Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.3.2013 o 15:10 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 18:24 - 18:24 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. No, pán kolega, môžme si to v zákulisí pozrieť tie štatistiky, ja nemám najmenší problém. Otvoríme si internet a, samozrejme, je dôležité, že ktorý mesiac zoberete. Lebo keď vy zoberiete marec, hej, za marec, tak ešte vlastne vláda SMER-u ešte nebola, proste boli len voľby. A vláda sa, vlastne bola len v apríli, takže podľa mňa serióznejšie porovnávať tie údaje, ktoré už, už boli.
Ale ešte raz. Môžme si v zákulisí povedať. A máte pravdu. Aj za minulej vlády rástla nezamestnanosť, ale povedzme nie takým tempom. Ale máte pravdu. Takže v kľude v zákulisí si to môžme prejsť, ak vám to takto nevadí. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.4.2013 18:00 - 18:18 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, no, v prvom rade mi dovoľte povedať, že téma nezamestnanosť je témou č. 1, a nie preto, že si to myslíme, ale jednoducho preto, lebo ľudia to tak cítia vo všetkých prieskumoch verejnej mienky, tiež považujú túto tému ako č. 1. Mne je trošku úprimne ľúto, že vláda si nenašla čas, aby aspoň jeden člen vlády tu sedel na tejto mimoriadnej schôdzi, pretože nezamestnanosť nie je problémom len ministerstva práce. Nezamestnanosť je problémom aj ministerstva hospodárstva, ktoré vytvára nejaké podnikateľské podmienky. Nezamestnanosť sa týka aj ministerstva školstva. Či ministerstvo školstva neprodukuje na trh práce ľudí, po ktorých nie je dopyt? A, samozrejme, aj ministra financií. A obávam sa, že keď vláda bude mať takýto prístup, tak v budúcnosti sa môže aj téma nezamestnanosti stať Achillovou pätou, pretože bude sa ťažko vysvetľovať o tri-štyri roky, že kde, koľko máme nezamestnaných. Určite vysvetlíte, prečo zdaniť bohatých, banky atď., ale ak sa zvýši nezamestnanosť zlými opatreniami, tak to bude veľmi problematické.
Takže neviem, či by ešte nejaký člen vlády prišiel, ale ja si myslím, že skutočne je to vhodné, aby tu bol aspoň jeden člen vlády.
Poznámka č. 1 k tejto téme. Ja sa vrátim trochu do minula, kedy som hovoril, že, a to som hovoril pri rozpočte, že prvá Ficova vláda urobila jeden fatálny omyl, keď trištvrte roka tvrdila, že nás sa kríza netýka, a týchto trištvrte roka stratila na to, aby viazala verejné výdavky. Tento fatálny omyl nás stál toľko veľa peňazí a taký veľký deficit. V súčasnosti, samozrejme, už z úst všetkých členov vlády hovorí sa taká, zase naopak, taká paradigma, že my za nič nemôžeme, za všetko môže kríza, pretože my sme šiesta najotvorenejšia ekonomika. Takže teraz vlastne to, čo sa popieralo, tak teraz sa tvrdí, že za všetko môže vonkajšie prostredie.
No, určite áno. Určite veľký vplyv, nepopierateľne veľký vplyv na to, čo sa deje na Slovensku, môže externé prostredie, určite za to môže, že sme otvorená ekonomika a že sú globálne trendy. Avšak za niečo môže, niečo sú objektívne veci a niečo subjektívne. Takže to bol prvý omyl, teda ten fatálny omyl prvej Ficovej vlády.
Podľa môjho názoru druhá Ficova vláda robí iný fatálny omyl, ale tiež s osudovými konzekvenciami, a ten omyl spočíva v tom, že strašne podceňuje motivácie ľudí. Motivácie ľudí, to znamená, že keď zásadným spôsobom zmenila hospodársku politiku, však v poriadku, na to má právo, zmeniť hospodársku politiku, ale jednoducho nedomyslela tie následné dôsledky tých zmien. A, samozrejme, ono sa to ešte úplne neprejavilo, pretože tá ekonomika je zotrvačná. Proste jednoducho nie každé opatrenie sa okamžite prejaví, pretože jednoducho existuje tá zotrvačnosť. Ale pravdou je zase, že sa postupne začalo, začali prejavovať.
Je evidentným faktom, a ja sa nechcem hádať, ja si myslím, že každý, ktorý má počítač a dvoma klikmi môže zistiť niektoré čísla, o ktorých aj budem hovoriť, že ubúda živnostníkov, ubudlo živnostníkov. Smutné je, samozrejme, že pán minister ešte to víta, že ubudlo živnostníkov. Ja si myslím, že určite ja by som nikdy sa nevyslovil takýmto spôsobom, že vítam, že ubudlo živnostníkov. Ja si myslím, že každý, každý, keď to poviem tak emocionálne, každý, kto nepýta od štátu nejakú dávku, tak by si zaslúžil proste odmenu za to, že je ochotný niesť riziko a podnikať alebo mať nejakú živnosť. Takže určite cieľom, alebo nie som šťastný, že ubúdajú.
Ale prečo ubúdajú? A teraz si poviem, že prečo ubúdajú. Mimochodom, aby som bol korektný, tak poviem aj to, že eseročky, je viacej teraz eseročiek. No prečo? Pretože mnohí živnostníci zistili, že tieto nové opatrenia sú pre nich výhodnejšie, keď chcú podnikať ďalej, tak výhodnejšie formou eseročky. Napríklad viete, že tým, že vláda sa rozhodla mať selektívny prístup k zdaňovaniu, to znamená, že niekoho zdaňuje 25 percentami, napríklad aj živnostníkov, lebo sú to fyzické osoby, nad určitú hranicu, eseročky 23 percentami, niekomu dáva daňové úľavy, niekto teda neplatí vôbec dane. Ale jednoducho zistili tí živnostníci, ktorí zarábajú, že sa im oplatí, teda hovorím o ktorých hlavne zarábajú, že prejsť na eseročku, resp. ísť, mať domicil v zahraničí.
Takže, takže tie očakávania a, samozrejme, povedzme si otvore, tá eseročka má viacej možností, nazveme to, optimalizovať, ale v tom slova zmysle, že odteraz si už podnikatelia budú dávať do nákladov "aj každý špendlík". A teraz to nehovoril len o daniach, ale hovorím o ďalšom, teda o tých motiváciách, že enormne zvýšila táto vláda zdravotné odvody zo zisku z eseročiek, to znamená, predtým boli z 3-mesačného minima a teraz to vytiahli až na 15-mesačné minimum, takže ten malý podnikateľ de facto bude platiť minimálne o 30 až 35 % viacej štátu ako za minulý rok.
A to chcem povedať zásadnú vec, oni si to, oni si to ešte ani neuvedomujú, že tie následné opatrenia vlastne budú až budúci rok. To znamená, ja skutočne tie dôsledky týchto opatrení nevidím teraz, aj keď sa prejavujú, ale budúci rok takto v marci, sa veľmi, veľmi obávam, aké budú daňové príjmy z právnických osôb.
A, samozrejme, ľudia sú, tak jak ja celý život tvrdím, že ľudia sú Homo economicus, oni sa prispôsobia, takže určite neprestanú podnikať, ale budú inými formami rozmýšľať, ako podnikať.
Takže ďalšie opatrenia, ako je evidentné, že dohodárov zmizlo okolo 250- až 300-tisíc, dohodárov alebo dohôd je zrazu preč. Otázka: Sú tí dohodári, to sú tí bohatí? Invalidi, ja neviem, dôchodcovia, študenti, to sú tí bohatí, ktorí vlastne majú zrazu platiť proste také enormné odvody? No nie sú. To sú proste ľudia, ktorí si skutočne chcú privyrobiť a privyrábajú, sú to sezónni pracovníci a tak ďalej.
No a čo sa stane? No tak niektorých zostane 350-, možno 400-tisíc dohodárov, ale s tým, že zase sa znížia tie dohody. A je enormne en spôsobov ako, poviem to diplomaticky, nájde ten podnikateľ s tým dohodárom inú formu vzťahu, hej, pretože tie motivácie sú aj, takže proste potrebuje nejako ad hoc tú robotu. Ale jednoducho uvidíme, že koľko nakoniec bude príjmu do štátnej kasy. A ja tvrdím, že ministerstvo financií bude sklamané, pretože, ako som povedal, že podcenilo tie motivácie, pretože tie odvody alebo tie dane zvýšili príliš.
Takže ešte by som sa vyjadril k štatistike, ale ja to poviem len tak nejako stručne. V podstate relevantné štatistiky si každý môže pozrieť. Je to Štatistický úrad, tam sa to robí štvrťročne. Keď vláda nastupovala, bola 13,6-percentná nezamestnanosť podľa Štatistického úradu. Teraz v poslednom kvartáli do konca roka bolo 14,4 a ďalšie údaje ešte nemáme. Ústredie práce to robí mesačne. Keď vláda nastupovala, bolo do 400-tisíc nezamestnaných evidovaných, teraz podľa najnovšieho februárového údaja je 437-tisíc. Máme plus 40-tisíc, cca plus 40-tisíc nových evidovaných nezamestnaných. Potom máme tu ešte jeden zdroj, ktorý veľmi odporúčam, je to Eurostat. Kde jednoducho tam sa dá porovnať tých 27 krajín, kde Slovensko má štvrtú najvyššiu nezamestnanosť a tí pred nami sú len tie najproblémovejšie krajiny. Možno by som ešte povedal, že dlhodobá nezamestnanosť podľa Eurostatu je skoro najvyššia v celej Európe, to je viac ako 8,5 percenta. A posledný údaj taký zaujímavý, že máme 33,2 percenta nezamestnaných vo vekovej kategórii do 25 rokov. Mimochodom, už len Grécko a Španielsko má horšie čísla.
To sú fakty. To sú fakty a či to pozriete sa tak či onak, jednoducho, samozrejme, každý si môže nejaký graf urobiť.
Ďalšia, ďalšia teda, ďalší teda okruh otázok, ktorý by som chcel otvoriť, že čo teda robiť, aby sme boli aj konštruktívni. Tak možno niekedy, niekedy stačí byť nie tak tvrdohlavý a priznať si chybu, však na tom nič nie je, alebo si to už nejako sformulovať, nejakým spôsobom proste vysvetliť a tak ďalej. Ale bolo zásadnou chybou tejto vlády, že naskočila, a teraz poviem aj tak prierezovo teda, že boli také názory, že dohodárov treba zodvodniť od prvého eura aj za minulej vlády a že vlastne zneužívajú, zneužívajú niektorí tých dohodárov, že vlastne oni si potrebujú mať nejaké nové pracovné miesta a že proste to sa zneužíva.
Počas minulej koalície sme našli, viete, že to bol problém, nejaký rozumný kompromis, že prvých, teraz to bude cca 200 eur, ale povedzme do výšky životného minima, nech si každý môže privyrobiť bez nejakých enormných odvodov. Toto v podstate, čo bolo de facto sociálne opatrenie, lebo ešte raz, tí dohodári, to je v prvom rade, to sú dôchodcovia, študenti, sezónni pracovníci a tak ďalej, toto, toto vláda naskočila na názory tých, že proste, že treba aj týchto poriadne zodvodniť. A ja nevidím na tom nejaký najmenším problém, aby sa to priznalo, a dávam aj konkrétny návrh teda, aj za stranu SMER, aj za seba, že povedzme do nejakej určitej výšky, a keď povedzme, keď je nejaké kritérium minimálna mzda, tak navrhujeme ako strana MOST - HÍD, aby dohody do výšky minimálnej mzdy neboli zodvodnené alebo, nazveme to, minimálne zodvodnené. Tak, aby si každý mohol privyrobiť do výšky minimálnej mzdy. Ja si myslím, že je to sociálne opatrenie. Nemusíme vymýšľať všelijaké, tí podnikatelia nebudú musieť s tými dohodármi vymýšľať všelijaké obchádzky a podobne. A myslím si, že skutočne by to práve tým nízkopríjmovým skupinám pomohlo.
Ďalší, nebudem veľa hovoriť, lebo už veľa vecí bolo povedané, ale vrátim sa k ďalšiemu konkrétnemu návrhu, ktorý navrhuje strana MOST - HÍD, a to je, urobme systém daňových úľav pre každého podnikateľa, ktorý vytvorí nové pracovné miesto. Hovorili sme tuná, že tí veľkí dostanú dotáciu vo forme daňových úľav, keď príde nejaká veľká fabrika. Ale ak si zadefinujeme, a, mimochodom, to je liberálne, ak si zadefinuje, že pre spoločnosť má trhovú cenu, cenu novovytvorené pracovné miesto, novovytvorené pracovné miesto, prečo o toto, teda o túto daňovú úľavu alebo o túto výhodu daňovej úľavy by sa nemohol uchádzať každý podnikateľ? A nevidím najmenší problém, aby sa vytvoril nejaký systém. A je to v podstate svojím spôsobom alternatíva, vlastne zníženie daní pre podnikateľský sektor, keďže už sa urobil v takejto miere.
Takže toto sú konkrétne dva návrhy, ktoré pokiaľ, pokiaľ bude, pokiaľ sa, ja neviem, zamyslia, si myslím, že je to vhodné, je to aj, by som povedal, aj dalo by sa to aj ľuďom vysvetliť a ja si myslím, že toto by nemuselo byť vôbec ľavo-pravé videnie.
Ja sa dotknem ešte poslednej veci a to je podnikateľského prostredia. Ono sa to na prvý pohľad nezdá, že prečo by dôchodcu alebo zamestnanca malo zaujímať nejaké podnikateľské prostredie, že čo to je, to je neuchopiteľné. Ale pravdou je aj to, že sa ich to priamo týka. Pretože ani vláda, a pri všej úcte, ani odborári nevytvoria nové pracovné miesto. Nové pracovné miesto môže vytvoriť, a skutočné, teda nemyslím nejaké dotované alebo nejaké aktivačné práce, ale normálne, poctivé pracovné môžu vytvoriť len a len podnikatelia, malí, stredne, ale, samozrejme, aj veľkí. A na to, aby vytvorili pracovné miesto, tak musia mať podmienky, samozrejme, musia mať dôvod to vytvoriť. To znamená, že je pravdou to, že musia mať objednávky, musia zarábať a tak ďalej. Ale sú tu aj niektoré veci, ktoré môže ovplyvniť vláda. A ja si myslím, že bola výčitka ministra, no neni tu minister, lebo som chcel aj okomentovať jednu jeho výčitku, že opozícia, alebo resp. Ľudová platforma sa stretla len s podnikateľmi. No, tam nejde o to, ja nemám problém sa ani stretnúť s odborármi, ale hovorím ešte raz, nie odborári, odborári nie sú schopní vytvoriť nové pracovné miesta. Takže a treba počúvať tých, ktorí sú. Nebudem teraz hovoriť komplet, čo ich trápi, čo ich netrápi. Ale vláda by mala viesť partnerský dialóg v tomto slova zmysle za účelom toho, aby mali podnikatelia možnosť tam vytvárať tie nové pracovné miesta, a teraz nebudem hovoriť o byrokratizácii atď.
Takže na záver môjho vstupu dovoľte mi ešte povedať jednu vec, že obávam sa toho, že pokiaľ si vláda neuvedomí, že tie dôsledky tých zmien už prichádzajú, a bude tvrdo trvať na tomto a pokračovať, tak sa obávam toho, že budúci rok, nie teraz, ale budúci rok bude pre verejné financie oveľa, oveľa ťažšie a v skutočnosti bude to potom ťažko vysvetľovať nejakou krízou.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.3.2013 15:10 - 15:14 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedkyňa, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 419.
Uvedený návrh bol doručený poslancom NR SR v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona Národná rada prerokovala v druhom čítaní, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 401 z 25. februára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho rokovania v prvom čítaní na schôdzi v Národnej rade.
Dovoľte mi tiež sa vyjadriť k druhému zákonu pod tlačou 420. Tak, vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 420. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 401 z 25. februára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovanie v prvom čítaní na schôdzi.
Pani predsedkyňa, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2012 10:56 - 10:57 hod.

Ivan Švejna
Ďakujem. Ja by som len doplnil, že keď vláda hovorí o zdaňovaní bohatých, treba povedať jednu zásadnú vec, že vysoký plat, keď má niekto vysoký plat a je zamestnaný, vôbec nie je bohatý. Bohatý je ten, kto má velikánsky majetok. A pôvod, väčšina pôvodu velikánskeho majetku, žiaľbohu, na Slovensku je z privatizácie a z tunelovania a zo štátnych zákazok. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2012 17:15 - 17:28 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi tiež prispieť do tejto diskusie o štátnom rozpočte. Na úvod by som si dovolil jednu takú zásadnú poznámku, že mi je strašne ľúto, že aj napriek tomu, že 4. decembra v programe sme mali, že bod 18, to jest vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, napísané, že sa prerokuje po opakovanom prerokovaní v gestorskom výbore, tak sa tak nestalo. A dnes sme vlastne dostali do lavíc pozmeňujúci návrh, samozrejme, ktorý zásadným spôsobom mení tento rozpočet, a nám je skutočne ľúto, že to nebolo vo finančnom výbore. Ani nie tak kvôli tomu, že by som bol nejaký ješitný, ale kvôli tomu, že na tom finančnom výbore predsa len tie emócie nie sú také a dajú sa tie, tie otázky vydiskutovať, popýtať sa, akým spôsobom, prečo, čo ako sa stalo, ale v pléne samozrejme už, už, už to, už to jednoducho takto nejde, pretože už je to, kamery sú namierené a už ťažko sa takto dá, dá komunikovať. A dúfam teda, že dúfam, že sa to v budúcnosti nestane a skutočne to, ten finančný výbor jednoducho nebude takýmto spôsobom obídený, ako bol.
Takže poďme k meritu veci. To bolo k procedúre. Ja som sa niekoľkokrát vyjadroval aj v médiách, aj v rozprave v prvom čítaní, a keď som použil nejakým jednoduchým spôsobom alebo jednou vetou okomentoval rozpočet, alebo povedzme zmena daňového a odvodového systému, lebo de facto to je zásadná zmena, čo súčasná vláda robí, tak som to jedným slovom povedal, demotivačný. Demotivačný, ja to samozrejme teraz vysvetlím, ale použijem, budem teda, nepoužijem, nebudem používať emócie, ale použijem správu, ktorú vlastne už Rada pre rozpočtovú zodpovednosť publikovala, a ktorá, ktorá mi dáva v mnohom za pravdu. Ja samozrejme teraz, treba jednu vec povedať, že ja oceňujem, že teraz, odteraz de facto táto rada bude sa vždy vyjadrovať aj k tomu ďalšiemu rozpočtu. Oceňujem, dokonca musím povedať veľké pozitívum, že v kútiku tak duše som trošku sa obával, že ako bude vyzerať tá prvá správa. Pretože viete, my neriešime problémy vznikom inštitúcie, ale vždy je to v ľuďoch. A určite by som nechcel teda, nechcel, aby, aby sme túto radu spolitizúvavali a aby sme povedali, však vy by ste povedali, však to sme tam, on povedal to, čo ja tvrdím, zase ja, to čo, čo proste tvrdíme. Samozrejme, ona má, má svoju, svoj veľký význam. A musím povedať teda, že po tejto správe zatiaľ, zatiaľ si myslím, že je, aj keď nemusím a nesúhlasím so všetkým, ale zatiaľ je veľmi kvalifikovaná. A som rád, že ju máme. A som rád, že sme sa na tom dohodli. A som rád, že vlastne spolu sme zaviedli ešte v minulom období také prísne kritéria, ktoré, ktoré skutočne akákoľvek budúca vláda bude mať problém s tým, tieto prísne kritéria dosiahnuť.
Takže ja zacitujem niektoré veci, niektoré veci z tejto správy a potom to okomentujem. Je to dôležité preto, lebo snažím sa, snažím sa proste urobiť to, aby, aby som skôr vysvetlil, že v čom vidím problém, prečo je ten rozpočet taký, aký je. Takže "odhady daňovo-odvodových príjmov boli pripravené v rozpočte opatrne, počínajúc aj s vplyvom z titulu možných zmien v správaní sa subjektov". Takzvané dynamické efekty, používajú slovo "dynamické efekty", ja to hovorím, o tom, že, že motivácie, motivácie tých, ktorí platia dane a odvody, po týchto zmenách, budú zásadne iné ako pred týmito. Rada hovorí o takzvaných dynamických efektoch: "To de facto znamená, ako však uvádza samotný návrh, veľké množstvo legislatívnych zmien v tejto oblasti a ich vzájomný vplyv je veľmi ťažké odhadnúť, a preto tieto zmeny predstavujú riziko naplnenia prognózy. Z pohľadu na nárast v daňovom zaťažení je potrebné počítať s významnými dynamickými efektmi, predovšetkým u samostatne zárobkovo činných osobách, dohodárov a právnických osôb s cieľom minimalizovať nárast daňového zaťaženia." Ja s tým plne súhlasím a stále to hovorím, len inými slovami, že tie motivácie platiť dane a odvody sa zmenia. A vláda, ja som hlboko presvedčený, že podcenila, podcenila tieto dynamické efekty. A podcenila aj psychologické efekty. Keď hovorím o psychologickom efekte, tak hovorím o tom, že ten podnikateľ vidí, že súčasne, obrazne povedané, v ten istý moment, keď vláda schváli vo vláde nárast daní pre niekoho, súčasne odpustí dane niekomu. Jednoducho to je strašne psychologický efekt. A samozrejme ten podnikateľ potom na verejných konferenciách hovorí, že: Hm, tak nám podnikateľom nezáleží až tak na zvýšení daní. No tak bodaj by! Takým podnikateľom by nezáležalo, ani keby bola 100-percentná daňová sadzba. Ale jednoducho to bude mať zásadný psychický, proste, efekt, hej? Proste psychológia tých ľudí, a hlavne na Slovensku, proste bude, bude, bude negatívna, bude mať negatívny, veľmi negatívny dojem.
Takže celá tá vlastne správa, správa, aby som, aby som nezdržoval zase, k týmto motiváciám chcem ešte jednu povedať. Že podľa tejto správy je, "alarmujúci je vývoj verejného dlhu na strednodobom horizonte. Pokiaľ by sa naplnil načrtnutý scenár v rozpočte" - to znamená, že to, čo sa načrtlo - "tak v roku 2015 by už bolo dosť k viazaniu výdavkov v štátnom rozpočte vo výške 3 percentá a návrh rozpočtu na rok 2016 by už nemal obsahovať nominálny nárast výdavkov vrátane fondov sociálneho zabezpečenia". To hovorí o tom, že vláda de facto počíta, počíta s tým, že aj verejný dlh, verejný dlh sa radikálne, ale radikálne zvýši. Dokonca v tejto správe je povedané explicitne, že "rozpočet predpokladal pri splnení stanovených cieľov nárast dlhu z úrovne 43,3 percenta HDP v roku 2011 na úroveň 56 percent HDP v roku 2015, čo je zvýšenie ukazovateľov o takmer 30 percent". Za štyri roky zvýšime verejný dlh o 30 percent.
Na záver mi ešte dovoľte povedať z tejto správy, že, potom už nebudem citovať, ale aby som bol explicitný. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií správa konštatuje, že "najvýznamnejšou zmenou v rozpočte z pohľadu dlhodobých projekcií je zmenená legislatíva dôchodkového sporenia. Napriek tomu, že tieto zmeny krátkodobo zlepšujú saldo verejných financií, z dlhodobého hľadiska vytvárajú aj dodatočné nároky na verejné financie. Ich výsledný efekt závisí od toho, do akej miery sa využijú prostriedky na dlhodobú konsolidáciu". Takže ďalšia veta, ktorá je explicitná: "Čo sa týka návrhu rozpočtu, preto nie je možné nazvať konsolidáciou zníženie odvodov do druhého piliera ani presun nasporených aktív do príjmov u ľudí, ktorí vystúpia z kapitalizačnej schémy."
Jasné, nikdy nebude žiaden rozpočet ideálny, každá vláda, každá opozícia bude kritizovať rozpočet. Je to samozrejme téma, ktorá, ktorá nás bude rozdeľovať, lebo každá vláda, alebo strany majú rôzne priority, kapitoly a tak ďalej. Ale moja zásadná výčitka teda, aby som to zhutnil do jednej vety, nie je ani v tom, že sa zaviedla progresívna daň. Teraz niežeby som bol za. Ale tá zásadná myšlienka je v tom, že tie dane a spolu s odvodmi ste zvýšili príliš, to znamená, to je ako s presolením polievky. To znamená, že keď to jednoducho príliš presolíte, zvýšite, lebo ten podnikateľ alebo niekto bude porovnávať tú situáciu, čo som zaplatil minulý rok štátu, a v porovnaní s tým, čo musím zaplatiť teraz, tak tam je enormné navýšenie. A jednoducho to už si povie alebo mnohí ľudia, mnohí ľudia, mnohí podnikatelia, si povedia, že nie, to už je príliš.
A keby som bol urobil tých, ten top rebríček z hľadiska ekonóma najhorších opatrení, tak ja vám poviem, že na prvom mieste, paradoxne, možno sa budete čudovať, ale je to zákon o zdravotných odvodoch, kde sme zvýšili tým podnikateľom zdravotné odvody - mimochodom, vôbec je diskutabilné, či zdravotné odvody by sa mali platiť z dividend, ale to nechcem teraz riešiť - vymeriavací základ z trojnásobku na desaťnásobok. A plus ste samozrejme zvýšili sadzby, hej, a tým, že priemerná mzda, lebo to sa vypočíta od priemernej mzdy, stále rastie, to je ďalší faktor, jednoducho, to je už totálne presolené. Takže tie podniky proste, ktoré, tie malé podniky, malé eseročky, ktoré nezarábajú veľa, tak jednoducho pre nich to už bude, nechcem povedať slovo likvidačné, pretože oni sa nezlikvidujú, to, to, to samozrejme sa nestane, ale vymyslia a podľa mňa už vymýšľajú rôzne iné spôsoby, akým spôsobom proste optimalizovať. Ja nebudem hovoriť, aké možnosti sú, pretože aby to nevyzeralo, že navádzam na to, to určite nie, ale viem, že sú.
Takže tá veta spočíva teda v tom, že tie dane a odvody, celkové platby ste zvýšili príliš. A na to ja nebudem hovoriť, že koľko vyberiete, lebo faktom zostáva to, že nikto nevie, koľko sa vyberie. Nepoviem ani vetu, že vyberiete menej ako doteraz, ani to nepoviem. Ale som presvedčený, že vyberiete menej, ako ste si naplánovali.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2012 10:29 - 10:30 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som, ešte nie k rozpočtu, ale skôr k procedúre. Mne je úprimne ľúto, že sme tento pozmeňovák neprebrali na finančnom výbore, hoci sme, tu mám napísané v programe. A robíte to takýmto spôsobom, pretože tam sme si mohli skôr vyjasniť na odbornejšej úrovni, prečo je až taký veľký výpadok. Takže, žiaľbohu, mikulášsky darček som dostal, tento pozmeňovák takýmto spôsobom a nemal som možnosť si to vydiskutovať s pánom ministrom alebo proste na finančnom výbore, že prečo je až takýto výpadok.
Takže ďakujem.
Skryt prepis
 

29.11.2012 18:37 - 18:37 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Tuná na kolegu budem reagovať. Ako som vypočítal tú efektívnu mieru zdaňovania od 30 do 50 %, ja nehovorím, že všetky podniky to budú mať. Ale Sulík to už vysvetlil a ja som to už vysvetľoval dávno pred Sulíkom, že keď mám daňovú povinnosť 190 eur pri 19-percentnej dani a pri 23-percentnej dani 230 eur, tak je to zvýšenie daňovej povinnosti o 21 %. O 21 % platím tak viacej štátu za tých istých podmienok ako minule. Keď si k tomu ešte pripočítam zdravotné odvody, to znamená tých 14 %, tak dokopy platím štátu, či to chceme alebo nechceme, jednoducho ten podnikateľ tak bude počítať, vyše 30 %. A teraz ešte keď si zoberieme, že je podnik, kde je osobitná sadzba dane, tak jednoducho to znamená, že ten podnik, ktorý má osobitnú sadzbu, zaplatí ešte viacej. A bankám, ja sa stavím, to vyjde možno ešte aj viacej, ako som povedal, to znamená viacej ako 50 %, tak som to vypočítal. Na druhej strane, samozrejme, teraz ironicky musím povedať, že niektoré podniky nezaplatia nič.
A stále tá moja zásadná výhrada je, že to je ako s polievkou. Podľa mňa presolili ste to, to je celé. Čas ukáže, kto má pravdu, o rok sa to uvidí, možno sa to skôr uvidí, jednoducho nič iné, len empirické znalosti, ako to dopadne. Len potom môžem povedať, či ste urobili dobre alebo zle. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2012 18:07 - 18:31 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Takže, vážené dámy, vážená jedna dáma, a páni, dovoľte, aby som sa ujal slova. No trošku mi je ľúto, že nie je tu viacej kolegov, ktorí sa venujú tejto problematike. A tiež aj za vládu možno by bolo lepšie predsa len, keby niekto tu bol, aj keď chápem všetko, kto sa venuje ekonomike, lebo jednoducho to bude mať najväčší dopad na ekonomiku. Aj s kolegami zo SaS by som si rád pohovoril, čo sa týka zdaňovania.
Dobre, ja si myslím, že mali by sme sa držať toho dobrého starého Wericha, keď hovoril „kľud, rozvaha, glanc“. Ja viem, že politika je emotívna, ale jednoducho teraz sa zásadným spôsobom mení daňový systém. Táto zmena bude mať teda veľké dôsledky na fungovanie celej spoločnosti. A práve preto by sme skôr mali rozmýšľať, či už opozícia, koalícia a tak ďalej, teraz nejde o to, aké dôsledky, resp. následky to bude mať. Ja by som sa pokúsil teda bez tých emócií podať nejaký svoj, nazveme to, odborno-intelektuálny pohľad na to, čo ideme urobiť. Ja som, samozrejme, vystupoval dvakrát v tom prvom čítaní a nerád by som sa opakoval pre tých, ktorí počúvali to moje vystúpenie. Zase na druhej strane nie všetci počuli tie moje vystúpenia. Pozdravujem, pán minister. (Podanie ruky rečníka ministrovi a reakcia z pléna.) Budete mať väčší sociálny rozmer, nebojte sa. Dobre, takže by som zhrnul tie moje výhrady, čo som sformuloval v prvom čítaní.
Keby som mal povedať len jednu hlavnú výhradu, to je to, že prílišné zvýšenie daní demotivuje platiť tieto dane. Keby ste to zvýšili o 1 % sem, o 1 % tam a tak ďalej. Ale jednoducho toto zvýšenie je až také radikálne, že tí podnikatelia to pocítia. A, samozrejme, potom ich motivácie budú iné. Dokonca túto vetu ale inými slovami hovorí aj rada, čo sme založili, Fiškálna rada. Dokonca v jej správe, považujem ju za odborný orgán, bolo jasne napísané, že vidia strašne veľké riziká v tzv. dynamických efektoch. To znamená, to je de facto to, čo hovorím ja, len inými slovami, že jednoducho automatickým alebo prílišným zvýšením sadzby dane nevyberie sa toľko. A, samozrejme, nechcem teraz odborne hovoriť, koľko sa vyberie alebo či sa vyberie menej ako doteraz a tak ďalej, neverím, že niekto je schopný presne povedať alebo presne odhadnúť ten skutočný výber, resp. stratu. A skôr by som povedal, že viac-menej tie čísla alebo tie vyjadrenia sú, by som povedal, emotívneho charakteru. Takže ten dynamický efekt bude zreteľný. Otázka je, ako bude zreteľný. A určite treba si uvedomiť, že tá tzv. reálna alebo efektívna miera zdaňovania bude v rôznych podnikoch iná. Ale je to v podstate od podniku k podniku od 30 do 50 %. Inými slovami, v porovnaní s týmto rokom budúci rok, keď budem mať taký istý zisk, tak jednoducho zaplatím štátu o 30 až 50 % viacej, pretože to je to kumulované. Samozrejme, sú tam daň z právnických osôb, zdravotné odvody a, samozrejme, aj iné faktory ako zvýšenie poplatkov a tak ďalej, nehovorím už o osobitnom zdaňovaní, o osobitnom odvode. Alebo v prípade bánk je to už úplne enormné číslo. Takže to je tá hlavná výhrada. A, samozrejme, ja určite spochybňujem aj výpočty Inštitútu pre finančnú politiku, ako dopadnú príjmy napríklad z titulu výberu od dohodárov. Jednoducho ja som presvedčený, že sa toľko nevyberie. To, že ľudia neprestúpia z 2. piliera do 1. piliera, ja si myslím, aj veľkí optimisti by jednoducho mali pochopiť, že jednoducho to tak nebude. Už je to tretíkrát otvárané a už tí ľudia sú rezistentní. A to už teraz nekomentujem, či je alebo nie je to správne. Ale jednoducho tie prepočty sú ďaleko na vode.
No ďalšia vec, ktorú chcem spomenúť a ktorá nebola jasne zdôraznená, je, že mám obavy alebo som presvedčený, že sa tu podceňuje, by som to nazval, psychologický efekt selektívneho prístupu k zdaňovaniu. To znamená, že my nahradzujeme systém tzv. rovnej dane systémom selektívneho zdaňovania. A jednoducho to bude mať psychologicky veľký vplyv, pretože tie podniky, však ony to vidia, ony vidia nielen to, že sa im zmenia pravidlá, ale ony vidia aj to, že niektoré sú vybraté, že jednoducho v ten deň, keď sa schváli zvýšenie daní vo vláde, tak v ten istý deň sa schvália pre 10 vybraných podnikov úľavy. Jednoducho niekto platí viacej, niekto nemusí platiť. Ja nehovorím, že majú sa zlikvidovať nejaké stimuly, ale jednoducho určite to treba prehodnotiť. A určite by som sa zamyslel nad tým, prečo napríklad fabrike v Ružomberku proste odpustí dane. Nechcem teraz demagogicky hovoriť, ale však spomeňme si na privatizáciu. Spomeňme si na privatizáciu, keby sa robil nejaký zoznam schránkových firiem. Však ten Ružomberok, možno si pamätáte tú privatizáciu, však to bola taká "jasná" privatizácia. Teraz to myslím ironicky, samozrejme. A ja nevidím najmenší dôvod, aby bohatí podnikatelia, spoluvlastníci, ktorým ešte aj tá firma vykazuje desiatky miliónov zisku, proste dostávali 25 miliónov daňových úľav, 25 miliónov, ešte raz. Ostatní to proste vidia. Však to aj ostatní zamestnávatelia kritizovali. A jednoducho to vidia, to si povedia. Ja, samozrejme, sa obávam, že si povedia skôr negatívne veci, teda negatívny budú mať na to pohľad, nehovoriac o tom, že keď niekto trošku tak senzibilne počúva, čo sa rozpráva aj na ministerstve financií, teraz vôbec nechcem byť osobný, keď jeden poradca, ja by som to povedal aj takto priamo, škoda že tu minister nie je, tak oficiálne povie, že konsolidovať sa má výlučne na príjmovej strane, to znamená, že konsolidovať máme tak, že sa zvýšia len dane. To hovorí jeden poradca. Druhý poradca, ešte raz, nechcem byť osobný, tak navrhuje zrušenie zdravotných odvodov a premietnuť toto zrušenie do daňového systému, kde priamo explicitne hovorí o premietnutí do spotrebných daní. Keby som bol demagóg, tak poviem, aha, veď vy chcete zvýšiť tie spotrebné dane. Nie som ním. Ale jednoducho však tí ľudia reagujú, cítia. A to znamená tú neistotu, čo bude so zdaňovaním. Proste logicky každý bude rozmýšľať: „No tak, dobre, teraz zdania nás a budúci rok príde, však ten deficit treba ešte raz znížiť.“ Aj keby toto vyšlo, záväzok náš je zase znížiť deficit. No čo si povedia, kde sa zoberú tie peniaze? No tak zase budeme rozmýšľať, koho zdaníme. Takže obávam sa, že tá budúca neistota, ktorá je v tom, akým spôsobom sa bude zdaňovať, jednoducho bude mať fatálne následky. A som presvedčený, že jednoducho sa už budú ťažko dať ustrážiť proste desaťtisíce podnikov a tak ďalej.
Ja by som ešte k takým konkrétnym veciam povedal, čo sa týka niektorých daní alebo zdaňovania tých vybratých skupín, tak by som trošku prešiel na živnostníkov. Ja súhlasím s tým, že treba oddeliť, ja to nazvem tak, echt živnostníkov od tých kvázi živnostníkov, vieme, o čom hovoríme, to znamená, kde je tá alternatíva tých proste k tomu pracovnému pomeru. Ale jednoducho nie každý je živnostník, by som povedal, ktorému treba naložiť. A mne je niekedy aj smutno a dokonca aj za minulej vlády mi bolo smutno, keď sa niektorí vyjadrovali a vyjadrujú k živnostníkom a k živnosti ako takej všelijako, jednoducho pretože v postate sa urobila zásadná chyba. Ja to poviem tak, aby som to prirovnal s niečím. Einstein hovoril kedysi, že existuje miera zjednodušenia, za ktorú sa už nedá zájsť. To znamená, že nedá sa to hodiť dokopy. Rovná daň nie je to, lebo systém rovnej dane sú tiež rôzne systémy. To nemáte rovnú daň v tých 30 krajinách. V každej z nich je nejaká úplne iná, ale nie je v tom, že živnostník má presne toľko isto platiť ako zamestnanec. Jednoducho živnostník je úplne iné poslanie. A nemá zmysel nad tým rozmýšľať, že proste ho zdaníme a zodvodníme. Proste má iné poslanie. A teda za stranu MOST – HÍD a ja osobne, aj keď sme boli v tých odborných skupinách, tak tí, čo si pamätáte, viete, tak 4 mesiace sme sa dohadovali najmä o tom, o živnostníkoch a o dohodároch, pretože jednoducho aj ja aj naša strana sme mali iný pocit. Proste my sme chápali to poslanie. A jednoducho bolo stále to, kde je tá miera, čo sa vyjednávala. A, žiaľbohu, napríklad s týmito živnostníkmi, ja si myslím, jednoducho nebol dobrý pohľad, tak ako som to vysvetlil. Na druhej strane tým živnostníkom, samozrejme, sa zvyšuje teraz vymeriavací základ, znižujú sa paušálne výdavky. Faktom je to, že vláda urobila veľmi dobrý mediálny ťah, keď jednoducho vyhlásila, že sa s nimi dohodla, aj keď, samozrejme, možno teda spochybňovať, kto je reprezentant a tak ďalej a s kým sa dohodla. Ale mediálne to bol zaujímavý ťah. Ale tiež sa nepovedala jedna vec, že táto vláda ten paušál zvýšila, ale zvýšila aj dane z 19 na 23 %. Takže ja si myslím, že nič na tom nie je zlého, keď jednoducho živnostník platí menej ako zamestnanec. To nevadí. No tak mu aj menej zostane. Ale na druhej strane predsa v normálnom systéme by mal byť nejaký základný minimálny dôchodok, ktorý by mal platiť aj pre živnostníka. Však to je tiež odpracované, keď niekto je živnostník a je ním 25 rokov, tak predsa on tiež pracoval 25 rokov a podľa mňa jednoducho by mal mať nárok na nejaký presne zadefinovaný základný minimálny dôchodok po odpracovaní určitého počtu rokov. Takže podľa mňa toto je veľká výzva. Proste mali sa ste snažiť ako živnostníci to presadiť. Takže ja som len tým chcel povedať, že možno aj ten prístup, ktorý čiastočne aj táto vláda prebrala v tom slova zmysle, že hľadá všetko, čo všetko sa hýbe, treba zdaniť alebo zodvodniť. Podľa mňa to vôbec nie je správny prístup. Filozoficky správny prístup to vôbec nie je. Jednoducho, to som povedal zjednodušene, nemôžete zase vymýšľať rôzne druhy príjmov. Napríklad keď niekde sa neplatia z dividend zdravotné odvody vo väčšine krajín, tak jednoducho neviem, prečo by sme to my mali platiť. Jednoducho aj v tej oblasti by sme mali byť konkurenčne schopní my. To znamená, že by sme nemali mať žiadnu inú vyššiu daň markantne alebo teda nejaký povinný odvod ako, povedzme, v nejakých okolitých krajinách.
Takže teraz k tým dohodárom. Napríklad s tými dohodármi, ako sme rokovali, tak v prípade dohôd si myslím, že bol vyrokovaný teda, myslím, v minulej vláde, keďže som spomenul, že sme aj my ako strana jednoducho boli iného názoru, veľmi rozumný kompromis, ktorý jednoducho hovorí o tom, že do určitej miery, teda do výšky životného minima, jednoducho sa odvody teda nieže neplatia, ale platia sa po starom. A nad to už jednoducho vlastne berieme to, ako keď som spomínal echt živnostníkov verzus tí kvázi živnostníci. Tak hovorím o echt dohodároch verzus kvázi dohodári. Jednoducho dohodári v princípe by mali vlastne si privyrobiť, je to, samozrejme, sezónne a tak ďalej. Však sa to týka práve tých nízkopríjmových skupín dôchodcov a tak ďalej alebo tých, ktorí proste majú nízke iné príjmy, alebo študentov, ale aj iných ľudí. Ja fakt nevidím dôvod, ako nedať im možnosť privyrobiť si proste aspoň teda bez tých vysokých daní, povedzme, na to životné minimum. A ja sa obávam, že to tu bude mať strašne negatívny dopad, to som aj povedal aj v tom prepočte, že z dohôd sa vyberie toľko a toľko, neviem, či to bude 130 miliónov alebo 140 miliónov, to uvidíme. A ja som sám zvedavý, ktoré tzv. predpovede budú správnejšie. Takže obávam sa, že aj pri týchto dohodároch jednoducho tu bola urobená zásadná chyba.
Čo sa týka tých ďalších daní, možno by som spomenul 5-percentnú daň na poslancov. No určite nemám najmenší problém, aby som ja osobne dal zo svojho čistého platu 100 eur. Ale však robíme z toho trhací kalendár. Hovorí sa o dvoch sadzbách dane z príjmu. No nie sú dve, lebo sú tri, pretože ešte vyberiete určitú skupinu ľudí, de facto 150 poslancov a makroekonomický efekt je z toho nula. To už považujem za totálny, čistý populizmus, ale úplne totálny. Ešte nechcem robiť návody. Ale keby ste chceli dosiahnuť to zníženie, tak by sa dalo ináč, elegantným, čistým spôsobom urobiť. Ale najväčší problém je to, že jednoducho ja už tretí rok som v politike a však my sami seba dehonestujeme v kuse, my, poslanci. A jednoducho mali by sme trošku si aj sami seba vážiť. Však aj toto je remeslo. Ešte raz, však my sme tí, ktorí robia pravidlá hry pre všetkých. Však vážme si sami seba a jednoducho nebičujme sa. Nič z toho nebude. Jednoducho ja si myslím, že aj tak sme vybičovaní, nebudem teraz spomínať jednotlivé nápady a podobne. Ale fakt žiaden makroekonomický úžitok to nemá. A ja napríklad nemyslím si, že ja neviem aj, poslanci strany SMER, vy môžete za deficit, za krízu a tak ďalej. Nerobme to, lebo nabudúce niekto príde, tak bude ja neviem tak špeciálna daň doživotná na poslancov alebo tak nie mínus 5 %, ale mínus 25 %. A teraz sa budeme predbiehať v tom, kto viacej naloží zase. Ešte raz, mne nejde o môj príjem, mne ide o ten prístup k tomu. Takže ja to považujem za dehonestujúce, nehnevajte sa.
A napríklad pri tomto, keď hovorím o tých poslancoch, poviem aj niečo pozitívne, čo som stále navrhoval a navrhujem. A roky tvrdím, že jednoducho sociálny systém má byť adresný. To znamená, sociálny systém má byť pre tých, ktorí to potrebujú. A poviem príklad, čo tým chápem. Na jednej strane, keď si povieme, že my sme vyššia príjmová skupina, lebo máme síce zmrazené platy, ale trojnásobné, tak jednoducho prečo tzv. vyššie príjmové skupiny jednoducho majú prídavky na deti, prečo máme nárok na stavebnú prémiu? Viete, koľko poslancov si ešte píše do aktív, že majú aktíva, stavebnú prémiu. No tak akože namiesto toho, aby ste povedali, že beriete ľuďom, tak jednoducho radšej im z toho sociálneho systému proste netreba dať. A proste verte mi, to nie je žiadny problém, to znamená, aby proste sme nechali ten daňový systém čo najčistejší. Samozrejme, už systém rovnej dane sa nahradil systémom selektívnej dane. Ale o tej adresnosti. Určite nebudete súhlasiť s tým, keď hovorím o nízkych daniach ako pravica, ale rozumná pravica, rozumná ľavica sa musí dohodnúť, že sociálny systém má byť adresný. Ja som o tom presvedčený. A jednoducho tam by sa dalo ušetriť strašne veľa peňazí. A verte mi, že tie vyššie príjmové skupiny viacej mrzí to, že im zvyšujete odvody, zvyšujete dane. A menej by ich mrzelo, keby proste nemuseli si pýtať nejakú dávku. Verte mi, že je to tak vrátane mňa, to vám hovorím rovno. To znamená teda, že manželka síce poberá príspevok na dieťa a nemyslím si, že by mala problém sa ho vzdať. No to je veľká oblasť.
No aby som zase nebol dlhý, ja by som ešte zopár poznámok povedal. Dovoľte mi tak povedať niečo pozitívne aj v tejto emotívnej atmosfére. Oceňujem ministra, že sa dohodol s neziskovými organizáciami, že posunul účinok toho zákona. Hovorím teraz o 2 % vo financovaní o rok. Myslím, že pán kolega Kamenický bude robiť pozmeňujúci návrh, za ktorý budeme hlasovať, teda určite hlasovať zaň budem ja a, môžem povedať, celý klub strany MOST – HÍD.
Takže ešte posledné poznámky. Keby sme mali viesť tu nejakú odborno-intelektuálnu debatu, ako má vyzerať daňový systém, tak určite by som len tak na záver prispel nejakými takými myšlienkami, čo by som povedal za seba, že cieľom daňového systému určite nemá byť zodvodovať, zdaňovať všetko, čo sa hýbe. Určite treba dávať pozor, keď niektorí kolegovia majú aj nejaké nápady, oddeliť ja neviem pri dávkovom systéme rovnosť od rovnostárstva, to sú dve rozdielne veci. Určite by som bol veľmi opatrný, pokiaľ nechce niekto zožať teda zdrvujúcu kritiku, bol na tému zrušenia zdravotných odvodov a presunutie zdravotných odvodov teda do daní, do daní z príjmov, spotreby a tak ďalej. Nebudem to rozvádzať. Ale je to veľmi zlý nápad. Je to odborne nesprávne. A má to veľmi negatívny dopad na široké vrstvy obyvateľstva. Takže pokiaľ sa toto bude rozoberať, tak hovorím dopredu, že budeme mať veľmi negatívny názor.
Takže ja by som ukončil tento môj príspevok zase tým, čo som povedal na začiatku, tým werichovským „kľud, rozvaha, glanc“. Jednoducho fakt treba sa zamyslieť nad tým, aké dôsledky to bude mať. A na tú minulú rozpravu sa nepamätám. Vtedy niekto hovoril, že rovná daň bola experiment. No problém je v tom, že obávam sa , že toto je experiment. A to, ako to dopadne, je veľmi otázne. A ja nie som škodoradostný, ja nechcem, aby to dopadlo zle, lebo keď to dopadne zle, tak jednoducho to zase dopadne zle nejakým zvyšovaním daní a tak ďalej a prehlbovaním deficitu. Ono už aj tak pri tých verejných financiách keď sa pozrieme na ten dlh a tú dlhovú brzdu, podľa mňa už je to tak napäté, že neverím, že toto bude bez problémov. Takže ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 7.11.2012 17:05 - 17:05 hod.

Ivan Švejna
Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil len jeden poslanec, dajte, prosím, hlasovať o predloženom návrhu stanoviska poslancov.
Skryt prepis
 

7.11.2012 14:11 - 14:13 hod.

Ivan Švejna Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu o výsledku prerokovania výborov Národnej rady o návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu, tlač 253. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 236 z 28. septembra 2012 pridelil návrh skupiny poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne do 15. októbra 2012. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet neschválil platné uznesenie, nakoľko nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor pre európske záležitosti takisto neschválil platné uznesenie, nakoľko nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu odporúča Národnej rade návrh neschváliť. Predmetná informácia výborov bola schválená uznesením gestorského výboru. Výbor určil poslanca Ivana Švejnu za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť informáciu výborov na schôdzi a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis