Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Jasaň, tak, ako vaši kolegovia a vaša vláda, stále sa nás snažíte neúspešne presvedčiť, že vlastne vy za nič nemôžete, že to prichádza samo, že to prichádza z vonka, že nezamestnanosť rastie automaticky. Všetci vieme, že tomu tak nie je. Keby ste neprijali zlý Zákonník práce, keby ste nezrušili rovnú daň, keby ste neúmerne nezvýšili dane na najvyššiu úroveň z postkomunistických krajín, čo sa týka firemných daní, keby ste nezvýšili odvody a nezhoršili podnikateľské prostredie na najhoršiu úroveň, odkedy sa meria, od roku 2001, no tak by sme nemali rastúcu nezamestnanosť. Toto je výsledok vašej práce.
Nie je to náhoda, lebo aj za prvej vlády SMER-u ste odovzdávali krajinu s rastúcou nezamestnanosťou, s rastúcou zadlženosťou, so zhoršenou životnou úrovňou. Táto vaša politika sa nezmenila, pokračuje aj za súčasnej vašej vlády, keď sa už nemáte na koho vyhovárať, ale keď občania majú možnosť na vlastnej koži, bohužiaľ, pocítiť výsledky vašej práce. A tie výsledky sú opäť len v zhoršení života a v istote, že sa ľudia nebudú mať lepšie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister Richter, vy sa snažíte všemožne kamuflovať výsledky vašej práce, ale jednoducho to nejde. Február 2012: nezamestnanosť 13,76 percenta, február 2013: nezamestnanosť 14,71 percenta. To je výsledok vašej politiky po roku vašich istôt. Viac než jednopercentný nárast v absolútnych číslach z hľadiska počtu nezamestnaných. Môžete šermovať hocijakými číslami, tento trend len dokazuje fakt, že nevytvárate dostatok pracovných miest. To je výsledok vašej politiky. To je výsledok Zákonníka práce, rušenia rovnej dane, zvyšovania daní a odvodov, poplatkov. Toto je výsledok vašej práce, za rok viac než o 1 % nárast počtu nezamestnaných na Slovensku. A, bohužiaľ, tento trend, ako som hovoril vo svojom vystúpení, je jeden z najrýchlejších v Európskej únii za posledné mesiace, tretí najrýchlejší nárast nezamestnanosti po Cypre a Portugalsku. Keď hovoríte o vytváraní pracovných miest, hovoríte, že za 15 miliónov eur vytvoríte 5-tisíc pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, nuž ale za december a január vašimi opatreniami Slovensko prišlo o 23,5-tisíca pracovných miest. Za dva mesiace, pán minister, ste vyhnali zo Slovenska 23,5-tisíca pracovných miest. Vy miniete 15 miliónov eur na to, že ani štvrtina týchto pracovných miest sa neobnoví. Toto je problém a toto je výsledok len a len vašej politiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, ďakujem aj paniam poslankyniam za faktické poznámky.
Pani poslankyňa Šedivcová, no pokiaľ by sme mali úplne zabezpečiť, že sa tieto nástroje nebudú zneužívať, no tak potom ich úplne zrušme. Problém je v tom, že keď sa menia obligatórne na fakultatívne nástroje, problém je v tom, že niekomu sa ujdú, niekomu nie. Pre mňa nie je komisia ani úradník, ani politický nominant zárukou toho, že sa tieto prostriedky minú skutočne účelne. Ja si myslím, že buď vytvárajme nástroje také, že vytvárajú rovnaké pravidlá pre všetkým, pre všetkých. A buď títo ľudia majú nárok, alebo nie. Alebo nevytvárajme prostredie také, ktoré umožňuje niekomu dať, niekomu nedať. Z môjho pohľadu je to problém, pretože automaticky je to podhubie pre klientelizmus a možnú korupciu.
Pani poslankyňa Tomanová, myslím si, že prvýkrát, čo som v tejto snemovni, s vami, tak musím s vami súhlasiť. S vetou, že štát nie je na to, aby vytváral pracovné miesta, ako hlboko s vami súhlasím v tomto. Štát vytvára len rámec pre pracovné miesta a, bohužiaľ, ale tie zákony, ktoré vy presadzujete, tak pracovné miesta obmedzujú. Ten trend je žalostný a je to len a len výsledok vášho vládnutia. Keď hovoríte o pracovných návykoch a o tom, že ľudia by mali na pracovných miestach skutočne dostať určitý čas, no tak z tohto pohľadu verím, že podporíte práve pozmeňovací návrh, ktorý som predložil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi pár slov a jeden pozmeňovací návrh k predkladanému zákonu o službách zamestnanosti. Nezamestnanosť je, pochopiteľne, témou dnešných dní, pretože je najvážnejším problémom Slovenska. Predovšetkým preto, lebo súčasná vláda jednej strany vytvorila pre mnohých ľudí istotu nezamestnanosti. Považujem za veľkú dávku bezradnosti časté prejavy vládnych predstaviteľov o tom, že veď aj v Európe je veľká nezamestnanosť, nič sa s tým nedá robiť. Opak je pravdou, dámy a páni. Keď sa pozrieme na štatistiky európskych krajín, nájdeme tam zaujímavé fakty, že na Slovensku za posledné mesiace, či už si to zoberieme od novembra do januára, alebo od októbra do januára, rastie nezamestnanosť omnoho rýchlejšie ako v iných krajinách. Dokonca Slovensko patrí za toto obdobie na tretiu priečku, čo sa týka rastu nezamestnanosti. Hneď po Cypre a Portugalsku nezamestnanosť rastie najrýchlejšie. Sme tretia najrýchlejšie rastúca krajina v počte nezamestnaných v Európskej únii. Stojí za úvahu fakt, že v Nemecku, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom, nezamestnanosť klesá a je na najnižšej úrovni od zjednotenia Nemecka. Nezamestnanosť klesá v Maďarsku, Rumunsku, v pobaltských krajinách. Nie je to teda tak, že by sme sa mali s týmto faktom automaticky zmieriť a len sa bezradne pozerať na zástupy nezamestnaných. Práve naopak. Je potrebné robiť proti tomuto trendu opatrenia a podľa môjho hlbokého presvedčenia vláda ich nerobí. Robí práve opak, pretože rady nezamestnaných práve ona spôsobila tým, že zhoršila pracovné právo zmenou Zákonníka práce, dramaticky zvýšila priame dane, zrušila rovnú daň, neúmerne zvýšila odvody, poplatky. To sú všetky opatrenia, ktoré, ktoré sa podpísali pod rast nezamestnanosti. Podnikateľské prostredie, ktoré je najlepším indikátorom toho, či sa na Slovensku budú tvoriť pracovné miesta, alebo nie, je na historicky najnižšej úrovni počas doby merania od roku 2001. Takáto je situácia. A bohužiaľ, zákony, ktoré vláda predkladá, k tomuto trendu len ďalej dopomáhajú, k trendu rastu nezamestnanosti.
Je buď tomu tak preto, že napríklad v tomto zákone sa ruší dvanásť nástrojov aktívnych opatrení trhu práce, obmedzuje sa deväť nástrojov aktívnej politiky na trhu práce a ako vieme, sedem obligatórnych nástrojov sa mení na fakultatívne. Čiže tento zákon nielenže nezníži nezamestnanosť, podľa môjho názoru ho opäť, tento trend len prehĺbi. Ale naviac vytvára sa prostredie pre korupciu a klientelizmus, keďže z nástrojov, ktoré boli automatické, sa presúvajú tieto nástroje do rúk úradníkov a nominantov vlády jednej strany, ktorí takto budú rozhodovať, či niekto tento príspevok dostane, alebo nie.
Zaujali ma slová pána ministra na dnešnej tlačovej konferencii, ktorý sa relatívne uspokojil s tým, že za posledný mesiac nezamestnanosť rekordne nerástla, a hovoril o týchto číslach ako relatívne dobrých. Nuž, ja nepovažujem tieto čísla za dobré, už aj z uvedených dôvodov, aj z hľadiska toho, že keď si zoberieme vývoj za posledný rok, nezamestnanosť je na Slovensku o vyše 1 % vyššia. Napriek tomu je potrebné robiť opatrenia, je možné robiť celoplošné opatrenia, ktoré pomôžu zlepšiť podnikateľské prostredia, pomôžu vytvárať pracovné miesta. Sú to opatrenia nielen v daniach a odvodoch, ale aj opatrenia, ktoré sa týkajú tohto zákona o službách zamestnanosti. Pretože ľuďom, ktorým sa najviac uškodí, to sú práve absolventi, ľudia so zdravotným postihnutím aj dobrovoľníci, ktorí boli spomínaní, ale aj ľudia s nízkymi mzdami. Práve aby sme zamedzili tomuto trendu, chcem predložiť jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týka samospráv. V navrhovanom zákone je klauzula o tom, že na komunálnej úrovni sa môžu, môžu čerpať príspevky počas doby deviatich mesiacov. Podľa môjho názoru za tento čas ľudia si nezvyknú na pracovné návyky, nedostanú sa do pracovného procesu, väčšinou sa dostanú opäť na úrad práce. A tam opäť daňových poplatníkov zas len niečo stoja. Chcem preto presmerovať tieto príspevky, ktoré nezamestnaní dostávajú cez úrad práce, práve na komunálnu úroveň, aby cez príspevok na odvody mohli ďalej pracovať minimálne po dobu dvoch rokov s tým, že, samozrejme, mzdy by kryla samospráva. Samotní starostovia, primátori podporujú takýto návrh, pretože majú záujem na tom, aby ľudí takisto vtiahli do pracovného procesu.
Pozmeňovací návrh je teda nasledovného znenia:
V § 50j ods. 4 znie nasledovne:
"(4) Príspevok sa poskytuje podľa ods. 3 najviac počas prvých deviatich kalendárnych mesiacov a následne vo výške odvodov na sociálne a zdravotné poistenie vypočítanej z minimálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje najviac počas 15 nasledujúcich kalendárnych mesiacov bez možnosti jeho opakovaného poskytovania na zamestnávanie toho istého zamestnanca počas obdobia dvoch rokov bezprostredne nasledujúcich po skončení pracovného pomeru podľa odseku 1."
Odôvodnenie je nasledovné: Navrhovanou úpravou reagujeme na potrebu vytvárania pracovných miest na miestnej a regionálnej úrovni pri spoluúčasti štátu na vytváraní štátom podporovaných pracovných miest v obciach, samosprávnych krajoch a nimi zriadených a založených organizáciách. Na základe skúseností z praxe sa navrhuje predĺženie doby vyplácania príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti o 15 kalendárnych mesiacov vo výške odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Ak sa totiž zamestnanec vráti naspäť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, štát platí za neho odvody. Toto opatrenie neprinesie teda žiadne zvýšenie nákladov štátu, na druhej strane pomôže zamestnávateľom udržať pracovné miesta a ľudí v pracovnom procese. Toľko odôvodnenie.
Dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, pretože verím, že aspoň čiastočne pomôže zmeniť ten nepriaznivý trend, a je našou povinnosťou hľadať také opatrenia, ktoré pomôžu vytvárať pracovné miesta.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď. Mám iný názor na zhoršovanie pracovného práva na Slovensku, ako prezentoval pán minister, čo sa týka nielen Zákonníka práce, ale aj tohto zákona o kolektívnom vyjednávaní. Pán minister, podobne ste argumentovali už aj pri predložení novely o Zákonníku práce. Vieme, ako to dopadlo. Dnes máme nezamestnanosť 14,8 % a pamätáme si, že už za prvej vlády Roberta Fica podobný zákon ste presadili. Vieme takisto, aký to malo vývoj, že ten vývoj na trhu práce bol veľmi, veľmi negatívny a vláda Ivety Radičovej tento zákon zrušila. Považujem takýto návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní za veľmi škodlivý, ktorý opäť len zhorší situáciu na slovenskom trhu práce. A dokonca si myslím, že tak ako ten prvý návrh zákona bol protiústavný, že aj takéto úmysly môžu hraničiť s protiústavnosťou, uvidíme, v akej forme ho predložíte. Zatiaľ len vieme, že tí, ktorých sa to týka, ostro protestujú, sú to teda tvorcovia pracovných miest.
A myslím si, že tento zákon už vo svojej ideovej podobe nie je dobre pripravený, pretože diskriminuje tých, ktorí tvoria pracovné miesta. Pán minister, ťažko môžete niekomu prikazovať, keď nie je organizovaný v nejakom združení, aké má mať podmienky. Podľa môjho názoru je to zásah do slobody podnikania. Keď ste teraz argumentovali, že sa to netýka viac ako 82 % zamestnávateľov, resp. firiem, ktoré sú menšie, pod 20 ľudí, tak moja otázka je, prečo to potom robíte, prečo diskriminujete tých, ktorí majú od 21 zamestnancov viac. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca, len veľmi krátko. Chcem sa poďakovať za podporu pánovi poslancovi Mihálovi a tie argumenty, ktoré doplnil, sú, samozrejme, veľmi správne. Je otázka tiež nielen nediskriminácie a zrovnoprávnenia podmienok. Ale dovolím si doplniť ešte jeden argument, a to je ten, že keď niekto zamestnáva, tiež platí dane a odvody, a keď je živnostník, tiež platí dane a odvody. Tak z tohto pohľadu ako keby dvakrát je zdaňovaný, ale len jedenkrát si môže uplatniť nárok na stravné. Takže považujem za spravodlivé, aby mali rovnaké podmienky aj tí, čo pracujú ako živnostníci popri zamestnaní.
A ešte raz si vás dovoľujem, kolegovia, požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zmeny zákona o dani z príjmu, v ktorom v podstate sa jedná o zmenu stravného, ktorú si môžu uplatňovať živnostníci pracujúci popri zamestnaní.
Upravuje sa teda predovšetkým možnosť živnostníkom, aby si mohli uplatniť stravné pri živnostiach, v rovnaký deň si uplatnia nárok na stravné u zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere. A ak teda následne po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa odpracujú ďalších 5 a viac hodín, čo je doba, pri ktorej nárok na stravné za ostatných okolností vzniká.
V súčasnosti sme svedkami toho, že všetkým občanom rapídne rastú dane, odvody, poplatky, zhoršilo sa pracovné právo a tento neradostný stav dopadá negatívne predovšetkým na živnostníkov a malých podnikateľov. Predložená novela je teda ďalšou v rade z tých, ktoré majú pomôcť najmä tejto dôležitej skupine ľudí, ktorí sú naši najväčší zamestnávatelia. Som presvedčený, že je potrebné odstrániť túto diskrimináciu, ktorá v skutočnosti stále existuje.
Uvedenou novelizáciou sa taktiež sprehľadňuje podnikateľské prostredie a zjednocujú sa pracovné podmienky pre rôzne druhy práce. Odstraňuje sa diskriminácia živnostníkov, ktorí podnikajú popri zamestnaní a v súčasnosti si stále nemôžu uplatniť pri živnosti stravné, ak v rovnaký deň si zároveň uplatnia nárok na stravné lístky u zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere.
Navrhovaná právna úprava nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá žiadne nároky na pracovné sily a ani organizačné zabezpečenie.
Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pánovi poslancovi Mihálovi by som chcel doplniť, že ak vláda skutočne sa chce len vyhovárať na čerpanie eurofondov, tak bola to prvá Ficova vláda, ktorá nastavila čerpanie eurofondov za roky 2007 až '13, ktoré potom zdedila aj ďalšia vláda a ktoré zdedila opäť aj druhá vláda Roberta Fica. Čiže všetky tie chyby a nezrovnalosti, na ktoré sa súčasná vládna strana chce vyhovárať, spôsobila ona sama. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, ako je nám známe, máme 3 dôvody skráteného legislatívneho konania. Je to ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo ohrozenie bezpečnosti, alebo hrozba značných hospodárskych škôd, ktoré by vznikli v prípade neschválenia príslušného zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Vláda opakovane využíva tento inštitút. Za ešte ani nie rok vládnutia ho využila v prípade, keď brala peniaze ľuďom z druhého piliera, využila ho v prípade, keď chcela rozdať verejné zdroje svojim blízkym. Tesne pred Vianocami to boli prípady zákona o obnoviteľných zdrojoch energie a teraz tu máme ďalší prípad.
Dovoľte mi teda vysloviť presvedčenie, že nie sú to hospodárske škody, ktoré vedú k tomu, aby vláda použila inštitút skráteného legislatívneho konania, ale, naopak, vláda zneužíva tento inštitút preto, aby škodila ľuďom, škodila hospodársky a samotná vláda takýmto postupom zneužíva tento inštitút.
Máme tu naviac škodlivú hospodársku politiku vlády, ktorá vedie k tomu, čoho sme svedkom na Slovensku všetci: zvyšujúci sa dlh, zhoršujúca sa nezamestnanosť, zhoršujúce sa životné podmienky ľudí. Na jednej strane teda rozdávanie z verejných zdrojov, ktorému má slúžiť aj tento zákon, pretože, som presvedčený, že hlavným dôvodom, prečo sa zneužíva skrátené legislatívne konanie, je ten dôvod, aby sa našiel lepší spôsob pre kamarátske firmy, ako sa lepšie dostať k verejným peniazom, ale vláda nerobí to, čo má, nestará sa o kľúčové problémy občanov, najmä z hľadiska riešenia potrieb nezamestnanosti.
Dámy a páni, máme tu unikátnu situáciu, keď pán minister opravuje sám seba, pretože na tejto schôdzi Národnej rady sme preberali zákon o verejnom obstarávaní a zrazu tu prichádza skrátené legislatívne konanie, čiže pán minister a k tomu aj vláda, keďže to schválila, opravuje samu seba. Máme neblahú skúsenosť s verejnými obstarávaniami aj za súčasnej vlády, napríklad nedávno medializovaný príbeh opäť úspešného Váhostavu na časti úseku diaľnice D1, kedy, vieme, že nemal rozhodne najlacnejšiu ponuku a opäť bol úspešný. Aj tento prípad vyvoláva ďalšie a ďalšie obavy, že dôvodom, prečo vláda presadzuje skrátené legislatívne konanie, je ten, aby sa spriaznené firmy dostali ľahšie a rýchlejšie k verejným zdrojom.
Obávam sa, že len týmto môže prospieť, pretože vieme, že len tento rok v doprave nás čaká verejné obstarávanie za viac ako miliardu. Opakovane mi dovoľte apelovať na vládne šetrenie, pretože, ako vieme, vláda rapídne zdanila aktivitu a ruinuje najmä aktívnych a pracovitých neúmerným zvýšením daní, odvodov. A nielen cez toto neúmerné zdanenie a zvýšenie daní, odvodov, poplatkov zhoršuje situáciu ľuďom, ale ako vidíme z posledných dní, nenapĺňa sa ani štátna kasa. Vládna politika dnes vyháňa prácu zo Slovenska, zhoršuje podmienky zamestnávateľom, znižuje platy zamestnancom a likviduje živnostníkov a malých podnikateľov. Namiesto šetrenia vláda vytvára zbytočné vládne miesta pre svojich ľudí, ako najväčší príklad je miesto pre pána vicepremiéra Vážneho a šiestich nových štátnych tajomníkov oproti minulej vláde. Vláda znižuje čas pre štátnych úradníkov. Len pre doplnenie - vláda znížila efektívnosť štátnej správy tým, že sa dohodla na znížení pracovného času pre zamestnancov v štátnej správe.
V neposlednom rade, ako som už povedal, ľudia blízki SMER-u sú opäť úspešní za zvláštnych okolností pri štátnych zákazkách. Namiesto zvyšovania daní teda vláda by mala konečne riešiť ich lepší výber a namiesto stále sa hromadiacich a stále viditeľnejších prejavov bezradnosti by mala konečne spravovať veci verejné.
Na Slovensku potrebujeme lepšie spravovať verejné zdroje a nie ich rozoberať aj takýmito zákonmi. Preto, tak ako moji kolegovia, aj ja budem hlasovať proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.