Videokanál poslanca

14.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. No, priznám sa hneď v úvode, že čakal som, že bude relatívne ostrá a možno odborná diskusia, že budeme sa baviť a polemizovať o tom, čo by v tomto zákone malo byť alebo nemalo byť, ale vôbec som nepredpokladal, že tá diskusia bude toľké vyliatie špiny a žlče na predkladateľa tohto zákona. Nečakal som to, hovorím to veľmi úprimne, pretože toto nie je politický, to nie je zákon o pravici, o ľavici, to je o konkrétnych ľuďoch, v konečnej miere raz tí dôchodcovia, ak dožijeme, budeme všetci a bude sa nás to bezprostredne dotýkať. To znamená, že toto ma veľmi nemilo prekvapilo, do istej miery beriem, že je tu nejaká volebná kampaň, máme niečo za sebou, všeličo som počul aj ja, nechcel som na to reagovať, že tu jeden z prezidentských kandidátov sľuboval minimálny dôchodok 500 eur. Panebože, bodaj by išiel a nech robí ministra, zajtra ho pustím a zatlieskam mu, ale všetci dobre vieme, že je to hlúposť, že je to podvod, že; pán Procházka to sľuboval, aby ste, keď sa konkrétne... Po prvé prezident to nemôže ovplyvniť a po druhé to vychádza z nejakých reálnych možností, myslím, že nikto, kto tu sedí a trošku do týchto vecí vidí, vidí, ako tomu nemôže uveriť. Ale nechcem o tomto hovoriť, ani sa nechcem vracať ku kampani, ako niektorí tú kampaň začali rozoberať, chcem sa vrátiť k meritu veci.
Od začiatku nástupu nového vedenia rezortu sme mali jeden zo základných záujmov predniesť a dotiahnuť celý komplex reformy celého dôchodkového systému. I keď to slovo reforma ja nerád používam, pretože vy ste ho trošku zneuctili, to meno reforma, v tom predchádzajúcom období v tej pozícii. Veľa reforiem ste hlásili, ktoré skôr boli deformy ako reformy, ale ponúkli sme rozmer novely prvého piliera, druhého piliera, tretieho piliera. Môžeme sa baviť, do akej miery to splnilo očakávania, ale chcem povedať jednu vec, neboli sme populisti, chovali sme sa zodpovedne. V prvom pilieri sme prijali určite nie populistické, ale potrebné, reálne veci. V konečnej miere boli ocenené aj z opozičného tábora. Druhý pilier bol nevyhnutný. Táto novela, dnešný stav to v značnej miere potvrdzuje, že tie úpravy, ktoré sme urobili, boli nevyhnutné a - čo chcem podotknúť - nepostupovali sme tak, ako postupovali vaši politickí partneri združení v Európskej ľudovej strane, ktorí to jednoducho zmietli zo stola a zrušili. Podpredseda Európskej ľudovej strany, premiér v Maďarsku, ako postupovali Poliaci a vlastne Česi nikdy nič ani nezaviedli a zdá sa, že ani nezavedú minimálne pre nejaké najbližšie obdobie.
My sme sa chovali zodpovedne a mali sme záujem upraviť tie pomery a dosiahnuť taký stav, aby ľudia, ktorí tam do toho druhého piliera jednoducho išli, neboli oklamaní. Oni čiastočne oklamaní boli, lebo ja dnes predkladám návrh zákona, ktorý hovorí o výplate dôchodku. Tento návrh zákona mal byť v takejto podobe predložený vtedy, keď sa robil tvrdý nábor do druhého piliera. Vtedy boli ľudia zavedení, dostali sa tam mnohí, ktorí tam nemajú čo robiť. Zvýrazňujem a potvrdzujem to. Z príjmového a vekového hľadiska. Nehovoriac o tom, bolo tu povedané, myslím, že pán Švejna naznačil, že Svetová banka dosť apelovala. No my sme od Svetovej banky zobrali aj veľmi veľký úver na nábor tých ľudí do druhého piliera. Aj to bolo možno ústretové gesto ku Svetovej banke, ale k veci.
Anuita, výplata dôchodkov z druhého piliera, aby to bolo dosť zrozumiteľné, aká je základná filozofia tohto zákona, pretože z toho sa všetko ostatné odvíja. Účel zákona: zabezpečiť spolu s prvopilierovým stavebným poistením príjem sporiteľovi v starobe. To je hlavná litera zákona. Ak by som sa mal vrátiť k Ústave Slovenskej republiky, čl. 39, tá hovorí: "Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe". Opakujem, v starobe.
To znamená, znova hovoríme o dôchodku, to znamená, že akceptovanie akejkoľvek pripomienky, ktoré by bolo proti tomu, tejto filozofii, by bolo v úplnom rozpore so zámerom predkladateľa vzhľadom k tomu, že staroba nie je posudzovaná ako moment v čase, kedy jednotlivec alebo ten, ktorý odchádza na dôchodok, nadobúda dôchodkový vek, ale trvanie, to je proces, 19 rokov je priemer, môžu byť takí, čo môžu 40 rokov sa jednoducho dožiť a samozrejmá vec, že im to doprajeme. To znamená, to je proces, to je doba. My nemôžeme hovoriť o nejakom jednorazovom akte, ktorý by sa mal udiať v čase, keď dôchodca odchádza na dôchodkový vek, a teda aj do dôchodku. To znamená, prioritne zabezpečiť, aby poberatelia z dôchodku z druhého piliera počas celej doby staroby, to znamená doživotne, mali šancu poberať prislúchajúci dôchodok aj z druhého piliera. To je alfa a omega. Z toho vychádzame, na tom je postavená základná myšlienka a celá línia a práve preto sme pristúpili k tomu a ja potvrdzujem to, čo tu viackrát bolo povedané.
Ja som predkladateľ, nie som tvorca toho zákona. Určili sme zodpovedných ľudí z ministerstva, štátny tajomník Burian manažoval istý proces spolu s generálnou riaditeľkou Kolesárovou a s jej ľuďmi zo sekcie a, samozrejmá vec, s legislatívcami, ale sme dali dohromady pracovnú skupinu, ktorá, opakujem ešte raz, Sociálna poisťovňa, Národná banka Slovenska, Konfederácia odborových zväzov, poisťovne a dôchodcovské správcovské spoločnosti, agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, Štátnej pokladnice, akademická obec, ekonomické fakulty boli zastúpené, no a samozrejme, v neposlednom rade ministerstvo financií a ministerstvo práce. To znamená, toto nie je náhoda, že takýto veľký komplex ľudí sa podieľal na príprave tohto. To len potvrdzuje, áno, ja som predkladateľ, toto sú tvorcovia za výdatnej pomoci ľudí z odborných sekcií ministerstva práce, sociálnych vecí. To znamená, aj tu ponúkam ten rozmer, nie pravo-ľavo videnie, ale reálne, odborné, potrebné, vychádzajúc z toho, že by táto novela nemala byť, teda tento zákon nemal byť novelizovaný vždy, keď sa mení nejaká politická garnitúra. Veď tu treba dať nejaké garancie a záruky pre tých, ktorí v tom druhom pilieri sú, aby vedeli, podľa čoho im tie dôchodky budú jednoducho vyrátavané.
Áno, otvorili sa tu viaceré veci a treba povedať, že pre mňa zo začiatku bola trošku prekvapujúca, ale potom ani veľmi nie tá diskusia, hlavne medzi opozičnými poslancami. No a v konečnej miere, nemám problém to povedať. Do istej miery som cítil možno aj nejakú osobnú urazenosť pána poslanca Švejnu spred desiatich rokov, keď vtedy ako generálneho riaditeľa sekcie dôchodkového vtedajší minister Kaník odvolal a dal tam niekoho iného, ale prosím vás, riešte si to niekde inde, nie pri Richterovom návrhu, ktorý rieši to, čo ste vy pred desiatimi rokmi celkom nedotiahli, a to nie je len toto. Veď opravujeme a riešime čo, boli spomínaní starodôchodcovia, novodôchodcovia.
Áno, ministerka Tomanová dvakrát otvorila tú otázku, sčasti vyrovnávala. My vieme, že doteraz tá otázka nie je celkom poriešená, čuduj sa svete, zaznieva hlas z opozičných lavíc, zo strany MOST-u - HÍD, že ideme dať ústavné podanie na zákon, ktorý sami ste schvaľovali a pred desiatimi rokmi nadobudol účinnosť. Pre mňa je to dosť prekvapujúce, možnože až smiešne a dalo by sa pokračovať. My ideme opravovať ďalšie veci, vdovy, vdovcovia.
Vieme, že tieto otázky spred 2004. a po 2004. nie sú stále vysporiadané, že je tam problém, je tam disproporcia, musíme to riešiť. Dalo by sa pokračovať ďalej, teda invalidných dôchodcov sme poriešili vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu veľmi rýchlo. Mohol by som ísť ďalej, pretože pani podpredsedníčka Jurinová otvorila aj otázku silových zložiek. Otázka, ktorá, treba povedať, to nevzniklo dnes. Prvé rozhodnutia Najvyššieho súdu boli v roku 2011. Pán Lopatka a môj predchodca pán Mihál to neriešili. Dnes už, keď máme kopec rozhodnutí Najvyššieho súdu, sú tu judikáty, no tak my to musíme riešiť, ale to nie je naše maslo na hlave. Dôsledky riešime, pretože v tejto chvíli, keď sú tu nejaké judikáty, i keď pre mňa, samozrejmá vec, trošku čudné, pretože zákon jednoznačne hovorí, že podmienka na výplatu dôchodku je desať rokov sporenia, pardon, desať rokov poistenia. No ale Najvyšší súd povedal, že v zmysle ústavy nie je potrebných desať rokov, že stačí neobmedzený počet, aby už mal nárok. Je to možno trošku prekvapujúce, ale je tu fakt, minister a ľudia okolo nemôžu nič iné, len na to reagovať. Áno, pripravujeme nejaký zákon, ktorý dá toto do istého súladu s odôvodnením Najvyššieho súdu. Nič iné v danom, v tomto, v tejto situácii nemôžem. Ale znova, možno reagujem mimo toho, ale toto všetko tu bolo pospomínané. Urobili sme z celej tej problematiky, ktorú som tu ponúkol, dosť veľký guláš.
Ale teraz, ak dovolíte, chcem sa sústrediť, sústrediť na tú najdôležitejšiu vec, ktorá súvisí s tou kritikou, a to je otázka programového výboru, resp. štvornásobok životného minima. Možno budem trošku, trošku k tejto problematike viacej hovoriť, ale hneď poviem to, čo som pripravený povedať aj na záver. Je tu ešte druhé, tretie čítanie. My sme pripravení, ak dostaneme argumenty, zdôvodnenia, ktoré presvedčia o tom, k tejto problematike sme pripravení sa vrátiť. Možno by sme v tom prípade, ak by sa išlo dole, rozmýšľali o indexizácii, ale to sú veci, ktoré sú otvorené, ale sme pripravení hovoriť, ale pre túto chvíľu to nie je rozhodnutie ministerstva. To je istý kompromisný návrh všetkých tých zainteresovaných v tom riadiacom výbore a v tej expertnej pracovnej skupine. Už tam bol prijatý nejaký kompromis, pretože tie názory, tie sa veľmi široko pohybovali, a treba povedať, že nie uletene. Dnes sú v Európe systémy, ktoré sa podobajú nášmu dôchodkovému sporeniu, či je to druhý, alebo aký pilier, kde sa nepripúšťa akýkoľvek programový výber. Sú zase aj také, ktoré áno, za istých okolností, ale vždy je primárna filozofia zákona postavená na doživotnom dôchodku. Niet krajiny, ktorá by mala iný systém.
To znamená, skôr hovorme o základnej filozofii a akýkoľvek predčasný výber alebo programový výber je skôr istá, isté špecifikum, ktoré musí byť jednoznačne pomenované a aj podmienené možnosťami, za akých okolností by malo byť, malo byť umožnené. Druhý pilier nie je doplnkom, žiadnou nadstavbou k prvému pilieru, je súčasťou povinného dôchodkového systému. Dôchodky z prvého piliera budú mať sporitelia z dôvodu účasti v druhom pilieri krátené. Samozrejmá vec, že tú nejakú stratenú, krátenú časť má pritom nahradiť práve dôchodok z druhého piliera, a to počas celej staroby, teda doživotne. To znamená, čo chcem povedať, to je to, súčet. Je to súčet, ktorý tu jednoducho je potrebné, potrebné vnímať. Príspevky do druhého piliera, rovnako ako poistné do prvého piliera sú do 100 % daňove zvýhodnené. To je potrebné jednoducho mať na zreteli, túto skutočnosť, pri viacerých tých návrhoch, ktoré tu boli ponúknuté, tak ako prvý pilier aj druhý pilier je daňovo zvýhodnený. To je veľmi dôležitý argument, ktorý je potrebné, a myslím, že v tých odborných kruhoch a debatách, ktoré aj s opozičnými poslancami boli vedené, táto otázka bola veľmi vážne rozdiskutovaná a v konečnej miere všetkými akceptovaná. Preto som trošku prekvapený, že táto oblasť, táto otázka je tu dnes opätovne otvorená, pretože ja som si myslel, že sme sa vzájomne tu v tomto prípade, v prípade pochopili.
Rovnako zo žiadnych dôchodkov, ktoré z druhého piliera navrhujeme vyplácať, sa nebudú teda platiť dane, čo je logické, tak ako tomu nie je ani v prípade, v prípade prvého piliera. Možno si treba postaviť otázku, je spravodlivé požadovať od daňovníkov, aby za celé, aby cez daňové úľavy skladali na, peniaze na ruku? Skúsme si postaviť aj túto otázku. Lebo tá z tej prvej otázky ako veľmi konkrétne vyplýva. Moja odpoveď je: z čoho má dôchodca žiť po tom, ak si peniaze cez programový výber minie? Len skráteného prvého pilierového dôchodku? Všetci hovoria, že dôchodky z prvého piliera sú nízke, a teda nekrátené, a že sa z nich nedá vyžiť. Myslíte si, že keď sa budú krátiť, budú vyššie? Úplne logická otázka.
Kritici na jednej strane tvrdia, že prvý pilier je neudržateľný, áno, preto sme robili niektoré zmeny. Nevylučujem, že prejde 10 alebo niekoľko rokov a vzhľadom na vývoj a demografiu a ďalšie veci sa možno bude musieť znovu vstúpiť do tejto problematiky. Vzápätí však tvrdia, že dôchodcovi postačuje doživotný dôchodok z oboch pilierov vo výške možno dvoch, dvojnásobku životného minima podľa, podľa tých návrhov, ktoré tú zaznievali z opozičných lavíc, čo je možno tých 400 eur. Zvyšok dôchodkových úspor stačí jednorazovo vyplatiť? Nezdá sa vám, že požiadavka čo najvyšších dôchodkov a zároveň požiadavka vyplatenia veľkej časti nasporenej sumy je pokus o streľbu, poviem to z futbalového žargónu, na dve brány? No ale ak to tak je, tak jeden gól je do vlastnej brány. Ako môže niekto tvrdiť, že systém dôchodkového zabezpečenia je neudržateľný, a zároveň tvrdiť, že máme umožniť, aby sa peniaze vyplatili sporiteľovi pri odchode na dôchodok jednoducho na ruku?
Dnes je situácia, čo sa týka zariadení sociálnych služieb v časti, myslím, že pán poslanec Mihál tie veci otvoril, taká, že, áno, niekoľko desaťtisíc a možno v krátkej budúcnosti ich bude ďaleko, ďaleko viac. Pretože ten dopyt tu je ľudí odkázaných na jednotlivé zariadenia, ktoré tu máme, sociálnych služieb. Áno, pripúšťam, bude sa ten počet stále zvyšovať. No ale je logickou požiadavkou, aby predovšetkým príjem z dôchodku dosahoval takú výšku, aby si prijímateľ sociálnej služby požadovanú úhradu za sociálnu službu mohol jednoducho zaplatiť sám. Samozrejme, na základe aj prispenia štátu, prípadne samosprávy. Ale táto úloha asi vždy tu ostane a bude tvoriť asi tú najvyššiu čiastku platieb, ktoré, ktoré súvisia s pobytom v sociálnych zariadeniach.
No ak by sme pripustili k programovému výberu príliš vysoké percento ľudí, čo by pri možno tom navrhovanom dvojnásobku životného minima predstavovalo možno až 50 % všetkých, zároveň si zdraví dôchodcovia budú vyberať doživotné anuity, chorý programový výber, povedzme si úprimne, no zvýši sa jedno veľké riziko, a to je antiselekcia. A to z pohľadu zodpovedných ľudí asi musíme tieto veci tiež vidieť, teda poisťovne budú svojmu zdravšiemu kmeňu dôchodcov vyplácať dôchodky dlhšie. No a zároveň aké? No nižšie. Toto všetko je potrebné v tejto chvíli mať jednoducho na zreteli pri akomkoľvek rozmýšľaní a hľadaní nejakých iných riešení. Použil som tie zahraničné skúsenosti. My sme nevychádzali z niečoho, čo je úplne, by som povedal, od reality odrazené. To aj ten, ja by som to možno nazval, nazval 20-percentný omyl pána Mihála, ktorý tu spomenul v súvislosti s 20-percentnou odplatou poisťovniam, je takto trošku nepochopením toho, čo novela zákona hovorí. Poisťovne budú mať nárok na maximálne 20 % len v prípade, že dosiahnu lepšie zhodnotenie než pri výpočte dôchodku garantujú. To znamená, že pri tých 20 %, ja to nazvem nadvýnosu, prípadne sa dá hovoriť o nejakom technickom zhodnotení úspor, úspor klientov. To znamená, že, a treba povedať jednu vec. Máme analýzu znovu z toho najbližšieho okolia, z krajín Európskej únie, kde sa takýto systém dôchodkového sporenia uplatňuje, a treba povedať, že tie percentá sa pohybujú od 50 až niekde do 90. No my sme jednoducho pribrali a stotožnili sa s riešením, ktoré má Nemecko. Jednak vzhľadom na veľkosť, skúsenosti a použili sme tento model. To znamená, žiadna blízkosť životných poisťovní, ktorá tu bola, bola často v rôznych kombináciách a konštaláciách jednoducho spomínaná. To absolútne odmietam, to absolútne odmietam, to určite nám nie je vlastné. Len jednoducho ponúkame návrh zákona, ktorý má dimenziu nadstranícku. Ja som sa snažil pomenovať, veď tí ľudia, ktorí v tej, medzi tými odborníkmi v tej pracovnej komisii boli, zďaleka nemôžu byť nikdy k nejakým politickým stranám priradení, pretože pôsobia a fungujú ako významní odborníci.
Toľko by som si dovolil možno k niektorým tým veciam, ktoré tu boli povedané, zareagovať. Chcem vás ubezpečiť, že sme pripravení komunikovať, sme pripravení zdôvodňovať, prečo tu viaceré veci sú, sú pripravení aj tí odborníci z jednotlivých inštitúcií, ktorí sa na tvorbe tohto, tejto novely zákona podieľali.
Chcem poďakovať za všetky odborné príspevky, ktoré tu v diskusii zazneli, a samozrejmá vec, že uchádzam sa o podporu v prvom čítaní tejto novely zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Návrh zákona prináša komplexnú právnu úpravu výplaty dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia s predpokladanou výplatou prvých dôchodkov z druhého piliera k 1. januáru budúceho roku. Verím, že všetci, ako sme tu, a to bez ohľadu na stranícke tričko, zhodne sa zhodneme v tom, že spustenie výplaty dôchodkov z druhého piliera je našou spoločnou zodpovednosťou. Vzhľadom na závažnosť uvedenej problematiky bola za účelom prípravy tzv. anuitnej novely zriadená nadrezortná expertná pracovná skupina a riadiaci výbor zložený zo zástupcov Sociálnej poisťovne, Národnej banky Slovenska, Konfederácie odborových zväzov, poisťovní a dôchodkových správcovských spoločností, Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, Štátnej pokladnice, akademickej obce a v neposlednom rade z ministerstva financií a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Výsledkom uvedenej spolupráce bol vecný návrh novely zákona, následne pretavený do podoby legislatívneho textu, ktorý máte dnes pred sebou.
Pri príprave anuitnej novely sme kládli dôraz na niekoľko dôležitých aspektov. Naším cieľom bolo navrhnúť systém tak, aby bol čo možno najviac proklientsky a aby sme sporiteľom poskytli čo možno najvyšší komfort pri procese žiadania o dôchodok z druhého piliera.
Predložená novela znižuje administratívnu záťaž pre sporiteľa a rovnako znižuje informačnú asymetriu medzi poskytovateľmi dôchodkov na jednej strane a sporiteľom na strane druhej. Veľký dôraz sme kládli na vytvorenie transparentného a konkurenčného prostredia a tým aj vytvorenia predpokladov pre vyššie dôchodky vyplácané z druhého piliera. To všetko, samozrejme, so zreteľom na udržateľnosť verejných financií. V centre všetkého stojí centrálny informačný ponukový systém, ktorého vznik sa v anuite, v anuitnej novele navrhuje. Prostredníctvom tohto systému sa bude manažovať celý proces žiadania o dôchodok z druhého piliera, ako i proces predloženia ponúk dôchodkov zo strany poisťovní. Zriaďovateľom, ako i správcom tohto informačného systému bude Sociálna poisťovňa. Subjektmi, ktoré na tento systém budú napojené, budú najmä poisťovne ponúkajúce výplatu dôchodkov z druhého piliera, ale i dôchodkové správcovské spoločnosti.
Komunikácia súvisiaca s procesom výplaty druhopilierových dôchodkov medzi uvedenými subjektmi bude prebiehať primárne prostredníctvom tohto systému. Navrhovaný proces umožní sporiteľovi získať všetky ponuky od všetkých poisťovní na jednom mieste.
Ako som už naznačil, dôchodky z druhého piliera budú vyplácať primárne poisťovne, pretože len poisťovne dokážu v komerčnej sfére zabezpečiť výplatu doživotného dôchodku a s tým spojené krytie rizika dlhovekosti. Doživotný dôchodok prináša jeho poberateľovi istotu, že bez ohľadu na to, či mu bude dopriate užívať si zaslúžený odpočinok 10, 20 alebo 30 rokov, poisťovňa mu bude garantovať výplatu dôchodku v dohodnutej výške, pokým bude žiť.
Vzhľadom na to, že naším primárnym cieľom bolo poskytnúť sporiteľovi zabezpečenie počas jeho staroby, to je nielen pri odchode na dôchodok, je výplata prostredníctvom doživotného dôchodku preferovanou formou tejto novely. Okrem doživotného dôchodku sa dôchodky z druhého piliera budú vyplácať aj formou dočasného dôchodku ponúknutého poisťovňami, ako i formou programového výberu ponúkaného dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami. Tieto formy dôchodkov budú určené primárne dvom okruhom spotrebiteľov.
Tou prvou je skupina sporiteľov, ktorých výška doživotne vyplácaných dôchodkov - v úhrne samozrejmá vec, že z prvého aj druhého piliera a dôchodkov vyplácaných zo systému sociálneho zabezpečenia silových zložiek -, pokiaľ by sa jednalo o takýto prípad, bude minimálne vo výške 4-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Druhým okruhom osôb, ktorým budú tieto dočasné formy výplaty určené, budú sporitelia, ktorých výška nasporenej sumy nebude postačovať na zabezpečenie výplaty doživotných dôchodkov. Takýmto sporiteľom sa bude vyplácať dôchodok dočasne formou dočasného dôchodku, prípadne programového výberu, avšak striktne v regulovanom režime vo výške mediánu minimálnych doživotných dôchodkov vyplácaných poisťovňami z druhého piliera.
V predkladanej novele myslíme i na tých, čo stratili prácu a v preddôchodkovom veku, tých, ktorých postihla prípadne invalidita, teda všetkých tých, ktorí by z uvedených dôvodov mali len malú šancu naplniť v súčasnom zákone danú podmienku vyplácania starobného dôchodku, ktorou je minimálna doba sporenia v druhom pilieri - počet desiatich rokov.
Vzhľadom na to, že zákon stanovuje maximálny vek, do ktorého možno do druhého piliera vstúpiť, to je 35 rokov veku, považujeme v kontexte uvedeného podmienku minimálnej doby sporenia skôr za kontraproduktívnu, a preto ju v novele vypúšťame. Podmienka dosiahnutia dôchodkového veku pre možnosť výplatu starobného dôchodku zostáva v zákone zachovaná.
V krátkosti času, ktorý k dispozícii v úvodnom slove mám, nemožno menovať všetky zmeny a prínosy predkladanej anuitnej novely, nedá mi však nespomenúť aspoň možnosť voľby medzi doživotným dôchodkom v konštantnej výške a dôchodkom, ktorý sa bude každoročne zvyšovať o vopred dohodnuté percento. Sporiteľ bude mať rovnako na výber medzi doživotným dôchodkom a pozostalostným krytím v dĺžke jedného alebo dvoch rokov a doživotným dôchodkom bez pozostalostného krytia. Sporiteľ takto získa možnosť, pôsobil, prispôsobiť si dôchodok vyplácaný z druhého piliera svojím individuálnym potrebám.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že som vás tak možno v krátkom úvodnom vstupe do anuitnej novely patrične zaujal, ale ubezpečujem vás, že o návrhu novely zákona sme pripravení diskutovať aj medzi prvým a druhým čítaním.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť a uchádzam sa o podporu v prvom čítaní novely tohto zákona. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, vám ďakujem za otázku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky citlivo a so znepokojením vníma dezinterpretácie a útoky na rodovú rovnosť a agendu ľudských práv ako takých. Na jednej strane si vážim a vítam každú verejnú diskusiu, na druhej strane ako ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za agendu rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí jednoznačne stojím za týmito princípmi.
Slovenská republika ako členský štát Európskej únie, OSN, Rady Európy pristúpila k rôznym dohovorom a je viazaná smernicami Európskej únie, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku. Preto o základných východiskách ľudských práv a rodovej rovnosti môžeme viesť diskusiu len do takej miery, aby tieto východiská neboli spochybnené ako také.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podporuje občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie, ktoré v tejto oblasti pracujú a robia záslužnú prácu, a odsudzuje všetky prejavy nenávisti, intolerancie a spochybňovania práv akýchkoľvek menšín. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, opätovne chcem poďakovať tým poslancom, ktorí vecne vystúpili s ambíciou vyjadriť sa k veci, k meritu novely zákona, mať ho ambíciu prípadne ju vylepšiť. Preto mi dovoľte, aby som v záverečnom slovo skôr reagoval na konkrétne pripomienky, ktoré odzneli v diskusii.
Ale nedá mi začať ničím iným, ale ako tým, že sčasti s vami súhlasím, že novelu, ktorú som predložil, nie je celkom tá, ktorou sme začínali túto novelu robiť. Tu nemám dôvod spochybniť a povedať, že áno. My keď sme cca pred rokom začali pripravovať túto novelu, aj veľká skupina odborníkov, zástupcov všetkých zriaďovateľov dotknutých mala ambíciu postaviť filozofiu na úplne inom princípe a to je filozofia podľa stupňa odkázanosti. Reálne sme predpokladali, že audit verejnej správy, ktorý prebieha do tohto obdobia, bude ukončený, a my budeme mať čistý stôl a budeme vedieť zadefinovať veci. No dnes však musím povedať, že musíme si dať jasnú odpoveď, kto je za čo zodpovedný pri riešení sociálnych služieb vrátane finančného zabezpečenia, pretože tá otázka je veľmi aktuálna, a povedal by som, že, že možno práve najaktuálnejšia pre túto chvíľu. Audit musí dať odpovede aj na kompetencie, aj na finančné pokrytie. Tá otázka je tu, možno ste to mali riešiť ešte vy v predchádzajúcom období, všeobecne sa vedelo, že tu nemáme úplne jasno, ale možno práve preto, že to bola vláda terajšej opozície, ktorá riešila decentralizáciu vrátane fiškálnej decentralizácie, nemala chuť túto otázku riešiť. My ju musíme poriešiť, aby sme jasne vedeli zadefinovať úlohy a z toho vyplývajúcu zodpovednosť. Toľko základný postoj, ktorý súvisí s tým, čo vlastne momentálne riešime.
To, čo ma trošku prekvapilo aj v diskusii, aj vzhľadom na požiadavky neverejných poskytovateľov, je vlastne skutočnosť, že ste vyslovili nedôveru samospráve. Áno, prekvapilo ma to, nerozumiem celkom tomu, lebo ak by som mal programovo ideologicky vec pomenovať, je to skôr ľavica, ktorá má záujem na silnom štáte, a je to skôr pravica, ktorá má záujem decentralizovať veškeré kompetencie na tú čo najnižšiu úroveň. Tu sa dnes ten obsah diskusie premieta úplne opačne, my skôr voláme po tom, že samospráva potrebuje mať objektívne čistý stôl, aby jasne vedeli, na čo dostali, resp. nedostali z hľadiska fiškálnej decentralizácie aj financie, aby sme z tohto čistého stola mohli začať. Áno, ja si v plnej miere uvedomujem, že ten výsledok auditu môže byť relatívne pre štát aj nepriaznivý. Že dôjdeme k tomu, že prešli kompetencie, ale neprešli financie. Iste toto riziko tu je, samozrejmá vec, isté riziko má aj samospráva tam, kde tvrdí, že finančná decentralizácia neprešla, ona objektívne prešla. Práve preto je potrebné tieto veci mať úplne jasne poriešené, dajú veľmi veľa odpovedí na otázky, ktoré tu dnes zaznievali. Čo mňa prekvapilo, aj tí protestujúci zriaďovatelia neverejných služieb vlastne vo svojej požiadavke urobili to isté, veď ich druhá požiadavka je: "Trváme na tom, aby sa príspevok odkázanosti stal obligatórnou dávkou vyplácania zo štátneho rozpočtu, aby nebol v kompetencii samospráv." No asi sa vraciame k sociálnemu štátu a vôbec k postaveniu štátu ako takého z hľadiska kompetencií. Nevdojak musím túto otázku nastoliť v takejto pozícii, ale tvrdím nie. Tvrdím, vyčistime si stôl, dajme jasnú odpoveď na tieto otázky a som presvedčený, že sa nám bude ďaleko lepšie potom tvoriť aj legislatíva, ktorá sa týka tak dôležitej, ale veľmi citlivej otázke, ako sú sociálne služby.
Áno, financovanie podľa stupňa odkázanosti, to je tá nová filozofia, ktorá bola predmetom rokovania a prípravy novely tohto zákona, a ja chcem z tohto miesta potvrdiť, je a bude základnou filozofiou aj pri tvorbe nového zákona alebo novelizovaného zákona, ktorý by mal platiť od 1. 1. 2015. Preto sme pristúpili pri tejto novele, ktorú predkladáme, k ďaleko liberálnejšiemu prístupu vzhľadom na prechodné ustanovenia, ale zároveň tvrdím a tým dávam jasnú odpoveď tým poslancom, ktorí navrhovali stiahnuť tento zákon, že by to bolo nedobré riešenie, pretože tie veci, ktoré meníme, je potrebné istým spôsobom tiež z hľadiska aplikačnej praxe odskúšať, a som presvedčený, že ten rok bude veľkou výhodou k tomu, ak sme sa niekde pomýlili alebo bude potrebná nejaká rekonštrukcia, novela, no tak máme tu ideálny priestor pre to, aby sme v priebehu toho roku tieto veci vedeli poriešiť. Zároveň vám chcem tlmočiť, všetci, ktorí máte záujem, minimálne členom výboru pre sociálne veci, bol by som rád, aby ste boli súčasťou tej pracovnej skupiny, ktorá v podstate po Novom roku začne tvoriť, ale opakujem, za základ bude braný návrh, ktorý bol pôvodne pripravený so základnou filozofiou podľa stupňa odkázanosti, ale môžte sa podieľať na tvorbe tohto materiálu.
Áno, ale niečo pripúšťam a povedal som úplne jasne a hovorím to aj teraz, aj od 1. 1. 2015 bude nevyhnutné prechodné obdobie. Prechodné obdobie, ktoré možno bude až trojročné, aby sme nedostali do veľmi nevýhodnej pozície obce a mestá, pretože keď zriaďovali sociálne zariadenia a prijímali do nich klientov, boli úplne iné podmienky. Vôbec sa neprijímali ľudia podľa stupňa odkázanosti, ale dnes budú dotovaní podľa stupňa odkázanosti. To znamená, my im musíme dať nejaké prechodné obdobie, aby sa vedeli na tú novú filozofiu pripraviť. Podľa všetkého v priebehu tých troch rokov bude poklesok, pokles dotácií pre obce a mestá a, naopak, bude narastať, budú narastať dotácie pre neverejných poskytovateľov. Tu však chcem povedať jednu vec, že istým spôsobom sa tá nerovnosť zasiala do zákona, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 4. 2012. Pán Mihál vtedy, ja viem, že mal širší záujem pre riešenie, ale vzhľadom na nedostatok financií, ktoré boli vtedy prezentované, sa vlastne riešili jeden zriaďovateľ a to boli obce a mestá. Neriešili sa ďalší, v tomto prípade VÚC-ky, prípadne, prípadne, prípadne neverejní poskytovatelia, to znamená, že istým spôsobom my máme ambíciu napraviť tento stav, a práve preto, keď hovorím o novej filozofii a základe, to znamená podľa stupňa odkázanosti, tam v žiadnom prípade nebude braný rozdiel medzi jednotlivými zriaďovateľmi, ale je záujem, samozrejme, podľa výšky, výsledkov auditu poskytnúť každému úplne rovnaké podmienky na, na každého klienta, ešte raz zopakujem, podľa stupňa odkázanosti. Teraz, ak dovolíte, ku konkrétnym pripomienkam alebo návrhom pozmeňovacím, ktoré tu boli predložené.
Pán poslanec Novotný, ale nielen on, viacerí hovorili o protiústavnosti. Tu chcem podotknúť, že tá protiústavnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd, nebola v tom, že neboli financie, ale v tom, že prednostne sa mali ponúkať sociálne služby klientovi vo verejných zariadeniach a až potom pre neverejných. Áno, v tomto bola tá nerovnosť, ale opakujem ešte raz, nie vo financiách. Treba povedať, že táto otázka bola poriešená, odstránená v § 8, nie v tejto novele, ale ešte v predchádzajúcej novele, to znamená, tieto otázky zďaleka nie sú dnes, nie sú dnes aktuálne a, naopak, my ich v žiadnom prípade nezanášame, aby sme vytvárali, vytvárali opäť tú nerovnosť.
Chcem len pripomenúť, že obce nebudú financovať neverejných poskytovateľov na lokálnej úrovni preto, lebo štát bude ešte v roku 2014, ak táto novela bude prijatá, čomu ja pevne verím, podľa terajšej dotácie, to znamená, budú dostávať obce a mestá 320 eur mesačne na každého, na každého klienta, to znamená, podľa, podľa doteraz zaužívanej praxe.
Ďalšiu otázku, ktorú pán poslanec Novotný nastolil, ale treba povedať znova, viacerí poslanci, ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb nebolo možné upraviť v tejto novele z jednoduchého dôvodu, pretože ide o nový zákon, ide o zdravotné výkony, ide o iný rezort, ktorý má gesciu, mám však písomný prísľub a pani ministerka zdravotníctva sa zaviazala, že v mesiaci decembri predloží do legislatívneho konania novelu zákona, ktorá bude zohľadňovať aj túto skutočnosť. Áno, financovanie sociálnych služieb musí byť viaczdrojové, absolútne potvrdzujem a jeden z tých zdrojov musí byť aj verejné zdravotníctvo. Pre túto fázu sme sa dohodli na 9 ošetrovateľských úkonoch, môže to byť málo, môže to byť veľa, ale je to slušný začiatok na to, aby aj tento zdroj financovania začal byť účinný, nadobudol účinnosť v tejto chvíli, ak toto bude prijaté a takto predložené, by to predstavovalo 2,5 mil. eur prítok do sociálnych služieb zo zdravotnej poisťovne na tých 9 úkonov, ktoré boli garantované, a opakujem ešte raz, mali by byť riešené v podstate novelou, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v roku 2015. Samozrejmá vec, že ten nový systém financovania, ktorý budeme my riešiť v roku 2015, všetky tieto veci zohľadní, ale zohľadní najmä výsledok auditu, ktorý jasne povie, kto za čo má zodpovednosť vrátene finančného krytia.
Pani poslankyňa Gibalová, participácia klienta je legislatívne už teraz riešená, treba povedať, že doriešená. Príjem alebo nízky príjem je už dnes jednoducho riešený v novele, úplne ten najmenší príjem je jednoducho riešený tak, že neplatí úhradu klient ako taký. Čo sa týka majetku, a príjem bol detailne upravený v novele pána ministra Mihála v predchádzajúcom období, zisťuje sa majetok za predchádzajúcich 5 rokov. Túto vec nemeníme, ani nemienime v tejto chvíli, chvíli podrobiť nejakej, nejakej ďalšej novely. Spomínal som, čo sa týka § 8, to znamená tú protiústavnosť, tá otázka nie je aktuálna, dávno je poriešená.
Ďalej. Nemožno súhlasiť s tvrdením pani poslankyne Gibalovej, čo sa týka uprednostňovania verejných poskytovateľov. Ja len môžem potvrdiť, že pre mňa je najdôležitejší v tomto prípade klient, a práve preto navrhujem rozmer, ktorý bude postavený na klientovi a jeho stupni odkázanosti a z toho vyplývajúcich potrieb, lebo všetci uznáte, že ležiaci klient potrebuje ďaleko väčšiu starostlivosť a z toho vyplývajúce aj väčšie finančné náklady ako mobilný klient tohto zariadenia.
Pani poslankyňa, resp. pani podpredsedníčka Jurinová, áno, vy ste použila niekde výraz, že tento postup nezbavuje zodpovednosti VÚC. Ja vôbec nevidím takto, naopak, zodpovednosť VÚC je a bude a ostáva stále aktuálna, ona je presne zapísaná, zakotvená aj, aj v zákonoch. O čo ide v tomto prípade z hľadiska auditu, pomenovať jasne, do akej miery dane, ktoré mali riešiť náklady aj na sociálne služby, pokrývajú túto otázku, a na to by mal dať odpoveď, odpoveď audit. Myslím, že to je úplne, úplne logická otázka. Tu je dôležitá ešte jedna vec. Nepoznám v rezorte práce, sociálnych vecí žiadnu dávku a žiadnu službu, ktorá by mala ročný nárast finančných prostriedkov tak vysoký, ako sú sociálne služby. Je to o 10-tisíc eur viac. Vzhľadom na to, že sa otvárajú, 60 nových zariadení, áno, v priebehu dvoch rokov to má byť až 4,5 tisíca nových lôžok vytvorených, ktoré by mali v značnej miere poriešiť, to sú všetko poväčšine investičné akcie, ktoré sa realizovali prostredníctvom regionálneho operačného programu, ROP-ky. Myslím si, že príjem a prístup týchto nových miest bude v značnej miere riešiť akékoľvek disproporcie, ktoré sa týkajú v súčasnosti počtu miest.
Tu chcem pripomenúť aj ďalšiu otázku, ktorá tak nepriamo tu bola otvorená, my zároveň jedným projektom, ktorý riešime cez Európsky sociálny fond, riešime navýšenie o 1 500 miest terénnych opatrovateľských služieb, to je o jednu tretinu. To znamená, o jednu tretinu navyšujeme priamu dotáciu finančnú na sociálne služby, pretože platí aj tých 10 mil. K tým 10 mil. nie, to nebola otázka, ktorá by tu bola podmienená nejakému tlaku verejnosti. Tá otázka súvisí s tým, že rok 2014 sme poňali ako možno istý prechodný, do istej miery aj neštandardný rok vzhľadom na fungovanie sociálnych služieb, a preto chcem mať istotu z pozície ministra, že jednoducho klienti bez ohľadu na to, u akého zriaďovateľa sú, kto im tie služby poskytuje, musia byť vyfinancovaní do miery, ktorá zodpovedá reálnemu predpokladu slušnému poskytovaniu sociálnych služieb, preto tých 10 miliónov. To v tomto smere neodbremení vyššie územné celky od poskytnutia celej dotácie na to miesto, to je istá pomoc, pretože súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, boli samosprávne kraje, ktoré sa absolútne zhostili úlohy z hľadiska výšky dotácii pre neverejných, ale boli kraje, ktoré len čiastočne tieto otázky riešili. Týmto chcem zabezpečiť, aby tu nebola polemika, ale aby bola garancia. Opakujem ešte raz, garancia aj pre neverejných poskytovateľov, pre kvalitné vykonanie sociálnych, sociálnych služieb. To znamená, že spolu, keď zrátam len navýšenie finančných prostriedkov pre sociálne služby mimo terénnych, kde je 28 mil., je to ďalších 600 mil. bývalých slovenských korún. Opakujem ešte raz, nepoznám dávku a službu, ktorá by mala medziročne navýšenie o takéto veľké prostriedky ako práve sociálne služby. Práve preto ma trošku prekvapuje tá kritika, pretože keby sa takýmto spôsobom každý rok bolo pristupovalo aj v tom predchádzajúcom období, možnože by už ten problém bol býval dneska poriešený, čo sa týka opravných prostriedkov, a samospráva, to bola ďalšia otázka. No nie je možné legislatívne upraviť, aby rozhodnutia - či už akejkoľvek samosprávy, či sú to VÚC-ky alebo obce a mestá - riešil alebo rozhodoval ten istý orgán, ktorý ich vydal. To znamená nejaké zastupiteľstvo, ale ani iný orgán, ako napr. ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Jediný v zmysle ústavy oprávnený je súd, ktorý môže v tomto prípade rozhodnúť, a samozrejmá vec, že táto možnosť je a bude zachovávaná, toľko možno odpoveď k tej problematike.
Čo sa týka tej problematiky tých pojmových záležitostí, kolegovia sa vyjadrili, je to skôr odborno-legislatívny problém, ja v tomto smere mám absolútnu dôveru k nim a plne podporujem, podporujem to riešenie, ktoré ponúkajú.
Pán Brocka, na jednej strane žiadate rovnoprávne postavenie verejných a neverejných poskytovateľov, ale pri nastavení podmienok financovania chcete, aby sme z verejných zdrojov podporovali aj tých poskytovateľov, ktorí žiadajú vysokú úhradu, použijem tento termín, vysokú úhradu, pretože možno to nie je najvhodnejšia chvíľa, ale chcem tu povedať, že sú viacerí neverejní poskytovatelia, ktorí si chcú z tejto vysoko humánnej činnosti urobiť istý biznis, jednoducho podnikateľský produkt. To celkom nie je tá otázka, samozrejmá vec, že na druhej strane, ak niekto tú činnosť vykonáva, nemala by byť stratová, to treba v plnej miere rešpektovať. Ak totiž neverejný poskytovateľ pýta vyššiu úhradu od klienta, ako je úhrada od verejného poskytovateľa, nie je možné mu poskytnúť podporu z verejných zdrojov porovnateľnú s podporou verejného poskytovateľa. Tu ten rozmer musí byť jednoznačne posúdený, ale zas otázku ako takú, aby tu bola zachovaná rovnoprávnosť, je riešená v § 77 ods. 11 a tá musí jednoducho ostať v zákone.
Pán poslanec Mihál - viaceré otázky, ktoré nastolil, som čiastočne reagoval. K tej problematike, ktorá sa týka toho, tej posudkovej služby, no, áno, je to problém, ktorý sa ťahá relatívne dlhšie obdobie. Ja už som viaceré kroky podnikol. Tu je dôležité pre posudkovú službu urobiť jeden orgán, zastrešiť ho, aby to nebolo rozdrobené, tam obce, mestá, VÚC-ky, štát, jednoducho dať to pod jednu strechu, dať tomu úplne. Rokoval som s pani podpredsedníčkou Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou, možnože to by mohol byť ten orgán, možnože úplne samostatný, ale každopádne s tým súhlasím, že tu je nevyhnutné niečo robiť, a pripúšťam, že v súvislosti s posudkovou činnosťou tu môže byť relatívne veľmi veľký únik aj finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo veľakrát sa môže posudzovať príliš subjektívne pri týchto veciach. Ale zas zároveň nie je možné porovnávať posudzovanie invalidity a posudzovanie odkázanosti, predsa len tu istý, istý stupeň rozdielnosti je. Viem, že severské krajiny, škandinávske, to dokonca majú úplne inak, tam rozhoduje o odkázanosti len samotný sociálny pracovník, ale samozrejmá vec, že nie vo všetkom sa dá aplikovať všetko, čo je, čo je na severe, i keď bol by som rád, keby to bolo aj na Slovensku.
K pani poslankyni Žitňanskej, tá otázka detí a tak ďalej, no okrem tých týždenných pobytov v DSS-kách sú vytvorené podmienky pre celoročný pobyt, to sú špecializované zariadenia, odpoveď je jednoduchá, je ich 83 momentálne na Slovensku, to znamená, že v týchto zariadeniach je celoročný pobyt a nie je tam absolútne žiadne vekové obmedzenie. To znamená, absolútne nehrozí, že týmto zákonom by sme niekoho nechali na ulici a prestala by fungovať starostlivosť o tých ľudí, ktorí sú bezpodmienečne odkázaní na takúto starostlivosť.
Dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, toľko z hľadiska zaujatia stanovísk k niektorým tým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli. Chcem vás ešte raz na záver požiadať o podporu tohto, tejto novely, každopádne vás chcem ubezpečiť, že to prechodné obdobie, ktoré sme dali, a istým spôsobom, áno, vyšli v ústrety aj tým neverejným poskytovateľom, v priebehu celého roka, kalendárneho roka 2014 je dostatočný priestor na to, aby sme sa pripravili na väčšie zmeny, ktoré nastanú od 1. januára 2015, a aplikačná prax je veľmi dôležitá, aby bola istým spôsobom prehodnotená, zhodnotená aj v pozitívoch, aj v negatívoch, aby sme vedeli absolútne odstrániť aj niektoré problémy, ktoré môžu z hľadiska tej aplikačnej praxe sa prejaviť.
Preto vás ešte žiadam a uchádzam sa o vašu podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento kalendárny rok.
Budeme sa asi opakovať, ale nedá mi opätovne pripomenúť, že oblasť sociálnych služieb je veľmi náročnou oblasťou verejnej správy, vstupujú do nej aktéri rôznych a často aj s protichodnými záujmami, ale hlavne ide o veľmi citlivú oblasť, ktorá sa dotýka najohrozenejších skupín obyvateľstva, ktorými sú seniori, občania so zdravotným postihnutím a iné skupiny nachádzajúce sa v nepriaznivých sociálnych situáciách. O to zložitejšie je nájsť zlatú strednú cestu pri hľadaní ideálnej legislatívnej úpravy tejto dôležitej oblasti. Tak tomu bolo aj v prípade návrhu tejto novely, na ktorej participovali tak verejní, ako aj neverejní poskytovatelia, zástupcovia obcí a miest a vyšších územných celkov a, samozrejme, všetky cieľové skupiny, ktorých sa sociálne služby dotýkajú. Nebolo však možné vyhovieť všetkým stranám. Dôkazom toho boli aj diskusie pri prerokovávaní návrhu novely tejto, tohto zákona v parlamentných výboroch, hlavne však v sociálnom výbore. Pripomienky a kritika opozičných poslancov smerovala k širokému okruhu otázok, a to tak vecným otázkam, prípadne legislatívnym, ktoré vôbec neboli predmetom a nie sú predmetom tejto novely. Rozhodne ani jedna navrhovaná zmena nespôsobí to, že súčasní klienti by boli akokoľvek ohrození. Všetkým doterajším klientom sa budú poskytovať sociálne služby v rovnakom rozsahu aj naďalej. Preto sú obavy v tomto smere, dovolím si povedať, zbytočné. Chápem eminentný záujem zainteresovaných k riešeniu problematiky sociálnych služieb, ide však o zložitú oblasť a nie je možné ju bez ďalších náväzností na iné oblasti, napr. na zdravotníctvo, na financie, výkon samosprávy, vyriešiť v krátkom čase len jednou novelou, hlavne keď sa mnohé problémy neriešili dlhé roky v predchádzajúcom období. Najviac výhrad sa dotýkalo postavenia verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ale hlavne financovania neverejných poskytovateľov a zabezpečenia garancií pre klientov odkázaných na sociálne služby, dlhodobej starostlivosti zo strany štátu, ale aj potreby zjednotenia posudkovej činnosti a zvýšenia participácie klientov a ich rodín na platení nákladov sociálnej služby. Niektorí poslanci dokonca navrhovali odloženie účinnosti novely, prípadne jej vrátenie na dopracovanie. Nebránim sa návrhom a zmenám, ktoré prispejú ku kvalite sociálnych služieb, hlavne ktoré pomôžu klientom, ako aj poskytovateľom sociálnych služieb. Práve preto som bol otvorený a ešte aj v týchto posledných dňoch sme rokovali a diskutovali so zástupcami prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb a stotožnil som sa s viacerými navrhovanými zmenami, ktoré budú premietnuté aj pre túto schôdzu Národnej rady pozmeňovacími návrhmi. Týkali sa úpravy podmienok, ktoré by umožnili flexibilnejší prechod na nové podmienky poskytovania sociálnej služby v domovoch sociálnych služieb s celoročným pobytom, hlavne pre seniorov, ako aj dodržiavania zákonom stanovených kapacít pre vybrané druhy zariadení sociálnych služieb.
Súčasne som akceptoval, aby sa vytvoril časový priestor v trvaní 1 kalendárneho roka, roka 2014, pre transformáciu domovov so sociálnou, s celoročnou pobytovou formou na prípadne iný druh sociálnej služby, ktorým je zariadenie pre seniorov a špecializované zariadenia. Prijal som aj zvýšenie regulovanej hranice počtu klientov v zariadeniach pre seniorov z počtu 22 na 40 miest ako vyvážený kompromis medzi požiadavkou humanizácie a ekonomickej efektívnosti. Ako som už však viackrát uviedol, mojím pôvodným zámerom bolo zvýšiť participáciu štátu na financovaní sociálnych služieb už v tejto novele tak, aby sa zo štátneho rozpočtu prispievalo na sociálne služby dlhodobej starostlivosti poskytovanej neverejnými poskytovateľmi na regionálnej úrovni, hlavne som mal ambíciu zaviesť nový, adresnejší systém poskytovania finančných príspevkov zo štátu na základe stupňa odkázanosti klientov, ktorý považujem naďalej za najspravodlivejší. V tejto novele však takýto model nie je možné zaviesť, ale chcem vás ubezpečiť, že od tohto zámeru nechcem a nebudem ustupovať, chcem počkať na závery a výsledky auditu verejnej správy, opakujem, auditu verejnej správy a nie sociálnych služieb, ktorý sa možno že už mal ďaleko skôr aj v minulosti uskutočniť, ktorý dnes prebieha, a mám informácie, že v priebehu mesiaca mája budúceho roku by tento audit mal byť ukončený. Na základe týchto informácií by sme chceli v roku 2015 alebo od 1. januára 2015 systémovo upraviť pravidlá financovania služieb dlhodobej starostlivosti tak, aby potreby všetkých osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť boli naplnené a boli pre nich tieto služby aj finančne dostupné. Z dôvodov, ktoré som práve uviedol, chcem ešte raz zdôrazniť, že nie je možné v tomto štádiu, keď nie sú zabezpečené potrebné zdroje a vytvorené ďalšie podmienky, vyhovieť požiadavkám na zavedenie finančného príspevku, resp. štátneho príspevku na odkázanosť pre klientov aj na regionálnej úrovni alebo pre všetkých odkázaných klientov.
Som však presvedčený, že predkladaná novela prináša veľa pozitívnych zmien, a preto vás prosím, aby ste ju podporili. Pripomeniem len niektoré z nich.
Ide o zvýšenú ochranu príjmu klienta pred neprimeranou úhradou za sociálnu službu, a to za stav, keďže táto úroveň ochrany príjmu pri všetkých pobytových formách nebola zvýšená takmer 15 rokov. Cieľom je zabezpečiť ochranu príjmu tých, tým prijímateľom sociálnych služieb, ktorých príjmy sú veľmi nízke. To je, to znamená, tí, ktorí sú pod hranicou zákonom určených súm životného minima alebo len nepatrne presahujú túto hranicu. Viaceré zmeny budú znamenať podporu procesu deinštitucionalizácie v súlade so záväzkami Slovenskej republiky prijatými v medzinárodných dokumentoch. Budem, rád ak sa vytvoria také podmienky, aby ľudia so zdravotným postihnutím a seniori mohli žiť s patričnou podporou vo svojej komunite. Novela reaguje aj na dlhodobú potrebu riešiť nástroje krízovej intervencie, a to aj pre ľudí žijúcich v segregovaných komunitách. Sú tu však predovšetkým novo upravené komunitné centrá a terénna sociálna služba. Zavádzame nové druhy sociálnych služieb ako napríklad službu včasnej intervencie pre deti so zdravotným postihnutím, podporu samostatného bývania, ale aj nové druhy odborných činností, ako je stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, preventívne aktivity a pomoc pri, pomoc pri pracovnom uplatnení. Zvýšenie objektívnej, objektivity posudzovania odkázanosti na pomoc inej osoby je zabezpečené tým, že v návrhu sa upravuje väčšia previazanosť medicínskej a sociálnej posudkovej činnosti, ktoré musia byť v zhode, a zavádza sa možnosť, aby odkázanosť, odkázanosť mohli posudzovať aj sestry s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, rovnako ako je to v iných krajinách Európskej únie.
Neuviedol som všetky zmeny, ktoré prináša novela, ale som presvedčený, že aj tie, ktoré som teraz predstavil, sú natoľko potrebné pre zvýšenie a kvalitu sociálnych služieb, aby ste si ich pri schvaľovaní, aby ste ich pri schvaľovaní podporili.
Na záver chcem skonštatovať, že s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, vecne súhlasím a prosím ich o podporu. Zároveň hneď vo svojom úvodnom vystúpení chcem deklarovať to, čo som prisľúbil aj včera predstaviteľom zriaďovateľov neverejných sociálnych služieb, že zo štátneho rozpočtu cieľovou dotáciou na vyššie územné celky bude pre rok 2014, ktorý pokladám ako za neštandardný, to znamená do obdobia, kedy príde v účinnosť nová novela, ktorá vzíde v budúcom roku, 10 mil. eur na pomoc na vykrytie nákladov, ktoré súvisia pre neštátnych alebo neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Predstavuje to čiastku cirka 120 eur na jedno lôžko. Som presvedčený, že tento príspevok by mal zabezpečiť, aby žiaden vyšší územný celok nemal problém v plnej miere vyfinancovať zákonom stanovené objemy pre jednotlivých poskytovateľov, ktorým tieto prostriedky prináležia.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa v záverečnom vystúpení zaujať stanovisko, najmä k jednotlivým návrhom a pripomienkam, ktoré zazneli v rozprave. Chcem zároveň oceniť a poďakovať, že tá rozprava bola dosť vecná a konkrétna, k meritu veci, k návrhu zákona a v konečnej miere aj, aj jednotlivé návrhy a pripomienky smerujú, smerujú za tento, za týmto účelom. Preto budem v maximálnej miere konkrétny a budem reagovať na konkrétne pripomienky.
Chcem len zvýrazniť jednu vec, že vládny návrh zákona kladie dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov určených na prídavok na dieťa a príplatok k tomuto prídavku na dieťa v súvislosti s riadnou starostlivosťou oprávnenej osoby o výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Toto je najdôležitejšia skutočnosť. To znamená, že nie je naším záujmom trestať, ale naším záujmom aj prostredníctvom tohto zákona a noviel je vychovávať a prevenciu robiť. Myslím si, že toto je dôležité zvýrazniť pri hlavnej myšlienke a filozofii zákona ako takej.
Teraz ku konkrétnym pripomienkam. Pán Kaník, otázka odňatia prídavku na dieťa, ak je oprávnená osoba opakovane..., nedbá na riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Nie je prítomný pán Kaník, hovoril som s ním osobne a myslím si, že si dobre pamätáte, že pri prvom čítaní som jasne zdôvodnil, že v pôvodnom návrhu novely zákona sme mali túto otázku zakotvenú a priamo súvisela s takzvaným školským poriadkom. Aj na základe môjho osobitného stretnutia s ministrom školstva sme nakoniec sa dohodli na tom, že túto časť vypustíme z jednoduchého dôvodu. Školský poriadok nie je univerzálna právna norma, prostredníctvom ktorej by sa dali veci riešiť a zovšeobecňovať, pretože školský poriadok sa tvorí na konkrétnej škole podľa konkrétnych potrieb, možností školy, nehovoriac o rozdieloch, ktoré sú medzi školami cirkevnými, súkromnými a štátnymi. To znamená, že toto bol hlavný dôvod, prečo sme z toho, z toho jednoducho opustili, z tohto zámeru. Ja som presvedčený o tom, že to bolo dobré, že sme to opustili, pretože ten výklad a možnože aj samotná realizačná prax by bola veľmi zložitá, a dovolím si povedať, že veľakrát neobjektívna, lebo školský poriadok jednej školy a druhej školy by sa diametrálne od seba líšili a tým aj prístup, rozhodnutia a závery by boli, dovolím si povedať, v maximálnej miere neobjektívne. Toľko k tomu návrhu. To znamená, že nič nového pre nás, len, len chcem povedať jednu vec vzhľadom na to, čo pán poslanec pomenoval, nikdy v minulosti sa doteraz neodnímali prídavky na deti. Opakujem, nikdy v minulosti. My v súvislosti s tým, čo navrhujeme tu, v podstate po prvýkrát pripúšťame tú možnosť, ale tá sa týka iných vecí. Takže toľko k návrhu pána poslanca, pána poslanca Kaníka.
K pánovi poslancovi Mihálovi v podstate dve veci. Prvá vec, ktorá sa týka tých potvrdení, a druhá vec, ktorá sa týka tej doložky. No, pán poslanec, asi toľko, viete, ako beží a prebieha cyklus medzirezortného pripomienkového konania. Vychádzajúc z toho, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní ministerstvo financií neuplatnilo žiadnu pripomienku ani zásadnú, ani obyčajnú, vyplýva, že sa stotožnili s dopadmi, ktoré z tohto vyplývajú, a akceptujú ich. On totiž, ten zákon a jeho aplikácia má svoje plusy, mínusy, ktoré môžu sa v praxi a realizácii uplatniť. To znamená, že pre mňa je z toho jednoznačný záver, keď akceptujú a prijali, sú si vedomí veškerých dopadov, ktoré z toho vyplývajú aj z hľadiska finančných, ktoré sa týkajú vyplácania prídavkov a samozrejmá vec, že aj toho bonusu.
Čo sa týka k pánovi Brockovi, treba povedať viacerým, k viacerým poslancom a to je otázka, ktorá, pokiaľ mám informáciu, zaznievala už aj na samotnom výbore, no, zavedenie povinnosti rodičov oznámiť úradu po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa, ako bude zabezpečená starostlivosť o toto dieťa, návrh vypustí túto otázku. V žiadnom prípade nedoporučujeme. Poviem prečo. Ako k tomu prišlo? Tento návrh zákona bol predmetom prerokovávania aj výboru pre ochranu detí a mládeže. Výbor, ktorý pôsobí pri rade, výbor, ktorý je zložený na 50 % zo zástupcov štátu a na 50 % zo zástupcov mimovládnych organizácií, resp. prevádzkovateľov viacerých činností, ktoré súvisia so sociálnoprávnou ochranou detí. Bol to návrh práve tej časti mimovládnych organizácií, to znamená ľudí z reálnej praxe, ktorí sa dennodenne stretávajú s viacerými nešťastiami detí, veľakrát aj týraním a ďalšími otázkami a tie navrhli do obdobia, pokiaľ nebude predložená a schválená novela zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorú pripravujeme a v priebehu budúceho kalendárneho roka by mala byť predmetom rokovania ctenej snemovne, je potrebné dočasne nejakým spôsobom riešiť túto otázku. Opakujem ešte raz, výbor zaviazal ministerstvo, aby hľadal a navrhol riešenie. To je výsledok, ktorý sme ponúkli. Pri prvom čítaní som jasne zvýraznil, že som pripravený ústretovosti akéhokoľvek riešenia, iného, lepšieho, ktorý bude ponúknutý, ale jasne som zvýraznil, že pri zachovaní cieľa. A vy vlastne navrhujete úplné vypustenie, to znamená, cieľ nezachovávame, my ho vlastne vypúšťame.
Treba si uvedomiť jednu vec, že, ja som presvedčený o tom, že môžu byť, možnože niektoré práveže tie rizikové sociálne rodiny, ktoré toto oznámenie nezašlú, ale to bude práve okruh rodín, ktorý bude riešiť v tomto prípade sociálnoprávna kuratela ako možné rizikové. To znamená, z veľkého množstva tisícov ľudí alebo rodín sa ten rozsah zníži na ďaleko menší okruh, ktorý bude možné už potom obísť, skontrolovať aj z pozície, z pozície konkrétnych pracovníkov, pracovníkov úradov práce, prípadne sociálnoprávnej kurately.
No, a teraz, trošku ma prekvapila tá vaša rétorika, pán poslanec Mihál, pretože človek, ktorý sedel na ministerstve práce, predsa by mal len trošku vedieť viacej vážiť možnože vyjadrenia. Nemusel tento problém byť. Vy ste v roku 2011 prepustil z úradov práce 1 600 ľudí. Z toho bolo 240 pracovníkov, ktorí pôsobili v sociálnej politike vrátane pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí. Ak by ste toto nebol urobil, my nemusíme tento spôsob dneska takto riešiť. Bol by dostatočný počet ľudí, ktorí mohli tento záujem obhospodáriť ako taký. Mne iné nič neostáva, ja tých ľudí opätovne prijímam naspäť. Prečo? No jednoducho veškeré kontroly, medzinárodná, Medzinárodný menový fond, Svetová banka, OECD poukazujú na to, že dnes máme na úrade práce na jedného pracovníka, ktorý sprostredkováva zamestnanie, až 900 nezamestnaných. To znamená, robí základnú štatistiku. Ale oveľa horší stav je hlavne v tej sociálnej oblasti, ktorá sa týka sociálnoprávnej ochrany, ochrany detí ako takej, takže dovolil som si túto poznámku, lebo mal som dojem, že tá rétorika celkom nezodpovedala skutočnosti ako takej, pretože to nie je buzerácia, to je záujem dospieť k nejakým, k nejakým konkrétnym číslam a potom sa venovať vyslovene tým rizikovým, ktoré to oznámenie nezaslali, som presvedčený, že v takomto prípade ako dočasné riešenie, opakujem ešte raz, ako dočasné riešenie to naplní, naplní ten základný cieľ.
Pán poslanec Štefanec, nevidím ho tu, len my neotvárame zákon o sociálnom poistení štyristošesťdesiatjednotku. Opakujem ešte raz, v tejto novele neotvárame tento zákon. To znamená, to, čo ste vy ponúkol, je nad rámec novely tohto zákona, pretože prostredníctvom tohto zákona by sme otvorili úplne iný zákon, ktorý by sa týkal podľa vás návrhu zmeny definície zamestnanca na účely sociálneho poistenia a v podstate ste vo viacerých veciach aj, aj ako vyjadril vo svojom vystúpení, že klopete na otvorené dvere. Nebudem hovoriť o odborných a legislatívnych dôvodoch, prečo nie je možné tento návrh prijať, ale poviem, poviem zopár veľmi konkrétnych, by som povedal, pragmatických.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvoril z radov študentov vysokých a stredných škôl dohodu, na základe ktorej sa pravidelne stretávame, komunikujeme. Vždy, keď ide legislatíva, ktorá sa dotýka študentov ako takých, máme záujem a treba povedať, že to je akceptované z jednej, aj z druhej strany, sa pobaviť, poradiť a možno aj akceptovať konkrétne pripomienky partnerov k legislatívnej norme, ktorá sa týka tejto kategórie mladých ľudí. Tak tomu je aj teraz. Pri poslednom stretnutí sme mali za cieľ vyhodnotiť doterajšiu aplikačnú prax zmeny zákona, ktorej sa týka, odvodovej povinnosti, dohodárov, v tomto prípade študentov. Ja veľmi rád som konštatoval, že až 67-tisíc študentov vysokých škôl pôsobí a pracuje, pracuje na dohody, to znamená, využíva tento mechanizmus. Samotní vysokoškoláci urobili hlbokú analýzu dôvodov na základe veľmi zaujímavej vzorky, kde sa študenti vyjadrovali, prečo, za akým účelom využívajú tento prostriedok. Boli tie odpovede veľmi zaujímavé a treba povedať, že istým spôsobom prínosné aj pre mňa, lebo drvivá väčšina povedala jasne, máme záujem pomôcť rodičom, aby nás nemuseli toľko vykrývať, ale boli aj takí, chceme si vylepšiť istým spôsobom svoj šatník a ďalšie náležitosti. To znamená, ale každopádne ja vítam, som rád a v maximálnej miere podporujem aktivity študentov, ktoré sa týkajú, ich záujem o prácu na dohodu.
Prišli zároveň s návrhom, aby bol zvýšený ten limit na odpracovanie na výšku životného minima, čo sa približne podobá tomu návrhu 200 eur, dneska je to 198 a niečo, od Nového roku, samozrejmá vec, že tá čiastka bude vyššia. Záver a dohoda bola taká, že po prvé nechám preskúmať, zanalyzovať, do akej miery v tej aplikačnej praxi sa napríklad našli aj takí, ktorí porušujú isté možnosti, ktoré tento, tento zákon prijíma, pretože viete, že tam je postačujúce čestné prehlásenie, ktoré môže byť aj zneužité. Zároveň som povedal, že prehodnotíme túto otázku aj s ministerstvom financií a začiatkom budúceho roka v mesiaci januári sa opätovne vrátime za rokovací stôl a urobíme, urobíme konkrétne rozhodnutie, ktoré sa týka ďalšieho postupu.
Ja len môžem povedať, že ja osobne som pripravený podporiť tento návrh vysokoškolákov, ale to nie je otázka len prístupu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na dopady je to širší okruh záujmu. Minimálne musím pre takýto zámer získať podporu aj od ministra financií. Takže tu je v podstate odpoveď na tento návrh. Nerád by som riešil problematiku, ktorá sa netýka vecne tohto zákona, a opakujem ešte raz, nie je a neotvárame zákon o sociálnom poistení v tomto zákone, ale by som to riešil štandardne s tým, že po dohode a rokovaní s Radou vysokých škôl a rozhodnutí prídeme, prídeme s konkrétnemu legislatívnemu postupu, ktorý by prípadne zohľadnil požiadavku týchto, týchto vysokoškolákov.
Úplne na záver chcem ešte raz pekne poďakovať za vecný obsah diskusie. Som presvedčený, že návrh, ktorý predkladáme, pomôže viacerým ľuďom a najmä zabezpečí efektívne využívanie finančných prostriedkov, pretože cieľom tohto zákona nie trestať chudobných za to, že sú chudobnými, ale skôr naopak, vychovávať a z hľadiska prevencie dospieť k tomu, aby tie finančné prostriedky boli efektívne využívané. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa sa kladie dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov určených na prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa v súvislosti s riadnou starostlivosťou oprávnenej osoby o výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
Preto sa navrhuje upraviť určenie osobitného príjemcu v prípadoch:
1. neplnenia účelu prídavku a príplatku k prídavku - to znamená ak prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa neslúži na podporu výchovy a výživy dieťaťa;
2. nedbanie o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky - to znamená najme neprihlásenie dieťaťa na povinnú školskú dochádzku alebo neospravedlnené vynechávanie vyučovania dieťaťom o viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci;
3. uloženie výchovného opatrenia súdom podľa zákona o rodine alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany a
4. spáchanie priestupku dieťaťom.
Súčasne sa navrhuje odňatie príspevku na dieťa k príplatku a príplatku k prídavku na dieťa v prípade spáchania priestupku dieťaťom v čase určenia osobitného príjemcu bez ohľadu na skutočnosť, či osobitný príjemca bol určený z dôvodu spáchania priestupku dieťaťom alebo z dôvodu neplnenia účelu prídavku a príplatku k prídavku, nedbanie o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky alebo uloženia výchovného opatrenia.
Vládnym návrhom zákona sa zároveň umožňuje priznanie prídavku na dieťa aj v prípade študentov vysokých škôl, ktorý presiahne štandardnú dĺžku štúdia. Pri prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola uplatnená len jedna zásadná výhrada voči návrhu, a to zavedenie povinnosti rodičov oznámiť úradu po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa, ako bude zabezpečená starostlivosť o toto dieťa. K zavedeniu tejto povinnosti ma viedla skutočnosť, že v období od troch rokov veku dieťaťa do začiatku plnenia školskej dochádzky úrad nemá vedomosť o zabezpečení starostlivosti o dieťa. Cieľom je vytvoriť priestor na včasné zachytávanie prípadov zanedbávania, ba až týrania detí a to aj prostredníctvom kontroly účelnosti poskytovaného prídavku k príplatku.
S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, súhlasím a prosím o ich podporu v pléne Národnej rady. Zároveň žiadam a uchádzam sa o podporu uvedeného návrhu ako takého. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, uvádzam v liste a to sme hovorili aj na mieste, že sa rokovalo s tromi firmami. Opakujem, s tromi firmami, nielen s jednou. Áno, jedna z tých bola firma z tých Šiah, ITIMEX, akciová spoločnosť, Šahy, ktorá šije, nezačína, ale už ako, ako má za sebou aj isté, ktorá šije uniformy. Aj s ňou sa rokovalo, viedli sa rokovania, pretože štát mal záujem vypísať výberové konanie na dodávateľa pre šitie uniforiem. Áno, táto firma prejavila záujem, ale dala si podmienku, aby štát zagarantoval, a tu platí jednoducho zákon, že nie je možné, aby štát niekomu garantoval štátnu zákazku. Povedali sme, pôjdete do súťaže ako každá jedna iná firma. Tu je odpoveď na to, ale ja som hovoril o troch firmách a my sme v rámci tých troch firiem veci poriešili.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Nemám záujem, aby celý program interpelácie bolo len čítanie odpovedí ministrov. Ja mám záujem sa vyjadriť na základe vystúpenia pána poslanca k spokojnosti alebo nespokojnosti odpovede, ktorú sme vypracovali na základe jeho otázky.
No, pán poslanec, minimálne by som bol čakal trošku väčšiu pokoru. Málokedy sa stáva, treba povedať, že, bohužiaľ, a už vôbec nie v okresoch na východnom Slovensku, kde tá otázka voľných pracovných miest je ďaleko zložitejšia možno ako na západe, že sa nám podarí v relatívne tak krátkom čase ponúknuť náhradné riešenia. Náhradné riešenia pre prepustených zamestnancov, síce prepustených za čudných okolností a po neštandardnom odchode investora z Talianska do, niekde do Rumunska, ale tu bolo veľmi operatívne a rýchle konanie. To znamená, že ten prísľub, ktorý dal premiér a minister, sa značným spôsobom veľmi urýchlene reagoval. Ja som sa každý mesiac nechal informovať a podnikal konkrétne kroky prostredníctvom ústredia práce a sledoval som vývoj zamestnanosti tých šičiek z firmy Slotex, ktoré boli takýmto neštandardným spôsobom prepustené. Áno, relatívne veľmi rýchlo 89 z nich našlo, našlo uplatnenie. Tu treba povedať jednu vec, že ste neponúkol rozmer už dnes aj tých 15, ktorí mali byť do konca, do konca roka zamestnaní, je v štádiu riešenia. To znamená ten záväzok tej firmy M. I. S. Slovakia pre zamestnanie ďalších 15 bude splnených. Treba povedať jednu vec. Ostalo 34, ktorým bola ponúknutá práca, ktorá, samozrejme, im nevyhovovala vzhľadom na isté podmienky a okolnosti. Dal som pokyn v tomto prípade pokračovať v hľadaní riešenia, ale opakujem ešte raz, nepamätám si prípad, kedy sa takto rýchlo a promptne dokázala dať ponuka tým ľuďom, ktorí zostali veľmi rýchlo bez práce, a to už vôbec nechcem spomínať ani ísť do nejakých veľmi politických debát, lebo ja si pamätám z predchádzajúceho obdobia prepustenie veľkého množstva železničiarov. Následne prísľuby, ktoré tu mali byť, ako rýchlo sa o nich postará štát, ako rýchlo im pripraví náhradné riešenie, vzdelávanie, tvrdý pravicový populizmus. Neurobili nič. Prepáčte, vykašľali sa na tých železničiarov, a to aj napriek tomu, že boli k tomu prostriedky prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu a mohlo byť začaté preškoľovanie. Opakujem ešte raz. My sem sa postarali, bolo s nimi rokované, bola ponúknutá alternatíva. K otázke, čo robila, budem hovoriť za Sociálnu poisťovňu, pretože istú zodpovednosť ako predseda dozornej rady tejto inštitúcie mám. Boli viaceré rokovania. Jednoducho pán investor taliansky dával prísľuby a dokonca bol ochotný uzavrieť splátkový kalendár. To znamená podvádzal a zavádzal aj túto inštitúciu. Viete, aj z pohľadu Sociálnej poisťovne je veľmi jednoduché prijať rozhodnutie a spustiť gilotínu a jedným, jedným rozhodnutím poslať všetkých ľudí, ľudí na úrad práce. Preto bolo celkom prirodzené, že pri tých rokovaniach hľadali spôsob dohody, a môžem povedať len toľko, že boli takisto podvedení, pretože ten splátkový kalendár, ktorý chcel ten pán z toho Talianska prijať, nakoniec, nakoniec neprijal. Pokladal som za potrebné toto povedať, lebo, ešte raz, nie v každom prípade ukončenie takéhoto neštandardného pôsobenia sa podarí urýchlene zabezpečiť náhradné zamestnanie pre ľudí a vôbec nie na východnom Slovensku. Zhodou okolností tu sa nám to podarilo. Ja to hodnotím ako úspech. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Budem sa snažiť byť relatívne veľmi stručný. Priznám sa, že som neočakával, ani nemám ambíciu pri tomto návrhu zákona hľadať zhodu. Áno, tu sa ako zhoda nedá nájsť. Ja vôbec sa netajím tým, že tento návrh zákona môže, aj objektívne oddeľuje od seba pravicové a ľavicové strany.
Pre pravicové vlády sa už stalo tradíciou, že rozširovanie zo zákona vypúšťajú. Urobila tak aj pravicová vláda, ktorá nastúpila po nás, zobrala právo zamestnancom vyjednávať, pretože to podmienila súhlasom aj z druhej strany, k čomu sa vlastne nikdy nedospelo a preto sa kolektívne z hľadiska vyšších, vyšších zmlúv nevyjednávalo. To je demokracia v podaní pravice z hľadiska kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. (Potlesk.)
Ja aj napriek tomu nehovorím o úplnom návrate k zákonu, ktorý platil pred rokom 2010, napríklad poskytujeme sociálnym partnerom flexibilitu pri dohode, či už sa to jedná kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre celý sektor alebo pre konkrétne pracovné činnosti. Rovnakú možnosť dávame aj pri ich rozširovaní, ustanovujeme podmienku reprezentatívnosti, čiže v prípade existencie viacerých zmlúv sa rozšírenie môže, rozšírenie môže len tá kolektívna strana vyššieho stupňa, ktorá pokrýva väčší počet zamestnancov v danom odvetví. To znamená nemôžu traja, štyria odborári za svoje odborové organizácie vyjednávať, ale len ten, ktorý je najväčší. Prísnejšie budeme posudzovať návrh na rozšírenie, pričom členmi komisie budú aj zástupcovia hospodárskych odvetví, pretože chceme viac zobrať do úvahy aj ekonomické dopady rozšírenia zmluvy na dané odvetvie, vrátane menších zamestnávateľov. Naopak, dávame do zákona až sedem ďalších podmienok, pri splnení ktorých sa daný podnik pre, kolektívna zmluva vyššieho stupňa môže, môže rozširovať.
Čo sa týka, týka skúseností zo sveta. Áno, pán poslanec Hlina, ja vám ich môžem prečítať tie krajiny, aj povedať, ktoré sú to: Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko. Typy mechanizmov sú dva v podstate, rozšírenie v užšom slova zmysle a rozšírenie v širšom slova zmysle, prípadne isté funkčné ekvivalenty. Samozrejmá vec, ten, kto má pokrytie na sto percent, nepotrebuje extenzie, nevyjednáva. Takých krajín je veľmi veľa, tam sa vlastne o nič, niet čo baviť, automaticky zo zákona všetko platí pre nich.
To znamená, že ak sa tu tvrdilo, myslím, že pán Štefanec vo svojom vystúpení použil výraz "boľševistický prístup". No tak, je mi ľúto, ale my asi žijeme potom v boľševistickej Európe. Dvadsať krajín, ktoré sú v tomto prípade sledované a 16 z nich uplatňuje podobný systém, ako, ako navrhujeme my. Ja neviem.
Ale je tu asi iný problém. Zazneli tu výrazy, zlaté časy kapitalizmu. Pán poslanec Brocka, ja neviem, kedy boli. Ale mám pred sebou návrh zákona č. 111 Zbierky z 26. júla 1937 o záväznosti hromadných zmlúv pracujúcich. Možno citovať jednotlivé paragrafy. Žiadne výnimky, že do dvadsať zamestnancov. Platili pre všetky odvetvia. Opakujem, účinnosť tohto zákona od 26. júla 1937. Za tatka Masaryka a Beneša nikto nepolemizoval okolo toho, či uzatvárať alebo neuzatvárať. Viete, aké boli sankcie v tomto zákone, pokiaľ jedna, resp. druhá strana neakceptovala? "Jednání nebo odmítnutí proti ustanovení tohto zákona se trestá peňažnou pokutou 50 tisíc korún československých alebo väzením do šesť mesiacov." To platilo pred vojnou. Ja neviem, toto boli tie zlaté časy kapitalizmu?
To znamená, nevymýšľame niečo, čo by tu absolútne nikdy ako nebolo bývalo. Opakujem ešte raz, vo veľmi ťažkých časoch tu boli zákony, ktoré v takomto prípade platili a my, čo ponúkame, jednoducho, len sme sa otočili po Európe a ideme úplne štandardným spôsobom jednotlivých mechanizmov, ktoré platia v rámci Európskej únie. To by som bol rád. (Potlesk.)
Ak dovolíte, k niektorým pripomienkam, možno aj k tým, ktorým som nereagoval na minulom sedení pri prvom čítaní, aj napriek tomu, že tu odzneli. Viem, že vystupoval aj pán poslanec Mihál, no. Boli to trošku také, ja to nazvem veľmi skromne, neštandardné podmienky, ale aký je postup? To je dôležité, lebo mám ten dojem, že to celkom nevnímame všetci rovnako.
Viackrát zazneli slová "automaticky sa rozširujú". No hovorím nie. No nerozširujú sa automaticky. Ten postup je taký, že sa neberie právo zamestnancom navrhovať aj bez súhlasu zamestnávateľov. Ale aký je ďalší postup? No, ide o tripartitné komisie. Nič. Je tam len povinnosť sadnúť a hľadať dohodu. Ak sa dohoda nenájde, ako je tam istá rozhodovacia komisia na úrovni ministerstva a až potom, a k tomu sa ešte majú možnosť vyjadriť, treba povedať, že tu nie je automaticky všetko platné, je tu možnosť aj rozhodnutia súdu, citácia na Európsky súd pre ľudské práva a ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. Nič nie je automatické. Je to klasický sociálny dialóg. Partneri sedia a majú záujem, záujem sa dohodnúť. A k tripartite, a vôbec k systému, no, ja z pozície štátu tú tripartitu, by som povedal, že až tak veľmi nepotrebujem. Potrebujú to hlavne konkrétni sociálni partneri, zamestnávatelia a zamestnanci, aby mali vytvorený priestor za účasti štátu sa vyjadriť k návrhom všetkých zákonov, ktoré idú do tejto Národnej rady, aby ich mali právo pripomienkovať, aby sa mali právo vyjadriť. To je systém, ktorý beží v celom svete, už aj v tej banánovej republike, ja neviem, niekde. To znamená, že to, čo ponúkame a riešime, je skutočne absolútny štandard.
Teraz otázka prístupu. Častokrát tu bolo spomínané, že sme z toho vynechali, z toho kolektívneho vyjednávania firmy, ktoré majú do 20 zamestnancov. Áno, len tu si je treba uvedomiť, že o čom sa vlastne bavíme, o koľko, o koľko firiem, firiem tento zákon, zákon pojednáva. No, tie firmy do 20 zamestnancov predstavujú 81,5 % všetkých zamestnávateľov na Slovensku. Opakujem ešte raz. Osemdesiat jedna a pol percenta. To znamená, len 18,5 % firiem tento zákon, ktorý predkladám, sa dotýka, lebo si uvedomujeme, že u tých malých firiem je to ďaleko, ďaleko zložitejšie a každý vplyv, každý výkyv na trhu môže mať veľmi vážny vplyv a preto nemáme záujem, aby sa to týchto týkalo. Veď to je v maximálnej miere seriózne.
To, čo navrhla pani podpredsedníčka Jurinová, rozšíriť do 50 zamestnancov, to je niečo viacej ako 2 %, keby sme išli do 50 zamestnancov. Veď to je podrobne rozanalyzované a samozrejmá vec, že so sociálnymi partnermi aj prerokované. Áno, toto navrhovala napríklad aj RÚZ-ka, že rozšírme to ešte, hoci vo väčšej miere sa to konkrétnych organizácií, ktoré sú súčasťou RÚZ ani netýka. To je skôr aktuálne pre asociáciu zamestnávateľov, pretože tam sú tie menšie firmy a živnostníci a všetci tí, ktorí sú združení.
Najväčší problém, ktorý súvisí s týmto, viete, čo je? Že tie veľké firmy si pri veľa akciách pozývajú spolupracujúce organizácie, použijem ten výraz, subdodávateľov, a tí subdodávatelia majú ďaleko, ďaleko horšie sociálne podmienky, ako tá veľká firma. Toto spôsobuje veľakrát problémy. Ale toto, ako táto, tento návrh zákona odstrániť nemôže, ešte raz, lebo sa dotýka, dotýka len tých relatívne, relatívne veľkých firiem. Preto si myslím, že to nie je žiadna nejaká ideológia, ktorou by sme sa posúvali niekde mimo rámec Európy. Naopak, ak prijmeme tento zákon, my sa posunieme len tam, kde dávno patríme, do Európy medzi ďalších 20 krajín. Je mi však ľúto, moja ambícia a som presvedčený, že každého, kto to poctivo myslí, by mala byť taká, aby raz v budúcnosti aj Slovensko bolo pokryté automaticky 100 % zmluvami a nebolo potrebné aplikáciu tohto zákona ani prijímať. Závidím severským krajinám, závidím ďalším, ktorí sú ďaleko a ďaleko už v tomto rozmedzí. Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)