Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, máme tu dnes novelu Zákonníka práce, ktorá obsahuje zmeny, ktoré nepotrebujú ani zamestnanci, ani zamestnávatelia. Naopak, im uškodí. Uškodí najmä zamestnancom. Zmeny totiž zvyšujú náklady na pracovné miesta na Slovensku, čím logicky bude na Slovensku len menej práce.
Zvýšenie nákladov na pracovné miesta prichádza v čase, keď vláda jednej strany...
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, máme tu dnes novelu Zákonníka práce, ktorá obsahuje zmeny, ktoré nepotrebujú ani zamestnanci, ani zamestnávatelia. Naopak, im uškodí. Uškodí najmä zamestnancom. Zmeny totiž zvyšujú náklady na pracovné miesta na Slovensku, čím logicky bude na Slovensku len menej práce.
Zvýšenie nákladov na pracovné miesta prichádza v čase, keď vláda jednej strany už zvýšila odvody na prácu a pripravuje vyššie zdanenie práce, dokonca najvyššie v porovnateľných krajinách V4. Logickým dôsledkom teda našej súťaže o nové pracovné miesta nebude viac, ale bude menej práce. Zaznamenali sme už prvé odhady personálnych profesionálnych agentúr, ktoré hovoria o strate 33 až 50 000 pracovných miest. Naše analýzy na základe aj rozhovorov s tvorcami pracovných miest po celom Slovensku hovoria, že po všetkých zmenách, po všetkých zmenách o zvýšení daní, zvýšení odvodov a zbytočných a škodlivých zmenách v Zákonníku práce pripravia na Slovensku o prácu osemdesiat až sto tisíc našich občanov. Je to absolútne zbytočné a je to, ako povedal pán kolega Brocka, darček skôr iným krajinám, ktoré sa môžu tešiť. Môžu sa tešiť dnes, keď súťažíme o každé nové pracovné miesto.
Dámy a páni, sme na spoločnom európskom trhu, najväčšom trhu na svete, kde krajiny svojimi podmienkami sa snažia prilákať robotu. Dnes nie je problém zaregistrovať si firmu inde, dnes nie je problém, aby sme mali nejaké bariéry pre presun pracovníkov. Práve naopak, aj preto sme vstupovali do Únie, aby pracovníci mohli sa voľne pohybovať. Máme voľný pohyb pracovných síl, práve preto je dôležité, aby sme sa snažili o to, aby sme prilákali robotu na Slovensko, aby jej bolo čo najviac.
Ja som presvedčený... Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) Je to pravda. Že je najdôležitejšie, aby politici sa sústredili práve na toto, aby bolo na Slovensku čoraz viac práce. Preto dnes, keď máme stále vysokú nezamestnanosť a stále máme problém predovšetkým s dlhodobo nezamestnanými, by sme mali sústrediť sa predovšetkým na riešenie tejto otázky, čo s dlhodobo nezamestnanými. Riešenia ponúkame. Ako medzitrh práce, máme stále vysokú administratívu a byrokraciu, mali by sme sa sústrediť na zjednodušovanie legislatívy, na zníženie administratívy, byrokracie, a nie robiť to, čo robí súčasná vláda, že zvyšuje náklady na tvorbu pracovných miest, zvyšuje dane, odvody a zbytočne v Zákonníku práce hádže polená pod nohy tým, ktorí tvoria pracovné miesta.
Dámy a páni, to nie sú len veľkí zamestnávatelia. Naši najväčší zamestnávatelia sú práve malí a strední podnikatelia, sú živnostníci. Tí zamestnávajú najviac ľudí, tí tvoria mimochodom aj väčšinu slovenského domáceho produktu. Keď hovoríme o porovnávaní veľkých a malých, tak musím spomenúť aj pri tejto príležitosti, že práve obľuba súčasnej vlády je v diskusii s veľkými podnikateľmi. A nielen diskusia, ale aj ich zvláštna pomoc. Spomeniem prípad firmy Mondy, ktorá dostala škandalóznu podporu vo výške 60 000 eur na jedno pracovné miesto. Považujem to za absolútne škandalózne. Dnes, keď práve sa zhoršujú podmienky živnostníkom a malým podnikateľom, aby sa vláda sústredila selektívne len na niektorých veľkých zamestnávateľov.
Aj v úvodnom slove pani podpredsedníčky Laššákovej sme počuli pokračovanie v ideológii vládnej strany o tom, aké chce poskytovať istoty. Nuž, chcem zdôrazniť, že tie istoty budú práve v tom, že na Slovensku budeme mať istotu, že práce bude menej. Doteraz majú ľudia len a len istotu v tom, že budú mať vyššie poplatky, či už za koncesiu, ktorú sme zrušili, či už za kolky, ktoré sme zrušili, či už za registráciu nových áut, a tak ďalej a tak ďalej. Budú mať vyššie odvody, budú mať istotu vyšších daní a istotu že bude menej práce. Toto sú istoty, ktoré ponúka vláda jednej strany.
Zmena Zákonníka práce znamená teda, že na Slovensku bude menej práce najmä u malých podnikateľov, a že sa to dotkne zamestnanosti aj mladých ľudí. Súvisí to takisto s tým, čo sme preberali už pri zákone o sociálnom poistení, kde sa zvyšujú neúmerne odvody na dohodu pre študentov, ktorí si privyrábajú popri práci. Teraz im už zhoršujeme prostredie tým, že pri zavedení, opätovnom zavedení súbehu výpovednej lehoty a odstupného dávame limit do dvoch rokov.
Bohužiaľ, obávam sa, že sa to dotkne najmä mladých ľudí, pretože tam bude väčšia fluktuácia, tam bude najväčšie ohrozenie pre tých, ktorí potrebujú získavať pracovné návyky. Vieme, že túto otázku treba riešiť. Mimochodom, aj premiér Fico pri svojej prvej návšteve Bruselu po nástupe do funkcie, so šéfom Európskej komisie Barrosom hovoril na túto tému, kde obojstranne priznali, že toto je problém, ktorý treba riešiť, nezamestnanosť mladých ľudí. Dohodli sa na určitom presune z eurofondov. Nuž, ale na jednej strane chceme čerpať peniaze, európske peniaze na riešenie tejto otázky, a na druhej strane úplne nezmyselne zhoršujeme podmienky pre zamestnanosť mladých ľudí tým, že im zvyšujeme odvody na dohodu, tým, že im zhoršujeme podmienky v Zákonníku práce. Takto vyháňame prácu zo Slovenska, bohužiaľ.
Zákonník práce prišiel do parlamentu bez dohody so sociálnymi partnermi. Viem, že to vládna strana nerada počúva, ale chcem opätovne pripomenúť a zdôrazniť, že v roku 2003 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kedy sa menil Zákonník práce, ktorý významne prispel k tomu, aby na Slovensku sa zvyšovala zamestnanosť, čo čísla jednoznačne dokazujú, tak prišiel do parlamentu s dohodou sociálnych partnerov. Dámy a páni, súhlasili aj odborári, súhlasili aj predstavitelia zamestnávateľov, čo teraz nie je pravdou.
Zákonník práce máme bez dohody so sociálnymi partnermi. Je pravdou, že prebehlo množstvo rokovaní, ale tým, že nedospeli k dohode sociálni partneri, je to len ďalší dôkaz toho, že tento Zákonník práce nepotrebujeme, že je zlý, že je škodlivý. Dokonca sa mení po tom, čo súčasná novela Zákonníka práce nie je ani rok v platnosti. Ani rok platnosti sme nenechali dobehnúť súčasné zmeny, takže nemáme možnosť presne zanalyzovať ich dopady na pracovný trh, ale zároveň už prichádzame v chvate, v krátkom čase po voľbách so zmenou, ktorá je, bohužiaľ, škodlivá. Je to veľmi zlá správa pre Slovensko a je to zlá správa najmä pre aktívnych, pracovitých a zodpovedných ľudí, ktorí teraz najviac doplácajú na politiku dnešnej vlády.
Ktoré sú tie najhoršie zmeny? Dovoľte mi ich osobitne zdôrazniť. Jedná sa predovšetkým o opätovné zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného pre zamestnanca, ktorý vo firme odpracoval minimálne dva roky. Je logické, že vyššie náklady na pracovné miesta rozhodne nepomôžu nové miesta tvoriť. Výsledkom teda bude len väčšia opatrnosť pri ich tvorbe a naviac, práve ten vplyv na mladých ľudí, kde bude väčšia hrozba prepúšťania pre tých, ktorí nerobia ešte dva roky.
Mimochodom, podobné ustanovenie prvej Ficovej novelizácie, ešte za predchádzajúcej Ficovej vlády nás zaradilo na 116. miesto spomedzi sto štyridsiatich hodnotených krajín v rebríčku Svetového ekonomického fóra pri ukazovateli praktík najímania a prepúšťania zamestnancov. Aj nedávno sme boli svedkami toho, že sme všetci zaznamenali skutočnosť, že práve Svetové ekonomické fórum, ktoré pravidelne ročne hodnotí rebríček konkurencieschopnosti krajín, nás zaradilo na tretie miesto v Európskej únii odspodu. Len Grécko a Rumunsko je na tom horšie. Samozrejme, že sa hodnotí aj pracovné právo, aj Zákonník práce, čiže takéto ustanovenia nás neposúvajú hore, ale, naopak, dole. Takéto ustanovenia v Zákonníku práce, aké momentálne preberáme, ešte zhoršujú našu konkurencieschopnosť.
Ďalšie škodlivé opatrenie je obmedzenie zmlúv na dobu určitú. Už len dvakrát za dva roky to bude možné urobiť namiesto toho, že v súčasnej stále platnej úprave Zákonníka práce je to možné realizovať trikrát za tri roky. Viem aj z vlastnej skúsenosti, že pri tvorbe pracovných miest sa inštitút práce na dobu určitú často využíva na sezónne práce, ktoré sú typické pre mnohé firmy. Na Slovensku zvlášť. Máme dôležitý automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel, potravinársky priemysel, kde sú prirodzené sezónne výkyvy. Firmy musia zamestnávať pracovníkov na dobu určitú, keď chcú vykryť tieto sezónne výkyvy. Firmy súťažia o prácu v tom, že či sa zákazka urobí v jednej alebo v druhej fabrike, v jednej alebo v druhej krajine, A samozrejme, že sa realizujú tieto zákazky tam, kde sú na to najvhodnejšie podmienky.
Nuž, keď firma nebude môcť si najať pracovnú silu na tieto zákazky, tak jednoducho táto robota na Slovensko nepríde. Bolo by naivné si myslieť, že práca na dobu určitú sa automaticky transformuje na dobu neurčitú, že tieto pracovné miesta ako keby prešli len do pracovných miest, ktoré sú na dobu neurčitú. Vieme všetci, ktorí ste robili v praxi, že takto to nefunguje.
Ďalšou škodlivou zmenou je zmena postavenia dohodárov, čo sa týka stanovenia mzdy a pracovného času. Po dramatickej zmene v odvodoch, ktorej sme boli svedkami ešte pred mesiacom, je to ďalšia zmena, ktorá znižuje šance ľudí, ktorí pracujú na dohodu na špecifických úlohách. Vieme, že pružnosť na trhu práce znamená veľmi veľa. A aj tu to pocítia najmä skupiny ľudí s najmenšou zamestnanosťou, teda ľudia mladí, ktorí začínajú pracovať, a potom ľudia starší, ktorí sú tesne pred dôchodkom.
Ďalším opatrením, ktoré je škodlivé, je obmedzenie počtu nadčasových hodín. Už nebude možné dohodnúť dvestopäťdesiat hodín za rok, ale novela Zákonníka práce hovorí o pevnej stanovenej maximálnej sume stopäťdesiat hodín za rok. Znamená to, že ľuďom, ktorí by aj chceli viac si privyrobiť, to nebude umožnené.
Takisto viem z vlastnej skúsenosti, že ľudia majú veľký záujem o to, aby si privyrobili práve v práci nadčas. Keď sa opýtate, aj dnes, aj tento týždeň som hovoril na osobitnom stretnutí s malými podnikateľmi, tak veľmi, veľmi kritizujú, a to som bol sám prekvapený, že toto ustanovenie, do akej miery im vadí, pretože aj oni majú často výkyvy a často potrebujú riešiť svoje zákazky nadčasmi. A sami mi opätovne potvrdili, že majú vždy väčší záujem o prácu nadčas, než môžu uspokojiť. Ľudia si jednoducho chcú zarobiť. Roboty je málo. A tam, kde je, tak samozrejme je o ňu bitka.
No a jedno z ustanovení, ktoré je perličkou a darčekom odborárom, je to, že odborárski šéfovia už nebudú musieť preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Je samozrejme veľmi ľahké sa tváriť, že niekoho zastupujem, keď to ani nemusím preukázať. Toto ustanovenie povedie k fatálnemu, až absurdnému stavu v tom, že zamestnanci, ktorí majú prirodzené právo si samozrejme vybrať svojich predstaviteľov, ktorí za nich jednajú, tak si môžu zvoliť, vybrať svoju zamestnaneckú radu, ale tá ich nebude reprezentovať. Ich reprezentantom bude odborár, ktorý nemusí byť dokonca ani ich zástupca, ktorý nemusí byť ani pracovník v tom podniku, kde odbory nemusia existovať, ale podľa Zákonníka práce bude on jediným reprezentantom. Je to zlé, je to škodlivé, je to absurdné, keď ľuďom berieme právo na to, aby si mohli sami zvoliť ich reprezentantov, ale nanútime im zhora Zákonníkom práce niekoho, kto ich bude reprezentovať. Aj toto ustanovenie je dôkazom, že Zákonník práce nepomôže ľuďom, nepomôže zamestnancom, nepomôže ani zamestnávateľom. Pomôže len a len odborárskym funkcionárom, ktorí takto sa môžu tváriť, že sú dôležití.
Novela je teda ďalšou ranou pre Slovensko v súťaži o pracovné miesta. Už som spomenul, že osobitne negatívny vplyv bude na mladých ľudí a živnostníkov, ktorí sú naši najväčší zamestnávatelia.
Je zaujímavé, že vláda si podľa môjho názoru uvedomuje, že tento Zákonník práce nepomôže riešiť zamestnanosť, pretože keď si pozrieme, a to je veľmi, veľmi zaujímavý fakt, keď si pozrieme rozpočet, ktorý je zatiaľ v návrhovej podobe na roky 2013 až 2015, tak tento rozpočet hovorí, že na Slovensku bude vyššia nezamestnanosť ďalšie dva roky, ako bola v roku 2011. Komu teda pomôže Zákonník práce, keď sa predpokladá hospodársky rast, ale samotná vláda predpokladá, že nové pracovné miesta nebudú vytvorené, že ich bude menej?
Zákonník práce prehĺbi regionálne rozdiely. Vieme, že okrem toho, že potrebujeme riešiť nezamestnanosť, a najmä ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, tých je väčšina zo všetkých, ktorí nemajú prácu, tak Slovensko je typické pomerne výraznými regionálnymi rozdielmi. Takáto zmena sa dotkne najmä firiem a najmä zamestnancov v odľahlých regiónoch, ktorí budú ešte viac ohrození, a tým pádom regionálne rozdiely budú zväčšené.
Hovoril som už o pracovných miestach, hovoril som o konkurencieschopnosti. Aké je teda riešenie? Riešenie, rozhodne nerobiť zmeny v odvodoch, nerobiť zmeny v daniach, nezvyšovať odvody a dane, nerobiť zbytočné zmeny v Zákonníku práce, ktoré ľuďom nepomáhajú, ale naopak, im škodia. Ale je potrebné znižovať administratívne zaťaženie, je potrebné riešiť situáciu dlhodobo nezamestnaných a uľahčovať život najmä malým podnikateľom a živnostníkom, ktorí sú najväčší tvorcovia pracovných miest.
Dá sa to aj tak, ako napríklad navrhujeme našimi zákonmi, ktoré sú aj na ďalšom programe rokovaní Národnej rady, či už je to zákon na zvýšenie limitu pre daňové preddavky o 50 %, alebo na zavedenie živnostenských licencií alebo, s tým prídeme v krátkom čase, na zavedenie dohôd do určitej výšky, na ktorý sa nebudú vzťahovať odvody. Našu snahu by sme teda mali sústrediť predovšetkým na ľudí, aby mali prácu, a nie aby o prácu prichádzali.
Keďže aj na základe uvedeného považujem Zákonník práce za škodlivý a zlý, navrhujem, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis