Videokanál poslanca

Lebo v prípade, že ste sa nerozvádzali ani raz, tak v podstate vy vôbec neviete, o čom to je. (Reakcia navrhovateľky.) On je ten, čo sa rýpe. Jáj, vy to máte obsesiu v tom sa rýpať v iných ľuďoch, no pekne. (Smiech v sále.) No.

... len vstupuje tam do hry nejaký sudca, ktorý strká nos do môjho súkromného, až intímneho života. Hovorí sa, že kto sa druhýkrát ožení, Pali, toto je teraz pre teba, možno ťa to bude zaujímať, hovorí sa, že kto sa druhýkrát ožení si ten rozvod nezaslúžil. Ja napríklad by som sa možno oženil druhýkrát, ale ja si dobre spomínam, jak nejaká mladá sudkyňa ma tam cvičila, kedy ste prvý krát, kedy ste naposledy, čo bolo medzitým a prečo to nebolo častejšie a ako to bolo pri tom a na čo ste pritom mysleli, nepríjemné, nechutné otázky.
Pán Gál, vôbec nemusím mať ja za sebou 500 rozvodov, aby som vedel o tomto niečo povedať, mne stačí bohate jeden a je to zážitok, teraz nehovorím, že budem mať celoživotnú traumu, ale bolo to nepríjemných 40 minút, 45 minút, čo nejaká mladá žabka sa rýpala v mojom súkromnom živote, do čoho ju nič. Smiem sa spýtať, vy ste sa rozvádzali? Vy ste sa rozvádzali niekedy, pán Gál? (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dobrý deň prajem, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Vidím vzadu sedieť pán Číža, dovoľte mi, pán predseda, jednu krátku vetu ešte k včerajšej rozprave. Pán Číž, argumentovali ste, že nejaká rozprava trvá celý deň a že keď ich je 700, že čo potom budeme robiť, ale netrvá celý deň, tu by bolo oveľa korektnejšie vychádzať z priemernej dĺžky a tá je ďaleko kratšia. Máte iks rozprávok, ktoré trvajú 5 minút a neberme si túto vzácnu možnosť, že môžme naozaj ku všetkému každý povedať, obzvlášť keď poslanci zo strany SMER toho veľa nenahovoria. Tak len toľko. Ďakujem pekne, že som to mohol povedať. (Reakcia z pléna.) Alebo aj nie sú. Tak som to myslel, že celé prejednanie trvá.
No, tak rozvody dohodou, je to evidentne téma, na ktorej sa, na ktorej sa rozchádzajú názory výrazne a pre veľa ľudí je to až obsesívne, ako dokážu, až posvätné, ako dokážu za niečo bojovať, a ja to chápem, lebo, lebo cirkev je do, do veľkej miery, keď nie, no do veľkej miery o sexe. Kedy smú, kedy nesmú, ako môžu, vtedy nesmú, takto musia (smiech v sále, reakcie z pléna), henten sa nesmie oženiť, henten sa nesmie rozviesť, henten si nesmie robiť dobre, no skrátka cirkev je do veľkej miery o pravidlách týkajúce sa sexu, k tomu patria, samozrejme, aj manželstvá.
Ale skúsme si uvedomiť, že manželstvo je jediná zmluva, ktorá, ktorá nepozná žiaden koniec. To je jediná zmluva, ktorú nie je možné ukončiť. (Reakcia z pléna.) A Vatikánska je to isté, áno. Táto zmluva nepozná exit. Keď tu pán Hlina spomínal operátora na dva roky, tak áno, uzavriem si zmluvu na dva roky, viem, že dva roky to musím, keď už to povedzme po pol roku nechcem, tak viem, že ešte to musím rok a pol pretrpieť, ale viem, že má to niekedy koniec. Ale manželstvo nie, manželstvo nie je možné uzavrieť na čas určitý, ani ho nie je možné na čas neurčitý s možnosťou výpovede s nejakou výpovednou lehotou, nič. Je možné vstúpiť, je možné strčiť hlavu do slučky, nie je možné ju ale vytiahnuť. (Reakcie z pléna.) Zatiaľ čo, zatiaľ čo, ja vám odpoviem pán Přidal na to, lebo človek jednoducho nevníma celý svoj život po celú dobu, nevníma svet rovnako. Niekedy si myslí, že koná správne, a o 5, o 10, o 15 rokov zistil, že jednoducho sa situácia zmenila, že už to nechce, a pokiaľ sa dohodne s tým druhým, pokiaľ to aj ten druhý nechce, v tom momente vstúpite na scénu vy a poviete, mňa to nezaujíma, pekne musíte, lebo pred 10 rokmi ste si povedali áno. A v tomto je, ako aj Lucia Nicholsonová povedala, tá disbalansia, že vstup je možný na základe občianskeho a na výstup robíme, hádžeme polená pod nohy a robíme prekážky. Pritom, ja si nemyslím, že niekto sa nerozvedie len preto, lebo musí ísť na súd. Myslím si, že keď sa ľudia nerozvedú alebo keď sa nerozídu, tak to robia veľakrát kvôli deťom, možno aj keby už nechceli, tak si povedia, dobre, máme deti a kvôli deťom to nechceme spraviť.
Ja nepoznám ani jeden jediný prípad, keby si, kedy si manželia povedali, no my sa, my by sme sa chceli rozviesť, ale my sa nerozvedieme preto, lebo, lebo by sme museli ísť na súd. Tí ľudia sa rozvedú, len preto teda si myslím, že keby sa zaviedli rozvody dohodou, že nestúpne počet rozvodov, všetci, ktorí v tejto sále majú nejaký rozvod za sebou, a tých ľudí nie je málo a nielen v našej strane, tak veď nech si spomenú, čo boli dôvody sa rozviesť, nech jeden povie, no ja som sa chcel dávno rozviesť, ale, sakra, ten súd mi v tom zabránil. A nakoniec súdy drvivú väčšinu manželstiev, takmer všetky, aj tak rozvedú, ale ja súhlasím s tým, že rodina, ktorá teda má väčšinou podobu manželstva, je základnou bunkou spoločnosti. Súhlasím s tým, že robme také kroky, ktoré budú podporovať existenciu rodiny. (Reakcie v sále.) Ale rozvedie ma aj dnes, rozvedie ma aj dnes, úplne bez problémov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. No, pán Kvasnička, tak ďakujeme za toto kinematografické a najmä literárne okienko, miestami aj ťažkú drámu, vy hovoríte, tam ste hovorili o kynožení detí a o tom, že nejaká čajka mala veľa frajerov, ale veď my len chceme, aby sa dvaja ľudia mohli rozviesť a nestrkal nejaký sudca do toho nos a nič iné, no ale úplne najviac ste ma dojali citátom, ja som si to napísal, že "rodičia sa posrali z novoobjavenej slobody". Tak to je síce milé, ale aký je teraz z toho následok, že nedáme tým, nedáme ľuďom najlepšie vôbec žiadnu slobodu, lebo náhodou by sa mohlo stať, že sa z toho poondia. No, neviem, kde vy beriete tú vôľu a ten chtíč sa motať do iných ľudí. Veď keď vo vašom vzťahu láska nefunguje, tak môžte ju čím rýchlejšie popraviť, nemusíte ju čím rýchlejšie popraviť, môžte jej dať jednu šancu, tisíc šancí, ale prosím vás, nestarajte sa do toho, koľko, koľko, šancí môjmu vzťahu dám ja. Do toho vás nie je totiž vôbec, ale vôbec nič. Tak ako ja sa nestarám do vášho vzťahu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán Kadúc, dovoľte mi zopakovať, ja nechcem vám podsúvať žiaden zlý úmysel, ani vám, ani pánovi Mičovskému, skôr určitú, určitú naivitu alebo to, že nie dostatočne ďaleko, resp. nie dostatočne kriticky hodnotíte váš návrh. Ako som už rozprával, hovoril, na Slovensku to, čo nie je priklincované, jednoducho zmizne a váš návrh možno vedie k zlepšeniu, ale nie k tak, ale nie k dostatočnému zlepšeniu na to, aby jednoducho v tých štátnych lesoch vládol poriadok. Keď sa sprivatizujú, tak tam možno naďalej nebude vládnuť poriadok, ale už to nebude problém celej spoločnosti. A k tej privatizácii. Keby sa to rozdelilo na niekoľko častí, možno 50 a každá by sa dražila zvlášť, tak jednoducho by mohol niekto aj vydražiť viacero alebo po vydražení aj niekomu predať. Veď v poriadku, štát by inkasoval svoje peniaze, už viac by sa o to nestaral. Jediné, čo by spravil, by zákonom uvalil bremeno na tento druh vlastníctva, aby tam ľudia mohli chodiť zbierať huby alebo sa tam chodiť bicyklovať alebo na turistiku, neviem, treba to, samozrejme, zvážiť, lebo je to zásah do budúceho súkromného vlastníctva, ale aj dnes to predsa nejak funguje v súkromných lesoch. No tak niečo podobné keby sa spravilo tu a je pokoj. Veď pravidelne sa tu rieši nejaká rozkrádačka a keby sa tie štátne lesy, keby sa sprivatizovali, tak bol by o jeden zdroj rozkrádania menej. To, si myslím, je dôležité.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak. Pán poslanec Huba, hovoríte, že zle sa hospodári aj v súkromných lesoch. Áno, to môže byť. Ale to nie je problém, ktorý by nás trápil. To je problém vlastníka, toho súkromného vlastníka. Kdežto keď sa zle hospodári v štátnych lesoch, tak to trápi mňa osobne, lebo skôr či neskôr sa budem na to musieť cez moje dane poskladať, tak ako sa musím skladať na straty spôsobené Robertom Ficom v Cargu. To po prvé. A po druhé. Aj keby všetky opatrenia, ktoré pán Mičovský aj pán Kadúc, určite nemám, to nemám najmenšie pochybnosti, že ich navrhujú v dobrej viere. Ale uvedomte si, aj keď tie opatrenia hneď začnú fungovať, vymení sa garnitúra, príde banda zlodejov, opatrenia zruší a bude mať čo kradnúť. Toto si uvedomte! Vy nedokážete vaše opatrenia inštalovať na najbližších dvesto rokov. Preto vždy treba zvážiť, a teraz k vám, pán Kadúc, vždy treba zvážiť, kedy štát niečo má vlastniť. Nepovažujem sa za libertariána, a to ale neznamená, že štát má veľa vlastniť. Určite si nemyslím, že mali by sme sprivatizovať súdy napríklad, to netvrdím. Libertariáni by sprivatizovali súdy. Neviem posúdiť, čo by sa stalo, ale nie je to moje presvedčenie, že treba sprivatizovať súdy.
A netvrdím, že vy heroizujete štátne podniky. Ale pán Mičovský už mal dva prejavy a kde, kde to v podstate ospevoval. Tak preto som nazval, že heroizuje, ale myslel som to v dobrom. Nie urážlivo. To, keď si vy neviete predstaviť privatizáciu Lesov, to vôbec nevadí, že si to teraz vy v tomto momente neviete predstaviť, ale možnože stálo by za to naozaj podiskutovať o tom. Možnože spraviť nejakú konferenciu alebo iný druh verejnej diskusie a možnože by sme dospeli k záveru, že dobre, seknime s tým. Aj tých veľa vlastníkov by sa zrejme dalo vyriešiť. Ono môže kúpiť, že keď sa Lesy rozbijú na 50 častí, skrátka by bolo 50 jednotlivých drážb. Áno, môže niekto vydražiť viac, ale to by predsa nemuselo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, pán Mičovský, chcem úvodom oceniť, že vy ako lesník, celý život lesník a srdcom lesník, že teda vám na tých štátnych lesoch záleží a že sa snažíte určite v dobrej viere predkladať riešenia, ktoré by mohli pomôcť štátnym lesom, len obávam sa, že vaše riešenia idú zlým smerom a že nebudú v praxi fungovať.
Ako prvé ma veľmi prekvapuje, že opakovane heroizujete štátne podniky, tvárite sa, ako keby to bola spása, a - pri všetkej úcte - hovorí to, hovorí to najmä o vašich naivných predstavách pri spravovaní verejných zdrojov. Štátne podniky sme tu mali a veľa štátnych podnikov sme tu mali 40 rokov a celá ekonomika išla dole vodou. Komplet celá ekonomika. Išla dole vodou znamená, že životná úroveň ľudí rástla veľmi pomaly. Kradlo sa, kradlo sa v malom. Dnes sa kradne vo veľkom, to je pravda. Ale kradne sa preto, lebo stále ešte máme veľa štátu. Kradne sa to, čo nemá pána. A, bohužiaľ, musím konštatovať, že väčšina ľudí, ktorí idú do verejných funkcií, vrátane politikov tam ide preto, aby sa nabalila. V takej dobe žijeme. Teraz tu požadovať, že štátne podniky, alebo tvrdiť, že štátne podniky sú skvelá vec, to je jednoducho mimo realitu. No ale aj keby bolo možné spravovať štátny podnik, tak otázka je, že prečo vlastne, kedy, v akých oblastiach by sme mali mať štátne podniky a kde stačí mať súkromné. A existuje taký pojem, volá sa to teória verejného práva, ktorá pomerne dobre obmedzuje alebo vymedzuje to, kde má zmysel, aby štát vstupoval. Je to pri zabezpečení verejných statkov, najmä takých verejných statkov, kde nie je možná vylučiteľnosť zo spotreby.
Dám vám príklad. Maják, to je taký typický učebnicový príklad, nejaká loď, ktorá pláve okolo, nedokážete ju vylúčiť zo spotreby, nedokážete tej lodi povedať, tak ty neplávaj, nedívaj sa na maják alebo neorientuj sa podľa neho.
V našich končinách reálnejší príklad je armáda. V prípade vojnového stavu armáda nedokáže predsa povedať, že dobre, týchto 100-tisíc obyvateľov my si nebudeme všímať pri, pri nejakom vojenskom konflikte a tých nebudeme chrániť, lebo oni odmietli platiť dane na armádu. Čiže v prípade verejného statku menom armáda nedokážete niekoho vylúčiť zo spotreby, preto má zmysel, že to je verejný statok a že ho teda organizuje štát. Tak isto charita, resp. charita je dobrovoľná, ale solidarita je tiež niečo, kde má zmysel, aby vstupoval štát.
To znamená, to je to prerozdelenie príjmov, niečo zoberieme bohatým, nie príliš veľa na to, aby nám utiekli, a dáme to chudobným, nie príliš veľa, lebo nám inak zlenivejú. Tam má zmysel, že štát zo svojej pozície moci vstúpi do týchto procesov a stanoví pravidlá. Povie 19-percentná daň alebo taký odvod, alebo taká sociálna dávka. A takisto to má zmysel pri verejných statkoch, kde dodatočný spotrebiteľ toho verejného statku nezvyšuje náklady. To je ten maják. Keď tam prepláva jedna loď navyše, tak kvôli tomu maják nie je drahší. Nie je to, ale napríklad nie je to základná škola. Lebo tam, keď máte nejakú triedu, možno jeden žiak sa tam stratí, ale už povedzme desať, pätnásť žiakov potrebujete navyše, potrebujete ďalšiu triedu, čiže tam dodatočný spotrebiteľ zvyšuje náklady. Toto je približne v krátkosti z teórie verejnej voľby a kebyže sa držíme toho, čo už je dávno objavené a aj praxou veľakrát overené, tak by ste, tak by ste tu netvrdili, že štátny podnik je skvelá vec.
Áno. Štát musí vykonávať svoju moc cez nejaké rôzne inštitúcie. Ale štát nemusí podnikať. Štát nemá čo podnikať. Všetko, čo vie štát, všetko, čo vie súkromný sektor zabezpečiť, tak do toho by štát jednoducho nemal liezť. A hlavný dôvod je ten, že ako som už vravel, že chýba vlastník. Tam, kde chýba vlastník, sa kradne. Áno, kradne sa aj v súkromných firmách, to je pravda, ale to nie je náš problém. To nie je problém miliónov obyvateľov a miliónov platcov daní. To je problém vlastníka. Tak keď sa tam kradne, no tak zrejme si tú firmu, ten podnik spravuje zle. Nie je to problém spoločnosti. A veľmi dobrý príklad je Cargo. V Cargu sa neuveriteľne kradne. Nemáte ani len predstavu ako. Cargo je stále v strate. Mali sme v roku 2006 možnosť sa konečne tohto balvanu zbaviť. No len došiel múdry z najmúdrejších, Robert Fico, a zastavil privatizáciu, ktorá bola tesne pred finalizáciou. Namiesto toho, že štát inkasoval 14 miliárd korún slovenských, dnes platí, netvrdím, že každý rok tam dopláca. Ale ten podnik jednoducho odvtedy vyprodukoval stratu na úrovni stoviek miliónov eur. A to znášame my všetci. Keby sa to bolo vtedy privatizovalo, aj za nulu, tie stovky miliónov eur by sme nemuseli splácať my všetci. Toto je problém s tými štátnymi podnikmi.
Preto si myslím, že najlepšie by bolo, keby štát tie Lesy sprivatizoval s určitými podmienkami alebo s určitými povedzme podmienkami, či už možnosť pre cyklistov do nich chodiť alebo turistické chodníky. Ja toto teraz neviem posúdiť konkrétne tento podnik. Ale štát vie predsa dať nejaké, nejaké bremeno, nejakú skrátka súčasť tej privatizácie zo zákona, čo by nový vlastník musel strpieť. Keďže by o tom vopred vedel, tak bolo by to v poriadku. Len takto máme štátny podnik a v tých Lesoch sa kradne, veď vy to musíte veľmi dobre vedieť. Tam sa, tam sa nabaľujú veľké množstvá alebo nejaký počet ľudí a vo veľkých sumách. A je to vždy, za každej jednej vlády. Je jedno, kto bol ministrom práve vtedy. Kradne sa tam. Vy tam sám ste upozornili na to, že sa kradne, pokiaľ sa nemýlim. A viete veľmi dobre, ako to dopadlo.
Teraz, keď poviete, dozornú radu budú skladať takí, takí, onakí, hentakí, bude sa s tými miestami kšeftovať. Určite sa bude s nimi kšeftovať. My v takej dobe žijeme. My žijeme v dobe, kde česť sa nič neráta. Si pozrite, kto vládne v tejto krajine. Tu vládne človek, ktorý zohnal peniaze vlastnou hlavou a na založenie svojej strany. A nič sa nedeje. Je z toho nahrávka a nič sa nedeje. Nič. Gorila vyšetrená? Nevyšetrená. Čo? Prečo si myslíte, že práve štátny podnik, keď tam zriadite nejakú etickú radu, bude fungovať? Nie. Bude sa tam kradnúť ďalej a budeme to platiť my všetci. Preto to treba predať. Rozpredať. Neviem presne ako. Zrejme nie jednému majiteľovi, možno rozbiť na menšie časti. Nemám predstavu o tomto, ale to by sa určite dalo vytvoriť. Ale nemyslite si, že ľudia, ktorí na Slovensku v roku 2013 spravujú verejné majetky, prostriedky, peniaze, že majú v sebe dostatok cti na to, aby to fungovalo. Nemajú! Keď v tomto súdite podľa seba, robíte veľkú chybu.
Na záver by som rád uviedol ešte jeden príklad z mojej osobnej skúsenosti. Bola to spoločnosť OLO, v ktorej som rok a trištvrte šéfoval. Medzi iným muselo odísť 90 ľudí zo 400. Urobilo sa iks opatrení. Výsledok bol taký, že ten zisk sa asi stridsaťnásobil v tom danom roku. A už v ďalšom roku sa podarilo prvýkrát v histórii OLO znížiť poplatky za odvoz smetí. Firma to mala slušne našliapnuté. No prišiel tam môj nástupca a prvé, čo spravil, kúpil nejaký nezmyselný pozemok za niekoľko sto miliónov korún. Kebyže neurobíme tam tie poriadky predtým, on by nemal za čo kúpiť ten pozemok. Áno. Naďalej by 90 zamestnancov a ich rodiny mali nejaké peniaze z OLO. To ešte si môžme povedať, no tak to nie je rozkrádanie, ale plytvanie s verejnými zdrojmi. Ale tak budiš, 90 ľudí má z čoho žiť, hotovo. Takto 90 ľudí alebo 90 rodín, 90 ľudí takto prišlo o prácu a jeden jediný sa nabalil. Toto sa stane. A teraz vy tu hovoríte, že došlo svetielko nádeje 24. júna 2007, kedy teda mohlo sa niečo stať. Keby sa niečo vtedy bolo stalo, pri najbližšej vláde Roberta Fica tam dôjdu nominanti a to vyberú ako vianočnú hus. To, čo by tam tí ľudia povedzme poctivo zanechali a vyhospodárili a vytvorili zisk, opäť by to išlo do mínusu. A v tomto je problém tých štátnych podnikov. Nie je problém nájsť v nejakej dobe manažéra, ktorý to bude robiť poctivo. Ľuboš Lopatka robil poctivo v Sociálnej poisťovni riaditeľa. Nekradol tam, hospodáril, znížil prevádzkové náklady o 20 miliónov eur ročne. No. O to výhodnejšie to bolo pre jeho nasledovníkov, ktorí teraz nemusia sa vôbec snažiť, vôbec šetriť a ešte tam majú aj skvelú možnosť sa na tom lepšie nabaliť. Je úplná chiméra si myslieť, že štátny podnik dokáže niečo vyriešiť.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Nie, nebola, preto lebo pán Mičovský vystúpil z pozície navrhovateľa a to bolo v čase, keď pani Zmajkovičová viedla schôdzu, a ona ešte nevyzvala na ústnu.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Dobre.

Sulík Richard, poslanec NR SR
Okej, tak ja sa potom prihlásim v ústnej.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, chcem si overiť, či po skončení týchto faktických bude výzva na prihlásenie sa do ústnej, ústne na prihlásenie sa do rozpravy.

Ďakujem pekne. Pán Číž, no nestihol som celý váš prejav, ale to, čo som počul, s tým viac-menej súhlasím, dochádza k zneužívaniu. Máme, ako aj Martin Poliačik vravel, veľmi liberálny rokovací poriadok, len ja si myslím, že buďme radi. A ja teda krátku dobu som bol predsedom parlamentu a tým pádom som spoznal málo parlamentov, možnože len tri alebo štyri, a nemecký, rakúsky. A musím povedať, že, že to je veľká výhoda, že máme takýto rokovací poriadok. Myslím si, že je to dobré, nemeckí poslanci napríklad nám môžu len závidieť, že ktokoľvek sa môže do rozpravy prihlásiť, po prvé. Po druhé, môže rozprávať ako dlho len chce. Nesnažme sa stratiť túto veľkú vymoženosť napriek tomu, že dochádza k zneužívaniu. Rokovací poriadok je podľa mojich informácií dokument, ktorý zrel 20 rokov, možnože by bola veľká chyba ho teraz len tak hodiť do koša a nahradiť niečím, čo okopčíme bohvie od koho. Naopak, si myslím, že pokračujme v tej evolúcii ďalej.
Áno, keď Ľudo Kaník predloží zákon, stiahne, predloží, stiahne, robí s tým divadlo, tak túto jednu vec vyriešme, keď neexistuje dostatočná politická kultúra, že toto jednoducho poslanec robiť nebude, takúto šaškáreň. Dobre, v tejto veci zmeňme rokovací poriadok. A takisto, čo sa týka iných poslancov, ktorí tuná využívajú nejaké, nejaké tie medzierky. Ale nesúhlasím s vami v tom, keď vy vyčítate alebo konštatujete, ja som si to aj zapísal, že "rokovací poriadok sa zneužíva na permanentnú propagáciu svojich vlastných cieľov". Tak ste to povedali doslova, ja si myslím, to je veľmi dobré. Buďme radi, že tu sa snažia jednotliví poslanci propagovať svoje vlastné ciele a no škoda, že mi končí čas, ale myslím, že rokovací poriadok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)