Ďakujem, pani predsedajúca.
Vážený predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, milí žiaci, myslím si, že predmetný návrh zákona rieši jednu z dôležitých vecí, ktorú sme my niekoľkonásobne preberali aj na pôde výboru pre kultúru a médiá, a totižto tzv. legislatívnu núdzu, legislatívnu medzeru, ktorá v plnej svojej kráse sa objavila aj pri poslednom referende, a to je to, že neexistuje reálny mechanizmus v našej legislatíve, či sa budeme baviť o zákone o RTVS alebo o zákone o vysielaní a retransmisií 308/2000, alebo zákone, ktorý sa snaží novelou riešiť predkladateľ.
Ide totižto o to, že je skutočne pravdou, že nevieme a doteraz nemáme v legislatíve zadefinované, akým spôsobom identifikovať tzv. názorové tábory, nazvem to tak, ak sa koná referendum. Následne táto výhovorka, resp. odvolanie sa na túto legislatívnu núdzu alebo dieru v zákonoch spôsobuje, že neexistuje reálna možnosť, akým spôsobom sa jednotlivé názorové skupiny môžu dostať do vysielania nielen na základe stanovenia publicistických relácií, ktoré sa tém referenda chcú venovať, ale ani pre tzv. komerčný priestor, že neexistuje možnosť, akým spôsobom si môžu jednotlivé názorové skupiny zadávať, ak sa koná referendum, reklamu. Z toho vyplýva to, čo spomínal aj predkladateľ v úvodnom slove, že je na svojvôli jednotlivých vysielateľov, akú názorovú skupinu nechá vo svojich, alebo ním vlastnených médiách, vystúpiť, resp. či sa referendum, čo sa stalo v mnohých prípadoch, pri poslednom referende, absolútne vyhne a z hľadiska toho, že nevie, akým spôsobom môže regulátor následne rozhodnúť, čiže ako sa zachová Rada pre vysielanie a retransmisiu, v podstate či už komerčné, alebo publicistické vysielanie ohľadom referenda do svojho vysielania ani nezaradí.
Myslím si, že keďže nevznikla ministerská, čiže ministerstvo kultúry ako gesčné ministerstvo, resp. sme sa nedohodli ani na výbore a nevznikla žiadna výborová iniciatíva, ktorá by túto legislatívnu dieru vedela zalepiť, resp. by prišla s riešením, tento návrh zmeny, nazvem to tak, že volebných kódexov, veľmi vítam.
Následne keďže tuná sa venuje predkladateľ viac-menej vysielateľovi zo zákona, čiže nášho telerozhlasu alebo RTVS, mali by sme sa aj následne pozrieť na vysielanie ako celku. To znamená aj vysielateľa zo zákona, aj vysielateľov z licencií, ľudovo povedané, súkromných médií. Myslím si, že je dostatočný čas, odkedy dané referendum prebehlo, a musím povedať, že táto legislatívna diera stále trvá, a keby sa aj konalo akékoľvek referendum nové, budeme mať stále problém s identifikáciou názorových skupín, lebo vieme si predstaviť, že pri referende môže byť niekoľko pohľadov, a preto je veľmi dobré, že prichádza na základe predloženého návrhu aspoň k úprave pri vysielaní Rozhlasu a televízie Slovenska. Igor Hraško stanovuje, myslím, že 25-hodinovú povinnú kvótu pre diskusné relácie v rozhlasovom a televíznom vysielaní a zavádza parametre, ako týchto 25 hodín rozdeliť medzi jednotlivé názorové skupiny.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a aj keď je opozičný, minimálne sa zamyslieť nad tým, že môže prísť časom ku konaniu rôznych referend, za posledný polrok členovia z eurovýboru, možno mi dajú za pravdu, tuná sa dívam na Helenu Mezenskú, kedy premiér Fico spomínal minimálne dve referendá za posledný polrok, čiže môžu prísť referendá a my nemáme reálny nástroj, ako objektívne dostať jednotlivé názorové skupiny do komerčného alebo aj priamo publicistického vysielania, aby to bolo spravodlivé.
Igor Hraško spomínal, že tú nespravodlivosť cítil pri poslednom referende, že viac sa v médiách objavovali ľudia, ktorí boli ako keby proti referendu, zároveň niekto môže mať presne opačný pocit, že bol v rámci publicistiky vytvorený omnoho väčší priestor pre ľudí, ktorí obhajovali jednotlivé otázky referenda, a keďže nemáme reálny zákon, ako toto posúdiť, a vychádzame iba zo zákona 308, kedy sa má zabezpečiť všeobecná vyváženosť a predísť jednostrannosti vysielania, tak nevieme sa pri referende ani z hľadiska spravodajstva a publicistiky dopátrať k tomu, či jedna alebo druhá názorová skupina mala pravdu.
Obrovský problém ale je, a to tu spomína, je kampaň, pretože tu už sme úplne mimo, čo znamená, že my, či sa rozhodne nejaké komerčné rádio, alebo nejaká komerčná televízia, dokonca si myslím, že aj RTVS išla tak na hrane zákona, ale tí aspoň prijali nejaké vnútorné pravidlá na základe štatútu, čo môžu, a snažili sa zabezpečiť objektivitu.
Ešte raz, mnohé komerčné médiá pri konaní posledného referenda sa radšej komerčnej reklame jednotlivých názorových skupín vyhli, aby sa vyhli možným problémom a postihom, pretože nie je žiadna právna istota, akým spôsobom brať inzerciu, resp. reklamu pre jednotlivé názorové skupiny. Máme mechanizmus pri voľbách a keďže každé voľby za poslednú dekádu zvyšujú počet politických subjektov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, pani kolegyne, kolegovia, prosím vás, aby ste sa v sále utíšili, aby mohol dokončiť svoj príspevok kolega Viskupič.
Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
... keďže vieme zvládnuť pri voľbách čím ďalej viac politických subjektov a ich či už povinné zobrazovanie ich politickej reklamy, resp. aj zadávanie komerčnej reklamy, tak mali by sme tieto isté parametre preniesť aj na konanie referenda. Dokonca si myslím, že by sme mali rozmýšľať aj nad tzv. petičným právom, pretože aj keď niekto zbiera podpisy a chce dostať svoj podnet alebo návrh do pléna parlamentu, čiže musí vyzbierať stotisíc podpisov, viem si predstaviť, že vzniknú takisto rôzne názorové skupiny.
Chcem teda, aj keby tento návrh neprešiel, aby sa kompetentní, či už z výboru pre kultúru a médiá, a tam viem, že vládne zhoda, minimálne v tej odbornej časti, že budeme musieť prijať nejakú normu na to, aby sme kampane pri referende a zároveň vysielanie médií pri referende nejakým spôsobom upravili, to isté sa týka ďalšej otázky, tzv. petičného práva a čím skôr legislatívnu dieru, ktorú máme pri nastavení nášho mediálneho sveta, ak sa bavíme o kampani na referendum, zalepili.
Preto chcem vás poprosiť, aby tento návrh zákona, ktorý zatiaľ rieši aspoň verejnoprávne médium alebo médium verejnej služby, bol prijatý a následne sa zamerali komplexne na celý svet našich médií, a to aj v oblasti konania referenda, aj v oblasti zberu petícií a prejednávania petícií v tomto pléne parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.