Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka parlamentu, dámy a páni, dovoľte mi dnes zareagovať na niekoľko faktov z tohto zákona. Od rána tu stojíme alebo teda sedíme a počúvame rôzne názory, pokúsim sa byť vecný. A dotknem sa aj niektorých mojich predrečníkov, pretože s niektorými z nich súhlasím, a vážim si ich názor, s niektorými, samozrejme, nesúhlasím, aj keď si vážim ich názor.
V pôvodnom návrhu, ktorý parlament pred mesiacom odobril, sa...
Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka parlamentu, dámy a páni, dovoľte mi dnes zareagovať na niekoľko faktov z tohto zákona. Od rána tu stojíme alebo teda sedíme a počúvame rôzne názory, pokúsim sa byť vecný. A dotknem sa aj niektorých mojich predrečníkov, pretože s niektorými z nich súhlasím, a vážim si ich názor, s niektorými, samozrejme, nesúhlasím, aj keď si vážim ich názor.
V pôvodnom návrhu, ktorý parlament pred mesiacom odobril, sa počítalo s odobratím licencie pre lekára, dneska to už zaznelo, na desať rokov. Prezident republiky vo vrátenom návrhu navrhuje zmierniť tento trest na dva roky. Na jednej strane tento zákon hovorí o tom, že sa idú zmäkčovať tresty za prechovávanie drog vo všeobecnosti, na druhej strane tento zákon je podľa môjho názoru neprimerane tvrdý na určitú skupinu zamestnancov alebo na určitú skupinu zdravotníkov. A v tomto vidím takú skutočne schizofréniu, ktorú tomuto zákonu je nutné vytknúť. A vytýka presne túto schizofréniu aj prezident. Myslím si, že osobne desať rokov takisto je neprimeraný trest.
A problém je v tom, že Národná rada a my by sme túto vec možno vôbec nemuseli riešiť, keby sa tento návrh nedostal do vládneho návrhu poslaneckým pozmeňujúcim návrhom. Toto je niečo, čo je bežná prax vládnej strany SMER. A myslím si, že kvalita týchto návrhov je veľmi zlá, čo dokazuje aj dnešný deň, napríklad. Pri zákone, ktorý bude o chvíľu prejednávaný, zákone z dielne ministerstva zdravotníctva, teda päťstoosemdesiatky, na výbore tento týždeň dal pozmeňujúci návrh poslanec za vládnu stranu SMER, ktorý mal 134 bodov. Čiže, samozrejme, teraz sa môžeme rozprávať o tom, či 134 bodov za päť minút sa pred hlasovaním pozrieť dá alebo nie. Fajn, nás vždycky učili, že Lenin sa pozrel na stránku a hneď vedel, čo tam je. Hneď vzápätí rozdal tento istý pán poslanec ďalší, 135. pozmeňujúci návrh. A dnes som videl na svojom stole poobede rozdaný týmto istým poslancom pozmeňujúci návrh, ktorý ruší niektoré body z tých 134 bodov. A má desať bodov. Keď si toto naozaj pozrie nezávislý pozorovateľ, tak musí uznať, že niečo je hnilé na tom celom vlastne spôsobe, že niečo je zlé alebo aspoň ľudia, ktorí vlastne toto pripravujú, sú v niektorých veciach minimálne nekompetentní. A presne o tomto hovorím aj pri tomto závažnom zákone, ktorý sa má týkať slobody alebo neslobody občanov nášho štátu. Myslím si, že keby tento zákon bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nemuseli by sme možno riešiť tieto veci, či to má byť desať rokov, dva roky, štyri roky, podmienka. Ale myslím si, že by došlo práve k tej debate, k vycizelovaniu a vycibreniu vecí, ktoré by potom možno prezident nemusel vracať.
Vieme, že táto novela vyvolala veľké emócie u časti zdravotníkov, čo, si myslím, je správne. Možno teraz ma moji priatelia v opozícii budú kritizovať vo faktických poznámkach, lebo poviem a ostanem práve v tej polohe, že poviem, že je správne, že vyvolalo to veľké emócie. Ale musím povedať aj to B, že štrajky lekárov, ktoré boli v minulosti, a vydieranie spoločnosti vyvolali zase veľkú emóciu u obyvateľstva, keď kvôli vyšším platom opustili pacientov.
Dnes tu padli niekoľké názory od pána poslanca Matoviča, škoda, že tu nie je, ktoré sa nezakladali, žiaľ, na pravde a ktoré hovorili o tom, že ak budú napríklad zdravotníci v niektorom oddelení alebo v niektorom malom meste alebo v niektorej nemocnici proti despotovi riaditeľovi, mohol by sa vyhlásiť krízový stav a jednoducho došlo by k naplneniu skutkovej podstaty tohto trestného činu a vlastne k uplatneniu tohto zákona. No nie je to tak. Ak ma pán poslanec počúva, nie je to tak. Tento zákon hovorí o tom, že v prípade, že vláda Slovenskej republiky vyhlási krízový stav, v prípade, že sa dokáže úmysel, tak vtedy až dôjde k uplatňovaniu sankcií z tohto zákona pre konkrétnu skupinu obyvateľstva, v tomto prípade pre zdravotníkov. Ja si naozaj nemyslím, že tento štát má veľkosť typu Lichtenštajnska alebo Andorry, alebo Monaka, kde je možno päť nemocníc. Naozaj, nesnažme sa zavádzať verejnosť takýmito informáciami podobne, ako zavádzal Lekársky odborový zväz, keď hovoril, že tento zákon perzekvuje lekárov vtedy, keď si napália nelegálne CD-čko alebo si idú zachytať ryby bez rybárskeho lístka. Tento list vám môžem ukázať, išiel od vtedajšieho predsedu LOZ-u a súčasného predsedu Slovenskej lekárskej komory Mariána Kollára pre lekárov Lekárskeho odborového zväzu. Je to hrubá demagógia a hrubé zavádzanie. Opakujem, tento zákon je vtedy uplatňovaný, keď vláda sa o tom rozhodne. A verte mi, keďže som bol súčasťou vlády Ivety Radičovej, že to bolo veľmi ťažké, keď sa rozhodovalo o výnimočnom stave alebo o stave, ktorý napĺňal túto podstatu. A verte mi, že keď sa niečo stane, napríklad ako sa dialo v Žiline, a ministerka to riešila a vyriešila, vláda by nezasahovala pri nejakých problémoch v jednej nemocnici.
K poznámke pána poslanca, ktorý tu hovoril dnes, ako si vážime zdravotníkov, keď nám ide o dobro pacienta. No práve ako si vážime ale pacienta, keď sme proti takémuto zákonu? Viete, niektorí poslanci tu hovoria, že nevieme si predstaviť situáciu, keby 50 % lekárov odišlo alebo štrajkovalo. No naozaj si to neviete predstaviť. A poviem dva príklady, s ktorými som sa stretol. Neviete si predstaviť situáciu otca, ktorý dovezie dieťa s úrazom do detskej fakultnej nemocnice, a lekári tam nie sú, resp. lekári, ktorí ho majú uspať, ho nemajú ako uspať, pretože štrajkujú pre svoje vyššie platy. Neviete si predstaviť situáciu syna, ktorý má matku na dýchacom prístroji na ARO, a ráno celé ARO, teda všetci lekári z ARO po službe odídu domov a vypíšu si vzájomne maródky. Neviete si predstaviť tú bezmocnosť ľudí, ktorých sa to dotklo. A ja nechcem, to hovorím ako lekár, ako syn a ako aj otec, aby znova k tomuto došlo. Preto vecne s týmto musím súhlasiť, aj keď niektoré veci sú možno nepopulárne. Kritizujem pozmeňujúci návrh, kritizujem to farizejstvo strany SMER v tom, že na jednej strane zahlasovali alebo boli proti štrajku lekárov a na druhej strane to takýmto spôsobom veľmi ticho dali do zákona. Ale voči vecnej podstate nemôžem zahlasovať, nemôžem byť proti návrhu a musím byť za návrh, pretože povinnosťou štátu okrem zachovania bezpečnosti v tejto krajine, aby len tak ľahko na ulici niekto vás neprepadol alebo si nerobil, čo chce, je chrániť aj zdravie a život občanov. A tento zákon v prípade, že sa nájde skupina ľudí, ktorá ohrozuje zdravie a život občanov, aj keď to budú lekári, tak musí mať nejakú páku. Veď na Slovensku robí v nemocniciach okolo sedemtisíc lekárov. V októbri v roku 2011 zhruba 25 až 30 % z nich podpísalo výpoveď. Ale za tie dva mesiace, keď sme s nimi vyjednávali, tak ostalo už len asi 800 lekárov. To znamená menej alebo okolo 10 %. Čiže nemôžeme to paušalizovať. A ja som naozaj pri stretnutiach v nemocniciach videl, že drvivá väčšina lekárov je proti tejto forme vydierania obyvateľstva a pacientov. Drvivá väčšina lekárov nesúhlasila s takouto formou štrajku. Lenže neviete si predstaviť, keď máte na Slovensku do 500 ľudí, ktorí môžu uspávať pacientov, čiže na ARO, a z toho viac ako 50 % sa jednoducho dohodne, že neprídu do práce alebo si vypíšu maródky. Je to niečo, čo môže ohroziť chod štátu. A v tej dobe sa tak stalo. A zdôrazňujem ešte raz slová „krízová situácia, ktorú vyhlasuje vláda, a úmysel“, pretože práve časť odborárov zavádzala zdravotníkov, že tento, ako som povedal, zákon ich môže postihovať aj pri neúmyselnom čine.
Môžeme diskutovať o výške pokuty, sankcie, dĺžke trestu, ale naozaj si myslím, že keď ideme na pravú podstatu a keď si seba predstavíme ako synov, rodičov, bratov alebo otcov a keby sme sa vžili do tej situácie, že skutočne niekoho práve dovezieme do nemocnice a tam vám povedia, sorry, chceme vyššie platy, tak robíte všetko pre to, len aby ste zachránili svojho blízkeho. A tomuto štát musí zabrániť. Alebo, naopak, štát musí chrániť život a zdravie svojich občanov.
Myslím si, že v tomto zákone treba si naozaj uvedomiť, že v prípade, že ak sa dneska schváli výhrada prezidenta na dva roky a zosúladenie s ostatnými skupinami zamestnancov, ktorí by mohli tiež ohroziť v krízovom stave určité chody štátu, či už sú to policajti, hasiči alebo ja neviem pracovníci jadrovej elektrárne, tak tieto sankcie sú skutočne výnimočný nástroj. Budú hroziť skutočne len vo veľmi výnimočných situáciách, keď bude prioritou štátu chrániť svojich občanov. Podobne majú ošetrenú starostlivosť aj iné krajiny v krízových situáciách. A preto mi je niekedy zvláštne počúvať aj mojich kolegov z opozície, pred dvoma rokmi boli za tento zákon, pretože viete, že tento zákon bol súčasťou návrhu, neprešiel vo vláde, že zrazu tento zákon politicky len, lebo je to výhodné, nejakým spôsobom kritizujú. Nemyslím si, že tá podstata je hodna kritiky. A ja verím, že v najbližších desiatich rokoch alebo možno aj dvadsiatich rokoch nikdy nedôjde k situácii takej, že žiadna vláda nemusí už vyhlásiť krízovú situáciu, a to nielen kvôli platom zdravotníkov, ale napríklad aj v časoch katastrof. A verím, že žiadny zdravotník podľa tohto zákona nebude sankcionovaný. Toto isté zažila ministerka v decembri v Žiline minulého roku. A presne toto isté časti lekárov z Lekárskeho odborového zväzu hovorili. Hovorili to. Stretol som sa s niektorými predstaviteľmi. A povedali to aj mne, že ministerka vôbec s nimi nekomunikovala. A teraz hovorím na obhajobu ministerky. Presne takto isto klamali teraz, ako klamali aj vtedy. To klamstvo je veľmi priehľadné, pretože ktokoľvek príde na ministerstvo alebo na nejaký štátny orgán, samozrejme, sa musíte zapísať a tak ďalej, musí to byť v spisovke, čiže vlastne sú dôkazy presne, kedy dochádzalo k jednaniam s Lekárskym odborovým združením. A takýmto spôsobom zavádzali verejnosť vtedy a zavádzajú ju aj dnes. Čiže skúsme sa na to pozrieť nielen z prizmy zdravotníka, ale ja z pohľadu pacienta, z pohľadu občana, čo by sa stalo, keby naozaj ste si nevedeli rady, a potom posudzujme tento zákon pri hlasovaní.
Ak dovolíte, chcem sa dotknúť veľmi krátko aj druhej veci, ktorá súvisí so znižovaním trestu, prípadne s prechovávaním drog a tak ďalej. Ja si osobne myslím, že všetkého moc škodí. Dneska sme tu asi dve hodiny hovorili o tom, či droga je víno alebo alkohol či je droga a tak ďalej. Samozrejme, keby sme išli na úplnú podstatu veci, aj pán spravodajca, tak na Slovensku máme dnes 5 400 liekov. V prípade, že by ste si pri zhruba pri 3 000 liekoch dali 10-násobok dávky, tak garantujem vám, že všetkým vám, ktorí ste tu, by to poškodilo zdravie. V niektorých prípadoch, keby ste si dali napr. adrenalín alebo kálium, tak by vás to stálo aj život. A presne tu je aj tento problém. Nezľahčujme problém v tom, že veď ide len o jedného alebo dvoch jointov pri grilovačke. Ja si to neviem predstaviť, lebo naozaj sa tu podsúva niečo, že normu, ktorá bola, ktorá aj je podľa mňa v slušnej spoločnosti abnorma, tak sa snažíme dať do nejakej normy. Veď tak ako žena nemôže byť tak trochu tehotná, tak nemôže ani tento zákon byť taký, keď vieme, že môže byť užívanie drogy návykové, povedzme, pri heroíne alebo nejakom pervitíne už po jednej dvoch alebo troch dávkach čiže veľmi obmedzenom počte dávok. Samozrejme, závisí to od osoby. Inak zareaguje 40-kilová osemnástka a inak zareaguje, povedzme, 120 kilový chlap, ktorý, skrátka, si dá jednu a tú istú dávku. Ale presne o tom to je, že touto optikou by sme museli tu zakázať aj cukor alebo soľ ako v tej rozprávke Soľ nad zlato, pretože keby ste si dali 10-násobok soľného roztoku do žily, tak zomriete, keby ste si dali desať násobok glukózy do žily, zomriete. A to je presne o tom. Majme mieru. Naši predkovia hovorili porekadlo alebo príslovie, všetkého moc škodí. A preto hovorím o tom. Nezľahčujme to, veď vyjadríte sa, pán spravodajca, aj vo faktickej určite, v tom, že teraz to budú dva jointy, lebo to zaznelo opakovane dnes od obhajcov tohto zákona. Nie, ide o to, že tak ako alkohol je pri dvoch-troch promile v rukách šoféra zbraňou, ktorá môže zabíjať, tak aj desaťnásobná dávka, povedzme, marihuany u ľudí, ktorí to prechovávajú, môže zabíjať naše deti. Viete, žijem na hranici s Českou republikou v Skalici. A toto mesto je charakteristické aj tým, že každý víkend do skalických lekární a do lekární v Holíči, vidím tu pani poslankyňu z Holíča, z Českej republiky prichádzajú plné autá ľudí, mladíkov alebo teda aj dievčat, ktoré kupujú voľnopredajné lieky v lekárňach s obsahom pseudoefedrínu, z ktorých sa potom robí perník. Je to NUROFEN, PANADOL EXTRA a tak ďalej. Sú to bežné látky, ktoré podľa nášho zákona o lieku lekáreň môže vydať iba ako jedno balenie. To je to, o čom hovoril Lojzo Hlina, že prídu do Oravskej Lesnej na tmavom aute piati díleri, z ktorých každý bude mať 10-násobok dávky, a sú všetci vysmiati a policajti nebudú proti tomu urobiť nič. A presne toto sa deje už dneska. Oni prídu do lekárne piati, každý sa takto otočí, kúpia po jednom a o hodinu prídu znova a otočia sa po všetkých. A keď je v Skalici osem lekární a v Holíči sú štyri lekárne alebo päť, tak majú, to vám garantujem, lebo to tak je, plný kufor týchto liekov, voľnopredajných a policajti v podstate potom môžu ich nejakým spôsobom stíhať, ale nie na základe tohto zákona, pretože budú mať 10-násobok tej dávky u seba. Teraz ich môžu, vtedy ich nebudú môcť stíhať. A oni z toho urobia, teraz naozaj nie som odborník na toto, x dávok pervitínu, ktoré potom budú používať v školách. Veď nezľahčujme veci, ktoré zo zdravého rozumu nemôžeme zľahčovať. To je to, o čom sme hovorili, že vo Francúzsku je tradícia vypitia deci a dvoch vína poobede. A majme tu pol percenta alkoholu, povedzme, u šoférov. Veď tým, že naša kultúra je úplne iná, tak jednoducho vieme, že by to mohlo byť zneužité, tak radšej to neurobme. To znamená, nezľahčujme niekde veci tam, kde vieme, že by to mohlo ujsť. A garantujem vám, že to určite ujde a vymkne sa nám to z rúk a potom bude neskoro. Potom budeme hasiť neprimerane ten požiar, ktorý vznikol.
Tie prirovnania, ktoré som tu dnes počul k liturgii, že vlastne aj v cirkvi alebo teda pri omši sa používa víno, sa mi zdajú veľmi absurdné. Viete, mňa vtedy napadla taká vec, nie preto, že som poslanec za KDH, ale preto, že je to absurdné. To je, ako keby sme my teraz zobrali si tiež určitý výjav z Biblie, že sa podala na zmiernenie bolesti zmes žlče s octom, a teraz si povedali, že z tohto poďme nejakým spôsobom robiť omamné látky. Nevytrhávajme veci z kontextu.
Prečo si myslím, že tie dôsledky budú oveľa horšie. Hovorím to preto, lebo naozaj sa to dnes už stáva pri iných veciach, možno nie pri marihuane, ale, ako som povedal, pri napríklad látkach s obsahom pseudoefedrínu.
Skončím jednou vetou v tom, že myslím si, že ľudia, ktorí tu sedia a ktorí budú hlasovať, skutočne sa pozrú na celé to hlasovanie aj na jednotlivé časti tohto zákona, nie možno z tej politickej, aj keď možno je to utópia, aspoň časť ľudí, ktorí dneska vystúpili, sa na to pozrie z pohľadu pacienta v časti zákona o kriminalizácii lekárov alebo zdravotníkov, pozrie sa na to z pohľadu otca, ktorý má deti v škole a ktorý je konfrontovaný s tým, že tie deti môžu byť už v ranom veku veľmi ľahko a teraz ešte ľahšie v styku s drogami, a podľa toho bude hlasovať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis