktorá myslím si, že v tomto prípade je veľmi dôležitá. Chcel by som povedať jednu základnú tézu. V hmotnej núdzi už niet kam ísť dolu, naopak, je to možno malinká lastovička, ale konečne sa mi po štyroch rokoch podarilo presadiť navýšenie v tej základnej časti o infláciu za predchádzajúci rok, tej základnej sociálnej dávky. Na prvý pohľad niekto môže povedať, však sú to, je to euro alebo niečo vyše, ale konečne sa vraciame k štandardnej pozícii, pretože ja si myslím, že sociálne dávky musia byť valorizované každý rok, aby zohľadňovali všetky dopady na občanov, ktorí túto hmotnú núdzu poberajú z toho predchádzajúceho obdobia.
Navyšovaním hmotnej núdze pre zvýšenie záujmu o prácu však nie je možné finančne zvládnuteľná situácia, prostredníctvom len štátneho rozpočtu. I keď ja si v plnej miere uvedomujem, že z hľadiska výšok financií na sociálnu politiku, patríme tiež medzi chvost Európy a približujeme sa ku krajinám ako je Bulharsko a Rumunsko. Ale opakujem ešte raz, to musí byť cielená, premyslená, ale štandardná štátna politika, ktorá bude zohľadňovať všetky zákony, vrátane valorizácie, pretože tu tá valorizácia musí bežať.
K tomu osobitnému príjemcovi, nejde o obsluhu, ale naučiť hospodáriť s peniazmi kvôli častokrát aj ich finančnej negramotnosti a dalo by sa povedať, možno ako v ďalšej časti, kvôli ďalším okolnostiam, ktoré s tým súvisia a otázka hospodárenia s financiami, myslím si, že je veľmi dôležitá. To znamená, že ja by som v tomto prípade nespochybňoval ani toho osobitného príjemcu. Jeho úloha je tu daná, samozrejmá vec, je dôležité do akej miery sa pán starosta alebo konkrétna osoba s touto otázkou zhostí, ale myslím si, že tento inštitút by mal byť ponechaný a som presvedčený, že bude plniť aj svoju úlohu.
Čo sa týka, pán poslanec Kaník nie je tu, no k tým deťom a proste posudzovania podľa výsledkov štúdia a prospechu. No, je mi ľúto, ale to je čistá diskriminácia v takomto prípade, pretože to by bolo prospechové štúdium, a toto má, hmotná núdza má úplne iný cieľ, ktorým sa prostredníctvom toho má dosiahnuť. To znamená, že podporovať len talentové deti prostredníctvom hmotnej núdze, to asi nie je. To by sme sa dostali úplne niekde inde.
No, čo sa týka, priestupky a povinnosť odpracovať si pokutu, budeme o tom aj v tej ďalšej časti hovoriť, tá možnosť tu jednoducho už stále je, ale pozor, nemôže to byť bez súhlasu páchateľa, v tomto prípade, lebo to by bolo jednoznačne nútenou prácou, a to už je ústava a ďalšie veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Toľko pár najzákladnejších poznámok, ak dovolíte k jednotlivým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli. Bol by som rád, aby ste poznali moje alebo naše postoje, prípadne sa k tomu ešte vyjadrili.
K pozmeňujúcemu návrhu pána Zajaca a pána Hudackého. No, ja som to tu povedal aj minule, je mojím zbožným želaním dospieť k tomu, aby ten diapazón možnosti poskytovania tých služieb bol čo najväčší, ale, lebo vlastne navrhujú umožniť odpracovať dávky v hmotnej núdzi pri prácach, a tak ďalej. No, stanovisko vzhľadom na formuláciu predmetného návrhu ustanovenia, by uvedené práce mohli byť vykonávané aj pre subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť. A toto je to, čo je limitujúce a práve preto je potrebné ďaleko viacej využívať nástroj cez dobrovoľnícke služby a cez mimovládny sektor. Ja som tu minule tak sčasti naznačil, myslím, že to bol pán poslanec Mičovský, ktorý minule otvoril tú otázku štátne lesy a niektoré veci a služby a možnosti, ktoré v tomto smere ponúkajú.
No v takomto prípade by to bolo jednoznačne v rozpore s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o nútenej práci, ako aj Ústavy Slovenskej republiky v zmysle, ktorých nútenou prácou je každá práca bez nároku na odmenu, vykonávaná pre subjekt, ktorý dosahuje zisk. To znamená, ktorý je vytvorený za nejakým podnikateľských účelom, a to sú aj štátne podniky. Myslím, že tu ako moja osobná vôľa jednoznačne je, ale tie možnosti a v tomto prípade jednoznačne ústavné nie sú možné, a práve preto ešte raz zvýrazňujem, že ten predmetný pozmeňujúci návrh možno podporiť, ale prostredníctvom riešenia dobrovoľníckej činnosti. Tam tie možnosti sú a myslím si, že tam sa dajú aj v značnej miere uplatniť.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána Kaníka a pána Novotného. Po prvé, nemám mandát, aby som prijímal pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali značný vplyv na štátny rozpočet. Hovorím to veľmi otvorene, v tomto prípade tie veci sú uzatvorené a viaceré tie návrhy, ktoré páni poslanci ponúkajú, majú tento charakter, ktorý sa týka zvýšiť príjmy osôb pracujúcich za nízku mzdu. Neobstojí pri súčasnej výške minimálnej mzdy. Myslím si, že riešenie týchto otázok a napĺňanie je skutočne cez zvyšovanie mzdy, v prom rade minimálnej, časom priemernej mzdy, od ktorej sa odvíjajú aj ďalšie faktory.
Príspevok na nezaopatrené dieťa patrí deťom v rodinách v hmotnej núdzi a nie každé dieťa má kapacity na dosahovanie výborných alebo aspoň dobrých školských výsledkov. To je to, čo som hovoril smerom k tomu prospechovému štipendiu. Kvázi to znamená, že tu sú veci, ktoré nie je možné v tomto prípade obísť. Nie je možné ani súhlasiť s predsunutím zodpovednosti páchateľa na niekoho iného. V prípade priestupkov ide principiálne o subjektívnu zodpovednosť za spáchaný priestupok, ktorý bol vo všeobecnosti, nie je možné prenášať k zavedeniu povinnosti orgánov informovať o možnosti výkonu verejnoprospešných prác, považujeme za nadbytočné, to čo sa navrhuje, nakoľko priestupkový zákon priamo ustanovuje možnosť odpracovania pokuty. To znamená, navrhujete riešiť niečo, čo v zákone je a z toho titulu samozrejmá vec, že to nevidíme ani ako potrebné.
Teraz ak dovolíte, k pánovi poslancovi Mihálovi. K tomu prvému stanovisku, ustanovenie slúži pre účely vzniku nároku na ochranný príspevok. Nemá nič spoločné s povinnosťou odpracovať si dávku v hmotnej núdzi. Naopak, osamelý rodič je oslobodený od povinnosti odpracovať si dávku v hmotnej núdzi až do šesť rokov veku dieťaťa a akýkoľvek rodič je oslobodený od tejto povinnosti do troch rokov veku dieťaťa. V čase starostlivosti o dieťa, je rodičovi dieťaťa poskytovaný rodičovský príspevok. Podotýkame, že toto ustanovenie nebolo do, od zavedenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi, to znamená od čias ministrovania pána Kaníka, od 1. januára 2004, nikdy zmenené. Toľko, čo sa týka tej prvej, toho prvého návrhu.
No, druhý návrh. Ak dovolíte, trošku zložitejší a ja budem trochu viacej aj k nemu hovoriť. Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, a to som tvrdil aj v médiách, predstavuje základnú pomoc štátu a nikdy by nemala nahrádzať príjem občana, ktorý z nejakých dôvodov vypadol. Cieľom zákona o pomoci v hmotnej núdzi nemá byť krytie podnikateľského rizika, prekleňovanie nepravidelných príjmov podnikateľa, prípadne nahrádzanie nejakého jeho príjmu.
Ak si samostatne zárobkovo činná osoba skutočne nevie dlhodobo zabezpečiť príjem vlastnou prácou, má stále možnosť takúto živnosť na určité obdobie prerušiť alebo ukončiť a o pomoc v hmotnej núdzi požiadať. Na tom trvám. Podnikateľ, ktorému sa skutočne nedarí, má alternatívne možnosti, a preto som toho názoru, že vami navrhované ustanovenie alebo teda nami navrhované ustanovenie nemá protiústavný charakter.
Ale, a to zvýrazňujem a chcem podčiarknuť, nie je to hlavnou prioritou nami navrhovaného zákona. Vy, pán poslanec, viete, že toto ustanovenie sa dostalo ďaleko predtým do zákona ako takého a vlastne od 1. januára tohto roku je už účinné, opakujem, je účinné. To znamená, že tento problém nerieši táto novela, ktorú máte teraz momentálne na stole a preto ani to pre mňa, ako pre predkladateľa, nie je ten najdôležitejší princíp.
A tu chcem povedať jednu vec. Analýzu, ktorú som si veľmi, veľmi operatívne nechal v súvislosti s týmto urobiť, ale ona už bola aj uvedená v doložke pri predkladaní zákona, hovorí o tom, že tú možnosť v predchádzajúcom období využívalo v priemere päť živnostníkov v jednom kalendárnom mesiaci na celom Slovensku. Samozrejmá vec, že bolo to v tom čase, budúcnosť môže byť nejaká úplne iná. To znamená, dovolím si povedať, že vychádzajúc z týchto analýz to nemá nejaké rozsiahle na dopady ani na štátny rozpočet.
Čo sa týka ústavnosti, aj napriek tomu, čo som povedal, použijem výraz, uvedomujem si, že to je niekde na hrane. Ale, ja mám maximálny záujem, aby novela tohto zákonu bola prijatá širšou podporou ako len poslancov SMER-u. Mám. Vzhľadom na, by som povedal, nábeh, naštartovanie a záujem, aby tento zákon mal svoje pokračovanie a aplikáciu bez ohľadu na to, kto tu po roku 2016 zoberie na seba zodpovednosť tu vládnuť. Preto áno, vychádzam v ústrety a som pripravený navrhnúť aj našim kolegom v poslaneckom klube, aby tento návrh podporili. Ale myslím si, a tu asi zhodneme, pán poslanec, pretože vy tieto princípy ovládate, že následne bude veľmi rýchlo musieť pokračovať právna úprava, ktorá zamedzí zneužívaniu, lebo tam tá možnosť zneužívania vzhľadom na jednoduché účtovníctvo, knihy a ďalšie veci, je veľmi, veľmi veľká. To znamená, mojou úlohou v súvislosti s týmto musí byť úloha v priebehu prvého polroka budúceho roku pripraviť novelu, ktorá by eliminovala možné riziká zneužívania, ktoré by z aplikácie tohto zákona, zákona vyplývali.
To znamená, že áno, som pripravený a mám záujem, berte to aj ako isté ústretové gesto a záujem predkladateľa tohto návrhu zákona dospieť k tomu, že bude prijatý ďaleko širší a že to nebude vnímaný ako pravicový, ľavicový, ale ako zákon, opakujem ešte raz, po ktorom je spoločenská objednávka.
K pánovi poslancovi Chmelovi. Nástroj prevýchovy Rómov, dokonca tam boli aj tvrdé vyjadrenia, no nie je to pravda. Zákon je postavený na občianskom princípe. Je mi ľúto, že tu už pán poslanec nie je. Nikde sa nedočítate, že hovoríme niekde o Rómoch alebo ne Rómoch, alebo väčšinovej alebo nejakej, o národnostnom, alebo neviem akom zložení. Ide v prvom rade o občanov v hmotnej núdzi, o nezamestnaných, o dôchodcov, o invalidov, o zamestnaných s veľmi nízkymi príjmami. Odmietam akékoľvek spájanie toto len, len s problematikou Rómov. To, že v hmotnej núdzi je značný počet obyvateľov rómskeho etnika, to áno, to pripúšťam, ale to je, to je celkom jednoducho prirodzené. Problém nízkych príjmov nie je možné riešiť komplexne len hmotnou núdzou. To je ďaleko širší diapazón, ja som to už spomenul cez minimálnu mzdu a ďalšie nástroje, ktoré s tým jednoducho veľmi úzko, veľmi úzko súvisia.
Menšie obecné služby sú jasne definované aj v zákone o obecnom zriadení. Navyše aj stanovisko expertov k dohode Medzinárodnej organizácie práce je úplne jasné, sú to služby vo verejnom záujme. To znamená, tu spĺňajú všetky kritériá. Čo sa týka prijímania tých koordinátorov, úplne jasne som sa vyjadril a ešte raz dávam do pozornosti, čo je najdôležitejšie, to tú sú tie dobrovoľnícke činnosti a tie sú vyslovene na občianskom základe a samozrejmá vec, že tu je veliký diapazón pre všetky mimovládne organizácie, ktoré majú záujem sa v tejto, v tejto oblasti jednoducho realizovať.
Celkom určite nemá tento návrh zákona nechať ľudí zomrieť v úvodzovkách, ako použil výraz pán poslanec. Tento zámer to určite nemá a ja vás ubezpečujem, že ja som ten posledný, ktorý by mal záujem trestať chudobných za to, že sú chudobnými. Ale opakujem ešte raz, je tu spoločenská objednávka a môj záujem je k veci sa postaviť priamo bez ohľadu na to, do akej miery to z hľadiska aj nejakých preferencií alebo neviem čoho ako, bude prospešné alebo to bude skôr negatívne. Jednoducho rieši ten problém.
No a čo sa týka tých pripomienok, komunitné centrá, projekt bude do konca tohto kalendárneho roku spustený, to znamená, že neobchádzame, viackrát sme tie veci pomenovávali aj tu, v tejto snemovni. Tie veci sú zazmluvnené, prostriedky na to zo starého programovacieho obdobia sú vyčlenené, jednoducho s tým ideme.
Ja pripomínam ďalšiu vec a to sú terénne opatrovateľské služby. Áno, aj o tie ide, aj tieto spúšťame. A tu treba povedať jednu vec, že keď hovoríme o možnosti, možnosti práce, aj tu sú tie priestory. To nie je len zametanie ulíc, to je aj pomoc deťom v školách, to je aj pomoc zdravotne postihnutým, to je aj pomoc seniorom, to je diapazón ďaleko, ďaleko širší, ktoré je možné prostredníctvom tých aktivačných prác jednoducho využiť.
No a čo je dôležité, v čom má byť tá motivácia? V prvom rade chceme motivovať tých, ktorí tú základnú dávku, tých 32 hodín odpracujú a dokážu, že pracovať vedia, o prácu záujem majú. V prvom rade tým máme záujem potom poskytovať tú ďalšiu možnosť získania sociálnej dávky vo výške tých 63 eur. To znamená, aktivačné prác, ktoré, cez ktoré je možné získať ďalšiu dávku, to by malo byť to motivačné pre tých ľudí, pretože to už nie je 60, to už je niekde okolo 120, 130 eur a tu, pokiaľ sa preukážu, je možnosť, samozrejmá vec, potom ďaleko častejšie získať aj trvalé pracovné návyky, čo celkom iste by sme všetci mali záujem.
Ak dovolíte k tej ústavnosti, ešte jedna poznámka, pokladám to za dôležité. Čo sa týka článku 39 Ústavy Slovenskej republiky, právo na pomoc v hmotnej núdzi je garantované ústavou, avšak podrobnosti naplnenia tohto práva aj ústava ponecháva na zákon. Opakujem, ponecháva na zákon. Obdobná úprava platí aj pre právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, chudobe, invalidite, pri strate života, kde nikto nespochybňuje vznik nároku na niektorú dávku sociálneho poistenia až po splnení zákonných podmienok. Napríklad, a to je veľmi konkrétne, dobu poistenia pre tú ktorú dávku. Je to protiústavné? To znamená, že toto nás viedlo pri podrobnom hodnotení aj s ústavnými právnikmi k presvedčeniu k tomu, že s týmto návrhom zákona neprekračujeme ten rámec ústavnosti, ktorý je vyjadrený v tom ústavnom článku 39.
No a zavedením povinnosti zúčastniť sa na činnosti v návrhu zákona pre vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi, a toto by som chcel trikrát podčiarknuť, sledujeme oprávnený cieľ. Z právnického hľadiska je toto veľmi dôležité. Opakujem ešte raz, sledujeme oprávnený cieľ, ktorým je aktivizácia občana v hmotnej núdzi. Ide predovšetkým o tých občanov v hmotnej núdzi, ktorí nevyužívajú možnosti aktívnej činnosti na programoch služieb zamestnanosti, ako je napríklad vzdelávanie a príprava na trh práce alebo sú to aktivačné práce a proste iné obecné menšie služby, ktorých sa problematika služieb zamestnanosti týka. Dlhodobe pasívne zotrvávajú na dávke v hmotnej núdzi bez snahy a získania vedomostí, zručností a schopností, ktoré by im pomohli zlepšiť podmienky uplatnenia na trhu práce. Prínosom navrhovaného ustanovenia je predovšetkým aktivácia týchto osôb tak, aby získali, okrem iného, aj príležitosť k nadviazaniu nových sociálnych väzieb, to je neodškriepiteľné, iba o, tu nejde iba o zametanie ulíc, ale aj napríklad to, čo som povedal, zariadenia sociálnych služieb, prípadne pokiaľ je nemocnica, ktorej je majiteľom mesto, je tu dokonca aj takáto možnosť, školy, dokonca knižnice a ďalšie, ďalšie zariadenia, ktoré prevádzkujú obce a mestá. To znamená, ten diapazón je skutočne, skutočne ďaleko širší. Je potrebné si uvedomiť, že navrhované ustanovenie sa týka výlučne osôb u ktorých neexistujú objektívne prekážky. A to zvýrazňujem ešte raz, ako je choroba, staroba, starostlivosť o závislého člena rodiny a podobne. Pre výkon činností v prospech a pre blaho verejnosti, to je výlučne menšie obecné služby a práce v mimoriadnych situáciách a opakujem ešte raz, čo je najdôležitejšie, je tá dobrovoľnícka činnosť. Toto sú isté postoje, ktoré máme z hľadiska hmotnej núdzi a ústavnosti. Opakujem ešte raz, mám pred tým veľkú pokoru, boli to veľké debaty na viacerých úrovniach. Toto je záver, ku ktorým sme dospeli a preto som ten návrh predložil. V žiadnom prípade nie som kaskadér, ktorý by mal záujem riskovať. A opakujem s tým čím som začal a myslím, že na tom sa zhodneme, je tu spoločenská objednávka. To na čom sa môžeme líšiť, je hľadanie formy a spôsobu ako ju naplniť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je úprava právnych vzťahov pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Návrh zákona vychádza z ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok definovaných zákonom.
Za účelom zvýšenia vlastného pričinenia občana pri riešení v hmotnej núdzi návrh vymedzuje podmienky aktívnej účasti plnoletých práceschopných občanov, pričom suma dávky v hmotnej núdzi bude závislá aj od aktivity občana, a to formou jeho účasti na vykonávaní menších obecných služieb alebo formou dobrovoľníckej činnosti. Základným predpokladom splnenia tejto podmienky bude, že občanovi tieto činnosti budú ponúknuté.
V záujme zmiernenia rizika chudoby navrhuje sa motivovať fyzické osoby k získaniu zručností potrebných na uplatnenie na trhu práce prostredníctvom poskytovania aktivačného príspevku, vládnym návrhom zákona sa však sprísňujú a spresňujú podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok. Tento bude možné získať za vykonávanie menších obecných služieb alebo za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti. Ustanovuje sa rozsah vykonávania menších obecných služieb a dobrovoľnícke činnosti najmenej na 64 hodín mesačne a maximálne 80 hodín mesačne. Pre splnenie nároku na aktivačný príspevok vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností bude možné organizovať len na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a obcou, organizátorom dobrovoľníckej činnosti.
Vládnym návrhom zákona sa súčasne navrhuje motivovať fyzické osoby k udržaniu si získaného zamestnania tým, že sa im bude počas obdobia šiestich mesiacov poskytovať osobitný príspevok, aj keď už z dôvodu získania príjmu nebudú v postavení osoby v hmotnej núdzi.
Vládny návrh zákona garantuje ochranu osôb zohľadnením takých životných situácií, počas ktorých si občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, ako sú napr. invalidita, celodenná starostlivosť o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, choroba a podobne.
Vládnym návrhom zákona sa, ďalej, po prvé, ustanovuje nárok na príspevok na bývanie tak, že ho bude možné poskytnúť okrem bytov, rodinných domov aj do zákonom ustanovených zariadení sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a zariadení sociálnych služieb, po druhé, navrhuje poskytovanie príspevku na nezaopatrené dieťa za účelom podpory vzdelávania a všestranného rozvoja detí, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku.
V článku II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih, a tým aj zamedzenie páchania takýchto priestupkov je v záujme spoločnosti, zdravého vývinu maloletých detí, ako je napr. dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok.
V článku III sa navrhuje úprava zákona o rodičovskom príspevku v súvislosti s navrhovanou zmenou v článku II, a to umožnenie výkonu rozhodnutia, ktorým sa uložila pokuta.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ústavnoprávnom výbore, výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny a v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady pre sociálne veci, s odporúčaním prerokovať ho v druhom čítaní, pričom v gestorskom výbore boli k nemu prijaté pozmeňujúce návrhy pána poslanca Jasaňa, ktorým sa sleduje zamedzenie možného zneužívania povinnosti aktivovania pre vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi uzatváraním pracovnoprávnych vzťahov v minimálnom rozsahu napr. jednej hodiny mesačne, ďalej, pani poslankyne Tomanovej týkajúce sa rozšírenia okruhu oprávnených osôb na príspevok na bývanie o osoby bývajúce v zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje sociálna služba celoročnou pobytovou formou, ako sú zariadenie podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, resp. domovy sociálnych služieb alebo špecializované zariadenia. S obidvomi pozmeňujúcimi návrhmi sa stotožňujem a prosím Národnú radu Slovenskej republiky o podporu uvedených pozmeňujúcich návrhov predložených k vládnemu návrhu zákona.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Budem sa snažiť byť veľmi stručný a skôr budem reagovať na konkrétne návrhy, ktoré tu zazneli.
Priznám sa, že je mi trošku smutno z toho, že keď sa preberá takýto veľmi konkrétny návrh zákona alebo novela zákona, ktorá hovorí o rodičovskom príspevku, sa tu odvíja takáto tvrdá hitologická diskusia, ale poďme k veci.
Aj v prvom čítaní v záverečnom slove som vysvetľoval veci, ktoré súviseli s legislatívnym procesom. A zopakujem to aj teraz. Legislatívny proces začína od legislatívneho zámeru až po podpis prezidenta pod schválenú novelu zákona. Tým chcem povedať jednu vec, že ten proces je daný istými štádiami od pripomienkového konania a tak ďalej, to znamená, v čase legislatívneho procesu sa kedykoľvek môžu robiť v legislatíve, prirodzene, zmeny. V tom nevidím nič zložitého, naopak, to len potvrdzuje, že ten legislatívny proces je oprávnený, že má svoju logiku aj to medzirezortné pripomienkové konanie, aj to vonkajšie pripomienkové konanie. A to, že sa isté veci, ktoré sme pôvodne predpokladali dať do zákona a schváliť, zmenili, svedčí len o tom, že toto ministerstvo demokraticky počúva aj hlas národa, počúva aj vyjadrenia jednotlivých rezortov v tom pripomienkovom konaní. To znamená, nevidím v tom nič zlého, nič neobjektívneho, je to celkom prirodzené. A v tomto smere nevidím absolútne žiaden politický problém. Naopak, myslím si, ešte raz, že ten proces má svoj zmysel a logiku a aj tento zákon to potvrdil. Ja tým vôbec netvrdím, že niektoré veci, ktoré pôvodne boli navrhované, nebudú opätovne aktuálne, áno, budú.
A teraz, ak dovolíte, k tým konkrétnym návrhom.
V podstate návrh pána poslanca Beblavého, ale aj, treba povedať, pani poslankyne Nicholsonovej majú niečo spoločné. A tu chcem hlavne u pána poslanca Beblavého jednoznačne povedať, on to povedal v podstate, ja to len potvrdzujem, že, tak ako som sa vyjadril po prvom čítaní, že som pripravený spolupracovať a načúvať akýmkoľvek návrhom bez ohľadu na to, či je to z koalície alebo opozície, sa aj potvrdilo, myslím, že v tomto prípade vôbec nie je podstatné, či pána poslanca prijal minister alebo štátny tajomník, pretože v konečnej miere vždy majú dôležité slovo ľudia z odbornej sekcie, ktorí tú odbornú stránku problému alebo veci, alebo návrhu posudzujú.
Ak dovolíte, ja si dovolím tri-štyri vety aj z pohľadu vecnej sekcie, samozrejmá vec, s ktorými sa totálne stotožňujem, prečítať. Samotný návrh na zvýšenie preukázaných výdavkov v sume 230 na 266 mesačne s jeho odôvodnením (spôsob určenia sumy) ani myšlienku odbremenenia rodičov od administratívy nespochybňujem a nenamietam. Naopak, ja ho vítam a podporujem. Ale zároveň hovorím, sa k nemu vrátim v istom čase, keď budem stopercentne presvedčený, že môžem do zákona a z neho vyplývajúcich náležitostí ísť. Bohužiaľ, v tejto chvíli tú istotu ešte nemám.
Opätovne upozorňujem na skutočnosť, že návrh nemá žiadny motivačný efekt pre rodičov. Je mi ľúto, že pán poslanec odišiel, ja, respektíve štátny tajomník a moji ľudia si naňho čas našli, mohol si aspoň len toľko, bol by som si to pokladal za istú satisfakciu, vypočuť môj názor alebo názor mojich ľudí k jeho pripomienke. No nemá žiaden motivačný efekt pre rodičov poberajúcich rodičovský príspevok, ktorí zároveň vykonávajú zárobkovú činnosť, aby prešli na príspevok na starostlivosť o dieťa, ak ich výdavky na starostlivosť sú mesačne nižšie ako 200 eur. Rodičia, ktorí majú výdavky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa vo výške vyššej, ako je rodičovský príspevok, čo je 199,60, od 1. januára po valorizácii to bude 203 aj 20 centov, už dnes poberajú príspevok na starostlivosť o dieťa. To je skôr tá vecná pripomienka.
Ale tá najpodstatnejšia pripomienka. Je tu jednoducho riziko zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu, na ktoré nemám mandát, nakoľko staré programovacie obdobie končí a možnosť čerpania prostriedkov Európskeho sociálneho fondu z nového programovacieho obdobia predpokladáme až v roku 2015.
V rámci prípravy na nové programovacie obdobie ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny intenzívne rokuje o možnosti zavedenia paušálneho príspevku, to potvrdzujem, v starostlivosti o dieťa bez potreby preukazovania výdavkov na túto starostlivosť tak zo strany rodiča, ako aj zo strany poskytovateľa, čo by vyriešilo situáciu aj administratívnej záťaže rodičov. Preto čiastočné riešenie tohto problému pozmeňujúcim návrhom v bode nepovažujeme v tejto chvíli za systémové.
A tu si dovolím možno jednu poznámku povedať mojim predchodcom na ministerstve, pánovi poslancovi Mihálovi ako exministrovi a pani Nicholsonovej ako štátnej tajomníčke v tom čase. V čase, keď ste na ministerstve boli, sa čerpal operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na 40 %, mali ste vytvorené všetky predpoklady riešiť aj túto otázku. Dnes je situácia taká, že my máme zazmluvnené výdaje na 105 %, jednoducho niet z čoho. Je tu trošku nevhodné obdobie, že staré končí. No a situácia s podpisom prístupovej zmluvy, na základe ktorej budú sa môcť čerpať prostriedky z nového programovacieho obdobia, je taká, že to reálne predpokladám a budem rád, aby to mohlo byť v druhom polroku budúceho roku. Skôr to nevidím aktuálne. Reálne mám záujem, aby nový operačný program Ľudské zdroje, ktorý by mal pod riadiacim orgánom ministerstva práce a sociálnych vecí pre budúce programovacie obdobie pôsobiť, zahŕňal aj tieto veci. Ale pokiaľ tu táto otázka nie je uzatvorená, je to všetko absolútne riziko. A jednoducho, ešte raz, ja budem mať záujem sa možno k novele tohto zákona v druhom polroku vrátiť, keď budem mať istotu, že veci sú podpísané a je ich možnosť jednoducho realizovať. Myslím si, že to je úplne pochopiteľné. Možnože nepoviem nič nového, že mám veľký hlavy bôľ, pretože z 80 % z európskych peňazí sa napr. zabezpečujú jednotlivé nástroje aktívnej politiky trhu práce. Ja budem mať veľký problém, ako tieto otázky zabezpečiť. Riešime to asi tak, že možno to 1 % preddavkov z celkového objemu prostriedkov bude musieť byť poskytnuté pre ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby sme tú oblasť aktívnej politiky trhu práce vedeli jednoducho poriešiť. Tým som, myslím si, k tomu povedal a vysvetlil absolútne všetko.
Toľko k tým návrhom zákonov, ktoré sa týkali tejto problematiky.
Čo sa týka návrhu pána poslanca Kaníka, no, pán poslanec, teraz keď si odmyslím, všetku tú diskusiu okolo ideológie, ktorá tu predtým bola, možno si neodpustím jednu vec povedať. Súhlasím s tým, že musíme motivovať všetkých tých, ktorí pracujú alebo majú záujem pracovať. S tým absolútne súhlasím. A pre to aj niečo robíme. Zvyšujeme minimálnu mzdu, aby sa oplatilo pracovať, s čím vy celkom nesúhlasíte. Ale to je cesta, ktorá tiež k tomu vedie. Zavádzame isté nové projekty, ktoré by mali umožniť dlhodobo nezamestnaným, aby sa mohli zamestnať. To znamená, sú tam odpustené prostriedky na odvodoch pre zamestnanca a zamestnávateľa. Jednoducho riešime túto otázku. Ale zas na druhej strane, áno, a tu by som to povedal tak, my nemôžeme trestať niekoho za to, že je chudobný. Čiastočne vidím a vnímam tieto veci tak. To znamená, že tu musím mať isté garancie, ktoré mi vyplývajú z ústavy a z ďalších vecí. Ale na druhej strane tu treba povedať, že prídavok na dieťa sa neodnímal ani v prípade neplnenia podmienok ustanovených zákonom. Vždy to bola otázka osobitného príjemcu. A my ho máme. A on sa týka všetkých sociálnych dávok. Naopak, teraz ponúkame v súvislosti so zákonom v hmotnej núdzi odobrať to, ale to sa týka priestupkov a opakovaného porušenia tejto oblasti, tohto zákona. Takže tam sa tie veci riešia. Opakujem ešte raz, myslím si, že úprava osobitného príjemcu je dostatočnou garanciou a výzvou a upozornením a zdvihnutím prsta pre každého jedného, ktorý by v tomto prípade mal záujem a chuť zneužiť tento príspevok, ale posudzovať to tým, aká rodina, ktorá rodina ho berie, pán poslanec, neviem si to vôbec predstaviť, že do akej miery spĺňa aj morálne a iné a ďalšie veci. Jednoducho je to príspevok, ktorý je presne určený, a preto záver je asi taký, že ja nemôžem podporiť ani ten návrh, ktorý si ty, pán poslanec, predložil k tejto problematike, i keď myslím si, môže mať istý vecný zámer a dobrý úmysel, ale pozícia ministra v súvislosti s tým návrhom je jednoznačná.
Zároveň prizývam všetkých, ktorí majú chuť sa v tom budúcom roku podieľať na tej ďalšej novele, potom keď budú jednoznačne veci jasné, ktoré sa týkajú finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu pre ďalšie programovacie obdobie, do novely, ktorú chcem pripraviť, kde chcem zohľadniť ďalšie a ďalšie veci, ktoré tu z časti boli aj pomenované.
Úplne na záver. Uchádzam sa, samozrejmá vec, o podporu novely tohto zákona. Som presvedčený, že tá novela prinesie isté pozitíva. A, samozrejmá vec, sú v nej zohľadnené aj isté veci, ktoré súvisia z aplikačnej praxe z toho predchádzajúceho obdobia. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa navrhuje upraviť poskytovanie rodičovského príspevku v záujme účelného využívania ochrany finančných prostriedkov štátneho rozpočtu.
Navrhuje sa neposkytovať rodičovský príspevok tým rodičom, ktorým v osobnej starostlivosti bolo odňaté staršie dieťa vo veku do 3 rokov alebo do 6 rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a na zabezpečenie starostlivosti o toto dieťa úrad práce, sociálnych vecí a rodiny už poskytuje rodičovský príspevok osobe, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti.
S cieľom zabezpečiť účelné využívanie rodičovského príspevku navrhujeme, aby sa ustanovil osobitný príjemca rodičovského príspevku aj v prípade, ak už bol v rodine ustanovený osobitný príjemca dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo prídavku na dieťa z dôvodu, že rodič prídavok na dieťa nepoužíval na účel, na ktorý je určený. Návrh umožňuje ustanoviť osobitného príjemcu rodičovského príspevku aj na žiadosť rodiča.
V článku II vládneho návrhu zákona navrhujeme doplnenie zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V záujme ochrany finančných prostriedkov sa navrhuje, aby oprávnená osoba bola povinná vrátiť neprávom vyplatenú sumu príspevku aj v takom prípade, ak vedela alebo musela z okolností daného prípadu predpokladať, že vyplatená suma príspevku jej nepatrí.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbore Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, bez pozmeňujúcich návrhov, resp. s istými jazykovými a legislatívnotechnickými úpravami.
Odporúčam prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Myslím si, že slušnosť vyžaduje na tie pripomienky, ktoré tu odzneli, reagovať, a ja by som rád reagoval. Chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili, a treba povedať, že vystúpili aj vecne. Snáď len zopakovať jednu vec, ktorá pri všetkých týchto sociálnych zákonoch bola, je a bude aktuálna. Sociálna politika je priamo úmerná vývoju ekonomiky. To ako, ako nikto nezmení, to nie je vždy na želaní ministra alebo poslanca, že odkiaľ pokiaľ a koľko môže dať alebo koľko by chcel dať, alebo koľko, koľko istým spôsobom limituje ten vývoj ekonomiky. Aj minister práce sa bije o "každé jedno euro" u ministra financií, čo sa týka možnosti viacerých riešení. Myslím, že som nič nového nepovedal, ale istým spôsobom som mal záujem toto ako, ako ponúknuť, pretože ten obraz bude aktuálny aj zajtra, keď budem hovoriť o ďalšom zákone a vôbec o tých sociálnych zákonoch všetkých. Nie je tu pán Mihál, nie je tu pani Nicholsonová ani pani Žitňanská, ktorí podali jeden návrh, ale aj napriek tomu vás unavím a chcem na to reagovať, pretože to pokladám za veľmi dôležité. Na prvý pohľad ten návrh znel veľmi logicky, ale ak dovolíte, ak vám toto prečítam, myslím si, že si urobíme trošku istý širší obraz. Rozdiel medzi výškou príspevku pri narodení dieťaťa a výškou jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti, vždy bol z dôvodu účelu týchto príspevkov. Jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti o dieťa sa poskytuje na podporu základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä na zabezpečenie jeho ošatenia, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa. Automaticky sa poskytuje len dieťaťu, ktoré je zverené do náhradnej starostlivosti a ktoré bolo pred zverejním ústavnej starostlivosti. V ostatných prípadoch sa neposkytuje automaticky, ale pri rozhodovaní o príspevku sa skúma, či má zabezpečené tieto potreby. Na rozdiel od biologických rodín sa na podporu náhradnej starostlivosti poskytuje po celý čas trvania náhradnej starostlivosti aj - a tu chcem v troch konkrétnych bodoch pomenovať, čo:
1. opakovaný príspevok dieťaťu v náhradnej starostlivosti na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie, bývanie dieťaťa vo výške 138,13 eura mesačne,
2. opakovaný príspevok náhradnému rodičovi na podporu vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa vo výške 175,62 eura mesačne, ktorý sa zvyšuje o 124,91 eura mesačne, ak je náhradný rodič, sa stará o tri a viac detí, ktoré sú súrodenci,
3. osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ktorý sa stará o dieťa, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté vo výške 72,36 eura.
To je odpoveď na to, prečo je ten rozdiel, lebo tu sú konkrétne pomenované čísla, ktoré keď si zrátame, dostávame úplne inú výpovednú odpoveď, ako predtým bolo zadefinované, prečo robíme rozdiely medzi biologickou rodinou a náhradnou. Nerobíme. Tá má iné nároky. Zákonné, ktoré si môže uplatniť, a tu je to úplne, úplne jasne vysvetlené. Každé dieťa v náhradnej starostlivosti má nárok aj na prídavok na dieťa vo výške 23,10 eura mesačne, ako aj na daňový bonus 21,41.
Pri zániku náhradnej starostlivosti plnoletosťou dieťaťa sa poskytuje aj jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti určený na podporu osamostatnenia sa dieťaťa vo výške 922,29 eura. Navyše príspevok dieťaťu v náhradnej starostlivosti sa poskytuje po splnení podmienok na každé dieťa, pričom príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 820 eur len na prvé tri deti podľa poradia pôrodu. Otázka výšky príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti dieťaťa je aj otázkou tak spoločenského ocenenia náhradných rodičov, ako aj otázky miery prispievania náhradných rodičov u dieťaťa v náhradnej starostlivosti na náklady, na výchovu, na zdravý vývoj v závislosti možností štátneho rozpočtu.
Sumy príspevkov náhradnej starostlivosti boli naposledy stanovené zákonom v roku 2005 za pána ministra Kaníka s účinnosťou od 1. 1. 2006. Odvtedy sa len valorizujú koeficientom valorizácie sumy životného minima. V súčasnosti výška jednorazového príspevku, ako to tu už bolo povedané vo vystúpení, je 368,19 eura a my touto novelou ho dvíhame na 500 eura, 500 eura, a keď si zrátate tie ďalšie možnosti, ktoré vyplývajú z tých opakovaných príspevkov, to je konkrétna odpoveď, prečo je tu ten rozdiel. Myslím, že som to tak konkrétne pomenoval, že by nikto nemal mať nikto pochýb o tom, že máme záujem brať inak alebo nebodaj ublížiť náhradným rodinám.
Sú tu ešte dve veci, inštitút osobitného príjemcu, pretože tu v značnej miere bola spochybnená tá rodina, aká je, čo je, a tak ďalej. Ak sa má vyplatiť príspevok do rodiny, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi prostredníctvom osobitného príjemcu, automaticky sa určí osobitný príjemca aj na príspevok pri narodení dieťaťa. Týmto vlastne eliminujeme v značnej miere tie možnosti - použijem výraz - prepitia alebo niečoho podobného prostriedkov, ktoré tu boli jemne, jemne naznačené. Tu je znovu mechanizmus, ktorý to, ktorý to ošetruje.
Pán poslanec Hlina, neviem, asi sa máme my dvaja radi, ale teraz nie. Prečo, to už tu sčasti naznačil aj pán podpredseda Národnej rady, ste nepredložil oficiálne tie vaše pozmeňujúce návrhy sem do pléna, nech sa všetci kolegovia s tým majú možnosť oboznámiť a objektívne vyjadriť k tým návrhom. Vy ste zvolil úplne inú formu. My dvaja sme vedeli, o čom hovoríme. Vy ste sa rozhodol na základe toho, že včera ste doručil na ministerstvo ten zámer, vyjadrili sa k tomu zodpovední ľudia na sekcii a povedal som vám, že nie, ísť za, za tento a jednoducho vynadať ministrovi za to, že to nebolo akceptované. Ale tu nikto alebo málokto vedel vlastne, o čom hovoríte, prečo ste to normálne nie..., štandardným spôsobom nepredložil, aby to každý mal k dispozícii? No ale, ale plénum to nemá. (Reakcia z pléna.) No dobre, ale ako oficiálne. Prečo ste ako oficiálne nepodal, nepodal ten pozmeňovací, aby to...?
A teraz konkrétne k tomu obsahu, ktorý sa, ktorý sa toho, toho ako týka. Ja v zásadnej miere, akonáhle to vždy len bude možné, už odmietam akékoľvek čestné vyhlásenia. Ako stojí to na vode. Tie čestné vyhlásenia sme uplatnili pri všetkých výnimkách, ktoré sa týkajú dohodárov, a ďalej všetci vieme, že je to ťažko skontrolovateľné, že sa to dá obísť, že niekedy je príliš formálne. To, to ako, či chceme, alebo nechceme, to si musíme tieto veci povedať. To je istý zásadný prístup, ktorý tu mám. Tým vôbec nevylučujem, že niekedy ešte životom budem dotlačený, pokiaľ ten nešťastný UNITAS nebude fungovať, lebo ten by jednorazovo všetko riešil.
Príspevok pri narodení dieťaťa slúži na čiastočné pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Finančné prostriedky na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením potrieb novorodenca pri tejto filozofii by sa na základe toho, toho vášho návrhu, by vlastne išlo o testovanie príjmu na účely vzniku nároku na tento príspevok. Ja som vám to trošku aj naznačil. Ja to vnímam ten váš návrh ako testovanie, zo zákona testovanie príjmu. Ak by sa teda k takejto filozofii pristúpilo, určite by to nestačilo na to len nejaké čestné vyhlásenie oprávnenej osoby a určite by bola ďaleko väčšia zodpovednosť na kontrolu splnenia týchto podmienok pre vznik nároku. Nebolo možné preniesť len na nejakú verejnosť, ja neviem, sprístupnenie informácii verejnosti. No ja neodporúčam. Vyjadril som sa veľmi konkrétne, len na základe nejakého subjektívneho vyhlásenia rodiča, že finančné prostriedky naozaj potrebuje, resp. nepotrebuje, to je veľmi subjektívne.
Druhá otázka. Nerozumiem zabezpečeniu účelnosti príspevku verejnou kontrolou, ktorú ste v tom bode ďalej navrhoval z verejného čestného vyhlásenia rodiča. Neviem, to bude verejnosť ako posudzovať, či, čo sa bude diať potom, keď tie peniaze dostane, že či potreboval alebo nepotreboval lacný kočík, drahší kočík, neviem. Jednoducho nepresvedčil nás a nielen mňa, ale aj mojich kolegov, ktorí majú dlhoročné skúsenosti na odbornej sekcii, tento váš, tento váš pozmeňujúci návrh, a preto ho jednoducho nepodporujem.
No a k tomu vynadaniu, ktoré tu z vašej strany ako jednoducho padlo. Ľudia nám dali dôveru. My sme zobrali na seba zodpovednosť a budeme jednoducho ten odpočet smerom k tým ľuďom aj robiť. To treba akceptovať. To je treba akceptovať, to je naša zodpovednosť. My sme si toho vedomí a ten odpočet dáme. Do akej miery nám ľudia uveria, že sme to mali úprimnú snahu robiť dobre, je, samozrejmá vec, v istom vývoji.
Pán poslanec Kaník, no, pán poslanec, ak som ťa zle pochopil v tom tvojom vyjadrení, nemám problém sa ospravedlniť. Ja som to vnímal tak, ako som tu neformálne reagoval. Ak je to inak, ja sa ospravedlňujem, ale osobne som vnímal to tvoje vystúpenie ako predvolebné vystúpenie pred župnými voľbami, osloviť istú časť ľudí. Tento názor mi nikto nezoberie, ale nemám problém povedať aj to ospravedlňujem sa, i keď, ešte raz, vnímam stále to vystúpenie ako populistické vystúpenie pred voľbami, a populistami vás už raz už váš kolega nazval, keď ste neakceptovali niektoré návrhy, myslím teraz pána poslanca Mihála, vtedy ešte ako ministra, ktoré predkladal, ja by som bol veľmi nerád, aby som toto tu často opakoval, ale to je vnútorná záležitosť v tejto chvíli skôr opozície.
Samozrejmá vec, uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona. Som presvedčený, že bude prínosom v reálnej praxi, pretože vychádza z istých aplikačných zistení, a každopádne tá novela upresňuje a myslím si, že dáva ďalšiu perspektívu. Tým vôbec nevylučujem, že podobná novela môže o rok, o dva prísť, pretože sociálna oblasť je v istom vývoji. Akonáhle by boli k dispozícii minimálne ročné zúčtovanie odvodov, pokiaľ by fungoval UNITAS, som presvedčený, že viem úplne inak, vôbec k celému systému štátnych sociálnych dávok pristúpiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom návrhu právneho predpisu, ktorý sa týka návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, je nanovo upraviť podmienky nároku v súčasnosti poskytovaného príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k tomuto príspevku a naďalej upraviť možnosť raz ročne poskytovať príspevok pri starostlivosti o viac súčasne narodených detí.
Navrhuje sa zlúčiť v súčasnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa k príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa do jednej štátnej sociálnej dávky, ktorou je príspevok pri narodení dieťaťa. Výšku príspevku sa navrhuje ustanoviť v dvoch sumách podľa poradia pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo, a to z prvého až tretieho pôrodu a zo štvrtého a ďalšieho pôrodu.
Vzhľadom na skúsenosti z praxe a skutočnosť, že príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa sa poskytuje až v prípadoch, keď centrum záujmov rodiny nie je v Slovenskej republike, ale trvalý pobyt na území Slovenskej republiky si oprávnená osoba nezrušila, navrhuje sa za podmienku nároku ustanoviť aj bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. Za oprávnené osoby pri príplatku pri narodení dieťaťa sa navrhuje považovať len biologických rodičov dieťaťa. Naďalej sa prednosť nároku na príspevok pri narodení dieťaťa ponecháva matke dieťaťa, u ktorej sa dá jednoznačne určiť poradie pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo. Pre deti, ktoré sú zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov do 6 rokov ich veku, ktorým doteraz nemohol byť poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa, sa navrhuje umožniť podľa zákona o príspevku a na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa poskytnúť jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.
V článku II sa navrhuje doplnenie zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti, o spracovávanie osobných údajov, informačných systémoch ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a informačných systémoch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú v tejto oblasti uvedené v osobitných predpisoch.
V záujme odbremenenia oprávnených osôb o predkladanie takýchto údajov, ktoré sa už nachádzajú v dostupnom informačnom systéme verejnej správy, sa navrhuje, aby ministerstvo, ústredie práce a úrady práce mali možnosť tieto údaje získať a aby mali možnosť zaznamenávať osobné údaje na nosič informácií. Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Navrhuje sa náhradnú starostlivosť rozšíriť o deti zverené do predosvojiteľskej starostlivosti alebo zverenej fyzickej osobe predbežným opatrením súdu, ak súd už koná v predosvojiteľskej starostlivosti. Touto úpravou sa zabezpečí, aby prostredníctvom jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti bolo možné pre tieto deti poskytnúť náhradu za súčinnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a v gestorskom Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Pripomienky, spresnenia a jazykové úpravy uvedené v spoločnej správe odporúčam podporiť. Uchádzam sa o podporu návrhu novely zákona v druhom čítaní.
Skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Čaploviča.
"Vážená pani poslankyňa, vami položená otázka nie je formulovaná jasne. Národný projekt sa zameriava na to, aby pedagogickí a odborní zamestnanci v praxi efektívne využívali aktivizujúce metódy vo výchove a vedeli tak výrazne prispieť k eliminovaniu výchovných problémov. Jedným z najdôležitejších aspektov pri využívaní aktivizujúcich metód vo vzdelávaní je, že žiak získa nové poznatky a skúsenosti prostredníctvom zážitku a reflexie vlastného konania alebo postoja. Tento projekt prináša inovovanie profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov.
Garantom odbornej realizácie národného projektu aktivizujúceho metódy vo výchove je hlavná odborná pracovná skupina, ktorú tvoria zamestnanci prijímateľa, t. j. MPC. To znamená, že za odborné garantovanie využíva MPC svoje vlastné existujúce interné kapacity. To bol aj dôvod, prečo práve MPC je prijímateľom tohto národného projektu. MPC má viac ako 20-ročné skúsenosti vo vzdelávaní pedagogických a odborných zamestnancov. Okrem hlavnej odbornej pracovnej skupiny pôsobia v národnom projekte aj ďalšie pracovné skupiny. Každý typ školy a školského zariadenia má vytvorenú pracovnú skupinu. Členmi pracovných skupín sú externí experti, ktorí poznajú situáciu v teréne. Vzdelávanie je tak sprístupnené reálnym potrebám škôl a školských zariadení. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky považuje implementáciu tohto národného projektu za bezproblémovú."
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, chcem pekne poďakovať za diskusiu, ale aj aktívnu, by som povedal, spoluúčasť pri formovaní konečného znenia novely zákona o sociálnom poistení aj v priebehu, priebehu rokovania jednotlivých výborov. Tu treba povedať, že moji kolegovia s viacerými návrhmi poslancov rokovali aj mimo výborov. To znamená, že tu chcem povedať, že zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bol maximálny záujem o spoluprácu a o znenie zákona, ktorý by v maximálnej miere ten pôvodný zámer, zámer vystihoval. Myslím si, že ten pôvodný zámer som jasne definoval vo svojom úvodnom vystúpení.
Tu chcem jednoznačne podčiarknuť, čo možno nezaznelo, že vláda Slovenskej republiky sa zaviazala stabilizovať aj podnikateľské prostredie v nemalej miere záujmom znižovať administratívnu záťaž. My sme veľmi konkrétne k tejto novele zákona navrhli, v čom chcem pomôcť samostatne zárobkov činným osobám. Myslím si, že to je aj na základe môjho osobného rokovania s predstaviteľmi zväzu, aj komory živnostenskej vítané, podporované, pretože to v značnej miere to, čo ponúkame z hľadiska povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia v súvislosti samostatne zárobkovými činnými osobami, pomáha, pretože im riešime problémy, s ktorými sa dlhodobo stretali a som veľmi tomu ako rád, že to aj oni samotní vítajú. Myslím, že to oceňuje aj opozícia, že pomáhame v značnej miere. Týka sa to aj materskej a rodičovskej dovolenky a istých opatrení, ktoré táto novela zákona rieši. Samozrejmá vec rieši aj otázku postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovne. Myslím si, že s tým, že to chceme riešiť iba cez právnické osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, dávame jasne na vedomie, že k čomu a ako majú tieto veci smerovať. To znamená, za celé tie priority, ktoré sme postavili, aj, aj jednotlivé pripomienky, ktoré zazneli, ešte raz chcem pekne poďakovať.
Teraz, ak dovolíte, by som sa rád venoval konkrétne aj niektorým návrhom zákonom, ktoré tu zazneli, i keď viacerí páni poslanci, ktorí vystupovali, tak trošku vo svojom vystúpení aj možno cítia po konzultácii s mojimi kolegami o tom, ako niektoré niektoré veci dopadnú, asi aké zaujmem stanovisko. Tie stanoviská som po konzultáciami s mojimi kolegami z vecnej sekcie ohodnotil, alebo alebo navrhujem pre hlasovanie asi nasledovne.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pána pána Mihála, myslím ten, ktorý sa týka tých troch bodov, kde žiadal osobitne, osobitné hlasovanie. K tomu prvému bodu myslím, že je veľmi konkrétne a jasná odpoveď. Rozpočítavanie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činných osôb na počet mesiacov výkonu samotnej zárobkovej činnosti, tento údaj Sociálna poisťovňa nemá k dispozícii, teda nie je objektívny a nevie ho ani skontrolovať a z toho titulu ani nie je možné o ňom uvažovať. Myslím, že to je úplne jasná odpoveď. Čo sa týka toho bodu 2, rozrátavanie, v podstate sa to dotýka, dotýka tejto oblasti. No, pán Mihál častejšie otvára tie otázky, ktoré sa týkajú dohodárov a istých výnimiek. Ja vôbec nechcem ako absolútne túto otázku zamietnuť. Naopak, ako deklarujem, pokiaľ bude funkčný Unitas a budeme jasne poznať veci, som pevne presvedčený, že sa vrátime, ja tiež nemám celkom dobrý pocit, možno, že ozaj nejakí tí športovci, tréneri a a proste tí ľudia, ktorí sa pohybujú okolo tohto, by mohli byť istým spôsobom zvýhodnení. Opakujem ešte raz, ako náhle bude k dispozícii systém a nebudeme potrebovať čestné prehlásenia, ktoré sú často ako pofidérne alebo môžu byť pofidérne, som presvedčený, že sa k tomu vrátime.
Rozdiel medzi brigádnikmi do 18 rokov a nad 18 rokov, o nich definuje Zákonník práce. Neplnoletá osoba môže vykonávať a robiť len určité práce a za to má určitú mzdu. To znamená, že to rozdielne ohodnotenie tej brigádnickej činnosti študentov do 18 rokov a nad 18 rokov má aj svoj praktický a pragmatický význam. Opakujem však ešte raz, že hlavný dôvod súvisí s tým, že, že keď bude hotový, hotový systém Unitas opätovne sa k tomu vrátime. V tejto chvíli nepodporujem prijatie týchto, týchto pozmeňovacích návrhov pána poslanca Mihála.
Pani podpredsedníčka Jurinová, ona v podstate aj, aj uviedla vo svojom vystúpení, že niektoré veci konzultovala s mojimi kolegami, áno. My v prvom rade máme záujem prijať veci a komplexne riešiť, lebo ony majú z časti aj reálny opodstatnený zámer, ale nie je ich možné vytrhávať a riešiť ich individuálne, riešiť len nejakú istú skupinu osôb, v tomto prípade vdovcov, pretože tu vznikol istý, istý nárok v nejakom období, to je ten dátum 1. 1. 2004.
My musíme, keď tak, ako riešiť otázku aj, použijem výraz "starých vdov" a vdovcov, jednoducho komplexne. To je hlavná odpoveď pre tento návrh, ja ho, ja ho vítam a každopádne si myslím, že tie veci viaceré budeme možno vedieť zužitkovať a o zohľadniť v tej pripravovanej novele, ktorú v rámci toho komplexného riešenia my chceme jednoducho akceptovať. Prizývam pani podpredsedníčku, keď budeme na tom robiť, bude vítaná, môžeme veci a návrhy jej, jej konzultovať. Toľko k tomu prvému návrhu.
K tomu druhému návrhu, obdobne tiež nerieši tú otázku komplexne, nerieši celé obdobie, počas ktorého bolo možné v súbehu pracovať a zároveň poberať starobný dôchodok za obdobie, preto ako nesúhlasíme s tým, aby sa aj tento pozmeňovací návrh z pohľadu ministerstva práce a sociálnych vecí podporil.
Čo sa týka pána poslanca Novotného, áno, absolútne ste vystihol, o čo nám išlo v súvislosti s pevnou čiastkou riešenia, riešenia dôchodkov. Mali sme tak trošku záujem sa ešte vrátiť možno niekde aj k starodôchodcom, lebo to je tá skupina dôchodcov, ktorá je na tom najhoršie, vzhľadom na zmeny, ktoré boli prijaté v roku 2004 a nie úplne dôsledne boli títo ľudia riešení, ani kompenzovaní a mali len tú smolu, že niekto išiel o rok alebo o mesiac skôr alebo neskôr do dôchodku. Sčasti s tým vyrovnávame tieto veci.
Áno, a je tu objektívne záujem nerozťahovať tie nožnice medzi najmenšími a najväčšími dôchodkami, ale naopak, ako riešiť to radšej pevnou sumou, aby rovnakú sumu dostali aj v tomto prípade čo percentuálne pre tie najnižšie skupiny, znamená sedem, 8 % a na rozdiel od tých tisíc a viac poberajúcich dôchodok je to, je to ďaleko menej. Takže absolútne súhlasím, toto sme s tým sledovali, my sa k tomu hlásime. Hovorím, je to dočasné riešenie. To nie je stabilné riešenie, ono aj z hľadiska jednotlivých rokov má istú, istú výbehovú fázu. To znamená, že z toho titulu akékoľvek ďalšie riešenia, ktoré by popierali súčasnú zásadu, platnú zásadu ohľadom valorizácie a vyplácania samotných dôchodkov nie sú aktuálne, lebo toto je dočasné špecifické riešenie, vzniklo po dohode s Jednotou dôchodcov Slovenska aj kresťanskými seniormi a všeobecne je prijaté . To znamená, na základe toho sa uplatňuje a hovorím ešte raz, má má istú konkrétnu rozvrstvenú, rozvrstvenú aj časovú aj obsahovú rovinu v priebehu toho ďalšieho, ďalšieho obdobia.
No a čo sa týka samotného toho spôsobu valorizácie, pán poslanec, je to výsledok pôsobenia pána poslanca Kaníka, platí to od roku 2004. Doteraz to nebolo zmenené, my to ani v tomto období nemáme záujem meniť, opakujem ešte raz, pevná čiastka je dočasné riešenie, ako náhle skončí, bude pokračovať tá štandardná situácia valorizácie dôchodkov. Toľko asi k tomu vášmu návrhu.
Čo sa týka, týka odvodovej úľavy. Nové opatrenia, hlavne pán Mihál niektoré veci spomenul vo svojom vystúpení. Ja sa vôbec netajím, že v tomto návrhu môžu byť aj isté riziká. Ale podstata je tá, aby dlhodobo nezamestnaní, ktorí minimálne 12 mesiacov sú vedení na úrade práce, ja len pripomínam, je tam viac ako 40-tisíc osôb, ktoré viac ako 6 rokov sú tam evidované, mali opätovne šancu získať pracovné návyky a vrátiť sa do pracovného, do pracovného pomeru. Toto je hlavný zámer. Toto je hlavný zámer a k tomuto zámeru jednoducho vychádza aj ten návrh, ktorý poníma aj veci kontroly z hľadiska Sociálnej poisťovne prípadne Národného inšpektorátu práce. Treba povedať, že podobne sme postupovali aj pri projekte zamestnávania mladých, ten projekt sa veľmi osvedčil, 9-tisíc mladých ľudí našlo prácu prostredníctvom tohto projektu. Pokračujeme v ňom ďalej, som pevne presvedčený, že, že nebude zneužitý zo strany, zo strany zamestnávateľov, ale jednoznačne vzhľadom na tie pripomienky pripúšťam, že
po prvé, je na rozhodnutí zamestnávateľa, akú formu pracovnej zmluvy uplatní, či to bude doba určitá alebo neurčitá, to mu umožňuje Zákonník práce.
A druhá vec, ktorú by som chcel v súvislosti s tým povedať, že my sledujeme aj iné veci. Reálne predpokladám, že realizáciou tohto projektu sa zníži čierna práca. Poviem to veľmi jednoducho, asi nebude stáť za to riziko pre mnohých zamestnávateľov, aby pri takomto projekte naďalej zamestnával načierno niektorých pracovníkov, ale zlegalizuje ten stav, o čo nám tiež v tomto prípade samozrejmá vec, že ide. Reálne predpokladáme, že sa znížia aj dávky v hmotnej núdzi, lebo viacerí z nich sú poberatelia, to znamená, tie efekty sú tam ďaleko, ďaleko väčšie .
No a možno treba povedať ešte jednu vec, že nezavádzame ani nejakú bulharskú novú konštantu, ktorá tu bola aktuálna v súvislosti so živnostníkmi. Tých 60 % z priemernej mesačnej mzdy na Slovensku je konštanta, ktorú používa celá Európska únia, ona v podstate, v podstate my sme ju len prebrali do našich, do našej, do našej legislatívy. To znamená, že vychádza z dnešných prepočtov, je to na maximum 536 eur. To znamená, to je tá vrchná sadzba, ktorej sa to bude ešte, bude ešte týkať. Takže, toto pokladám za dôležité k tejto, v tejto fázy pomenovať. A v nemalej miere riešime tri rizikové skupiny, ktoré z pohľadu nezamestnaných máme. Jedna vec je mladí ľudia, pomenoval som projekt, druhá vec je, je dlhodobo nezamestnaní, toto je, toto je konkrétna odpoveď alebo podaná ruka smerom k nim. A tretia skupina sú občania nad 50 rokov. Tu je pripravený ďalší projekt, ktorý spolu so samosprávami pripravujeme teraz a ešte v priebehu tohto roku by mal byť aktuálny, aby sme pomohli tým, ktorí sú nad 50 rokov nezamestnaní, sa zamestnať za istých podmienok, výhodných pre, hlavne pre samosprávu v súvislosti s ich zamestnaním.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pani poslankyne Tomanovej, samozrejmá vec, že v maximálnej miere súhlasím. Som veľmi rád, dokonca by som povedal, že som šťastný, že aj takúto pozitívnu správu môžem vyslať smerom, smerom k dôchodcom. Ak dovolíte, starobný dôchodok vzhľadom a valorizáciu a čísla z toho vyplývajúce, to znamená vývoj miezd a vývoj cien sa zvyšuje pre budúci rok o 8,8 eura, predčasný starobný dôchodok o 8,9 a práve preto bol záujem, aby sme riešili aj vianočný dôchodok alebo vianočný príspevok. V roku 2013 je to čiastka 483 eur, ktorej sa týka ako maximálnej sadzby dôchodcov, ktorí ho budú poberať, on sa pohybuje od 38 eur až do 66,39 eura a my týmto návrhom navrhujeme každý jeden vianočný dôchodok navýšiť o 8,61 eur. Pre vašu informáciu bude sa to celkove týkať 1 156 780 oprávnených osôb, ktoré poberajú vianočný dôchodok, z toho 136 047 z pásma 1, to je to pásmo životného minima a zvyšok, zvyšok je z toho druhého pásma, ktoré zodpovedá tým 60 percentám priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Celkový objem, ktorý na to predpokladáme, že bude vynaložený, sa pohybuje do čiastky 10 mil. eur. Toľko možno na dopovedanie.
No a súhlasím a v maximálnej miere podporujem a tým dávame aj jednoznačne na vedomie, že aj pokiaľ opoziční poslanci prídu s návrhom, ktorý je pre pre vládnu zostavu prijateľný, vieme ho podporiť. Je to napríklad po druhýkrát návrh pána poslanca Mihála s pánom poslancom, s poslancom Podmanickým. Podporuje riešiť vecnú otázku, vylepšuje zákon a každopádne by som bol rád, aby ten pozmeňovací návrh bol podporený. Toľko z mojej strany úplne na záver, chcem vás poprosiť o podporu novely tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiada sa mi povedať, že jedna vec ľahšia ako druhá, ale to je údel rezortu práce a sociálnych vecí. Preto mi dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 a niektoré ďalšie zákony, ktoré s ním spolu súvisia, ktoré sa týkajú, týkajú problematiky sociálneho poistenia.
Vládnym návrhom zákona sa zmení v niektorých prípadoch doterajší systém, ktorý súvisí so znížením administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb, zlepšenie postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa a úprava postupu vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou.
Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala stabilizovať podnikateľské prostredie a to najmä znižovaním administratívnej záťaže. Preto sa navrhuje zrušiť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a zaviesť povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť samostatne zárobkovej osobe vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného. V súvislosti s aplikačnými problémami posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na základe registrácie tejto osoby u správcu dane sa navrhuje aj zmena spôsobu posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Status takejto osoby bude priamo závisieť od dosahovania príjmov a výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a nie od registrácie tejto osoby u správcu dane, čo rovnako prispeje k znižovaniu administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb.
V súvislosti so zavedením platenia poistného aj z dohôd dochádza k situáciám, kedy si osoby starajúce sa o deti privyrábajú počas materskej a rodičovskej dovolenky na dohodu, z ktorej ale majú nízky príjem a tento im negatívne ovplyvňuje vyššiu dávku v nezamestnanosti, ak po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky prídu o prácu a sú odkázaní na dávku v nezamestnanosti. Preto sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje vylúčiť príjmy dosahované v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvňujú denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky.
Poskytovanie rôznych benefitov zamestnávateľom počas poberania nemocenských dávok taktiež negatívne ovplyvňuje nárok zamestnanca na nemocenskú dávku, preto sa navrhuje umožniť poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaným v období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonávanú v období trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky. V oblasti vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zrušiť možnosť postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovni na inú osobu, okrem právnickej osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu umožniť povoliť splátky dlžných súm aj na pohľadávkach na dávkach a zvýšiť diskontnú úrokovú sadzbu pri povolení splátok dlžných súm poistného na trojnásobok ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. V záujme vykrývania deficitov základných fondov najmä v starobnom, z vlastných prostriedkov Sociálnej poisťovne sa navrhuje zaviesť automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku z správneho fondu do rezervného fondu solidarity.
Súčasťou návrhu zákona je aj predĺženie obdobia presúvania disponibilných finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky s predchádzajúcim súhlasom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a predĺženie obdobia doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie do konca roku 2017. Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014, okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zvýšenia administratívneho zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb, pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo, výbore pre financie a rozpočet, ústavnoprávnom výbore, na ktorých neboli uplatnené pripomienky. V gestorskom Výbore Národnej rady pre sociálne veci s odporúčaním prerokovať ho v druhom čítaní, pričom v gestorskom výbore boli k nemu prijaté dva pozmeňujúce návrhy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jána Podmanického a to vo vzťahu právnej úpravy oslobodenia zamestnávateľa a zamestnanca od platenia odvodov na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti a na zdravotné poistenie po dobu 12 mesiacov, ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
Po druhé, povinnosti Sociálnej poisťovne poskytovať na základe žiadosti ustanoveným subjektom údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov upravovaných, upravujúcich poskytovanie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.
S obidvoma pozmeňujúcimi návrhmi sa v plnej miere stotožňujem a prosím Národnú radu Slovenskej republiky o podporu uvedených pozmeňovacích návrhov a predloženého, v predloženom vládnom návrhu zákona.
Chcem pripomenúť, že boli o nich informovaní aj všetci sociálni partneri, jak zamestnanci, tak zamestnávatelia vyjadrili s ich návrhom súhlas. Udialo sa to aj na Rade solidarity a rozvoja a podobne reagovala pozitívne aj Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky.
Skončil som, pani podpredsedníčka.