6.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizácií v zdravotníctve, okrem iného zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov už v súčasnosti upravuje prostredníctvom koeficientov minimálnu výšku základnej zložky mzdy pre zákonom stanovenú skupinu lekárov a zubných lekárov. Minimálne mzdové nároky ostatných zdravotníckych pracovníkov sa v súčasnosti riadia príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a podmienkami odmeňovania dohodnutými v príslušných kolektívnych zmluvách.
Predmetom úpravy návrhu zákona je stanovenie minimálnej výšky základnej zložky mzdy pre v návrhu zákona definovanú skupinu zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach podľa § 7 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), prvého a tretieho bodu písm. b) až g) a ods. 4 zákona o poskytovateľoch u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý je príspevkovou organizáciou v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, štátnym podnikom v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky alebo obchodnou spoločnosťou v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorej má štát 100-percentnú majetkovú účasť.
Väčšina zástupcov profesijných, ako aj odborových organizácií požadovala rozšírenie pôsobnosti na všetkých zamestnávateľov, štátne aj neštátne zdravotnícke zariadenia, alebo na ústavné zdravotnícke zariadenia, t. j. obdobne, ako je pôsobnosť v súčasnosti upravená pre lekárov a zubných lekárov. Spôsob, akým je definovaná navrhovaná pôsobnosť zákona, zohľadňuje skutočnosť, že navrhovaný okruh zamestnávateľov v rozsahu vydaných povolení a kódov pridelených Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prevádzkujú súčasne viaceré zdravotnícke zariadenia podľa § 7 zákona o poskytovateľoch, t. j. nielen ústavné, ale aj ambulantné zdravotnícke zariadenia. Cieľom bolo zabezpečiť, aby sa úprava týkala všetkých zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckych povolaní, ktoré pôsobia u navrhovaného okruhu zamestnávateľov.
Pri ostatných zdravotníckych pracovníkoch je situácia iná než u lekárov a zubných lekárov. Mnohí zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoju činnosť takmer výlučne v ambulantnej sfére. Napríklad laboratórni diagnostici, farmaceutickí laboranti, zdravotnícki laboranti a iní, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v rámci zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek.
Vážený pán poslanec, dovolím si tvrdiť, že takto definovaná pôsobnosť zákona je omnoho širšia a upravuje minimálnu výšku základnej zložky mzdy pre maximálne možný okruh zdravotníckych pracovníkov a predstavuje tak komplexnú a ucelenú úpravu odmeňovania. Úprava sa dotýka 39 zamestnávateľov, z toho je 31 príspevkových organizácií, 6 akciových spoločností a 2 štátne podniky. V prepočte na úväzky 18 580 zdravotníckych pracovníkov, prepočet podľa údajov za 1. štvrťrok 2015, z toho 122 farmaceutov, 1203 sestier, 512 pôrodných asistentiek, 838 zdravotníckych laborantov, 162 farmaceutických laborantov, 3 technikov pre zdravotnícke pomôcky, 457 fyzioterapeutov, 39 zdravotníckych záchranárov, 11 verejných zdravotníkov, 1085 zdravotníckych asistentov, 487 rádiologických technikov, 5 dentálnych hygieničiek, 121 asistentov výživy, 64 masérov, 2 241 sanitárov, 3 zubných technikov, 3 ortopedických technikov, 20 logopédov, 146 psychológov, 168 laboratórnych diagnostikov, 20 liečebných pedagógov a 43 fyzikov.
Pri definovaní navrhovanej pôsobnosti zákona bolo brané do úvahy aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý odôvodňoval pozastavenie a zrušenie zákona č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré takto ustanovený osobný rozsah zákona nevylučuje. O pripravovanom návrhu zákona boli už od samotného začiatku prípravy prác do návrhu zákona priebežne informovaní zamestnávatelia, zástupcovia profesijných združení jednotlivých zdravotníckych pracovníkov, ako aj odborových organizácie zdravotníckych pracovníkov, ide o Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb, ako aj Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek. Informácia o stave prác bola pravidelne poskytovaná na rokovaniach odvetvovej tripartity v rezorte zdravotníctva.
V priebehu minulého roka, ako aj tohto roku sa uskutočnilo niekoľko pracovných stretnutí so zástupcami jednotlivých komôr zdravotníckych pracovníkov za prítomnosti zástupcov Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb. Rovnako sa uskutočnili pracovné stretnutia so zástupcami Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek. V nadväznosti na tieto stretnutia boli precizované koeficienty minimálnej výšky základnej zložky mzdy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov, ktorých sa návrh zákona týka. Výsledkom týchto stretnutí bolo aj vytvorenie skupín zdravotníckych pracovníkov s porovnateľnou výškou koeficientu vo vzťahu k obdobnej náročnosti vykonávaných činností a rozloženie dosiahnutia dohodnutej výšky koeficientu na dve ďalšie etapy pre niektorých zdravotníckych pracovníkov.
Pri príprave návrhu zákona bolo snahou ministerstva zdravotníctva o dosiahnutie konsenzu navrhovanej minimálnej výšky základnej zložky mzdy so zástupcami jednotlivých komôr zdravotníckych pracovníkov, odborových organizácií, ako aj zamestnávateľov. Prevažná väčšina profesijných združení vyjadrila s návrhom súhlas, avšak ku konsenzu nedošlo v súvislosti s odmeňovaním sestier a pôrodných asistentiek, ako aj fyzioterapeutov. Zavedenie osobitnej a výhodnejšej úpravy len pre sestry, pôrodné asistentky a fyzioterapeutov by malo za následok narušenie princípu odmeňovania zavedeného už v zákone o poskytovateľoch pre lekárov a zubných lekárov, ktorý zohľadňuje náročnosť vykonanej práce. Táto skutočnosť by rovnako ovplyvnila aj navrhovaný rámec odmeňovania ostatných zdravotníckych povolaní.
S ohľadom na osobitnú úpravu výkonu zdravotníckeho povolania a odbornej zdravotníckej praxe spôsob nastavenia výšky koeficientov, ktorý navrhuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, to je ďalšie dodatočné zvyšovanie koeficientov v závislosti od dĺžky výkonu zdravotníckeho povolania, je administratívne náročný na zistenie, určenie a preukázanie zákonného nároku každého jednotlivého zdravotníckeho pracovníka, preukazovanie doby zamestnania, rokov praxe, doby prerušenia výkonu zdravotníckeho povolania. Problematické preukazovanie a započítavanie odbornej praxe, ako aj nezohľadnenie rozdielnej náročnosti vykonávaných činností patrili medzi najzávažnejšie problémy pri aplikácii Ústavným súdom zrušeného zákona č. 62 o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek.
Návrhy predložené Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek a Odborovým združením sestier a pôrodných asistentiek smerovali nie k jednoduchému, teda jednoznačnému, zrozumiteľnému a administratívne nenáročnému spôsobu určenia minimálneho nároku, pokiaľ ide o výšku základnej zložky mzdy, ale k nastaveniu systému odmeňovania, ktorý by zaručoval ďalšiu dodatočnú valorizáciu v závislosti od dĺžky odbornej praxe, zamestnania či dokonca veku. Realizácia týchto návrhov by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k minimalizovaniu kolektívneho vyjednávania a minimalizácii diferenciácie v odmeňovaní v závislosti od dosahovaných výsledkov a kvality práce, spôsobu organizácie práce, rozdielnych pracovných podmienok vyplývajúcich zo zabezpečovania rôznych druhov zdravotnej starostlivosti na rôznych pracoviskách, ako aj zohľadnenie špecifík jednotlivých zamestnávateľov.
Stanovisko Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na možnosť zohľadnenia týchto požiadaviek zamestnávateľmi teda je, že návrh zákona pripravený ministerstvom zdravotníctva je vypracovaný tak, aby bolo možné v konkrétnych podmienkach zamestnávateľa dohodnúť spôsob odmeňovania založeného na zohľadnení odbornej praxe, a to dohodnutím bližších podmienok takéhoto odmeňovania v podnikovej kolektívnej zmluve. Cieľom návrhu zákona nie je odstránenie sociálneho dialógu alebo minimalizovanie kolektívneho vyjednávania.
Je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že ide o úpravu minimálnej výšky základnej zložky mzdy a nie celého systému odmeňovania. Pre porovnanie môžem uviesť, že základná zložka mzdy sestry predstavuje cca 80 % jej mesačnej mzdy.
Väčšina zamestnávateľov sa zhoduje na tom, že dohodnutie podmienok odmeňovania, ktoré budú zohľadňovať požadovanú diferenciáciu odmeňovania a zohľadnenie špecifík jednotlivých zamestnávateľov, je potrebné ponechať na kolektívne vyjednávanie, ako dôležitý nástroj sociálneho dialógu a účasti zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj spôsobom uplatnenia zásluhovosti v podmienkach príslušného zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o návrhy Slovenskej komory fyzioterapeutov, tieto smerovali k ustanoveniu koeficientov na rovnakej úrovni, ako navrhuje jednotlivé koeficienty pre logopéda, liečebného pedagóga a psychológa. Súčasne požadovali zohľadniť súbežný výkon certifikovaných pracovných činností pre prípady, keď má fyzioterapeut viac certifikátov, a zohľadnenie rokov praxe. Pripravený návrh zákona vychádza z osobitných predpisov upravujúcich odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania a výkon zdravotníckeho povolania. Avšak väčšina certifikátov, ktoré získali fyzioterapeuti, nie sú certifikátmi, ktoré je možné získať podľa nariadenia vlády č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v sústave špecializovaných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov, t. j. certifikátmi, ktorými sa v zmysle platnej právnej úpravy získava spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v príslušnom zdravotníckom povolaní.
Je dôležité si uvedomiť, že podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce zamestnanec dostáva mzdu za vykonávanú prácu, nie za prácu, ktorú by s ohľadom na svoju odbornú spôsobilosť mohol vykonávať. Nakoľko návrhom zákona sa upravuje len minimálna výška základnej zložky mzdy, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s ohľadom na rozdiely vyplývajúce zo špecifík jednotlivých zamestnávateľov, je v kompetencii príslušného zamestnávateľa, aby konečná výška mzdy vrátane základnej zložky mzdy odrážala rozdiely v náročnosti vykonávaných činností a v odbornej spôsobilosti fyzioterapeutov, ktorí u neho pôsobia na príslušných pracoviskách.
Opätovne musím zdôrazniť, že takto navrhovaná výška základnej zložky mzdy má súčasne vytvoriť rámec na následné rokovanie o podmienkach diferenciácie odmeňovania s príslušnými odborovými organizáciami zamestnávateľa, ktorými bude možné v konkrétnych podmienkach jednotlivých zamestnávateľov zohľadniť kvalitu vykonávanej práce, náročnosť vykonávanej práce a pracovných podmienok na jednotlivých pracoviskách, ako aj odlišnosť a špecifiká jednotlivých zamestnávateľov. Navrhované napojenie základnej zložky mzdy na priemernú mzdu v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zabezpečí súčasne aj garanciu medziročnej valorizácie základnej zložky mzdy v závislosti od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.
Prečo nemôže mať návrh zákona celoplošnú pôsobnosť, je dané aj zabezpečením potrebného finančného krytia na jeho realizáciu. Súčasťou každého návrhu zákona je vyčíslenie finančných dopadov navrhovanej úpravy, preto rozsah pôsobnosti zákona je determinovaný aj touto skutočnosťou. Navrhovaná pôsobnosť zákona preto vychádza z reálneho dosahu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na tieto zdravotnícke zariadenia a možnosť ich kontroly, ako aj dopadov, ktoré si realizácia bude vyžadovať. Ide o zdravotnícke zariadenia s porovnateľnou úrovňou odmeňovania, ktorých dohodnuté podmienky odmeňovania do značnej miery ovplyvňujú podmienky odmeňovania dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa s Asociáciou štátnych nemocníc Slovenskej republiky.
S ohľadom na vyššie uvedené rozdiely a špecifiká, ktoré sa týkajú dohodnutých podmienok odmeňovania u jednotlivých zamestnávateľov a tým aj určitých rozdielov v úrovni odmeňovania jednotlivých zdravotníckych povolaní, ako aj s ohľadom na limitovanú výpovednú hodnotu štatistických údajov o výške a štruktúre dosiahnutej priemernej mzdy, pristúpilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2014 v súčinnosti s jednotlivými zdravotníckymi zariadeniami k podrobnému analyzovaniu dohodnutej výšky a štruktúre mzdy každého zdravotníckeho pracovníka, členenie podľa zdravotníckeho povolania, odbornej spôsobilosti a tak ďalej a tak ďalej. Cieľom bolo preveriť, či navrhované koeficienty nebudú viesť k nežiaducemu zrušeniu alebo obmedzeniu požadovanej miery diferenciácie v odmeňovaní alebo k zníženiu súčasne dohodnutej výšky mesačnej mzdy niektorých zdravotníckych pracovníkov alebo zdravotníckych povolaní.
Z údajov o dohodnutej výške a štruktúre miezd zamestnancov k 1. 4. 2014 všetkých 39 dotknutých zdravotníckych zariadení vyplynulo, že uplatnenie novej výšky zákonnej zložky mzdy podľa navrhnutých koeficientov by si u zdravotníckych pracovníkov s nižšou než koeficientom navrhovanou výškou základnej zložky mzdy vyžadovalo v roku 2015 dorovnanie vo výške cca 2,09 % z celkového objemu priznaných základných zložiek mzdy, čo by predstavovalo 285-tisíc eur mesačne. Takto zistený nárast zhruba zodpovedal medziročnému rastu priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v roku 2013, ktorá v súčasnosti slúži pre určenie minimálnej výšky základnej zložky mzdy pre lekára a zubného lekára v roku 2015.
Je dôležité ešte uviesť, že v roku 2014 sa zúčastnili rokovania so zástupcami vyšších územných celkov a zdravotníckych zariadení v pôsobnosti vyšších územných celkov a z analýzy údajov o výške, štruktúre miezd jednotlivých zamestnancov v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti vyšších územných celkov, členenie podľa zdravotníckych povolaní a odbornej spôsobilosti, vyplynulo, že úroveň potrebného dorovnania je podstatne vyššia v porovnaní s výškou dorovnania potrebnou v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, presahujú úroveň primeranej medziročnej valorizácie.
Rovnako sa odlišujú podmienky odmeňovania dohodnuté kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa a podnikovými kolektívnymi zmluvami. Ministerstvo zdravotníctva nemá reálny dosah na uvedené zdravotnícke zariadenia a nevie zabezpečiť, že u týchto zamestnávateľov nedôjde k prijímaniu rovnakých alebo obdobných opatrení ako po nadobudnutí účinnosti zákona č. 62 v roku 2012, prepúšťanie, delený úväzok, krátenie úväzkov, zatváranie oddelení a podobne.
Na záver ešte zhrniem to podstatné. Navrhovaný zákon nemôže mať takú pôsobnosť, ako majú platy lekárov. Navrhujeme komplexnejšiu a ucelenejšiu úpravu, ktorá je omnoho širšia, a upravuje minimálnu výšku základnej zložky mzdy pre maximálny možný okruh zdravotníckych pracovníkov a predstavuje tak komplexnú a ucelenú úpravu odmeňovania. Výsledkom mnohých rokovaní so zástupcami zamestnávateľov, profesijných združení zdravotníckych pracovníkov, odborových organizácií je predložený návrh zákona v tejto podobe, ktorá v maximálnej miere zohľadňuje požiadavky týchto subjektov. Musím však konštatovať, že ak by mal byť návrh zákona posunutý do medzirezortného pripomienkového konania až po dosiahnutí úplného konsenzu všetkých zainteresovaných strán, k finálnej verzii návrhu by sme nedospeli. Naším cieľom je vytvorenie jednotnej a komplexnej právnej úpravy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov. S osobitnou úpravou podmienok odmeňovania len pre sestry a pôrodné asistentky vyslovili zásadný nesúhlas ostatné komory zdravotníckych pracovníkov.
Ďakujem pekne, pán predseda. Skončil som.
