Videokanál poslanca

Ďakujem. Chcem byť stručný. Sú témy, ktoré niekedy spôsobujú ohrozenie koalície. A následne sa tie témy stávajú možno zápasom iba o voliča. Mali sme tu predrečníka, u ktorého veľmi zvažujem to, čo kto si tu vyprosuje a čo si kto nevyprosuje, pretože predmetný návrh je novela zákona, ktorý my považujeme v platnom znení za zlý. A preto sa ho snažíme v mnohých momentoch opraviť. Ak túto snahu aj pán poslanec Gál a pán poslanec pán predseda Bugár nevidia, tak si myslím, že mohli sme sa na tejto schôdzi baviť aj o tom, že čo teda navrhujú v tejto otázke oni. Nebavíme sa o tom, pretože žiadny takýto návrh v celom programe nevidím. Ak si myslíte, že súčasne platná úprava, ktorá je z prvého vládnutia Roberta Fica, kde vy tu spomínate nejakých Mečiarov a Slotov, ktorí boli pri tom, že tento diskriminačný moment tohto zákona prijali aj oni, že nie je doba na to, aby sme sa o tom bavili a zjemnili účinky toho možno zbrklého zákona, alebo zbrklej reakcie na Orbánov zákon, ktorý sám priznávate, že nie je šťastný, tak hovorím, že toto bola reakcia, aby sme umožnili ľuďom, ktorí nemôžu v súčasnom platnom stave na Slovensku dvojaké občianstvo pod omnoho tvrdším režimom mať, ako my predkladáme, vôbec nejakým spôsobom toto riešiť. Pýtam sa teda kritikov predkladania tejto našej novely, či existuje obhájiteľný dôvod, že v tejto veci oni nekonajú. A toľko si považujem za potrebné uviesť k úvodu.
My sme sa snažili, a to je celým obsahom toho, aby bola zavedená a aby prešla nejaká právna úprava, na ktorej sa tu vie zhodnúť celá táto snemovňa. A to je určiť nie, že striktne zakážeme nadobúdanie akéhokoľvek občianstva pod tlakom tým, že sa stratí slovenské občianstvo. Ale dajme teda, nech ten kompromis je vyjadrený tým, že bude existovať reálna väzba na krajinu, na ktorú ju chcú, tak ako spomínal aj pán poslanec Droba, či tam vedecky pracuje, či tam študuje, či tam má nejaké rodinné väzby niekto. A ak toto je tá potrebná miera kompromisu, aby tu 76 poslancov vedelo zahlasovať za úpravu zlého a zbrklého zákona, to je podstata, ktorú sme chceli touto predkladanou novelou dosiahnuť.
To, čo vy hovoríte, či Ústavný súd konať bude alebo nebude, či nejakým spôsobom sa dopracujeme k tomu, že vyhlási rozpor zákona za neústavný, je úlohou Ústavného súdu. Vy ste poslancom Národnej rady. Navyše, hovoríte, že na túto tému sa veľmi orientujete. Z celej vašej reči ste však kritizovali presne ten istý moment, ktorý kritizujeme aj my. Práve preto predkladáme úpravu, ktorá je podľa našej predstavy správna. Tá úprava ide v tej rovine, že definujeme možný kompromis. Pravdepodobne sme vychádzali z tých predpokladov, že v minulom volebnom období tu aj dvaja poslanci vtedajšej vládnej koalície sa stotožnili presne s týmto istým duchom úpravy tejto zložitej situácie, ktorá nevznikla na území Slovenskej republiky, ale ktorú nám sem naoktrojovali z územia iného štátu. Proste zhodneme sa na východiskách, a to, že daný platný právny stav nepovažujeme za dobrý. A preto predkladáme novelu. My sme zbrklý zákon, o ktorom sa z vašich komentárov hovorí, že diskriminuje občanov, sem do Národnej rady nepredniesli. Ani sme zaň nehlasovali.
Ak niekto teda má pocit, že to kritizujeme neoprávnene, dokonca nás tu niekto pod nejakým rúškom označuje za prevtelených Slotov, tak si myslím, že sme sa nepochopili. A práve preto som hovoril, že nemohli ste ten zákon a tú našu novelu, ktorou meníme ten nedobrý stav, ani vidieť, lebo aspoň nad pretavením snahy do toho u ľudí, ktorí sú v Kanade, v Austrálii, vo Švajčiarsku, vedecky tam pracujú a keďže tam strávili nejaký čas a majú záujem nadobúdať dvojaké štátne občianstvo alebo akýkoľvek režim a do tohto stavu sa dostali tým, že máme tu prijatú veľmi zlú úpravu, tak poďme sa zamyslieť, lebo ja netuším a netušíte to ani vy, kedy Ústavný súd o tejto téme rozhodne. Tak predložte vy reálnu úpravu, o ktorej si myslíte, že by tomuto pomohla, a skúsme nájsť 76 poslancov v tejto snemovni, aby sme to mohli upraviť presne tak, ako to poslanec Národnej rady upraviť môže. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán kolega, škoda, že ste si ten zákon skutočne neprečítali, pretože vy ste boli taký krátky, že ste sa zabudli zamerať na to, čo my vlastne predkladáme. A kritizovali ste to, čo v platnosti v zákonnej úprave je teraz. Asi ste si nevšimli, že kritizujeme presne ten istý moment, že bezdôvodne alebo tým, aký je ten zákon, ktorý je v platnosti, prísny, tak máme za to, že treba čosi v tomto režime upraviť.
Upravujeme to spôsobom, že ľudia, ktorí doplatili na prísnosť tohto zákona, majú možnosť naplniť to, aby mohli mať dve štátne občianstva, ak tento záujem majú. Zároveň do budúcnosti zavádzame presne tento istý režim.
To, čo ste povedali, sú naozaj len prázdne floskuly bez toho, aby ste si pozreli účel. A priamu väzbu na to, že pred rokom 2010, ako vy sám hovoríte, sme nekontrolovali kto a akým spôsobom stanovoval podmienky nadobúdania štátneho občianstva, ktorá je v duchu tom, čo sám ste spomínali, že sem prišiel Orbán s nejakou aktivitou a v roku 2010 nastala možno prchká reakcia na tú Orbánovu aktivitu, ste v závere vašej reči absolútne vynechali. Ja sa teda pýtam, čo je zlé na tom, že chceme, aby ten človek, ktorý nadobúda iné štátne občianstvo vo vzťahu k nášmu štátnemu občianstvu, mal nejakú reálnu väzbu na územie štátu, ktorého občianstvo chce mať. A tú štátnu väzbu alebo tú reálnu väzbu definujeme buď prácou, štúdiom, pobytom, rodinnými väzbami. A je to tak široké a je tam len dvanásť mesačná doba, aby túto reálnu väzbu k tomuto inému územiu ako územiu slovenského štátu ten človek mal. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že téma, ktorú sme, ako spomínal predkladateľ, otvárali hneď na začiatku volebného obdobia po roku 2010, sa paradoxne do konania vlády dostala táto téma až v roku 2012. Téma sviatkov a ich rušenie sme preberali aj počas minulého volebného obdobia. A mali sme za to, že máme nejakým spôsobom urobiť v týchto veciach možno poriadok. Náš návrh bol o tom, aby sme sa zamerali na úpravu štátnych sviatkov nie ich rušením. Ale možno je lepšia cesta ich presúvaním.
Dni pracovného pokoja zo stredu týždňa presúvať na víkendy, a to tak, že ak sviatok pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok, dňom pracovného pokoja bude piatok predchádzajúceho kalendárneho týždňa, je obsahom tohto návrhu.
Tak ako bolo spomínané, táto debata sa za súčasnej vlády strany SMER nesie v duchu otvárania rušenia sviatkov. Spomínaný bol 1. september a 15. september. Práve ten druhý sviatok otvoril debatu o tom, že Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, vzhľadom na kultúrny a spoločenský význam tohto sviatku a vzhľadom aj na naše medzinárodnoprávne záväzky, rušiť v spoločnosti nevyvolal veľmi otvorenú podporu. Myslím, že to, že prišla následná iniciatíva, že vládna strana sa zameria aj na to, aby sa vzhľadom, tak ako bolo spomínané, na hospodárske, spoločenské, voľnočasové aktivity obyvateľstva mohlo pristúpiť k úprave štátnych sviatkov tým, že budú presúvané, je práve lepšia cesta.
Náš zámer má na zreteli pozitívny prínos pre občanov, najmä rodiny, ktoré si budú môcť spoločne vychutnať takzvané a veľmi obľúbené predlžené víkendy, ako aj spomínaný ekonomický prínos pre štát.
Táto úprava predpokladá aj pozitívny efekt na ekonomický chod podnikov. Uľahčíme zamestnávateľom zamestnávanie, plánovanie výroby, logistiky, presun zamestnancov a zdrojov a tiež pracujúcim to, že si budú môcť lepšie rozvrhnúť čas a stráviť s rodinou voľný predlžený víkend.
Ako som spomínal, táto navrhovaná legislatívna úprava si nevyžaduje žiadne rušenie štátnych alebo cirkevných sviatkov, ktoré nesú v našej spoločnosti kultúrnu a sociálnu hodnotu.
Vláda sama dobre vie, ako vlnu nevôle a protestov zdvihla návrhom na zrušenie Sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Čiže si myslím, že tuná ste boli trošičku radikálni. Rušenie alebo otváranie tejto témy takýmto spôsobom nie je dobré.
Ako som spomínal, uvedomujeme si ekonomický dopad voľného dňa na rušenie pracovného týždňa najmä pre zamestnávateľov, podnikateľov, pre ktorých jeden deň voľna znamená zastavenie a následné znovuspustenie procesu, čo predstavuje nemalé navýšenie nákladov. Presun sviatočného dňa k víkendu by znamenal kontinuálne voľno a náklady naň vynaložené by sa značne znížili.
Návrh má pozitívny vplyv na štátny rozpočet a aj podnikateľskú sféru.
Prínosy tohto návrhu sa nedajú veľmi matematicky, exaktne vyčísliť, keďže okrem pozitívneho vplyvu na domáce hospodárstvo predpokladáme aj pridanú hodnotu v podobe lepšej pohody zamestnancov a ich rodín.
Náš návrh je kompromisný a, ako bolo spomínané, snažíme sa, aby nebol politický.
A týmto návrhom sa blížime k úprave štátov Európskej únie, kde sú definované bank holidays. Ide o rozdelenie sviatku a dňa voľna, pričom základným cieľom je zachovanie integrity pracovného týždňa. Ktoré konkrétne sviatky sú to? Bol to 29. august (výročie SNP), 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky), 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) a dni pracovného pokoja ako 1. máj (Sviatok práce) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom). Je teda zrejmé, že nechceme presúvať náboženské sviatky, napr. Vianoce. A toto nie je možné ani vzhľadom na ich kultúrny a spoločenský význam.
Chcel by som sa zamerať na to, aby to nevyzeralo, že si tu vymýšľame niečo, čo nikde nie je vymyslené, alebo narábame s nejakou kategóriou, že treba vymýšľať bicykel tam, kde bicykel dávno vymyslený je, a tak by som sa skúsil pozastaviť nad tým, čo spomínaný termín bank holidays znamená. Termín bank holidays vo Veľkej Británii bol upravený v zákone o bankovníctve a finančných operáciách od roku 1971 ako deň, keď môžu byť pozastavené finančné operácie. Tento termín sa používa zameniteľne s termínom verejný sviatok. Zákon o bankovníctve taktiež dáva panovníkovi právo vymenovať ďalšie dva dni za sviatky ako súčasť kráľovských právomocí. V praxi to funguje na základe konzultácií s relevantným ministrom. Panovník v Británii má právo vymenovať jednorazový verejný sviatok pri zvláštnych príležitostiach.
Chcem spomenúť, že tento bod Obyčajných ľudí sme v roku 2010 z dôvodov, ktoré som spomínal aj v úvode, dávali ako návrh na zapracovanie do programového vyhlásenia vlády. Môžem zacitovať z predkladaného návrhu, kde sa píše, že vláda vytvorí priestor na zavedenie bank holidays a pripraví potrebný legislatívny rámec pre zavedenie dní pracovného voľna počas štátnych sviatkov, ktoré som vymenoval, aby voľný deň na prislúchajúci sviatok bol presunutý na piatok v danom týždni.
Ak by som sa mal pozrieť, ako daná vec je upravená v niektorých štátoch Európskej únie, tak môžem spomenúť na ilustráciu a pre krátkosť času dva-tri štáty.
V Maďarsku sa oficiálne národné sviatky nezvyknú presúvať. Namiesto toho majú vytvorený inštitút tzv. systém premostenia sviatkov. V prípade ak úradný sviatok pripadne na deň blízko víkendu a medzi tým je jeden pracovný deň a nasleduje voľný deň dochádza tzv. premostenia, čiže pridávajú jeden voľný deň. Ak napríklad vo štvrtok je tam voľno, tak v piatok sa voľno pridá. Teda pracovný deň uprostred dvoch voľných dní sa stane voľným dňom a najbližšia sobota je náhradným pracovným dňom. Oficiálny zoznam premostených voľných dní, štátnych sviatkov a náhradných sobôt, ktoré budú pracovnými dňami, je vydaný v podobe vyhlášky ministerstva práce na konci predchádzajúceho roku. To platí tak v súkromnom, ako aj verejnom sektore.
V Španielsku je možné presúvať aj štátne, národné sviatky zo stredu týždňa na najbližší koniec pracovného týždňa. Je to asi najbližšie riešenie k nášmu. Rovnako v prípade ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, tuto my sme nešli touto cestou, je presunutý na najbližší pondelok. V Španielsku je pevne stanovený celkový počet 14 sviatkov do roka a nemôže ich v žiadnom prípade byť viac.
Vo Veľkej Británii, kde inštitút alebo ten termín bank holidays vznikol, je právny stav taký, že ak štátny sviatok pripadne na stred týždňa, sviatok sa presúvať nemôže, v prípade ak sviatok pripadne na sobotu a nedeľu, sa však pripojí jeden voľný deň. Každý rok je v Anglicku a Walese 8 štátnych sviatkov často označovaných teda, ako som spomínal, bank holidays. Sú to Nový rok, Veľký piatok, veľkonočný víkend, prvý pondelok v máji, posledný pondelok v máji, posledný pondelok v auguste, Štedrý deň a Sviatok novoročný. Ako vidieť päť z nich je vždy v pondelok alebo piatok, keďže z nich tri, Nový rok a dva dni na Vianoce, môžu pripadnúť na sobotu alebo nedeľu, je následne stanovený za štátny sviatok nasledujúci pracovný deň. A tak napríklad 1. januára bolo v tomto roku v sobotu, preto bol štátny sviatok v pondelok 3. januára. Belgicko a Veľká Británia sú dve krajiny, kde sa sviatky pripadajúce na stred týždňa síce nepresúvajú, ale vytvárajú, ak pripadnú na víkend, sviatky nové na pondelňajšie dni nasledujúce po sviatku, čiže sa poskytuje ako keby náhrada.
Situácia v Slovenskej republike je taká, že máme celkovo 16 sviatkov, z toho je jeden viazaný na nedeľu (tzv. Veľkonočná nedeľa). Z tých 16 sviatkov je 10 cirkevných, ktoré nie je možné presúvať. A týchto desať sviatkov v našom návrhu zahrnutých nie je. Zvyšných šesť sviatkov sú sviatky, ktoré sme tam zahrnuli, okrem 1. januára. A to je Nový rok, ale aj zároveň oslava založenia republiky, pre ilustráciu, čiže u nás je teda celkovo šestnásť sviatkov, z toho je desať cirkevných, šesť v inom režime.
Pre ilustráciu možno odporúčam štúdiu parlamentného inštitútu, ktorú som k tejto téme dal vypracovať. Nechcem tu uvádzať všetky podrobné čísla. Máme ale z dvadsaťsedmičky stále najviac sviatkov, teda šestnásť, blíži sa k nám jedine Rakúsko a Maďarsko a Slovinsko, ktoré ich majú najbližší počet. A to je trinásť. Ten najnižší počet má spomínaná Británia a Holandsko, je to osem sviatkov. Čiže ak by sme sa mali vyjadriť všeobecne, priemer starých členských štátov Európskej únie je 10,8, priemer Európskej únie je 11,35. V zámorí, pre ilustráciu, tu majú konsenzus, takisto uznávajú alebo majú vo svojom režime 13 štátnych sviatkov.
Právna úprava predpokladá okrem presúvania dní na piatok jeden bod, ktorý sme oproti predchádzajúcemu návrhu doplnili. Je to bod ohľadom Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Bodom pozmeňujúceho, návrhu alebo nášho návrhu je úprava terminológie, Pamätného dňa zahraničných Slovákov na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, a to z dôvodu, že keď tento názov tohto pamätného dňa sa zaviedol bezprostredne po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, Ústava Slovenskej republiky ešte neobsahovala § 7a. Dokonca aj v súčasnosti už zrušený zákon č. 70/1997 Z. z. mal názov zákon o zahraničných Slovákoch. A pojem „zahraniční Slováci“ tak bol relevantným až do nadobudnutia účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. A Ústava Slovenskej republiky v ustanovení § 7a, ako aj zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení zákona č. 344/2007 Z. z. jednotne používa pojem Slovák žijúci v zahraničí. Je to malá terminologická úprava, ktorá si zaslúži pozornosť, ktorá by v rozprave mala zaznieť.
Takže, tak ako bolo spomínané predrečníkom alebo predkladateľom, prosím o podporu tohto návrhu, keďže aj v iniciatíve súčasnej vládnej strany je ad jedna množstvo sviatkov, ad dva to, aby toto množstvo nespôsobovalo ekonomické výpadky a problémy v hospodárení a mohli sme poskytnúť za to, akým spôsobom súčasná ekonomická situácia dopadá na občanov Slovenskej republiky, aspoň miernu výhodu, zavedenie presúvania štátnych sviatkov a ponuka nejakých piatich voľných víkendov a voľna vylepšením toho, že máme ad jedna naviac štátnych sviatkov z celej Európskej únie, ad dva to, že mohli by sme zamestnancom a celej spoločnosti nejakým spôsobom uľahčiť situáciu a poskytnúť pohodu pri vykonávaní práce. Ďakujem za pozornosť a za prípadnú podporu.

Ďakujem. Štefan, možno som čakal, že tak ako sme sa bavili, aj tu pani profesorka sa ma pýta možno v duchu tom, keď sa tu niekto pýta na to, že z akej krajiny sme, tak ja sa opýtam, že z akej sme to planéty, keď chceme zakazovaním v absolvovaní jednej vzdelanostnej skúške, ktorá vedie k nadobudnutiu vodičáku, riešiť motiváciu ľudí ukončovať svoje vzdelanie. Z akej sme to nie krajiny, z akej sme to planéty, že zákazmi ideme riešiť to, aby si ľudia dokončili základné vzdelanie? Ja sa pýtam, kde existuje teda možnosť ukončenia vzdelania ľudí, ktorí vychádzajú zo základných škôl, lebo dva-trikrát prepadli a v tomto návrhu nevidím jeden riadok na to, že tí ľudia si majú možnosť ukončiť základné vzdelanie alebo štát zabezpečí to, že základné vzdelanie nadobudnú nejakou inou formou. Skrátenou, alebo nejakými ďalšími vecami. Ak skutočne tuná predkladateľovi ide o to, že budeme sa zaoberať o kvalifikovanosť pracovnej sily. Kvalifikovanosť pracovnej sily nezabezpečíme zákazmi. Bohužiaľ, to tak je. A keď už sa blížime ku koncu tejto debaty, tak keď sa pýtame, z akej krajiny sme a kde to žijeme, ja sa pýtam, kde žije predkladateľ, na akej planéte?
Ďakujem.

Ďakujem. Ja som sa chcel spýtať, podobne ako ty, ak teda je vyjadrením volebného programu strany SaS tento návrh, tak som, mierne povedané, skeptický, pretože odvolávajúc sa na náš volebný program, kde Peťo Pollák má čo povedať do toho, a keďže sme spolu zostavovali presne túto stať, ktorá pôvodne s jeho návrhom mala okolo dvadsať strán, a do volebného programu, ktorý je aj zverejnený, sa dostali niektoré základné tézy, ktoré sú veľmi konkrétne. Tak sa mi zdá, že je veľmi nekolegiálne a až, neviem to iným slovom nazvať, ak mám byť mierny, ak niekto tu ide hovoriť o eklektickom vyberaní nejakých tém, ktoré Peťo pomenovával už počas mohutnej debaty, ktorú sme zrovna nad volebným programom, ktorú mnohí z našich ľudí, ktorí sa tej tvorby zúčastnili, označovali, či nejdeme až cez hranicu toho, že rómsky problém máme skutočne čím riešiť.
Chcem ešte podotknúť jeden fakt a to je ten moment, ktorý si hovoril častokrát aj počas volebnej kampane, a to je ten, že sme jediné zoskupenie ľudí, ktorí mali nejaké politické ambície, a jediným hnutím, ktoré posunulo Róma na zvoliteľné miesto na kandidátke s úplne jasným zámerom, že identifikujeme problém Rómov, ako rómskych komunít, ako za obrovský problém na Slovensku. A preto si myslím, že akékoľvek obviňovanie z vykrádania volebných programov je úplne nemiestne a absurdné, ako si povedal v úvode svojej reči.
Ďakujem.

Ďakujem. Spomenul si dve veci: malá ambicióznosť a nekomplexnosť. Ja by som možno nevyčítal iba toto, ale ja som zažil za predchádzajúceho volebného obdobia jednu debatu nad tzv. cenzami vzdelanosti. Skôr si myslím, že tá argumentácia by mala znieť naopak, aby sme umožnili mať v rámci vzdelania aj to, že vodičáky majú, a skutočne tá výzva, ja sa s ňou stotožňujem, chcel by som vidieť človeka, ktorý dokázal prejsť testami a nevie čítať. Ako ja som sa s tým nestretol, ale v meste, kde žijem, je menšia komunita Rómov, aj keď je problémová, ale tuná riešime trošička inak problém, ako by sme mali. A to je, že aká vypovedateľnosť toho systému, ktorý máme nastavený v rámci testov, je, keď dokáže niekto tuná v parlamente tvrdiť, že sú ľudia, ktorí nevedia čítať alebo čítajú s nepochopením textu, a dokázali absolvovať testy, ktoré smerujú k vydaniu vodičského preukazu?
Mne tento návrh pripadá tak troška, raz som ho zažil, tú debatu ešte ako člen SaS klubu, a bol to návrh z dielne pani Anny Belousovovej, ktorá chcela vzdelanostným cenzom zakázať, alebo teda aby kandidovali do komunálnych volieb ľudia, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie, a vtedy bol jednohlasne odmietavý postoj na tom klube SaS. A tým, že si myslím, že ja nejakým spôsobom liberálne hodnoty ctím, jeden z mála, takisto aj Peťo Pollák u nás v klube, tak aby sme nešli na nejakú rovinu návrhov Anny Belousovovej.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Čakal som možno na reakcie, ktoré, zo zástupcov samosprávy, ktoré tuná v pléne máme, prídu na vystúpenie, keď si označil to, že aktivačné práce sa môžu zneužívať aj v tom duchu, že prichádza ku kupovaniu budúcich voličských hlasov. A viac-menej ma kolegovia nesklamali. Ja som nezachytil to, že si hodil všetkých do jedného vreca, a mal som pocit, že nešlo o cynizmus, plávanie po povrchu a nejakým spôsobom preukázanie nekompetentnosti. Skôr naopak, mal som pocit, že pri tom odkrývaní, ktoré funguje nie na základe de iure stanovených vecí v zákone, ale de facto, ako to skutočne funguje v daných regiónoch, je aj treba poukázať aj na tejto pôde, že využívanie jednej zložky, ktorú samospráva v rukách má, k tomuto riešeniu alebo k riešeniu rómskej problematiky neprispieva a našli sa cesty a cestičky, ako to zneužívať.
Skutočne si myslím, že nie je odôvodnené, že to, že niekto sa tu tvári urazeno. Myslím si, že si tých poctivých starostov neoznačil, a myslím si, že sú aj poctiví starostovia z 2 900, ktorí sa snažia využiť prostriedky na to, na čo využité majú byť. Ale napriek tomu by sme sa mali zamyslieť, aby de facto sa daný systém nezneužíval a neprichádzalo k sume, ktorú si povedal, ku kupovaniu, myslím, že to bola metafora, voličských hlasov.
Ďakujem.

Ďakujem. Ľudo, ja som si uvedomil teraz pri tvojom vystúpení, že takisto ako v Petrovom zaznelo, viac-menej sme pomenovávali stav toho, čo tu žijeme a že žijeme v nejakej, nazvime to, mediokracii, a preto si myslím, že je treba zvažovať pri každom vystúpení nejakú potrebnú a základnú mieru. Včera, myslím, že Dodo Hlina pomenoval jednu vec, že kráčajúc okolo Dunaja, ak by sa tam niekto topil, tak sa už bojí ho i zachrániť, aby nebol obvinený z toho, že to robí iba kvôli mediálnej prezentácii, to je jeden mantinel. A druhý je ten, že sa ty spolu s predsedom vašej strany postavíte do osady, a viem, že ste robili päť tlačoviek na danú tému a týmto pádom asi pravdepodobne tá ambícia bola označiť a onálepkovať túto tému dostatočne. Ja sa len zamýšľam nad tým, či aj v tomto prípade účel svätí prostriedky, pretože tá téma potom bola onálepkovaná, tak ako spomínal aj Peťo, nie celkom dôstojným spôsobom a pravdepodobne by sme mali zvažovať, keďže aj vy často kritizujete práve niektorých poslancov, či nerobia mediálnu prezentáciu len pre samotnú mediálnu prezentáciu. Ten návrh, ako som spomínal predtým, nemá, je aj z môjho pohľadu nedostatočne ambiciózny. Možno na ospravedlnenie, že z opozičných lavíc sa pravdepodobne komplexné riešenia nedajú, tak dobre ponúkať ako z vládnej, preto aj oceňujem to, že v tvojom príspevku zaznelo a aj z Peťových úst bolo počuť, že záujem o tému je a skutočne sa na ňu treba pozrieť komplexne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vzhľadom k tomu, čo odznelo v rozprave, som zachytil dva body. Prvý bol ten historizujúci moment toho, akým spôsobom usádzanie komunity Rómov má historické pozadie. Predrečník spomínal, že sa to ťahá od Márie Terézie. Myslím si, že čím viacej budeš na tento fakt poukazovať, tým viacej bude verejnosť vedieť, že tento problém nevznikol včera, pred sto rokmi, ani pred dvesto, ale nesie sa celou históriou. A dokonca si myslím, že si mohol kľudne označiť to, že problém vznikol tým, že sme sa na území Slovenska potýkali s riešením rómskej otázky takým spôsobom, že sme ju vytesňovali na pozemky, ako si spomínal, nevysporiadané a obce a štát pristupoval k problému tak, že sa odsúval.
Druhá časť, kedy si pomenoval tvojimi slovami kompletný alebo nekomplexný návrh, o ktorom rokujeme, ja túto výhradu poznám. Myslím si, že riešenia okrem zbúrania alebo zákazu výstavby nových čiernych stavieb na týchto pozemkoch je jedna vec mince. Preto ja asi tento návrh podporím, samozrejme, s výhradou a možno aj v spolupráci s predkladateľmi. Ak tento návrh bude mať podporu v druhom čítaní, sa pozrieť na to, čo s ľuďmi, ktorí si takýmto spôsobom bývanie nevedia zabezpečiť, a toto návrh nespomína.
Preto to, čo si spomenul, že je málo ambiciózny, je pravda. K spôsobu prezentácie sa nebudem vyjadrovať, ale viac-menej zdieľam tvoj názor.
Ďakujem.

Ďakujem. Vítam to, že hovoríš o tom, aby sme pristúpili od rečí k činom. Vítam to, že tento zákon na rokovaní parlamentu je. Neviem odhadnúť jeho podporu v parlamente a myslím si, že výhrady, ktoré spomínal aj tvoj predrečník Igor Matovič, trápili na klube aj nás. Napriek tomu si viacerí z nás vieme predstaviť podporu toho, že uľahčíme podnikanie mnohým ľuďom, ktorí na Slovensku pôsobia. Myslím si, že je dobré odstraňovanie administratívy, ktorá je na živnostnícky a vôbec podnikateľský sektor uvaľovaná. A hlavne aj preto, pretože zbaví tento návrh, ak sa uplatnia v licencii, zbaví niektoré, dúfam, že remeselné, alebo presnejšie špecifikované živností povinnosti používať, dovolím si povedať, až nenávidené registračné pokladnice, pretože skutočným krokom vedľa bolo to, že aj predchádzajúca vláda zaviedla sprísnenie používania registračných pokladníc a zaviedla ich spôsobom, ktorý skutočne otravuje hlavne ľudí, ktorým sa malo pomôcť.
Možno aj preto vôbec zamerať sa na uľahčenie živnostenského stavu je dobré. Tento návrh v prvom čítaní podporím a dúfam, že v druhom čítaní, ak by sa doňho dostal, ho vylepšíme natoľko, aby ľudia presne vedeli, o čo bude byrokracia nižšia pri podnikaní.
Ďakujem.