Videokanál poslanca

Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás naozaj o pokoj v rokovacej sále.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Počkám asi chvíľku, pokým sa (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Tak, ukľudnite sa všetci.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
... sa vyprázdni sála.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Tak, nech sa páči, pán poslanec.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Úvodom by som chcel povedať, že ma dosť prekvapuje, že tak dôležitý materiál, akým je program stability Slovenska na najbližšie tri roky nenašiel ani jedného obhajcu medzi poslancami SMER-u, s výnimkou pána poslanca Kamenického, ktorý občas s tými faktickými poznámkami sa snažil zachrániť aspoň nejaké štipky cti. Ale žiaden poslanec sa nenašiel do rozpravy, ktorý by tento dokument sa snažil obhájiť, vysvetliť. Chcem teda predpokladať, že väčšina z nich ho, veď z poslancov ho čítala, aspoň teda nadpis.
Tie ciele, ktoré sú na tomto, na tomto papieri napísané, sú všetky veľmi pekné. Je to najmä tá konsolidácia verejných financií, avšak, ako tu už bolo povedané, snaha o dosiahnutie konsolidácie verejných financií je nastavená, resp. predpokladá sa s tými nesprávnymi nástrojmi. To, čo táto vláda za posledných šesť až deväť mesiacov spravila, je vo väčšine prípadov v rozpore s konsolidáciou verejných financií, v rozpore s dosiahnutím tohto dôležitého cieľa, a preto ostáva len pochváliť túto vládu, že sa k tomuto cieľu priznáva.
Tak pokiaľ chceme konsolidovať, musíme mať buď vyššie príjmy, alebo nižšie výdaje, alebo oboje. Aj to už bolo viackrát povedané, že táto vláda sa snaží konsolidovať najmä vyššími príjmami a takmer vôbec nižšími výdajmi ku sebe samej. Problém je, že tie vyššie príjmy nejak sa nechcú dostaviť.
Pani predsedajúca, ja si ešte chvíľku asi počkám.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj. Pán poslanec Bublavý, pán poslanec Kondrót. Dobre. Fakt, až potrebujete obidvoch... Už sú ticho všetci, nech sa páči.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Bol som teda pri tých snahách dosiahnuť konsolidačný cieľ a, bohužiaľ, tie opatrenia, ktoré vláda robí, sú v rozpore.
Asi najväčší hriech, ktorý táto vláda napáchala, je zhoršovanie podnikateľského prostredia. Ja teda chápem, že je v rozpore so socialistickou ideológiou podporovať podnikateľov, skôr sú nejak teda trpení ako nejaké nevyhnutné zlo, že dobre, keď ich tu už máme, treba si však uvedomiť, že drvivá väčšina produktívnych pracovných miest je práve v súkromnej sfére. A keď sa nebude tejto súkromnej sfére dariť, teda keď sa nebude dariť podnikateľom, zamestnávateľom súkromným, ktorí z toho podnikania majú zisk, tak nebude sa dariť ani zamestnancom preto, lebo bude čoraz menej pracovných miest.
Taktiež počúvame často výhovorky na externé prostredie. V Európe zúri kríza, vo svete zúri kríza, i keď už o svete sa to až tak veľmi povedať nedá, ale povedzme v Európe. No preto, lebo v celej Európe sa rozmáhajú socialistické opatrenia, viď aktuálne Francúzsko, ktoré odmieta šetriť, tak netreba sa ani potom čudovať, takisto Taliansko bolo spomínané mojím predrečníkom, netreba sa potom čudovať, že Európska únia ako hospodársky priestor stagnuje, že jej rast je blízky nule - či už plusový alebo mínusový, každopádne blízky nule. Ale to je len sebaklam hovoriť si, že no tak u nás tiež nie je rast preto, lebo nie je ani v Európskej únii, resp. v eurozóne. Áno, tento vplyv tu čiastočne je. Samozrejme, keď v nejakej veľkej európskej krajine je recesia, tak budú kupovať menej áut, ktoré sa na Slovensku vyrobia. To je pravda, ale ako som povedal, len čiastočne a najmä riešenie, riešenie je potom v podstate len akési čakanie na Godota.
To, čo môže táto vláda robiť a nerobí, a už dlhodobo na to upozorňujeme, je, z toho koláča, ktorý nerastie alebo dokonca sa o niečo scvrkáva, ukrojiť si väčší kúsok. Neuspokojiť sa len s tým, čo už dnes máme, ale snažiť sa ukrojiť si väčší kúsok. Presne toto sa stalo v rokoch 2003, ´4, ´5, kedy sa podarilo na Slovensku realizovať skutočné reformy, ktoré výrazne nás posunuli vpred. Inými slovami, umožnili Slovensku, slovenskému hospodárstvu si ukrojiť väčší kúsok z toho existujúceho koláča.
Práve toto sa dnes nedeje, práve naopak, my sa dobrovoľne vzdávame nejakej časti. V čase, keď všetky okolité krajiny zaviedli 19-percentnú daň, my ideme zvyšovať na 23. V čase, keď sa liberalizujú Zákonníky práce, keď sa zjednodušuje podnikanie, keď okolité krajiny chápu, že pokiaľ sa nebude dariť podnikateľom, nebude sa dariť ani zamestnancom: po prvé preto, lebo tých pracovných miest bude menej, po druhé preto, lebo keď je menej pracovných miest, tak nerastie priemerná mzda, resp. nerastú mzdy. Okolité krajiny toto začínajú chápať, ale, bohužiaľ, my žijeme v určitom anachronizme a tvárime sa, že všetko sa dá takým tým zdravým socializmom dostať na tú správnu mieru. Bohužiaľ, nie je to tak.
Ako som už vravel, veľké šťastie je, že teda aspoň sa naša vláda hlási ku konsolidácii, i keď mám veľké obavy, že táto konsolidácia, tento konsolidačný cieľ bude naplnený. Keď som si pozeral tento materiál, tiež ma niekoľko viet upútalo, až rozosmialo. Čítam napríklad, že aj z tohto dôvodu bola v roku 2012 prijatá dôchodková reforma, ktorá významným spôsobom zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. No, chcem teda dúfať, že týmto autori nemysleli vybrakovanie druhého piliera. A naďalej je reálna obava, že to pri tých štyroch percentách neskončilo. No a potom hovoriť o dlhodobej udržateľnosti verejných financií je na smiech. Tie opatrenia, ktoré boli spravené, to znamená na, naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, respektíve valorizácia nielen švajčiarskou metódou, ale nejakou menej silnou, sú správne, avšak nebudú postačujúce. To, čo nás v najbližších, dve, tri desiatky rokov čaká, je, bude mať oveľa silnejšie vplyvy, ako tieto dve opatrenia by ich dokázali vykompenzovať.
Na ďalšej strane čítam, že štrukturálne opatrenia sú doplnené o krátkodobé nástroje s cieľom zabrániť strate kapacít priemyslu a situácii, kedy prežívajúce podniky nemôžu investovať do zvyšovania vlastnej konkurencieschopnosti. Táto celkom pekne znejúca veta hovorí, že vláda sa priznala k investičným stimulom. Áno, aj naša vláda poskytovala investičné stimuly, ale ten trend bol silne klesajúci. Bohužiaľ, teraz sa to rozmáha. Do určitej miery to bude kompenzovať zhoršovanie podnikateľského prostredia, ale nie navždy a len do určitej miery. A medzičasom sa investičné stimuly poskytujú už len za to, že niekto udrží pracovné miesta, no a, samozrejme, najmä kamarátom, respektíve veľakrát sa medzi príjemcami investičných stimulov nachádzajú nejakí dobrí kamoši, aby som sa teda vyhol slovu oligarchovia.
Nemení to však nič na veci, že investičné stimuly sú veľký hriech. Deformujú podnikateľské prostredie. Sú nespravodlivé voči tým, ktorí ich nedostanú, a čo je úplný vrchol, my vlastne donútime tých konkurujúcich podnikateľov, aby zaplatili, aby si, aby si zvyšovali konkurenciu voči samým sebe. Toto je, bohužiaľ, smutná pravda o investičných stimuloch.
To, čím sa môže dnešná vláda, teda v dnešnej situácii pochváliť a aj to zrejme prispieva k znižovaniu výdavkov štátu, sú náklady na financovanie štátneho dlhu. Slovensko platí veľmi nízke úroky. Netreba tu však podliehať sebaklamu, respektíve netreba zabudnúť na to, že situácia sa môže pomerne rýchlo zmeniť. To, že sú dnes nízke úroky, je po prvé preto, lebo Európska centrálna banka opäť raz znížila na najnižšiu, historicky najnižšiu úroveň financovanie komerčných bánk na 0,75 %, a po druhé, minulý rok v septembri vyhlásil predseda Európskej centrálnej banky Mário Draghi, že Európska centrálna banka vykúpi štátne dlhopisy, ak to bude treba. Ak to bude nutné. To znamená, každý investor teraz vie, že vlastne nejde do žiadneho rizika, stačí si lacno požičať, veľakrát Európska centrálna banka sama požičia, tie programy LTRO pustili do obehu stovky miliárd eur za 1 %, no tak prečo by nejaká komerčná banka, ktorá v tejto oblasti podniká, si tu nepožičala za 1 % a neposunula tie peniaze ďalej za 3, 4, 5 %, najmä keď má garanciu od emisnej banky, že nebojte sa, keď bude zle, my tie dlhopisy vykúpime. Nedá sa takto dlhodobo fungovať, to sa skôr či neskôr vráti, a preto by som bol veľmi opatrný pri, pri tom, že Slovenská republika momentálne platí historicky najnižšie úroky alebo po veľmi dlhej dobe najnižšie úroky. Áno, je to potešivé, ale myslím si, že veľmi nebezpečné sa na toto spoliehať.
Ďalej som si v tejto správe všimol takú veľmi zaujímavú vetu. Potešivá správa teda je, že priemerná mzda rastie, dosiahla medzičasom 805 eur, no ale potom je tam veta: "Hlavným dôvodom bolo zvýšenie miezd v územnej samospráve a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia." To som citoval. Čiže áno, rastie priemerná mzda, ale rastie preto, lebo štát z našich daní platí viac úradníkom. No týmto rastom priemerných miezd by som sa príliš nechválil a opäť, opäť to zvyšuje výdavky štátu a naopak, nie znižuje.
Čo je ale skutočný problém, to sa dozvieme na strane 29, kde je tabuľka s odhadovanými výnosmi daní. Daň z pridanej hodnoty, ako sme už počuli, ona bola pár rokov dozadu ešte 8 %, na úrovni 8 % hrubého domáceho produktu, medzičasom klesla na 6 a o 2 roky sa ráta iba s výnosom na úrovni 5 a pol percenta, čiže očakáva sa ďalší pokles.
A tu by ma veľmi zaujímalo, pán minister financií, keď teda tak intenzívne bojujete proti daňovým únikom, prečo si teda neveríte, alebo ako vznikol ďalší pokles z 5,9 na 5,5 percenta HDP. To znamená, daň z pridanej hodnoty, ktorú štát vyberie, dnes je na úrovni 6 % hrubého domáceho produktu, 6 % zo 70 je 4,2, 4,2 miliardy eur štát vyberie dnes približne a o 2 roky to bude nie 6 %, ale už iba 5,5. Napriek všetkému tomu úsiliu, napriek daňovej kobre, napriek zlosovaniu bločkov, ktoré nás od 1. septembra čaká. Napriek úplne nezmyselnému zákazu platieb v hotovosti nad 5-, respektíve 15-tisíc eur, my budeme mať nižší výnos DPH. A tiež tu už bolo povedané, nový informačný systém v daňovej správe bol prúser, ale teda je tiež už nejakú dobu dozadu a predpokladám, že v roku 2014 sa nikto na to nebude chcieť vyhovárať.
To, že výnosy daní klesajú, to je spôsobené práve tým zhoršovaním podnikateľského prostredia, to je to, na čo tu už celé mesiace upozorňujeme, to je ten socialistický Zákonník práce, to sú tie vyššie dane, to sú tie odvody z dividend, a tak ďalej, a tak ďalej. Jednoducho nevyžmýkate takýmto spôsobom z podnikateľov viac. Nevyžmýkate! Zlá správa je, že tento trend bude v najbližšej budúcnosti ešte sa zhoršovať a to preto, že treba si predstaviť tie zdaňovacie obdobia. Keď sa zaviedli tie najhoršie novely, to bolo na jeseň minulého roku, tak vlastne končil kalendárny rok 2012, tak keď sa nejaká novela zavedie, nejaké opatrenie povedzme k 1. septembru, tak, samozrejme, že tí podnikatelia, tí zamestnávatelia už nemajú až tak veľa možností sa prispôsobiť novému, novým podmienkam. Čiže ten rok už nejak dobehol, to bude, to je ten výnos z daní, respektíve tieto dane sa platia v marci 2013, to je teraz, prednedávnom. Ale už tento dvetisíctrinásty rok platia tie zhoršené pravidlá a verte mi, ctení kolegovia zo SMER-u, vrátane teda vašej socialistickej ideológie, o ktorej ste presvedčení, podnikatelia sa prispôsobujú a prispôsobia novým podmienkam a takto o rok bude výnos z daní ešte nižší. Nielen daň z pridanej hodnoty, o ktorom, o ktorej som už hovoril, ale najmä daň z príjmu právnických osôb, preto nepokladám za reálne, že toto číslo ostane naďalej na úrovni 2,7 percenta.
Čo je veľmi zaujímavé, daň z príjmu právnických osôb stúpla, stúpla z 19 na 23 %, ale tento materiál s názvom Program stability ráta s rovnakým výnosom daní, 2,7 % HDP. Ja sa teda pýtam, prečo sme museli silou-mocou zdvihnúť daň z príjmu právnických osôb z 19 na 23 %, keď aj dnes, aj o rok, aj o 2 roky, aj o 3 roky stále rátame s výnosom na úrovni 2,7 percenta HDP? Aký zmysel malo toto zvyšovanie a citeľné zhoršenie konkurencieschopnosti voči okolitým krajinám? Lebo viac peňazí to evidentne neprinesie, hovorí to tento materiál.
No najväčší problém však nie sú výnosy z daní. Ten sa stále ešte dá riešiť tak, i keď pre túto vládu nepredstaviteľné, že sa znížia výdaje štátu a nie teda len na úrovni 2 % z konsolidačného úsilia, ale možnože aj viac, možno 10, možno 20. Každopádne, najväčší problém je nezamestnanosť. A nezamestnanosť je to, čo počas našej vlády, respektíve zamestnanosť je to, čo počas našej vlády stúpalo. Viac ľudí, a rástol ten počet, malo prácu. A počas tejto vlády klesá a bude klesať naďalej a súvisí to opäť so zhoršením podnikateľského prostredia. Keď sa firmám nedarí, prepustia zamestnancov. Toto, tento vážny problém, bohužiaľ, vláda nerieši, nevie riešiť, respektíve vedela by. Vo vláde sa nachádza dostatok pravicových ministrov, ale nemôže preto, lebo je chytená svojou ideológiou a také niečo, že má sa dariť podnikateľom, tak to je jednoducho neprípustné. Dôsledne sme pred týmto všetkým varovali a opäť varujem pred tým, že aj výnos z daní bude klesať, respektíve nebude rásť tak, ako si pán minister želá, a takisto zamestnanosť bude klesať. Dnes bola zrovna uverejnená správa, že v prvom štvrťroku klesla zamestnanosť o 1 percento. Keď si predstavíme, že na Slovensku pracuje, je zamestnaných možno 1,7, 1,8 milióna ľudí, tak 1 % je 18-tisíc pracovných miest, sa v prvom kvartáli tohto roku stratilo.
Vláda Roberta Fica je už dnes zodpovedná za najväčší nárast verejného dlhu, v roku 2007 bol verejný dlh na úrovni 27 %, dnes zápasíme s tým, aby sme neprekročili 60 % a tabuľka, ktorá sa nachádza na strane 21, kde teda je nejaký vývoj verejného dlhu opísaný na najbližšie roky a kde teda sa dúfa, že nárast verejného dlhu skončí v roku 2015 pri 56,7 %, no obávam sa, že to je skôr zbožné želanie ako realita, práve pre tie opísané dôvody, nárast nezamestnanosti a klesajúci, najmä teda v tomto prípade klesajúci výber daní a neklesajúce výdavky štátu. Táto vláda, bohužiaľ, šetriť nedokáže.
Nečakajú nás teda žiadne ružové časy aj preto, že ten celkový koláč, ako som spomínal, nerastie. Nerastie dostatočne rýchlo na to, aby vykompenzoval aj socialistické opatrenia vlády Roberta Fica, ale nečakajú nás ružové časy aj preto, že táto vláda si hádže polená sama pod nohy, že zhoršuje podnikateľské prostredie, že prijíma také opatrenia, ktoré budú viesť k výpadkom, výpadkom na daniach. Pripomínam, že minister financií už niekoľkokrát musel opravovať svoje odhady, Samozrejme, vždy smerom dole, a tento trend zrejme bude pokračovať.
Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)