Videokanál poslanca

Ďakujem. Takmer so všetkým súhlasím, čo povedal pán poslanec Viskupič. Možno v jednej veci mám odlišný názor. Ja si myslím, že čo sa týka ochrany maloletých a toho tvrdenia, že by to malo byť predmetom samotného zákona, celé to znenie tej vyhlášky, aby bolo teda v zákone. Ja sa s tým úplne nestotožňujem. Ja si myslím, že by úplne stačilo, aby boli zachované tie dve časové opony v zákone a aby, naopak, boli posilnené kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu, aby oni tak, ako to bolo kedysi na začiatku, vydávali metodický pokyn alebo určovali tie kritériá, pretože oni veľakrát sú vystavovaní teraz, keď je to v podobe vyhlášky tomu, že chodia im mnohé sťažnosti a oni musia len konštatovať, že nedošlo k porušeniu zákona, ale nevedia promptne reagovať, pretože naozaj vysielatelia sú veľmi vynaliezaví. Konkrétny príklad. Ja som dávala sťažnosť na Radu pre vysielanie a retransmisiu na upútavku, ktorá bola zaradená do programu, ktorý bol určený deťom, do rozprávky. Bola to upútavka na program Súdna sieň, kde jedna pani hovorila pánovi niečo v tom zmysle, že súložil s mŕtvou matkou. Táto sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená, pretože podľa znenia vyhlášky nebola tam tá súlož znázornená, nebola detailne opísaná, čiže sťažnosť bola neopodstatnená. Keď vám poviem, nemyslite na Eiffelovku, nemusím vám ju kresliť, nemusím vám ju opisovať, hneď si ju predstavíte. Čiže ja sa skôr prikláňam k tomu, aby licenčná rada mala posilnené kompetencie, tak ako jej dávame teraz tú právomoc a dávame vlastne tú možnosť, aby ona rozhodovala pri hlasitosti reklamy. Takisto si myslím, že by mohla mať v kompetencii aj určovanie alebo teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Chcem zareagovať na pána poslanca Hlinu v tom, že naozaj je to tak, ale je to dlhodobo tak a je to všade aj v iných krajinách, že vysielateľ vyhodnotí, či je program vhodný pre tú-ktorú kategóriu, označí ho a potom následne kontrolný orgán, v našom prípade Rada pre vysielanie a retransmisiu, posudzuje, či správne označil takýto program. V tom ja až taký problém nevidím. V čom ja vidím problém, je, že naozaj za tie ostatné mesiace tým, že došlo k zmene kritérií a klasifikácie pre jednotlivé vekové kategórie, došlo k výraznému posunu toho, čo v minulosti nebolo vhodné pre 15-ročného, dnes je vhodné pre 12-ročného. To, čo v minulosti nebolo vhodné pre 18-ročného, je dnes vhodné pre 15-ročného. Čiže sa nám tá latka znižuje a vidíme to aj vo vysielaní, keď po 1. apríli, kedy vstúpila do platnosti nová vyhláška alebo teda novela vyhlášky, sa jednotlivé relácie u vysielateľov len prečíslovali. Čiže relácia, ktorá dovtedy bola označená ako nevhodná pre diváka do 15 rokov, je dnes vysielaná v tom istom čase, v tej istej podobe, ale s tým, že už je vhodná pre 12-ročného.
A to, čo sa ide udiať tou ďalšou alebo pripravovanou novelou, je ďalší posun, ďalšia liberalizácia, kedy dokonca diváci budú zavádzaní v tom, že ten-ktorý program je alebo nie je vhodný pre tú alebo ktorú vekovú kategóriu, pretože budú niesť iné označenia, než budú niesť samotné programy. Čiže niekto by mohol to nazvať aj klamlivou reklamou, pretože bude propagovaný nejaký program s piktogramom vhodným pre diváka do 12 rokov alebo od 12 rokov, ale v skutočnosti ten program nebude vhodný. A myslím si, že toto voči rodičom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tejto novele zákona, ktorá rieši niekoľko tém. Ja sa chcem pristaviť pri dvoch, a síce problematika skrytých titulkov a ochrana maloletých.
Pokiaľ v tom prvom bode alebo pri tej problematike skrytých titulkov konečne ministerstvo chce trochu veci posunúť dopredu, musím s poľutovaním skonštatovať, že pri ochrane detí pred nevhodným obsahom sa situácia ide opäť zhoršiť.
K samotným skrytým titulkom ja som asi tak pred rokom predložila v parlamente novelu zákona, ktorá mala za cieľ skvalitniť skryté titulky pre nepočujúcich, zadefinovať, čo sú to skryté titulky, zvýšiť ich kvantitu a umožniť, aby licenčná rada - Rada pre vysielanie a retransmisiu mohla lepšie kontrolovať, usmerňovať vysielateľov, aby skryté titulky a rovnako aj audiokomentár pre nevidiacich boli kvalitné, aby pre týchto ľudí boli zrozumiteľné. Vtedy môj návrh bol zamietnutý poslancami SMER-u, bol zamietnutý ministerstvom kultúry s odôvodnením, ak si dobre pamätám, že sa to nerieši komplexne, že ministerstvo príde s vlastnou verziou. A prišlo. A opakujem, je to prvý krok dobrým smerom, ale vôbec nejde o komplexné riešenie, vôbec nejde o nastavenie kritérií pre kvalitu skrytých titulkov, tak ako som to navrhovala ja a ako by to bolo potrebné urobiť, pretože ministerstvo navrhuje v tej novele doplniť akurát k skrytým titulkom, a síce má sa tam doplniť: "ktoré korešpondujú s dielom vysielaného programu." Áno, je to posun, pretože dnes veľakrát skryté titulky hovoria niečo alebo je tam napísané niečo úplne iné, než čo hovoria postavy v programe.
Ale to nie je postačujúce, pretože, a keď sme pred rokom pracovali na tejto novele zákona, ja som zorganizovala seminár s vysielateľmi, s výrobcami skrytých titulkov, s nepočujúcimi, s odborníkmi a bola vypracovaná, bol vypracovaný takýto manuál - Metodika tvorby skrytých titulkov -, kde sa nepíše len o tom, že má dej korešpondovať s tými titulkami, ale presne sa píše, aká veľkosť písma má byť, aby to nepočujúci mohli prečítať, ako dlho titulok má byť na obrazovke, opäť aby to stihli prečítať. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie! Takisto pojednáva aj o tom, akými farbami majú byť odlíšené jednotlivé postavy, ktoré vystupujú, aby to bolo zrozumiteľné pre nepočujúceho. Je tam napísané aj to, akým spôsobom majú byť zachytené iné zvuky ako len hovorené slovo, ako je zvuk telefónu alebo zapnuté rádio, aby nepočujúci dostal komplexnú informáciu o tom, čo sa deje v tom filme alebo v tom programe. Takto vypracovaný materiál vrátane teda tej mojej novely bol zamietnutý, lebo neriešil veci komplexne. Ale opakujem, kvitujem to, že vôbec ministerstvo pripúšťa, že treba, treba niečo robiť so skrytými titulkami s kvalitou aj s kvantitou.
A tu by som možno len doplnila ešte jednu vec. Bolo by načase začať naozaj aj ministerstvom rozlišovať medzi otvorenými titulkami a skrytými titulkami. Otvorené titulky nie sú určené pre nepočujúcich, nie sú pre nich zrozumiteľné a bolo by vhodné, aby sme prestali započítavať do povinností zákonom danej tieto otvorené titulky. Čiže toľko, toľko k tejto prvej téme, ktorá, ktorá, si myslím, že je dôležitá, aj keď možno nie, nie pre všetkých, ktorí sedia v tejto sále alebo ktorí počúvajú, ale určite pre minimálne 5 % našej populácie, ktorá patrí do skupiny nepočujúcich, nedoslýchavých.
Druhý bod, a síce ochrana maloletých, priznám sa, že ma mrzí oveľa viac a postup ministerstva v tejto veci je pre mňa nepochopiteľný. Keď vláda schválila túto novelu zákona č. 308, kde v zásade sa len navrhuje odstrániť z textu zákona ustanovenie, ktoré spomína časovú oponu, lebo však je tam odvolávka na to, že vysielateľ sa má riadiť vyhláškou, ktorá to upravuje, tak mi to došlo divné a zároveň taká nejaká kontrolka sa zasvietila, že prečo to chce ministerstvo urobiť. Dlhé roky tam tá časová opona bola a nikomu neprekážala. Odrazu treba časovú oponu dať z textu zákona preč. A vtedy som aj vo vyjadrení uviedla, že obávam sa takéhoto postupu, kedy vlastne všetko zostane už len v rukách ministra, vlády, ktorí vo vyhláške si budú schvaľovať, čo oni budú chcieť, lepšie povedané, čo vysielatelia budú chcieť, pretože my poslanci už tým pádom nebudeme mať dosah na túto problematiku.
A moja obava sa naplnila. Pred neviem či dvoma týždňami ministerstvo kultúry dalo do pripomienkového konania novelu vyhlášky o jednotnom systéme označovania, kde zavádza unikát. a síce, aby upútavky na programy boli odlišne klasifikované ako samotné programy. Zvláštne. Ale pochopiteľné. Aby ste tomu rozumeli, dnes máme dve časové opony, jedna, ktorá zakazuje, aby filmy nevhodné pre... alebo programy nevhodné pre deti do 18 rokov boli vysielané medzi 6.00 hodinou ráno a 22.00 hodinou, a potom máme druhú časovú oponu, za ktorú sme tu bojovali a ktorá platí od 6.00 hod. do 20.00 hod., a vtedy sa nesmú vysielať filmy nevhodné pre deti do 15 rokov.
Ministerstvo navrhuje, aby upútavky na filmy nevhodné do 15 rokov mohli byť vysielané cez deň, ale s označením "12", lebo tá upútavka sa urobí tak, že vlastne nebudú tam tie najhoršie zábery, nebudú tam nejaké veci, ktoré by mohli napĺňať tie kritériá pätnástky, ale dvanástky, a teda aby divák vedel predsa len, že teda o čo ide, tak niekde dole v rohu bude napísané, že teda ono to nie je vhodné pre toho 12-ročného, ale až pre toho 15-ročného. Čiže ideme odlišne klasifikovať upútavky a programy. A obdobne ministerstvo navrhuje, aby upútavky na programy nevhodné do 18 rokov mohli byť takto vysielané už od 20.00 hod. Čiže od 20.00 hod. pôjdu upútavky na programy nevhodné pre diváka do 18 rokov - opäť pekne zostrihané, nie s tými najhoršími scénami, hore bude pätnástka a dole pôjde nenápadná informácia, že v skutočnosti nie 15 ale 18.
O čom toto je? Filozofia jednotného systému označovania je predsa o tom, aby divák dostal informáciu, ktorý program je alebo nie je vhodný pre ktorú kategóriu vekovú. Keď by sme zostali pri tejto filozofii, tak sa nemôže stať to, čo navrhuje ministerstvo, alebo potom, ak pristúpime na zmenu, tak potom prečo nezaradiť aj cez deň reklamu na alkohol? Však sú to pekné obrázky, svieže, mladí ľudia, tešia sa zo života. Predsa ale je to reklama na nejaký obsah, je to reklama na alkohol, a preto nepôjde cez deň. Čiže obdobne, ak je upútavka, čo je vlastne reklama na nejaký program a je nevhodná pre 15-ročného, tak nemôže byť označená ako dvanástka s malým upozornením, že, ups, ale až od 15.
Absurdná situácia, ktorá môže nastať, na ktorú ministerstvo tiež nemyslelo, bežne televízie zaraďujú do programu o 20.00 hodine rodinný film, rozprávku, disneyovku, kde je piktogram 7. Počas rozprávky pôjde upútavka na film nevhodný pre diváka do 18 rokov s tým, že bude pätnástka? To tu nikdy nebolo. Aspoň to sme mali tú istotu, že naozaj tie najväčšie žumpy, tie najväčšie krváky pôjdu po 22.00 hod. a tie deti, tí mladí budú uchránení od tohto. Nie. Tlak vysielateľov je, zdá sa, silnejší a ministerstvo ustupuje. Je to obdobne s tým alkoholom, obdobne cez deň môže ísť reklama alebo upútavka, alebo akokoľvek to nazveme, na verejný dom. Budú tam mladé, sympatické dievčatá, nebudú mať rozopnuté možno všetky gombíky, možno len dva-tri, aby to spĺňalo kritériá dvanástky, ale bude to stále reklama na bordel. A s týmto, žiaľ, nemôžem súhlasiť.
Takže navrhujem obdobne ako kolega z iných dôvodov predo mnou, môj predrečník, stiahnuť tento bod a dať ho prepracovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za trpezlivosť. A by som chcela predniesť krátky pozmeňujúci návrh po konzultácii aj s ministerstvom financií, ktorý by mohol zlepšiť, ako pán minister pekne nazval, túto prelomovú právnu normu tak, aby od začiatku vlastne budovania e-Governmentu boli vytvárané aj podmienky prístupnosti pre osoby so zrakovým postihnutím. A ide o dôležitý krok k odstraňovaniu informačných bariér pre zrakovo postihnutých ľudí, nevidiacich a ich spoločenskú integráciu.
Čiže znenie pozmeňujúceho návrhu je: Čl. I.
1. V § 4 ods. 5 sa na konci textu bodka nahrádza čiarkou a pripája sa text "vrátane zabezpečenia ich prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím".
Odôvodnenie: V súčasnej dobe technický pokrok v oblasti počítačových technológií umožňuje, aby zdravotne postihnutí ľudia používali asistenčné technológie, ktoré im sprístupňujú elektronickú komunikáciu. Ide napríklad o nevidiacich, ktorí používajú špeciálne počítačové programové vybavenie, ktoré na princípe čítačky obrazovky transformuje písaný text dokumentov do zvukovej hlasovej podoby. Tieto asistenčné technológie sprostredkujú čítanie písaného textu, umožňujú pracovať s textovými dokumentami, internetom, e-mailovou poštou a podobne, čím odstraňujú informačné bariéry.
Keďže cieľom e-Governmentu je zefektívnenie styku občana s úradmi, je potrebné vytvoriť podmienky aj na to, aby aj ľudia so zdravotným postihnutím mohli zo svojho domova cez ich počítače v budúcnosti využívať výhody plynúce z možnosti elektronickej komunikácie s úradmi vrátane prístupnosti elektronických formulárov potrebných na vybavenie žiadostí alebo iných dokumentov. Ide o dôležitý krok k odstraňovaniu informačných bariér a k spoločenskej integrácii zdravotne postihnutých občanov.
2. § 5 sa dopĺňa o nový odsek 7: "(7) Formát správ podľa odseku 6 musí byť najmä v rozsahu komunikácie s verejnosťou spracovateľný v súlade s požiadavkami prístupnosti aj asistenčnými technológiami zdravotne postihnutých osôb."
Odôvodnenie: Tak ako v odôvodnení uvedenom vyššie k § 4 ods. 5, dôvodom je zabezpečenie prístupnosti e-Governmentu aj pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Uhliarik, ja sa nepasujem za odborníčku na zdravotníctvo, ale žijem tu, mám tri deti, chodím k lekárom, k špecialistom, sama občas idem k lekárovi. Čiže nejakú skúsenosť mám a o tej tu hovorím. Čiže to, že by mala byť tá diskusia nejako len medzi vami lekármi, nemyslím si. Myslím si, že aj my pacienti máme k tomu čo povedať.
A k tomu, čo ste hovorili, pani poslankyňa Horváthová aj Hufková, že z týchto príkladov vlastne robíme nejakú mantru. Nie, len hovoríme o konkrétnych príkladoch a prípadoch, ktoré sa stali. A to, že zlyhali tí lekári alebo konkrétne pri tom chlapcovi s epileptickým záchvatom zlyhala zdravotná sestra, je fakt, ale povedzme si, na základe čoho zlyhala. Kebyže nie sú potrebné výmenné lístky, tak ten chlapec je hneď ošetrený. Čiže nie je to o tom, že si niečo vymysleli a v dôsledku toho zlyhali. Proste vy ste zaviedli výmenné lístky, na základe ktorých sa stali tieto konkrétne prípady.
A, pani poslankyňa Hufková, keď hovoríte o tom, že v tých médiách je to písané nejako nadnesene, no išli by ste za tým otcom mu to povedať, že predstieral, že ten syn mal epileptický záchvat? Alebo za tým človekom, ktorý mal tie boľavé kríže, pôjdete do očí mu povedať, že to tak nie je, ho to až tak nebolelo a vlastne mal si obehnúť všetkých tých lekárov za všetky výmenné lístky? Zdá sa mi to necitlivé. Naozaj, riešme problém tam, kde je, a nezahlcujme a nešikanujme pacientov nejakými lístkami, ktoré v konečnom dôsledku neplnia tú úlohu, ktorú mali plniť zo zákona tým, že bude menej návštev u špecialistov, že špecialisti dostanú popis možných diagnóz alebo ja neviem potrebných vyšetrení. Proste táto skutočnosť nenastala. Tak radšej to zrušme. Riešme všeobecných lekárov a potom, ak to bude treba, tak sa vráťme k výmenným lístkom. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi najskôr zareagovať na to, čo odznelo aj v diskusii, v rámci faktických poznámok.
Pani poslankyňa Horváthová, ja sa úplne s vami stotožňujem, poriadok musí byť. Avšak tieto výmenné lístky ten poriadok nezavádzajú. Proste je to detail, ktorý komplikuje život, ale nijako veci nerieši. A mne to pripomína tú situáciu, keď si žena kúpi, dajme tomu, opasok a k tomu si dokúpi potom celý outfit, hej, aby sa doladila, zatiaľ čo by to malo byť možno naopak, že ten detail dolaďujeme s tým, čo už je nejako komplexne riešené.
A to komplexné riešenie je to, čo už aj hovoril pán poslanec Chren, čo sme viackrát hovorili. A to je zmena v kompetencii všeobecného lekára. Je to posilnenie jeho postavenia. A je to zavedenie takzvaných rodinných lekárov, ktorí naozaj budú môcť správne manažovať toho pacienta, budú môcť oveľa viac liekov mu predpisovať, oveľa viac výkonov vykonávať, než je tomu dnes.
Keď hovoril pán poslanec Osuský o tom, že aby v zákone bola opcia, že by niekto mohol si dať poradiť a niekto nie, ja si myslím, že keď tam nefigurujú tie výmenné lístky ako také, tak tá možnosť ísť si dať poradiť od všeobecného lekára explicitne teda tam nie je, lebo každý, kto chce, môže sa ísť poradiť so všeobecným lekárom a to nemusí byť napísané v zákone, že takéto právo je.
K tomu ešte, čo bolo povedané pani poslankyňou Horváthovou. Keď pacient by navštevoval len špecialistov s tým kolenom a postupne by prešiel od neurológa, traumatológa, neviem ortopéda až neviem kde, aby zistil že je borelióza, ono, áno, ale na druhej strane pri takýchto ochoreniach, aj keď prejde cez toho všeobecného lekára, to neznamená, že tých špecialistov bude menej, lebo tiež niekedy je to o tom, že najprv vyskúšate jedného, ten to nezistí a tak ďalej. Čiže možno sa to o niečo zredukuje, ale neznamená to, že ten všeobecný bude hneď vedieť, ku komu vás má poslať.
A k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Hufková, že nezaregistrovala žiadne negatívne informácie ohľadom týchto výmenných lístkov, tak dovoľte, aby som zacitovala z jedného komentára, ktorý vyšiel v tomto týždni v týždenníku Plus 7 dní. Je to trošku dlhšie, ale je to konkrétny prípad. „Pred pár dňami môjho priateľa, ako sa ľudovo hovorí, seklo v chrbte. S krutými bolesťami sa mu napokon podarilo dostať do neurologickej ambulancie, kde sa po hodine čakania dozvedel, že bez výmenného lístka od všeobecného lekára ho pán doktor vyšetriť nemôže. Niežeby nechcel, ale bez toho čarovného papierika by mu poisťovňa jeho prácu nepreplatila. A zadarmo robiť nechce nikto. Taký je nový zákon, ktorý nám naši najmúdrejší páni poslanci schválili, povedala mu sestrička a významne si pritom poklepala po čele. A tak sa priateľ pomaličky, tak ako mu to boľavý chrbát umožňoval, dostal do auta a prešiel cez pol mesta do polikliniky, kde sídli jeho obvodný lekár. Čakáreň bola preplnená ľuďmi a keď išiel zaklopať na dvere ordinácie, že iba potrebuje výmenný lístok, 20 rozzúrených pacientov ho poučilo, aby pekne čakal v rade ako oni. Napokon, keď sa objavila sestrička, objednal sa na poobedie, keď pán doktor berie pacientov na konkrétny čas, samozrejme, za poplatok 10 eur. Takže prišiel poobede, zaplatil a bol rád, že výmenný lístok mal o minútu v ruke. Všeobecný lekár ho nevyšetril, iba si vypočul, čo ho trápi, a múdro skonštatoval, že ho musí pozrieť neurológ. Keďže však už bolo neskoro poobede, neurológ neordinoval. Takže nasledovala ďalšia noc prežitá v bolestiach, pravda so sladkou nádejou, že ráno mu odborný lekár pomôže. Nepomohol, pretože už o ôsmej v čakárni sedelo zo 30 ľudí a on bystro pochopil, že nemá šancu dostať sa dovnútra. My sme tu už od štvrtej ráno, aby sme sa dostali na rad, pochválila sa teta spokojne popíjajúc kávu z termosky. Keďže bolesti neustupovali, kúpil si v lekárni analgetikum a telefonicky sa k neurológovi objednal na ďalší deň popoludní, samozrejme, za poplatok. Odborný lekár pozorne pozrel na výmenný lístok, na ktorom ho žiada obvodný lekár o neurologické vyšetrenie pacienta. To boli tri dni zbytočne zabitého času. Taká je však slovenská realita," konštatuje komentátor v tomto komentári.
Ďalší prípad, ktorý bol medializovaný, a dnes poznáme aj závery, ako to dopadlo, pretože išlo o už spomínaného chlapca, ktorého otec priviezol po epileptickom záchvate do nemocnice, tak iba vám opäť zacitujem z médií. „V prípade osemročného Samka z Nitry prišlo k porušeniu zákona o zdravotnej starostlivosti. K takémuto záveru dospel Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. K porušeniu prišlo tým, že dieťa nebolo vyšetrené neodkladne po nesprávnom postupe zdravotnej sestry. V zmysle uvedených skutočností je vaše podanie opodstatnené, píše sa v rozhodnutí úradu, ktoré dostali Samkovi rodičia. Samka priniesol prestrašený otec do nemocnice po epileptickom záchvate. Netušil, čo sa deje, syn nikdy predtým takýto záchvat nemal. Na detskej klinike sa ho zdravotná sestra pýtala, či má výmenný lístok z pohotovosti. Povedal som jej, že môj syn potrebuje okamžitú pomoc. Hoci som jej opísal príznaky, povedala mi, aby som najprv išiel na pohotovosť po lístok a zatvorila dvere."
Naozaj je to mätúce pre mnohých, kedy je potrebný výmenný lístok a kedy nie je potrebný výmenný lístok. Žiaľ, teda tieto dva prípady, o ktorých som hovorila nie sú tie jediné, o ktorých aj médiá informovali, je ich podstatne viacej.
A ďalšia vec, ktorá tu zaznela, že už teda podľa nového zákona na tom výmennom lístku by mali byť uvedené informácie, čo všeobecný lekár od toho špecialistu žiada, aké je konkrétne vyšetrenie, eventuálne možnosť nejakej diagnózy. Realita je taká, že tí špecialisti naďalej dostávajú lístky, kde je napísané: „Prosím o vyšetrenie.“ Čiže nedošlo k naplneniu litery zákona, nedošlo k tomu, že by ten špecialista vedel, na čo sa má u konkrétneho pacienta zamerať. A preto naozaj, tak ako sme to uviedli v dôvodovej správe, tak ako sme o tom hovorili, je to len šikana toho pacienta, ktorý musí lietať z jednej ambulancie do druhej, aby si zaobstaral veľakrát medzi dverami od sestričky výmenný lístok, kde je napísané: „Prosím o vyšetrenie.“ Pokiaľ sa nezmení celkový systém, pokiaľ nebudú posilnené kompetencie všeobecného lekára, naozaj tieto výmenné lístky nič neriešia, nešetria ani čas, ani energiu, ani peniaze. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja zareagujem na pána poslanca. Začnem od konca.
Pán poslanec, ak by župy boli jediným problémom, ktoré trápia Slovensko, tak som ochotná sa o tom baviť aj týždeň. Ale v tejto situácii sa mi zdá, že máme dôležitejšie veci, ktorými by sme sa mali zaoberať.
A vrátim sa teda k meritu veci, a síce k nášmu návrhu, ktorý sme podali k pánom poslancom Chrenom. A možno je taká otázka na vás, dokedy si myslíte, že treba počkať, a či sa zavedenie týchto výmenných lístkov osvedčí alebo neosvedčí. Mne sa zdá, že tie prípady, keď kvôli výmenným lístkom bolo ohrozené zdravie dieťaťa, dospelého, hovoria za všetko a že tých prípadov bolo dosť.
A keď hovoríte o tom, že keď vás bolí srdce a idete teda k tomu lekárovi a on vám zistí, že vlastne je to ja neviem chrbtica, ono veľakrát to tak, žiaľ, nefunguje kvôli tomu, že tí všeobecní lekári nemajú dostatočné kompetencie. Oni napríklad nemajú ani kompetenciu vykonávať jednoduché vyšetrenia, ako je EKG, ultrazvuk, nemôžu dokonca ani indikovať dnes už bežné vyšetrenia, ako je napríklad CT vyšetrenie. Čiže toto je ten problém. Ak by u nás fungovali všeobecní lekári a mali dostatok kompetencií, súhlasím s vami, bavme sa o výmenných lístkoch. Ale dnes, žiaľ, tá situácia je taká, že naozaj je to len šikana pre pacientov aj pre tých lekárov. A ja budem v rozprave hovoriť o konkrétnych prípadoch, keď naozaj tieto výmenné lístky zohrali veľmi nemilú úlohu v zdraví pacienta.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, ja by som na úvod možno doplnila pána poslanca Osuského, ktorý vlastne predložil obdobný návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov, o to, že tento náš návrh my sme podávali v čase, keď ešte pán prezident nevrátil Národnej rade spomínaný zákon, ktorý sme novelizovali prednedávnom, a napriek tomu, že teda pri hlasovaní sme, ak sa nemýlim, takmer všetci hlasovali za to, aby to slovíčko „povinnosť" alebo slovíčka „je povinný" odtiaľ vypadli, tak v skutočnosti tá povinnosť ohlasovať nezanikla, len teda nie je to tam tak natvrdo napísané, ale naďalej tá povinnosť tu je a ak občan nenahlási tento svoj odchod do zahraničia na obdobie dlhšie ako 90 dní, tak spácha priestupok a môže byť sankcionovaný. Čiže preto sme sa rozhodli aj nestiahnuť náš návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, kvôli tomu, že ten stav zostal nezmenený.
Tak ako už aj bolo povedané pánom poslancom Osuským, aj my sme presvedčení, že postup, kedy má občan povinnosť hlásiť uvedenú skutočnosť, považujeme za obťažovanie zo strany štátu z tých dôvodov, o ktorých on už hovoril.
Navyše, uloženie prípadnej sankcie považujeme za nespravodlivý prístup zo strany štátu v prípade, pokiaľ sa občan Slovenska s trvalým pobytom v Slovenskej republike rozhodne uplatniť svoju slobodu pohybu. Myslím si, že o tom to je. A ako príklad môžeme uvádzať už viackrát spomínané študentské pobyty v zahraničí a podobne.
Napriek tomu teda, že takýto návrh tu bol v podobe pozmeňujúceho návrhu zo strany pána poslanca Osuského a nebol schválený, myslím si, že sme sa takmer jednotne zhodli na tom, že táto povinnosť, toto ustanovenie je nezmyselné, pretože aj sám pán minister vnútra Kaliňák hovoril o tom, že ani v minulosti nikdy nebola vymáhaná táto povinnosť a tým pádom nebola ani sankcionovaná. A preto sme presvedčení, že keďže ani v minulosti sa to neuplatňovalo, tak že by to v tom zákone nemuselo ani byť.
Preto by som vás opätovne chcela požiadať o zváženie možnosti vyhodenia tohto paragrafu, ktorý hovorí o tom, že sa má ohlásiť občan, aby naozaj jeho sloboda pohybu bola zachovaná s tým, že, samozrejme, tá ohlasovňa zostane k dispozícii. Tým každý, kto bude chcieť a uzná za vhodné ohlásiť zmenu svojho dočasného pobytu, tak bude môcť urobiť bez toho, že by muselo byť teda explicitne aj zapísané toto právo v zákone.
Ale v prípade, že by ste sa priklonili skôr k návrhu pána poslanca Osuského, tak ja určite zahlasujem za návrh, pretože si myslím, že naozaj z tej povinnosti by malo byť skôr vytvorené právo a už vôbec by sa nemalo teda za takúto nejakú nezmyselnú povinnosť sankcionovať. Ďakujem, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne, ja len teda v krátkosti zareagujem na pani poslankyňu, ktorá ešte teda naďalej sa vyjadruje k tejto téme. Ale naozaj by som chcela zareagovať v tom, že ja som presvedčená o tom, že ak niekto podvádza, ak niekto kupčí a dokonca aj v tej dôvodovej správe je to napísané, že na základe zistenia ministerstva proste, teda došlo k tomu zisteniu, že, že bolo kupč..., že sa kupčilo s týmito kreditmi a s týmto kvázivzdelávaním. A ministerstvo teda na to prišlo, tak bolo jeho povinnosťou proste odobrať akreditáciu týmto inštitúciám, potrestať ich. Ale nemyslím si, že treba rušiť celý systém len kvôli zopár podvodníkom. A opakujem, samotní pedagógovia poukazujú na to, že vlastne takýto spôsob alebo takáto cesta nepovedie ku kvalite, ale naozaj len k nejakému obmedzeniu moci alebo monopolizácii moci do rúk vysokých škôl. Ale opakujem, nemusí to poviesť, a podľa môjho názoru ani to nepovedie k zvyšovaniu kvality, pretože tam, kde nie je konkurencia, tak nie je dôvod na to, aby tá kvalita rástla.
Takže toľko, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti sa vyjadriť v prvom čítaní k tomuto návrhu poslaneckej novely alebo novely z dielne poslankýň. Tak ako je napísané v dôvodovej správe a nakoniec ako aj pani poslankyňa Nachtmannová povedala, zásadným dôvodom predloženia návrhu zákona je zabezpečenie kvality ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov v školstve, ako aj zjednodušenie a zefektívnenie udeľovania kreditov a o odstránenie byrokracie a administratívy.
Myslím si, že ak by bol tento návrh, táto novela práve takto koncipovaná, tak myslím si, že všetci do nohy by sme s tým súhlasili. Žiaľ, tá situácia je trochu iná. Pán poslanec Fronc sa už k tomu vyjadril a ja môžem súhlasiť. Áno, s tou prvou časťou, je tam kus pravdy a viem si predstaviť podporiť túto prvú časť. Sú tam však ale aj ďalšie ustanovenia, s ktorými nemôžem súhlasiť, a nielen ja, ale aj tí, ktorých sa to dotýka.
Možno ešte na úvod jednu poznámku. Ja som bola prekvapená a možno aj moji kolegovia ma poučia v tomto smere, že táto poslanecká novela sa ešte pred jej prerokovaním v parlamente nachádzala na portáli právnych predpisov na pripomienkovanie. Ja som doteraz mala také informácie, že až keď postúpi do ďalšieho čítania, sa dostáva takýto návrh do medzirezortného pripomienkového konania, teda že sa môže pripomienkovať. Teraz z nejakého dôvodu sa ten materiál objavil na tom portáli už skôr, čo ale umožnilo vlastne vytvoriť priestor na dlhšiu diskusiu a aj teda na pripomienkovanie zo strany tých, ktorých sa týka. A konkrétne túto šancu, pokiaľ viem, bola som o tom oboznámená, využila Slovenská komora učiteľov, ktorá má problém s jednou z častí tejto novely. A dovoľte, aby som teda zacitovala z ich pripomienky, kde v zdôvodnení píšu nasledovné:
"Slovenská komora učiteľov žiada nielen zachovanie možnosti, podľa ktorej môžu pedagogickí odborní zamestnanci požiadať o overenie profesijných kompetencií získaných výkonom svojej pedagogickej činnosti, odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním, ale zároveň žiada aj o rozšírenie tejto možnosti pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancov bez ohľadu na počet odpracovaných rokov. Zrušením tohto bodu v podobe, v akej to predkladajú navrhovatelia, dôjde k zbytočnému zaťažovaniu učiteľov, pretože budú nútení absolvovať viacdňové vzdelávanie, ktoré by mohli absolvovať len preskúšaním, nakoľko problematiku už dávno ovládajú. Napríklad učiteľ, ktorý ovláda prácu s balíkom Microsoft Office bude musieť absolvovať 5-dňové vzdelávanie zamerané na Microsoft Office napriek tomu, že túto problematiku má zvládnutú. Kvôli tomu bude spomínaných päť dní chýbať vo svojom zamestnaní. Ak by mu bolo umožnené overenie profesijných kompetencií, chýbal by v práci len jeden deň. Touto zmenou zákona navrhovatelia priamo prispievajú k znižovaniu kvality vyučovacieho procesu a k zbytočnému a nadmernému zaťažovaniu pedagogických a odborných zamestnancov."
Čiže, počuli ste, samotní pedagógovia vnímajú tento návrh nie ako uľahčenie a skvalitnenie, ale ako záťaž a teda pokles kvality najmä z toho dôvodu, že budú chýbať v škole. Takže, aby som to zhrnula. To, čo tento návrh spôsobí, je, že skomplikuje pedagógom možnosť získať kredity za viacročnú prax. Teraz budú musieť v každom prípade absolvovať kontinuálne vzdelávanie, ak chcú získať kredity a teda príplatok k platu.
Ďalšia vec, ktorá nastane, ak prejde táto novela, je, že vysoké školy získajú monopol na dovzdelanie pedagógov v rámci pedagogického minima, teda získanie kvalifikačných predpokladov na vykonávanie pedagogickej činnosti. Nejde teda iba o zbieranie kreditov, ale aj o základnú podmienku môcť pôsobiť v škole ako pedagogický zamestnanec, a to, samozrejme, za poplatok. V tomto roku podľa mojich informácií činil 77 eur. Doteraz sa to dalo aj inak, napríklad ponukou MPC. Samotní aj zástupcovia Slovenskej komory učiteľov upozorňujú na túto skutočnosť, že dôjde k monopolizácii, a preto v tej dôvodovej správe k pripomienke hovoria nasledovné. V dôvodovej správe navrhovateľov sa okrem iného píše: "Veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania ako zdroj finančného obohatenia často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmenu finančnej čiastky za vydanie osvedčenia," koniec citátu. Ak sa na tomto spôsobe získavania kreditov obohacujú poskytovatelia, je nepochopiteľné, prečo chcú navrhovatelia trestať učiteľov a nie poskytovateľov. Za to, že títo nezodpovední poskytovatelia získali právo poskytovať programy kontinuálneho vzdelávania, je zodpovedné ministerstvo cez akreditačnú komisiu, ktorá im vydala licenciu. Za to, že poskytovatelia nedodržiavajú pravidlá a kupčia s osvedčeniami, je zodpovedné ministerstvo, ktoré dostatočne nepostihuje a nekontroluje ich činnosť. Predložený návrh však nezaručí to, aby sa nezodpovední poskytovatelia začali správať zodpovedne.
A ja túto ich pripomienku môžem len podpísať. Tak ako si nemyslím, že koncentrácia moci alebo teda presun tejto kompetencie len na vysoké školy zaručí kvalitu. Ja si myslím, že zdravá súťaž môže, práve naopak, teda prispieť ku kvalite. A ak je niečo, čo nefunguje, ak sú nejakí podvodníci, ak niekto kupčí s takýmto dovzdelávaním, tak si myslím, že ho treba potrestať a nie rušiť celý systém.
A posledná poznámka k tomuto a tiež aj pán poslanec Fronc sa toho dotkol. Povinnosť získať tzv. pedagogické minimum na vysoké školy bude vlastne platiť pre všetkých, aj pre majstrov odborného výcviku, aj pre asistentov učiteľa, čo znamená, že napríklad v takej oblasti, ako sú školy, kde prevažnú časť detí tvoria deti zo sociálne slabšieho prostredia, kde potrebujeme navýšiť počet asistentov, tak vlastne trochu znefunkčníme alebo do veľkej miery znefunkčníme fungovanie týchto asistentov, keď budú musieť mať okrem teda maturity aj vysokoškolské vzdelanie. Ja som presvedčená o tom, že napríklad asistenti učiteľov na školách, kde naozaj je veľký počet detí zo sociálne slabšieho prostredia, by sme mali skôr uvoľňovať ruky a umožniť autoritám daných komunít, aby svojou prítomnosťou pomohli pedagógom zabezpečiť ten pedagogický alebo teda ten proces výchovy, lebo viac je to niekedy o organizácii a o pomoci ako o tom, že by to mali byť ľudia s vysokoškolským vzdelaním, ktorí budú suplovať prácu pedagógov. Takže z tohto dôvodu, priznám sa, ja v tejto chvíli neviem podporiť tento návrh, pretože je tam viac negatív ako pozitív. Ale v prípade teda, že by boli tie negatíva odstránené v tom druhom čítaní, tak som pripravená danú novelu podporiť.
Ďakujem veľmi pekne.