Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že téma, ktorú sme, ako spomínal predkladateľ, otvárali hneď na začiatku volebného obdobia po roku 2010, sa paradoxne do konania vlády dostala táto téma až v roku 2012. Téma sviatkov a ich rušenie sme preberali aj počas minulého volebného obdobia. A mali sme za to, že máme nejakým spôsobom urobiť v týchto veciach možno poriadok. Náš návrh bol o tom, aby sme sa zamerali na úpravu štátnych sviatkov nie ich rušením. Ale možno je lepšia cesta ich presúvaním.
Dni pracovného pokoja zo stredu týždňa presúvať na víkendy, a to tak, že ak sviatok pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok, dňom pracovného pokoja bude piatok predchádzajúceho kalendárneho týždňa, je obsahom tohto návrhu.
Tak ako bolo spomínané, táto debata sa za súčasnej vlády strany SMER nesie v duchu otvárania rušenia sviatkov. Spomínaný bol 1. september a 15. september. Práve ten druhý sviatok otvoril debatu o tom, že Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, vzhľadom na kultúrny a spoločenský význam tohto sviatku a vzhľadom aj na naše medzinárodnoprávne záväzky, rušiť v spoločnosti nevyvolal veľmi otvorenú podporu. Myslím, že to, že prišla následná iniciatíva, že vládna strana sa zameria aj na to, aby sa vzhľadom, tak ako bolo spomínané, na hospodárske, spoločenské, voľnočasové aktivity obyvateľstva mohlo pristúpiť k úprave štátnych sviatkov tým, že budú presúvané, je práve lepšia cesta.
Náš zámer má na zreteli pozitívny prínos pre občanov, najmä rodiny, ktoré si budú môcť spoločne vychutnať takzvané a veľmi obľúbené predlžené víkendy, ako aj spomínaný ekonomický prínos pre štát.
Táto úprava predpokladá aj pozitívny efekt na ekonomický chod podnikov. Uľahčíme zamestnávateľom zamestnávanie, plánovanie výroby, logistiky, presun zamestnancov a zdrojov a tiež pracujúcim to, že si budú môcť lepšie rozvrhnúť čas a stráviť s rodinou voľný predlžený víkend.
Ako som spomínal, táto navrhovaná legislatívna úprava si nevyžaduje žiadne rušenie štátnych alebo cirkevných sviatkov, ktoré nesú v našej spoločnosti kultúrnu a sociálnu hodnotu.
Vláda sama dobre vie, ako vlnu nevôle a protestov zdvihla návrhom na zrušenie Sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Čiže si myslím, že tuná ste boli trošičku radikálni. Rušenie alebo otváranie tejto témy takýmto spôsobom nie je dobré.
Ako som spomínal, uvedomujeme si ekonomický dopad voľného dňa na rušenie pracovného týždňa najmä pre zamestnávateľov, podnikateľov, pre ktorých jeden deň voľna znamená zastavenie a následné znovuspustenie procesu, čo predstavuje nemalé navýšenie nákladov. Presun sviatočného dňa k víkendu by znamenal kontinuálne voľno a náklady naň vynaložené by sa značne znížili.
Návrh má pozitívny vplyv na štátny rozpočet a aj podnikateľskú sféru.
Prínosy tohto návrhu sa nedajú veľmi matematicky, exaktne vyčísliť, keďže okrem pozitívneho vplyvu na domáce hospodárstvo predpokladáme aj pridanú hodnotu v podobe lepšej pohody zamestnancov a ich rodín.
Náš návrh je kompromisný a, ako bolo spomínané, snažíme sa, aby nebol politický.
A týmto návrhom sa blížime k úprave štátov Európskej únie, kde sú definované bank holidays. Ide o rozdelenie sviatku a dňa voľna, pričom základným cieľom je zachovanie integrity pracovného týždňa. Ktoré konkrétne sviatky sú to? Bol to 29. august (výročie SNP), 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky), 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) a dni pracovného pokoja ako 1. máj (Sviatok práce) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom). Je teda zrejmé, že nechceme presúvať náboženské sviatky, napr. Vianoce. A toto nie je možné ani vzhľadom na ich kultúrny a spoločenský význam.
Chcel by som sa zamerať na to, aby to nevyzeralo, že si tu vymýšľame niečo, čo nikde nie je vymyslené, alebo narábame s nejakou kategóriou, že treba vymýšľať bicykel tam, kde bicykel dávno vymyslený je, a tak by som sa skúsil pozastaviť nad tým, čo spomínaný termín bank holidays znamená. Termín bank holidays vo Veľkej Británii bol upravený v zákone o bankovníctve a finančných operáciách od roku 1971 ako deň, keď môžu byť pozastavené finančné operácie. Tento termín sa používa zameniteľne s termínom verejný sviatok. Zákon o bankovníctve taktiež dáva panovníkovi právo vymenovať ďalšie dva dni za sviatky ako súčasť kráľovských právomocí. V praxi to funguje na základe konzultácií s relevantným ministrom. Panovník v Británii má právo vymenovať jednorazový verejný sviatok pri zvláštnych príležitostiach.
Chcem spomenúť, že tento bod Obyčajných ľudí sme v roku 2010 z dôvodov, ktoré som spomínal aj v úvode, dávali ako návrh na zapracovanie do programového vyhlásenia vlády. Môžem zacitovať z predkladaného návrhu, kde sa píše, že vláda vytvorí priestor na zavedenie bank holidays a pripraví potrebný legislatívny rámec pre zavedenie dní pracovného voľna počas štátnych sviatkov, ktoré som vymenoval, aby voľný deň na prislúchajúci sviatok bol presunutý na piatok v danom týždni.
Ak by som sa mal pozrieť, ako daná vec je upravená v niektorých štátoch Európskej únie, tak môžem spomenúť na ilustráciu a pre krátkosť času dva-tri štáty.
V Maďarsku sa oficiálne národné sviatky nezvyknú presúvať. Namiesto toho majú vytvorený inštitút tzv. systém premostenia sviatkov. V prípade ak úradný sviatok pripadne na deň blízko víkendu a medzi tým je jeden pracovný deň a nasleduje voľný deň dochádza tzv. premostenia, čiže pridávajú jeden voľný deň. Ak napríklad vo štvrtok je tam voľno, tak v piatok sa voľno pridá. Teda pracovný deň uprostred dvoch voľných dní sa stane voľným dňom a najbližšia sobota je náhradným pracovným dňom. Oficiálny zoznam premostených voľných dní, štátnych sviatkov a náhradných sobôt, ktoré budú pracovnými dňami, je vydaný v podobe vyhlášky ministerstva práce na konci predchádzajúceho roku. To platí tak v súkromnom, ako aj verejnom sektore.
V Španielsku je možné presúvať aj štátne, národné sviatky zo stredu týždňa na najbližší koniec pracovného týždňa. Je to asi najbližšie riešenie k nášmu. Rovnako v prípade ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, tuto my sme nešli touto cestou, je presunutý na najbližší pondelok. V Španielsku je pevne stanovený celkový počet 14 sviatkov do roka a nemôže ich v žiadnom prípade byť viac.
Vo Veľkej Británii, kde inštitút alebo ten termín bank holidays vznikol, je právny stav taký, že ak štátny sviatok pripadne na stred týždňa, sviatok sa presúvať nemôže, v prípade ak sviatok pripadne na sobotu a nedeľu, sa však pripojí jeden voľný deň. Každý rok je v Anglicku a Walese 8 štátnych sviatkov často označovaných teda, ako som spomínal, bank holidays. Sú to Nový rok, Veľký piatok, veľkonočný víkend, prvý pondelok v máji, posledný pondelok v máji, posledný pondelok v auguste, Štedrý deň a Sviatok novoročný. Ako vidieť päť z nich je vždy v pondelok alebo piatok, keďže z nich tri, Nový rok a dva dni na Vianoce, môžu pripadnúť na sobotu alebo nedeľu, je následne stanovený za štátny sviatok nasledujúci pracovný deň. A tak napríklad 1. januára bolo v tomto roku v sobotu, preto bol štátny sviatok v pondelok 3. januára. Belgicko a Veľká Británia sú dve krajiny, kde sa sviatky pripadajúce na stred týždňa síce nepresúvajú, ale vytvárajú, ak pripadnú na víkend, sviatky nové na pondelňajšie dni nasledujúce po sviatku, čiže sa poskytuje ako keby náhrada.
Situácia v Slovenskej republike je taká, že máme celkovo 16 sviatkov, z toho je jeden viazaný na nedeľu (tzv. Veľkonočná nedeľa). Z tých 16 sviatkov je 10 cirkevných, ktoré nie je možné presúvať. A týchto desať sviatkov v našom návrhu zahrnutých nie je. Zvyšných šesť sviatkov sú sviatky, ktoré sme tam zahrnuli, okrem 1. januára. A to je Nový rok, ale aj zároveň oslava založenia republiky, pre ilustráciu, čiže u nás je teda celkovo šestnásť sviatkov, z toho je desať cirkevných, šesť v inom režime.
Pre ilustráciu možno odporúčam štúdiu parlamentného inštitútu, ktorú som k tejto téme dal vypracovať. Nechcem tu uvádzať všetky podrobné čísla. Máme ale z dvadsaťsedmičky stále najviac sviatkov, teda šestnásť, blíži sa k nám jedine Rakúsko a Maďarsko a Slovinsko, ktoré ich majú najbližší počet. A to je trinásť. Ten najnižší počet má spomínaná Británia a Holandsko, je to osem sviatkov. Čiže ak by sme sa mali vyjadriť všeobecne, priemer starých členských štátov Európskej únie je 10,8, priemer Európskej únie je 11,35. V zámorí, pre ilustráciu, tu majú konsenzus, takisto uznávajú alebo majú vo svojom režime 13 štátnych sviatkov.
Právna úprava predpokladá okrem presúvania dní na piatok jeden bod, ktorý sme oproti predchádzajúcemu návrhu doplnili. Je to bod ohľadom Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Bodom pozmeňujúceho, návrhu alebo nášho návrhu je úprava terminológie, Pamätného dňa zahraničných Slovákov na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, a to z dôvodu, že keď tento názov tohto pamätného dňa sa zaviedol bezprostredne po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, Ústava Slovenskej republiky ešte neobsahovala § 7a. Dokonca aj v súčasnosti už zrušený zákon č. 70/1997 Z. z. mal názov zákon o zahraničných Slovákoch. A pojem „zahraniční Slováci“ tak bol relevantným až do nadobudnutia účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. A Ústava Slovenskej republiky v ustanovení § 7a, ako aj zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení zákona č. 344/2007 Z. z. jednotne používa pojem Slovák žijúci v zahraničí. Je to malá terminologická úprava, ktorá si zaslúži pozornosť, ktorá by v rozprave mala zaznieť.
Takže, tak ako bolo spomínané predrečníkom alebo predkladateľom, prosím o podporu tohto návrhu, keďže aj v iniciatíve súčasnej vládnej strany je ad jedna množstvo sviatkov, ad dva to, aby toto množstvo nespôsobovalo ekonomické výpadky a problémy v hospodárení a mohli sme poskytnúť za to, akým spôsobom súčasná ekonomická situácia dopadá na občanov Slovenskej republiky, aspoň miernu výhodu, zavedenie presúvania štátnych sviatkov a ponuka nejakých piatich voľných víkendov a voľna vylepšením toho, že máme ad jedna naviac štátnych sviatkov z celej Európskej únie, ad dva to, že mohli by sme zamestnancom a celej spoločnosti nejakým spôsobom uľahčiť situáciu a poskytnúť pohodu pri vykonávaní práce. Ďakujem za pozornosť a za prípadnú podporu.
