Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som, akým spôsobom vystúpim aj v predmetnej obhajobe skráteného legislatívneho konania, pričom predsa len som si myslel, že otvoriť tému teplárenskej problematiky aj na záver volebného obdobia je dobré aj z možných viacerých dôvodov.
Všetci predrečníci, ktorí z môjho pohľadu sú regrutovaní len z opozície, podľa mňa veľmi dôvodne upozorňujú na možné legislatívne riziká alebo právne riziká toho, že ak sa vydáme po zarazení úspešného ťaženia Penty, ktorých zastupuje v tomto spore podľa mojich informácií Radoslav Procházka, tak že nakoniec, ako vravia bratia Česi, spláčeme nad výdělkem. To znamená, že keď sa vyjadrujú ľudia, ktorí reálne rozumejú či už majetkovým pomerom alebo teplárenstvu, alebo a aj právnym otázkam, že daná situácia je taká, že všetko je prehraté a jediné, o čom sa tu môžeme baviť, je minimalizovať škody, tak spôsob minimalizácie škôd je aj pre túto parlamentnú debatu minimálne diskutabilný, pretože skôr hrozí to, že súčasný zámer legislatívny, o ktorom sa bavíme aj v prvom čítaní, otvára možnosť pre toho, kto spor prehral. Čiže v tomto prípade je to jedna veľká štátna tepláreň, ktorá medzičasom z Fondu národného majetku cez jeho zrušenie, ktoré sme tu odhlasovali nedávno, a budeme ju volať pracovne štátna tepláreň, príde o veľké množstvo finančných prostriedkov, pretože prehrala spor. To, že sa toto javí na základe analýzy a na základe pohľadov ako protiústavné riešenie, je jeden moment.
Druhý moment je, že toto sa dá riešiť aj iným spôsobom. Mali sme tu návrh, dokonca opakovane, dnes bol, možnože sa objaví aj v druhom čítaní, aby sme riešili to čo táto snemovňa môže urobiť. A to zdanením a obrovským zdanením možných úrokov z omeškania až v miere 99 % by sa mohlo zdať ako právne aj ústavne konformné. Ja sa teda pýtam, ako je možné, že čaro nechceného alebo čaro okamihu aj tohto rokovania je, že tu nesedí minister hospodárstva, ktorý túto úzko rezortnú vec by mal gestorovať, ale sedí tu minister spravodlivosti. Tak sa pripájam k tým otázkam, prečo to tak je a či naozaj si je v danej veci istý. Možno treba ísť aj do tých výziev o tom, kto by teda mal prebrať túto zodpovednosť, ak je toto konanie protiústavné, a nakoniec o tom Ústavný súd aj naozaj tak rozhodne a štát bude platiť omnoho viacej na základe rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý toto, ak to schválime, vyhlási za protiústavné, či za to niekto prevezme nielen veľmi ťažko chytateľnú politickú zodpovednosť v tomto prípade, ale aj tú priamu finančnú, tak na to tú odpoveď nedostávame. Preto hovorím, že do debaty naozaj ktokoľvek a akokoľvek sa môže zapojiť, či už prispením k rozprave, a povedať, že, áno, stojí za tým, že ak bude hlasovať za návrh, má tieto a tieto argumenty, a preto by si vedel predstaviť aj to, že ak štát príde o finančné prostriedky na základe tohto ustanovenia, ktoré dnes schválime, a malo by to byť rátané hlavne na tú väčšinu, ktorá sa tu pravdepodobne chce nájsť, ak tento človek sa sem postaví alebo využije faktickú poznámku, povie, že preberá aj finančnú zodpovednosť a ak narastie ten dlh, tak na úkor vlastného poslaneckého vrecka alebo ministerského zasanuje možné straty štátu, ktoré po tomto prehratom spore budú nasledovať.
Mám aj hlbšiu otázku, a chcem sa pána podpredsedu hospodárskeho výboru a zároveň človeka, ktorý spravodajcuje tento zákon, opýtať: Preboha živého, čo robíte s tým teplom, sú dve obrovské kauzy? Jednu z nich spomínal pán poslanec Lipšic. A to bola kauza spred Vianoc roku 2012, ak si dobre pamätám, keď opäť v skrátenom legislatívnom konaní na základe iniciatívy vlády sme chceli podporiť Paroplynový cyklus, alebo väčšina tohto parlamentu, alebo poslanci strany SMER ho chceli podporiť, neviem, kde tá motivácia bola, tým, že im dáme miliardu bývalých korún ročne počas doby 15 rokov len na základe tejto parlamentnej debaty a následne asi piatich ale šiestich zasadnutí grémií, sme to riešili, ako spomínam, v tom predvianočnom období sa odsunulo skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo schválené, sa následne stalo s tým, že budeme problém riešiť až na nejakej koncom januára alebo vo februári schôdzi. Čiže nie rozhodnutím parlamentu, ale rozhodnutím poradného orgánu vtedajšieho predsedu parlamentu sme dôvody skráteného legislatívneho konania, pretože sa tam odhalil oligarchický, respektíve nejaký úzky špecifický záujem, odsunuli a odrazu dôvody skráteného legislatívneho konania pre tento konkrétny prípad sa stratili. A myslím si, že sme urobili len a len dobre vtedy, aj väčšina tohto parlamentu uznala, že je lepšie zísť z kratšej cesty dolu.
Druhý prípad, ktorý opakovane predkladáme, nastal v máji v roku 2014, keď ste zákon o tepelnej energetike absolútne znásilnili a odkázali ľuďom, ktorí sa chcú odpájať od centrálnych zdrojov tepla, že tak nemôžu urobiť, úpravou stavebného konania. A mnohí ľudia by nepotrebovali absolútne žiadny sociálny balíček, ak by si mohli realizovať svoju vykurovaciu politiku tak, že nebudú musieť prispievať veľkým teplárom. A opakovane je toto plénum atakované tým. A dokonca som zažil už mnohé debaty o tom na samosprávach, keď úplne posledná debata z minulého týždňa bola v Starom Meste, kde, či budeme hovoriť o kauze TERMMING-u, či budeme hovoriť o primátorovi Rimavskej Soboty, či budeme hovoriť o problémoch, ktoré majú v Kremnici a krížom-krážom po Slovensku, ste postavili ľudí, ktorí sa sťažujú do rukojemníckej drámy oproti veľkým teplárom. A ja mám aj za to, že aj vám sa tí ľudia sťažujú. Čiže pýtam sa opätovne, čo, preboha, robíte s teplárenstvom. Prečo zaväzujete ľudí platiť obrovské finančné prostriedky tam, kde ich platiť nemusia.
A tá otázka je legitímna, mala ju aj predrečníčka, akým spôsobom budete riešiť problém BAT-ky, ak ten finančný záväzok, ktorý jej vyplynie, bude musieť sanovať BAT-ka ako taká, ako štátny podnik. Zoberú si úver a narastú nám pixy? Ak si voľne spravíme cenotvorbu, čiže toto bude záväzok, predpokladám, veľkého štátneho teplára v Bratislave, čo sa stane s tou miliardou v starých korunách alebo 32-miliónovým záväzkom, ktorý bude musieť Paroplynovému cyklu preplatiť. Alebo je to nachystané tak, že teda ho ovládne alebo zoberie nejakú časť štátnej firmy? Čo je koncovým riešením tohto problému, ak opomenieme aj tie právne riziká, ktoré skôr hovoria o tom, že potrebujeme v predvolebnom termíne ukázať nejaké riešenie? Ale to riešenie má znamenať iba a len odsunutie riešenia problému po volebnom termíne. Vytvoriť tu dymovú clonu s tým, že reálne niečo riešime, je podľa mňa absolútne obludné, pretože to tým ľuďom treba do posledku vysvetliť.
Myslím si, že pre potreby prvého čítania aj pre potreby skráteného legislatívneho konania treba povedať, toto nie je riešenie. Ponúkajú ho, bohužiaľ, tí, ktorí nemajú v tomto parlamente väčšinu a tým pádom neprejde. A toto riešenie môže skôr byť, že prostriedky budeme musieť sanovať možno zo štátneho rozpočtu, možno z vreciek tých ľudí, ktorí sú priamo napojení na kapacity tohto tepelnoenergetického komplexu. Jednoducho problém odsunutím jeho riešenia po volebnom termíne riešením problému nie je. Preto vyzývam na to, aby sme si sadli a nedávali možnosť zotrvávania na tomto podľa mňa vypuklom probléme, ktorý spôsobila možno aj obhajoba Penty, ktorý spôsobil problém, že niekde sa malo začať omnoho skôr a prísť s riešením predtým, než tu začne konkrétna exekúcia. Ak už sme v tomto štádiu problému, tak skôr riskujeme, že prídeme o finančné prostriedky a budú vo vyššej báze alebo bude ich omnoho viacej, ako keby sme sa dohodli na tom, že ideme skutočne tomu zabrániť alebo tým rozliatym mliekom, čo už máme vyriešiť tak elegantným spôsobom, aby neprichádzalo k čerpaniu, respektíve odsunu finančných prostriedkov tam, kde nechceme, aby skončili.
Chcem avizovať pre potreby druhého čítania aj riešenie odstránenia neblahého stavu. Prečo, ak zástupcovia ľudí, ktorí chcú riešiť svoju politiku vykurovania alebo ohrevu teplej vody, ak sa stretávali so zodpovednými ľuďmi v júni, v júli v auguste tohto roku, sú odkázaní na to, že neexistuje politická vôľa a teda nič sa so zákonným nastavením, i keď s ním viac-menej ministerstvo alebo zodpovední ľudia na ministerstve súhlasia, sa politická vôľa nenájde. A ak sa teda nájde na skrátené legislatívne konanie pre bod exekúcie, tak sa nenájde aj na opravu predmetného návrhu zákona, ktorý ľudí aj v Starom Meste v Bratislave, aj v Petržalke, aj v Rimavskej Sobote dostal do rukojemníckeho postavenia voči veľkým teplárom? Prečo to nebude smerovať na pána ministra spravodlivosti? Ja som sa totiž tešil na tú debatu, že oslovím pána ministra hospodárstva, že aj toto je predsa otázka, ktorá by mala byť riešená v skrátenom legislatívnom konaní. Mám tu kolegov, ktorí sa týchto stretnutí s občanmi zúčastnili. A myslím si, že tá argumentačná báza je úplne jasná kvôli tomu, aby sa ľuďom skrátili poplatky, respektíve zmenšili poplatky za cenu tepla. Tak by sa jedno skrátené legislatívne konanie do tohto parlamentu mohlo corps zaradiť, ak tu je. A je to presne k tejto téme.
Čiže nerozumiem celkom postoju, a preto v prvom čítaní pri tomto návrhu zákona to hovorím a avizujem, že vzniknú asi pozmeňujúce návrhy, ktoré vedia tento návrh zákona vylepšiť do tej podoby, že nebudeme nahrávať možným väčším ziskom Penty a skôr tie zisky umenšíme a vyjdeme v ústrety tým, ktorí by ich chceli raz a navždy vyhrať nad veľkými teplármi. Ďakujem.
