Videokanál poslanca

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k predmetnému návrhu zákona alebo úprave rokovacieho poriadku i s ambíciou ustanoviť parametre etického kódexu. Čiže k bodu, o ktorom sa bavíme. A niekoľko predrečníkov, dokonca, nestáva sa to veľmi často, do rozpravy vstúpil aj predseda parlamentu, a preto by som chcel dať pár poznámok, pretože som jeden z poslancov, ktorý, či už za predchádzajúcej vlády alebo za tejto vlády, mal snahu niečo s rokovacím poriadkom urobiť.
Úplne na začiatok by som chcel ale povedať, že nestotožňujem sa s vyjadrením predsedu parlamentu zo včerajšieho dňa, keď hovoril o tom, že úpravu rokovacieho poriadku je legitímne robiť teraz na konci volebného obdobia. A preto, že poslanci, ktorí prídu do parlamentu na začiatku volebného obdobia, nemajú, neviem ten citát presne, dunctu, myslím, že povedal, o tom, čo rokovací poriadok znamená, a preto je dobré, ak sa upravuje na konci.
Ja mám presne opačný názor a myslím si, že ambícia aj tejto Národnej rady alebo funkčného obdobia tejto Národnej rady upraviť, ktorá bola násobne deklarovaná, sú tu aj zástupcovia poslaneckého grémia zo začiatku tohto volebného obdobia, kedy sme sa s predsedom, vtedy Paškom, dohodli na tom, na nejakých základných pravidlách a že rokovací poriadok sa v prvom roku tohto volebného obdobia pohne a upraví. Boli to problémy v podstate samotných ustanovení rokovacieho poriadku a bol to aj problém zákona o poslancoch, ktorý ja spolu s kolegami, myslím, že dva- alebo trikrát sme predkladali jeho priamu úpravu alebo jeho zrušenie a úplne rovnako ako tento návrh zákona snažili sa obsoletné časti toho zákona posunúť do roviny rokovacieho poriadku. Ale spomínam si na tú dohodu z poslaneckého grémia, keď sme sa bavili o tom, že vznikne nová norma.
Nová norma v zákone o poslancoch, pretože súhlasím s tým, že postavenie poslanca, keďže nemá tento zákonný regulatív, respektíve ten zákon doteraz platný a platný, ak si to dobre pamätám, v dvoch bodoch skôr nesvedčí o tom, že normotvorca, ktorý prijíma zákony pre celú krajinu, nie je schopný od 88. roku prijať taký zákon, aby bolo jasné jeho postavenie v spoločnosti. Toto máme doteraz na tričku a je len hanbou nás všetkých, že norma, ktorá by mohla ustanoviť postavenie poslanca aj spoločnosti, aj navzájom tuná medzi nami, sa deje až na konci, alebo jej úprava alebo jej zánik a prebratie dvoch platných častí do rokovacieho poriadku, je skôr hanbou a takou až nemohúcnosťou, kam sme sa dostali.
Z hľadiska rokovacieho poriadku sme predkladali spolu s kolegami niektoré parciálne zmeny, ale ony neprechádzali v tých prvých dvoch rokoch rokovania tohto parlamentu s jedným a jediným argumentom "lebo". Aj tiež si spomínam vystúpenie vtedajšieho predsedu parlamentu pri dvoch našich návrhoch. Jedno sa týkalo tzv. individuálnych poslaneckých prieskumov, dokonca vtedy s kolegyňou Gibalovou, pretože to tu nie je vôbec nové, toto, tento návrh ohľadom poslaneckých prieskumov, ich postavenia, ich parametrov uskutočnenia, ich možná sila, aby to nebolo kávičkovanie a chlebíčkovanie s niektorými predstaviteľmi, ktorí síce na základe nejakého zvykového práva tie poslanecké prieskumy akceptujú a rovno nás nevyhodia spred dverí, ak teda výbor, a to je asi ten kameň úrazu, o ktorom tu hovorilo viacero kolegov, ak výbor schváli. Toto si myslím, že poslanecký prieskum má byť nástrojom vládneho poslanca, ale rovnako tak aj opozičného poslanca, a nemusíme sa rozprávať o tom, že ak ten poslanecký prieskum má mať dostatočnú silu a takpovediac zuby a má byť uplatnená kontrolná právomoc aj opozičného poslanca, nesmie byť odkázaný na vôľu väčšiny v konkrétnom výbore. Toto by sme si mali upraviť, pretože máme mechanizmy, kedy sa dá výbor zvolať, ak je teda stanovený opozičný predseda, je jeden mechanizmus, alebo využitie tretiny výboru. Nerozumiem prečo by sme takúto, i takúto možnú úpravu, ktorú rokovací poriadok pozná, v rokovacom poriadku nemali. Alebo pristúpili na to, že veď je žiaduce, aby kontrolná právomoc Národnej rady premenená do výkonu mandátu každého jedného z nás, do toho, že ak potrebujem uplatniť svoju kontrolnú právomoc voči orgánom verejnej správy v širšom kontexte, mohol by som sa vydať na poslanecký prieskum. Mohlo by byť stanovené, čo má byť výsledkom toho, ak sa to má potom následne pretaviť do nejakého prijatia alebo odmietnutia uznesenia z takéhoto poslaneckého prieskumu a podobne.
Chcem ale povedať, že všetky návrhy, ktoré vyplynuli od kolegov z opozície, smerujúce k zmene ustanovenia rokovacieho poriadku, boli v prvých dvoch až dva a pol roka tohto funkčného obdobia odmietané jednou jedinou vetou alebo dohodou, a to, že ak sa má rokovací poriadok upraviť, musí vzniknúť cez politické spektrum dohoda. Čiže každý jeden poslanecký klub a dokonca aj nezaradení poslanci musia s týmto súhlasiť.
Ja sa teda pýtam, prečo nastala zmena? A keďže tu vidíme deklaráciu viacerých poslancov, že nesúhlasia s týmito úpravami, prečo sme od tohto upustili? Ak vykonanie individuálneho poslaneckého prieskumu alebo napríklad sme sa takisto snažili upraviť proces prijímania z môjho pohľadu často lobistických návrhov zákonov, ktoré prichádzajú tuná priamo z pléna, kde nie je možný nieže medzirezort alebo nejaké pripomienkové konanie, ale ak má, a tú prax poznáme, veď tu nesedíme prvý deň, ak má vláda zámer presadiť niečo do zákona a chce sa vyhnúť pripomienkovému konaniu, tak to sem napráši rovno cez pätnásť podpisov vlastných poslancov a príde niekedy aj absolútna a bazálna zmena v návrhu zákona tak, že ju určí samotný poslanec tuná z pléna, respektíve to predloží do výboru.
Áno, bola debata aj za Radičovej vlády o tom, že aj tento typ zmeny legislatívy by mohol mať parametre nejakého medzirezortného pripomienkového konania pri návrhoch, či príde od poslancov. A vôbec si nemyslím, že je tým dotknutá nejaká legislatívna činnosť, respektíve zákonodarná iniciatíva konkrétneho poslanca, len by sme to procesne upravili tak, že by sme sa ku konkrétnym predmetným zmenám návrhov zákonov cez poslanecké pozmeňovacie návrhy dostali k tomu, že sa k tomu môže vyjadriť odborná verejnosť, verejnosť ako taká, kolegovia z parlamentu. A tu by sme urobili. Tá štyridsaťosemhodinová ochranná lehota je podľa mňa veľmi málo na to, čo dokáže urobiť legislatíva prijímaná cez pozmeňovacie návrhy z pléna. Pribrzdiť legislatívny proces v mnohých veciach si myslím, že by bolo len a len dobré a zvýšili by sme kvalitu poslaneckej práce, ergo zvýšili by sme kvalitu prijímanej legislatívy. Niektorí kritici súčasnej legislatívnej činnosti si dokonca myslia, že ak by sme tie lehoty ešte rozšírili, a teda predĺžili, tak by inak vyzerala legislatíva tohto štátu. A predpokladám, že to inak znamená, že by sa zvýšila kvalita a oddiskutovateľnosť do najširšej možnej miery.
Zneužívať inštitút pozmeňujúceho návrhu cez plénum, respektíve cez výbor má na triku každá jedna politická reprezentácia, aby sme sa nebavili o tom, že je to nejaký problém tohto funkčného obdobia. A aj preto som súhlasil, respektíve sme viacerí z nás, ktorí, či už tej politickej časti tej pracovnej skupiny, ktorá bola ustanovená k zmene rokovacieho poriadku, alebo právnej, súhlasili s tým, že aby prišlo k základnej dohode medzi poslaneckými klubmi, respektíve všetkými poslancami tohto pléna a urobili sme zmenu rokovacieho poriadku tak, že vznikne konsenzuálna dohoda a urobíme normu, ktorá bude vylepšovať správanie sa poslancov navzájom medzi sebou. Tam smeruje dosť veľa ustanovení aj toho etického kódexu ako zamýšľaného, aj vylepšili legislatívny proces a posilnili kontrolnú právomoc parlamentu.
Chcel by som povedať, že pri tejto debate, ak mám hovoriť o etickom kódexe, som jeden z poslancov, ktorý zažil rôzne veci pri rokovaní tohto pléna. Často, často tu je kritizovaná vec o dvojakom prístupe k vládnym poslancom a k opozičným poslancom. Áno, som, veľmi často sa tu spomína príbeh Lojza Hlinu a Antona Martvoňa. Ja som jeden z tých, ktorý tuná, desať metrov odtiaľto bol napadnutý kolegami, a myslím si, že pracoval som vo svojom profesionálnom živote v rôznych prostrediach, považujem sa za konsenzuálneho človeka, ktorý dokáže vydiskutovať veľa vecí, a pre mňa to bol vyslovene šok, aby pracovné prostredie pléna parlamentu dopadlo tak, že podgurážení kolegovia napadnú svojho kolegu, je pre mňa neakceptovateľný fakt. Ale nemyslím si, že parametre, ktoré sú navrhnuté tu, by vedeli tomuto predchádzať.
Proste, niečo sa dokáže vyriešiť normotvorbou, niečo sa vyriešiť jednoducho bude dať iba na základe akceptácie nejakých základných noriem medziľudských vzťahov. A to už, čo spôsobuje obraz činnosti tohoto pléna alebo akéhokoľvek iného, ktoré tu vznikne, si bude musieť vyhodnocovať každý poslanec pri výkone svojho mandátu pred svojím svedomím, ale aj pred voličmi sám. Ja sa ohradzujem voči tomu, aby sme mali dvojaký meter, aby sme tu vyťahovali prípady a do neba rozprávali o tom, že kto tu je akým spôsobom nositeľ negatívnej energie, a na druhej strane, veľmi účinne a veľmi radi zabúdali na to, že máme aj v niektorých reprezentantoch svojich vlastných politických tričiek ľudí, s ktorými asi sa nebudeme v konaní stotožňovať, a preto si myslím, že doteraz bežiace konanie, trestné konanie v tomto prípade nie je uzavreté. A bol by som veľmi rád, ako sa prípad, ktorého som bol aktérom ja, doriešil, pretože je doteraz otvorený. Ak má teda debata byť naozaj otvorená, tak si nalejme toho čistého vína: za ušami má celá snemovňa a pred ľuďmi Slovenskej republiky vyzeráme ako nemohúci v tom, že nevieme prijať dve základné normy, ktoré by mali upraviť rokovanie tohoto parlamentu a zákonnou normou stanoviť postavenie poslanca tak, aby sme sa vedeli napríklad aj my, alebo ktokoľvek iný bude reprezentovať do budúcna vôľu voličov, aby sa vedel oprieť o nejakú normu, že toto v spoločnosti reprezentovať chceme, môžeme a musíme a budeme to napĺňať.
Vysvetľovať ľuďom, ktorí nás žiadajú o poslanecké prieskumy, že nemôžem ho ísť vykonať, lebo mi ho neschválil výbor, je veľmi ťažké. Je úplne jedno, kto je v tom čase v opozícii alebo vo vládnej strane. Viem, že aj súčasní poslanci z vládnej strany strávili dosť obdobia v opozícii. A myslím si, že toto nesvedčí výkonu poslaneckého mandátu, pretože ak aj nepríde k úprave nejakých skrivodlivostí, minimálne sa dokáže cez výkon poslaneckého mandátu, jeho náročnosti pri uplatnení kontrolnej právomoci, predsa len sa aj ten poslanec dotýka s mocnými a vplyvnými, ak vykonáva poslanecký prieskum, a preto by potreboval výkon svojho mandátu mať realizovaný tak, že budú pravidlá. A z môjho pohľadu je asi najlepšie riešenie individuálny poslanecký prieskum zavedený s parametrami takými, že predsa len bude zodpovedať výboru pri informovaní návrhu uznesenia a pod., ale jeho iniciácia by mala byť tým, že raz získal proste mandát poslanca Národnej rady, má právo vystúpiť.
My sme sa nedávno stretli aj s kolegom Hraškom s absolútnou neznalosťou a ignoráciou postavenia poslancov Národnej rady, keďže v súčasnosti využívame, voláme to pracovne poslanecká hliadka, mandát na základe rokovacích poriadkov samosprávnych alebo regionálnych orgánov tým, že sa dá vystúpiť, ak nás o to občania požiadajú, aj na lokálnych alebo teda obecných alebo mestských zastupiteľstvách, respektíve VÚC-ky. O tomto mnoho poslancov týchto orgánov nevie a myslím si, že toto je jeden fakt. Neviem si totižto analogicky predstaviť, že niekto by mi mal z hľadiska výboru umožňovať, či ja môžem do tohoto orgánu vôbec prísť a vôbec tam predniesť niečo, ak ma o to z hľadiska kreácie mandátu v jednoobvodovom mandáte Slovenskej republiky, že by som tam nemohol vystúpiť, ak mi to nepovolí väčšina výboru.
Analogická táto istá forma je z hľadiska poslaneckého prieskumu do vnútra verejnej správy, kde by táto možnosť jednoznačne mala byť. A rozprávam o tom preto viacej, lebo som tento inštitút myslím, že trikrát predkladal, a vtedy som iba akceptoval to, že nejakým spôsobom túto vec upravíme, ale musí vzniknúť dohoda, a pripravíme celoplošnú systémovú zmenu a príde. Ja vidím, že to, čo sme cez nášho zástupcu v tej právnej časti pracovnej skupiny posielali, že neprišlo ani len k miernemu kompromisu a viac-menej sa s týmto nič nestalo.
Musím povedať, že tak ako sa vyvíjajú parametre našej parlamentnej demokracie, už nie sme atakovaní ako zastupitelia opozície tým, že budeme naprataní do jedného nevýznamného výboru a podobne. Aj toto zažívala vo svojom vývoji parlamentná demokracia, aj toto by matadori poslaneckého pléna mohli zvážiť pri tom, keď kritizujú VI. volebné obdobie. Proste, do nejakých zvykových a hraničných alebo mantinelových ohraničení správania sa poslancov navzájom kvôli sebe sme sa dostali a bolo by teda dobré, aby v roku 2015 sme prišli, čo sa ale teraz už nestane, čiže predpokladám, že to bude na, otázka na plénum budúceho parlamentu, aby sme nielen prevzali zopár platných ustanovení zo zákona o poslancoch, ale si dali záväzok tí, ktorí budú reprezentovať aj budúce volebné obdobie, že zákon o poslancoch jednoducho vznikne. A je to norma, ktorá by bola dobrá nielen z pohľadu upravenia správania sa poslancov, ale aj z toho pohľadu, aby sme vedeli raz a navždy zadefinovať postavenie poslanca, ktorý by sa vedel oprieť o toto legislatívne nastavenie, a zároveň by sme dali jednoznačne signál verejnosti, čo môžu od výkonu poslaneckého mandátu žiadať a očakávať a mohli to do bodky napĺňať.
Momentálne veľmi často tápeme, pretože ani ľudia si nevedia presne, majú nejakú snahu, väčšinou to vzniká tak, že ak si už nevedia vo svojich životoch v boji proti či už byrokratickej mašinérii alebo súdnemu systému, alebo s mojimi otázkami, kde poslanec nevie a nemôže pomôcť, pretože je legislatívec, obracajú sa na nás, pretože táto základná, tento základný maják alebo navigátor nie je ustanovený. Tým pádom to potom dopadá tak, že na veľa žiadostí, a nemyslím si inak, že toto je záležitosť len opozičných poslancov, často sa to musí stávať komukoľvek, či je vládny alebo opozičný, pretože tá nemohúcnosť alebo ten základný parameter nerealizácie práv alebo vôle jednotlivých ľudí, ktoré nám chodia do e-mailových schránok, používa sa inštitút e-mailového bombingu, aby tí ľudia dostali nejakú, minimálne nejakú relevantnú odpoveď. My nemáme povinnosť, poslanec nemá povinnosť odpovedať na, na občianske sťažnosti. Čiže deje sa to tak, že niektorí z nás do robia, niektorí nie. Ak niekto osloví len konkrétneho poslanca, tak potom má pocit, že celý poslanecký stav, a ten mu neodpovie, že celý poslanecký stav nič nerobí a podobne. To sú veci, ktoré by sme mohli zákonným upravením a jednoznačnou normou upraviť.
A teda z môjho pohľadu debata je dobrá, sú z tých ustanovení, ktoré som chcel prečítať a ktoré boli ambíciou, ktoré v podstate ale, ak sa na to pozriem tak z lietadla, hovoria skôr o tom, že poďme zalepiť diery, aby sme sa tu navzájom my neotravovali. Lebo ak sa pozriem na ambíciu obmedzenia predkladania vecne nesúvisiacich noviel, toto je skôr obmedzenie na akúkoľvek vládnu väčšinu, ktorá tu vznikne, pretože toto môže urobiť vždy len vládna väčšina. A robiť tieto prílepky je len zalepenie diery, možno, ktoré má smerovať k vylepšeniu procesu, ale ten zákaz alebo konvalidácia pléna proste nezmizne.
Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch najskôr po uplynutí 48 hodín, je ten náznak, ale nie je to riešenie konkrétneho problému. Etický kódex poslanca, ktorým sa dopĺňa správanie sa poslanca, tomu sa nebudem venovať, lebo hovorilo o tom veľa kolegov predo mnou.
A teraz úprava interpelácií, hodiny otázok, posudzovanie neúčasti poslanca na rokovaní Národnej rady, spôsob podávania procedurálneho návrhu a disciplinárne konanie, ktoré sa bude odvolávať na ustanovenia etického kódexu, sú veci, ktoré otravujú mnohých kolegov, ktorí by videli flexibilnejší a rýchlejší a jednoznačnejší, jednoznačnejšiu debatu v rámci poslaneckého pléna. Ale podľa mňa obchádzajú alebo neriešia absolútny problém, ktorý sa nám tu naplavil za 25 rokov.
Navrhovanie sprísnenia postupu pri späťvzatí návrhu zákona je svojím spôsobom metóda filibusteringu alebo obštrukcie, ktorú si opoziční poslanci zvolili. Jedného poznám. Ten to definoval, že ak sa mi nevyjadrí k môjmu návrhu zákona ani jeden vládny poslanec, no tak teda to budem predkladať opakovane. Čiže opäť je to len zalepenie procesu, aby to plénum rokovalo a nebolo atakované opakovane s tým, ak má nejaký poslanec v rámci svojej legislatívnej iniciatívy ambíciu hajlajtovať niektoré problémy, ktoré sa rozhodol riešiť legislatívne. Čiže opäť vysúvame tú pomyselnú ručičku váh na stranu vládnej väčšiny alebo akejkoľvek väčšiny, ktorá tu vzniká. A chceme teda spriechodniť plénum, lebo veľa ľuďom sa zdá, že plénum parlamentu za posledné obdobie rokuje alebo posledné volebné obdobie rokuje príliš dlho a schôdze sa nám miesto dvoch týždňov naťahujú aj na, a zlievajú sa dokopy, aj na štyri týždne a podobne.
Úplne na konci, keďže musím povedať, že aj keď na konci volebného obdobia, aj keď sa nedodržali základné parametre, ktoré sme si stanovili na poslaneckých grémiách ako poradných orgánoch predsedu parlamentu, že musí vzniknúť celoparlamentná dohoda pri ambícii zmeny rokovacieho poriadku, vítam teda to, že sa tá debata otvorila a uzatvára až natoľko, že má, že nám tu leží paragrafové znenie nejakej normy. To, že má nedostatky, k niektorým som sa chcel vyjadriť.
A na záver by som chcel povedať, že jednu vec si zatiaľ ani debata, ani paragrafové znenie, ani dôvodová správa nevšimla, a to je to, že často sa stretávame s tým, že debata v rámci tohto pléna sa v porovnaní s krátkym vývojom piatich funkčných období, ktoré predchádzali tomuto, v tomto pléne devalvuje. Vznikol nám fenomén sociálnych sietí, vznikol nám fenomén, nazvem to schopnejších a menej schopných youtuberov, ktorí využívajú plénum parlamentu ako kulisy na to, aby sa ich message dostali cez sociálne siete, respektíve niektoré elektronické streamovacie programy, ako je YouTube, von. Niektorí sú v tom úspešnejší, niektorí menej úspešnejší. Ale potom význam debaty, ktorá by mala mať svoj vlastný kontext, sa, a tu ja vidím to, prečo sa predlžujú debaty, prečo často nesúvisia, prečo máme pocit, že niektoré faktické poznámky nemajú absolútne žiadny, žiadny zmysel vzhľadom na predrečníka, pretože nie je dôležité, či reagujem na predrečníka, je dôležitý iba ten krátky dvojminútový výsek, aby som svoj mesage zavesil na YouTube a ten následne šíril do verejnosti. Najlepšie, ak tie kulisy obsahujú urážku, ak obsahujú nejaký emotívnejší prejav, ak to, že to rozpráva niekto z parlamentu, zabezpečuje nejakú všimnosť.
Z môjho pohľadu to devalvuje parlamentnú debatu, lebo vysekávať úzky kontext pri akejkoľvek parlamentnej debate, ak porovnám, keď som z druhého, tretieho volebného obdobia sledoval obrovské politicko-vecné zápasy niektorých mojich predchádzajúcich kolegov, a malo to význam, že sa to dalo poznámkovať, tak dostali sme sa do bodu, keby zaujímavosť sledovania pléna parlamentu zostáva iba pre bulvárny obsah zaujímavá pre ľudí a devalvujeme svoju vlastnú debatu, pretože mnohí z vás to tu rozprávajú o tom, že akým spôsobom. Aj ja si to pamätám, možno Maťo Fecko, keď ho tu vidím, ako sme sa chystali na prejavy za Radičovej vlády, kedy ktokoľvek z opozície mohol nájsť maličký zádrhel v našich vystúpeniach, a aká to bola práca a taká tá auto- alebo sebareflexia z hľadiska toho neurobiť chybu a podobne. A ja mám pocit, že počas tohoto volebného obdobia toto odišlo. A chcel by som povedať, že aby to neznelo len úplne tak generálne, že mali by sme ak aj využívať nástroje sociálnych sietí, streamerov a podobne, tak zaraďovať ten kontext a neskúšať a zneužívať plénum parlamentu iba a len na marketingový nástroj, ale malo by tu už raz a navždy zaznieť, že tu sa má viesť aj vecná debata, debata vedúca k možnému odhaleniu všetkých uhlov pohľadu na nejaký problém. A či už potom zbehne politický západ aj nad vecnými témami alebo nie, mala by byť ambícia každého jedného poslanca nezneužívať plénum parlamentu iba a len na marketingové účely.
Ďakujem.