Videokanál poslanca

Ďakujem. Chcem potvrdiť tú väčšinovú podporu klubu, ktorý, ako si spomínal, tento návrh pani poslankyne Gibalovej má. A vieme, tak ako si zhrnul v rozprave, tri príčiny, prečo by sme mali budovať vzťah medzi občanmi, ktorí, alebo mladými ľuďmi, ktorí sa rozhodli študovať v zahraničí z rôznych pohnútok. Možno preto, že štúdium v zahraničí im umožňuje študovať odbor, ktorý na Slovensku nemáme, alebo ak ho máme, tak je na akejkoľvek univerzite v zahraničí možno obsadený odborníkmi, ktorých tento študent vyhodnocuje, že, že dostane také penzum informácií a také vzdelanie, ktoré je výrazne alebo možno kvalitnejšie, ako sa dá dostať doma. Práve preto to slovo, ktoré si použil, diskriminácia ľudí, ktorí sa vzdelávajú na našich univerzitách, alebo ľudí, ktorí sa vzdelávajú na zahraničných univerzitách, by sme mali odstrániť. A práve preto aj ja sa prikláňam k tomu, aby sme tento zákon alebo zmenu zákona podporili. A tá výzva, samozrejme, k laviciam vládnej, vládnych poslancov, ktorá odznela v tvojom, v tvojom príhovore, v tvojom príspevku do rozpravy, je aktuálna. A dúfam, že návrh pani poslankyne Gibalovej bude mať podporu, pretože je skutočne nekonfliktný a stará sa o budúcnosť krajiny, o ktorej sa asi všetci zhodneme, že rozhodne vzdelanie a kvalitné vzdelanie zabezpečí.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, som trošku skeptický k tomu a možno aj smutný, keďže táto právna úprava a to, že ju tu máme predloženú, vyvolal verejný tlak a máme, myslel som, že bude väčšia účasť a viac ľudí sa zapojí do debaty o správe alebo kolektívnej správe autorských práv, ktorá svojho času, je to pár mesiacov, vyvolala pri tzv. kauze obce Pohorelá obrovskú diskusiu v spoločnosti o tom, akým spôsobom ochranky alebo kolektívni ochrancovia autorských práv, alebo vo verejnosti sú známe pod skratkami, ako SOZA, LITA, SLOVGRAM, OZIS a podobne, fungujú v správnom systéme Slovenskej republiky. Predkladaný návrh, ako bol odôvodnený pánom navrhovateľom, je podľa mňa veľmi, nedá sa s ním nesúhlasiť, čiastočne rieši, jedná sa o, ak to nepoviem právnymi výrazmi, ako pán navrhovateľ, ale preložím to do vykonateľnej reči možno podnikateľom, možno samospráv obcí, možno folklórnych súborov, ktoré prezentujú niekedy kultúrne obsahy, ktoré sú často, nepodliehajú autorsko-právnej ochrane. Jedná sa o to, že je skrátená lehota alebo ruší sa lehota, kedy je potrebné ohlásiť to, že niekto autorské, autorským zákonom chránené obsahy chce použiť alebo použil.
Zavádzame možno tým, tá diskusia bola obrovská, že samospráva nás, ako keby naše samosprávy, ktoré sú finančne poddimenzované nemali dostatočné finančné prostriedky na to, aby platili aj to, že nejaké malé deti v niekde v obci pri zorganizovaní večierku pre mamy platili poplatok, ktorý SOZA pri správe autorských práv vymeriava alebo podľa svojich cenníkov zverejňuje. Táto diskusia často, mali sme na výbore aj pozvaných zástupcov zo SOZ-y, zo samosprávy aj z dotknutej obce Pohorelá, dokonca pani poslankyňa Obrimčáková, ktorá má vzťah, bola účastná na tomto výbore, takisto prišiel pán minister a nakoniec vznikla iniciatíva skupiny poslancov, je to skupina poslancov zastúpených u nás na výbore za vládnu stranu SMER, ktorí predložili tento návrh, ako keby mal riešiť to, že lehota, ak sa odstráni dostatočne ten prísny režim, ktorý sa na samosprávy uplatňoval, odstraňoval ten základný problém. Myslím si, že bazálny problém nerieši lehota, či ohlásim 10 dní pred konaním akcie, alebo v deň konania akcie, ide o samotnú podstatu toho, čo a akým spôsobom ochranky fungujú. V tejto veci som interpeloval aj pána ministra a na základe tejto interpelácie viem, že k posunu v kolektívnej ochrane autorských práv a vôbec k posunu vytvorenia novej normy autorského zákona príde aj podľa programového vyhlásenia vlády v najbližších dvoch rokoch.
Ďalej táto, tento predkladaný návrh, ako keby chcel lepšie špecifikovať, a to, akým spôsobom sa bude prihliadať medzi ľudovými, prihliadať na ochranu autorských práv medzi ľudovými pesničkami a nejakými inými obsahmi. Podľa odborníkov na túto tému je veľmi sporné, že či týmto my na jednej strane samospráve ako používateľom autorských obsahov, na druhej strane folklórnym súborom a ešte obrovskej skupine iných používateľov pomôžeme. Z tohoto miesta chcem povedať, že túto iniciatívu vládnych poslancov vítam a pravdepodobne podporím návrh, aby prešiel do druhého čítania a v druhom čítaní aj po diskusiách na ministerstve kultúry a s ďalšími odborníkmi sa budeme možno snažiť predložiť návrhy, ktoré autorský zákon aj v tejto oblasti posunú trošička ďalej a možno aj téma, ktorá nesúvisí s kolektívnou ochranou, ale súvisí s verejnými licenciami, bude vsunutá a môže v právnom systéme Slovenskej republiky začať platiť. Myslím si však, že v tomto mohlo byť aj ministerstvo, v súčasnej nie odkazovať na to, že budeme riešiť v štvrtom kvartáli roku 2014 komplexnú úpravu autorského práva, i keď viem, že oblasť autorského práva, vôbec celá jemná pavučina okolo toho, ako sa autorské práva majú chrániť a nemajú, je predmetom obrovských diskusií, ale tu chcem uviesť, že na ministerstve kultúry aj za prvej Ficovej vlády alebo v rokoch 2008 až 2010 pracovala komisia, ktorá mala pripraviť úpravu autorského práva. Následne, teda po zmene ministrov aj za ministrovania pána Krajcera tuná z poslaneckých lavíc sme tlačili na to, že táto norma potrebuje úpravu, kde bol stanovený termín myslím štvrtý kvartál 2013. Na obhajobu toho režimu, že sa odsúval ten problém až do roku 2013 chcem iba povedať, že pracovná komisia mala zasadnúť v roku 2011 a celý tento výsledok nakoniec vyplynul do toho, že máme rok 2012 a platí nám tu autorský zákon, ktorý nepozná internet, ktorý nepozná digitálne prostredie, ktorý ustanovuje v rámci kolektívnej ochrany autorských práv také inštitúty, že dokážu ľudia potom protestovať pred "ochrankami" a volajú tieto "ochranky" ako výpalníci, ako tí, ktorí sa priživujú na samospráve, na kluboch, na ľudí, ktorí kultúru vytvárajú a vytvárať chcú.
Dúfam, teda že potom, ako sa dostaneme do druhého čítania a tejto iniciatíve napriek tomu, že ju považujem za nedostatočnú, držím palce a dúfam, že v druhom čítaní sa budeme môcť možno na výbore, po diskusii aj s pánom predsedom, ktorý zastáva takisto názor, pánom predsedom výboru Jarjabkom, ktorý tiež zastáva názor že mohli by sme ísť v tejto situácii aj ďalej, tak prídeme k nejakému konsenzu, ktorý ochranu autorských práv posunie ďalej, a príde možno ku konsenzu medzi používateľmi, samotnými autormi, samosprávami a všetkými dotknutými orgánmi, vrstvami, ktoré pri ochrane autorských práv môžme spomínať.
Na záver by som chcel poďakovať teda poslancom vo výbore, že prišli s touto iniciatívou a ako som spomínal predtým, bude mať moju podporu. Ďakujem.

Ďakujem. Ja iba stručne k vášmu vystúpeniu, a to, že súčasného riaditeľa úradu mám v plnej úcte, ako aj bývalého veľvyslanca, a to, že sa nemal dostatočný čas možnosť oboznámiť s agendou, plne uznávam, a preto aj pripomienky, ktoré som predtým predniesol v rozprave, sú viac-menej zásadnejšieho charakteru, ktoré trvajú a pretrvávajú cez tri vedenia úradu, a myslím si, že správa ich obsahovať mala.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dovolím si uviesť niekoľko otázok, možno aj podľa toho, ako bolo úvodné slovo pána ministra, ktoré som vnímal z hľadiska predkladania tejto správy v dvoch rovinách. Tým, že na základe kompetenčného zákona agenda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripadla ministerstvu zahraničných vecí, a teda po platnosti kompetenčného zákona ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí je jedna rovina, ktorej by som sa chcel venovať a venoval sa jej aj pán minister v úvodnej reči. Druhá rovina je samostatná správa, ktorá je predkladaná plénu parlamentu. Ak by som sa mal venovať aj tejto správe, využil som možnosť, keďže táto správa bola prejednávaná v troch výboroch parlamentu, výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny, zahraničnom výbore a vo výbore pre médiá a kultúru, položiť a využiť prítomnosť pána riaditeľa ústavu, Úradu, pardon, pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde si myslím a mám za to, že v niektorých bodoch správa nebola dostatočná, respektíve či by vedel objasniť niektoré skutočnosti. Využívajúc prítomnosť pána ministra sme zároveň s kolegom Hraškom v otázke Slovákov žijúcich v zahraničí v čase ešte pred platnosťou kompetenčného zákona využili možnosť poslancov a interpelovali v tom čase predsedu vlády priamo teda v otázkach súvisiacich s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Konkrétne v kompetenčnom zákone, som sa ku kompetenčnému zákonu alebo zákonu č. 575/2001 Z. z. som sa snažil predložiť pozmeňujúci návrh, keďže v rámci presunu kompetencií som mal za to, že síce legislatívna iniciatíva vlády a možno aj celkový koncept, ak by som odcitoval pána ministra, možno parafrázoval, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je zavesený vo vzduchu, a teda kompetenčným zákonom sa snažia viac-menej ho ukotviť, a to aj v súlade s platným zákonom o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa skôr stal ten stav, že zostal pravdepodobne vo vzduchoprázdne. Neviem, pán minister, či bude snaha vlády a možno aj vášho ministerstva viesť k úprave zákona Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo či vnímajúc aj snahy možno z programového vyhlásenia vlády, či bude smerovať činnosť tohto úradu k utlmeniu, alebo aký spôsob výkonu tohto úradu bude do budúcnosti. Na základe toho, akým spôsobom bol teda prijatý kompetenčný zákon, a ja som ten pozmeňovák smeroval do tej roviny, že nechcel som meniť filozofiu návrhu novely a veľmi nehovoriť o tom, že snaha vlády zastrešiť pod jedno ministerstvo tento úrad, keďže koncepcia podpredsedu vlády, ktorý zastrešoval pred vami, či tá koordinácia a tvorba na ministerstve zahraničných vecí bude dostatočná na základe kompetenčného zákona, alebo tam, kde som mal ja problém, keďže kompetencia, koordinácia, tvorba a výkon, ktoré úradu majú prislúchať, si myslím, že teraz sme zostali, nieže zavesení vo vzduchu, ale sa mi zdá, že fakt sa vyskytlo nejaké vzduchoprázdno v rovinách, ktoré koordinácia, tvorba a výkon mohli byť prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu. Ak ste s ním neboli oboznámení, tak možno uvediem iba to, že sme sa chceli, mali sme snahu koordináciu a tvorbu štátnej politiky vymedziť absolútne jednoznačne do kompetenčného zákona. Čiže či potom, keďže sa mi teraz zdá, že ten rozpor medzi kompetenčným zákonom a samotným zákonom o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí pretrváva, či sa teda bude pri tvorbe štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí pristupovať k novelizácii samotného zákona o úrade, alebo napriamo, či snahy ministerstva budú smerovať možno k zrušeniu tohto úradu. Čo sa týka samotnej správy, respektíve dovolím si využiť vašu prítomnosť, a keďže pôvodná interpelácia smerovala k predsedovi vlády, možno sa opýtať niektoré skutočnosti, ktoré nás s pánom kolegom Hraškom trápili, a to je hlavne otázka, ktorú som už pri kompetenčnom zákone vnímal, čiže či sa pod opatrením, ktoré hovorí o posilnení postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete, hovorí o systémových a organizačných opatreniach v agende Slovákov žijúcich v zahraničí, a pod týmito opatreniami či sa myslelo aj zrušenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako to bolo prezentované, ja som to vnímal v médiách, a pôvodne aj navrhované v novele zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Možno, že ak sa tento rozpor vyrieši, tak bude naveky vyvrátený tá možná obava, že k tomuto príde. Myslím si, že následne z hľadiska tejto interpelácie by som sa chcel spýtať, či záväzky vyplývajúce z dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menších v oblasti vzdelávania a kultúry, ktorá bola podpísaná 12. decembra 2003 ministrami zahraničných vecí oboch krajín v rámci samitu EÚ v Bruseli, sa nejedná o neplnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády následného 625, myslím, že ste ho tu aj spomínali vy, ku koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.
Myslím si, že neplnenie záväzkov z uvedenej medzinárodnej zmluvy a viacerých úloh z príslušných uznesení vlády, ktoré majú priamy dopad na našich krajanov, poškodzuje nielen dobré meno Slovenskej republiky v zahraniční, ale je negatívne vnímané celým slovenským zahraničím, najmä Slovákmi žijúcimi v Maďarsku, ktorých situácia je v niektorých prípadoch neveselá, pričom stále nie je vyčlenená podpora zo štátneho rozpočtu v zmysle medzinárodnej dohody, ktorá býva každoročne zameraná primárne na deti, žiakov, zabezpečenie ich výchovno-vzdelávacieho procesu. Neviem, či ten proces, keďže tieto dve interpelácie, a nechcem sa tu veľmi opakovať a byť veľmi dlhý, či v zmysle platného teraz už kompetenčného zákona tejto interpelácie nám odpovie nakoniec premiér, alebo sa to dostane do rúk, chcel by som takto deklarovať, že možno aj v rámci lehoty, ktorú budeme rešpektovať, by sme pravdepodobne, ak premiér postúpi túto žiadosť, na základe súčasného platného kompetenčného zákona by prišla odpoveď aj z vášho ministerstva.
Čo sa týka samotnej správy, jedným z mojich kolegov bolo predložených, i keď nie celkom správne, čo sa týka procesu, 38 zásadných, 38 pripomienok k samotnej správe. Skúsim využiť vašu prítomnosť, neviem, či ste sa dostali do kontaktu s týmto. Upozorňujem, že ten proces podania pripomienok z hľadiska portálu uznávam, že nebol celkom kóšer. Napriek tomu oceňujem aj vedenie úradu aj to, že sa tieto pripomienky dostali k vám. Nechcel by som byť teraz veľmi dlhý, čiže možno len vyzdvihnem niektoré. A ak by ste, pán minister, mali potrebu zareagovať možno ku konkrétnejším veciam, ktoré v záverečnom slove by ste spomenuli, či tieto pripomienky, ktoré niektoré boli označené aj za zásadné, by zniesli možno nejaký komentár. Jedna vec, ktorá ale chcem, aby v rozprave zaznela, je v konkrétnych pripomienkach, ktoré môj kolega, ja sa s nimi stotožňujem, je, aké opatrenia mieni podniknúť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí tento rok, aby krajom v rámci dotácií vyplatil poskytnutých 1,33 mil. eur namiesto vládou vyčlenených 1,16 mil. eur.
Prečo Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj zo sumy 1,16 eur, a nie vami spomínaná suma 1,327, vyčlenil dotácie iba 1,055 mil. eur, a akým spôsobom mieni teda predseda úradu naložiť s viac ako 100 tisíc eur, ktoré zatiaľ neposkytol na aktivity krajanov? Spomínam to preto, že tá predmetná správa k tomuto faktu, čiže nakladanie s prostriedkami, nespomína takmer vôbec nič. Zároveň na výbore som sa pýtal aj na pamätník, ktorý v predmetnom uznesení 625 zo 17. septembra, čiže Pamätník slovenského vysťahovalectva, akým spôsobom je riešený a akým spôsobom je zabezpečené financovanie, keďže táto agenda sa ťahá už od čias bývalého predchodcu, alebo predchodkyne od pani Prívarovej, čiže aké kroky, lebo to uznesenie je z roku 2008, a máme rok 2012. Ďalej, sa mi zdá, že otázke televízneho vysielania sa venovať nebudem. Zároveň sa chcem spýtať na takzvaný akčný plán v oblasti migrácie, pretože z hľadiska správy, takisto žiadnu informáciu ohľadne migrácie a akčného plánu v tejto otázke správa neobsahuje.
Z hľadiska bezpečnosti Slovenska, schengenského priestoru a vydávania osvedčení. Chcel by som len informovať plénum, že v priebehu roku 2011 sa uskutočnili viaceré rokovania medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na úrovni štátnych tajomníkov k problematike pozmeňovania a falšovania úradných dokladov, ktoré Slováci žijúci v zahraničí najmä z Ukrajiny predkladajú ako podkladovú dokumentáciu k vydaniu osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento doklad slúžil k jednoduchšiemu získaniu štátneho občianstva, prechodného pobytu a nahrádzal povolenia na zamestnanie a má vytvárať ďalšie výhody.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa vyjadrilo, že nemá dostatočné kapacity, aby sa naďalej preverovala pravosť a správnosť týchto dokladov. Zase vecnosť tohto problému mohla byť rozpracovaná v správe, v správe však k tejto otázke som nenašiel ani čiarku, preto by som sa chcel spýtať, že akým spôsobom túto vec chce možno aj z gescie, ktorú teraz ministerstvo má, riešiť?
Poslednú vec, ktorú považujem za dôležitú, spomínali ste to aj vy, je takzvaná dotačná politika alebo dotácie. Je to veľmi citlivá téma vzhľadom aj na to, že jej verejné prostriedky sú pod prísnym dohľadom verejnosti, chcel by som tiež iba v krátkosti, keďže v správe finančnej kontroly samotného úradu Slovenskej republiky č. 5/2011 sa konštatuje, že terajšia hlavná poradkyňa predsedu úradu v rokoch 2006 až '10 uzatvorila ako predsedníčka úradu viaceré dotačné zmluvy v rozpore so zákonom, predovšetkým zmluvy so Svetovým združením Slovákov zahraničí a v celkovej výške cca 150 tisíc eur, predseda tejto neziskovky je pán Skalský. Napriek tomu, že toto občianske združenie má sídlo na Slovensku a viaceré zmluvy s fyzickými osobami, ktoré mali následný trvalý pobyt na Slovensku, čo je tiež v rozpore so zákonom. Takisto, aké opatrenia poskytol úrad, aby tieto nezákonne vyplatené štátne prostriedky boli vrátené do štátneho rozpočtu a aby sa takéto zmluvy už neuzatvárali? A prečo nie sú tieto informácie uvedené v správe, je moment, ktorý možno sa na základe tej prípravy dostal aj k vám, pán minister. Na záver, sú viaceré problémy a je tých bodov 38, tieto štyri body som považoval sa potrebné, aby odzneli aj v pléne parlamentu, a dúfam, že či už vystúpením v rozprave, aby sa dalo na vás reagovať, alebo v záverečnom slove sa k niektorým týmto skutočnostiam, pán minister, vyjadríte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, téma znovuzavedenia úhrad za službu verejnosti alebo, ako sa to, aj keď nie veľmi správne ľudovo nazýva, koncesionárskych poplatkov, nie je počas môjho dvojročného pobytu v tomto pléne novou.
Za minulej vlády sa celá debata okolo verejnoprávnych médií, niekedy možno aj na škodu veci, točila okolo možného spôsobu reálneho zabezpečovania financovania médií verejnej služby. Myslím si, že takisto ako je snaha aj pána ministra, bola aj snaha minulého ministra médiá verejnej služby zachovať. Skutočne, tu sme pravdepodobne všetci na jednej lodi, pretože vysielatelia z licencií alebo komerční vysielatelia, alebo tí, ktorí sú závislí na predaji reklamného času, pravdepodobne mnohé formáty, ktoré médiá verejnej služby majú a môžu prinášať, zabezpečovať nebudú. Nebudú z jedného prostého dôvodu, pretože nedokážu formáty možno pre menšinového diváka, možno pre diváka, ktorý, možno pre témy, ktoré zo začiatku nezaujímajú verejnosť natoľko, že debata prebieha v marginálnych skupinách, až následne sa vzbudzuje záujem, možno preto a hlavne teda preto by médiá verejnej služby zachované mali byť.
Tuto sa ale, mám pocit, ani veľmi politicky nedelíme. O zachovaní médií verejnej služby sme sa však v minulom období bavili preto, že tvorili obrovský až likvidačný dlh, takzvaný kumulovaný dlh. Myslím, že to bolo okolo 46 mil. eur, s ktorým sa musela bývalá vláda vysporiadať a ktorý médiá mal priniesť do toho, aby mohli byť zachované a mohla sa konečne začať debata aj o programe. Bolo ambíciou aj, jednak teda hovorilo sa o začiatku reformy, a to bolo spojenie médií a zároveň aj zabezpečenie nejakej formy financovania, ktorá nebude závislá od politickej moci natoľko, že v jednom kuse sú ohrozované základné parametre fungovania, a to je hlavne teda zabezpečenie reálneho financovania.
To čo sa menilo, bolo to, že takzvaný zástrčkový zákon, ktorý v plnej podobe sa snaží predkladateľ obnoviť, alebo zachovať, nedokázal v realite zabezpečiť financovanie médií verejnej služby.
Je to reč čísiel. Bolo to spomínané viacerými predrečníkmi. Dokonca sme tu mali aj definíciu toho, čo je poplatok a čo je daň, veľmi vyčerpávajúcu. Myslím si, že v súčasnom stave, a tá odpoveď stále visí, alebo otázka visí vo vzduchu, a dúfam, že príde k odpovedi, akým spôsobom teda bude médium verejnej služby slovenský telerozhlas alebo RTVS financovaná, ak na úhradách zo služieb verejnosti sa bude vyberať po prijatí tohto, aj od 1. 1. 2013, 4,64 eur, a toto zabezpečí sedemdesiatpäťmiliónový výber, pričom tri milióny eur idú na obsluhu toho, aby tieto poplatky boli vybrané. To je 72 mil. eur. Myslím, ak si správne pamätám z reklamy, je to okolo jeden a pol milióna a doterajšia zmluva so štátom bola nastavená v sume 14 mil. eur.
Či už projekt, alebo to, čo hovorili zástupcovia rady a médií na výbore, hovorí o deväťdesiat až stomiliónovom financovaní. Pýtam sa teda, prečo zavádzame spôsob nanovo, ktorý, napriek tomu, že ako to, myslím, spomínal predo mnou Daniel Krajcer, nebol ani v programovom vyhlásení vlády a nebol ani obsahom predvolebného dokumentu alebo predvolebného programu, ktorý nehovoril o opätovnom obnovení týchto poplatkov. Prečo teda dávame nedokonalé financovanie, ktoré ani v súčasnej dobe nezabezpečuje dostatočné množstvo financií na financovanie RTVS na občana, a zároveň otvárame otázku, kde manažment RTVS zoberie sumu 30 mil. eur na to, aby, či už dodržal z hľadiska projektu zámery, alebo z hľadiska toho, aké sú reálne potreby tohto média.
Čo ja považujem za najdôležitejšiu vec, a bolo to zhrnuté, je to financovanie zo štátneho rozpočtu, by som to povedal ľudovo, bolo nastavené takým spôsobom, že minister financií túto sumu, ktorú mu zákon káže, ľudovo povedané, musí dať.
Zmluva so štátom nie je takýto parameter. Je to o tom, čo dohodne manažment s ministrom kultúry, a to, čo dohodne minister kultúry s ministrom financií, a tým pádom je skutočne manažérske, myslím si, manažérsky zázrak, ak niekto má spravovať takúto inštitúciu, a presne nevie, čo má rozpočtovať na rok, minimálne na rok vopred. Nehovorím už o strednodobých a dlhodobejších plánoch.
To financovanie zo štátneho rozpočtu s tým, že sa teda úhrady za službu verejnosti platiť nebudú. Viackrát tu bolo spomenuté, že sú štáty, ktoré používajú presne tento model. A sú štáty teda, ktoré používajú aj, či už koncesie, alebo nejaký spôsob iného poplatku. Ja si myslím, že na Slovensku tá debata mohla dobehnúť, že na tento čas, kedy situácia jednak ekonomická a jednak situácia ľudí na Slovensku je taká, že šetria každé euro, mohli sme aj nie iba z týchto ako sociálnych príčin, ale aj z príčin tých, že ako médium verejnej služby bude do budúcnosti fungovať a či jeho financovanie bude zabezpečené, pristúpiť k tomu, aby skutočne bola reálna suma v rozpočte viazaná na fungovanie médií verejnej služby.
Zároveň tam bol vytvorený valorizačný mechanizmus, ktorý bol závislý od toho, akým spôsobom sa ekonomika vyvíja. Vyššie HDP, viac pre médiá verejnej služby. Dávalo to logiku, dávalo to stabilitu vo financovaní média, možné rozpočtovanie, možná tvorba ročných rozpočtov, strednodobý, dlhodobý horizont. Toto sú všetko odpovede, prečo sme mohli dostať a zachovať tento model financovania.
Vnímam, s tým ako pán minister vstúpil do rozpravy, že za predchádzajúceho obdobia súčasná vládna strana, vtedy 62 poslancov opozičných za stranu SMER nesúhlasilo s týmto spôsobom financovania. Práve preto si nemyslím, že tá výčitka o tom, že voliči boli podvedení, alebo neboli, dalo sa teda vyčítať z toho, že pravdepodobne k zavedeniu poplatkov príde.
Ja som si však myslel, že po oboznámení sa so situáciou, ktorá je jednak v štátnej kase a jednak s nejakým tým citlivým, a myslím si, že sociálna demokracia by mala mať ten citlivý prvok na verejnosť, príde k prehodnoteniu tohto zámeru. A potom ako médium verejnej služby bolo vytrhnuté z dlhu a dokázalo hospodáriť aj na základe týchto parametrov, a teda do budúcna, keďže vieme rozpočtovať, aká suma to z rozpočtu bude, bude tento model zachovaný a nepretaví minister kultúry ambíciu vyberať koncesionárske poplatky alebo úhrady za službu verejnosti od občanov.
Nestalo sa tak, tak ja by som si na záver dovolil iba apel, keď už sa takto deje a vieme, že ohrozujeme nejakým možným spôsobom budúce financovanie verejného média a zároveň zaťažujeme rozpočty ľudí, ktorí majú doma zavedenú elektrinu, aby sme sa zamysleli nad skutočným valorizačným mechanizmom a z hľadiska kvality ponúkaného programu oznámili verejnosti, že ak tento zákon prejde, nič sa veľmi s kvalitou programu stať nemôže, pretože len zachováme súčasné status quo.
Zároveň to, čo bolo povedané vo výbore, že aby sme zabezpečili iba sumu, ktorá bola viazaná v rozpočte, by museli byť koncesionárske poplatky zvýšené zhruba na šesť eur. Hovoril to na výbore pán generálny riaditeľ Mika, tak pravdepodobne aj jeho ambície rozšíriť program možno o športový kanál, možno o nejaký ďalší monotematický kanál, ktorý bude pre deti, alebo pre nejakú inú cieľovú skupinu, a konečne, keďže vieme, že máme zaplatený plný multiplex, čiže vieme šíriť štyri kanály, a financovanie programovej služby máme zabezpečené ledva na dva, tak aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, že, otvorili tú debatu teda naostro, nanovo, a povedali, z ostatného rozpočtu musí byť takáto suma, a teda valorizačný mechanizmus, ktorý do tohto zavedieme, sa dotkne aj verejnosti a dotkne sa ho takouto sumou.
Ja sa aj preto pýtam, prečo v súčasnej podobe nepredkladáme teda do dôsledkov to, čo sa ministerstvo možno v nejakých, neviem, či fázach bude pripravovať. A to znamená, či sa koncesie budú zvyšovať. A tu je tá otázka, myslím si, namieste, a položím ju priamo, budú sa koncesionárske poplatky a s akým horizontom zvyšovať? Možno, že v záverečnej reči odpoveď bude. A teda, či je skutočným zámerom ministra kvalita, zachovanie médií verejnej služby, alebo iba to, aby uľahčil úlohu, ktorú minister financií má, a to odľahčil rozpočet a previedol toto bremeno na ľudí bez toho, aby existoval nejaký reálny koncept toho, akým spôsobom budú do budúcna médiá verejnej služby financované.
To, že sú financované málo, vieme. A myslím si, že keby bol zostal teda ten stav, ktorý máme, urobíme omnoho viacej aj pre ľudí tejto krajiny aj pre médiá verejnej služby.
Toľko môj názor. Tak ako ste hovorili, pán minister, vy, že váš názor je, že kvôli prepojeniu médií a divákov, je tam budovaný nejaký vzťah aj na základe toho, že platia nejaký poplatok. Ja si myslím, že ten vzťah je veľmi pošramotený a že kvalita programu v médiách verejnej služby je hodnotená verejnosťou aj takým spôsobom, že tieto médiá nesledujú, a možno aj cez výber týchto poplatkov alebo ochotu ich platiť dávajú nejaký signál, že čosi s tým treba robiť.
Ja by som možno dal apel na to, aby sme súčasné financovanie a spôsob financovania aj s možnosťou valorizácie ponechali možno na nejaké prechodné obdobie a potom sa zamýšľali nad tým, rešpektujúc aj ekonomickú situáciu obyvateľov Slovenskej republiky, ale pravdepodobne táto výzva nepadne na úrodnú pôdu. Toľko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Nuž, Daniel, položil si takú rečnícku otázku, že ako sa dá manažovať alebo riadiť inštitúcia, ktorá do posledného momentu nevie, aký má rozpočet. Ja mám na ňu dosť jednoduchú odpoveď. No dá sa to tak, ako sa riadila v podstate doteraz alebo dovtedy, keď aj za prvej vlády Roberta Fica riadili túto inštitúciu ľudia ako pán Hreha, pán Nižňanský a vyprodukovali obrovskú stratu. Zároveň pri hrozbe tejto obrovskej straty sa vytvárali miliónové prosby na to, aby inštitúcia vôbec nejaké výsledky mala. A tým pádom vznikal stav, že sa dostávala do absolútnej politickej závislosti. Suma teraz v sume asi 14 mil., keď hovoríme o zmluve so štátom a ak teda hovoríme, že televízia potrebuje 100 mil., čiže musí byť takmer zdvojnásobená, podľa mňa politickú závislosť minimálne zdvojnásobuje. Ja teda takisto sa pripájam k tej výzve, aby sme tento zákon nepodporili a aby sa o ňom nerokovalo, prípadne aby ho pán minister stiahol z rokovania. Ďakujem.

Ďakujem. Téma dane alebo úhrady za služby verejnosti, alebo zástrčkový zákon tu bola aj počas predchádzajúceho volebného obdobia. A ku koncu sa vlastne pristúpilo k tomu, že vzhľadom na zachovanie a predvídanie stavu a spôsobu udržania financovaní médií verejnej služby sa pristúpi k financovaniu z rozpočtu.
Myslím si, že to, ako si spomínal, zavedenie, alebo znovuzavedenie, alebo zotrvanie stavu úhrad za služby verejnosti, alebo, i keď to nie celkom je správne, že sa to označuje ako koncesionárske poplatky, koncesionárskych poplatkov je otvorené znova. A stotožňujem sa s tým, že dotýka sa každej jednej domácnosti, ktorá má zavedený elektrický prúd.
Zároveň som sa na to pýtal na výbore generálneho riaditeľa. A takisto niektoré mediálne vyjadrenia ministra smerovali k tomu, že nepôjde len o zachovanie platenia koncesionárskych poplatkov v súčasnej výške, pretože výber z koncesií je len 72 mil., je to 75 mil. celkovo, z toho 3 mil. sú na obsluhu toho systému vyberacieho, 72 mil. sa dostáva do RTVS, čo je nedostatočné. Čiže ten spôsob výberu bol nedostatočný doteraz, zachováva sa. A otvára sa jedným dychom téma zvyšovania koncesionárskych poplatkov. Potom sa teda pýtam naozaj, kde je ten predvolebný sľub a deklarovaná 12-percentná skupina ľudí, ktorých sa konsolidačné opatrenia dotknú. Ďakujem.

Ďakujem. Ja chcem oceniť, pán minister, že ste vystúpili v rozprave. A napriek tomu, že sa jedná o transpozíciu, tak sa na základe toho, čo aj odznelo v rozprave, nezvykne odbiť tento problém.
Takisto vnímam Skylink ako veľmi zložitý právny problém. Ako som spomínal v rozprave, aj tuná musím oceniť aj prácu všetkých poslancov, ktorí sú vo výbore pre kultúru a médiá, zároveň aj pána predsedu, že sme poslali žiadosti pri téme Skylinku všetkým možným dotknutým orgánom, ktoré z hľadiska riešenia tohoto zapeklitého problému dotknuté mohli byť. Disponujeme aj niektorými právnymi stanoviskami. A dúfame, že na najbližšom výbore bude časový priestor na to, aby sme sa týmto zaoberali, pretože aj na základe tejto transpozície sa pravdepodobne právny stav bude môcť vyčistiť a nebude sa môcť opakovať to, čo sa stalo niekoľkým stovkám tisíc domácností, ktoré si túto programovú službu objednali. Jednalo sa možno o tých, ktorí nevedia o tom, že aj existuje taký právny názor, že ľudia, ktorí pod možno klamlivou reklamou si objednávali program grátis bez toho, že budú platiť akékoľvek poplatky, budú koniec koncov spoplatnení sumou 1,2 eura mesačne. A tento problém, dúfam, nezapadne prachom a budeme sa tým zaoberať aj ďalej. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, skutočne som sa potešil čítajúc body tejto schôdze, že prišlo k otvoreniu zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, pretože aj pri predkladaní programového vyhlásenia vlády na mediálnom a kultúrnom výbore som sa pýtal, či bude nejaká ambícia vlády, keďže toto nebolo obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády, zmeniť túto normu a v niektorých bodoch ju poopraviť. Viem, že predchádzajúci minister ohlasoval zámer tento zákon meniť komplexne. A keďže som predkladal niektoré pozmeňujúce návrhy, keď bol otvorený, mal som ambíciu vylepšiť postavenie možno retransmisnej rady, možnosť štátu voči našim vysielateľom. Aj moji predrečníci spomínali niektoré veci, ktoré v tom zákone sú. Možno je to až taká bezradnosť, ktorá prichádza pri korigovaní stavu našej audiovízie ako celku, myslím, vašimi slovami. Neviem, čítal som nejaký titulok, ktorý hovoril dokonca o idiotizácii spoločnosti. Neviem, či je správny, ale tuto sa, myslím, zhodneme. A skutočne stav vysielania či už z licencie a často možno aj tam, kde máme väčší vplyv, a to je v médiách verejnej služby, poburuje spoločnosť. A nie celkom si plnia tie médiá funkciu, ktorú by si plniť mali.
Chcel by som teda spomenúť, že snaha transpozičná alebo transponovať, čo sa týka liekov a lekárskych výkonov do dôsledkov, keďže Európska únia považuje súčasný stav za nevyhovujúci alebo nedokonalú transpozíciu, je dobrá. A na základe toho otvorili sme tento zákon, pravdepodobne sme museli ísť z úrovne Európskej únie. Taký náznak toho, aby sme sa na zákon o vysielaní a retransmisii pozreli komplexne, ak bude zaznievať z opozičných lavíc, možno čím ďalej, tým viac aj z vašej strany, pravdepodobne dúfam, že to naberie to, že sa na zákon o retransmisii aj toto volebné obdobie pozrieme možno aj komplexne.
Zároveň ja by som si dovolil okrem toho možno aj poopraviť kolegu, že sa nejedná celkom o televízne vysielanie, to, čo transponujeme z hľadiska stanovenia tej 20-percentnej kvóty európskych diel, ktoré musia vo vysielaní byť. Nejedná sa o vysielanie, ale jedná sa o konkrétnu službu. Je to služba na požiadanie alebo on-demand. A by som sa to snažil priblížiť. Sú to ako keby videopožičovne, ktoré do domácností prichádzajú na základne operátorov. A môžu si tak ľudia z domácností viac-menej objednať film akýkoľvek, ktorý táto služba ponúka. V súčasnom stave to nebolo upravené. A myslím, že sa to píše aj v dôvodovej správe, že rôzne štáty pristúpili k tejto úprave rôzne. Česká republika napríklad kombinuje 10-percentnú kvótu na európske diela s alternatívnou povinnosťou vynaložiť aspoň 1 % z výnosov tejto služby za sledované obdobie na tvorbu európskych diel alebo na nadobudnutie práv európskych diel. Belgicko kombinuje spôsoby podpory európskych diel uvedené v článku 13 tejto smernice. My sme sa rozhodli ísť cestou stanovenia 20-percentnej kvóty, ktorá, si myslím, z hľadiska európskych diel je takisto riešením.
Tu by som si ale dovolil pootvoriť dlhodobú otázku, ktorá trápi našich tvorcov, a to, či by sme sa napríklad nemohli zamyslieť nad tým, či nechrániť priamo slovenských tvorcov audiovizuálnych diel a nezačali by sme sa baviť aj na pôde parlamentu o tom, že naša slovenská tvorba potrebuje väčšiu ochranu, pretože aj táto transpozícia hovorí o európskych dielach. Viem, že v dôvodovej správe sa píše teda aj to, že sa teda myslí tým aj slovenské. Ale myslím si, že mali by sme z hľadiska toho, že kultúrny rozmer je jeden z dôležitých rozmerov, ktoré členské štáty Európskej únie si zachovať majú, zamerať sa na to, že stanovíme možno nejakou úpravou nášho právneho systému, tuná to môže byť či už cez autorský zákon alebo možno aj priamo cez vysielanie, retransmisiu, kvótu aj pre slovenské diela, a tým pádom budeme môcť obstáť pred našimi tvorcami, že naši vysielatelia budú viazaní vysielať hlavne alebo teda v nejakom percente slovenskú tvorbu. Čiže túto transpozíciu viac-menej podporujeme, keďže nič zlé nezavádza.
Ešte si myslím, že nebolo spomenuté v úvodnej reči, to je tzv. otázka, že sa odstraňuje rozpor medzi smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a tzv. Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, hovorili ste o tom, pardon. Čiže chcel by som to vyzdvihnúť. Podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá síce z dohovoru vychádza, ak by vysielateľ usadený v našom štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, nebol považovaný za vysielateľa, a patrí pod jurisdikciu našej republiky, a to v prípade, ak by využíval pozemné satelitné stanice na prenos signálu, tzv. enabling, zo Slovenskej republiky alebo družicovú kapacitu, odstránením tejto kolízie zo smernice bude musieť zaviesť to, že pod slovenskú jurisdikciu naozaj patrí. V zmysle zásady prednosti európskeho práva teda tým to rieši väčšina z 20 štátov, ktoré sa takisto budú musieť s touto smernicou zaoberať. A možno sa to vyrieši. A ja sa tuto skúsim pána ministra opýtať, či problém Skylinku a zavádzania vlastne poplatkov tým, že vieme, že ten prevádzkovateľ je mimo územia štátu, je dotknutý týmto alebo či sa to týka programovej služby alebo či do budúcna aj problém Skylinku nielen pri transpozičných snahách budeme môcť riešiť tuná na pôde Slovenskej republiky a parlamentu. Chcem uviesť to, dovolím si to pri tejto príležitosti, že z hľadiska činnosti výboru pre médiá a kultúru sme sa priamo problémom Skylinku zaoberali päťkrát, a to aj takým spôsobom, že z moci výboru sme oslovili tri dotknuté orgány, telekomunikačný, protimonopolný, retransmisnú radu, ďalej sme oslovili Slovenskú obchodnú inšpekciu. A zažili sme celkom slušný pingpong poslanecký medzi tým, že kto je vlastne zodpovedný za stav Skylinku. Telekomunikačný úrad aj retransmisná rada nás odkázala na Slovenskú obchodnú inšpekciu, Slovenská obchodná inšpekcia nás odkázala späť. Čiže z hľadiska toho, akým spôsobom sa problém Skylinku bude riešiť ešte tým, že teda už 1. september už prebehol a žiadny dotknutý štátny orgán, štátna moc, žiadny minister ani tuná nikto z poslancov problém, ktorý sa dotýka obrovského množstva slovenských rodín, nevyriešil, tak dúfam, že následné kroky budú smerovať k tomu, aby sme vyjasnili tento právny stav a aby sme aj problém Skylinku možno na výbore otvorili.
Čiže ak by som zhrnul transpozičnú snahu v oblasti zákona o retransmisii, vítam a dúfam, že do budúcna sa aj ministerstvo bude zaoberať zákonom o retransmisii, aby tá idiotizácia spoločnosti ďalej nepokračovala, úprimnejšie a možno aj s väčšou snahou. Ďakujem.

Ďakujem. Áno, tak ako sme aj hovorili, pán poslanec Mičovský, môže byť ambícia, ja to možno zoberiem troška všeobecnejšie, či inteligentný dopravný systém na Slovensku chceme alebo nechceme. Otázka teda znela kedy a ako ho chceme. Snažili sme sa s Richardom viac-menej vylepšiť predkladanú novelu.
Druhá poznámka napriek tomu, že rokovací poriadok to neumožňuje, bola adresovaná predsedovi vlády, takže nebudem reagovať. Ďakujem.