Ďakujem pekne. No, pán Mičovský, chcem úvodom oceniť, že vy ako lesník, celý život lesník a srdcom lesník, že teda vám na tých štátnych lesoch záleží a že sa snažíte určite v dobrej viere predkladať riešenia, ktoré by mohli pomôcť štátnym lesom, len obávam sa, že vaše riešenia idú zlým smerom a že nebudú v praxi fungovať.
Ako prvé ma veľmi prekvapuje, že opakovane heroizujete štátne podniky, tvárite sa, ako keby to bola spása, a - pri všetkej úcte - hovorí to, hovorí to najmä o vašich naivných predstavách pri spravovaní verejných zdrojov. Štátne podniky sme tu mali a veľa štátnych podnikov sme tu mali 40 rokov a celá ekonomika išla dole vodou. Komplet celá ekonomika. Išla dole vodou znamená, že životná úroveň ľudí rástla veľmi pomaly. Kradlo sa, kradlo sa v malom. Dnes sa kradne vo veľkom, to je pravda. Ale kradne sa preto, lebo stále ešte máme veľa štátu. Kradne sa to, čo nemá pána. A, bohužiaľ, musím konštatovať, že väčšina ľudí, ktorí idú do verejných funkcií, vrátane politikov tam ide preto, aby sa nabalila. V takej dobe žijeme. Teraz tu požadovať, že štátne podniky, alebo tvrdiť, že štátne podniky sú skvelá vec, to je jednoducho mimo realitu. No ale aj keby bolo možné spravovať štátny podnik, tak otázka je, že prečo vlastne, kedy, v akých oblastiach by sme mali mať štátne podniky a kde stačí mať súkromné. A existuje taký pojem, volá sa to teória verejného práva, ktorá pomerne dobre obmedzuje alebo vymedzuje to, kde má zmysel, aby štát vstupoval. Je to pri zabezpečení verejných statkov, najmä takých verejných statkov, kde nie je možná vylučiteľnosť zo spotreby.
Dám vám príklad. Maják, to je taký typický učebnicový príklad, nejaká loď, ktorá pláve okolo, nedokážete ju vylúčiť zo spotreby, nedokážete tej lodi povedať, tak ty neplávaj, nedívaj sa na maják alebo neorientuj sa podľa neho.
V našich končinách reálnejší príklad je armáda. V prípade vojnového stavu armáda nedokáže predsa povedať, že dobre, týchto 100-tisíc obyvateľov my si nebudeme všímať pri, pri nejakom vojenskom konflikte a tých nebudeme chrániť, lebo oni odmietli platiť dane na armádu. Čiže v prípade verejného statku menom armáda nedokážete niekoho vylúčiť zo spotreby, preto má zmysel, že to je verejný statok a že ho teda organizuje štát. Tak isto charita, resp. charita je dobrovoľná, ale solidarita je tiež niečo, kde má zmysel, aby vstupoval štát.
To znamená, to je to prerozdelenie príjmov, niečo zoberieme bohatým, nie príliš veľa na to, aby nám utiekli, a dáme to chudobným, nie príliš veľa, lebo nám inak zlenivejú. Tam má zmysel, že štát zo svojej pozície moci vstúpi do týchto procesov a stanoví pravidlá. Povie 19-percentná daň alebo taký odvod, alebo taká sociálna dávka. A takisto to má zmysel pri verejných statkoch, kde dodatočný spotrebiteľ toho verejného statku nezvyšuje náklady. To je ten maják. Keď tam prepláva jedna loď navyše, tak kvôli tomu maják nie je drahší. Nie je to, ale napríklad nie je to základná škola. Lebo tam, keď máte nejakú triedu, možno jeden žiak sa tam stratí, ale už povedzme desať, pätnásť žiakov potrebujete navyše, potrebujete ďalšiu triedu, čiže tam dodatočný spotrebiteľ zvyšuje náklady. Toto je približne v krátkosti z teórie verejnej voľby a kebyže sa držíme toho, čo už je dávno objavené a aj praxou veľakrát overené, tak by ste, tak by ste tu netvrdili, že štátny podnik je skvelá vec.
Áno. Štát musí vykonávať svoju moc cez nejaké rôzne inštitúcie. Ale štát nemusí podnikať. Štát nemá čo podnikať. Všetko, čo vie štát, všetko, čo vie súkromný sektor zabezpečiť, tak do toho by štát jednoducho nemal liezť. A hlavný dôvod je ten, že ako som už vravel, že chýba vlastník. Tam, kde chýba vlastník, sa kradne. Áno, kradne sa aj v súkromných firmách, to je pravda, ale to nie je náš problém. To nie je problém miliónov obyvateľov a miliónov platcov daní. To je problém vlastníka. Tak keď sa tam kradne, no tak zrejme si tú firmu, ten podnik spravuje zle. Nie je to problém spoločnosti. A veľmi dobrý príklad je Cargo. V Cargu sa neuveriteľne kradne. Nemáte ani len predstavu ako. Cargo je stále v strate. Mali sme v roku 2006 možnosť sa konečne tohto balvanu zbaviť. No len došiel múdry z najmúdrejších, Robert Fico, a zastavil privatizáciu, ktorá bola tesne pred finalizáciou. Namiesto toho, že štát inkasoval 14 miliárd korún slovenských, dnes platí, netvrdím, že každý rok tam dopláca. Ale ten podnik jednoducho odvtedy vyprodukoval stratu na úrovni stoviek miliónov eur. A to znášame my všetci. Keby sa to bolo vtedy privatizovalo, aj za nulu, tie stovky miliónov eur by sme nemuseli splácať my všetci. Toto je problém s tými štátnymi podnikmi.
Preto si myslím, že najlepšie by bolo, keby štát tie Lesy sprivatizoval s určitými podmienkami alebo s určitými povedzme podmienkami, či už možnosť pre cyklistov do nich chodiť alebo turistické chodníky. Ja toto teraz neviem posúdiť konkrétne tento podnik. Ale štát vie predsa dať nejaké, nejaké bremeno, nejakú skrátka súčasť tej privatizácie zo zákona, čo by nový vlastník musel strpieť. Keďže by o tom vopred vedel, tak bolo by to v poriadku. Len takto máme štátny podnik a v tých Lesoch sa kradne, veď vy to musíte veľmi dobre vedieť. Tam sa, tam sa nabaľujú veľké množstvá alebo nejaký počet ľudí a vo veľkých sumách. A je to vždy, za každej jednej vlády. Je jedno, kto bol ministrom práve vtedy. Kradne sa tam. Vy tam sám ste upozornili na to, že sa kradne, pokiaľ sa nemýlim. A viete veľmi dobre, ako to dopadlo.
Teraz, keď poviete, dozornú radu budú skladať takí, takí, onakí, hentakí, bude sa s tými miestami kšeftovať. Určite sa bude s nimi kšeftovať. My v takej dobe žijeme. My žijeme v dobe, kde česť sa nič neráta. Si pozrite, kto vládne v tejto krajine. Tu vládne človek, ktorý zohnal peniaze vlastnou hlavou a na založenie svojej strany. A nič sa nedeje. Je z toho nahrávka a nič sa nedeje. Nič. Gorila vyšetrená? Nevyšetrená. Čo? Prečo si myslíte, že práve štátny podnik, keď tam zriadite nejakú etickú radu, bude fungovať? Nie. Bude sa tam kradnúť ďalej a budeme to platiť my všetci. Preto to treba predať. Rozpredať. Neviem presne ako. Zrejme nie jednému majiteľovi, možno rozbiť na menšie časti. Nemám predstavu o tomto, ale to by sa určite dalo vytvoriť. Ale nemyslite si, že ľudia, ktorí na Slovensku v roku 2013 spravujú verejné majetky, prostriedky, peniaze, že majú v sebe dostatok cti na to, aby to fungovalo. Nemajú! Keď v tomto súdite podľa seba, robíte veľkú chybu.
Na záver by som rád uviedol ešte jeden príklad z mojej osobnej skúsenosti. Bola to spoločnosť OLO, v ktorej som rok a trištvrte šéfoval. Medzi iným muselo odísť 90 ľudí zo 400. Urobilo sa iks opatrení. Výsledok bol taký, že ten zisk sa asi stridsaťnásobil v tom danom roku. A už v ďalšom roku sa podarilo prvýkrát v histórii OLO znížiť poplatky za odvoz smetí. Firma to mala slušne našliapnuté. No prišiel tam môj nástupca a prvé, čo spravil, kúpil nejaký nezmyselný pozemok za niekoľko sto miliónov korún. Kebyže neurobíme tam tie poriadky predtým, on by nemal za čo kúpiť ten pozemok. Áno. Naďalej by 90 zamestnancov a ich rodiny mali nejaké peniaze z OLO. To ešte si môžme povedať, no tak to nie je rozkrádanie, ale plytvanie s verejnými zdrojmi. Ale tak budiš, 90 ľudí má z čoho žiť, hotovo. Takto 90 ľudí alebo 90 rodín, 90 ľudí takto prišlo o prácu a jeden jediný sa nabalil. Toto sa stane. A teraz vy tu hovoríte, že došlo svetielko nádeje 24. júna 2007, kedy teda mohlo sa niečo stať. Keby sa niečo vtedy bolo stalo, pri najbližšej vláde Roberta Fica tam dôjdu nominanti a to vyberú ako vianočnú hus. To, čo by tam tí ľudia povedzme poctivo zanechali a vyhospodárili a vytvorili zisk, opäť by to išlo do mínusu. A v tomto je problém tých štátnych podnikov. Nie je problém nájsť v nejakej dobe manažéra, ktorý to bude robiť poctivo. Ľuboš Lopatka robil poctivo v Sociálnej poisťovni riaditeľa. Nekradol tam, hospodáril, znížil prevádzkové náklady o 20 miliónov eur ročne. No. O to výhodnejšie to bolo pre jeho nasledovníkov, ktorí teraz nemusia sa vôbec snažiť, vôbec šetriť a ešte tam majú aj skvelú možnosť sa na tom lepšie nabaliť. Je úplná chiméra si myslieť, že štátny podnik dokáže niečo vyriešiť.
Ďakujem vám veľmi pekne.
