Ďakujem. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, téma znovuzavedenia úhrad za službu verejnosti alebo, ako sa to, aj keď nie veľmi správne ľudovo nazýva, koncesionárskych poplatkov, nie je počas môjho dvojročného pobytu v tomto pléne novou.
Za minulej vlády sa celá debata okolo verejnoprávnych médií, niekedy možno aj na škodu veci, točila okolo možného spôsobu reálneho zabezpečovania financovania médií verejnej služby. Myslím si, že takisto ako je snaha aj pána ministra, bola aj snaha minulého ministra médiá verejnej služby zachovať. Skutočne, tu sme pravdepodobne všetci na jednej lodi, pretože vysielatelia z licencií alebo komerční vysielatelia, alebo tí, ktorí sú závislí na predaji reklamného času, pravdepodobne mnohé formáty, ktoré médiá verejnej služby majú a môžu prinášať, zabezpečovať nebudú. Nebudú z jedného prostého dôvodu, pretože nedokážu formáty možno pre menšinového diváka, možno pre diváka, ktorý, možno pre témy, ktoré zo začiatku nezaujímajú verejnosť natoľko, že debata prebieha v marginálnych skupinách, až následne sa vzbudzuje záujem, možno preto a hlavne teda preto by médiá verejnej služby zachované mali byť.
Tuto sa ale, mám pocit, ani veľmi politicky nedelíme. O zachovaní médií verejnej služby sme sa však v minulom období bavili preto, že tvorili obrovský až likvidačný dlh, takzvaný kumulovaný dlh. Myslím, že to bolo okolo 46 mil. eur, s ktorým sa musela bývalá vláda vysporiadať a ktorý médiá mal priniesť do toho, aby mohli byť zachované a mohla sa konečne začať debata aj o programe. Bolo ambíciou aj, jednak teda hovorilo sa o začiatku reformy, a to bolo spojenie médií a zároveň aj zabezpečenie nejakej formy financovania, ktorá nebude závislá od politickej moci natoľko, že v jednom kuse sú ohrozované základné parametre fungovania, a to je hlavne teda zabezpečenie reálneho financovania.
To čo sa menilo, bolo to, že takzvaný zástrčkový zákon, ktorý v plnej podobe sa snaží predkladateľ obnoviť, alebo zachovať, nedokázal v realite zabezpečiť financovanie médií verejnej služby.
Je to reč čísiel. Bolo to spomínané viacerými predrečníkmi. Dokonca sme tu mali aj definíciu toho, čo je poplatok a čo je daň, veľmi vyčerpávajúcu. Myslím si, že v súčasnom stave, a tá odpoveď stále visí, alebo otázka visí vo vzduchu, a dúfam, že príde k odpovedi, akým spôsobom teda bude médium verejnej služby slovenský telerozhlas alebo RTVS financovaná, ak na úhradách zo služieb verejnosti sa bude vyberať po prijatí tohto, aj od 1. 1. 2013, 4,64 eur, a toto zabezpečí sedemdesiatpäťmiliónový výber, pričom tri milióny eur idú na obsluhu toho, aby tieto poplatky boli vybrané. To je 72 mil. eur. Myslím, ak si správne pamätám z reklamy, je to okolo jeden a pol milióna a doterajšia zmluva so štátom bola nastavená v sume 14 mil. eur.
Či už projekt, alebo to, čo hovorili zástupcovia rady a médií na výbore, hovorí o deväťdesiat až stomiliónovom financovaní. Pýtam sa teda, prečo zavádzame spôsob nanovo, ktorý, napriek tomu, že ako to, myslím, spomínal predo mnou Daniel Krajcer, nebol ani v programovom vyhlásení vlády a nebol ani obsahom predvolebného dokumentu alebo predvolebného programu, ktorý nehovoril o opätovnom obnovení týchto poplatkov. Prečo teda dávame nedokonalé financovanie, ktoré ani v súčasnej dobe nezabezpečuje dostatočné množstvo financií na financovanie RTVS na občana, a zároveň otvárame otázku, kde manažment RTVS zoberie sumu 30 mil. eur na to, aby, či už dodržal z hľadiska projektu zámery, alebo z hľadiska toho, aké sú reálne potreby tohto média.
Čo ja považujem za najdôležitejšiu vec, a bolo to zhrnuté, je to financovanie zo štátneho rozpočtu, by som to povedal ľudovo, bolo nastavené takým spôsobom, že minister financií túto sumu, ktorú mu zákon káže, ľudovo povedané, musí dať.
Zmluva so štátom nie je takýto parameter. Je to o tom, čo dohodne manažment s ministrom kultúry, a to, čo dohodne minister kultúry s ministrom financií, a tým pádom je skutočne manažérske, myslím si, manažérsky zázrak, ak niekto má spravovať takúto inštitúciu, a presne nevie, čo má rozpočtovať na rok, minimálne na rok vopred. Nehovorím už o strednodobých a dlhodobejších plánoch.
To financovanie zo štátneho rozpočtu s tým, že sa teda úhrady za službu verejnosti platiť nebudú. Viackrát tu bolo spomenuté, že sú štáty, ktoré používajú presne tento model. A sú štáty teda, ktoré používajú aj, či už koncesie, alebo nejaký spôsob iného poplatku. Ja si myslím, že na Slovensku tá debata mohla dobehnúť, že na tento čas, kedy situácia jednak ekonomická a jednak situácia ľudí na Slovensku je taká, že šetria každé euro, mohli sme aj nie iba z týchto ako sociálnych príčin, ale aj z príčin tých, že ako médium verejnej služby bude do budúcnosti fungovať a či jeho financovanie bude zabezpečené, pristúpiť k tomu, aby skutočne bola reálna suma v rozpočte viazaná na fungovanie médií verejnej služby.
Zároveň tam bol vytvorený valorizačný mechanizmus, ktorý bol závislý od toho, akým spôsobom sa ekonomika vyvíja. Vyššie HDP, viac pre médiá verejnej služby. Dávalo to logiku, dávalo to stabilitu vo financovaní média, možné rozpočtovanie, možná tvorba ročných rozpočtov, strednodobý, dlhodobý horizont. Toto sú všetko odpovede, prečo sme mohli dostať a zachovať tento model financovania.
Vnímam, s tým ako pán minister vstúpil do rozpravy, že za predchádzajúceho obdobia súčasná vládna strana, vtedy 62 poslancov opozičných za stranu SMER nesúhlasilo s týmto spôsobom financovania. Práve preto si nemyslím, že tá výčitka o tom, že voliči boli podvedení, alebo neboli, dalo sa teda vyčítať z toho, že pravdepodobne k zavedeniu poplatkov príde.
Ja som si však myslel, že po oboznámení sa so situáciou, ktorá je jednak v štátnej kase a jednak s nejakým tým citlivým, a myslím si, že sociálna demokracia by mala mať ten citlivý prvok na verejnosť, príde k prehodnoteniu tohto zámeru. A potom ako médium verejnej služby bolo vytrhnuté z dlhu a dokázalo hospodáriť aj na základe týchto parametrov, a teda do budúcna, keďže vieme rozpočtovať, aká suma to z rozpočtu bude, bude tento model zachovaný a nepretaví minister kultúry ambíciu vyberať koncesionárske poplatky alebo úhrady za službu verejnosti od občanov.
Nestalo sa tak, tak ja by som si na záver dovolil iba apel, keď už sa takto deje a vieme, že ohrozujeme nejakým možným spôsobom budúce financovanie verejného média a zároveň zaťažujeme rozpočty ľudí, ktorí majú doma zavedenú elektrinu, aby sme sa zamysleli nad skutočným valorizačným mechanizmom a z hľadiska kvality ponúkaného programu oznámili verejnosti, že ak tento zákon prejde, nič sa veľmi s kvalitou programu stať nemôže, pretože len zachováme súčasné status quo.
Zároveň to, čo bolo povedané vo výbore, že aby sme zabezpečili iba sumu, ktorá bola viazaná v rozpočte, by museli byť koncesionárske poplatky zvýšené zhruba na šesť eur. Hovoril to na výbore pán generálny riaditeľ Mika, tak pravdepodobne aj jeho ambície rozšíriť program možno o športový kanál, možno o nejaký ďalší monotematický kanál, ktorý bude pre deti, alebo pre nejakú inú cieľovú skupinu, a konečne, keďže vieme, že máme zaplatený plný multiplex, čiže vieme šíriť štyri kanály, a financovanie programovej služby máme zabezpečené ledva na dva, tak aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, že, otvorili tú debatu teda naostro, nanovo, a povedali, z ostatného rozpočtu musí byť takáto suma, a teda valorizačný mechanizmus, ktorý do tohto zavedieme, sa dotkne aj verejnosti a dotkne sa ho takouto sumou.
Ja sa aj preto pýtam, prečo v súčasnej podobe nepredkladáme teda do dôsledkov to, čo sa ministerstvo možno v nejakých, neviem, či fázach bude pripravovať. A to znamená, či sa koncesie budú zvyšovať. A tu je tá otázka, myslím si, namieste, a položím ju priamo, budú sa koncesionárske poplatky a s akým horizontom zvyšovať? Možno, že v záverečnej reči odpoveď bude. A teda, či je skutočným zámerom ministra kvalita, zachovanie médií verejnej služby, alebo iba to, aby uľahčil úlohu, ktorú minister financií má, a to odľahčil rozpočet a previedol toto bremeno na ľudí bez toho, aby existoval nejaký reálny koncept toho, akým spôsobom budú do budúcna médiá verejnej služby financované.
To, že sú financované málo, vieme. A myslím si, že keby bol zostal teda ten stav, ktorý máme, urobíme omnoho viacej aj pre ľudí tejto krajiny aj pre médiá verejnej služby.
Toľko môj názor. Tak ako ste hovorili, pán minister, vy, že váš názor je, že kvôli prepojeniu médií a divákov, je tam budovaný nejaký vzťah aj na základe toho, že platia nejaký poplatok. Ja si myslím, že ten vzťah je veľmi pošramotený a že kvalita programu v médiách verejnej služby je hodnotená verejnosťou aj takým spôsobom, že tieto médiá nesledujú, a možno aj cez výber týchto poplatkov alebo ochotu ich platiť dávajú nejaký signál, že čosi s tým treba robiť.
Ja by som možno dal apel na to, aby sme súčasné financovanie a spôsob financovania aj s možnosťou valorizácie ponechali možno na nejaké prechodné obdobie a potom sa zamýšľali nad tým, rešpektujúc aj ekonomickú situáciu obyvateľov Slovenskej republiky, ale pravdepodobne táto výzva nepadne na úrodnú pôdu. Toľko.
Ďakujem za pozornosť.