Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani poslankyňa Žitňanská to pomenovala veľmi jednoznačne, veľmi jasne. SMER-u ide len a len o mocenské ovládnutie Generálnej prokuratúry. Máme tu dnes vládu jednej strany, vládu SMER-u, SMER má drvivú väčšinu v parlamente, SMER má svojho kamaráta Štefana Harabina na Najvyššom súde, teraz tu ide o to, aby mal svojho človeka na Generálnej prokuratúre.
Je hanebné a zbabelé, že sa používa inštitút skráteného legislatívneho konania pre tento účel najmä po tom, čo sa dva roky deje na Generálnej prokuratúre, zrazu sa táto situácia ide vyriešiť za pár hodín. Je to hanba všetkých tých, ktorí sa podieľali na príprave týchto materiálov. Je to hanba SMER-u a my sa tejto frašky účastniť nebudeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. (Ruch v sále.) Ďakujem pekne. Dámy a páni, rokujeme od 11.00 hod., to je takmer 13 hodín, máme takmer polnoc, sa tu, za ten čas vystúpilo v rozprave 28 zákonodarcov, je príznačné, že 27 z nich bolo z opozície, jediný bol z vládnej strany. Jediný. To svedčí o záujme vládnej strany o túto problematiku, ktorá je podľa môjho hlbokého presvedčenia najdôležitejšou témou na Slovensku.
Počuli sme veľa názorov, veľa návrhov, počuli sme návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať. Opozícia túto schôdzu iniciovala, opozícia sa na ňu pripravila na okrúhlom stole s analytikmi, odborníkmi, tvorcami pracovných miest. Opozícia predložila konkrétne návrhy, nielen tých päť základných, o ktorých hovorili moji kolegovia, naposledy pán poslanec Kaník, ale aj návrhy, ktoré sa týkajú školstva, súdnictva, znižovania administratívy, zlepšenia služieb štátu a lepšej aj európskej legislatívy. Je kľúčové, či sa zlepší podnikateľské prostredie, pretože od toho závisí, či budeme mať na Slovensku viac pracovných miest, či sa ľudia budú mať lepšie. Je kľúčové, dámy a páni, či sa zlepší konkurencieschopnosť slovenských zamestnávateľov, pretože od toho závisí, či budú môcť prijímať ľudí alebo či tieto pracovné miesta budú vznikať v cudzine.
Veľakrát počúvame od vlády výhovorky, že sa to nedá, pretože firmy nemajú zákazky. No nemajú preto, lebo nie sú konkurencieschopné. A konkurencieschopné budú vtedy, keď budú mať dobrú daňovú, odvodovú politiku, pružné pracovné právo. Veľakrát sme o tom dnes hovorili, ale to je základ pre konkurencieschopnosť, to je základ pre tvorbu pracovných miest.
Preto mi, dámy a páni, dovoľte ešte raz požiadať vás o podporu návrhu uznesenia, ktorý je ozaj veľmi dôležitý pre to, či na Slovensku sa zvráti ten nepriaznivý trend odchodu pracovných miest z krajiny, alebo nie, pretože od toho, či budeme pomáhať pracovné miesta vytvárať, alebo nie, od toho závisí priamoúmerne životná úroveň všetkých občanov Slovenska.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Mihál veľmi správne poukázal na dôležité bariéry tvorby pracovných miest na Slovensku, osobitne na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práve tých, ktorí na to najviac doplácajú, to sú malí podnikatelia, živnostníci, a potom na administratívnu záťaž.
No, čo sa týka toho príkladu z Nemecka, skutočne aj v súčasnosti do 400 eur v Nemecku neplatíte takmer žiadne dane a odvody, aj preto navrhujeme zavedenie odpočítateľnej položky na odvodoch, aby to pomohlo práve nízkopríjmovým skupinám. Tak ako máme odpočítateľné položky u daniach, tak aj u odvodov je možné zaviesť túto položku, čo práve zlacní tú najlacnejšiu prácu a umožní sa zamestnať tým nízkokvalifikovaným ľudom. Myslím si, že keby sa podarilo presadiť tento návrh, tak sa výrazne znížia zástupy nezamestnaných na Slovensku.
Čo sa týka toho druhého bodu, to je znižovanie administratívnej záťaže, tu považujem za jednu, za jedno z kľúčových opatrení zavedenie licencií pre živnostníkov, ktoré sme už navrhovali v tejto snemovni a budeme ho navrhovať opäť, pretože je dôležité, aby sa živnostníci, malí podnikatelia sústreďovali na svoje tvorivé aktivity, na to, čomu sa chcú naozaj venovať, a neboli zaťažovaní zbytočne administratívou, ktorá im spôsobuje ťažkosti.
Takže veľmi súhlasím so zvýraznením tých prekážok, ktoré pán poslanec Mihál sformuloval, a verím, že spoločnými silami sa nám aspoň niečo podarí presadiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Opäť sme počuli konštruktívne návrhy, ktoré môžu zvrátiť tento trend. Záleží skutočne od vôle vládnej strany, ako sa k tomu postaví, či dokáže počúvať, či dokáže sa poučiť a pokúsiť sa zvrátiť tento trend. Pretože iná cesta, ako v súčasnosti nastúpila momentálne vláda jednej strany, existuje. Existuje cesta zníženia najvyšších firemných daní v postkomunistických krajinách, existuje cesta zníženia odvodov pre tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní.
Vieme, spomínali to viacerí rečníci, že toto je práve jeden z dôležitých problémov na trhu práce, že máme aj spomedzi ostatných krajín najväčší podiel dlhodobo nezamestnaných. To sú ľudia, ktorí sú nízkokvalifikovaní a práve im pomôže najviac tá odpočítateľná položka v odvodoch. Tak ako máme odpočítateľnú položku v daniach, navrhujeme zaviesť odpočítateľnú položku v odvodoch, práve aby sme pomohli tým najslabším, ktorí najviac trpia a ktorí sa nemôžu zamestnať.
A pár slov ešte k dani z príjmu právnických osôb. Vláda, keď zvýšila túto daň neúmerne o 21 %, pretože z 19 na 23 o 4 percentuálne body znamená zvýšenie o 21 %. To si musíme uvedomiť. Tak v súčasnosti aj z hľadiska fiškálneho dopadu predpokladá nárast len o čosi menej ako 80 mil. eur, to je len o 4-percentný výber dane z príjmu právnických osôb oproti minuloročnému rozpočtu. Čiže nárast o 21 %, ale zvýšenie len o 4 %. Už z toho vidieť absurdnosť a nelogickosť tohto kroku. Myslím si, že musíme ísť opačne a vrátiť sa k zníženiu firemných daní.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, aj kolegom za faktické, ktoré boli pomerne úsmevné.
Pán poslanec Blaha, chcem vás upozorniť, že nie sú tu ozaj všetci poslanci, pán kolega, ale z opozície je tu trikrát viac poslancov ako u vás. To je, to je výsledok vašej pozornosti tejto najdôležitejšej téme. To je vaša ignorácia občanov Slovenska k tejto najdôležitejšej téme na Slovensku.
Ešte raz vám poviem veľmi rád, čo sa týka daní. Máme najvyššie dane medzi porovnateľnými krajinami na firemnej úrovni, ktoré vstúpili do Únie od roku 2004. Samozrejme, máme aj najvyššiu nezamestnanosť ako jeden z dôsledkov tohto opatrenia.
Vaša politika je v oblasti daní len ľudí ošklbať, zobrať im všetko, čo sa dá. Naša je, aby sa nadýchli, aby sa podporila aktivita. To je ten základný rozdiel.
Vaša ideológia, mimochodom, z posledných zhruba 6 rokov, ktorá sa tu realizuje na 5 rokov na vládnej úrovni, sa realizuje len v tom, že je tu stále viac a viac nezamestnaných a zhoršuje sa život ľudí i na Slovensku.
Pán poslanec Podmanický, efektívnosť výberu daní. Asi ste ma nepočúvali, pán poslanec, ani teraz sa mu nechce počúvať, vtedy, keď má počúvať argumenty.
Pán poslanec Podmanický, vám hovorím, pán poslanec Podmanický... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Podmanický, pán poslanec Podmanický, pán poslanec, sadnite si, áno, lebo... (Reakcia poslanca.) Nemôžete, lebo... Nevyrušujte, tak potom sa prihláste vo faktickej. (Reakcia poslanca.) Áno. Tak ale nevyrušujte tu, dobre? A ja vám chcem odpovedať na to, čo ste hovorili, že efektívnosť výberu daní sa zhoršila za vašej vlády v oblasti DPH, za prvej Ficovej vlády, mierne zlepšila za vlády Ivety Radičovej a zhoršila dnes. V roku 2020 si dávate horší cieľ ako v roku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, dámy a páni, chcem reagovať na niektoré výroky, ktoré tu odzneli zo strany vládnej strany, osobitne na pána ministra, aj keď ho tu nevidím. Zachytil som, že má zdravotný problém a úprimne mu želám skoré uzdravenie, ale verím, že túto diskusiu sleduje, a preto chcem na neho reagovať. Mrzí ma, že je tu tak málo poslancov, osobitne z vládnej strany. Mimochodom, teraz ich som napočítal šesť. Takže to je asi dôležitosť, akú vládna strana venuje tejto diskusii. Je to smutné.
Pán minister Richter končil svoj príhovor so slovami: "Toto je smer." Dovoľte mi, aby som pár poznámok začal práve s rovnakým výrokom: "Toto je smer." (Rečník zobral do rúk papier, na ktorom je znázornený graf.) Už som tento graf ukazoval, dámy a páni, toto je smer, je to zlý smer, je to nárast nezamestnanosti, mimochodom aj tá šípka v logu SMER-u je, bohužiaľ, rovnaká, ukazuje nárast nezamestnanosti. Táto vláda ľuďom prácu nedáva, berie im ju.
Dovolím si aj pre pána kolegu Blahu, pretože on povedal, že táto vláda dáva ľuďom prácu. Pán kolega, nie je tomu tak. Vy beriete ľuďom prácu! Za rok 40-tisíc pracovných miest zo Slovenska odišlo. Je to 40-tisíc rodín, je to, keď sa pozrieme na rodinné príbuzenstvo, viac ako 100-tisíc ľudí, ktorým ste zhoršili životnú úroveň. A nielen to.
Vláda vytvára zástupy nezamestnaných a aj tým, ktorí pracujú, zhoršuje životnú úroveň. Za vlády SMER-u, dámy a páni, klesla reálna mzda o 1,2 %. Za minulý rok klesla reálna mzda. Majú sa horšie aj tí, čo pracujú. SMER im svojimi opatreniami sťažuje túto pozíciu.
Pán poslanec Jasaň, ani toho tu nevidím, ale v poslednej faktickej hovoril o tom, že prečo nedávame návrhy. Nuž, pán poslanec, chcem vám povedať, že keď sledujete našu prácu, tak tieto návrhy aj zaregistrujete. Len v tomto volebnom období sme pre pomoc živnostníkom navrhovali licencie, navrhovali odbúrať diskrimináciu stravného, navrhovali odbúrať čakaciu lehotu pre podporu nových živnostníkov, ktorí boli nezamestnaní a ktorých chceme podporiť, aby začali tvoriť pracovné miesta pre seba, svojich zamestnancov, pre celé Slovensko. Tieto návrhy dávame a ja ich rád zopakujem ešte raz, pretože ak niekto nezaregistroval v mojom prvom vystúpení tieto návrhy, tak ich veľmi rád zopakujem.
Hovorilo sa o podnikateľskom prostredí. Dovolím si citovať výrok pána ministra, ktorý doslova povedal, že ich "opatrenia zlepšujú podnikateľské prostredie". Dámy a páni, toto je vývoj podnikateľského prostredia. Dnes na horšej úrovni ako v roku 2001, odkedy sa podnikateľské prostredie začalo merať týmto indexom podnikateľského prostredia. Toto nie je názor politikov, je to názor tých, ktorí tvoria pracovné miesta. Podnikateľské prostredie je dnes za vlády SMER-u na najhoršej úrovni, odkedy sa začalo merať.
Ďalej pán minister sa zmienil o tom, že údajne aj opozícia má zodpovednosť za súčasný stav. Nuž, považujem to za veľmi trápnu výhovorku. Keby to povedal pán minister po mesiaci, dvoch, odkedy je vo vláde, dalo by sa o tom diskutovať, o istej zotrvačnosti. Ale po roku, odkedy je súčasná vláda jednej strany pri moci, to považujem za trápne vyhováranie sa. Súčasná tragická situácia na trhu práce je výsledkom ideologických rozhodnutí vlády jednej strany a výsledkom, bohužiaľ, víťazstva tejto ideológie nad zdravým rozumom.
Pán minister opäť hovoril o tom, že Zákonník práce vraj nevplýva na rast nezamestnanosti a vraj mu to hovoria aj tvorcovia pracovných miest. Dámy a páni, dovolím si ešte raz pripomenúť, v piatok minulý týždeň sme sa stretli s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov. Na stretnutí boli zúčastnení najvyšší predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Republikovej únie zamestnávateľov, Podnikateľskej aliancie Slovenska, Slovenskej asociácie malých podnikov, Živnostenskej komory, Živnostenského zväzu, všetci, všetci do jedného konštatovali zhoršenie podmienok pre zamestnávanie kvôli Zákonníku práce.
Súčasná vláda má tendenciu veci zľahčovať a dokonca hovorí o tom, že súčasný stav je výsledkom toho, že podniky nemajú zákazky. Nuž ale každý, kto len trošku sa orientuje v ekonomike, vie, že zákazky preto nemajú, lebo nie sú konkurencieschopní. A konkurencieschopní nie sú preto, pretože majú najvyššie dane v postkomunistických krajinách, príliš veľké daňové, odvodové zaťaženie a pracovné právo, ktoré sa zhoršilo. Taká je realita. Bohužiaľ, zákony súčasnej vlády vyháňajú prácu zo Slovenska.
Zarazilo ma, že pán minister hovorí o stimuloch ako o riešení na nezamestnanosť. Nuž, ale na jednej strane, dámy a páni z vládnej strany, vy beriete ľuďom prácu a chcete ešte z ich peňazí rozhadzovať tieto zdroje preto, aby ste vraj pomáhali tvoriť pracovné miesto. To už je neetické. Ľuďom, ktorým ste zobrali robotu, tak chcete zobrať ešte ďalšie zdroje, chcete, aby sa oni poskladali, lebo vy len hospodárite s ich peniazmi, chcete, aby sa oni poskladali na to, aby sa vytvárali pracovné miesta. Nielenže je to zlé a škodlivé, ale je to aj neetické.
Hovoril som o reálnych mzdách a pán minister mal viacero nepravdivých výrokov, okrem iného hovoril o tom, že údajne v celej Únii sa situácia na trhu práce zhoršuje. Nie je tomu tak, opätovne si dovolím pripomenúť, v Nemecku, vo Veľkej Británii, Írsku, Dánsku, Rumunsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku, v týchto všetkých krajinách sa medziročne nezamestnanosť znížila. Dá sa to robiť aj ináč.
Považujem za neprimerané, ak vláda operuje údajmi za jeden mesiac, ktoré nie sú dôveryhodné, ale práve my sme dokázali údajmi, ktoré sú sezónne očistené, ktoré sú za jeden rok, ktoré sú porovnateľné, skutočnosť, že v mnohých krajinách Únie sa nezamestnanosť znižuje, na rozdiel od Slovenska.
No a v neposlednom rade, a ešte mi dovoľte, Zákonník práce, nuž prečo je zlý? Nuž preto, lebo zvýšil cenu práce, zlepšil pozíciu odborárskym funkcionárom na úkor zamestnancov, na úkor, ktorí si poctivo zarábajú. A v konečnom dôsledku cez tieto opatrenia, cez zvýšenie ceny práce, znepružnenie práce, odbúranie možnosti zarobiť si cez nadčasy, berie ľuďom prácu.
Pán minister nepočul tie naše opatrenia, naše návrhy, takže rád jemu aj všetkým kolegom ich pripomeniem.
Predovšetkým navrhujeme znížiť neúmerne vysoké priame dane. Tie sú na najvyššej úrovni medzi postkomunistickými krajinami.
Chceme aj zlepšiť výber daní, osobitne daň z pridanej hodnoty, pretože už za prvej vlády Roberta Fica táto efektívnosť klesala. Za vlády Ivety Radičovej sa mierne zlepšila. Dnes sme opäť dole. Dnes opäť efektívnosť klesá. Vláda bezradne len na to pozerá a v roku 2020 podľa Národného programu reforiem si dáva absurdný cieľ, mať efektívnosť výberu na úrovni 72 %, čo je, mimochodom, dámy a páni, nižšia efektívnosť než v roku 2005. Čiže o sedem rokov máme mať horší výber daní, ako sme mali pred ôsmimi rokmi. Toto je ambiciózny cieľ? To je hanba!
Ďalšie opatrenia.
V oblasti odvodov znížiť odvody pre nízkopríjmových zamestnancov, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa. Zjednodušiť odvodový systém s cieľom jeho postupného znižovania.
V oblasti pracovného práva chceme spružniť možnosti pracovnoprávnych vzťahov, osobitne na kratšie pracovné úväzky, ale aj zlepšiť možnosti práce nadčas pri sezónnych zákazkách. Predovšetkým ide o to, aby sme nezvyšovali cenu práce zbytočnými nariadeniami a zbytočnými zvyšovaniami vymeriavacích základov na dane a odvody, pretože v konečnom dôsledku uberáme ľuďom z ich príjmu. Ľudia majú menšiu možnosť si zarobiť a v konečnom dôsledku to je aj výsledok poklesu reálnych miezd.
Chceme zmeniť sociálny systém tak, aby sa zlepšila efektívnosť sociálnych dávok s cieľom nastavenia systému pre heslo "Pracovať sa oplatí".
Dlhodobo presadzujeme zavedenie možnosti kombinácie dávok a práce.
V oblasti energetiky chceme zmeniť regulačnú politiku tak, aby jej výsledkom neboli najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v celej Únii.
Dôležitá je oblasť zjednodušenia administratívy. Spomínal som osobitne licencie. Najmä malí podnikatelia, živnostníci sú zbytočne zaťažovaní veľkými administratívnymi povinnosťami. Licencie by im umožnili sústrediť sa len na produktívne činnosti.
Chceme urýchliť zjednotenie výberu daní a odvodov a chceme, aby aj vláda dodržiavala Small Business Act, ku ktorému sa zaviazala.
Veľký priestor je v zlepšení služieb štátu, v zlepšení elektronickej komunikácie, ale aj v šetrení na výdavkovej stránke rozpočtu, aby vláda neprenášala len všetky povinnosti a celú ťarchu konsolidácie cez dane a odvody, poplatky na ľudí a zamestnávateľov.
Oblasť úradov práce je osobitný bod na riešenie, pretože je tam veľký priestor pre zlepšenie kvality výkonnosti týchto úradov.
Považujem za kľúčové, aby sme urýchlili trvanie súdnych sporov v oblasti súdnictva. Stále máme veľkú dĺžku sporov, ktoré sú otvorené v porovnaní s inými krajinami.
V oblasti školstva ide o lepšiu informovanosť, o uplatnenie absolventov stredných a vysokých škôl.
No a v neposlednom rade netreba podceňovať ani legislatívu EÚ. Súčasná vláda je veľmi, veľmi pasívna v tejto oblasti a len prijíma to, čo prichádza z Bruselu. Je potrebné reagovať na tieto právne normy, je potrebné prispievať k legislatíve na európskej úrovni tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín celej Únie. Navrhujeme presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc. A, samozrejme, ide aj o dokončenie spoločného európskeho trhu a rovnaké dodržiavanie pravidiel pre všetkých.
Aj cez tieto opatrenia dokážeme zlepšiť pozíciu ľudí na Slovensku tak, aby mali viac možností pracovať, aby tento trend, ktorý nás nikoho neteší, sa obrátil.
Toto sú naše návrhy riešení, dámy a páni. Zatiaľ sme počuli z vládnej strany len rozhadzovanie peňazí, ale žiadna nádej na zlepšenie, nepočul som ani jedno opatrenie, ktoré by sa týkalo daňovej, odvodovej povinnosti, prípadne pracovného práva. A keď nebudeme hovoriť o týchto základných veciach, keď nezmeníme sociálny systém, keď nemotivujeme ľudí pracovať, tak sa nedočkáme ani zásadného obratu v tomto neradostnom trende.
Z našej strany opätovne rád deklarujem, že máme záujem o presadenie takých riešení, ktoré pomôžu vytvárať pracovné miesta na Slovensku a nie vyháňať prácu z našej krajiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Áno, pán minister, hráte sa s číslami a svedčia o tom viaceré ukazovatele, ktoré ste spomenuli. Nielen rozdiel medzi disponibilnou a celkovou nezamestnanosťou, ale aj údaje o krajinách, ktoré ste vy uviedli, kde poklesla nezamestnanosť. Vy ste spomínali štyri krajiny, lenže ste zabudli dodať, že ste uvádzali medzimesačné čísla a my vám hovoríme o medziročnom poklese. Pán minister, v Európskej únii je osem krajín, kde medziročne poklesla nezamestnanosť. Je to v Nemecku, u nášho najväčšieho obchodného partnera, vo Veľkej Británii, v Írsku, Dánsku, Rumunsku, Lotyšsku, Litve, Estónsku. Takáto je realita. A realitou je, že Slovensko má štvrtú najväčšiu nezamestnanosť po Grécku, Španielsku, Portugalsku.
Čísla nepustia, pán minister. Len snažíte sa akosi vždy pozrieť z toho iného pohľadu. Mimochodom, keď ste uvádzali štatistiky, aj pán vicepremiér Vážny to uviedol, tak nejak tie čísla nesedia ani z hľadiska celkového počtu krajín. Vraj v štyroch poklesla, á, v štyroch sa zhoršila, pardon, v štyroch poklesla, v jedenástich sa zhoršila, v deviatich sa nezmenila. Dáva to dohromady 24 krajín. Nuž len v Európskej únii je 27 krajín. Nejako to stále nesedí, pán minister, nech sa na to pozriete z akéhokoľvek pohľadu.
A ešte jednu dôležitú poznámku chcem povedať. Hovoríte, že vám ide o zvýšenie príjmu zamestnancov. Pán minister, ak to náhodou neviete, reálna mzda na Slovensku za vašej vlády klesla. Reálne príjmy zamestnancov klesli. Inflácia išla minulý rok hore o 3,6 %, mzdy len o 2,4. Čiže znamená to pokles reálnych príjmov o 1,2 %. Za vašej vlády sa tvorí nielen veľa nezamestnaných, ale aj klesajú reálne mzdy ľuďom, ktorí pracujú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, páni ministri, vážení hostia, situácia je mimoriadna, a preto sme iniciovali túto mimoriadnu schôdzu Národnej rady. Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým kolegom, ktorí podporili náš zámer a pripojili svoj podpis pod návrh, aby sme dnes rokovali o tejto kľúčovej téme na Slovensku, ale aby sme rokovali najmä o riešeniach, ktoré pomôžu našim občanom. Nezamestnanosť je dnes nepochybne najdôležitejšou témou Slovenska. Celkový počet ľudí bez práce presiahol už neuveriteľných 437-tisíc ľudí a dá sa povedať, že na Richterovej stupnici zemetrasenia nezamestnanosti už dosiahol číslo 16,2 %. Nič na tom nemenia ani neúspešné pokusy vlády zľahčovať túto realitu či znižovať a kamuflovať rastúce čísla.
Neúnosný nárast nezamestnanosti v posledných mesiacoch je, žiaľ, dôsledkom ideologických opatrení vlády jednej strany. Áno, ideologických rozhodnutí, pretože pragmatizmus a zdravý rozum zlyhal. Zdravý rozum zlyhal vtedy, keď sa rušila rovná daň, zlyhal vtedy, keď sa zvýšili dane na najvyššiu úroveň spomedzi postkomunistických krajín, a zlyhal vtedy, keď sa menil Zákonník práce.
Vôbec ma neteší, že sme tak veľmi skoro svedkami naplnenia našich obáv o negatívnych dôsledkoch víťazstva ideológie nad zdravým rozumom. Vláda si nedala povedať a nepočúvala opozíciu, nepočúvala odbornú verejnosť, nezávislé inštitúcie či dokonca ani odporúčania Európskej komisie. Tie hovorili o potrebe znižovania daňovo-odvodového zaťaženia, vláda ho ale zvýšila. Tie hovorili o nezvyšovaní zdaňovania práce a aktivity, vláda ho zvýšila. Tie hovorili o pružnom pracovnom práve, vláda ho znepružnila. Keď niekto uprednostní odborárskych funkcionárov pred zamestnancami, keď niekto rozdá stimuly spriazneným firmám na úkor živnostníkov a malých podnikateľov či keď niekto znemožní privyrobiť si tisíckam aktívnych ľudí, logickým výsledkom je len a len nárast nezamestnaných, ktorý alarmujúco posunul Slovensko na najvyššie priečky krajín s počtom nezamestnaných v celej Európskej únii. Už len Grécko, Španielsko a Portugalsko sú na tom horšie.
Je pozoruhodné, že keď si porovnávame krajiny Únie, ktoré do nej vstúpili s nami a neskôr, tak máme spomedzi nich suverénne najvyššie priame firemné dane a aj suverénne najvyššiu nezamestnanosť. To nepotrebuje ďalší komentár.
Prvé riešenie teda je v znížení priamych daní. Ak si uvedomíme fakt, že vláda ich zvýšila z roka na rok o 21 %, ale dnes už čaká nárast výberu len o 4 % oproti rozpočtu roku 2012, viac argumentov ani nepotrebujeme.
Za dnešnej vlády jednej strany nezamestnanosť dosiahla najvyššiu úroveň počas nášho členstva v Európskej únii. Od vlády často počúvame, že je to európsky trend. Dámy a páni, je realitou, že v priemere nezamestnanosť v Únii narastá. Ale je aj realitou, že tento trend je ťahaný najmä problémovým Gréckom, Španielskom či Portugalskom. A je realitou aj skutočnosť, že v mnohých krajinách Únie je tento trend opačný a nezamestnanosť klesá. Je to tak u nášho najväčšieho obchodného partnera v Nemecku, vo Veľkej Británii, v Litve, Lotyšsku, Estónsku, v Dánku, Írsku či Rumunsku. Aj v Maďarsku či Rakúsku sa čísla veľmi nemenia. Sú to jasné dôkazy o tom, že hospodárska politika sa dá robiť aj v prospech zamestnanosti. A v mnohých európskych krajinách tomu tak je.
Je možné tento trend zvrátiť? Odpoveď je jednoznačne áno. Je ale potrebné konať okamžite a zmeniť hospodárske rozhodnutia z prvého roku vládnych deforiem.
Minulý týždeň v piatok 12. apríla sme sa spolu s našimi opozičnými partnermi stretli s odborníkmi, analytikmi, tvorcami pracovných miest a hlavné závery a odporúčania z tohto stretnutia boli veľmi poučné. Dovoľte mi, aby som vás v krátkosti s nimi oboznámil.
Predovšetkým prvé odporúčanie bolo znížiť priame firemné dane. Zabezpečiť tiež lepší výber daní, pretože vláda len bezradne sleduje pokles efektívnosti výberu DPH na úkor práve zvyšovania daní.
V druhom rade treba robiť niečo s odvodmi. Silnejú hlasy pre zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa. Je potrebné zjednodušiť odvodový systém. Aj takéto návrhy už sme predkladali práve s cieľom postupného znižovania odvodového zaťaženia.
V treťom rade je potrebné riešiť pracovné právo. Je nutné spružniť možnosti pracovnoprávnych vzťahov na kratšie úväzky, ale aj zlepšiť možnosti práce nadčas pri sezónnych zákazkách tak, aby ľudia dostali možnosť si zarobiť. A predovšetkým je nutné nezvyšovať cenu práce.
V ďalšom rade je potrebné zjednodušiť administratívu, ktorá zbytočne zaťažuje osobitne malých podnikateľov. Už sme predložili návrh zavedenia licencií pre živnostníkov, aby sa títo mohli sústrediť na svoje produktívne činnosti. Opätovne prídeme do tejto snemovne požiadať vás o podporu tohto návrhu. Pretože sme si overili práve s tými, ktorých sa to týka, že tento návrh je užitočný.
Je potrebné okrem iného dodržiavať aj Small Business Act, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, osobitne z dôvodu podmienok pre živnostníkov a malých podnikateľov. Je nutné urýchliť zjednotenie výberu daní a odvodov.
V ďalšom rade je dôležité zlepšiť služby štátu, predovšetkým zlepšiť elektronickú komunikáciu so štátnymi úradmi, aj pre zamestnancov, aj zamestnávateľov, či živnostníkov.
Je nutné pri konsolidácii najmä šetriť na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu a neprenášať všetko cez zvýšené odvody, dane, poplatky na ľudí a zamestnávateľov.
Samozrejme, veľmi dôležité je zlepšiť kvalitu služieb úradov práce.
V ďalšom rade je to stav súdnictva, ktoré je potrebné riešiť predovšetkým vzhľadom na urýchlenie trvania súdnych sporov, ktoré je u nás stále neštandardne dlhé v porovnaní s inými krajinami.
Osobitnou otázkou zostáva sociálny systém s cieľom zlepšenia efektívnosti sociálnych dávok a nastavenia systému tak, aby sa pracovať oplatilo. Považujeme za dôležité, aby sa zaviedla kombinácia dávok a práce.
Silnejú hlasy na zmenu energetickej regulačnej politiky tak, aby jej výsledkom neboli najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v Únii, ako tomu tak je dnes na Slovensku. Dámy a páni, vo februári o 30 % stúpli ceny energií pre firmy, čo sa logicky prejavuje takisto v úbytkoch počtu pracovných miest na Slovensku.
V oblasti školstva je potrebné zlepšiť informovanosť o uplatnení absolventov stredných a vysokých škôl.
V neposlednom rade, čo sa týka legislatívy Európskej únie, ani tu netreba rezignovať. Je potrebné prispievať k nej tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín Únie. Navrhujeme presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, prepáčte, pán poslanec. (Zaznenie gongu.) Dámy a páni, poprosím vás.
Nech sa páči, pán poslanec.

Štefanec, Ivan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Sme za dokončenie spoločného európskeho trhu a rovnaké dodržiavanie pravidiel pre všetkých.
Dámy a páni, ako som už zmienil, vláda jednej strany za prvý rok predviedla len deformy, nie reformy. Zrušila rovnú daň, zvýšila odvody, poplatky, zhoršila pracovné právo. Výsledkom je takmer 40-tisíc pracovných miest za desať mesiacov. Dovoľte, aby som vám to ukázal. (Rečník zobral do rúk papier A3 s vyobrazeným grafom.)
Je to neradostný trend. Je to zlý smer. Je to niečo, ako keby odišlo zo Slovenska jedno stredne veľké mesto veľkosti Piešťan, Liptovského Mikuláša alebo Humenného. Vláda okrem deforiem nerobí to, čo treba. Podnikateľské prostredie je historicky na najhoršej úrovni, nezlepšuje sa školstvo, súdnictvo ani administratívne zaťaženie pracovných miest. Samotná vláda počítala v rozpočte s omnoho nižšími číslami nezamestnanosti, zhruba o jeden percentuálny bod. A súčasný vývoj vytvára ďalší tlak na rozpočet. Máme menej živnostníkov, menej zamestnaných mladých ľudí, ktorí potrebujú podporu pri svojich začiatkoch. Vláda svojimi opatreniami vyháňa prácu zo Slovenska a potom chce míňať peniaze ľudí na tvorbu nových pracovných miest. To je absurdné a úplne obrátené naopak. Omnoho logickejšie, správnejšie a lacnejšie je robiť dobrú hospodársku politiku, ktorá pomáha tvorbe pracovných miest. Preto navrhujeme nasledovné uznesenie. Dovoľte, aby som vám ho pripomenul.
"Uznesenie Národnej rady k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k zhoršovaniu podmienok pre tvorbu pracovných miest.
Národná rada Slovenskej republiky
A) vyjadruje znepokojenie nad rastúcou nezamestnanosťou na Slovensku a zhoršujúcimi sa podmienkami na tvorbu nových pracovných miest;
B) žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady predložila Správu o konkrétnych opatreniach na zlepšenie podmienok pre tvorbu pracovných miest a na zlepšenie podnikateľského prostredia, zníženia daňového a odvodového zaťaženia zamestnávateľov a o konkrétnych opatreniach na odbúranie ďalších finančných a nefinančných záťaží a bariér existujúcich v ekonomike Slovenska a opatreniach na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky Slovenska v termíne do 30. mája 2013;
C) žiada vládu Slovenskej republiky, aby nepredkladala do parlamentu žiadne zákony, ktoré znamenajú zvyšovanie finančných a nefinančných povinností, úloh a bremien pre zamestnávateľov a podnikateľské prostredie."
Dámy a páni, som presvedčený, že každý, kto má úprimný záujem o podporu pracovných miest a zlepšenie situácie nezamestnaných, tak chce presadzovať také opatrenia, ktoré súčasný trend zvrátia. Preto verím, že podporíte tento návrh uznesenia, ktorý chce ku tomuto cieľu prispieť.
Kolegyne a kolegovia, chcem vás týmto požiadať o podporu navrhnutého uznesenia a podporu takých opatrení, ktoré opäť začnú vytvárať pracovné miesta v našej krajine.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem sa veľmi pekne poďakovať aj kolegom poslancom za podporu, pánovi exministrovi a poslancovi Mihálovi, poslancovi Kuffovi, ktorí povedali to, čo ja som ešte nestihol povedať v úvodnom slove, že ozaj tento zákon bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, pretože keď ozaj tú 3-mesačnú lehotu zrušíme, no tak podporíme tých, ktorých podporiť by sme mali. Živnostníkov, malých podnikateľov. Ľudia začnú skôr podnikať, začnú vytvárať pracovné miesta, ozaj nás to nič nestojí, tak ako pán poslanec Mihál povedal, to rád zopakujem, pretože to považujem za veľmi trefné. Pán minister Richter hovoril o čiastke 15 mil. eur preto, aby sa vytvorilo 5 tisíc pracovných miest, ale tuto je to zadarmo, dámy a páni. V tomto zákone je to zadarmo, nestojí nás to ani jedno euro, aby sme podporili zamestnanosť. Nemusíme na to žiadať žiadne fondy z peňazí daňových poplatníkov, nebudeme potrebovať žiadne dodatočné zdroje, ale podporíme zamestnanosť.
Tiež, ako bolo povedané v rozprave, téma nezamestnanosti je ozaj kľúčová a chcel by som zdôrazniť to, na čo bolo upozornené, a to sú štatistiky nezamestnanosti. Skutočne, od apríla roku 2012 až dodnes nám neradostne stúpali počty nezamestnaných, dokonca o 39 200 ľudí. To je, ako keby z mapy Slovenska zmizlo jedno mesto typu Humenného, Piešťan alebo Liptovského Mikuláša. Dnes máme už viac ako 437 tisíc ľudí bez práce. Je to viac ako 16-percent. Nepomôže nám, že sa na to budeme pozerať optikou tých, ktorí sú rekvalifikovaní alebo sú na ,,péenke", jednoducho si musíme hovoriť pravdu. Kamufláž a pohľady na čísla, ktoré prekrúcajú realitu, sú len gréckou, alebo teraz v posledných dňoch vieme, že skôr cyperskou cestou.
Musíme si teda hovoriť pravdu aj o tom, aká je neradostná situácia s nezamestnanosťou a podporovať práve také zákony, ktoré nezamestnanosť znížia a práve podporia tých, ktorí pracovné miesta vytvárajú. Keďže tento návrh zákona si kladie tento cieľ, ja som presvedčený, že práve pri jeho úspešnej realizácii dosiahneme to, o čo sa všetci usilujeme, aby bolo práce na Slovensku viac.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Uvedenou novelizáciou sa zjednodušujú podmienky na začatie podnikania hlavne pre uchádzačov vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
V doterajšej úprave bolo nutné pre vznik nároku na príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, aby bol uchádzač vedený najmenej tri mesiace v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V praxi to znamenalo, že prevažná väčšina začínajúcich podnikateľov, ktorá chcela začať podnikať, sa tak zapisovala na tri mesiace do evidencie, aby jej vznikol nárok na dávku, aj keď už boli vlastne pripravení začať podnikať. Takýto stav je nelogický a zbytočne spôsobuje oddialenie začatia podnikania, oddialenie začlenenia sa do pracovného procesu, následne aj spomaľuje hospodársky rast.
Cieľom tejto novelizácie je skrátiť tento proces a odstrániť podmienku trojmesačného čakania, aby uchádzači čo najskôr začali podnikať. Zároveň sa navrhuje, aby sa celkový príspevok, ktorý uchádzač môže dostať, navýšil o nevyčerpanú dávku v nezamestnanosti, maximálne však tri mesiace, ktorý bol nevyhnutnou podmienkou na získanie nároku na príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, ani na rozpočet verejnej správy. Má pozitívny dopad na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, pretože v súčasnosti, keď vidíme, že každý deň je témou číslo jedna nezamestnanosť, keď ľudia strácajú prácu a keď sú ohrození najmä tí, ktorým by sme mali najviac pomáhať, a to sú živnostníci a malí podnikatelia, tak toto je jeden z rady zákonov, ktorými chceme túto situáciu riešiť. Tento návrh zákona nemá žiadne negatívne vplyvy na štátny rozpočet. Tie peniaze, ktoré idú nezamestnaným, by sa dali vlastne len ľuďom, ktorí chcú začať podnikať. Nemusia zbytočne čakať na túto podporu. Podstata posudzovania, či podpora ide živnostníkovi, alebo nie, sa nemení, pretože stále o tom rozhoduje príslušná komisia. Táto podpora, ako vieme, je rôzna v rôznych regiónoch. Čím ďalej od Bratislavy, čím je vyššia nezamestnanosť, tak tým je táto podpora vyššia. Podstata udeľovania sa nemení. Jediný dôvod a jediná zmena, ktorá je navrhovaná v tomto zákone, je zrušenie trojmesačnej čakacej lehoty, aby ľudia, ktorí chcú začať podnikať, aby im v tom nebolo bránené.
Ďakujem pekne.