Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.11.2015 o 16:09 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 27.11.2015 10:27 - 10:33 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k predkladanému návrhu zákona.
Myslím si, že ak človek rozhoduje o vlastnom majetku či vlastných právach a povinnostiach, cíti dôsledky svojho rozhodovania osobne, to znamená, že je viazaný svojou osobnou zodpovednosťou. Pokiaľ však človek rozhoduje o majetku cudzom, spoločnom, najmä ak ide o majetok štátu alebo územnej samosprávy, v súčasnosti neexistujú reálne inštitúty, ktoré by ho dokázali alebo ktoré by dokázali prinútiť nakladať s týmto zvereným majetkom s náležitou starostlivosťou tzv. riadneho hospodára.
Verejný činiteľ môže pri rozhodovaní teda ľahko podľahnúť súkromným, možno skupinovým lobistickým záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť alebo ohroziť uspokojovanie verejných potrieb. Definícia verejného záujmu prechádza často aj v tomto pléne rôznym ustanoveniam a debatám a veľmi ťažko hľadáme, i keď sa často týmto pojmom prikrývame, čo to vlastne verejný záujem je, a asi každý z nás cíti a mal by cítiť tlak na to, aby vo verejnom záujme, ak je súčasťou tohto cteného pléna, aby vo verejnom záujme konal.
Preto sme si dovolili opakovane predložiť tento návrh, ktorého cieľom je v prvom rade zaviesť funkčný mechanizmus dohliadania a možno aj trestania prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Pri súčasnom nastavení zodpovednosti verejných funkcionárov sa rozhodovanie o verejnom majetku skôr javí, že občania verejným funkcionárom ako keby bezmedzne dôverovali. Slovenská verejnosť však bola neraz svedkom vzniku viacerých závažných káuz, z ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť.
Existovalo pritom viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Toto je v tej rade tých pokusov ďalší z nich. Všetky však do dnešného dňa skončili neúspešne.
Myslím si, že škoda, ktorá vznikne štátu alebo územnej samospráve, je v praxi často prehliadaná. Najmä osobná zodpovednosť verejného činiteľa sa preukáže len veľmi ojedinele. Tu prichádza iný veľmi vágny pojem, ktorým sa často zakrývame, a je to tzv. vyvodzovanie politickej zodpovednosti. Že tento pojem politická zodpovednosť môže na jednej strane znamenať aj mimikry, dymovú clonu alebo nazvanie tým pravým menom a povedať skôr o nezodpovednosti, sa nám aj za posledné dve dekády opakovane vracia, pretože ten pilier zodpovednosti, resp. nezodpovednosti stojí a padá na zodpovednosti osobnej. Myslím, že súčasný signalizuje, že subjekty oprávnené iniciovať konanie vo veci náhrady škody buď nemajú prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového vzťahu, alebo nemajú záujem o zistenie skutkového stavu a následné osobné vyvodenie dôsledkov.
Navrhovaná úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor Slovenskej republiky. Mám za to, že len transparentne nastavený systém osobnej zodpovednosti a účinná vymožiteľnosť môže viesť k zodpovednému a profesionálnemu nakladaniu s verejnými zdrojmi a prostriedkami alebo s majetkom štátu a územnej samosprávy.
Chcel by som poprosiť preto, aby aj v závere tohto funkčného obdobia sa našla predpokladaná väčšina, ktorá by tieto ustanovenia do nášho právneho systému ustanovila, pretože ak si voľne pozriem deklarované politické - môžeme ich volať aj volebné alebo predvolebné - programy, tak veľká väčšina strán sa týmto problémom zaoberá a my ešte máme možnosť, ako tento problém ukončiť, a to tak, že ho vyriešime. Vyriešiť a zaviesť pri rozhodovaní a konaní osobnú zodpovednosť za svoje vlastné rozhodnutia nie je predsa ani v ľudskom konaní, rozmýšľaní nič nové. A ak po pochybení neprichádza trest, nehovoríme, či sa budeme zaoberať spoločenskými vedami, jedno z nich správnymi, nezavádzame a nechceme zaviesť nič nové. Každé jedno konanie musí v sebe obsahovať aj zložku zodpovednosti, a preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona, tak ako sme sa snažili opakovane po mnohých debatách predniesť pred toto plénum aj priamo legislatívnu úpravu tejto činnosti.
Ešte raz, prosím vás, o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2015 17:40 - 17:42 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Keďže neprebehla žiadna rozprava, vyjadrujem sa len stručne, a to, že chceli by sme zaviesť vec, a zacitujem iba z uvedeného návrhu novely, chceli by sme zaviesť, aby ministerstvo vnútra zriadilo a viedlo centrálny register nariadení (ďalej "register"), ktorý je prístupný verejnosti, a bude to register, ktorý sa stane informačným systémom verejnej správy. Obec bude povinná zaslať ministerstvu úplné znenie platného nariadenia, ktoré bolo vyhlásené, do 15 dní od takého vyhlásenia za účelom jeho zverejnenia v registri na informačné účely. Obec by zodpovedala za súlad zaslaného znenia so znením, ktoré bolo vyhlásené podľa § 6 ods. 8. Ministerstvo je povinné zverejniť nariadenie v registri bezodkladne po jeho doručení obcou a zodpovedá za súlad zverejneného nariadenia s jeho zaslaným znením. Ak sa vyskytnú rozdiely medzi znením nariadenia, ktoré zaslala obec, a tým, ktoré bolo zverejnené v registri, rozhodujúce je znenie, ktoré zaslala obec.
Myslím si, že tento jednoduchý bod by bol naplnil presne to, čo sledujeme dlhodobo, aby sa nám štátna a verejná správa z hľadiska občanov zjednodušila, aby neobiehal občan, ale obiehala informácia. A tuná otvárame opätovne problém, že jedna časť normotvorby tohto štátu je rozsiata medzi takmer 3-tisíc subjektov, samosprávnych, ktoré máme.
A preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona, pretože nezakladá veľké finančné nástroje. Ide prísne v logike informatizácie a elektronizácie verejnej správy. A neexistuje žiadny vecný argument, prečo by sme toto pre našich občanov neschválili.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

26.11.2015 17:38 - 17:39 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý som sa už raz snažil presadiť v tomto pléne, a možnože doba aj situácia ohľadom toho, čo chcem upraviť, sa posunula natoľko, že by možno získal podporu celého pléna. Ciele sú v zásade tri.
Čiže cieľom návrhu zákona je zaviesť systémové a obsahové zmeny do oboch zákonov, aj zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, aj zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov. Oba tieto zákony by mohli tvoriť základný rámec a teda vytvárajú základný rámec samosprávnej legislatívy, a preto by som chcel zaviesť nový a komplexný mechanizmus zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie starostu obce a predsedu samosprávneho kraja, ako aj ich zástupcov a podpredsedov. Myslím si, že keďže chcem zároveň zaviesť centrálny register nariadení obcí prístupný verejnosti na stránke ministerstva vnútra, čo možno považovať za jedno z opatrení, ktoré prispejú k zavedeniu elektronickej verejnej správy na Slovensku, mám za to, že sa vytvára významný krok smerom k posilneniu a transparentnosti verejnej správy. Tento bod následne rozoberiem.
Zároveň sa budem snažiť alebo snažil som sa vypracovaním tohto zákona spolu s kolegami o zosúladenie úprav vyššie uvedených otázok v oboch týchto zákonoch.
Čiže dva základné ciele, ktoré sledujeme spolu s kolegami pri predkladaní tohto zákona a komplexne pre obe entity, aj pre obecné zriadenie a pre samosprávu vyšších územných celkov, chceme, aby bolo zavedenie nového a komplexného mechanizmu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie starostu obce a predsedu samosprávneho kraja, ako aj ich zástupcov, teda podpredsedov. A zároveň debata, ktorá je dlhodobo otvorená, aby, poviem to ľudsky, vezedenky neboli dohľadateľné často iba a len na miestnych úradoch a veľmi ťažko, keď to spôsobuje problémy občanom, ale aj podnikateľskému svetu. Nedajbože, že niektorý podnikateľ má viac ako jednu prevádzku a má ich teda viacej po Slovensku, dve, tri, tak musí sa na základe pôsobnosti samospráv oboznamovať s iným právnym režimom v tej miere, čo patrí do pôsobnosti či už samosprávnych celkov alebo samosprávy. Apelujem aj na to, vzhľadom na to, že elektronizácia prechádza do stavu, že budeme mať aj elektronickú Zbierku zákonov, chcel by som, aby bolo možné každú jednu právnu úpravu rôznej právnej sily dohľadať efektívne, jednoducho, na jednom mieste. A podľa mňa by sme preukaznosti, efektivite a možnosti fungovania nášho právneho systému aj pre rozhodnutia obecných zastupiteľstiev, obecných parlamentov alebo zastupiteľstiev vyšších samosprávnych celkov v rámci ich normotvorby urobili zadosť. A ak občanom, podnikateľskému svetu a v podstate celej spoločnosti uľahčíme prístup k informáciám, ako táto normotvorba prebieha. Je jasné, že pri niektorých mestách, väčších, krajských, okresných a podobne, sa toto dohľadať na stránkach dá. Ale zostáva stále obrovská veľká skupina obcí, ktoré nemajú stránky, a keď aj majú, tak nestíhajú updatovať svoje stránky natoľko, aby sme vedeli dohľadať normotvorbu, teda príslušné vezedenka pre jednotlivé obce.
Myslím si, že ak sa teda chcem baviť o e-Governmente, mali sme jednoduchým, jednoduchou úpravou a možno aj tým, čo je v následných ustanoveniach rozobraté, akým mechanizmom by sa tento bod dal naplniť. Nenesie žiadne obrovské tlaky na verejné financie. Nechceme zavádzať, alebo nezaviedlo by sa niečo, čo by dokázalo vyčerpať zo štátneho rozpočtu, i keď pri realizácii aj tohoto opatrenia nie som si celkom istý, že či by sa nami odhadnuté čísla nenafúkli niekoľkonásobne, keďže tento sektor takzvaného IT je výrazne pod tlakom neefektivity a možno aj zlodejstva. Čiže chcel by som, aby tento, táto zmena po prijatí tohto zákona bola platná a aby zákony, ktoré prijímajú aj iné fóra na základe pôsobností ich, nielen Národná rada, a to sú obecné a miestne zastupiteľstvá a zastupiteľstvá vyšších samosprávnych celkov, boli na jednom mieste a nastal v tejto veci poriadok.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.11.2015 11:21 - 11:21 hod.

Jozef Viskupič
Ďakujem, pán predseda. Chcel by som pozvať členov výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že máme rokovanie výboru stanovené na dvanásť hodín tridsať minút, keďže sa čas posúval, ešte raz zopakujem dvanásť hodín tridsať minút v štandardnej miestnosti výboru.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2015 9:52 - 9:54 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Poznám niektoré problémy, ktoré ty ako predseda poľnohospodárskeho a environmentálneho výboru pri poslaneckých prieskumoch máš. Zároveň musím povedať, že ako z chlpatej deky alebo ako v lete na saniach sa nám niektoré parametre v rámci konsenzuálneho správania kolegov posúvajú, pretože ak by sme porovnávali jednotlivé volebné obdobia od vzniku Slovenskej republiky, tak predsa len sa hýbeme k lepšiemu.
Ja mám z hľadiska ambícií vykonať poslanecký prieskum spolu s kolegami diametrálne lepšiu teda skúsenosť, lebo odlišnú, čo sa týka nie veľmi kontroverzných tém z hľadiska pôsobenia výboru pre kultúru a médiá. Ale preto hovorím o individuálnom poslaneckom prieskume, lebo sú omnoho kontroverznejšie témy, sú témy, ktoré sa tak ľudovo volajú kauzami, a tam vtedy zlyháva Národná rada a ustanovenie procesu, pretože ak to chcem proste ututlať a zastaviť, tak mám väčšinu a na základe toho sa otvára konanie. Následne sa dá zneužívať a obštruovať aj konanie výboru neúčasťou poslancov a podobne. A to sú mechanizmy, ktoré sú z môjho pohľadu a podľa mňa z legitímneho pohľadu zneužívaním väčšiny, zneužívaním vládnej moci pri uplatňovaní kontrolnej právomoci. Lebo aj tak na konci dňa príde k nejakému rozhodnutiu, ktoré vždy konvaliduje len a len väčšina. Ale to, že sa má otvárať debata a vie sa zastaviť na základe súčasných parametrov, a táto novela s tým nič nerobí, je fakt. A rozumiem, že veľa poslancov tu má absolútnu skepsu pri napríklad poslane... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2015 9:23 - 9:50 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k predmetnému návrhu zákona alebo úprave rokovacieho poriadku i s ambíciou ustanoviť parametre etického kódexu. Čiže k bodu, o ktorom sa bavíme. A niekoľko predrečníkov, dokonca, nestáva sa to veľmi často, do rozpravy vstúpil aj predseda parlamentu, a preto by som chcel dať pár poznámok, pretože som jeden z poslancov, ktorý, či už za predchádzajúcej vlády alebo za tejto vlády, mal snahu niečo s rokovacím poriadkom urobiť.
Úplne na začiatok by som chcel ale povedať, že nestotožňujem sa s vyjadrením predsedu parlamentu zo včerajšieho dňa, keď hovoril o tom, že úpravu rokovacieho poriadku je legitímne robiť teraz na konci volebného obdobia. A preto, že poslanci, ktorí prídu do parlamentu na začiatku volebného obdobia, nemajú, neviem ten citát presne, dunctu, myslím, že povedal, o tom, čo rokovací poriadok znamená, a preto je dobré, ak sa upravuje na konci.
Ja mám presne opačný názor a myslím si, že ambícia aj tejto Národnej rady alebo funkčného obdobia tejto Národnej rady upraviť, ktorá bola násobne deklarovaná, sú tu aj zástupcovia poslaneckého grémia zo začiatku tohto volebného obdobia, kedy sme sa s predsedom, vtedy Paškom, dohodli na tom, na nejakých základných pravidlách a že rokovací poriadok sa v prvom roku tohto volebného obdobia pohne a upraví. Boli to problémy v podstate samotných ustanovení rokovacieho poriadku a bol to aj problém zákona o poslancoch, ktorý ja spolu s kolegami, myslím, že dva- alebo trikrát sme predkladali jeho priamu úpravu alebo jeho zrušenie a úplne rovnako ako tento návrh zákona snažili sa obsoletné časti toho zákona posunúť do roviny rokovacieho poriadku. Ale spomínam si na tú dohodu z poslaneckého grémia, keď sme sa bavili o tom, že vznikne nová norma.
Nová norma v zákone o poslancoch, pretože súhlasím s tým, že postavenie poslanca, keďže nemá tento zákonný regulatív, respektíve ten zákon doteraz platný a platný, ak si to dobre pamätám, v dvoch bodoch skôr nesvedčí o tom, že normotvorca, ktorý prijíma zákony pre celú krajinu, nie je schopný od 88. roku prijať taký zákon, aby bolo jasné jeho postavenie v spoločnosti. Toto máme doteraz na tričku a je len hanbou nás všetkých, že norma, ktorá by mohla ustanoviť postavenie poslanca aj spoločnosti, aj navzájom tuná medzi nami, sa deje až na konci, alebo jej úprava alebo jej zánik a prebratie dvoch platných častí do rokovacieho poriadku, je skôr hanbou a takou až nemohúcnosťou, kam sme sa dostali.
Z hľadiska rokovacieho poriadku sme predkladali spolu s kolegami niektoré parciálne zmeny, ale ony neprechádzali v tých prvých dvoch rokoch rokovania tohto parlamentu s jedným a jediným argumentom "lebo". Aj tiež si spomínam vystúpenie vtedajšieho predsedu parlamentu pri dvoch našich návrhoch. Jedno sa týkalo tzv. individuálnych poslaneckých prieskumov, dokonca vtedy s kolegyňou Gibalovou, pretože to tu nie je vôbec nové, toto, tento návrh ohľadom poslaneckých prieskumov, ich postavenia, ich parametrov uskutočnenia, ich možná sila, aby to nebolo kávičkovanie a chlebíčkovanie s niektorými predstaviteľmi, ktorí síce na základe nejakého zvykového práva tie poslanecké prieskumy akceptujú a rovno nás nevyhodia spred dverí, ak teda výbor, a to je asi ten kameň úrazu, o ktorom tu hovorilo viacero kolegov, ak výbor schváli. Toto si myslím, že poslanecký prieskum má byť nástrojom vládneho poslanca, ale rovnako tak aj opozičného poslanca, a nemusíme sa rozprávať o tom, že ak ten poslanecký prieskum má mať dostatočnú silu a takpovediac zuby a má byť uplatnená kontrolná právomoc aj opozičného poslanca, nesmie byť odkázaný na vôľu väčšiny v konkrétnom výbore. Toto by sme si mali upraviť, pretože máme mechanizmy, kedy sa dá výbor zvolať, ak je teda stanovený opozičný predseda, je jeden mechanizmus, alebo využitie tretiny výboru. Nerozumiem prečo by sme takúto, i takúto možnú úpravu, ktorú rokovací poriadok pozná, v rokovacom poriadku nemali. Alebo pristúpili na to, že veď je žiaduce, aby kontrolná právomoc Národnej rady premenená do výkonu mandátu každého jedného z nás, do toho, že ak potrebujem uplatniť svoju kontrolnú právomoc voči orgánom verejnej správy v širšom kontexte, mohol by som sa vydať na poslanecký prieskum. Mohlo by byť stanovené, čo má byť výsledkom toho, ak sa to má potom následne pretaviť do nejakého prijatia alebo odmietnutia uznesenia z takéhoto poslaneckého prieskumu a podobne.
Chcem ale povedať, že všetky návrhy, ktoré vyplynuli od kolegov z opozície, smerujúce k zmene ustanovenia rokovacieho poriadku, boli v prvých dvoch až dva a pol roka tohto funkčného obdobia odmietané jednou jedinou vetou alebo dohodou, a to, že ak sa má rokovací poriadok upraviť, musí vzniknúť cez politické spektrum dohoda. Čiže každý jeden poslanecký klub a dokonca aj nezaradení poslanci musia s týmto súhlasiť.
Ja sa teda pýtam, prečo nastala zmena? A keďže tu vidíme deklaráciu viacerých poslancov, že nesúhlasia s týmito úpravami, prečo sme od tohto upustili? Ak vykonanie individuálneho poslaneckého prieskumu alebo napríklad sme sa takisto snažili upraviť proces prijímania z môjho pohľadu často lobistických návrhov zákonov, ktoré prichádzajú tuná priamo z pléna, kde nie je možný nieže medzirezort alebo nejaké pripomienkové konanie, ale ak má, a tú prax poznáme, veď tu nesedíme prvý deň, ak má vláda zámer presadiť niečo do zákona a chce sa vyhnúť pripomienkovému konaniu, tak to sem napráši rovno cez pätnásť podpisov vlastných poslancov a príde niekedy aj absolútna a bazálna zmena v návrhu zákona tak, že ju určí samotný poslanec tuná z pléna, respektíve to predloží do výboru.
Áno, bola debata aj za Radičovej vlády o tom, že aj tento typ zmeny legislatívy by mohol mať parametre nejakého medzirezortného pripomienkového konania pri návrhoch, či príde od poslancov. A vôbec si nemyslím, že je tým dotknutá nejaká legislatívna činnosť, respektíve zákonodarná iniciatíva konkrétneho poslanca, len by sme to procesne upravili tak, že by sme sa ku konkrétnym predmetným zmenám návrhov zákonov cez poslanecké pozmeňovacie návrhy dostali k tomu, že sa k tomu môže vyjadriť odborná verejnosť, verejnosť ako taká, kolegovia z parlamentu. A tu by sme urobili. Tá štyridsaťosemhodinová ochranná lehota je podľa mňa veľmi málo na to, čo dokáže urobiť legislatíva prijímaná cez pozmeňovacie návrhy z pléna. Pribrzdiť legislatívny proces v mnohých veciach si myslím, že by bolo len a len dobré a zvýšili by sme kvalitu poslaneckej práce, ergo zvýšili by sme kvalitu prijímanej legislatívy. Niektorí kritici súčasnej legislatívnej činnosti si dokonca myslia, že ak by sme tie lehoty ešte rozšírili, a teda predĺžili, tak by inak vyzerala legislatíva tohto štátu. A predpokladám, že to inak znamená, že by sa zvýšila kvalita a oddiskutovateľnosť do najširšej možnej miery.
Zneužívať inštitút pozmeňujúceho návrhu cez plénum, respektíve cez výbor má na triku každá jedna politická reprezentácia, aby sme sa nebavili o tom, že je to nejaký problém tohto funkčného obdobia. A aj preto som súhlasil, respektíve sme viacerí z nás, ktorí, či už tej politickej časti tej pracovnej skupiny, ktorá bola ustanovená k zmene rokovacieho poriadku, alebo právnej, súhlasili s tým, že aby prišlo k základnej dohode medzi poslaneckými klubmi, respektíve všetkými poslancami tohto pléna a urobili sme zmenu rokovacieho poriadku tak, že vznikne konsenzuálna dohoda a urobíme normu, ktorá bude vylepšovať správanie sa poslancov navzájom medzi sebou. Tam smeruje dosť veľa ustanovení aj toho etického kódexu ako zamýšľaného, aj vylepšili legislatívny proces a posilnili kontrolnú právomoc parlamentu.
Chcel by som povedať, že pri tejto debate, ak mám hovoriť o etickom kódexe, som jeden z poslancov, ktorý zažil rôzne veci pri rokovaní tohto pléna. Často, často tu je kritizovaná vec o dvojakom prístupe k vládnym poslancom a k opozičným poslancom. Áno, som, veľmi často sa tu spomína príbeh Lojza Hlinu a Antona Martvoňa. Ja som jeden z tých, ktorý tuná, desať metrov odtiaľto bol napadnutý kolegami, a myslím si, že pracoval som vo svojom profesionálnom živote v rôznych prostrediach, považujem sa za konsenzuálneho človeka, ktorý dokáže vydiskutovať veľa vecí, a pre mňa to bol vyslovene šok, aby pracovné prostredie pléna parlamentu dopadlo tak, že podgurážení kolegovia napadnú svojho kolegu, je pre mňa neakceptovateľný fakt. Ale nemyslím si, že parametre, ktoré sú navrhnuté tu, by vedeli tomuto predchádzať.
Proste, niečo sa dokáže vyriešiť normotvorbou, niečo sa vyriešiť jednoducho bude dať iba na základe akceptácie nejakých základných noriem medziľudských vzťahov. A to už, čo spôsobuje obraz činnosti tohoto pléna alebo akéhokoľvek iného, ktoré tu vznikne, si bude musieť vyhodnocovať každý poslanec pri výkone svojho mandátu pred svojím svedomím, ale aj pred voličmi sám. Ja sa ohradzujem voči tomu, aby sme mali dvojaký meter, aby sme tu vyťahovali prípady a do neba rozprávali o tom, že kto tu je akým spôsobom nositeľ negatívnej energie, a na druhej strane, veľmi účinne a veľmi radi zabúdali na to, že máme aj v niektorých reprezentantoch svojich vlastných politických tričiek ľudí, s ktorými asi sa nebudeme v konaní stotožňovať, a preto si myslím, že doteraz bežiace konanie, trestné konanie v tomto prípade nie je uzavreté. A bol by som veľmi rád, ako sa prípad, ktorého som bol aktérom ja, doriešil, pretože je doteraz otvorený. Ak má teda debata byť naozaj otvorená, tak si nalejme toho čistého vína: za ušami má celá snemovňa a pred ľuďmi Slovenskej republiky vyzeráme ako nemohúci v tom, že nevieme prijať dve základné normy, ktoré by mali upraviť rokovanie tohoto parlamentu a zákonnou normou stanoviť postavenie poslanca tak, aby sme sa vedeli napríklad aj my, alebo ktokoľvek iný bude reprezentovať do budúcna vôľu voličov, aby sa vedel oprieť o nejakú normu, že toto v spoločnosti reprezentovať chceme, môžeme a musíme a budeme to napĺňať.
Vysvetľovať ľuďom, ktorí nás žiadajú o poslanecké prieskumy, že nemôžem ho ísť vykonať, lebo mi ho neschválil výbor, je veľmi ťažké. Je úplne jedno, kto je v tom čase v opozícii alebo vo vládnej strane. Viem, že aj súčasní poslanci z vládnej strany strávili dosť obdobia v opozícii. A myslím si, že toto nesvedčí výkonu poslaneckého mandátu, pretože ak aj nepríde k úprave nejakých skrivodlivostí, minimálne sa dokáže cez výkon poslaneckého mandátu, jeho náročnosti pri uplatnení kontrolnej právomoci, predsa len sa aj ten poslanec dotýka s mocnými a vplyvnými, ak vykonáva poslanecký prieskum, a preto by potreboval výkon svojho mandátu mať realizovaný tak, že budú pravidlá. A z môjho pohľadu je asi najlepšie riešenie individuálny poslanecký prieskum zavedený s parametrami takými, že predsa len bude zodpovedať výboru pri informovaní návrhu uznesenia a pod., ale jeho iniciácia by mala byť tým, že raz získal proste mandát poslanca Národnej rady, má právo vystúpiť.
My sme sa nedávno stretli aj s kolegom Hraškom s absolútnou neznalosťou a ignoráciou postavenia poslancov Národnej rady, keďže v súčasnosti využívame, voláme to pracovne poslanecká hliadka, mandát na základe rokovacích poriadkov samosprávnych alebo regionálnych orgánov tým, že sa dá vystúpiť, ak nás o to občania požiadajú, aj na lokálnych alebo teda obecných alebo mestských zastupiteľstvách, respektíve VÚC-ky. O tomto mnoho poslancov týchto orgánov nevie a myslím si, že toto je jeden fakt. Neviem si totižto analogicky predstaviť, že niekto by mi mal z hľadiska výboru umožňovať, či ja môžem do tohoto orgánu vôbec prísť a vôbec tam predniesť niečo, ak ma o to z hľadiska kreácie mandátu v jednoobvodovom mandáte Slovenskej republiky, že by som tam nemohol vystúpiť, ak mi to nepovolí väčšina výboru.
Analogická táto istá forma je z hľadiska poslaneckého prieskumu do vnútra verejnej správy, kde by táto možnosť jednoznačne mala byť. A rozprávam o tom preto viacej, lebo som tento inštitút myslím, že trikrát predkladal, a vtedy som iba akceptoval to, že nejakým spôsobom túto vec upravíme, ale musí vzniknúť dohoda, a pripravíme celoplošnú systémovú zmenu a príde. Ja vidím, že to, čo sme cez nášho zástupcu v tej právnej časti pracovnej skupiny posielali, že neprišlo ani len k miernemu kompromisu a viac-menej sa s týmto nič nestalo.
Musím povedať, že tak ako sa vyvíjajú parametre našej parlamentnej demokracie, už nie sme atakovaní ako zastupitelia opozície tým, že budeme naprataní do jedného nevýznamného výboru a podobne. Aj toto zažívala vo svojom vývoji parlamentná demokracia, aj toto by matadori poslaneckého pléna mohli zvážiť pri tom, keď kritizujú VI. volebné obdobie. Proste, do nejakých zvykových a hraničných alebo mantinelových ohraničení správania sa poslancov navzájom kvôli sebe sme sa dostali a bolo by teda dobré, aby v roku 2015 sme prišli, čo sa ale teraz už nestane, čiže predpokladám, že to bude na, otázka na plénum budúceho parlamentu, aby sme nielen prevzali zopár platných ustanovení zo zákona o poslancoch, ale si dali záväzok tí, ktorí budú reprezentovať aj budúce volebné obdobie, že zákon o poslancoch jednoducho vznikne. A je to norma, ktorá by bola dobrá nielen z pohľadu upravenia správania sa poslancov, ale aj z toho pohľadu, aby sme vedeli raz a navždy zadefinovať postavenie poslanca, ktorý by sa vedel oprieť o toto legislatívne nastavenie, a zároveň by sme dali jednoznačne signál verejnosti, čo môžu od výkonu poslaneckého mandátu žiadať a očakávať a mohli to do bodky napĺňať.
Momentálne veľmi často tápeme, pretože ani ľudia si nevedia presne, majú nejakú snahu, väčšinou to vzniká tak, že ak si už nevedia vo svojich životoch v boji proti či už byrokratickej mašinérii alebo súdnemu systému, alebo s mojimi otázkami, kde poslanec nevie a nemôže pomôcť, pretože je legislatívec, obracajú sa na nás, pretože táto základná, tento základný maják alebo navigátor nie je ustanovený. Tým pádom to potom dopadá tak, že na veľa žiadostí, a nemyslím si inak, že toto je záležitosť len opozičných poslancov, často sa to musí stávať komukoľvek, či je vládny alebo opozičný, pretože tá nemohúcnosť alebo ten základný parameter nerealizácie práv alebo vôle jednotlivých ľudí, ktoré nám chodia do e-mailových schránok, používa sa inštitút e-mailového bombingu, aby tí ľudia dostali nejakú, minimálne nejakú relevantnú odpoveď. My nemáme povinnosť, poslanec nemá povinnosť odpovedať na, na občianske sťažnosti. Čiže deje sa to tak, že niektorí z nás do robia, niektorí nie. Ak niekto osloví len konkrétneho poslanca, tak potom má pocit, že celý poslanecký stav, a ten mu neodpovie, že celý poslanecký stav nič nerobí a podobne. To sú veci, ktoré by sme mohli zákonným upravením a jednoznačnou normou upraviť.
A teda z môjho pohľadu debata je dobrá, sú z tých ustanovení, ktoré som chcel prečítať a ktoré boli ambíciou, ktoré v podstate ale, ak sa na to pozriem tak z lietadla, hovoria skôr o tom, že poďme zalepiť diery, aby sme sa tu navzájom my neotravovali. Lebo ak sa pozriem na ambíciu obmedzenia predkladania vecne nesúvisiacich noviel, toto je skôr obmedzenie na akúkoľvek vládnu väčšinu, ktorá tu vznikne, pretože toto môže urobiť vždy len vládna väčšina. A robiť tieto prílepky je len zalepenie diery, možno, ktoré má smerovať k vylepšeniu procesu, ale ten zákaz alebo konvalidácia pléna proste nezmizne.
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch najskôr po uplynutí 48 hodín, je ten náznak, ale nie je to riešenie konkrétneho problému. Etický kódex poslanca, ktorým sa dopĺňa správanie sa poslanca, tomu sa nebudem venovať, lebo hovorilo o tom veľa kolegov predo mnou.
A teraz úprava interpelácií, hodiny otázok, posudzovanie neúčasti poslanca na rokovaní Národnej rady, spôsob podávania procedurálneho návrhu a disciplinárne konanie, ktoré sa bude odvolávať na ustanovenia etického kódexu, sú veci, ktoré otravujú mnohých kolegov, ktorí by videli flexibilnejší a rýchlejší a jednoznačnejší, jednoznačnejšiu debatu v rámci poslaneckého pléna. Ale podľa mňa obchádzajú alebo neriešia absolútny problém, ktorý sa nám tu naplavil za 25 rokov.
Navrhovanie sprísnenia postupu pri späťvzatí návrhu zákona je svojím spôsobom metóda filibusteringu alebo obštrukcie, ktorú si opoziční poslanci zvolili. Jedného poznám. Ten to definoval, že ak sa mi nevyjadrí k môjmu návrhu zákona ani jeden vládny poslanec, no tak teda to budem predkladať opakovane. Čiže opäť je to len zalepenie procesu, aby to plénum rokovalo a nebolo atakované opakovane s tým, ak má nejaký poslanec v rámci svojej legislatívnej iniciatívy ambíciu hajlajtovať niektoré problémy, ktoré sa rozhodol riešiť legislatívne. Čiže opäť vysúvame tú pomyselnú ručičku váh na stranu vládnej väčšiny alebo akejkoľvek väčšiny, ktorá tu vzniká. A chceme teda spriechodniť plénum, lebo veľa ľuďom sa zdá, že plénum parlamentu za posledné obdobie rokuje alebo posledné volebné obdobie rokuje príliš dlho a schôdze sa nám miesto dvoch týždňov naťahujú aj na, a zlievajú sa dokopy, aj na štyri týždne a podobne.
Úplne na konci, keďže musím povedať, že aj keď na konci volebného obdobia, aj keď sa nedodržali základné parametre, ktoré sme si stanovili na poslaneckých grémiách ako poradných orgánoch predsedu parlamentu, že musí vzniknúť celoparlamentná dohoda pri ambícii zmeny rokovacieho poriadku, vítam teda to, že sa tá debata otvorila a uzatvára až natoľko, že má, že nám tu leží paragrafové znenie nejakej normy. To, že má nedostatky, k niektorým som sa chcel vyjadriť.
A na záver by som chcel povedať, že jednu vec si zatiaľ ani debata, ani paragrafové znenie, ani dôvodová správa nevšimla, a to je to, že často sa stretávame s tým, že debata v rámci tohto pléna sa v porovnaní s krátkym vývojom piatich funkčných období, ktoré predchádzali tomuto, v tomto pléne devalvuje. Vznikol nám fenomén sociálnych sietí, vznikol nám fenomén, nazvem to schopnejších a menej schopných youtuberov, ktorí využívajú plénum parlamentu ako kulisy na to, aby sa ich message dostali cez sociálne siete, respektíve niektoré elektronické streamovacie programy, ako je YouTube, von. Niektorí sú v tom úspešnejší, niektorí menej úspešnejší. Ale potom význam debaty, ktorá by mala mať svoj vlastný kontext, sa, a tu ja vidím to, prečo sa predlžujú debaty, prečo často nesúvisia, prečo máme pocit, že niektoré faktické poznámky nemajú absolútne žiadny, žiadny zmysel vzhľadom na predrečníka, pretože nie je dôležité, či reagujem na predrečníka, je dôležitý iba ten krátky dvojminútový výsek, aby som svoj mesage zavesil na YouTube a ten následne šíril do verejnosti. Najlepšie, ak tie kulisy obsahujú urážku, ak obsahujú nejaký emotívnejší prejav, ak to, že to rozpráva niekto z parlamentu, zabezpečuje nejakú všimnosť.
Z môjho pohľadu to devalvuje parlamentnú debatu, lebo vysekávať úzky kontext pri akejkoľvek parlamentnej debate, ak porovnám, keď som z druhého, tretieho volebného obdobia sledoval obrovské politicko-vecné zápasy niektorých mojich predchádzajúcich kolegov, a malo to význam, že sa to dalo poznámkovať, tak dostali sme sa do bodu, keby zaujímavosť sledovania pléna parlamentu zostáva iba pre bulvárny obsah zaujímavá pre ľudí a devalvujeme svoju vlastnú debatu, pretože mnohí z vás to tu rozprávajú o tom, že akým spôsobom. Aj ja si to pamätám, možno Maťo Fecko, keď ho tu vidím, ako sme sa chystali na prejavy za Radičovej vlády, kedy ktokoľvek z opozície mohol nájsť maličký zádrhel v našich vystúpeniach, a aká to bola práca a taká tá auto- alebo sebareflexia z hľadiska toho neurobiť chybu a podobne. A ja mám pocit, že počas tohoto volebného obdobia toto odišlo. A chcel by som povedať, že aby to neznelo len úplne tak generálne, že mali by sme ak aj využívať nástroje sociálnych sietí, streamerov a podobne, tak zaraďovať ten kontext a neskúšať a zneužívať plénum parlamentu iba a len na marketingový nástroj, ale malo by tu už raz a navždy zaznieť, že tu sa má viesť aj vecná debata, debata vedúca k možnému odhaleniu všetkých uhlov pohľadu na nejaký problém. A či už potom zbehne politický západ aj nad vecnými témami alebo nie, mala by byť ambícia každého jedného poslanca nezneužívať plénum parlamentu iba a len na marketingové účely.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2015 18:20 - 18:22 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Som rád, že si pripomenula aj otázku tzv. nútených živností, ktorú, ak budete brať vo voľnej úvahe, že Národná rada by mohla byť v niektorých otázkach tým povestným majákom alebo príkladom, keďže príklady priťahujú, tak tento stav, ktorému, ja rozumiem tomu, že aj rozpočtové pravidlá Národnej rady môžu byť napäté, a preto nútime ľudí do živností, tak na druhej strane sa pýtam, že prečo to doteraz robil celý privátny sektor. Proste robili to asi aj preto, že šetrili na odvodovom a zdravotnom zaťažení tohto štátu, ale sme sa raz, a dokonca sociálni demokrati niekoľkonásobne zhodli na tom, že to je neblahý stav. Tak doteraz presne nerozumiem, ako môže jeden úprimný a autentický sociálny demokrat nútiť človeka, ktorého možno prvýkrát v živote, jediného čo zamestnával, alebo má k nemu ten vzťah zamestnávateľ a zamestnanec, núti ho do živnosti pri výkone činnosti, ktorá nielenže sa podobá, ale je výsostne činnosťou, ktorá by mala byť riešená štandardným zamestnaneckým vzťahom. To, že to stále ako svietiaci maják v Národnej rade dlhodobo pretrváva, teda pod argumentáciou, že Národná rada v podstate týmto šetrí aj finančné prostriedky, tak tento stav je až tragikomický, že naďalej nevieme ľuďom, ktorí robia často úradnícke administratívne práce ako každý jeden človek zamestnaný v tomto sektore, nechávame ich stále a tvárime sa pred verejnosťou, že predsa to sú živnostní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2015 17:58 - 18:00 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pán predseda, ja sa musím čiastočne zastať preto, že dostali sme štúdiu Parlamentného inštitútu, ktorý rozpracoval otázku etických kódexov dosť dopodrobna, a keďže toto je verejný dokument a mám pocit, jak pozerám, že pani doktorka Kubišová Katarína to poslala všetkým poslancom Národnej rady. Je to celkom zaujímavé čítanie o tom, akým spôsobom, ak si to dobre pamätám, 17 parlamentov európskej alebo 19 parlamentov Európskej únie má rôznym spôsobom a rôznou formou upravené etické kódexy. V kritike, ktorú som ja hovoril, že predsa len by som si predstavoval ten proces pre vždy otvoriť tému etického kódexu pri nástupe nového parlamentu alebo nového zloženia, je kritika, že áno, myslím si, že nejaký takýto dokument by tu mohol vzniknúť. Mňa tam zaujali aj dokumenty, kde dokonca do tohto je zainteresovaný samotný predseda parlamentu, mnohé zo štátov Európskej únie to dávajú ako dobrozdanie novozvoleného predsedu parlamentu svojim budúcim kolegom a poslancom, alebo sú teda rôzna forma. Ja teda len pre kolegov chcem tento podľa mňa dosť vyčerpávajúci dokument, ktorý pani doktorka Kubišová Katarína poslala každému jednému na štúdium tejto problematiky, a stále by som zotrval na tom, že predpokladám, že táto téma bude otvorená alebo mohla by byť otvorená aj začiatkom nového funkčného obdobia akéhokoľvek parlamentu, ktorý tuná bude zvolený do budúcnosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.11.2015 16:49 - 16:59 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, na záver tejto parlamentnej debaty, ktorá sa viac-menej niesla v takom pochvalnom duchu až miestami oslavnom a pochvalnom, s tým, že bola, že prijímame veľmi dlho očakávanú normu, že spôsob a proces prijímania tejto normy bol akceptovateľný a že teda kto chcel, sa mohol zúčastniť na ustanovovaní jednotlivých parametrov. Myslím si, že mohli by sme si zobrať príklad aj v iných rezortoch, napr. moja srdcovka, zákon o teple, ak by bol takto prijímaný, tak máme dávno vyriešené problémy.
A preto by som chcel iba zopár poznámok, pretože skutočne chcem privítať to, že vzniká a vznikala a dlhodobo vznikala moderná norma, ktorá mala za ambíciu legislatívne upraviť rámec fungovania športových aktivít na Slovensku. Aby som sa neopakoval, budem sa stručne vyjadrovať k tomu, čo zaznelo, pretože dlhodobým mojím pôsobením v oblasti ako podpredseda kultúrneho výboru a oblasti kultúry mám na srdci presne ten istý moment, ktorý hovorili viacerí kolegovia, a to je, že chcem vidieť alebo chcem veriť tomu, že moment sponzoringu, účasti privátneho sektora alebo mechanizmu a budovaniu štruktúr tzv. donorstva a donoringu, sme tuto položili základ a vzišla prvá lastovička a nebudeme musieť v ďalšom období obchádzať ustanovenia zákonov, alebo teda legislatívnu nedostatočnosť využívaním zákona o reklame a reklamných baneroch a výpožičkách a pod., čo tvorilo chrbticovú, pilierovú časť sponzoringu doteraz, pretože reklama, ako vieme, sa z daní odpočítať dá. Čiže tuná si zákonodarca stanovil, že tento mechanizmus bude v úzkom vymedzení pre šport fungovať na základe ustanovenia zákona, a teda nejaký mechanizmus donorstva máme upravený v tomto zákone.
Chcem spomenúť, že tak ako náš volebný program bude obsahovať strešnú normu pre zákon o sponzoringu, a to z pohľadu toho, že by sme potrebovali upraviť mechanizmy donorstva takpovediac strešne a plošne, aby sa mohli dotýkať nielen sektorovo vybraných oblastí, ako je šport, ale aj spomínaná kultúra, kultúrne podujatia, kultúrne inštitúcie, inštitucionalizovaná podoba zábavy, ale možno aj iných sektorov, ktoré budem stručne a generálne nazývať bohumilých činností, ktoré štandardne a v iných demokraciách Európskej únie, v Únii fungujú. A sú príklady, nechcem teraz pre potreby zákona o športe o nich hovoriť, myslím si, že sú na to iné fóra, ale strešná norma, ktorá by upravila sponzoring a ktorá by nediskriminovala iné oblasti ľudskej činnosti, ktorá smeruje nielen teda k športovým aktivitám, ale napr. kultúre a pod., nediskriminovala. Nechcem sa obávať, tak ako pár kolegov predo mnou, alebo nemám tú obavu, že to bude až do takej miery, že budú diskriminované a poníži sa ten počet, pretože doteraz s touto legislatívnou nedostatočnosťou sa vytvorili mechanizmy, ako sa finančné prostriedky získavajú, ale keďže donorstvo by malo byť taká tá morálno-etická, výkladná skriňa nejakej bonafidnej, dobromyseľnej činnosti donorov a mnohé napr. zahraničné firmy nerozumejú mnohým parametrom, ktoré táto legislatívna nedostatočnosť a chýbajúca norma o sponzoringu prináša, tak ak sa nám to podarí, a myslím, že to bude skôr už záväzok budúcej vlády, tak urobíme pre tento sektor veľmi veľa.
Ja sa chcem v druhej časti venovať stručne oblasti, s ktorou som mal aj osobnú skúsenosť a ktorú sme s pani podpredsedníčkou parlamentu Erikou Jurinovou, ona teda z viacerých uhlov pohľadu, a pri záverečnej fáze sme našli zhodu aj s ministerstvom a pracovníkmi, ktorí chystali spolu s nami úpravu, ktorú sme viackrát už spomenuli. A myslím si, že to, že zjednotíme lehoty pri malých deťoch alebo deťoch do 18 rokov pri ich možných prestupoch a možno na jednej strane trošička ochudobníme budžety jednotlivých klubov na základe toho, že nebudú rodičia nútení uplácať kluby tým, aby im umožnili prestup ich detí, ale na druhej strane ak rodičia a kluby budú takpovediac v jednej rovine, tak možnože vzniknú iné spôsoby financovania klubu a bude tam väčšia transparentnosť a dary, ktoré boli doteraz alebo mohli byť vynucované korupčným mechanizmom, sa objavia niekde úplne inde, možno napríklad cez mechanizmus sponzorstva a podobne. Čím si myslím, že sa uzavrel v jednom momente ten okruh toho, kde by peniaze vznikať mali a budú darované dobrovoľne a na základe znenia zákona a nie nejakými pofidérnymi a pokútnymi cestami, ktoré následne musí, napríklad v konkrétnom prípade, ktorého som bol aj ja svedkom, riešiť Národná kriminálna agentúra a podobne.
Čiže toto je možno trikrát win, aj rodičia, aj deti, aj kluby, a preto chcem poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesla Erika Jurinová. A ďakujem aj za deklarovanú podporu ministerstva v tomto bode.
Posledná poznámka, ktorú som chcel povedať, je, že napriek tomu vznikajú aj niektoré otázky. A napríklad my sme sa teda dohodli pri znení toho pozmeňovacieho návrhu, že lehota nebude určená priamo v znení zákona, ale musí byť určená predpismi športového zväzu a lehota od rodičov v rovnakej dĺžke. Nato teda prišli teda tak isto ďalšie maily, keďže túto tému asi sledujú viacerí odborníci, kde hovoria, že malo by tam byť predsa len taxatívne vymedzené číslo. Chcem odpovedať, že či to bude 15 alebo 30 dní z rozhodnutia zákonodarcu či už z hľadiska ministerstva alebo, my nevieme arbitrárne od stola streliť to presné číslo, preto si myslím, že nateraz odstránenie možného korupčného mechanizmu je určené tým, že zjednotíme lehoty rodičov a športových klubov. Uvidíme, predsa len, my ste teda chceli, aby to bolo stanovené na 15 alebo 30 dní, takže toto len overí prax a dúfam, že tá prax nebude negatívna a nestanovia tie kluby tú lehotu na 12 mesiacov a podobne a znemožnia v podstate deťom hrať alebo byť aktívne v nejakých kluboch. Ale uvidíme, či toto pochopia kluby tak, že majú vyjsť v ústrety deťom alebo naopak. A predsa len, zákon sa dá aj v tomto bode zmeniť.
Posledná, úplne posledná poznámka na záver. Áno, bola ambícia, aj Eriky Jurinovej, aj moja zadefinovať nejakú skupinu, pracovne sme ju nazvali maloletí, aby sa možné ochranné mechanizmy navrhovanej normy venovali špeciálne kategórii detí do 15 rokov, čo sa nateraz nestretlo s pochopením, ale uvidíme teda.
Politicky na záver chcem povedať, že väčšina nášho klubu je pripravená tento návrh zákona podporiť, pretože mnohé inštitúty potrebujú takzvané preverenie praxou, a dúfam, že parametre, ktoré navrhuje tento zákon, sa stretnú v praxi s pochopením a vylepšíme oblasť športových aktivít na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2015 16:09 - 16:11 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca.
Chcem len dodať, že, aj sa poďakovať, že si si dala robotu s tým, aby ten pozmeňovák vznikol. A chcem ho zaradiť do tej skupiny pozmeňovákov alebo vylepšení zákonov, že ak sa pozrieme striktne protikorupčnými očami na niektoré ustanovenia, a musím potvrdiť, že naozaj tento zákon mal ambíciu vzniknúť zdola a aj z hľadiska komunikácie s úradníkmi z ministerstva, ktorí pripravovali zákon, tak sme sa veľmi rýchlo pochopili v tom, že existuje možnosť, akým spôsobom nielen deklaratórne predchádzať možným korupčným mechanizmom, ale sa to priamo pretaví do dikcie a znenia zákona a takpovediac ten gordický korupčný model bude a priori alebo z východiska zakázaný.
Čiže úprava, aby žiadosť o prestup či klubu, zväzu alebo akejkoľvek organizácie a rodiča bola na tej istej úrovni a nemohol sa uplatňovať princíp, že nejaká organizácia môže pri prestupe uplatniť kratšiu lehotu ako samotný rodič, kde následne tá organizácia pri súhlase s takýmto prestupom si vie veľmi účinne alebo vedela si veľmi účinne vypýtať finančné všimné, bude týmto spôsobom zabránené, pretože lehoty na prestup budú musieť byť rovnaké na základe znenia zákona po prijatí tohto pozmeňovacieho návrhu, a teda sa tie korupčné nožnice nieže eliminujú, ale úplne zavrú a nebude vznikať tlak na to, aby rodič bol vyst... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis