Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, úvodom mi dovoľte oceniť vašu zhovievavosť.
Pán minister Jahnátek, bez akéhokoľvek ideologického či politického boja, dovoľte mi, čiste z technického pohľadu vás upozorniť na jednu vec. Akákoľvek daňová výnimka, a to viem z vlastnej skúsenosti, a nie krátkej, už je to takmer desať rokov, čo sa dosť intenzívne venujem daniam. Akákoľvek daňová výnimka: po prvé, zvyšuje administratívnu náročnosť, po druhé, vytvára priestor na zneužívanie systému. A asi teda ste si už všimli, strana SaS je za podporu poľnohospodárov. A keď teda padne politické rozhodnutie im dať sumu peňazí xy, tak v poriadku, to vnímam ako legitímne, dokonca možno by sme sa zhodli na tom, i keď my si myslíme, že tie peniaze by mali pochádzať z Bruselu. Ale čo ja by som vám rád povedal, že skúste, prosím vás, zvážiť spôsob, ktorým poľnohospodárom peniaze dáte, preto, lebo keď zavediete daňovú výnimku, ja si pamätám v našej vláde, aké to boli galeje túto výnimku zrušiť, aké podvody sa tam robili, ako to bolo náročné, tú naftu bolo treba farbiť. Toto, skrátka, bol naozaj problém.
A skúste teda, prosím vás, zvážiť - tú istú sumu peňazí, tú istú politiku, tú istú podporu vyplatiť iným spôsobom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Rád by som povedal, ako doplnenie k prejavu Ľudovíta Kaníka, pár slov k rovnej dani a k jej efektom. Častejšie som sa stretol s argumentom, naposledy teda od pána Kamenického, že veď čo ste tunak takí dojatí z tej rovnej dane, veď keby to bol taký zázračný nástroj, tak predsa teraz by sa nedialo toto, hento, neviem čo.
Ešte raz by som si dovolil vám vysvetliť, že keď urobíte nejaké opatrenie, tak ono má nejaký následný efekt. Následný efekt v prípade zavedenia rovnej dane bol v prípade právnických osôb o päťdesiat percent vyšší výnos v roku 2005 a o dva celá dvakrát vyšší výnos behom piatich rokov. Toto je jasný efekt rovnej dane. Ale toto nie je, že oslík, tras sa, či stolček, prestri sa, že každých päť rokov sa zdvojnásobí výnos dane z príjmov právnických osôb alebo iné výnosy, preto, lebo bolo urobené jedno opatrenie a odvtedy nič.
To je, keď máte päťeurovku a idete si kúpiť koláčiky, tak si ich kúpite raz. A nemôžete povedať, že čo to je za zlú päťeurovku, že už neviem za ňu kúpiť druhýkrát a tretíkrát. No raz, jednorazový efekt. Jednorazový prínos rovnej dane bol nejaký obrovský balík daňových výnosov. A vy keď teraz tu rovnú daň zrušíte, tak o tento, o ten jednorazový efekt, to je to, čo vám spôsobí tie škody. Ale nikto z nás netvrdil, že rovná daň teraz bude do konca sveta, do, do, až do súdneho dňa, každý rok mať nejaké obrovské efekty. To sú skrátka jednorazové výnosy, jednorazové efekty. Tie sa vyčerpali.
Teraz by to chcelo robiť ďalšie kroky na získanie tej konkurencieschopnosti. Práve keď Thiessen prepúšťa, a IBM a neviem kto, práve vtedy sa musíme snažiť si urvať z toho scvrkávajúceho sa koláča, si urvať trochu väčší kúsok.

Ďakujem pekne. Pán Kamenický, no, ja by som rád povedal niečo, po prvé, k tým cenám. Vy ste vraveli, že kričíme, že ceny idú hore a že inflácia bude. Ja si nemyslím, ja som aspoň také nezachytil, že by sme kričali. A keď bude na Slovensku inflácia, pričom máme euro, sme v eurozóne, tak rovno teraz vám tu vravím, že toto nebude vina strany SMER. Jednoducho v jednom veľkom menovom priestore, kde je 17 krajín, kde Slovensko hrá rolu jedného percenta, nemáme my tú možnosť jednoducho, nejakú veľkú možnosť ovplyvniť infláciu. Takisto rast HDP. Moja výčitka je iná, že ja nehovorím, že vy ste na vine, že nie je rast HDP minimálne z okamžitého pohľadu, skôr teda, že mali by ste zohľadniť reálie.
No, a potom by som vám rád povedal ešte jednu vec, k tým priemerným mzdám. Áno, priemerná mzda bude mierne rásť. Ale uvedomte si, že čím to bude spôsobené, lebo už sa to raz stalo za prvej vlády Roberta Fica. Keď dochádza k nejakému významnejšiemu nárastu nezamestnanosti, tak prví ľudia, ktorí prídu o prácu, to sú tí, ktorí najmenej pracujú, ktorí sú menej kvalifikovaní, ktorí skrátka aj menej zarábajú. Toto je holý fakt. Teraz si predstavte, máte dva milióny pracujúcich a vyberiete z nich stotisíc, ktorí zarábajú podpriemerne, tak čo sa stane s celkovým priemerom? No ten vám stúpne. Čiže netešte sa z toho, že budete mať rast o 4 desatiny percenta. A dokonca toto nevnímam ako vec, ktorú by ste mali vy riešiť.
No a škoda, že sa mi minul čas, nabudúce vám poviem ešte niečo o tej rovnej dani.

Ďakujem vám pekne, pani predsedajúca. No, pani kolegyňa Hufková, tak ja som, aspoň teda som mal snahu predniesť nejakú víziu, kde si myslím, že by Slovensko malo smerovať, pomenoval som nejaké trendy a vy z toho vyvodíte, no len ja si myslím, že viem ako. Veď predložte vy nejakú druhú a poďme sa baviť o tom, že ktorá je v čom lepšia. No ale keď vy nepredložíte nič, a ja sa aspoň snažím niečo načrtnúť a potom vy dôjdete a poviete, že vy ste jediný. No tak to je taká argumentácia.
Pán poslanec Duchoň, máte pravdu, že nezamestnanosť už stúpala aj predtým, ako bol Zákonník práce ohlásený. Tak isto investori už začali. Ja nechcem povedať, že vplyv krízy, obzvlášť eurokrízy, veď sme v eurozóne, čiže samozrejme tento vplyv má, alebo táto kríza má vplyv a dosah aj na Slovensko. To je nespochybniteľný fakt. Len hovorím, že namiesto toho, aby ste robili opatrenia, ktoré pôjdu proti tomuto trendu, proti tomuto vývoju, vy robíte opatrenia, ktoré zosilňujú a zhoršujú tento vývoj, to je ten problém.
Tak stúpa nám počet nezamestnaných, namiesto toho, aby ste zlepšili podnikateľské prostredie, lebo len oni môžu ľudí zamestnávať, vy ho zhoršíte. A tu vidím veľký problém. Tak isto, to isté s tými investormi. Namiesto toho, aby sme zatraktívnili prostredie podnikateľské na Slovensku, tak nie, vy spravíte opak, vy zvýšite daň z príjmu, zavediete zdravotné odvody z dividend, čo je, čo je ďalšia daň, a plus ten Zákonník práce, ale veľa ďalších zmien. Toto vnímam ako problém. Nikdy to nebude mať, že iba jeden dôvod má nejaký jav, vždy tam je nejaký súbeh dôvodov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, o detailných číslach informoval môj kolega Jozef Kollár, a preto dnes budem hovoriť o štátnom rozpočte zo širšieho pohľadu, budem hovoriť o zákone roka.
Štátny rozpočet je zákon, v ktorom sa stretáva ideológia s realitou, zákon, v ktorom na jednej strane sa ráta s príjmami, najmä z daní, na druhej strane s výdavkami, ktoré odzrkadľujú politiku tej-ktorej vlády, v tomto prípade vlády ľavicovej. Aj socialistická vláda, ktorá rada rozdáva cudzie peniaze, musí svoje predstavy zosúladiť s očakávanými daňovými a inými príjmami. Preto hovorím, že pôjde o stret ideológie s realitou, v tomto prípade možno dokonca o zrážku ideológie s realitou. Príjmy štátneho rozpočtu, ako je známe, tvoria najmä daňové príjmy, príjmy z eurofondov a deficit, respektíve nové zadlženie. Keďže nie je možné presne vyčísliť daňové príjmy, robia sa odhady na základe určitých ukazovateľov, ktoré sa tiež odhadujú. Takýmto číslom je najmä rast hrubého domáceho produktu. Každý rok na jeseň odhadne ministerstvo financií rast HDP, na základe ktorého sa následne odhadne výnos daní, najmä daní z príjmov, DPH, špecifických spotrebných daní.
Kto odhaduje rast HDP len na základe mechanických prepočtov a bez citu pre vývoj v krajine, sa môže veľmi ľahko a veľmi rýchlo mýliť. Napríklad v roku 2008 odhadol vtedajší minister financií Ján Počiatek pre ďalší rok, pre rok 2009, rast HDP o 6,5 % a už vtedy bolo zrejmé, že takýto rast je len zbožným želaním. Na základe tohto nereálneho rastu, nereálneho odhadu rastu HDP bol odhad rastu daňových výnosov ešte nereálnejší, konkrétne 10 percent. Pár dní neskôr, 20. októbra 2008 som pre Hospodárske noviny napísal, že takýto rast HDP a rast daňových výnosov je len zbožným želaním. A dnešný minister financií Peter Kažimír veľmi dobre vie, o čom hovorím, lebo v tom čase bol štátnym tajomníkom na ministerstve financií zodpovedným za dane. Pár mesiacov neskôr po, pár mesiacov po tomto odhade došlo k zrážke zbožného želania s realitou. Namiesto rastu HDP o 6,5 % sme mali pokles o 4,7, to sú obrovské rozdiely, a daňové výnosy klesli ešte viac. Slovensko zaznamenalo pre rok 2009 jeden z najvyšších deficitov vôbec. Tento mimoriadne vysoký deficit bol následok nie krízy, následok zlého plánovania, zlého rozpočtovania.
Žiaľ, musím konštatovať, že Peter Kažimír sa nepoučil a dnes predkladá štátny rozpočet, ktorý vychádza z takého rastu HDP, ku ktorému zrejme nedôjde. Môže dôjsť, ale je aj pomerne vysoká pravdepodobnosť, že nedôjde, a už existujú prvé odhady, že rast HDP bude nula. Prístup riadneho a zodpovedného hospodára je taký, že príjmy odhaduje konzervatívne, čiže radšej nižšie ako vyššie, naopak, výdaje odhaduje s rezervou. Tento prístup, prístup riadneho hospodára, Peter Kažimír, žiaľ, nemá a nemá ani cit pre ekonomický vývoj v krajine. Tak nezodpovedne ako SMER pristupuje k vládnutiu, takto nezodpovedne pristupuje Peter Kažimír k štátnemu rozpočtu.
Okrem toho, že rast hrubého domáceho produktu je biedny, už aj ten, ktorý je v rozpočte, je biedny, a ako som práve uviedol, neistý, tak je ešte aj kúpený dlhom. Toto samo osebe je problém ekonomického vývoja v krajine, Roberta Fica som na to niekoľkokrát upozornil preto, lebo on sa pravidelne teší z toho, že Slovensko bude mať jeden z najvyšších rastov hrubého domáceho produktu, ale nehovorí zároveň, že Slovensko bude mať aj jeden z najvyšších primárnych deficitov v Európe. Primárny deficit je deficit krajiny znížený o úroky, ktoré krajina platí. A tento primárny deficit na Slovensku je vyšší ako vo väčšine, v drvivej väčšine krajín Európskej únie. Primárny deficit Slovenska je vyšší ako primárny deficit Grécka a Talianska. A práve primárny deficit, o ktorom sa vôbec nehovorí, bude pri tejto rýchlosti zadlžovania Slovenska čoskoro vážnym problémom. Rast hrubého domáceho produktu, ktorý je kúpený dlhom, nie je dobrý rast. No toto vysvetli človeku, ktorý nevie, ako sa rátajú percentá, a to nemám teraz na mysli ministra financií, ale premiéra Roberta Fica, tak toto jemu vysvetliť je nemožné.
Takže ako som uviedol, na základe rastu hrubého domáceho produktu a iných ekonomických vplyvov sa robí odhad daňových výnosov. Iné ekonomické vplyvy, to sú všetky, to sú najmä všetky tie nebezpečné zásahy do ekonomiky, ktoré páchajú súdruhovia zo SMER-u na rôznych ministerstvách. To sú tie nebezpečné zásahy do ekonomiky, ktoré vy, ctení páni a dámy, poslanci, im následne tu odklepnete, a dovolím si tvrdiť, vo väčšine prípadov bez toho, aby ste vedeli, o čo ide. Opäť raz sa ukazuje, že slepá ideológia spojená s neodborným prístupom vie byť mimoriadne škodlivá. Namiesto toho, aby sa štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian poďakoval môjmu kolegovi Jozefovi Mihálovi za upozornenie na množstvo remeselníckych chýb vo vládnych návrhoch zákonov, sa mu začne vyhrážať trestným oznámením. Za to, že Jozef Mihál upozorňuje na chyby, sa štátny tajomník vyhráža trestným stíhaním. Presne toto robili komunisti celých štyridsať rokov, mysleli si, že pravdu umlčia tým, že ich nositeľov zavrú do basy.
Druhý vážny problém, prvý teda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás na chvíľku.
Pán minister, prosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, lebo rozprávate sa nahlas, a pána poslanca Galka to vyrušuje.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Ja vám veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca, vyrušuje to aj mňa, ale tak my si nejako už zvykáme. Ako aj pani kolegyňa Vášáryová sa snažila jemne upozorniť, ale ako som vám vravel, pani poslankyňa, hrach na stenu.
Hovoril som teda o tom, že prvý vážny problém tohto rozpočtu je nereálny odhad HDP a všetkých tých čísel, na základe ktorých potom sa robia, respektíve nereálny odhad HDP a tie ďalšie čísla, ktoré sa na základe tohto nereálneho odhadu robia.
Druhý vážny problém, ako som práve spomenul, je veľmi neodborné vyhotovenie podstatných zákonov, ktoré sú nevyhnutné pre zostavenie štátneho rozpočtu. Tretí vážny problém je samotná podstata niektorých zmien. Veľa zmien je negatívnych a namierených proti podnikateľom. Včera pán poslanec Duchoň priznal, že áno, socialistický Zákonník práce môže viesť k nárastu nezamestnanosti. Nerozumiem, prečo to robíte, keď už aj vám to začína byť zrejmé, ctení kolegovia z vládnej strany SMER.
Žiaľ, argumenty a zdravý rozum nemajú proti komunistickej ideológii najmenšiu šancu. Nebezpečnejšia ako samotné tieto negatívne zmeny je ich kombinácia. To sa vám tu snažím už celé týždne vysvetliť. Len z rozhovorov s niektorými členmi SMER-u, ktoré som viedol, viem, že buď netušia, o čom hovorím, alebo to berú na ľahkú váhu. Alebo veľmi dobre vedia, o čom hovorím, ale je im to jedno. Napríklad zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby z 19 na 23 % nie je samo osebe až taká veľká dráma. No v spojení so zdravotnými odvodmi z dividend, čo je de facto zdanenie dividend, a ešte aj so socialistickým Zákonníkom práce, aj ďalšími negatívnymi opatreniami, dôjde k mimoriadne nebezpečnej dynamike a výsledok bude, že daňové príjmy budú ešte nižšie, ako je upravený odhad upraveného odhadu z toho pôvodného čísla. A to ešte ani len ten rok, o ktorom hovoríme, 2013, nezačal a už teraz boli dva- alebo trikrát upravené odhady.
Môj osobný názor je, že vyberiete najviac, rovnako veľa daní ako tento rok. A potom je namieste otázka, prečo musíte ničiť, čo funguje, napríklad rovnú daň. Pre mňa jediný zjavný dôvod je ideológia. Slovenskej ekonomike ste namiešali smrteľný kokteil, lebo netušíte, ako ekonomika funguje. Čo je však oveľa väčší problém ako to, že nebudú daňové výnosy v tej výške, ako odhadujete, je to, že vďaka týmto zmenám Slovensko prestáva byť krajinou atraktívnou pre investorov. Vy nemáte ani poňatia, čo to znamená byť spomedzi približne 200 krajín na svete natoľko atraktívnou krajinou, že nejaký zahraničný investor sem príde a zamestná tu päťsto, dvesto, dvetisíc ľudí. A na toto, na to, že Slovensko prestáva byť krajinou atraktívnou pre investorov, doplatia bežní ľudia. Tí ľudia, ktorým ste sľúbili istoty, ktorým váš premiér sľúbil, že kríza sa ich nedotkne, tí na to doplatia, lebo časť z nich príde o pracovné miesto a veľká časť z nich sa o toto pracovné miesto, ktoré síce má, bude báť. Strach je vždy silný motivátor, napríklad na zhoršenie podmienok v zamestnaní. To bol tretí problém.
Štvrtým problémom je morálka, konkrétne morálka v platení daní. Vy si vážne myslíte, že podnikatelia budú platiť dane aspoň s minimálnou ochotou, keď vidia, ako s ich daňami plytváte?! Ako rozdávate peniaze vašim kamarátom? Pochopte, páni a dámy zo SMER-u, ľudia vám nebudú platiť peniaze, keď ich zároveň škrtíte. Pílite si konár sami pod sebou, lebo keď zabijete dojnú kravu, mlieko skrátka z nej nebude, je úplne jedno, ako to vidí váš veľký vodca Kim Ir Sen.
Tí, ktorí držia tento štát nad vodou, to sú tí, ktorým dávate najviac zabrať. To sú podnikatelia, podnikatelia zamestnávajú ľudí, nikto iný. Keď ich zamestnáva štát, sú to väčšinou úradníci a musíme ich platiť my z našich daní. Podnikatelia sú zamestnávatelia. Nielenže podnikateľský stav likvidujete, ešte aj plytváte daňami, ktoré ste ich donútili platiť. Sudcovia si vypýtajú každý po 100 000 eur, vy mlčíte. Ohľadne zisku zdravotných poisťovní si premiér zahral lotériu, prehrá 22 mil. eur, vy to obhajujete, ďalších 18 na právnu obhajobu, alebo 15. Štyristo miliónov eur, a teraz to už dochádzame, dostávame do vážnych položiek, skúste si predstaviť, koľko tisíc živnostníkov musí zaplatiť daň, aby sa zozbieralo 400 mil. eur. Tak 400 mil. eur bude stáť úplne nezmyselná a zbytočná kúpa Dôvery. Ďalších 400 mil. eur bude stáť, bude slovenský podiel na záchrane súkromných, opakujem, súkromných a španielskych bánk. Stosedemdesiat miliónov pôjde pre Cyprus, ako by nestačilo, že ročne im platíme už niekoľko miliónov za medzinárodnú misiu.
Z toho, že Ján Počiatek kúpi koľajnice trikrát drahšie, už ani len nie je škandál. Rovnako ako z toho, že investičné stimuly dávate v mečiarovskom štýle za udržanie pracovných miest a, samozrejme, kamarátom. To potom sa nečudujte zdravotným sestrám a učiteľom, že chcú zvýšiť, že idú do ulíc za zvýšenie svojich skromných platov, keď vidia, ako sa počas vašej vlády plytvá a kradne, ako sa bezstarostne rozhadzujú milióny eur. Ako sa váš premiér tvári, že poďte, rozdajte si to s nami, peňazí máme dosť, veď sme zožmýkali tých, ktorí v tejto krajine tvoria hodnoty.
Ctení socialisti zo SMER-u, vládnete v štýle po nás potopa. Preto sa nečudujte, že už len z tohto dôvodu spravia daňovníci všetko pre to, aby nefinancovali vaše eskapády. Chýba vám česť a morálka na to, aby ste boli schopní zaobchádzať s peniazmi daňovníkov zodpovedne. Toľko k príjmovej časti rozpočtu.
Na výdavkovej strane rozpočtu to nevyzerá o nič lepšie. V čase, kedy by ste mali šetriť, míňate viac. A jediný problém pána kolegu Duchoňa je, že teda, či celá opozícia hovorí jedno a to isté číslo. Ale podstata je, že míňate viac. Proti nezamestnanosti ste sa rozhodli bojovať vyšším počtom úradníkov. Takýmto spôsobom v Kocúrkove chytali svetlo. Upozorňujem, že keď týmto spôsobom chcete naplniť sen o priblížení sa k vyspelej západnej Európe, bude vám ekonomická realita stáť v ceste. Rovnako vám bude ekonomická realita stáť v ceste, keď si myslíte, že zvýšenými výdavkami vyrovnáte výkyvy hrubého domáceho produktu. Cairns je len teória a v praxi nefunguje. Sľubovať ľuďom istoty a hovoriť im, že kríza sa ich nedotkne, je politika ľúbivá, no zároveň mimoriadne nebezpečná. Práve vďaka nej sa Slovensko totiž nachádza na gréckej ceste. Práve vďaka takejto politike sa Grécko dostalo tam, kde je. Len to by sa chcelo trošku s tou problematikou zaoberať.
Pán minister financií Peter Kažimír, vytýčili ste si správny cieľ, to je zníženie deficitu pre rok 2013 pod 3 %, avšak zvolili ste nesprávne prostriedky, navyše, klamete sám seba nereálnymi odhadmi. Otázka dňa teda znie: Čo by mal minister financií robiť? Ako prvé škrtať výdavky všade tam, kde je to len trochu možné. Sme v kríze, treba šetriť. Počas môjho pôsobenia predsedu Národnej rady klesli výdavky na prevádzku Národnej rady o 2 mil. eur ročne. To je takmer 20 % rozpočtu. Náš nominant Ľuboš Lopatka znížil v Sociálnej poisťovni po vašom nominantovi pánovi Muňkovi výdavky na administratívu o 20 mil. eur, preto viem, že šetriť možné je, treba len chcieť.
Treba sa spýtať, potrebujeme skutočne 800 príspevkových organizácií a niekoľko tisíc rozpočtových organizácií? Potrebuje to náš štát na fungovanie? Musíme naozaj všetky dávky, všetky sociálne dávky vyplácať plošne? Približne polovica daňových príjmov ide na mzdy a odvody zamestnancov štátu, a to napriek tomu, že už v roku 2006 Robert Fico plánoval znížiť počet úradníkov o 20 percent. O tomto hovorí uznesenie vlády 856 z 11. októbra 2006, úloha C 15. Ako často sa už stalo, ostalo len pri plánoch. Počet úradníkov, naopak, idete zvýšiť.
Uvedené opatrenia, ktoré som práve spomínal, je možné realizovať, je možné začať realizovať okamžite, stačí k peniazom daňovníkov, k cudzím peniazom pre vás, pristupovať zodpovednejšie. Uvedené opatrenia, ktoré som práve vymenoval, to je teda najmä šetriť, sú nevyhnutné, lebo znížia deficit, na vedenie krajiny však nepostačujú. Žiaľ, musím konštatovať, že strana SMER nemá predstavu, nemá víziu, ako by sa malo Slovensko vyvíjať. Nehovorím teraz o teoretických snoch nejakých marxistov, pozašívaných niekde na rôznych školách, hovorím o funkčných riešeniach.
Dovolím si teda v druhej časti môjho vystúpenia povedať pár slov k vízii, ako si myslím, že by sa Slovensko malo uberať.
Ako prvé je nevyhnutné sa spýtať: čo sú dlhodobé trendy, ktoré nemáme možnosť ovplyvniť, a preto je lepšie sa im prispôsobiť a na ne reagovať, ako sa tváriť, že neexistujú alebo sa ich snažiť množstvom peňazí zmeniť?
Prvý trend, prvý trend, ktorý berte ako fakt, je, že výrazne sa zmení demografia obyvateľstva. Najbližších tridsať rokov pôjde každý rok viac ľudí do dôchodku, ako príde nových, ako vstúpi nových ľudí na pracovný trh. Toto bude zvyšovať deficit v dôchodkovom zabezpečení. Pán minister financií si bude musieť každý rok pripraviť čoraz viac peňazí na dôchodkové zabezpečenie. Nemá zmysel sa tváriť, že to sa nás netýka, lebo to bude až po roku 2016. Tu musím povedať, že aj vyslovene nešťastná reforma prvého piliera z roku 2004, ktorá takmer úplne odstránila solidaritu z prvého piliera, ešte viac zvýši deficit v dôchodkovom zabezpečení. Teraz nejde o to, že ľavica, pravica, kto má vinu, kto má väčší podiel viny, ide o to, že čelíme všetci, ako tu sme, tomuto problému. Najbližších tridsať, štyridsať rokov sa bude demografia výrazne meniť, a to tak, že bude pribúdať počet dôchodcov a nároky na dôchodkové zabezpečenie budú stúpať.
Druhý trend, rómska populácia sa bude rozrastať. Celková pôrodnosť na Slovensku je veľmi nízka, je to okolo 1,2, možno menej, mala by byť najmenej 2, no ale bola by ešte nižšia, keby rómska časť obyvateľstva nemala pôrodnosť rádovo vyššiu ako tá nerómska. Žiaľ, z dôvodu prehnanej politickej korektnosti neexistujú presné štatistiky.
Tretí trend, ktorý treba brať ako fakt, je ten, že bude silnieť vplyv Európskej únie. Bude silnieť miera regulácií a taktiež miera zásahov do fungovania jednotlivých štátov, najmä tých menších. Zároveň treba rátať s tým, že ambiciózna agenda, ktorú si Európska únia dala, t. j. do roku 2020 sa stať najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta, nebude naplnená z dôvodu množstva protichodných, respektíve zlých cieľov. Európa bude v porovnaní so svetom chudobnieť pre prehnanú až škodlivú reguláciu v sociálnej, pracovnej oblasti, kvôli nereálnym environmentálnym cieľom a podobne. Generácia našich detí sa bude mať horšie, ako sa máme my, rátajte s tým.
Štvrtý trend, kríza eura bude naďalej pokračovať. Krajiny, ktoré sú v problémoch dnes, budú v problémoch aj o pár rokov preto, lebo za posledné tri roky tzv. riešenie krízy bolo len drahým kupovaním času, ale nedochádza k podstatným zmenám. Eurozóna preto musí rátať s vyššou infláciou, môže sa stať, že sa rozpadne. Môže dôjsť k vystúpeniu niektorých štátov. A pre prípad, že vystúpia silné ekonomiky, musí mať Slovensko pripravený plán B. Povedať, že držme sa Nemcov a chceme za každú cenu ostať v prvej lige, nestačí, toto môže byť pre Slovensko škodlivé.
Piaty trend, konkurencia ostatných európskych krajín, najmä okolitých, bude rásť. Už pri dani z príjmov vidieť, že všetky okolité krajiny nás okopírovali, majú dnes nižšie sadzby ako my, a táto, tento konkurenčný tlak bude silnieť. A potom už neostane nič iné iba to, že pán kolega Duchoň bude musieť konštatovať, no tak, bohužiaľ, firmy prepúšťajú, lebo je tu skrátka silná konkurencia. Ale je to v našich rukách, či v tom konkurenčnom boji s okolitými krajinami budeme lepší alebo horší. A už raz sa podarilo dokázať, že vieme byť lepší.
Tie výhody, ktoré budú rozhodovať, sú daňová záťaž, vzdelanostná úroveň, o tom tu už dnes bolo povedané, vymožiteľnosť práva, politická a právna stabilita a tak ďalej. Treba rátať aj s tým, že fyzické hranice medzi štátmi v rámci Európskej únie budú hrať stále menšiu rolu pri pohybe investícií. Vôbec netreba, ako vravel pán Gál, aby nejaký investor sa zbalil a išiel tisíce kilometrov na východ. On kľudne môže ísť sto kilometrov na juh. Pripomínam, že za posledné obdobie 700 firiem sa presunulo z juhu Slovenska do Maďarska preto, lebo tam ich čaká 10-percentná daň z príjmov. U nás to bude, od 1. januára namiesto 19 to bude 23. Tu sa Slovensko, bohužiaľ, nachádza pod vedením strany SMER na vyslovene zlej ceste a veľmi dobre viem, že vy páni, Kažimír a Duchoň, to veľmi dobre viete tiež.
Šiesty a posledný trend, situácia v školstve, zdravotníctve a súdnictve je zlá a zhoršuje sa, najmä pre absenciu zásadných reforiem, na ktoré chýbala politická vôľa v minulosti, ale chýba aj dnes, a dnes chýba ešte viac. Navyše zásadné reformy, to si treba na rovinu povedať, sa realizujú aj preto ťažko, lebo ich pozitívne efekty sa dostavia väčšinou neskôr, ako trvá jedno volebné obdobie. Napriek tomu je nevyhnutné predkladať a realizovať riešenia, ktoré budú stav v týchto oblastiach zlepšovať, prinajmenšom zabránia zhoršeniu.
Vymenoval som šesť dlhodobých trendov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nastanú bez ohľadu na to, či bude vládnuť ľavica alebo pravica. A teraz si dovolím načrtnúť, ako by mohla a z môjho pohľadu mala vyzerať vízia Slovenska. Akou cestou by sa Slovensko malo najbližšie roky uberať. Čo by teda mali byť ciele zodpovednej vlády, ktoré by sa mali premietnuť v štátnom rozpočte.
Po prvé, zvyšovanie príjmov obyvateľstva, to je, samozrejme, otrepaná fráza a takýto cieľ si dá každá jedna vláda, otázka je, ako to dosiahnuť. Základná úvaha je zároveň najdôležitejšia, priemerná mzda rastie vtedy, keď je dostatok voľných pracovných miest. Práve vtedy má možnosť zamestnanec zmeniť pracovné miesto za účelom vyššej mzdy. Okrem toho vyšší počet pracovných miest znamená aj vyšší počet pracujúcich, čiže už len toto zvyšuje príjmy obyvateľstva.
No a druhá dôležitá otázka, kto tvorí pracovné miesta? Keď ich tvorí štát, to som už vravel, je to len zvyšovanie počtu úradníkov, len zväčšujeme armádu úradníkov, ktorých musíme platiť z našich daní. Preto pracovné miesta tvoria takmer výlučne súkromné firmy a živnostníci a neexistuje možnosť, ako ich k tvorbe pracovných miest donútiť. Jediné, čo môžeme robiť, je ich motivovať, vytvoriť im také podmienky pre ich podnikanie, aby chceli, aby mali dôvod tvoriť nové pracovné miesta. Práve pre toto musí vláda zlepšovať podnikateľské prostredie, vrátane zjednodušenia vstupu do podnikania.
Až by vás teda, ctení kolegovia zo SMER-u, alebo pán minister financií, či pán kolega Duchoň, zaujímali niektoré opatrenia, ktorými sa dá podnikateľské prostredie zlepšiť, vyše 160 ich nájdete na našej webovskej stránke.
Druhý cieľ, ktorý by si mala vláda vytýčiť, je zabezpečenie základnej miery solidarity. Nepočúva sa to dobre, ale je to fakt. Keď je sociálna ochrana príliš vysoká a sociálne zabezpečenie príliš štedré, strácajú ľudia motiváciu tvoriť hodnoty. Štát by sa preto mal postarať o to, aby mal každý zabezpečené životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť, samozrejme, každý kto je zdravý a schopný práce. O čokoľvek navyše sa každý musí postarať sám. A ten dôvod nie je to, že by som ja chcel byť nejaký sociálny netvor. Dôvod je ten, že my najbližších desať až dvadsať rokov nie sme schopní viac ufinancovať. Jednoducho ekonomická realita nedovolí to, aby každý mal nárok a aj skutočne dostával dôstojný dôchodok a mal mimoriadne veľké, veľkú ochranu v práci a tak ďalej. Ja by som to chcel rovnako, verte mi. Nakoniec, aký dôvod mám ja osobne škodiť iným ľuďom. My na to nemáme, my toto nedokážeme ufinancovať. A budete vidieť, ctení kolegovia zo SMER-u, a som rád, že aj pani Tomanová tu sedí, keď sa budete o toto snažiť, tak sa vám to prejaví na vyššej nezamestnanosti, lebo zabijete pracovné miesta.
S týmto je spojený ďalší významný problém našej spoločnosti, to je dôchodkové zabezpečenie. Pre demografický vývoj, ktorý som spomínal, je nutné spraviť prvý pilier plne solidárnym. A treba začať tým, že budeme postupne obmedzovať medzigeneračnú solidaritu na úroveň životného minima. Nebudem k tomuto viac rozprávať, ale koho to zaujíma, tak na mojej stránke pod heslom Odvodový bonus nájde viac.
Osobitným problémom je časť rómskych komunít. Vyše dvadsať rokov sa o tomto probléme hovorí, vynakladajú sa nemalé prostriedky, no musím konštatovať, že situácia sa nezlepšila. Nezlepšila sa počas vašej vlády, počas našej vlády, počas druhej Dzurindovej vlády, počas prvej Ficovej, skrátka situácia sa dvadsať rokov nezlepšila. My sme pripravili súbor tridsiatich riešení a čakáme na riešenia, ktoré predostrie pán Pollák s pánmi Kaliňákom a Matovičom, aby sme mohli začať vecnú diskusiu.
Tretia vec, na ktorú by sa mala vláda zamerať a toto premietnuť do rozpočtu, je štíhly, efektívne a vyrovnane hospodáriaci štát. Neustále treba mať na pamäti, že štátna byrokracia je ako burina. Veľká časť náplne práce úradníka je obhajovať svoju existenciu. A mimoriadne dôležité je hospodárenie štátu bez deficitu, to som už spomínal. Tak isto som už spomenul niekoľko možných opatrení, ako znižovať výdavky.
Po štvrté, sebavedomý člen Európskej únie. Najmä v čase, keď vplyv a zásahy Európske únie budú silnieť, potrebujeme vládu, ktorá bude hájiť záujmy Slovenska v Bruseli. To, že Brusel bude nadriadený orgán našej vlády, to už dnes je fakt a tento trend bude silnieť. Nehrajme sa na to, že sme nezávislý parlament, netvárme sa tu o tom, že naozaj rozhodujeme o podstatných veciach. Skôr teda naopak, berme ako fakt, že diktát z Bruselu je realita a v rámci tejto skutočnosti sa skúsme pre Slovensko, sa pokúsme pre Slovensko vydobyť čo najviac, napríklad v oblasti poľnohospodárstva. A som veľmi rád, že po rokoch, čo tu bolo ticho, som teraz zaznamenal, či už od ministra Jahnátka, alebo premiéra Roberta Fica, prvé pokusy, no teda dobre, keď už ten Galko toľko do nich rýpe, tak ideme niečo viac v Bruseli vybojovať.
Chápem, že v období, keď Mečiar spravil zo Slovenska čiernu dieru Európy, sme všetko podriadili tomu, aby sme v Bruseli boli za dobrých, ale tieto, toto obdobie sa skončilo a treba sebavedome bojovať za záujmy Slovenska.
Na a na záver, bolo by dobré sa pustiť aspoň do jednej reformy, a to si dovolím dať vám ako odporúčanie, ctení kolegovia, či už v školstve, alebo v zdravotníctve, alebo v súdnictve, do niečoho by ste sa mohli pustiť, lebo roky utekajú a utekajú a ten stav sa zhoršuje a zhoršuje.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. No neviem, kto z prítomných si pamätá na október 2006, keď sa vláda pod vedením Roberta Fica uzniesla, takéto uznesenie vlády z tej doby naozaj existuje, zdá sa mi, že je to uznesenie č. 852, kde sa uzniesla na tom, že počet úradníkov sa zníži o 20 %. Každý šéf rezortu mal teda predložiť, ako zníži počet úradníkov vo svojom rezorte o 20 %. Je to úloha C. 15 v tomto konkrétnom uznesení. No nielen Robert Fico, ale aj jeho celá vláda vtedy zistili, že tak jednoduché nie je len zoškrtať výdaje a už, resp. počet zamestnancov, a to už vonkoncom nie plošne, lebo, áno, uznávam sú určité inštitúcie, ako aj pani poslankyňa Janíková vravela, skrátka, kde majú ľudia roboty nad hlavu, ale otázka je, či robia zmysluplné veci. A práve preto, aby sa mohol znížiť počet úradníkov, je ako prvé nevyhnutné zjednodušiť procesy. A tu ma obzvlášť mrzí, že práve reformu odvodov, ktorá bola, už prešla aj prvým čítaním, a vlastne bola v súlade s projektom UNITAS, ktorý aj prvá vláda Roberta Fica realizovala, ste, ctení kolegovia zo strany SMER, zastavili. To nebolo ľavicové, pravicové, to bolo, skrátka, o zjednodušení. A keby došlo k výraznému zjednodušeniu toho systému a hlavne tých procesov, tak potom je aj možné znížiť stav úradníkov. A takto napriek tomu, že máte plné ústa rečí o šetrení, len dochádza k tomu, že počet úradníkov navyšujete. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Duchoň, mať tak vaše problémy, že opozícia je alebo nie je jednotná len kvôli tomu, že rôzne čísla boli predostreté. Máte rozpočet, ktorý je postavený na vode a vás tu trápi opozícia.
Ale iné by som chcel povedať. Tá vaša argumentácia, ona nesvedčí v nejaký vysoký prospech, teda nejakej vysokej odbornosti z vašej strany. Vy tu nariekate, že Slovnaft má pokles tržieb a je dlhodobý prepad v agresektore a prepad v stavebníctve. A vy si myslíte, že to padlo z neba? Jediný dôvod, ktorý ste schopný uviesť, no je to preto, lebo je tu konkurencia z Ázie. Tak preto, lebo je tu konkurencia z Ázie a veľké firmy na Slovensku teda majú prepad v tržbách, vy idete zhoršovať podnikateľské prostredie? To je, ako keď vám zviažem ruky, hodím vás do bazéna a vy sa utopíte, lebo nemôžete plávať, a potom budem konštatovať, že ste sa utopili, lebo bola vysoká voda. Áno, to môže byť dôvod, ale určite nie tá podstata, tá podstatná príčina. A práve keď firmy z Ázie sú silnou konkurenciou, práve tu treba proti tomu bojovať tak, že zlepšíte podnikateľské prostredie, aby naše firmy vedeli lepšie konkurovať. Ale vy im idete dvíhať dane, dvíhať poplatky za stavebné povolenia, tam ich ešte aj diskriminujete voči fyzickým osobám, naparíte im socialistický Zákonník práce, majiteľom firiem naparíte zdravotné odvody- úplne nezmyselných 14 % z mimoriadne veľkého základu dane, spravíte množstvo protipodnikateľských opatrení a potom tu konštatujete: „No, mrzí nás, áno, rozpočet je na vode a máme veľké výpadky.“ Ale veď tým firmám idú dole tržby. Ja vás nechápem, ako môžete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Bolo to veľmi pekne povedané, pán Dzurinda. A myslím si, že neuškodí pripomenúť súdruhom zo strany SMER, čo boli tie hlavné faktory, ktoré naštartovali ekonomiku počas vašej druhej vlády. Boli to odvážne reformy s jasne vytýčeným cieľom. Ten cieľ sa dá opísať, ako spraviť Slovensko najlepším miestom pre podnikanie. A takto to aj fungovalo. Bohužiaľ, musím aj ja konštatovať, že tejto vláde chýba vízia, že si myslia, že nejakým verklíkovaním sa dá dlhodobo fungovať. A dá sa to možno, keď sa zdedí plná špajza. Ale riešenia z verklíkovania nevzniknú. Nemci majú na toto výraz, ktorý sa volá durchwursteln. A presne tak mi to aj teraz pripadá, o vízii ani chýru, ani slychu, je to akurát nárek: „Veď je tu kríza, čo my, chudáčikovia, máme robiť.“
A po druhé. Jednoducho celá naša zahraničná európska politika je držať sa Nemcov. To je všetko, žiadne predstavy, žiadne plány, žiadne riešenia v zmysle, že my vieme, ako potiahnuť Slovensko von z tohto nedobrého obdobia, ako zvýšiť životnú úroveň ľudí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán Hlina, už je to váš druhý prejav vo veľmi krátkej dobe, môžem povedať, veľmi dobrý a zaujímavý. Chcem teda dúfať, že pani ministerka si aspoň niečo z toho zoberie k srdcu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dovolím si v krátkosti zrekapitulovať, čo sa vlastne udialo. V zákone o hazarde pani Zmajkovičová predložila pozmeňujúci návrh k poplatkom v stavebnom konaní. Ja som reagoval na tento pozmeňujúci návrh mojím návrhom. On vychádza z toho, že návrh pani Zmajkovičovej bude schválený. Lenže teraz sa stalo to, že po tom, ako ja som predložil môj návrh, ona ten svoj stiahla a prišiel pán Náhlik s tým istým návrhom, ale až po mojom návrhu. Rozumiete, čo vám chcem povedať. Jednoducho toto nedáva zmysel. Čiže môj procedurálny návrh znie, aby bolo otočené to hlasovanie, nech sa hlasuje najprv o pozmeňujúcom návrhu pána Náhlika a potom o mojom.