Videokanál poslanca

Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, v otvorenosti ekonomiky, tam niet najmenších pochýb. Aj tie čísla, samozrejme, sedia, čo ste uviedli. Len donekonečna naozaj výhovorky na vonkajšie prostredie neobstoja, pretože keby tomu tak bolo, no tak vláda nemusí nič robiť. Žiadna vláda by nemusela nič robiť. Ale vláda má veľký vplyv na to, ako bude krajina vyzerať, či budeme mať viac alebo menej nezamestnaných, aké budú ľudia a firmy platiť dane, odvody. No a tieto vplyvy zásadne zmenili tvár Slovenska, bohužiaľ, k horšiemu tým, že ste zvýšili dane, zvýšili odvody, zhoršili trh práce. Máme aj najvyššie ceny elektriny pre firmy v rámci Európskej únie. Aj to je problém pre našich zamestnávateľov. No len pripomínam, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je od roku 2006 pod vedením vášho nominanta, čiže takisto to má politické súvislosti. Toto sú všetko negatívne vplyvy, ktoré sa odrážajú potom, samozrejme, aj v štátnej kase. V neposlednom rade spomínali ste slabý domáci dopyt. Áno, je to pravda. Lenže tak ako moji kolegovia predrečníci, ja musím upozorniť na to, že keď ľuďom sa zvýšia dane, no tak, samozrejme, majú menej na ruke, menej míňajú, takže aj tu vidím priamu súvislosť medzi tým, aká je spotreba a aké sú potom príjmy v štátnej kase. Jednoducho treba urobiť zásadný obrat. Máme iné názory na ekonomickú politiku, to je legitímne, ale to, čo ja a moji kolegovia dlhodobo kritizujú, že ozaj neexistuje tu podpora ekonomickej aktivity. Skôr to, čo vláda robí, tak brzdí ekonomickú aktivitu. Bohužiaľ, je to začarovaný kruh, ktorý sa následne prejaví aj v štátnom rozpočte. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, ďakujem aj kolegom za faktické. Pán poslanec Duchoň, že nechceme spochybňovať vládne materiály. Veď ja som čerpal z materiálov, ktoré predkladá vaša vláda do tohto parlamentu, a v programe stability je jasne uvedené, že konsolidačné opatrenia predstavujú 0,3 % HDP. Takže toto sú vaše údaje, ktorými vy sa prezentujete.
A k tomu, čo hovorili páni poslanci Sulík a Kaník. Áno, áno, je to presne tak, že opatrenia súčasnej vlády zabrzdili ekonomickú aktivitu. To je ten problém, že klesajú príjmy štátneho rozpočtu, o čom svedčí aj tento návrh záverečného účtu za minulý rok, kde príjmy klesali medziročne. Táto hrozba je tu aj do budúcna. Jednoducho, keď krajina nemôže prosperovať, pokiaľ nebude rásť, na jednej strane sa musia prijať úsporné opatrenia, na druhej strane sa musia prijať opatrenia pre podporu rastu. Lenže to, čo robí súčasná vláda, to sú opatrenia proti rastu: zvyšovanie priamych daní, zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, zhoršenie pružnosti na trhu práce, zvýšenie administratívy. To všetko vyháňa prácu z našej krajiny, brzdí hospodársky rast a spôsobuje nielen to, že máme viac a viac nezamestnaných, ale aj že tým, ktorí sú aktívni a ktorí tvoria pracovné miesta alebo ktorí pracujú ako zamestnanci, tak tým sa žije ťažšie, že ľuďom sa žije jednoducho horšie. Bohužiaľ, ten spôsob ekonomickej politiky, ktorý ste zvolili, tak devastuje Slovensko, pretože vedie k tomu, že máme menej práce a aktivita sa brzdí. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi pár poznámok na tému štátneho záverečného účtu za rok 2012.
Z tohto dokumentu vidíme zopár zaujímavých čísiel. Tak ako uviedol pán minister, pôvodne zákon o štátnom rozpočte predpokladal schodok verejnej správy na úrovni 4,64 %. Nakoniec to číslo je 4,35 % HDP. Chcem upozorniť, že aj z programu stability, ktorý predložila vláda nedávno do parlamentu, sme sa dozvedeli, že konsolidačné opatrenia prispeli k tomuto výsledku čiastkou 0,3 % HDP. Hovorím to najmä preto, aby sme si uvedomili, že rozpočet, tak ako bol pripravený minulý rok, bol pomerne často terčom kritiky súčasnej vlády jednej strany. Dokonca si pamätáme, že premiér a vtedy za asistencie pána ministra ho teatrálne trhal a hovoril, že musia robiť zásadné opatrenia preto, že rozpočet je nanič. Takže ešte raz tu poviem. Rozpočet bol pripravený na úrovni 4,64. Skončil 4,35, pričom konsolidačné opatrenia mínus 0,3 %. Inými slovami, dámy a páni, keby vláda nič nerobila, tak rozpočet skončí tak, ako bol pripravený. Znamená to, že bol pripravený dobre a že bol pripravený zodpovedne.
Ale znamená to aj druhý fakt. A druhý dôkaz, ktorým sa vláda usvedčila týmto dokumentom a takisto aj programom stability, a to je skutočnosť, že roztrhanie rozpočtu slúžilo len a len ako zámienka pre to, aby vláda mohla siahnuť na peniaze sporiteľov v druhom pilieri. Pamätáme si, že to urobili práve vtedy, keď chceli otvoriť druhý pilier a keď chceli v zásade poškodiť sporiteľom v druhom pilieri a keď takto znížili drasticky penzie budúcim dôchodcom z druhého piliera o 55 %. Bolo to nielen zásadne zlé a zásadne škodlivé opatrenie, ale súčasné dokumenty vlády ju usvedčujú z toho, že sama vtedy klamala. Svedčí o tom aj predložený dokument, ktorý prerokovávame dnes. Tie konsolidačné opatrenia, tak ako vláda tu o tom hovorí, na úrovni 217 miliónov eur sa skladali predovšetkým z toho, čo zobrala z druhého piliera vláda, plus bankovej dani. Čiže toto bola podstatná časť konsolidácie. Je pravdou, že tak ako hovoril pán minister, daňové príjmy sa vyvíjali horšie, osobitne boli sme svedkom toho najmä na konci roka, že problémom bola daň z pridanej hodnoty. Výsledkom tohto vývoja bola skutočnosť, že celkové príjmy štátu, celkové príjmy štátneho rozpočtu na konci roka 2012 boli nižšie ako na konci roka 2011. To je podľa môjho názoru alarmujúci fakt, ktorý je poučením aj do tohto roka, aj do rokov budúcich, pretože ak má krajina prosperovať, nemôže si dovoliť nižšie príjmy. Ak má každá firma prosperovať, musí sa starať o svoj rozvoj a nielen sa pozerať na stránku úsporných opatrení, čo je nepochybne potrebné, ale aj starať sa o svoj rozvoj. Štátny záverečný účet za rok 2012 hovorí, že Slovensko má čo zlepšovať a hovorí aj o tom, že tak, ako to pán minister uviedol, že dlh dosiahol rekordnú úroveň 52,1 %.
Ja chcem pri tejto príležitosti len upozorniť na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pretože vieme, že pri tejto čiastke, keď sa prekročí hranica 50 %, tak vláda má predložiť do parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu. Je pravdou, že nie je tam nejaký časový rámec, ale chcem upozorniť aj pána ministra aj pri tejto príležitosti na túto povinnosť. A vidím, že už nejaký materiál mi ukazuje, takže teším sa na jeho prerokovanie, pretože ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti je zákon, na ktorý sme všetci hrdí. Prijali sme ho sme ho ako jedna z prvých krajín v rámci Európskej únie a mali by sme ho dodržiavať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Žitňanská hovorila o tom, ako zlyhávajú ústavné orgány. Ja si dovolím spresniť, že najskôr zlyhal pán prezident, ktorý za dva roky nevymenoval legitímne zvoleného generálneho prokurátora napriek tomu, že do 24 hodín vymenoval svojho času Štefana Harabina za šéfa Najvyššieho súdu. Takže evidentne má dvojaký meter na iné vymenovania. Zlyhávajú ústavné orgány a koncentruje sa moc, ktorá na jednej strane je legitímna z výsledku parlamentných volieb, ale evidentne sme svedkami, že dnes vláda jednej strany svoju moc zneužíva. Zneužíva ju preto, pretože ide do oblastí, kde normálne politika nepatrí. Vláda jednej strany si obsadzuje svojimi chápadlami všetky pozície v štáte. Je to nebezpečné, a neštíti sa ísť aj proti ústave. Podľa môjho názoru takáto protiústavnosť v parlamente tu nebola od čias Vladimíra Mečiara a známeho prípadu Gaulieder. A tak, ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, je veľkou hrozbou, že na to doplatia všetci občania. Slovenskí občania veľmi často úplne oprávnene sa sťažujú na to, že zlyháva elementárna spravodlivosť v našej krajine, ale je treba povedať, že keď budú zlyhávať poslanci vládnej strany a keď budú takto exemplárne lámať cez koleno právny štát, tak spravodlivosť v krajine fungovať nemôže. Takže začína to práve dnes pri voľbe generálneho prokurátora.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Frešo nastolil presné otázky, ktoré je potrebné zodpovedať a ku ktorým by sa pán minister mal vyjadriť. Pán minister už vo svojom vystúpení naznačil, že nechce a nemá ani záujem o vyšetrenie tejto kauzy. Považujem to za veľmi dôležité, pretože pokiaľ sa vláda bude stavať takto nevšímavo nielen k zodpovedaniu týchto otázok, ale aj vôbec k celému bagatelizovaniu tohto významného rozkrádania verejných zdrojov, tak sa ďalej nepohneme. Je to ďalší zo škandálov, ktorý nesie pečať vládnej strany, a zdá sa, že vládna strana podľa všetkého naozaj nemá záujem o vyšetrenie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán minister, vaše vystúpenie ma uistilo v tom, že tá situácia je naozaj vážna. Pretože vo vašom vystúpení ste sa ani náhodou nesnažili vysvetliť tunelovanie verejných zdrojov, ale vy ste sa venovali len kydaniu na druhých. Tým pádom ste nás uistili predovšetkým v tom, že situácia je naozaj vážna. Pán minister, je to váš škandál. Vy tu vládnete od roku 2006 s malou prestávkou a je pozoruhodné, že ani trošku necítite zodpovednosť za konanie vašej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som uviedol novelu Zákonníka práce, je to zákon, ktorý považujem za jeden kľúčový pre to, aby sa zmenil ten neradostný trend zvyšovania nezamestnanosti na Slovensku. Čiže máme príliš vysokú nezamestnanosť, najvyššiu v Európskej únii, po Španieloch, Grékoch, Portugalcoch, je všeobecne známy fakt. Všimla si to aj Európska komisia, ktorá v stredu publikovala svoje tzv. Country specific recommendation a ku každej krajine uverejnila svoje odporúčania, čo treba zmeniť.
Jedno z najdôležitejších odporúčaní, ktoré smerovala pre Slovensko, bolo zmeniť trend v rastúcej nezamestnanosti. Nezamestnanosť je kľúčovou otázkou súčasnosti a spolu s vysokými cenami elektrickej energie a takisto spolu so žalostným výberom daní sa stáva témou, ktorej je potrebné sa venovať.
Zákonník práce výrazne ovplyvnil tento trend vývoja nezamestnanosti, keďže podľa posledných údajov sme mali na Slovensku 14,4 % podľa aprílových údajov, pred rokom tak bolo 13,4 %. Po Zákonníku práce začali zástupy nezamestnaných narastať a chceme zmeniť tento trend, chceme sa pokúsiť o nápravu aj touto novelou Zákonníka práce.
V tejto navrhovanej právnej úprave navrhujeme tie opatrenia, ktoré sa už vo svojej praxi osvedčili, ako napríklad možnosť reťazenia pracovných zmlúv na tri roky a predlžovanie trikrát, zrovnoprávnenie zamestnaneckých rád s odbormi a odborovými organizáciami, ako aj flexibilnejšie možnosti dohadovania práce nadčas. Je všeobecne známym faktom, že posledná novela Zákonníka práce pomohla iba odborárskym funkcionárom, nepomohla zamestnancom, nepomohla zamestnávateľom. Kým predtým museli odborári preukazovať svoju reprezentatívnosť a museli dokazovať, že minimálne 30 % príslušných zamestnancov v tej-ktorej firme je organizovaných v odborárskej organizácii, teraz tomu tak nie je. Chceme zrovnoprávniť postavenie zamestnaneckých rád a odborárskych organizácií a chceme opäť dať možnosť zamestnancom vybrať si, či chcú, aby ich zastupovala zamestnanecká rada alebo odborárska organizácia.
Som presvedčený, že keď je práca, tak nemôžeme brániť ľuďom, aby si zarobili, preto aj navrhujeme opäť vrátiť možnosť práce nadčas o 100 hodín naviac, tak ako to bolo pred zmenou Zákonníka práce, ktorú urobil pán minister Richter. A chceme zlepšiť možnosť reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú. Práve sezónnosť je výrazným faktorom, ktorá ovplyvňuje počet zamestnaných. A keďže prichádza leto, keďže prichádzajú sezónne práce, je nutné spružniť pracovný trh aj takýmito formami. Formou práce nadčas a formou možnosti predĺžiť si aj svoj zamestnanecký pomer na dobu určitú. Tieto možnosti boli výrazne obmedzené, preto ich navrhujeme vrátiť späť.
Z týchto dôvodov, dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu navrhovaného zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vás informovať, že uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. apríla 2013 č. 479 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem pekne aj pánovi ministrovi za sprostredkovanie odpovede.
Rád by som k tomu dodal, že skutočnosť, že momentálne je podnikateľské prostredie najhoršie na Slovensku, to nie je subjektívny dojem, to je výsledok merania indexu podnikateľského prostredia a výsledok hodnotenia tých, ktorí tvoria podnikateľské prostredie. Tento index ukazuje najnižšiu hodnotu od roku 2011. O 25 % nižšiu ako v roku, pardon, v roku 2001. O 25 % nižšiu ako v roku 2001. Ďakujem ešte raz za tú odpoveď.
Ja súhlasím s tým, že treba znižovať administratívne zaťaženie, ale myslím si, že je možné robiť mnohé opatrenia bez dopadu na štátny rozpočet pre zlepšenie podnikateľského prostredia, a tie som nepočul v tejto odpovedi. Myslím tým zmeny v daňovej politike, v pracovnom práve a najmä zmeny vo vymáhateľnosti práva. Keďže ministerstvo hospodárstva je garantom pre podnikateľské prostredie, očakávam, že ten tlak práve z tohto ministerstva aj na ďalších členov vlády by mal silnieť.
Ďakujem.

Ďakujem.