Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil k návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie zákona o politických stranách.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky podľa rokovacieho poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 o rokovacom poriadku.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnej aj právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, zákona o rokovacom poriadku.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli a o tom, že je návrh v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Po rozprave odporučím, aby návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní a súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady aby návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Áno, stanovili sme arbitrárnu hranicu. Ono tá arbitrárna, to znamená, obrazne povedané, je vycucaná z prsta. Ono to môže byť ja neviem aj minimálna mzda alebo polovičku životného minima alebo ja neviem. Proste tá hranica, na ktorej sa dohodneme, to je vec diskusií. A ja nevidím najmenší dôvod, aby sme, povedzme, aj s poslancami strany SMER nediskutovali na túto tému, tak dobre, kde je tá hranica, kde je to skutočne pre nízkopríjmové skupiny a kde je to vyššie príjmové skupiny. Ale ja som hlboko presvedčený, že to, čo som povedal na začiatku, tento inštitút a takto nastavený je hlavne na to, aby ľudia prostredníctvom dohôd nie zarábali, ale privyrobili si. Takže, žiaľbohu, jednotné k tomuto možno ešte povedať to, že počas minulej vlády tí, ktorí vedia, že som bol v tej odbornej skupine, ja mám úplne čisté svedomie s tým, že keď toto navrhujem, pretože my ako strana sme vždy presadzovali, aby tieto dohody boli čo najmenej zodvodované, a, áno, pán Mihál, nakoniec sme sa dohodli na tejto hranici, ktorá bola potom taká, by som povedal, vzájomne akceptovateľná alebo proste podľa dohody.
Takže chcem povedať na záver, že zbytočne pre mňa z nepochopiteľných dôvodov vláda aj v tomto prípade tak ako s tými odvodmi do zdravotníctva proste to prehnala. Prehnala to v tom vysokom zaťažení, proste doviedla to do ad absurdum. To znamená, to, čo relatívne bolo akceptovateľné a nebolelo, tak jednoducho doviedla do ad absurdum.
Ja rozumiem argumentom, povedzme, výčitkám, kde zobrať peniaze? Ale dovoľte mi hneď povedať aj argument, keď niekto povie, že no tak kde zoberieme tie peniaze, čo zdaňujeme alebo zodvodňujeme u tých dohodárov, hovorím, do tých 200 eur. No tak jednoducho sa treba zamyslieť nad tým. A ja tu budem stokrát opakovať, prečo dostali v SCP Ružomberok 25 miliónov úľavu na dani, fabrike, ktorá je zisková, ktorá je dotovaná aj tak drevom, ktorá proste ani jedného zamestnanca nezamestnala navyše, čo ešte by malo aspoň nejakú logiku, tak daňovú úľavu. Ale jednoducho tam sú tie peniaze. A teraz nebudem x ypsilonom prenášať. Tak radšej tých 25 miliónov mohli zrovna rozdeliť na úľavy pre práve týchto dohodárov. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, návrh zákona sa predkladá z dôvodu zmeny odvodového zaťaženia fyzických osôb v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.
Výrazné zvýšenie odvodového zaťaženia prác na dohodu spôsobilo zvýšenie nákladov na dočasnú pracovnú silu a pre desiatky tisíc ľudí aj zhoršenie možnosti legálneho zamestnania sa touto formou. Nové pravidlá platenia poistného pre účely zdravotného a sociálneho poistenia z dohôd priniesli navyše aj výrazné zvýšenie administratívneho zaťaženia zamestnávateľov a skomplikovalo celý systém. Pôvodne jednotný prístup k zaťaženiu dohôd odvodmi nahradilo súčasných osem rôznych úrovní.
Inštitút dohody do poslednej novelizácie predstavoval nástroj, akým mohli zamestnávatelia flexibilne vyriešiť naliehavé časovo obmedzené úlohy bez toho, aby na nich dopadali náklady sociálneho a zdravotného systému a viaceré náklady Zákonníka práce. Pre tzv. dohodárov sa jednalo a naďalej jedná najmä o spôsob získavania dodatočného, zväčša nepravidelného príjmu. Zámer vlády, aby väčšina dohodárov skončila v klasickom pracovnom vzťahu, sa ukázal ako nereálny a jediným dôsledkom predchádzajúcej novelizácie bol výrazný pokles počtu dohôd a zníženie čistých príjmov, ktoré zasiahlo najvýraznejšie ľudí s nižším príjmom, zdôrazňujem, s nižším príjmom, študentov, dôchodcov a tak ďalej.
Ľudia s nižším príjmom by najmä dnes, v čase krízy a vysokej nezamestnanosti mali mať k dispozícii jednoduchú možnosť zvýšiť si svoj čistý príjem. Takýto postup je nielen v záujme občanov, ale aj v súlade so správou Európskej únie, ktorá vyzýva k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia skupín s nižším príjmom. Práve dohody sú vhodným nástrojom, vďaka ktorému by ľudia s nižším príjmom mohli mať opätovne možnosť privyrobiť si bez ohľadu na to, či majú príjem zo zamestnania.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou a zákonmi Slovenskej republiky.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Dovolím si ešte povedať v tejto mojej dôvodovej správe, že práve toto je sociálne opatrenie, ktoré by mohla a podľa mňa by aj mala podporiť tá časť spektra, ktorá sa hrdí tým, že proste zastupuje nízkopríjmové skupiny, pretože ten môj návrh je alebo náš návrh je v tom, aby odvody sa neplatili do výšky životného minima. To znamená, že ak si niekto privyrobí do výšky 200 eur mesačne, tak bude mať odvody len 1,05 % alebo resp. minimálne odvody.
Ja by som ešte povedal jednu vec, že tento môj návrh nezachádza do úplne pôvodného návrhu, to znamená, do toho, ako to fungovalo pred rokom 2013 alebo predtým. To znamená, že v podstate tam nebola žiadna maximálna hranica, do ktorej sa platilo len tých 1,05 %. Takže vlastne môj návrh eliminuje tých, ktorí de facto zneužívali tie dohody. To znamená, že si vyplácali cez dohody strašne veľkú čiastku. Takže nezachádza to do toho. Ale je to v podstate len čiastočný návrat k tomu, aby skutočne sa podporili čisté príjmy tých nízkopríjmových skupín.
Takže ja si myslím, že táto záležitosť minimálne, zase poprosím, nech sa nad tým zamyslia poslanci kolegovia, je vhodná na to, aby mohla sa prediskutovať v druhom čítaní, a potom aj na hľadanie proste nejakých, povedzme, foriem. Takže ďakujem zatiaľ.

Ďakujem. No ešte na záver by som chcel povedať, že ja sa vôbec necítim byť expertom na zdravotníctvo. A trošku nadnesene poviem, že keď mám zdravotné problémy, tak namiesto do nemocnice radšej idem do kostola. A skutočne necítim sa jeho expertom, ale dovolím si trúfnuť povedať, že financiám rozumiem.
A ešte jeden taký zaujímavý fakt, čo sa týka odvodov do zdravotníctva, ktoré som spomínal aj v rozprave s tým, že táto vláda má dvojitý meter k rôznym podnikateľom. Tak chcem pripomenúť, že tak ako sme boli svedkami trojnásobného otvorenia druhého piliera, kde vláda presviedčala všetkými argumentmi a veľakrát aj nefér argumentmi, aby ľudia prestúpili do toho štátneho systému, tak v súčasnosti keď sa kritizujú súkromné poisťovne, ja nevidím žiadnu aktivitu vlády, aby ľuďom vysvetlila a presvedčila ich tiež, aby prestúpili do tohto štátneho systému. Zamyslime sa nad tým, prečo v tomto vláda sa neangažuje. Však to je jednoduché. Pokiaľ ľudia prestúpia z tých súkromných spoločností, o to bude nižšia trhová hodnota tých súkromných spoločností, o to menej daňoví poplatníci budú musieť zaplatiť pri kúpnej cene zdravotných poisťovní. Teraz aby sme si rozumeli, ja nikoho nenavádzam, ja len hovorím o rôznom prístupe vlády k rôznym podnikateľským subjektom.
Takže úplne na záver. Ja, samozrejme, rozumiem politike a nie som veľmi optimistický, či tento návrh prejde. Ale minimálne by bolo na zváženie, či o tomto nediskutovať ďalej a či aspoň jednoducho nebrať do úvahy tú skutočnú prax. Ja sa pamätám, pán premiér Fico povedal, že keď sme niečo zle urobili a prax ukáže niečo iného, tak nech sa vrátime k tomu. No, tak sa vráťme k tomu a diskutujme o tom, jednoducho ako to ináč urobiť. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi prečítať najskôr dôvodovú správu k uvedenému návrhu.
Uvedeným návrhom zákona sa vypúšťa povinnosť platiť odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie z dividend, teda podielov na zisku vyplácaných zo zisku obchodných spoločností alebo družstiev, vyrovnacích podielov, podielov na likvidačnom zostatku obchodných spoločností alebo družstiev a podielov na výsledku podnikania vyplácaných tichému spoločníkovi.
Zahrnutie dividend do vymeriavacieho základu pre odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré bolo zavedené s účinnosťou od 1. 1. 2013, sa minulo účinkom. Osoby, ktoré sú spoločníkmi obchodných spoločností väčšinou nie sú odkázané na výplatu podielov na zisku ako svojho jediného zdroja príjmu. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné počas roka vyplácať zálohy na podiel na zisku, dokážu si finančné prostriedky z obchodnej spoločnosti a teda aj svoj zdroj príjmov zabezpečiť iným spôsobom.
Zavedenie povinnosti platiť odvody na poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku obchodných spoločností zastavilo ich samotné vyplácanie. V praxi dochádza k situáciám, že spoločníci sa na valnom zhromaždení dohodnú, že prípadný dosiahnutý zisk ostane zaúčtovaný ako nerozdelený zisk alebo sa rozhodnú, že si ho vyplatia. Ale takéto rozhodnutie ostáva v rovine zaúčtovania záväzku spoločnosti voči spoločníkovi. Pokiaľ sa aj spoločníci rozhodli vyplatiť si prípadný podiel na zisku, urobili tak len za zdaňovacie obdobia končiace rokom 2010, t. j. do obdobia, keď z takto vyplateného zisku nie je potrebné odvádzať odvod na poistné na verejné zdravotné poistenie.
V zmysle súčasnej právnej úpravy je výplatu samotného podielu na zisku za zdaňovacie obdobia rokov 2010 až 2012 povinný nahlásiť do 31. mája nasledujúceho roku po vyplatení samotný príjemca dividendy. Takéto hlásenie zostáva len v rovine dobrej vôle a svedomia príjemcov dividendy, pretože nie je plošne odkontrolovateľné. Jediný prípad, v ktorom je možné zistiť prípadné nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči zdravotnej poisťovni, je prípadná kontrola zo strany daňového úradu, ktorý podá krížovo podnet na kontrolu v zdravotnej poisťovni. Takýmto spôsobom je teda možné odhaliť iba veľmi malé percento prípadných nesplnení si oznamovacej povinnosti a príjemcovia dividend môžu zatajiť vyplatené dividendy a počkať, či táto skutočnosť bude alebo nebude zo strany zdravotnej poisťovne odhalená.
Zároveň je súčasná právna úprava aj nelogická, pretože je nespravodlivé a nesystematické odvádzať odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie z vyplatených podielov na zisku, keď takto dosiahnutý zisk už bol zdanený daňou z príjmov vo výške momentálne 23 %. Zároveň absentuje akákoľvek logická súvislosť medzi právom na výplatu dividend a povinnosťou odvádzať z vyplatených dividend odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie a systémom verejného zdravotného poistenia vôbec.
Predkladaný návrh zákona je v súlade so zákonmi a s ústavou.
Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžadujú zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu.
Dovoľte mi ešte k tejto správe dodať niekoľko poznámok, ktoré ma proste inšpirovali aj v priebehu diskusie v tomto parlamente.
Nie je tu pán kolega Blaha, teraz nemyslím nič osobného. Spomínal včera na hodine otázok kriticky, že rovná daň, to je proste..., už ani neviem, aké pejoratívne slovo použil, a že a v rozvinutých krajinách túto rovnú daň nemajú. No tak ja zase môžem povedať, že nepoznám krajinu na svete, ktorá by mala upravené platenie odvodov takto, v takejto výške a takýmto spôsobom z dividend. Sme takáto jediná krajina. Takže ak má byť argument, že niekde niečo neexistuje, no tak myslím si, že toto je jeden z prípadov, nad ktorým sa treba pozastaviť. A, samozrejme, možno ono to chce trošku širšiu debatu, z čoho by sa vlastne tie zdravotné odvody mali platiť.
A ja k tejto poznámke už len tak skôr kolegom ekonómom poviem, že aj počas predchádzajúcej vlády možno tá debata o tom, z čoho to platiť a z čoho to neplatiť, proste išla úplne opačným smerom. A ja si nemyslím, že zdravotné odvody sa majú a priori platiť z každého príjmu. Široký základ platenia odvodov, a to je jedno, či je to zo sociálnych alebo zdravotných, neznamená z každého príjmu. Ad absurdum, môžem povedať, nech platíme zdravotné odvody z úrokov, nech platíme zdravotné odvody z prepitného a tak ďalej. A určite tam, kde sa jednoducho štandardne neplatia zdravotné odvody, teda aj v okolitých krajinách, z nejakých príjmov, tak nevidím najmenší dôvod, aby my sme začali zavádzať platenie odvodov zdravotných z týchto príjmov.
Možno ešte poviem takú poznámku, že základná chyba niektorých ľudí, ktorí rozhodujú o reformách alebo zavedení takýchto zmien, to už je jedno, za ktorej vlády to je, je v tom, že sa stále rozmýšľa, akým spôsobom ináč vybrať príjmy do nejakého systému, to je jedno, či sociálneho zabezpečenia alebo zdravotného, keď hovorím o zdravotníctve, tak to povedzme o zdravotníctve. Ale problém nie je to, či to vyberiete z ľavého alebo z pravého vrecka, problém je v tom, že to prerozdeľovanie tých peňazí je neefektívne a neadresné. To znamená, že ak chcete robiť reformu alebo navrhujete reformu, z ktorých príjmov sa má čo platiť, tak jednoducho, naopak, treba sa sústrediť na tú výdavkovú stranu mince. Alebo minimálne keď hovorím o jednej strane mince, tak treba spomenúť aj tú stranu B. Takže, žiaľbohu, aj táto myšlienka bola pôvodne, áno, zavedená minulou vládou, ale už teraz dotiahnutá úplne ad absurdum. A v jednotlivých prípadoch, hlavne tým malým podnikateľom sa zvýšilo tá efektívna miera zdaňovania, čo je, zjednodušene povedané, v porovnaní s tým, koľko musí z príjmu zaplatiť štátu. Vtedy to bolo, povedzme, 19 % alebo 19 jednotiek zo sto. A teraz de facto po spočítaní aj daní, aj odvodov v mnohých prípadoch je to až 34 jednotiek z tých sto zarobených.
Takže toto je len úvod. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci a poslankyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu Gábora Gála, Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutia.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 615 z 15. augusta 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, poprosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ja by som len povedal jednu vec stručne. Aj keď stokrát pán Fico bude tvrdiť, že ide o ceny plynu pre domácnosti, nejde o ceny plynu domácností. Je to len obyčajný jeden obchodný prípad, kde víťazmi na jednej strane je pár fyzických osôb, ktorí enormne zbohatnú, a porazenými sú všetci daňoví poplatníci.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja súhlasím so Zsoltom Simonom a skutočne chcem ešte zdôrazniť, keď spomínal príklad SCP Ružomberok, ktorý dostal 25-miliónovú daňovú úľavu, pritom nevytvoril žiadne nové pracovné miesto. Všetci podnikatelia blednú závisťou, čo sa dá všetko vybaviť. A samozrejme, keď tento podnikateľ potom hovorí, že vôbec podnikateľom nezáleží na sadzbe dane, tak takému podnikateľovi fakt nezáleží na sadzbe dane. A ešte pripomeniem, že aj zamestnávateľské zväzy boli zhrozené, že v tomto prípade. To znamená, že skutočne je to explicitný zlý prípad a každý, ktorý sa proste snaží mať záujem o verejné financie, vidí, že je to jednoducho vyhadzovanie peňazí.
A súhlasím aj s pánom Simonom, no tak nech sa publikuje tá nevýhodná zmluva, aby každý daňový poplatník vlastne vedel, že čo nakoniec zaplatí. To znamená, hovorím teraz o SPP, o tej nevýhodnej zmluve, ktorá samozrejme bude potom musieť byť, nie štát, ale daňoví poplatníci, či už formou dlhu alebo iným spôsobom zaplatená.

Ďakujem. Ja by som len k vystúpeniu Ivana Mikloša chcel jednu zásadnú vec dodať. Áno, pán Mikloš má pravdu, že predloženým rozpočtom vláda rezignovala na postupnú konsolidáciu. A určite viete, že sme prijali, respektíve strana SMER prijala dokument, ktorý si hovorí program stability, práve v tejto snemovni 15. mája, ktorý je v úplnom rozpore so súčasne predloženým návrhom rozpočtu.
Takže záver z toho vyplýva, že, žiaľbohu, nebudeme tu sedieť ešte raz kvôli zadlžovaniu, pretože tým, že vláda rezignovala na postupnú konsolidáciu, tým bude zvyšovať aj dlh.

Ďakujem. Ja by som v prvom rade chcel povedať, že ja som bol tiež spolupredkladateľom zákona o dlhovej brzde. A priznám sa, že som sa trochu obával, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že vznik nejakej inštitúcie automaticky neznamená nejaký posun vpred. Ale som pozitívne prekvapený a som rád, že táto inštitúcia funguje. A ja chápem aj zložitosť fungovania tejto inštitúcie.
A treba jednu vec objektívne povedať, že aj keď sme tvorili alebo spolutvorili ten zákon, tak ja som vnútorne vedel, že niektoré kritériá sú, obrazne povedané, naknap, a že bude ťažké pre akúkoľvek vládu v nejakej, zo strednodobého hľadiska proste byť v rámci tých kritérií, ale na druhej strane samozrejme som rád, pretože jednoducho po tom každá vláda musí zodpovedne hospodáriť. Ale na druhej strane chcem poukázať, že táto vláda aj keď deklaruje, že chce znížiť dlh, ale robí veľa opatrení, ktoré proste ten dlh zvyšujú. To znamená, že či odpustky daňové ľuďom, ktorým proste netreba. Teraz prebratie toho SPPAS, prebratie stratovej divízie. Jednoducho ešte by som pochopil, keby EHP zaplatilo za to štátu, že proste sa zbaví, ale jednoducho toto sú priamo činnosti vlády, ktoré budú mať priamy vplyv na postupné zvyšovanie dlhu.
Takže ešte raz, som rád, že táto správa sa snaží byť a samozrejme v rámci noriem je veľmi odborná. A som veľmi rád teda, že, a dúfam, že táto rada pre rozpočtovú zodpovednosť proste bude sa držať tejto línie.