Videokanál poslanca

Ďakujem. Nuž, ten príhovor mal z môjho pohľadu dve roviny a prvá, zaujal ma úplne ten koniec, lebo ja Agem poznám, a teda doteraz som netušil, že obchodujú s autami. To je len taká alebo niečo robia vôbec s autami, len poznámka na margo.
Ale chcel som povedať k tomu úvodu hlavne, že, no nech sa páči. Medzičasom, medzitým, ako si, pani poslankyňa, rozprávala, sa nám tu rady exekutívy, aj tá vládna, veľmi preriedila a premiér Slovenska, ministri vlády, generálny riaditelia a z môjho pohľadu celá táto vládna klika na základe toho, čo si odprezentovala, tu likvidujú, existenčne likvidujú životy normálne pracujúcich ľudí a tu niekto vystúpi a má naozaj takú drzosť, že nám tu ide rozprávať o tom, ako robíme politiku zla. Proste ja už nerozumiem, že či tým, že tu príde nejaký fanklub, ktorý si veľmi dobre označila ako tlieskačov, a teraz ja sa cítim silný, tak niekomu idem naložiť a vymyslím úplnú lož.
Aká politika zla? Veď teraz ty si opísala to, čo každý z nás denne stretáva ľudí na ulici, ktorí hovoria o brutálnej politike strachu, strachu o vlastnú existenciu, kedy už ide o česť. Normálne toto je exemplárny príklad toho, ako sa dajú likvidovať ľudia, ak niekto má moc, vplyv a peniaze. Navyše tie peniaze má z eurofondov, resp. z verejných zdrojov. Toto zažívame denne, opakovane, a niekto nám tu ide kázať o politike zla?! Ja vyššie a väčšie zlo, ako utopiť jedného človeka, som nezažil. (Potlesk.)

Ďakujem. Tiež oceňujem, pán premiér, že ste prišli a koniec koncov ste vystúpili, a chcel by som vás troška poopraviť v tom, čo je absurdné, keďže hovoríte, že od roku 1992 ste tu, alebo v politike, tak mám obrovský pocit, že sa to podpísalo na vašom pohľade na dobro a zlo, ktoré v spoločnosti funguje.
Vám sa zdá, že je na vás opozícia zlá, že vás otravujú schôdze, ktoré odhaľujú zlyhanie vašich ministrov, že uplatňovanie kontrolnej právomoci Národnej rady sa vám zdá zlé a robíme tým nejakú politiku zla. A dokonca hovoríte, že vy sa nedáte vyrušovať opozíciou vo vládnutí, pretože musíte ešte v kľude dovládnuť a pracujete pre Slovensko.
Ja mám pocit, že absurdné je presne to, že ak budete označovať kontrolnú právomoc, absolútne právo na to, že ak existujú reálne zlyhania vašich ľudí, tak sem prídu poslanci. My tu máme celý klub zastúpený na tejto schôdzi a chcel by som vám povedať, že nemusíte nás vyzývať, aby sme chodili medzi ľudí, pretože chodíme.
Kde ste boli vy, kde boli vaši poslanci zo SMER-u, keď sa teraz cez víkend oslavovalo 190. výročie narodenia dobrovoľníka slovenského, ktorý tvárou v tvár smrti sa rozhodol radšej zvoliť smrť, ako zrušiť alebo porušiť svoje poslanie, a bol to Ďurko Langsfeld. Kde? V Sučanoch sa narodil, jeden jediný tam z vás nebol, a vy nám budete rozprávať, že máme chodiť medzi ľudí?! My sme tam boli, nebola tam RTVS-ka, nebol tam nikto z vás a myslím si, že tvárou v tvár k takémuto poslaniu my si do bodky plníme poslanie opozície, a keď vy budete mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže iný názor z kultúry medzi vami medicínskymi doktormi. Podľa mňa chce značnú silu si priznať aj chybu, ktorú si minimálne v dvoch častiach svojho prejavu povedal, a veľmi ma zaujala tá paralela s rokom 2011, ale predsa len si dovolím trošku vyvrátiť tvoje déja vu, pretože máme tu síce situáciu pred voľbami a je tu snaha riešiť problém možno už v rámci predvolebnej kampane, ale čo sa rozlišuje, a to si veľmi dobre pomenoval, to je nespokojnosť, strata dôvery a nedohoda s komorou a s odbormi, či lekárskymi, alebo sesterskými.
A druhá vec, že sme si nezobrali príklad z tej veľmi nedávnej histórie a môže hroziť, asi to sme mali pochopiť, opätovné rozhodnutie Ústavného súdu úplne s rovnakou príčinou, že kde na to vziať peniaze.
Pre mňa bol ten najdôležitejší fakt síce v zložitejšom výpočte cez viacero parametrov, že to, čo sa snaží minister zdravotníctva predložiť, nie je v rozpočte financované a nie sú na to zdroje, a preto si myslím, že koniec koncov tá paralela je úplne vidieť a tvojmu pocitu déja vu sa ani nečudujem.
Čiže keď to chceme naozaj urobiť a urobiť to tak, aby to bolo správne, a urobili spokojnosť pre sestričky a následne pretavenú pre pacientov, spravme to poriadne. A obávam sa, že predvolebný čas na takéto zásadné riešenie nie je ten najsprávnejší, ak nie je sledovaný iba a len cieľ zapáčiť sa pred voľbami nejakej stavovskej organizácii.

Ďakujem za poznámku a chcem povedať, že predpokladám, že ak si dobre pozrieme parametre toho predkladaného návrhu zákona, vyhovieme tej základnej požiadavke, čo som pochopil z faktickej poznámky, a to je, aby sme tú gesciu, tú priamu gesciu nad týmto procesom dali zodpovedným samosprávam, resp. aby sme viacej vyklonili teraz z rúk, a budem teraz tvrdý, oligarchov a veľkých teplárov na rozhodovanie do samospráv. Tam je presne to miesto, čo vlastne zákonom z roku 2014 od mája nie je možné, pretože sme do stavebného konania dali povinnosť, aby subjekt, od ktorého sa ľudia chcú odpojiť, podnikateľský subjekt, a realizovať výrobu tepla a svoje vlastné kúrenie v domových spoločenstvách, kde sa nejedná o podnikanie, to chcem ešte upozorniť, čiže oni už len z východiska bývajú efektívnejší, aby sme toto rozhodovanie dali do samospráv tzv. plným priehrštím. Momentálne do tohoto procesu vstupuje biznis a biznis veľkých teplárov, ktorí svojimi negatívnymi stanoviskami pri odpájaní odoberajú právomoc rozhodnutia samosprávy, resp. je to presne na takej istej váhe, ako má samospráva. Tento návrh zákona hovorí o tom, aby o tom rozhodovali samosprávy, aby sa o tom rozprávali, aby starosta rozhodol o možnom odpojení alebo neodpojení, ale aby do procesu nevstupoval komerčný subjekt, ktorý vydaním stanoviska o neodpojení chráni svoj vlastný biznis. Toto sa mi zdá ako veľmi falošné, a preto stojí často v monopolnom postavení a myslím si, že má o tom rozhodovať samospráva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

40.
Ďakujem. Dovoľte mi vystúpiť aj v rozprave hlavne z úcty k obrovskému množstvu ľudí, ktorí vyvinuli nemalé úsilie, aby sa zákonný stav zmenil, a ja len stručne chcem sa venovať v tejto časti osobitej, niektorým osobitým ustanoveniam, ktoré v zákone predkladáme, alebo v novele predkladáme.
Zároveň chcem povedať, že z hľadiska tohto procesu boli použité asi všetky nástroje, ktoré opozičný poslanec v rukách má, či už inštitút interpelácie, alebo sa chcem poďakovať aj 48 opozičným poslancom, ktorí sa podpísali pod podanie na Ústavný súd, ktorý bude nesúlad ustanovení zákona o tepelnej energetike s ústavou posudzovať, a za to patrí aj moja vďaka ľuďom, ktorí si ctia jednak ústavu a jednak vlastnícke práva ľudí, ktorí žijú v bytových priestoroch vykurovaných centrálnymi zdrojmi tepla, a chcem len veriť, že Ústavný súd rozhodne rýchlo.
Ďalší inštitút využitý bol petičný z hľadiska ľudí, ktorí kandidovali aj v regionálnych, aj v lokálnych voľbách za naše hnutie a spolu s ďalšími viem, že sa táto iniciatíva dostala aj na rokovanie niektorých zastupiteľstiev. Veľmi úspešní boli tu v Bratislave, kde prijali uznesenie, ktoré zaväzuje, resp. vyväzuje, keď to mám tak povedať, z druhej strany starostov z povinností dávať negatívne stanoviská pri vôli ľudí odpájať sa od centrálnych zdrojov tepla. A spomínaný aj prezident, ako aj novoobsadený minister hospodárstva, ktorí boli v tejto veci niekoľkonásobne kontaktovaní. Čiže z hľadiska všetkých parametrov, ktoré ako opozícia máme, je tým posledným využiť legislatívnu iniciatívu a deje sa tak teraz.
Návrh zákona, ako som hovoril pri uvádzaní, sa venuje problematike zmeny parametrov zákona o tepelnej energetike aj širšie. Jedna z tém sú tieto odpájačky, nazvem ich ľudovo, s ďalšou témou, ktorú navrhujeme, je bod 2, kde v oblasti novej úpravy pri § 10 chcem povedať o minimálne troch tematických okruhoch, ktoré sa snažíme zmeniť. Budem to nazývať tzv. zákonné vecné bremeno, čiže prvý okruh, ktorý sa snažíme zmeniť v navrhovanej právnej úprave, spočíva v jasnom vymedzení jednotlivých nárokov na primeranú náhradu, ktoré prislúchajú vlastníkom nehnuteľnosti voči držiteľom povolenia, ktoré používa ich nehnuteľnosť pri vykonávaní svojho vlastného biznisu. Čiže uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, t. j. súvislosti so zavedením vecného bremena, vzniká nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena. Myslíme si, že tento nárok by mal byť upravený lepšie a viac v prospech priamo k vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytových spoločenstvách alebo priamo vlastníkov, akokoľvek majú organizovaný tento výkon svojich vlastníckych práv.
Myslíme si, že by bolo dobré, aby nútené obmedzenie obvyklého využívania nehnuteľnosti, kde toto vecné bremeno vzniká, zakladal nárok na primeranú opakovanú náhradu za nútené obmedzenie využívania nehnuteľnosti.
Tretím, nútené obmedzovanie využívania pozemkov v ochrannom pásme, takisto si myslíme, že nárok na primeranú opakovanú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme patrí vlastníkom. Čiže zmena stavu, ľudskou rečou povedané, by mala zmeniť to, ak niekto si zriadi kotolňu pre účely nielen vykurovania alebo KOS-ku jedného bytového domu, kde priamo je, ale slúži aj iným bytovým jednotkám, resp. slúži priamo k centrálnemu zdroju tepla, nemalo by sa jednať o jednorazovú náhradu, ale primeranú opakovanú náhradu. Poznáme to štandardne, ak niekto vlastní nejaký majetok a niekto si ho prenajme a požíva ho k účelu tvorenia zisku, inými slovami na podnikanie, je predsa absolútne dôvodné predpokladať, že má za to platiť nájom. Toto sa podľa súčasného nastavenia parametrov zákona nedeje a myslíme si, že by sa to malo zmeniť.
Druhá časť, tej som sa venoval aj v úvode, sa zaoberá hlavne dosiahnutím zmeny parametrov pri odpájaní sa od centrálnych zdrojov tepla a myslím si, že vzhľadom na to, že som to uviedol v úvode, je absolútne jasné, aby sme tento zákonný stav zmenili čím skôr a urobili sme z vlastníkov bytov rovnocenných partnerov pri možnosti riešenia ich dodávok teplej vody alebo tepla aj spôsobom zriadenia malej efektívnej kotolne u nich doma.
A tretia časť sa venuje aj tzv. povinnosti montovať meracie zariadenia, ktoré, myslíme si, že ak by sme uviedli parametre, ktoré sú v Českej republike, pretože ten bytový fond je vzhľadom na spoločnú históriu výstavby, jedná sa hlavne o staré bytové jednotky, tí, ktorí sa tej téme venujú, to poznajú pod problémom tzv. jednotrúbkových obvodov, aby povinnosť, ktorú určil zákon, čiže mať meracie zariadenia na každú bytovú jednotku, treba zo zákona odstrániť, pretože to, čo sa tam dostalo, je povinnosť namontovať meranie na každú bytovú jednotku aj tam, kde sa to nielen z parametrov zdravého rozumu, ale ani z parametrov fyziky celkom urobiť nedá, pretože ak vám vstúpi jedna stúpačka cez všetky byty hore a následne ide dolu, je veľmi ťažko namontovať meracie zariadenie pre každý byt zvlášť. Táto povinnosť, neviem, ako to vzniklo, myslím si, že je to tiež jedna z absurdít, ktoré tento zákon v sebe obsahuje, a podľa medializovaných informácií, či už som sledoval diskusie na energoportáli, alebo podobne, sa toto dotýka 10 až 15 % bytového fondu a spôsobuje to nemalé problémy vlastníkom bytov, pretože tieto meracie zariadenia nie je možné nainštalovať a nie je možné vyhovieť parametrom zákona.
Chcem povedať ešte úplne na záver, s prosbou o podporu tejto novely, že v tejto predmetnej veci sme sa dohodli s pánom poslancom Jurzycom, že ešte budeme iniciovať možno analytickú štúdiu a možno rozhodnutie v tejto veci z hľadiska fungovania alebo gescie Protimonopolného úradu, a to v jednej veci, pretože ak sa pozrieme na vykurovacie systémy, tak možno nevytvárajú monopol celoplošný alebo celoslovenský, ale minimálne v oblastiach, kde pôsobia, sa môžu dostávať do monopolnej situácie, kde máme zato, že môžu svoje postavenie zneužívať. Preto ešte možno s ďalšími kolegami vypracujeme podania aj na Protimonopolný úrad, a to bude asi tá posledná inštitúcia, ktorá by sa v tejto predmetnej veci mohla vyjadriť.
Záverom poviem, i keď si myslím, že deklarovaná politická nevôľa z vládnej úrovne by nemusela byť tým zásadným problémom pri prijímaní tejto novely zákona pre toto plénum, a ak chceme vyhovieť desaťtisícom ľudí, ktorí nás žiadajú v tejto situácii o pomoc, mohli by sme sa zamerať presne tam, komu je táto snemovňa zodpovedná, a to sú voliči. A veľká časť žijúca v bytových priestoroch vykurovaných centrálnymi zdrojmi tepla nás žiada o to, aby mala možnosť si zvoliť iný alebo alternatívny spôsob riešenia tejto otázky.
Preto vás opätovne a naposledy žiadam o podporu.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi stručne uviesť návrh zákona, resp. novelu návrhu zákona o tepelnej energetike a na začiatku chcem povedať, že opakovaná snaha viacerých mojich kolegov z klubu, ako aj kolegov, môžem povedať, že už kolegov po ročnom boji za vylepšenie parametrov zákona o tepelnej energetike a tentokrát sme si dovolili predložiť túto novelu vo vyššej komplexnosti a dotýka sa nielen často diskutovaných v tomto pléne odpájačiek, ale aj ďalších dvoch skutočností.
Čiže dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha odstrániť viaceré nedostatky platného zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
Hlavnými cieľmi návrhu zákona sú štyri:
1. Je posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. Vysvetlím následne.
2. Umožniť, aby si oprávnené osoby vrátane spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mohli zvoliť pre nich tie najvýhodnejšie dodávky tepla.
3. Precizovať právnu úpravu posudzovania nákladovej efektívnosti a vybavenia priestorov budov a bytov jednotlivými prístrojmi merajúcimi spotrebu tepla a ich používanie najmä u konečných spotrebiteľov. Je to veľmi podobná úprava, ako majú v Českej republike.
4. Uložiť povinnosť dodávateľovi tepla preukázať na požiadanie odberateľovi, aké množstvo tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie mu dodáva, a to aj na účely skončenia odberu tepla dohodou.
Ako som spomínal, predmetnú, predmetnú novelu podávame opakovane a mám za to, že či už petičná akcia, ktorá bola v tomto duchu doručená aj prezidentovi republiky, ktorý podľa mojich informácií rezortné alebo gestorské ministerstvo priamo v tejto veci kontaktoval, následne dva- alebo trikrát predložený veľmi podobný návrh zákona, ktorý buď sa snažil zvrátiť stav spred mája 2014 do pôvodnej podoby, alebo sa snažil upraviť jednotlivé znenia na to, aby sme ľudí, ktorí, ktorým sme svojho času ich bytové priestory odovzdali do osobného vlastníctva, mali právo rozhodnúť o tom, akým spôsobom budú riešiť svoju nákladovú položku pri výrobe teplej vody alebo tepla.
Myslím si, že je veľmi dôležité, tak ako uvádzam z prvých dôvodov, že práva vlastníkov nehnuteľností by mali mať rovnakú ochranu ako, nazvem ich všeobecným pojmom, veľkí teplári, a preto by sme mali čím skôr pristúpiť k tomu, a po schválení tohto návrhu zákona by sa to naozaj stalo, aby si mohli ľudia zvoliť, kto im bude v bytoch kúriť, kto im bude dodávať teplo.
To, že to tak nie je, sa môže zdať na prvé počutie absurdné. Bohužiaľ, tento stav je taký, že zavedením parametrov zákona vznikla reálna byrokratická obštrukcia na to, aby sa ľudia nemohli odpájať od centrálnych dodávateľov tepla a z tých 57 prípadov do júna tohto roku a následných, asi tridsiatky od júna, je jasné, že tieto odpojenia sú, nie sú možné, aj keď zvažujeme argumenty z druhej strany, takpovediac od veľkých teplárov, že týmto pádom akonáhle by prešiel návrh zákona, by bol ohrozený, centrálne dodávky tepla, a tým pádom by ľudia, ktorí by zostali pripojení, by platili vyššiu cenu.
Tento argument bol niekoľkonásobne vyvrátený, pretože efektivizácia vykurovania alebo tlaku na cenu vykurovania práve pod tým aj tlakom toho, že ľudia sa môžu vo veľmi regulovanom prostredí a pod dohľadom samospráv odpojiť pri dodržaní iných parametrov stavebného konania, je tento argument viacnásobne vyvrátený ako veľmi falošný.
Nechcem dlho hovoriť, keďže za posledných štrnásť mesiacov, ak to dobre rátam, táto snemovňa bola niekoľkonásobne žiadaná o podporu tohto návrhu zákona a vzhľadom na to, že aj mediálne prezentované stanoviská o legislatívnej uzávere a nedostatočnej politickej vôli tento stav zmeniť, predpokladám teda, ako táto predmetná úprava skončí, i keď pri poslednom predkladaní aj z radov poslancov za vládny SMER sa ozývali podporné názory a viem, že bola vyvinutá, či už pod tlakom prezidentskej kancelárie, ale aj tlakom niektorých poslancov z vládnej strany, aktivita, aby k úprave alebo ku kompromisnému riešeniu prišlo čím skôr.
Chcel by som aj odkázať ľuďom, ktorí, viem, že viacerých členov nášho poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností kontaktovali, že tento boj vzdať nemôžme a nechceme a pri akomkoľvek nastavení aj po voľbách v marci 2016 chceme deklarovať ochotu a tú prepotrebnú politickú vôľu, aby sa tento stav zmenil. Je predsa neprípustné, aby sme robili z ľudí rukojemníkov veľkých teplárov v ich vlastných domovoch, a myslím si, že narovnať tento nedobrý stav bude povinnosťou každého jedného politika, ktorý sa do tohto pléna dostane.
Napriek tomu chcem veriť, že táto iniciatíva nebola úplne zbytočná a otvorenie tejto témy, aj protesty pred Národnou radou, aj zorganizovanie petície, aj vyzvanie ministerstva z kancelárie prezidenta a dokonca aj niekoľko návštev, ktoré, ľudia, ktorí jednak z petičného výboru, odborníci, ktorí sa tejto problematike venujú, absolvovali na ministerstve hospodárstva a tam predložené argumenty, ktoré viac-menej nemali vecnú oponentúru a skôr sa dozvedeli iba o termínoch ako legislatívna uzávera, jej celkom nerozumiem, ten termín bol použitý v auguste tohto roka, ale následne aj sprostredkované informácie o nedostatočnej politickej vôli riešiť túto situáciu do konca volebného obdobia mne dáva iba signál, že situácia nie je dobrá. Ľudia sa veľmi oprávnene dožadujú svojich práv, a preto pre potreby tohto prvého čítania si myslím, že je prepotrebné, aby aspoň niekto tento problém do poslaneckej snemovne priniesol a snažil sa ponúknuť riešenie. Riešenie je na stole a je iba na hlasovaní väčšiny tohto pléna, aby sme stav s tým, a poviem to aj tretíkrát, aby sme rukojemníkov vo vlastných bytoch pri výrobe tepla odstránili a aby ľudia mohli riešiť svoje vlastnícke práva a ušetriť pri vynakladaných prostriedkoch na jednu domácnosť v rozmedzí 300 až 900 eur na domácnosť za rok, je presne ten argument, ktorý hovorí proti sociálnym balíčkom, pretože ak ľuďom jednou rukou niečo nevezmeme, nemusíme im to potom vracať cez sociálne balíčky.
Toto je riešenie, aby každá jedna domácnosť na Slovensku, ktorá má za to, že bude vedieť riešiť svoje tepelné náklady, keď to poviem jednoducho, efektívnejšie, mohla ušetriť tieto finančné prostriedky. A to je podľa mňa reálna sociálna politika.
Ďakujem.

Rozpravu zhodnocuje spravodajca. Ja len v záverečnom slove chcem zhrnúť ciele predkladaného návrhu zákona a ešte raz poprosiť ctené plénum o pozornosť.
Čiže zopakujem: Keďže táto, keďže táto rozprava má aj svoj osud, bavíme sa o kultúre a nemá to veľkú všimnosť, tak zopakujem, že chceme zaviesť a ušetriť tak finančné prostriedky, aby z troch umeleckých, samostatných umeleckých fondov vznikol jeden fond, takzvaný Kultúrny fond. Chceme zrušiť dvojpercentný príspevok, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu. Chceme zaviesť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľali nielen Rozhlas a televízia a koncesionári. A chceme určiť, aby sa na podpore spisovateľov, hudobníkov a maliarov podieľal štát v rozumnej miere.
Stručne. Toto sú štyri hlavné ciele. Píšeme o nich v dôvodovke, a preto si myslím, že aj keď nezíska, a bol by som rád, keby získal aspoň v prvom čítaní tento návrh podporu, pretože zákon, ktorý bol prijatý v roku, koncom roka ´93, tvorí svojimi parametrami nastavenie tak, že koncesionári a tí, čo platia poplatok za verejnú službu, respektíve poplatky do RTVS, podľa mňa častokrát ani nevedia, že sa podieľajú na financovaní týchto troch kultúrnych fondov, a to obrovskou mierou. Na základe rôznych prepočtov si myslím, že tou najpodstatnejšou. To, aby peniaze boli minimálne prerozdelené medzi verejnoprávneho vysielateľa a vysielateľov z licencie alebo komerčné médiá, je prvý fakt a myslím si, že by to prerozdeľovanie bolo omnoho spravodlivejšie a dostali by sme sa k násobne vyššej sume.
Chcem teda odkázať koncesionárom, že sleduje, alebo platiteľom úhrad, že tento návrh zákona sleduje aj to, aby svoje peniaze posielali viac na fungovanie televízie a rozhlasu ako na fungovanie kultúrnych fondov, pretože si myslím, že tieto kultúrne fondy by dokázali svoju vlastnú zdrojovosť vo vyššej miere zabezpečiť spôsobom financovania, ktoré navrhujem ja alebo ľudia, ktorí mi pomohli pri vypracovaní tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vás informovať v úvodnom slove o legislatívnom zámere, ktoré sa všeobecne dotýka zmeny pohľadu na určitú časť financovania kultúry na Slovensku. A hneď úvodom chcem povedať, že na mysli touto zmenou zákona, ktorá sa od ´93. roku upravila iba v jednej časti, a to, že sa finančné prostriedky uvádzané v korunách zmenili na eurá, nemenila vôbec.
Niekoľkokrát pri rôznych témach, ktoré sa dotýkali financovania kultúry, som túto legislatívnu zmenu avizoval a chcel by som poďakovať nášmu právnemu tímu, odborníkom a aktivistom, ktorí sa pri návrhu zákona zúčastnili, a som rád, že túto základnú zmenu, dovolím si povedať, až paradigmatickú zmenu vo výseku fungovania kultúrnych fondov, kedy sa nám tu na jednej strane ako keby rozmnožili fondy na podporu kultúry, snažím ísť trošička opačnou cestou, a to je zjednocovať fungovanie kultúrnych fondov pod jednu silnú inštitúciu a zároveň zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky, aby táto inštitúcia bola životaschopná a aby tie oblasti kultúry, ktoré sú z mnohých parametrov závislé aj na podpore štátu, mohli mať, myslím v tej finančnej podpore štátu, mohli mať zabezpečené adekvátnejšie finančné zázemie, aby si mohli plánovať svoju budúcnosť a zároveň aby sa raz a navždy celé kultúrne prostredie dostalo z často spomínaného popoluškovského postavenia na postavenie relevantné v každej jednej spoločnosti, ktorá si chce hovoriť civilizovaná a kultúrna.
Čiže stručne: Cieľom predkladaného návrhu zákona je zaviesť viaczdrojové financovanie fondu, ktorý má vzniknúť po zlúčení umeleckých fondov, ktoré boli, ako som spomínal, zriadené ešte v roku 1993. Tieto tri fondy pôvodne, aj na základe súčasného znenia zákona, majú za úlohu podporovať tvorivú literárnu, vedeckú a umeleckú činnosť, financovanie systému kultúry, ktorá je v súčasnosti v prevažnej miere založená na príspevkoch používateľov diel, napríklad Rozhlas a televízia Slovenska, a na povinnosti úzkej profesijnej skupiny ľudí prispievať do fondu z vlastných finančných zdrojov. Následne sa vyjadrím k tomu bližšie.
Následná podpora viac či menej známych umelcov zo strany týchto fondov je však v súčasnosti nedostatočná a neefektívna, pretože fondy majú dlhodobo finančné problémy, a významná časť umeleckých aktivít je súčasne podporovaná aj Audiovizuálnym fondom a Fondom na podporu umenia. Čiže toto volebné obdobie nám pribudol Fond na podporu umenia, v predchádzajúcom volebnom období to bol viaczdrojový Audiovizuálny fond. A máme tri umelecké fondy na podporu: literárny, hudobný a výtvarný fond.
Čiže cieľom návrhu zákona je miesto troch samostatných umeleckých fondov – Literárny, Hudobný a Fond výtvarných umení – vytvoriť jeden Kultúrny fond, ktorý by mal jednu sústavu orgánov a jeden model financovania.
Zároveň predmetný návrh zákona chce zrušiť dvojpercentný príspevok, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu. Dá sa povedať, že ide o neoprávnenú daň, ktorá týchto umelcov znevýhodňuje oproti iným povolaniam, keďže sú zdaňovaní dvakrát.
Po tretie, úmyslom a cieľom predkladaného návrhu zákona je zaviesť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľali nielen Rozhlas a televízia Slovenska, alebo lepšie povedané koncesionári, alebo úplne najlepšie povedané tí, čo vlastnia elektrickú zástrčku v domácnostiach, čo sa vlastne deje v prevažnej miere teraz, ale aj všetky komerčné rádiá, televízie, ako aj ďalšie médiá, pretože rovnako ako verejnoprávny vysielateľ alebo vysielateľ verejnej služby vysielajú obsah podliehajúci ochrane, a teda majú povinnosť platiť za používanie úplne rovnako ako dnešná RTVS.
A po štvrté, cieľom návrhu zákona je určiť, aby sa na podpore spisovateľov, hudobníkov, maliarov či iných umelecky nadaných ľudí podieľal aj štát.
Čiže jednoducho povedané, štyri dôležité ciele predkladaného návrhu zákona sú: urobiť z troch fondov jeden, odstrániť dvojpercentný príspevok, ktorý považujem za neoprávnenú daň pre určitý výsek platiacich autorov a umelcov, zaviesť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľal nielen verejnoprávny vysielateľ, ale aj takzvaný komerčný svet, pretože po roku 2000 a prijatí zákona 308 o vysielaní a retransmisii sme si tento výsek používateľov literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti nevšimli, a zároveň určiť pre účely tohto návrhu zákona sumu, ktorá by dokázala pri odpojení dvojpercentnej povinnej dane pre určitých autorov a umelcov zabezpečiť dostatočné financovanie na to, aby kultúrne fondy v našej spoločnosti vedeli kultúru naozaj podporovať a nielen živoriť kdesi na okraji záujmu.
Preto v konkrétnych, a nechcem sa osobitej časti venovať zvlášť, sme na jednej strane použili ako príklad prerozdelenia následných príspevkov už na základe existujúcich parametrov, aby sme nezavádzali úplne nový systém. Čiže na jednej strane sa snažíme zaviesť dostatočnú zdrojovosť pre vznik mohutného Kultúrneho fondu a na druhej strane prispieť k prerozdeleniu finančných prostriedkov tohto fondu pri dvoch absolútne dôležitých parametroch, a to je maximálna transparentnosť a objektivizácia kritérií pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov na podporu kultúry, umenia, a nie iba vo výsekoch literatúry, výtvarného umenia a hudby, ale v širokom portfóliu fungovania tohto – po prijatí tohto návrhu zákona – Kultúrneho fondu.
Týmto by som skončil a poprosil aj ako navrhovateľ tohto zákona o podporu. Ďakujem.

Ďakujem.
Myslím si, pán kolega, že veľmi dobre ste opísali dôvody, prečo je dôležité, aby záruka, ktorá je teraz, záruka na potraviny, veľmi striktne stanovená, aby sme s tým niečo urobili. A tak isto sa pripájam k podpore, a pre mňa štátna potravinová správa nemá taký vstup do svedomia a presvedčenia, aby som musel odísť zo sály, ale budem jednoznačne hlasovať za.
Druhá časť, ktorú, alebo čiastočne ste spomenuli aj nastavenie, ktoré môžeme využiť ako legislatívny parameter fungovania Európskej únie, a to je občianska iniciatíva, ktorú, ak som to dobre zachytil, iniciujú z Francúzska a ak sa nazbiera v členských štátoch Únie viac ako milión hlasov, tak sa týmto podnetom bude musieť zaoberať Európska komisia.
Ja chcem povedať, že tento proces nie je márny, pretože dnes zrovna, dnešným dňom o polnoci končí jedna mohutná občianska iniciatíva smerujúca na Európsku komisiu a týka sa transatlantického partnerstva, kde chcem možno len voľne informovať, že sa podpísalo o to, aby sme tento proces zastavili, už 3 milióny 200-tisíc ľudí cez Európsku úniu a dnes o polnoci možnosť toho podpisu končí. A ak to tu voľne pozerám, tak neexistuje ani jeden členský štát, ktorý by nebol naplnil svoju národnú kvótu. Dokonca aj Slovensko 10 500 podpismi túto iniciatívu na zastavenie tzv. TTIP-u podporilo. A som zvedavý, ako táto iniciatíva, ako sa s ňou Európska komisia vysporiada.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Vážený predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, milí žiaci, myslím si, že predmetný návrh zákona rieši jednu z dôležitých vecí, ktorú sme my niekoľkonásobne preberali aj na pôde výboru pre kultúru a médiá, a totižto tzv. legislatívnu núdzu, legislatívnu medzeru, ktorá v plnej svojej kráse sa objavila aj pri poslednom referende, a to je to, že neexistuje reálny mechanizmus v našej legislatíve, či sa budeme baviť o zákone o RTVS alebo o zákone o vysielaní a retransmisií 308/2000, alebo zákone, ktorý sa snaží novelou riešiť predkladateľ.
Ide totižto o to, že je skutočne pravdou, že nevieme a doteraz nemáme v legislatíve zadefinované, akým spôsobom identifikovať tzv. názorové tábory, nazvem to tak, ak sa koná referendum. Následne táto výhovorka, resp. odvolanie sa na túto legislatívnu núdzu alebo dieru v zákonoch spôsobuje, že neexistuje reálna možnosť, akým spôsobom sa jednotlivé názorové skupiny môžu dostať do vysielania nielen na základe stanovenia publicistických relácií, ktoré sa tém referenda chcú venovať, ale ani pre tzv. komerčný priestor, že neexistuje možnosť, akým spôsobom si môžu jednotlivé názorové skupiny zadávať, ak sa koná referendum, reklamu. Z toho vyplýva to, čo spomínal aj predkladateľ v úvodnom slove, že je na svojvôli jednotlivých vysielateľov, akú názorovú skupinu nechá vo svojich, alebo ním vlastnených médiách, vystúpiť, resp. či sa referendum, čo sa stalo v mnohých prípadoch, pri poslednom referende, absolútne vyhne a z hľadiska toho, že nevie, akým spôsobom môže regulátor následne rozhodnúť, čiže ako sa zachová Rada pre vysielanie a retransmisiu, v podstate či už komerčné, alebo publicistické vysielanie ohľadom referenda do svojho vysielania ani nezaradí.
Myslím si, že keďže nevznikla ministerská, čiže ministerstvo kultúry ako gesčné ministerstvo, resp. sme sa nedohodli ani na výbore a nevznikla žiadna výborová iniciatíva, ktorá by túto legislatívnu dieru vedela zalepiť, resp. by prišla s riešením, tento návrh zmeny, nazvem to tak, že volebných kódexov, veľmi vítam.
Následne keďže tuná sa venuje predkladateľ viac-menej vysielateľovi zo zákona, čiže nášho telerozhlasu alebo RTVS, mali by sme sa aj následne pozrieť na vysielanie ako celku. To znamená aj vysielateľa zo zákona, aj vysielateľov z licencií, ľudovo povedané, súkromných médií. Myslím si, že je dostatočný čas, odkedy dané referendum prebehlo, a musím povedať, že táto legislatívna diera stále trvá, a keby sa aj konalo akékoľvek referendum nové, budeme mať stále problém s identifikáciou názorových skupín, lebo vieme si predstaviť, že pri referende môže byť niekoľko pohľadov, a preto je veľmi dobré, že prichádza na základe predloženého návrhu aspoň k úprave pri vysielaní Rozhlasu a televízie Slovenska. Igor Hraško stanovuje, myslím, že 25-hodinovú povinnú kvótu pre diskusné relácie v rozhlasovom a televíznom vysielaní a zavádza parametre, ako týchto 25 hodín rozdeliť medzi jednotlivé názorové skupiny.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a aj keď je opozičný, minimálne sa zamyslieť nad tým, že môže prísť časom ku konaniu rôznych referend, za posledný polrok členovia z eurovýboru, možno mi dajú za pravdu, tuná sa dívam na Helenu Mezenskú, kedy premiér Fico spomínal minimálne dve referendá za posledný polrok, čiže môžu prísť referendá a my nemáme reálny nástroj, ako objektívne dostať jednotlivé názorové skupiny do komerčného alebo aj priamo publicistického vysielania, aby to bolo spravodlivé.
Igor Hraško spomínal, že tú nespravodlivosť cítil pri poslednom referende, že viac sa v médiách objavovali ľudia, ktorí boli ako keby proti referendu, zároveň niekto môže mať presne opačný pocit, že bol v rámci publicistiky vytvorený omnoho väčší priestor pre ľudí, ktorí obhajovali jednotlivé otázky referenda, a keďže nemáme reálny zákon, ako toto posúdiť, a vychádzame iba zo zákona 308, kedy sa má zabezpečiť všeobecná vyváženosť a predísť jednostrannosti vysielania, tak nevieme sa pri referende ani z hľadiska spravodajstva a publicistiky dopátrať k tomu, či jedna alebo druhá názorová skupina mala pravdu.
Obrovský problém ale je, a to tu spomína, je kampaň, pretože tu už sme úplne mimo, čo znamená, že my, či sa rozhodne nejaké komerčné rádio, alebo nejaká komerčná televízia, dokonca si myslím, že aj RTVS išla tak na hrane zákona, ale tí aspoň prijali nejaké vnútorné pravidlá na základe štatútu, čo môžu, a snažili sa zabezpečiť objektivitu.
Ešte raz, mnohé komerčné médiá pri konaní posledného referenda sa radšej komerčnej reklame jednotlivých názorových skupín vyhli, aby sa vyhli možným problémom a postihom, pretože nie je žiadna právna istota, akým spôsobom brať inzerciu, resp. reklamu pre jednotlivé názorové skupiny. Máme mechanizmus pri voľbách a keďže každé voľby za poslednú dekádu zvyšujú počet politických subjektov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, pani kolegyne, kolegovia, prosím vás, aby ste sa v sále utíšili, aby mohol dokončiť svoj príspevok kolega Viskupič.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
... keďže vieme zvládnuť pri voľbách čím ďalej viac politických subjektov a ich či už povinné zobrazovanie ich politickej reklamy, resp. aj zadávanie komerčnej reklamy, tak mali by sme tieto isté parametre preniesť aj na konanie referenda. Dokonca si myslím, že by sme mali rozmýšľať aj nad tzv. petičným právom, pretože aj keď niekto zbiera podpisy a chce dostať svoj podnet alebo návrh do pléna parlamentu, čiže musí vyzbierať stotisíc podpisov, viem si predstaviť, že vzniknú takisto rôzne názorové skupiny.
Chcem teda, aj keby tento návrh neprešiel, aby sa kompetentní, či už z výboru pre kultúru a médiá, a tam viem, že vládne zhoda, minimálne v tej odbornej časti, že budeme musieť prijať nejakú normu na to, aby sme kampane pri referende a zároveň vysielanie médií pri referende nejakým spôsobom upravili, to isté sa týka ďalšej otázky, tzv. petičného práva a čím skôr legislatívnu dieru, ktorú máme pri nastavení nášho mediálneho sveta, ak sa bavíme o kampani na referendum, zalepili.
Preto chcem vás poprosiť, aby tento návrh zákona, ktorý zatiaľ rieši aspoň verejnoprávne médium alebo médium verejnej služby, bol prijatý a následne sa zamerali komplexne na celý svet našich médií, a to aj v oblasti konania referenda, aj v oblasti zberu petícií a prejednávania petícií v tomto pléne parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.