Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja začnem od konca. Začnem, a prepáčte, prosím vás o trpezlivosť, že budem chvíľu citovať niečo, čo som napísal pred dlhým, dlhým časom, keď istý poslanec v tejto snemovni, možnože ho spoznáte z toho textu, podával analogický, priznávam, že menej sofistikovaný a omnoho škodlivejší návrh zákona, kde tiež vymedzoval isté plemená psov. No a ja som si vtedy z neho robil tak trochu žarty. A keďže sa chcem dostať k tomu zoznamu psov, tak tento text, ktorý vám teraz prečítam, sa týka pravdepodobného vzniku takéhoto zoznamu.
Volá sa to celé, že Koniec beštií. "Desiatky, ba stovky nevinných ľudí", to je tak, to je, pardon, toto, citujem jeden literárny útvar, toto nie je diskusia k tomu textu zákona. "Desiatky, ba stovky nevinných ľudí zomierajú v tesákoch zúrivých nebezpečných plemien psov a už je najvyšší čas niečo s tým urobiť, na tom sa zhodnú všetci. Nie všetci sú však takí činorodí, ako poslanec slovenského parlamentu Tomáš Gambavý. Ako to už u činorodých ľudí býva zvykom, porodil čin, legislatívny čin.
Nebezpečné plemená treba jednoducho zakázať a bude po probléme, povedal si a hneď začal písať príslušný zákon. Postupoval takto, najprv si položil otázku: ktoré sú nebezpečné plemená psov? Odpoveď je ľahká. Tie, o ktorých si to myslím, odpovedal si vzápätí. Na to sa predsa nemusím nikoho pýtať, vidno im to na tvári, pardon, na morde. Majúc tak zabezpečený spoľahlivý zdroj odborných informácií, rozhodol sa pristúpiť k zostaveniu zoznamu vysokých odborných kvalít. Dobrý legislatívny návrh totiž potrebuje skutočne odborný background. Ten vlčiak od vedľa sa na mňa hnusne pozerá, určite ma chce zjesť. Vlčiaky sú nebezpečné, povedal si Tomáš Gambavý hneď na začiatku zoznamu. Na druhej strane, asi by sa nahnevali policajti, ktorí majú vlčiaky, skorigoval hneď a správne svoju prvú voľbu. Postupne sa však do zoznamu dostávali psy ako pitbull, oprávnene, lebo je to hnusoba, redbull, neoprávnene, lebo to je nápoj, ktorý dáva krídla, somnambul, tiež neoprávnene, to je námesačník, ináč druh poslanca, a (K)kábul, opäť neoprávnene, lebo to je mesto v Afganistane.
Drobné nedostatky zoznamu možno skorigovať v druhom čítaní zákona. To Tomáš Gambavý vedel a tak sa s detailami príliš nezdržoval. Pribudla aj brazílska fila a argentínska doga. O tých sa už rozprávalo v parlamentných kuloároch. Alebo to bola brazílska doga a argentínska fila? - zaváhal na okamih pán poslanec. Ale potom mávol rukou. Nemeckú dogu Tomáš Gambavý nezaradil, lebo s Nemcami sme v Európskej únii, a čo by povedal Schröder?
Vďaka geografickému vnuknutiu, ktoré prišlo po zahĺbení sa do zemepisného atlasu, však pridal paraguajskú filu, venezuelskú dogu, peruánsku filu, čílsku dogu, bolívijskú filu, ekvádorskú dogu a ďalšie nebezpečné plemená z Latinskej Ameriky, ktoré síce ešte zatiaľ neexistujú, ale treba s nimi rátať. Zákon musí platiť aj do budúcnosti. A francúzskeho buldočka, o ktorom všetci vedia, že je to buldog, nebezpečné plemeno, len malý. Veľkosťou sa pri posudzovaní nebezpečnosti vôbec totiž netreba dať mýliť, to vedel poslanec s istotou, odkedy mu istý malý orech natrhol pravú gaťu.
Na základe tohto poznatku pribudli do odborného zoznamu popri dobermanovi aj pinč a ratlík, na ktorých sa stačí pozrieť a hneď je jasná ich príbuznosť s dobermanom, najmä u ratlíka. Na základe významnej koncovky "šir" potom pribudol popri stafordšírskom teriérovi aj jorkšírsky teriér, Neapolský mastin sa však na zozname neocitol, lebo jeho meno naznačovalo, že by mohol mať niečo s mastínskou alebo takou nejakou dohodou... (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, ja vám do toho skočím, ja by som bola rada, keby sme sa naozaj venovali prerokovaniu zákona.
Šebej, František, poslanec NR SR
Ja sa venujem téme. Je to fejtón, jasné.
"Kaukazský ani stredoázijské ovčiaky sa tam zase neocitli, lebo o nich pán poslanec nepočul. Ergo neexistujú. A ani slovenské čuvače, lebo sú slovenské, teda naše. Tie nech zakazujú v Latinskej Amerike, povedal si vlastenecky Tomáš Gambavý, a vynechal maďarské kuvase kvôli koaličným partnerom." (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, vzhľadom k tomu, že odišli zo svojich miest pán spravodajca, aj pán predkladateľ... (Hlasy v sále.) Áno, ja by som ale naozaj poprosila, aby sme skrátili...
Šebej, František, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, pri všetkej úcte, ako komentár k tomu, čo hovorím v tejto podobe, je naozaj aj podľa rokovacieho poriadku neprípustný. Stále hovorím o plemenách psov. A keď niekomu vadí, že si z neho uťahujem, je to jeho problém. Ale v tejto snemovni si musíte zvyknúť aj na to, že si z vás ľudia uťahujú. To je úplne v poriadku. (Potlesk.) A, prosím, neprerušujte ma.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte.
Šebej, František, poslanec NR SR
To, že prichádzajú pán spravodajca a pán minister o literárny skvost, je na ich vlastnú škodu.
Ale dokončím. "Legislatívny proces..." (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči. Prosím pána spravodajcu, aj pána predkladateľa, aby zaujali svoje miesta. Vysvetlil, že nie je to od veci.
Šebej, František, poslanec NR SR
"Legislatívny proces na Slovensku bol vtedy v správnych rukách."
Ale teraz sa dostanem k tomu, čo som týmto celým chcel povedať. Vravel som, že začnem od konca, a teda zoznamom, ktorý sa ocitol na konci tohto zákona.
Dámy a páni, dôvodová správa sa síce odvoláva na spoluprácu s odborníkmi a konkrétne teda aj so Slovenskou kynologickou jednotou, čo je organizácia, ktorú ja mám v hlbokej úcte, ale neverím, opakujem, neverím, že tento zoznam vzišiel z tohoto fóra. Neverím tomu, pretože by som musel mať vážne pochybnosti o ich odbornej spôsobilosti. Ja si myslím, že zákon bol konzultovaný s kynologickými organizáciami, ale tento zoznam nepochádza z ich dielne. Hneď vysvetlím, prečo.
V tom zozname je, ak to dobre počítam, trinásť alebo štrnásť plemien psov, ktoré niektoré majú vzájomne spoločné to, že majú podobných predkov, alebo rovnakých predkov. Väčšina tých ovčiarskych psov, ktoré sú tu spomínané, stredoázijský ovčiak, kaukazský ovčiak, juhoruský ovčiak, šarplaninac, tornjak, kangal, to sú psy, ktoré pochádzajú pôvodne kedysi dávno z tibetskej dogy, ale z tibetského mastifa vlastne. Ale tieto psy majú úplne presne rovnaký genetický koreň, ako má napríklad pyrenejský ovčiak, ako má slovenský čuvač, ako má maďarský kuvas, ako má poľský ovčarek podhalanský a celá hromada ďalších skvelých pastierskych psov. Áno, sú to veľké, majestátne a teritoriálne plemená, ale každý, kto o tom niečo vie, tak vie zároveň, že sa na nich nemôže vzťahovať takáto charakteristika, že majú genetickú výbavu na agresivitu. Sú to dobré strážne psy, ale agresivita je úplne iná vlastnosť.
Väčšina tých psov, ktoré sa tu spomínajú, majú, naopak, povesť síce tvrdých, a keď treba, aj hryzúcich psov, ale ináč s pokojnou, vyrovnanou a v zásade neagresívnou povahou. A ja teda nechápem, že čím je šarplaninac nebezpečnejší ako pyrenejský ovčiak? Alebo ako slovenský čuvač. Nechápem. To je prakticky identický pes, len má iný kožuch. A nechápem, ako sa dostali do spoločnosti s pitbullom a bandogom?
A čo tam hľadá tosa inu? Preboha, to tam dal kto?! Videl niekto živú tosa inu? Ja áno. To je pes, ktorý v zásade sa nemá držať v koterci. Každý, kto videl tosu, vie, na čo bol ten pes chovaný v Japonsku, ako vznikol ten pes. To je pes, ktorý síce bol vychovaný na zápasy, ale na zápasy, ktoré boli ritualizované. Tí psi sa nehrýzli. Nesmeli sa hrýzť, lebo by boli diskvalifikované. To je pes, ktorého nesmiete chovať v koterci, musí byť s vami doma, lebo ináč, proste je z neho jeden ťažký neurotik, to neprežije. To je pes, ktorý potrebuje spoločnosť. Áno, je to obrovský pes.
Ale tento zoznam je, je absolútne pre mňa neuveriteľný. Ako to, že na tom zozname, keď už sa bavíme o psoch, ktoré majú genetickú výbavu byť útočné, nie sú služobné psy?! Preboha, veď nemecký ovčiak celkom zaručene spôsobil ľuďom viacej zranení, ako šarplaninac alebo brazílska fila. Ja neviem, no tak, ja viem len to, že nemecké ovčiaky, veď predsa celé generácie boli šľachtené na to, aby napádali narušiteľov. Celé generácie policajných a pohraničiarskych psov takto vyradíme z chovu nemeckých ovčiakov? A čo dobermany? A čo rotvajlery? Čo nemecké dogy? A čo celá plejáda moloserov? Prečo tam nie je neapolský mastin, keď už sa o tom bavíme? Prečo tam nie je mastif? Čo je toto za nezmyselný zoznam, ktorý je selektívny, až rasistický, by som povedal?
Ja z tohto uzatváram len toľko, že po prvé, tento zoznam nevznikol na popud Slovenskej kynologickej jednoty. Neverím tomu. A po druhé, ten zoznam nerobili ľudia, ktorí sa vyznali v psoch. To je zoznam, ktorý niekto si vygooglil. Nič iného k tomu neviem povedať, len to, že to je zoznam v podstate na základe toho, čo si medzi sebou ľudia rozprávajú a čo sa dá nájsť na googli. To je jedna vec.
Druhá vec teda sa týka genetických predpokladov pre nejakú vlastnosť. No sú psy, ktoré a priori sú bezpečnejšie ako iné psy, lebo majú povedzme menší teritoriálny pud. Napríklad, ja mám doma írsku teriérku a ja vám poviem rovno, írsky teriér sa nehodí na stráženie, lebo nestráži. On sa s každým kamaráti. S inými psami sa bije, ale ináč je to priateľský pes. Je to poľovnícke plemeno. Preto môže pokojne behať aj bez vodítka. Keby som mal vlčiaka, tak ja ako majiteľ ho nepustím na voľno, keď vidím, že na okolí sú ľudia, ktorí by mohli dostať strach, alebo ich deti, o ktoré by sa mohli báť, alebo iní psi. Ale nie preto, že si myslím, že má nejakú agresívnu genetickú výbavu.
Jednoducho, proste, tento zoznam psov absolútne ignoruje napríklad to, že väčšina tých naozaj nebezpečných psov, nech už vyzerajú alebo sú pitbully alebo stafordy americké, sú nie vlastne, to nie sú psy s rodokmeňom. To vlastnia rôzne hrubokrké, agresívne, narušené indivíduá, ktoré si to nakúpili, to sú, aby, aby zdôraznili, by som povedal, nebezpečné črty svojej osobnosti. Ten pes je kupovaný ako deklarácia. Ako, mám veľké svaly, chodím do posilňovne a k tomu potrebujem pitbulla. No ale takýchto psov to nepostihuje, lebo k takým psom neexistuje rodokomeň. Tie psy sú obyčajne produktom ilegálnych čiernych chovov, alebo chovov proste, ktoré jednoducho nevedú genetické knihy. Preto si myslím, že ten zoznam je tak trochu nezmyselný. To po prvé.
A teraz, po druhé, pokúsim sa nejako inak ešte rozvinúť, prečo si myslím, že táto predloha, ja pripúšťam, že motív pre tento zákon je úplne legitímny. Áno, boli prípady, že psy napadli ľudí. Boli prípady, že psy napadli iné zvieratá, iných psov. Ja si len myslím, že tento zákon, keby sme ho aj prijali, riziko takýchto útokov, ani ich počet nezmenší. A poviem tiež, prečo si myslím, že Andrej Hrnčiar, keď tu hovoril, hovoril niečo, čo je veľmi dôležité.
Dámy a páni, každý, kto mal psa, a určite aj pán minister mi to potvrdí, každý, kto má psa, kto niečo o tých tvoroch vie, vie, že nebezpečný pes je skôr ten, ktorý je držaný na reťazi celý život, ako ten, ktorý je pri vás doma, a to bez ohľadu na to, o akú veľkú obludu ide. Pretože pes sa stal domestikovaným tvorom, pôvodne z vlka, a to len preto, že je to sociálny tvor. Kedysi dávno, keď si praľudia osvojili vlkov, tak to bolo preto, že štruktúra, sociálna štruktúra vlčej svorky plus-mínus zodpovedala sociálnej štruktúre ľudských skupín lovcov a zberačov, a teda psy majú veľmi zložitú sociálnu komunikáciu. Preto nikdy z mačkovitej šelmy nebude nič podobné. Ani mačka sa nespráva ako pes, nemáme pocit, že s ňou môžeme natoľko komunikovať ako so psom. Pochopiteľne. Pretože, keď si tie praveké deti doniesli domov malé vĺča, tak to vĺča malo geneticky v sebe schopnosť proste sociálnej komunikácie, schopnosť zaradiť sa do nejakej sociálnej hierarchie. Pes je sociálny tvor, ktorému keď odmietnete spoločnosť, a my sme jeho svorka, ľudskú spoločnosť, tak sa z neho stáva neurotické, zlé, agresívne indivíduum. (Potlesk.) Presne tak, ako sa stáva z človeka, ktorého zavriete na samotku a dáte ho za mreže, eventuálne na reťaz, tak sa z neho stane psychopatický, neurotický jedinec, ktorý je nebezpečný pre svoje okolie.
Jediný spôsob, ako urobiť psa nie nebezpečným, je socializovať ho. Dovoliť mu byť s inými psami a ľuďmi a vtedy jednoducho si osvojí schémy správania, ktoré sú sociálne. Takže moja výhrada k tejto zákonnej norme je v tom, že ona napriek tomu, že ten úmysel chápem, akože naozaj sa to nedá počúvať, že nejaký, nejaká svorka pitbullov vybehla a roztrhala nejakého človeka. Lenže, lenže ja si myslím, že tento zákon tak, ako je urobený, toto nebude riešiť. Že v skutočnosti agresívnych psov neubudne, pretože tá psia agresivita nevzniká tak, ako predpokladá tento zákon, a síce genetickou výbavou toho či onoho plemena, ale vzniká zanedbanou socializáciou psov.
Pripúšťam, že niektoré psy môžu byť potenciálne nebezpečnejšie ako iné. Konkrétne pitbull a staford sú psy, ktoré vývojovou líniou boli používané pôvodne, lebo to je dneska hlboko ilegálna činnosť, na zápasy psov. Vieme to. Dobre, lenže tie psy, robil sa rozsiahly výskum v Amerike, že čo vlastne je taký pitbull alebo stafford zač. No áno, on je nebezpečný pre iných psov, lebo má tendenciu sa biť, ich napadá a má strašne silné čeľuste. Preto je nebezpečnejší ako iné, ale pre iných psov. Nenapadá ľudí. Ale ja si myslím, že žiadny pes nenapadá ľudí, pokiaľ vyrastá medzi ľuďmi, je chovaný s ľuďmi. Môže sa stať, aj psovi môže začať šibať, tak ako aj človekovi môže začať šibať. Ale, dámy a páni, ak máme prijímať zákony, ktoré iba reagujú, ako médiá zvyknú reagovať na nejakú situáciu, tak pravdepodobne sa naše zákony minú účelom.
Ja som to nepovedal, keď sme prerokovávali zákon, ktorým sme zaviedli povinnosť podstúpiť psychologické testy pre majiteľov zbrojných preukazov. Ja som to ale vtedy povedal súkromne autorovi toho zákona, že nemyslím si, že je to dobrý nápad. Ja si nemyslím napríklad, že keď donútim dvestotisíc poľovníkov, aby, alebo stopäťdesiattisíc poľovníkov, aby podstúpili psychologické testy, že znížim pravdepodobnosť, že nejakému psychotikovi zašibe a niekoho zavraždí. Iba budem šikanovať ľudí a doprajem mojim vlastným kolegom psychológom, aby dobre zarobili na tých testoch. A tie testy nemajú potenciál odhaliť v budúcnosti sa vyskytnuvšiu možnú psychickú poruchu.
Čiže, dámy a páni, skončím tým, že ja osobne tento návrh do druhého čítania nepodporím, lebo si myslím, že ten koncept toho zákona jednoducho nesplní účel a že to nie je dobrý nápad.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
