Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tejto novele zákona, ktorá rieši niekoľko tém. Ja sa chcem pristaviť pri dvoch, a síce problematika skrytých titulkov a ochrana maloletých.
Pokiaľ v tom prvom bode alebo pri tej problematike skrytých titulkov konečne ministerstvo chce trochu veci posunúť dopredu, musím s poľutovaním skonštatovať, že pri ochrane detí pred nevhodným obsahom sa...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tejto novele zákona, ktorá rieši niekoľko tém. Ja sa chcem pristaviť pri dvoch, a síce problematika skrytých titulkov a ochrana maloletých.
Pokiaľ v tom prvom bode alebo pri tej problematike skrytých titulkov konečne ministerstvo chce trochu veci posunúť dopredu, musím s poľutovaním skonštatovať, že pri ochrane detí pred nevhodným obsahom sa situácia ide opäť zhoršiť.
K samotným skrytým titulkom ja som asi tak pred rokom predložila v parlamente novelu zákona, ktorá mala za cieľ skvalitniť skryté titulky pre nepočujúcich, zadefinovať, čo sú to skryté titulky, zvýšiť ich kvantitu a umožniť, aby licenčná rada - Rada pre vysielanie a retransmisiu mohla lepšie kontrolovať, usmerňovať vysielateľov, aby skryté titulky a rovnako aj audiokomentár pre nevidiacich boli kvalitné, aby pre týchto ľudí boli zrozumiteľné. Vtedy môj návrh bol zamietnutý poslancami SMER-u, bol zamietnutý ministerstvom kultúry s odôvodnením, ak si dobre pamätám, že sa to nerieši komplexne, že ministerstvo príde s vlastnou verziou. A prišlo. A opakujem, je to prvý krok dobrým smerom, ale vôbec nejde o komplexné riešenie, vôbec nejde o nastavenie kritérií pre kvalitu skrytých titulkov, tak ako som to navrhovala ja a ako by to bolo potrebné urobiť, pretože ministerstvo navrhuje v tej novele doplniť akurát k skrytým titulkom, a síce má sa tam doplniť: "ktoré korešpondujú s dielom vysielaného programu." Áno, je to posun, pretože dnes veľakrát skryté titulky hovoria niečo alebo je tam napísané niečo úplne iné, než čo hovoria postavy v programe.
Ale to nie je postačujúce, pretože, a keď sme pred rokom pracovali na tejto novele zákona, ja som zorganizovala seminár s vysielateľmi, s výrobcami skrytých titulkov, s nepočujúcimi, s odborníkmi a bola vypracovaná, bol vypracovaný takýto manuál - Metodika tvorby skrytých titulkov -, kde sa nepíše len o tom, že má dej korešpondovať s tými titulkami, ale presne sa píše, aká veľkosť písma má byť, aby to nepočujúci mohli prečítať, ako dlho titulok má byť na obrazovke, opäť aby to stihli prečítať. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie! Takisto pojednáva aj o tom, akými farbami majú byť odlíšené jednotlivé postavy, ktoré vystupujú, aby to bolo zrozumiteľné pre nepočujúceho. Je tam napísané aj to, akým spôsobom majú byť zachytené iné zvuky ako len hovorené slovo, ako je zvuk telefónu alebo zapnuté rádio, aby nepočujúci dostal komplexnú informáciu o tom, čo sa deje v tom filme alebo v tom programe. Takto vypracovaný materiál vrátane teda tej mojej novely bol zamietnutý, lebo neriešil veci komplexne. Ale opakujem, kvitujem to, že vôbec ministerstvo pripúšťa, že treba, treba niečo robiť so skrytými titulkami s kvalitou aj s kvantitou.
A tu by som možno len doplnila ešte jednu vec. Bolo by načase začať naozaj aj ministerstvom rozlišovať medzi otvorenými titulkami a skrytými titulkami. Otvorené titulky nie sú určené pre nepočujúcich, nie sú pre nich zrozumiteľné a bolo by vhodné, aby sme prestali započítavať do povinností zákonom danej tieto otvorené titulky. Čiže toľko, toľko k tejto prvej téme, ktorá, ktorá, si myslím, že je dôležitá, aj keď možno nie, nie pre všetkých, ktorí sedia v tejto sále alebo ktorí počúvajú, ale určite pre minimálne 5 % našej populácie, ktorá patrí do skupiny nepočujúcich, nedoslýchavých.
Druhý bod, a síce ochrana maloletých, priznám sa, že ma mrzí oveľa viac a postup ministerstva v tejto veci je pre mňa nepochopiteľný. Keď vláda schválila túto novelu zákona č. 308, kde v zásade sa len navrhuje odstrániť z textu zákona ustanovenie, ktoré spomína časovú oponu, lebo však je tam odvolávka na to, že vysielateľ sa má riadiť vyhláškou, ktorá to upravuje, tak mi to došlo divné a zároveň taká nejaká kontrolka sa zasvietila, že prečo to chce ministerstvo urobiť. Dlhé roky tam tá časová opona bola a nikomu neprekážala. Odrazu treba časovú oponu dať z textu zákona preč. A vtedy som aj vo vyjadrení uviedla, že obávam sa takéhoto postupu, kedy vlastne všetko zostane už len v rukách ministra, vlády, ktorí vo vyhláške si budú schvaľovať, čo oni budú chcieť, lepšie povedané, čo vysielatelia budú chcieť, pretože my poslanci už tým pádom nebudeme mať dosah na túto problematiku.
A moja obava sa naplnila. Pred neviem či dvoma týždňami ministerstvo kultúry dalo do pripomienkového konania novelu vyhlášky o jednotnom systéme označovania, kde zavádza unikát. a síce, aby upútavky na programy boli odlišne klasifikované ako samotné programy. Zvláštne. Ale pochopiteľné. Aby ste tomu rozumeli, dnes máme dve časové opony, jedna, ktorá zakazuje, aby filmy nevhodné pre... alebo programy nevhodné pre deti do 18 rokov boli vysielané medzi 6.00 hodinou ráno a 22.00 hodinou, a potom máme druhú časovú oponu, za ktorú sme tu bojovali a ktorá platí od 6.00 hod. do 20.00 hod., a vtedy sa nesmú vysielať filmy nevhodné pre deti do 15 rokov.
Ministerstvo navrhuje, aby upútavky na filmy nevhodné do 15 rokov mohli byť vysielané cez deň, ale s označením "12", lebo tá upútavka sa urobí tak, že vlastne nebudú tam tie najhoršie zábery, nebudú tam nejaké veci, ktoré by mohli napĺňať tie kritériá pätnástky, ale dvanástky, a teda aby divák vedel predsa len, že teda o čo ide, tak niekde dole v rohu bude napísané, že teda ono to nie je vhodné pre toho 12-ročného, ale až pre toho 15-ročného. Čiže ideme odlišne klasifikovať upútavky a programy. A obdobne ministerstvo navrhuje, aby upútavky na programy nevhodné do 18 rokov mohli byť takto vysielané už od 20.00 hod. Čiže od 20.00 hod. pôjdu upútavky na programy nevhodné pre diváka do 18 rokov - opäť pekne zostrihané, nie s tými najhoršími scénami, hore bude pätnástka a dole pôjde nenápadná informácia, že v skutočnosti nie 15 ale 18.
O čom toto je? Filozofia jednotného systému označovania je predsa o tom, aby divák dostal informáciu, ktorý program je alebo nie je vhodný pre ktorú kategóriu vekovú. Keď by sme zostali pri tejto filozofii, tak sa nemôže stať to, čo navrhuje ministerstvo, alebo potom, ak pristúpime na zmenu, tak potom prečo nezaradiť aj cez deň reklamu na alkohol? Však sú to pekné obrázky, svieže, mladí ľudia, tešia sa zo života. Predsa ale je to reklama na nejaký obsah, je to reklama na alkohol, a preto nepôjde cez deň. Čiže obdobne, ak je upútavka, čo je vlastne reklama na nejaký program a je nevhodná pre 15-ročného, tak nemôže byť označená ako dvanástka s malým upozornením, že, ups, ale až od 15.
Absurdná situácia, ktorá môže nastať, na ktorú ministerstvo tiež nemyslelo, bežne televízie zaraďujú do programu o 20.00 hodine rodinný film, rozprávku, disneyovku, kde je piktogram 7. Počas rozprávky pôjde upútavka na film nevhodný pre diváka do 18 rokov s tým, že bude pätnástka? To tu nikdy nebolo. Aspoň to sme mali tú istotu, že naozaj tie najväčšie žumpy, tie najväčšie krváky pôjdu po 22.00 hod. a tie deti, tí mladí budú uchránení od tohto. Nie. Tlak vysielateľov je, zdá sa, silnejší a ministerstvo ustupuje. Je to obdobne s tým alkoholom, obdobne cez deň môže ísť reklama alebo upútavka, alebo akokoľvek to nazveme, na verejný dom. Budú tam mladé, sympatické dievčatá, nebudú mať rozopnuté možno všetky gombíky, možno len dva-tri, aby to spĺňalo kritériá dvanástky, ale bude to stále reklama na bordel. A s týmto, žiaľ, nemôžem súhlasiť.
Takže navrhujem obdobne ako kolega z iných dôvodov predo mnou, môj predrečník, stiahnuť tento bod a dať ho prepracovať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis