Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, uvedenej v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Jeho osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovených návrhu.
Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 765 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedkyňa, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku, Jána Figeľa, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby, po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní, a po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 764 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsiatich dvoch dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Tak ďakujem kolegom za komentár.
No čo sa týka toho prvého roku, no tak však presne som to povedal, opravte ma, pokiaľ som sa pomýlil. Keď založím 1. decembra eseročku, tak za rok 2014 už v daňovom priznaní roku 2015 predsa platím to. To znamená, že ja som „oslobodený“ len od tej jednej dvanástiny. A ja keď ju založím teraz alebo v októbri, to je jedno, tak ja už musím kalkulovať, že za rok 2014 v daňovom priznaní zaplatím tu daňovú licenciu.
No a čo sa týka toho vysvetlenia, že štát má nejakú agendu s tými eseročkami, no, dobre, tak ja zase potom môžem povedať, že ja ako eseročka keď nezamestnám človeka, tak štát má potom agendu s tým nezamestnaným, ho niečo stojí. Však on by mal byť vďačný za každého človeka, čo ja zamestnávam, aby nevisel niekde na úradoch práce. A nemusím hovoriť o tom, na Slovensku aká je nezamestnanosť. Lenže ja si stále myslím, že ten podnikateľ skutočne v prospech štátu viacej robí, než proste nejaké účtovníctvo zo strany štátu.
No k Mirovi Čížovi. Bolo to nesprávne pochopené. Naopak, keď budeme mať čas, tak ja ti aj vysvetlím, že vôbec liberálny postoj nie je v tom obhajovaní podnikateľov, ale, naopak, spotrebiteľov. A spotrebiteľ má mať čo najväčší výber za čo najnižšiu cenu. Ale ja som hovoril o poslaní, o poslaní, lebo, povedzme si otvorene, nové pracovné miesta skutočne dlhotrvajúce nevytvára ani štát a, pri všetkej úcte, ani odborári. Jednoducho to môže robiť len súkromný sektor, to je jedno, či je malý alebo veľký a tak ďalej. A jednoducho to hovorím, že v záujme aj tých zamestnancov je to, aby proste ten podnikateľ mal chuť ich zamestnať. A, samozrejme, podnikateľ chce zarobiť, však každý chce z podnikateľov zarobiť, ale zarobí to len vtedy, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážení kolegovia, vážené tri dámy a vážení kolegovia aj ostatní, som rád, že sme tu, dokonca teraz rozmýšľam, či nás je viacej ako členov finančného výboru, alebo približne toľko, ale teraz na to nemyslím. To je len na úvod, hej
Dovoľte sa mi vyjadriť k takémuto dôležitému zákonu, ako je štátny rozpočet. A ja to trošku netradične pojmem, pretože už mnohé veci boli povedané, tak nerád by som sa opakoval, aby som vás zasa nenudil. No na druhej strane poviem, ešte predtým, než to skritizujem, aj pochvalu.
No v prvom rade tento rozpočet sa líši od tých viacerých, čo už boli v tejto miestnosti už komentované aj minulé roky, dvoma zásadnými vecami, jedným takým veľmi pozitívnym faktom pre mňa a jedným takým veľmi negatívnym faktom.
Ten pozitívny fakt je, že skutočne vyzerá to tak, že skutočne sme znížili počet tých podvodníkov, ktorí pýtajú DPH vratky, to znamená to, čo ja považujem na základe falošných dokumentov, v podstate okrádajú kasu a podľa mňa to nie sú žiadni optimalizátori, čo teda nie sú, ale obyčajní lúpežníci. A čím viacej takýchto prípadov bude aj medializovaných, tým viac si myslím, že aj týchto takýchto podvodníkov explicitných bude menej a menej a v tej kase v podstate zostane viacej peňazí a potom nebude musieť minister financií rozmýšľať, kde ich zase zobrať, alebo koho zdaniť. Dobre, tak to je tá pozitívna správa, čomu som rád. A dúfam teda, že ešte v tejto oblasti ešte nebolo povedané konečné slovo. A dúfam, že aj tí zodpovední budú aj rozmýšľať o tom, ešte ako postihnúť nielen tých budúcich DPH-čkarov, ale aj tých, ktorí v minulosti robili tieto podvody, ktoré proste musia byť potrestané.
No negatívna správa je, samozrejme, tá druhá, tie daňové licencie. Ja sa priznám, že som bol dosť prekvapený. Veľa vecí tu bolo povedaných. Ale ja by som ešte možno niektoré veci povedal navyše, resp. niektoré zdôraznil.
No prvá vec. Viacej vecí mi vadí, ale tak pôjdem postupne, je forma. No jednoducho sa mi zdá, že je to taký učebnicový príklad politického cyklu, keď politik chce presadiť nejakú myšlienku a dáva to naschvál do nejakých volebných termínov, pretože hneď tesne po voľbách do VÚC, myslím, to bol pondelok, myslím, pondelok tu, keď boli oznámené výsledky v nedeľu, tak v pondelok ministerstvo financií urobilo tlačovú besedu, kde predstavilo tieto daňové licencie, to znamená už konkrétne ten návrh.
Potom zase mi tu trošku tak akože k tomu politickému cyklu vadí to, že tieto daňové licencie nebudú sa platiť k 31. 3. 2014, pretože pár týždňov na to sú prezidentské voľby, keď je daňové priznanie, ale až roku 2015, to znamená, že explicitne je to prispôsobené tomuto.
Ďalšia vec, čo mi pri tej forme, ja hovorím stále len forme, vadí, je, že je to skutočne dôležitá vec, že robí sa to pozmeňujúcim návrhom, aj keď akceptujem to, že pozmeňujúcimi návrhmi sa robí veľa vecí, ale ja si myslím že zásadné, závažné veci, ktoré sa dotýkajú strašne veľkého počtu občanov, a v tomto prípade je to vyše 100 tisíc subjektov, jednoducho treba mať, treba urobiť pripomienkové konanie, musia sa aj tí, ktorých sa to týka, proste vyjadriť k tomu. Ja som presvedčený, že proste tak ako keby mal byť „spravodlivý proces", tak proste aj tí podnikatelia by mali mať právo sa obhájiť, že jednoducho nie je to tak, ako sa to podsúva, že to tak je. Takže tá forma podľa mňa bola veľmi nešťastná. A stále si myslím, že aj akýkoľvek nápad jednoducho by mal mať nejakú určitú formu.
No ja skúsim niečo povedať k tým podnikateľom, pretože ja som takým odporcom kolektívnych vín, všeobecných či národnostných alebo teda aj stavovských a podobne a nikdy by som si nedovolil povedať, ako niekto hovorí, že podnikatelia klamú. Takisto by som si nedovolil povedať, že všetci tí, čo sú v hmotnej núdzi, sú podvodníci a že sa im nechce robiť, hej. Ale to je o niečom inom. Ale to ešte k tomu príde, teraz nie v mojej reči, ale to je jedno. Alebo takisto jednoducho niektorí sú podvodníci nezamestnaní, ale niektorí jednoducho skutočne chcú mať tú prácu a sú ochotní robiť.
No v trhovej ekonomike je veľký význam firiem, podnikateľov. A jednoducho funguje to tak, že, to je jedno, či to je v Amerike, na Slovensku alebo v Ugande a tak ďalej, približne len 10 % ľudí je schopných alebo chce podnikať, proste má tie vlohy na podnikanie, a 90 % ľudí, plus-mínus, jednoducho je tých, ktorí nikdy nebudú schopní podnikať a jednoducho ktorí preferujú byť zamestnanými. To znamená, že na jednej strane máme tu tých podnikateľov, ktorí sú, hovoria im arbeitgeber, tí, ktorí poskytujú prácu, a na druhej strane sú tí arbeitnehmer, tí, čo ju berú. Takže keď my hovoríme o podnikateľskom prostredí, akože to nie je vôbec o podnikaní alebo o podnikateľoch, aj keď sa stále posúva, ale jednoducho je to presne aj o tých zamestnancoch, lebo nebyť kvalitného podnikateľského prostredia, tak by ani neboli zamestnaní tí ľudia. Jednoducho to je ten princíp. A, samozrejme, od toho závisia aj iné skupiny obyvateľstva, povedzme, ľudia v štátnej sfére a tak ďalej, hoci sa to stále zdá, že tí podnikatelia, že to je len niečo iného a to sú len takí podvodníci.
V trhovej ekonomike je bežná vec, že podnikatelia sú v účtovnej strate. To mi nikto nevyhovorí, jednoducho to je jedno, či to je v Amerike alebo v Čechách a tak ďalej. Ja som minule hovoril, že mám aj z Čiech údaje, môžem to komukoľvek ukázať, že 54 % subjektov je v účtovnej strate. Takže vôbec chápať, akože každý podnikateľ má povinnosť byť v účtovnom zisku, je jednoducho nezmysel. To znamená, že tam, to je jedno, či to nazveme novú daň alebo minimálnu daň alebo ja neviem vianočný darček, vianočná licencia, to je úplne jedno, jednoducho pointa tej dane, ten duch tej dane je to, že je to minimálna daň z príjmu právnických osôb.
A chcem tu povedať, že nie je vôbec pravda, že podnikatelia nemajú výdavky ešte predtým, ako idú zaplatiť ten zisk. No v prvom rade každý keď akúkoľvek myšlienku má, chce niečo predávať. Tak prvé je čo? Potrebuje si nájsť nejaké sídlo. Tam musí zaplatiť nejaký nájom, samozrejme, nejaké minimum podnikateľovi, ktorý tiež z toho žije. Potom, musí mať účtovníčku, musí si kúpiť počítač, kde platí DPH, a tak ďalej a tak ďalej, akože musí nakúpiť nejaké zásoby, hej. Vôbec nie je pravda, že cieľom by malo byť, aby sme nemali stratové podniky. A pritom ešte nezačal podnikať, ešte nezačal zarábať, pozor, ani ešte nezačal zarábať a už aké výdavky má.
Ale čo sa deje teraz s týmito licenciami, keď sa tak zamyslíme, keď štát povie, že minimálna daň z príjmu právnických osôb v tých rozdielnych prípadoch je 480 eur. No čo to znamená? No znamená to akurát to, že ten podnikateľ v tých nákladoch, čo teraz som vypočítal, a, samozrejme, každý má z nich jeden, musí si ešte zakalkulovať dopredu zisk skoro 2 200 eur, no logicky, lebo tá licencia, keď si zoberiete to, že 2 200 eur musíte zarobiť, keď budete mať 22-percentnú daň z príjmu právnických osôb, tak vlastne vám to vychádza plus-mínus 480 eur. Respektíve. tí, čo sú platení DPH, majú povinnosť, alebo vláda urobí svojím „nariadením“ povinnosť 4 400 eur a pri tých tie obraty okolo 500 000, tak 13 000 eur. Proste to je názor vlády, že toto je jediný poctivý podnikateľ, ktorý zarobí takúto sumu.
Takže predstavte si, že človek chce založiť firmu napríklad dnes. Tak síce sú tam nejaké príťažlivé veci, že si to môže odpočítať, že to prvý rok neplatí. Ale, pozor, len mesiac v tom roku neplatí. Možno keď to zaplatí teraz a 5. 11. si založí firmu, tak 31. 3. ďalší rok už musí zaplatiť za celý rok. Takže vlastne je mu „odpustené“ neplatenie dane len tento mesiac.
Ja by som tu povedal ešte niečo k tomuto. Boli tu spomínané istoty. A teraz nebudem nejaký cynický a nebudem sa posmievať z tých istôt. Ale faktom zostáva to, že každý, kto chce začať podnikať, potrebuje nejakú stabilitu, potrebuje vedieť, že jednoducho sa nezmenia tie pravidlá alebo nejaké mantinely, to, čo som aj navrhoval pred dvoma mesiacmi, jednoducho poďme sa baviť o tom, ako zaviesť mantinely pre každú budúcu vládu, kde sa možno pohybovať v tej daňovej oblasti. No obávam sa, že toto je tak zásadná vec, že proste to úplne narúša istotu toho rozmýšľania toho podnikateľa, lebo teraz kto mu dá tú záruku, pýtam sa, keď minister financií povedal, že chce znižovať o ďalšie percento daň z príjmu právnických osôb a súčasne zdôvodňoval zavedenie licencie, že to je vlastne jedna nádoba. Tak keď sa bude znižovať o to percento, tak zase zvýšime tie daňové licencie? Môže niekto garantovať, tu povedať, že toto je konečná suma týchto licencií? No obávam sa, že nie. Ale čo si pomyslí ten podnikateľ. Ja napríklad možno nie som taký skeptický v tom, koľko firiem sa zruší, lebo tie firmy proste už majú nejaké majetky. A proste už nejako to funguje. A jednoducho nie som si istý, že to bude veľké množstvo. V tomto by som sa až tak nebál. Ale bál by som sa toho, kto si bude zakladať teraz tie nové spoločnosti, keď nie je tá právna istota a treba plánovať už dopredu, ten zisk som už vymenoval, hej, že treba takto dopredu zarobiť. Takže kde je tá záruka tej stability? Opačne, by som povedal, proste my máme podnikateľské prostredie, ktoré je de facto nestabilné.
A podnikateľské prostredie, som sa to snažil vysvetliť, to samo osebe nie je otázka. Jednoducho je to nutné aj pre nepodnikateľov, pretože bez toho jednoducho my nepokročíme ďalej a jednoducho naša životná úroveň sa nebude zvyšovať. A, viete, samozrejme, vždy sľubuje tým podnikateľom stále každá strana, proste vyvolená skupina, teraz to myslím ironicky, ako to proste bude zlepšovať. Potom príde k moci. A zase začne slovami a títo doplácajú na hentých a títo zamestnanci doplácajú na živnostníkov. Teraz som sa dozvedel, že, zase, zamestnanci doplácajú na eseročky. Ja neviem stále sa hľadá ten nejaký triedny nepriateľ. A potom to vyvoláva v ľuďoch emócie, lebo, samozrejme, každý z nás pozná nejaký negatívny príklad. Aj ja ho poznám. Ale poznám negatívny príklad aj medzi politikmi. Aj z politikov mnohí hovoria pravdu a mnohí klamú. Poznám ľudí, ktorí proste sú zamestnanci a jednoducho podvádzajú, klamú alebo kradnú zamestnávateľovi. Ale nemôžem teraz povedať, že všetci zamestnanci kradnú.
A čo sa týka ešte tej filozofie tej minimálnej dane, mi to trošku pripomína, ako keby sme povedali, že nezamestnaný má zaplatiť daň z príjmu. No nezamestnaný neplatí daň z príjmu, lebo nemá ten príjem. Teraz nehovorím o dávke. Proste preto neplatí. A to poviete príťažlivo, že však on si to bude môcť odpísať, keď sa raz zamestná, a pritom ešte nehovorím, že to je bezúročne úverovanie štátu, pretože keď zaplatí teraz dopredu nejakú minimálnu daň, aj keby si ju mohol niekedy odpísať, tak úroky mu nikdy ten štát nenahradí. Takže myslím si, že táto skutočnosť z najhorších opatrení tejto vlády, uvidíme, čo nás ešte čaká, lebo už teraz všetky skúsenosti ani nedokážeme vôbec už predvídať.
No takže ohľadom toho podnikateľského prostredia. Je evidentné, že, áno, niekedy priznávam, urobí vláda niečo dobre, na prospech a niečo zle. A, zase, je to ako valčík, raz, dva, tri, raz, dva, tri, raz, dva, tri. A stále sme okolo toho.
A sú tu rôzne indexy, o ktorých proste nehovorím, že sú od opozície, ale proste sú uznávané, samozrejme, každý z tých indexov je trošku subjektívny. O tom viem niečo, však som tiež tvoril niektoré indexy. Ale nemyslím si o tom subjektívnom, že by sa klamalo, ale, povedzme, posudzuje niektoré subjektívne kritériá. Vždycky to je dôležité, ktoré kritérium posudzujeme. Sú to aj indexy konkurencieschopnosti, indexy ekonomickej slobody, indexy kvality podnikateľského prostredia. A, žiaľbohu, začíname postupne prepadať v týchto indexoch.
Takže obávam sa, že treba sa nad týmto zamyslieť a ten trade, že sa to zníži z 23 na 22 % a zavedú sa daňové licencie, ja by som nechal radšej tak a aj keď, samozrejme, ešte raz, ja som za zníženie akejkoľvek dane, tak nie je to fér.
O tom, že sa dejú rôzne veci teraz ohľadom toho podnikateľského prostredia, tak svedčí aj to, že v poslednom čase, dokonca posledný týždeň vlastne idú tri podania na Ústavný súd, to znamená, čo sa týka kolektívnych zmlúv, nanútiť malým podnikateľom, aby dodržiavali to, čo sa dohodlo niekde inde, retroaktivita tých odpisovaných strát a samotná teda minimálna daň, ktorá sa volá daňová licencia.
Takže ja by som aj skončil a možno by naozaj stálo za to, zamyslieť sa nad tým, či takéto opatrenia pomáhajú a aké budú toho dôsledky, jednoducho, obávam sa, minimálne psychologické dôsledky tých 100 000 ľudí. Totiž za každou tou eseročkou je jeden človek, dvaja ľudia. Niekde možno je to jeden, možno jeden má tri eseročky. Nikto to nespochybňuje, že to tak všelijako je. Alebo niekto má aj DPH alebo je bez DPH a tak ďalej. Ale stále tu hovoríme o 100 000 ľuďoch, ktorí majú rodiny, ktoré majú zamestnanci, či stojí za to proste takýmto opatrením vôbec ich rozčuľovať, chcel som povedať iné slovo, ale myslím si, že slovo rozčuľovanie je tu adekvátne. Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Súhlasím, v tom zákone je veľa dobrých vecí. Nikto to nepovedal, ale my sme opozícia, tak musíme kritizovať to, čo sa nám najviac nepáči, hej? Takže ťažko, ťažko aj opačne, keby to bolo, tak asi by sme nehovorili chválospevy, ale dôležitú vec, je k tomu vystúpeniu. Ja ešte pochopím, že dobre, keď povieme, že niekto päť rokov nevykazuje stratu, aj keď hovorím, nesúhlasím s tým, ale ešte raz, to, čo som povedal vo svojom vystúpení, predsa my demotivujeme nových ľudí otvárať si eseročky, podnikať. Pretože jednoducho im zvyšujeme náklady na to podnikanie a podľa mňa to je logické vysvetlenie a ja si myslím, že neviem, prečo to, prečo sa to nechápe aj tak, že čo som povedal. No a prikazovať, teraz trošku ironicky poviem, že prikazovať, mať určitý zisk, hej, jednoducho je to isté, ako prikazovať niekomu mať priemernú mzdu, hej, že musíš mať priemernú mzdu.
Jednoducho proste podnikanie, podnikanie je stále na hojdačke, proste je to húsenková dráha. Ja samozrejme viem, že tí, ktorí sú úspešní, tak proste už možno hrajú inú ligu, ale gro tých podnikateľov jednoducho žije tak, jak žije a buďme radi, že na tých malých dedinách jednoducho dávajú aspoň tú prácu, buďme radi, že si prenajímajú od ďalšieho podnikateľa nejaké priestory, buďme radi, že zaplatia účtovníčku, buďme radi, že od ďalšieho podnikateľa kúpia nejaký výrobný prostriedok, ktorý si odpisujú. No však taký je život, však na tom nie je nič zlého. Ešte raz, to, že sú v účtovnej strate podniky, jednoducho to je typický charakter trhovej ekonomiky. Bodka.

Ďakujem. Ten záver nebol vôbec osobný, však ja som dokonca povedal, že sám som nútil toho kamaráta, aby volil Maňku. Však ako jednoducho sám som ho nútil, hej, že určite by som to ja urobil, keby som teda mal tam trvalý pobyt. Ale to bola len pointa, som chcel poukázať, že ľudia majú rôzne problémy. A tie rôzne problémy jednoducho vnímajú negatívne. A teraz nejde ani, ani o SMER a tak ďalej, ale sú tu proste niektoré konkrétne veci, na ktoré sa samozrejme, každý sa nahnevá na niečo iné. Možno sa, keď hovorím o tej hmotnej núdzi, som zvedavý, že koľko ľudí sa nahnevá, keď im siahnu na tú dávku v hmotnej núdzi. A to hovorím konkrétne problémy. Ale takže to som len tým myslel, hej?
No, ja by som ešte možno len záver povedal, že to je velikánska výstraha. Výstraha pre nás všetkých, že už teraz je v podstate všetko možné, čo sa týka volieb a tak ďalej a čo sa týka rôznych vecí, ale ja by som predsa len apeloval a teraz dám konkrétny návrh, hej, že na zamyslenie. Či vôbec ísť do toho "trade off", ofu hej, to znamená, že stiahnutie z 23 na 22 % a výmenou za tie daňové licencie. Proste to neni fér "trade". Radšej, aj keď to znie z mojich úst zvláštne, tak radšej to neurobte, ako to urobiť. Proste nestojí to podľa mňa za to, aby stotisíc ľudí proste malo pocit, že jednoducho od nich chcete, keď vidia niektoré veci a ktoré sa ešte budú, budú ani nevieme, o ktorých teraz ešte hovoríme, hej. Proste ich to nahnevá, strašne ich to nahnevá, hej. Proste ich to, no, to je celé.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi tiež prispieť do tejto diskusie. Ja svoj príspevok urobím v troch častiach. Prvú časť by som chcel dať, podať pozmeňovací návrh. V druhej časti by som si dovolil, no pokúsil o odbornú kritiku tých daňových licencií a v tretej časti by som si taký dal politicko-filozofický apel, resp. aj niečo zapolitizoval.
Takže ten pozmeňovák by sa týkal k tomuto zákonu a dovoľte, aby som ho prečítal. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: k názvu, prvý.
V názve návrhu zákona sa slová "mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami "menia a dopĺňajú niektoré zákony".
Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava názvu zákona vzhľadom na doplnenie nového článku II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K Čl. II, po druhé. Za doterajší čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z. a zákona č. 352/2013 Z. z.
1. V § 34 odsek 3 znie: ,,(3) Ročná účtovná závierka musí byť overená audítorom, ak príjem prostriedkov nadácie z cudzích zdrojov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, presiahne sumu 200 000 eur, pričom príjmom prostriedkov nadácie z cudzích zdrojov sa na tento účel považujú príjmy dosiahnuté z prijatých prostriedkov od fyzických osôb, právnických osôb, príspevky z podielu zaplatenej dane, príjmy z verejných zbierok a dotácie. Tým nie je dotknutá povinnosť overenia ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie: "6a) § 19 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
2. Za § 42 sa vkladá § 42a, ktorý vrátane nadpisu znie: ,,§ 42a Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014.
Ustanovenie § 34 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije pri overení účtovnej závierky zostavenej k 31. decembru 2014.".
Doterajšie čl. II a III sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom novely zákona o nadáciách je znížiť nároky pre vznik povinnosti overenia ročnej účtovnej závierky audítorom. V zmysle predkladanej novely by už táto povinnosť nemala vzniknúť všetkým nadáciám bez rozdielu ako pri súčasnej právnej úprave, ale až v prípade, že by prostriedky nadácie z cudzích zdrojov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, presiahli sumu 200-tisíc eur, s výnimkou prijatia podielových daní v sume 35-tisíc eur.
Nový čl. II nadobúda účinnosť 1. januára 2014.
O každom bode pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je potrebné hlasovať osobitne.
Takže toto je môj pozmeňovák. Čo sa týka k tej diskusii, teda v tej druhej časti, čo som spomenul, že ja sa pokúsim aj niečo nového povedať, čo už teda bolo povedané a bola to kritizovaná teda forma, že akým spôsobom sa táto nová daň akože uvádza, to znamená pozmeňujúcim návrhom. Ja sa už k tomu asi nebudem vyjadrovať. Ono je faktom to, že sa to týka viac ako 100-tisíc ľudí, tak možno by bola predsa len vhodná diskusia, ale najmä tých, ktorých sa to, alebo s tými, ktorých sa to týka, to znamená tých malých a stredných podnikateľov. Ja k tým veľkým podnikateľom sa ešte vrátim, ktorí hovoria, že je to v poriadku, ale to na záver. Treba povedať, že samozrejme sa to dotýka, tie daňové licencie aj tých, ktorí vykazujú zisk. Nielen stratových. To znamená, že skutočne vykazujú v úprimnej viere zisk, ale majú nižší ten zisk alebo respektíve tú daňovú povinnosť súčasne, ako je daňová licencia. To znamená, že musia, musia doplatiť do tej výšky daňovej licencie.
Možno, čo tu nebolo povedané, tak ja verím, verím, že minister financií ma počúva, nemusí tu byť, jaj, počúva, jasné, že faktom zostáva to, že táto myšlienka bola, to nie je nová, ale pred vyše desiatimi rokmi túto myšlienku chcela zaviesť pani ministerka financií Schmögnerová. Prešlo to dokonca vo vláde, bola to, nechytajte ma za slovo, ale jednoducho bola to minimálna daň z príjmu právnických osôb, myslím, že tak sa to volalo, a volalo sa to a malo to byť 24-tisíc slovenských korún. Ale myšlienka bola, v podstate vychádzala detto z toho, že z presvedčenia pani ministerky, že tí, kolektívne viny, že proste tí podnikatelia sú, optimalizujú, hej, no ale, chvalabohu, vtedy sa veľmi zdvihla mienka verejná proti tomuto. Takže aj keď to bolo, pokiaľ viem, schválené vo vláde, tak nakoniec to nebolo prijaté. Takže táto myšlienka nie je nová a je, či už to nazvem faceliftovaná a tak ďalej, ale jednoducho ten taký pokus alebo taký názor, že predsa len treba postihovať tých ľudí nejakým spôsobom, čo sú v účtovnej strate.
Druhá vec, čo chcem povedať, že urobil som si tú námahu, som si poprosil z Ministerstva financií Českej republiky nejaké údaje tiež o stratových podnikoch a mám ináč, keď máte záujem, ja vám tú tabuľku komukoľvek ukážem. Tak podľa tejto tabuľky teraz za minulý rok bolo 54 % subjektov v daňovej strate v Čechách. Inými slovami chcem povedať, že to Slováci, my nie sme niečo netradičného. Byť v účtovnej strate v trhovej ekonomike, to je normálna záležitosť v akejkoľvek krajine, jednoducho netreba si mýliť účtovnú stratu a proste podnikanie. Ako ja viem, že je povedané, že podnikanie za účelom zisku, hej, na čo sa odvoláva. Ale jednoducho podnikateľ investuje, má nejaké odpisové sadzby, kúpi si auto. Dobre, teraz nešpekulujem, čo používa na súkromné, súkromné účely a čo na služobné. Ale jednoducho stroje si, všetko má odpisovú kategóriu. No prečo? Lebo mu to ide do nákladov. To vôbec neznamená, on proste, že sa mu to neoplatilo, prečo, prečo nevykazuje účtovnú stratu.
Takže ešte raz, je to normálne, je to v poriadku. Tak ako existuje nejaká prirodzená miera nezamestnanosti. Aby sme si rozumeli, v trhovej ekonomike musí byť prirodzená miera nezamestnanosti, nedá sa zamestnať všetkých, hej, lebo potom by to nefungovalo, ponuka a dopyt, hej? Tak jednoducho toto je normálna záležitosť. Ja možno ešte zopár tých vecí, že rok, že odpisovať. No neni to rok, jednoducho, keď založím, opravte ma, ak sa mýlim, keď založím teraz firmu, v decembri, tak teraz nemôžem, nemusím zaplatiť daň, tú daňovú licenciu budúci rok, ale už ten ďalší musím. To znamená, že to vôbec neni rok, je to proste pomer, pomer, tá daňová licencia sa neplatí len pomerne v tom roku podľa toho, ako keď niekto založil tú firmu, hej? To znamená, že odvtedy na mesiac, na mesiac, no to ja len vyjasňujem. To znamená, že to je, ja viem, že ste to chceli zatraktívniť, aby to tak vyzeralo lepšie, tá daňová licencia, ale nemyslím si, že niekomu to nejako akože pomôže, keď mu "odpustíte" len časť mesačnú tej daňovej licencie. O tom že, že to poškodzuje podnikateľské prostredie, ja si myslím, že o tom netreba akože nejako dlhšie hovoriť. Ono samozrejme v tých rebríčkoch, ono každý rok budú vznikať nejaké nové rebríčky a každá nová daň, to proste, to je jedno, ako sa nazve, jednoducho už samotná existencia ďalšej novej dane pre podnikanie je jednoducho poškodzovanie podnikateľského prostredia. Ale možno, neviem, či tu bolo povedané, čo mi ešte napríklad vadí, že je to vlastne bezúročné financovanie štátu. Keď ja zaplatím dopredu daň, ktorú síce si môžem odpočítať, akože aby to bolo teda atraktívnejšie, ja vlastne financujem bezúročne ten štát a z vlastných peňazí. To proste, to proste je fakt, hej?
No, ja by som možno ešte povedal, že, ale asi to už bolo spomínané, že je, neni proti nášmu záujmu, aby, alebo celospoločenskom, aby existovali aj firmy v nejakej účtovnej daňovej strate alebo respektíve aj v zisku, len podľa vás malom zisku, pretože jednoducho ony majú význam a určite dávajú prácu keď už budem, poviem natvrdo, tak účtovníkom, hej. Ja neviem, musia si najať kancelárie a tak ďalej a tak ďalej, proste ako nechcem to hovoriť, že jednoducho podľa mňa vôbec neni cieľom zbaviť sa firiem, ktoré sú v účtovnej strate, hej. Ja nehovorím o daňových podvodníkoch, vždycky ako rozoberám to, pretože za to ja ministra pochválim. Za to, že proste, keď ide po tých DPH-áčkarských, nemám najmenší problém a to som sa už stokrát vyjadril, že v tomto má našu podporu.
Ja by som ešte jednu vec povedal, že keď mladý človek, povedzme skončí školu a má chuť podnikať, tak ak chce vstúpiť na tento trh, teda trh podnikania, tak jednoducho a priori už mu zvyšujete tou daňovou licenciou teda náklady. Teraz eseročky viete, že teraz sa zmenili, že musia povinne dávať peniaze v hotovosti, hej? To znamená, že musí mať nejaký keš a už musí byť zase pripravený, že keš ešte na to, ešte nezačal ani podnikať a už si to musí plánovať, že musí zaplatiť 480 euro, hej. A ešte ani nezačal podnikať a už to má, hovorím o tých nových. Povedzte si, či to bude motivovať tých ľudí k podnikaniu. No ja sa myslím, že akýkoľvek proste, že akákoľvek zvýšená hranica na vstup na ten podnikateľských trh, nazveme to, proste ľudí demotivuje.
Takže ešte by som k tomu povedal, že istota, stabilita, no ja som sa pokúsil aspoň navrhnúť zákon v minulom období, teda na minulú Národnú radu, ústavný zákon o stabilite daňového systému a tam ešte som ani nevedel, keď som to spisoval, tam bola aj poznámka, že sa zaväzujeme, že nezavedieme novú daň. Ale to už je akože irónia osudu. Ale prečo to hovorím? Ja si myslím, že stále dôležité je, že mať a dohodnúť sa a tak možno teraz neni politická vôľa, ale dohodnúť sa o mantineloch, do akej miery môže ľavica, pravica, to je jedno, meniť proste daňový systém, do akých, do akej miery môže zavádzať nové dane. Jednoducho, ja viem, že 100-percentná istota nikdy nebude. Ono pekne to znie, ale jednoducho tie mantinely proste by mohli byť a ja verím, že možno raz na toto príde, na takúto diskusiu, že do akej miery sa môže meniť daňový systém. Takže toto je taký odborný pohľad, ja nejako k tomu už, ono veľa vecí už bolo povedané a možno aj bude povedané.
No a teraz si dovolím, dovolím trošku teraz, tak ako som naznačil v tretej časti, trošku zafilozofovať, respektíve nejaký politický náhľad k tomuto povedať. Budete prekvapení, ale ja napríklad uznávam ľavicové strany v tom slova zmysle, že proste reprezentujú názor, ľavicový prístup a teraz hovorím o daniach napríklad alebo o daňovom systéme. Proste majú pocit, pretože sú príjmové nerovnosti, tak vždy bude tá ľavica existovať a ja chápem, že niekto má taký pocit, že proste bohatí musia platiť väčšie sadzby daní alebo viacej, hej. Ako ja som zástanca rovnej dane, ale chápem to. A ja nemám problém ako diskutovať na tú. Len problém, čo je teraz. Teraz je problém a ste to tam aj napísali, že vlastne tým, ktorí majú úspech, tým znížite daň z 23 na 22 a ten "trade off", to znamená ten, tá výmena za to, hej, je, že uvalíte dane na ľudí, ktorí nezarábajú. Ja by som pochopil, ja by som pochopil jednu myšlienku, že keby ste to urobili ako v Maďarsku, tobôž nehovorím, ako Maďarsko je určite zlý príklad. Ale keby ste urobili opak, že pred tých veľkých od obratu zvýšite dane, ja neviem na 30 %, ako to mi dáva logiku, tú, ľavicový pohľad, to mi dáva logiku, že tí bohatší nech platia od nejakého zisku ešte väčšiu progresívnu sadzbu, aj dane z príjmu právnických osôb, aby som povedal. Hovorím stále o právnických osobách, hej. No ale nedáva mi logiku, že prečo práve tomu, ako som povedal príklad, kto chce ísť podnikať, tak on musí zaplatiť nejakú zvláštnu daň, hej. A ja by som to, ja, pre mňa je to proste v tom, aj v tom takom ako dosť nepochopiteľné, ako nechápem, prečo tých nízkopríjmových, tých dôchodcov proste, tých dohodárov ste zdanili s odvodmi. Však ako, proste to sú tí nízkopríjmoví, hej.
No a teraz chcem povedať zopár aj takých politických vecí a čo som sa, úprimne povedané, nahneval, keď pán minister, teda nie na pána ministra som sa nahneval, ale nahneval som sa na zamestnávateľov, lebo povedal, teda ak si správne pamätám, na výbore, že zamestnávateľ a veľké zamestnávateľské zväzy s tým súhlasili, hej. No dovoľte mi taký, taký citát jeden, nebudem, nechcem byť osobný, ale chcem významovo povedať. Jeden český politik povedal, že jeho predkovia boli lúpežní rytieri. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že mnoho z tých ľudí, z tých ľudí, ktorí to povedali, tých zamestnávateľov, hej, sú aj v tomto zozname najbohatších ľudí, hej, a jasné, že sa ich to netýka. Netýka sa ich to, hej. A to je problém. Proste tých, ktorých proste sa to netýka, s tým súhlasili, pretože samozrejme, pre nich je výhodnejšie úplne niečo iného. A ja nechcem byť zlý, ale by som aj citoval niektoré fyzické osoby, ktoré sa, ktoré sa k tomu vyjadrili a ja by som sa rovno mohol vyjadriť, však to sú všetko tí Mečiarovi privatizéri. Ako sa dostali k tomu majetku?
Ja, ja, ja nespochybňujem bohatých ľudí, ktorí proste zarobili svojou, svojím na zelenej lúke a svojimi myšlienkami. Naopak, ja im fandím, pozor, to neznamená, že ja som proti bohatým ľuďom. V žiadnom prípade, hej. Ale tí, ktorí sprivatizovali za neférové ceny, neférovým spôsobom, nemajú sa čo vyjadrovať k tomu, že aby malí platili nejakú novú daň.
Takže ja ešte, samozrejme, viete že, ja odmietam kolektívnu vinu. To už niekoľkokrát bolo povedané a ctím si ekonomické slobody. A samozrejme, každá nová daň je proti ekonomickým slobodám. Takže voľačo určite, určite môžem k tomu niečo povedať.
No a na záver chcem povedať, že konkrétny príklad. Teraz to bude taký trošku politicko-filozofický príklad, že ja som zo Štiavnice, resp. striedavo žijem v Štiavnici a v Bratislave, a teraz, aj keď boli voľby, tie slávne voľby v bystrickom kraji, tak mám kamaráta, ktorý je malý podnikateľ, ktorý má malý obchod. A on mi povedal, že ide voliť toho pána. Ja som skoro spadol, hej, (reakcia z pléna) no asi ten, toho, kto vyhral. A ja hovorím, že čo, bež voliť toho Maňku, neblázni, hej. Však ten človek, ten konkrétny človek, čo vyhral, vystupoval, že je proti demokracii. My sme zvolili človeka, ktorý chce zrušiť volebný systém. Ako je to úplne postavené na hlavu.
A viete, čo mi povedal? Ja ho budem voliť, hej, lebo som tak nahnevaný na tie daňové licencie, že ten iný pán, ktorý je tu tiež a je spod Brezovej, hej, tak jemu to je jedno. Ale tomu, tomu malému obchodníkovi to jednoducho nie je. Tak to nebol, že by volil za toho dotyčného pána. Proste to bol protest, hej. Protest a jednoducho ľudia, ja sám som, ja sám som prekvapený, že jednoducho ako ľudia vnímajú niektoré opatrenie. A teraz pozor, to nehovorím, to nie je to, že by na SMER boli a potom by nás volili. Jednoducho sú nahnevaní na strašne veľa vecí a toto určite, to vám zaručím, že proste keď to prijmete, tak to pobúri mnoho ľudí. Takže ja, pani Laššáková, ja vám nezávidím, teraz nie v zlom, nie v zlom, nie v zlom, ako nemôžte vôbec za to, alebo to, čo sa stalo v tom Banskobystrickom kraji, ale jedno viem povedať, že jeden hlas z tých 71-tisíc ľudí bol preto, lebo chcete zaviesť tie daňové licencie.
To je všetko, ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som ešte cteným kolegom pripomenul jednu zásadnú vec, ktorú stále hovorím, že treba si uvedomiť, že skutočne nové pracovné miesta, ktoré sú aj dlhodobo udržateľné, nevytvára ani štát a, žiaľbohu a pri všetkej úcte, ani odborári, a preto jednoducho jedine súkromný sektor môže vytvoriť tieto nové pracovné miesta. My stále hovoríme o zlepšovaní podnikateľského prostredia. Myslím si, že každá strana alebo skoro každá strana to má v programe, ale v skutočnosti niekedy sa strašne robia veci, ktoré sú práve proti zlepšovaniu podnikateľského prostredia, a o kvalite podnikateľského prostredia svedčí aj to, akú má pracovnú legislatívu. To znamená, že kritérium samotnej kvality podnikateľského prostredia je legislatíva. Takže, žiaľbohu, toto jednoducho ako je vedené, tak je to zhoršovanie podnikateľského prostredia, ktoré skutočne potrebujeme.

Ďakujem. Ja budem veľmi stručný, prosím vás, páni kolegovia, tento môj návrh je o stabilite daňového systému. Nie je to o rovnej dani, vôbec to nemá nejakú ideológiu, nech to proste, je to stále len o mantineloch, v ktorých sa dá pohybovať. To je jedna vec.
Druhá vec je, tak ako som povedal, ja som ochotný, alebo vôbec neni problém, hovorím, že by to platilo pre ďalšiu vládu, to znamená nie pre túto a, samozrejme, pokiaľ by to bolo v druhom čítaní, čo by som bol strašne rád, tak som ochotný, alebo sme ochotní, samozrejme, keď hovorím v jednotnom čísle, to nemyslím tak, som ochotný prepracovať tak, aby aj pre stranu SMER tento návrh ústavného zákona aby bol komfortný. A ja si myslím, že pokiaľ by sa to podarilo, tak takisto proste by sme nezbierali len my ako strana politické body, ale tak ako pri tom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, že všetci.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani Laššáková, predsedkyňa klubu SMER, schválne to hovorím, pretože by som vás potom, by som vás chcel požiadať po tom, ako vysvetlím, o čo ide v tomto zákone, čo navrhujem, aby ste dali voľné hlasovanie poslancom strany SMER, pokiaľ to, samozrejme, bude možné a pokiaľ, pokiaľ to budete tak cítiť. Prečo to hovorím? Pretože to hovorím, tento ústavný zákon, čo navrhujem, je v podstate pre verejné financie veľmi dôležitý a určite nejde proti, v protiklade so žiadnym programom, či už ľavicovej, alebo pravicovej vlády.
V minulom období sme prijali veľmi dôležitý zákon, a to je zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a myslím si, že to bol veľký počin za minulé obdobie, pretože sme sa dohodli naprieč politickým spektrom a tento zákon o tzv. dlhovej brzde, podľa mňa len teraz sa ukazuje, aký veľký význam mal.
V tomto mojom zákone, ústavnom zákone, ja hneď na začiatok poviem jednu zásadnú vec, že nie je populistický tento zákon, to znamená, že nevymýšľam koleso, proste to koleso už existuje, nie v mnohých krajinách, ale existuje to napr. vo Švajčiarsku, kde majú priamo zakotvený, zakotvené určité parametre daňovej sústavy priamo v ústave. Takže ja dokonca by som si dovolil zacitovať aspoň tú časť ústavy, ktorá sa týka tých vecí, o ktorých chcem hovoriť, o daniach, čl. 128 ústavy: Konfederácia môže vyberať najviac 11,5 %, jedenásťapolpercentnú sadzbu z dane z príjmu fyzických osôb a najviac 8,5 % z daní právnických osôb. Čl. 130 ústavy hovorí, že DPH môže byť najviac vo výške 6,5 % a najmenej vo výške 2 percent.
Poďme naspäť, poďme k tomu, čo vlastne navrhujem v tomto, alebo navrhujeme ako strana v tomto ústavnom zákone. Ide v podstate o mantinely pre každú vládu, pre akúkoľvek, aj budúcu vládu, v ktorých sa môže pohybovať, čo sa týka daňových sadzieb. My, samozrejme, pravica sa nezhodne, pravica, alebo tí, čo sú teda viacej protrhovo orientovaní, tí budú presadzovať rovnú daň, nič to nemení na tom, že povedzme ľavica bude, bude presadzovať selektívne dane, aj keď priznám sa, niekedy proste nerozumiem, že prečo napr. živnostník má od určitej sumy 25 % sadzbu dane, a pritom akciovka alebo eseročka má 23 % a po novom bude mať dokonca 22 %, proste ja tomu nerozumiem, že prečo rôzne formy podnikania sú vlastne rôzne zdaňované. Ale to teraz nejde o to, práve chcem vysvetľovať aj kolegom zo SMER-u, že v podstate nejde o to, ale ide o tri základné veci.
Prvá základná vec, že tieto hranice, čo máme v súčasnosti, tu sú vymenované sadzby, teda dane, ktorých by sa to týkalo, je to v predkladacej správe, by boli maximálne. A ja si myslím, že to, čo som povedal, vlastne niekoľkokrát aj vláda vyjadrila, že už nechce zvyšovať sadzby dane, takže toto je vec proste podľa môjho názoru, pokiaľ to, pokiaľ to myslí vláda konzistentne, tak je to v súlade s jej proklamáciami.
Druhú zásadnú vec, čo som tam navrhol, je zákaz zavádzania nových daní a tretia zásadná vec je v tomto zákone, je to, že akákoľvek daň, resp. tá, ktorú som vymenoval, nesmie byť vyššia, ako je priemer v Európskej únii. Ja osobne, samozrejme, teraz ide o to, že či vôbec budeme o tom, o takomto zákone diskutovať a či by sa to dalo pustiť do druhého čítania. A ja som ochotný proste do takej miery byť ústretový, že napr. aj toto, pokiaľ by strana SMER, tak by sme to mohli urobiť tak, že by sa to týkalo novej vlády a nie ich. To znamená takisto, ako sme urobili v tom ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, že by sa to týkalo akejkoľvek vlády, ktorá príde.
Akú to má výhodu, alebo aké to má plus? No v prvom rade prijatím tohto zákona sa zlepší podnikateľské prostredie, pričom som presvedčený dokonca, že v tých rebríčkoch, ktoré klesáme, v ktorých klesáme ohľadom podnikateľského prostredia, tak by mohol nastať opačný trend, pretože jednoducho každý podnikateľ alebo nielen podnikateľ, aj fyzické osoby by vedeli, aký je, aké sú rámce, aký proste, kde sú tie mantinely, do akej výšky až vláda môže ísť so zvyšovaním alebo znižovaním daní. Určite by to malo pozitívny, pozitívny efekt pre túto oblasť.
Druhá vec, tým, že som tam v tom ústavnom zákone navrhol taký automatický systém, ktorý by vlastne hovoril o tom, že keď hovorím, že žiadna daň, povedzme daň z príjmu právnických osôb, nesmie byť vyššia, ako sadzba je priemer v Únii, tak by to znamenalo to, že keby niektoré krajiny postupne znižovali, alebo mali nižšie dane ako my, tak my by sme v určitom časovom úseku tiež museli znížiť tú daň. To znamená, by bol normálne zakotvený automatický mechanizmus, ktorý by podporoval konkurencieschopnosť nášho systému a našej ekonomiky. Na druhej strane, na druhej strane možno by sme prestali sa baviť o tom, že kto chce konečne tuná zvýšiť to DPH. Stále počúvam, či už od premiéra, ministra financií, že vy by ste konsolidovali tým, že by ste zvyšovali DPH. Tak ja dávam návrh, podávam ruku, že zaviažem sa ústavným zákonom, že žiadna, ani ultrapravicová, alebo ja neviem aká vláda v budúcnosti by nemohla zvýšiť DPH. To znamená, že tých 20 % DPH by bolo maximum, tak ako to je vo švajčiarskej ústave.
Ja si myslím, že pokiaľ, pokiaľ, pokiaľ tí, ktorí to tvrdia, že sme chceli zvýšiť DPH, teda ja hovorím, samozrejme, za seba, za stranu, že v podstate táto podaná ruka proste je správna, a ja si myslím, že potom, že ak sa odmietne tento zákon, alebo vôbec o tomto debatovať, tak jednoducho nemá nikto morálne právo tvrdiť, že vy budete zvyšovať DPH, keď my sme sami ponúkli, že sme ochotní povedať, že sa zaviazať, že nezvýšime.
Ja vzhľadom na čas, vzhľadom na čas nechcem zdržovať, kolegovia, ja by som mal viacej poznámok a viacej vecí k tomuto ústavnému zákonu, ale radšej pokiaľ bude nejaká rozprava, tak si ešte zoberiem záverečné slovo, že pokiaľ by tam bolo niečo nejasné. Takže ďakujem za pozornosť.