Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pani ministerka, ctené dámy, páni, po voľbách v roku 2006 premiér Fico povedal, že do troch minút odvolá každého člena vlády, u ktorého sa dokáže alebo ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu. Tento svoj sľub tak celkom nenaplnil, hoci hlavy niektorých ministrov nakoniec padli. Boli to však ministri zo strán koaličných partnerov.
Pri nástupe druhej vlády Roberta Fica už takéto vyhlásenie neprišlo. O rok neskôr Robert Fico charakterizoval svoju vládu ako stabilnú, ktorá nie je zaťažená vnútornými konfliktami, vie prijímať vážne rozhodnutie pomerne rýchlo a je bez škandálov. To však, samozrejme, neplatilo a neplatí a sme toho svedkami aj dnes.
Asi si všetci vieme predstaviť, ako by Robert Fico búchal do stola, keby bol v opozícii a členovia pravicovej vlády by vyviedli to, čo vyviedli jeho ministri v tomto volebnom období. Taký minister zdravotníctva by bol celkom iste medzi prvými na rane.
Pani ministerka Zvolenská mala byť odvolaná už pred rokom, keď vypukla kauza žilinskej nemocnice. Nie preto, že dopustila, aby ozdravný plán dodal žilinskej nemocnici kotolník, a ani nie preto, že tento ozdravný plán bol vo svojej kľúčovej pasáži plagiátom iného ozdravného plánu. Pani ministerka Zvolenská mala byť pred rokom odvolaná preto, že napriek týmto fatálnym prešľapom ponechala riaditeľa žilinskej nemocnice Štefana Voláka vo funkcii. To bolo jej najväčšej zlyhanie v kauze žilinskej nemocnice. Zakrytie dvojnásobného zlyhania jej riaditeľa Štefana Voláka.
Po tejto kauze bolo jasné, že ministerka zdravotníctva má absolútne voľnú ruku, že si môže robiť, čo chce. Jej hlavným poslaním počas tejto vlády nebude obhajovať záujmy pacientov. To je zjavné už z návrhu rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva, kde poistné platené štátom za svojich poistencov má klesnúť oproti roku 2012 o vyše 206 mil. eur. To znamená, že za deti, dôchodcov, nezamestnaných, mamičky na materskej dovolenke či iné sociálne odkázané skupiny bude platiť nie 4 % ako doteraz, ale približne 3,8 %. Čiže nemocnice sa budú aj naďalej zadlžovať a kvalita zdravotnej starostlivosti bude ešte rýchlejšie upadať. Aj celkové výdavky na zdravotníctvo budú v budúcom roku oproti tomu súčasnému výrazne nižšie a hlboko pod priemerom krajín Európskej únie. Toto rozhodne nie je rozpočet sociálneho zmieru.
Hlavným poslaním pani ministerky Zvolenskej v druhej vláde Roberta Fica bude nezmyselné zoštátnenie zdravotných poisťovní. Vytvorenie monopolu jedného štátneho molochu namiesto kvalitnej súťaže zdravotných poisťovní. Ministerka zdravotníctva necháva zdravotné sestry stanovať na ulici s odkazom, že na zvýšenie ich platov nevie nájsť peniaze, ale 400 mil. eur na zoštátnenie Dôvery a ďalšie milióny na zoštátnenie Unionu vyčaruje šmahom ruky. Strana SMER, najväčší nepriateľ privatizácie, je schopná predať aj akcie Telekomu, len aby vyplatila finančné skupiny stojace za Dôverou. A viete prečo? Lebo im už tento biznis nebude vynášať, keďže vláda Ivety Radičovej zaviedla spravodlivejšie rozdelenie peňazí medzi poisťovňami podľa tzv. indexu chorobnosti.
Poslednou kvapkou, ktorá viedla k dnešnej mimoriadnej schôdzi, bola kauza vrtuľníky. Nevydanie licencie pre leteckú záchrannú službu v Bratislavskom a Trenčianskom kraji načas. A čím sa ministerstvo zdravotníctva bránilo na verejnosti? Po prvé, že sa pre pacientov nič nemení. Budú ich voziť sanitky alebo vrtuľníky zo vzdialenejších staníc. Po druhé, že pred štyrmi rokmi boli iba tri vrtuľníkové stanice a postačilo to.
Iste, pani ministerka, momentálne vás tu nevidím. Môžem poprosiť, aby pani ministerka prišla naspäť do sály? Ďakujem.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Poprosím pani ministerku, aby prišla do rokovacej sály.

Žitňanská, Jana, poslankyňa NR SR
(Rečníčka sa odmlčala.) Môžem poprosiť, pani predsedajúca, o prestávku, kým príde pani ministerka?

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Áno. Vyhlasujem krátku prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Práve som sa dozvedela, že pani ministerka tu už nepríde. To znamená, že budeme pokračovať. (Reakcia z pléna.) Neviem, či si pomôžeme, lebo vedenie preberie pán predseda a dopadne to rovnakým spôsobom. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, to, že mnohí rodičia sa nebijú za kvalitné vzdelanie pre svoje dieťa, myslím si, to je všade vo svete, to nie je nič nenormálne. Mnohí rodičia, áno, pristupujú k tomu tak, kde to bude jednoduchšie, kde to možno bude čo najbližšie od domu a tak ďalej. Sú rôzne dôvody, prečo si rodičia vyberajú tú-ktorú školu. Ale v tomto, si myslím, práve ministerstvo školstva by malo bojovať za tú kvalitu. A zatiaľ tie zákony, ktoré prichádzajú a ktoré schvaľujete, nepomáhajú tomu, aby to školstvo bolo kvalitnejšie. Naozaj sa tu vychádza v ústrety ZMOS-u, neviem komu všetkému, štatistikám, ale zatiaľ teda som nepostrehla, že by to v tej kvalite spelo k nejakému zvýšeniu.
A pokiaľ ide o to, keď ste sa na úvod pýtali, prečo kvôli tejto jednej veci teda bude mať zriaďovateľ kompetenciu určovať počty tried a počty žiakov, prečo tak vystupujeme k tomu, ono je to kvôli tej filozofii. V tom sa asi nezhodneme, naozaj my viacerí asi presadzujeme to, aby sa čo najbližšie tá rozhodovacia kompetencia dostala do rúk riaditeľom, učiteľom, a to nielen čo sa týka nejakej formy, a teda počtu tried a počtu žiakov, aby mohli pri tom byť prítomní aj tí rodičia, aby sa posilňovali rady škôl, a nie zriaďovateľ jeho kompetencie. Vidíme to napríklad aj teraz pri diskusii o štátnom vzdelávacom programe, kde opäť sa ide centralizovať, opäť sa ide určovať zhora, kto čo kedy má vyučovať, a nenechávame to na tých učiteľoch. Proste berieme im aj z toho voľného času, ktorý mali, tých 30 %, im tam nanucujeme ďalšie a ďalšie predmety. Čiže keď sa ozývame, tak je to najmä kvôli tomu, že sa nezhodneme v tejto filozofii, že proste kým vy chcete centralizovať a určovať, my sme presvedčení o tom, že máme dostatok kvalitných učiteľov, áno, aj dostatok rodičov, ktorí sa už zaujímajú o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, už veľa bolo povedané k tomuto zákonu mojimi predrečníkmi, napriek tomu sa chcem aj ja dotknúť niektorých spomenutých bodov.
Možno len na úvod. Tí, ktorí sa venujete tejto téme školstvu a sledujete aj diskusie v pléne, možno si spomeniete, že v máji, keď sme sa rozprávali o správe o stave školstva, som upozornila pána ministra, že sa mi dostal do rúk materiál, návrh novely školského zákona, ktorý zavádzal tie stropy alebo maximálne počty v triedach a takisto aj minimálne počty v triedach. Vtedy pán minister krútil hlavou, že nič také ako minimálne počty nebude v rámci pripomienkového konania. Keďže v tom prvom nástrele tejto novely neboli minimálne počty, ale v rámci pripomienkového konania sa tam dostali, takže dnes v zákone máme nielen maximálne, ale aj minimálne počty žiakov.
K tomuto možno len pár poznámok. Ja by som bola naozaj rada, ak by pán minister sa mohol vyjadriť aj k tomu, čo hovoril pán poslanec Beblavý, ako myslel tieto minimálne počty, či reálne budú mať dopad na tie odbory, kde aj dnes je menej žiakov, ale vzhľadom na zvýšený normatív sú schopné prežiť a nezúčastňujú sa na dohadovacom konaní alebo či tam je nejaký iný zámer, pretože ak by to tak nebolo, ja sa naozaj obávam, pokiaľ ide napr. o umelecké smery, že my asi nenájdeme alebo nevymyslíme talentované deti, ktoré by splnili ten limit požadovaný zákonom. Takže naozaj by som bola rada, aby sa pán minister k tomu vyjadril, čo týmto minimálnym počtom sledoval, pretože tá dôvodová správa, myslím si, je veľmi povrchná.
Pokiaľ ide ešte o tieto počty, tak ako aj moji kolegovia upozornili, sú tu pripomienky alebo teda nejaké odseky hovoriace o tom, kedy môže byť v triede aj menší počet žiakov, než je určené v zákone. Pokiaľ pri základných školách je tu napísaná znížená dostupnosť žiakov do školy, vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak je v okruhu šesť kilometrov a tak ďalej, vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 % žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo ďalšie dôvody osobitného zreteľa, o ktorých hovoril aj pán poslanec Osuský, že sú tiež v dôvodovej správe načrtnuté, ja by som veľmi uvítala, kebyže ministerstvo zapracuje do tohto, a bolo to tam explicitne napísané o deťoch so zdravotným postihnutím, aby teda sme nezabudli na tieto deti, ktoré, si myslím, patria aj do bežných škôl a nielen do špeciálnych škôl.
A s tým súvisí aj moja ďalšia poznámka. Čiže tieto výnimky patrili pre základné školy. Ale pri stredných školách ten nižší počet môže byť za osobitného prípadu, napr. takého, za ktorý sa považuje v stredných odborných školách zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, ak nie je možné zriadiť triedu podľa odseku 10. Tu ja už som aj v tom máji hovorila, že sa trošku obávam toho tlaku alebo možno nejakého lobizmu, keď jednotliví zriaďovatelia alebo riaditelia alebo ktokoľvek pôsobiaci na tej škole bude tlačiť na to slovami: „Tak ale aj našich absolventov je málo a trh ich potrebuje viacej. Čiže dostanem tú výnimku.“ Myslím si, že toto ustanovenie treba ešte zmeniť.
A takisto by som sa prikláňala a by som požiadala ministerstvo, aby ministerstvo nezabúdalo na deti so špecifickými potrebami, z ktorých mnohé majú na to, aby išli študovať aj na strednú školu a nekončili len na špeciálnych školách, aby takáto nejaká výnimka pre znížené počty bola uplatnená aj na ne.
Pokiaľ ide o posilňovanie kompetencií zriaďovateľa na úkor riaditeľa alebo teda školy, tu už pán poslanec Fronc o tom hovoril, myslím si, že je to cesta zlým smerom. Naozaj my by sme sa mali snažiť delegovať tie právomoci čo najnižšie k tým školám, lebo ony najlepšie vedia rozhodovať. A naozaj nechať im kompetenciu len zostavovať školské rozvrhy, si myslím, je nemiestne.
K certifikátom som sa vyjadrila v rámci faktických poznámok. Naozaj si myslím, že ak v systéme boli certifikáty, ktoré neboli hodné toho uznania, tak nie je dobré rušiť celý systém ako taký, a preto by som apelovala na ministerstvo, aby štandardizovalo, proste určilo, ktoré certifikáty budú uznávané ako náhrada za maturitnú skúšku z jazyka, aby aj pre riaditeľov sa ľahšie dalo orientovať v tejto problematike a aby, ak je problém so štatistikou, sa vytvorila nová kolónka, kde sa tieto certifikáty budú zapisovať, a naozaj aby nám nebola prednejšia štatistika alebo nejaký marketing nad záujmom dieťaťa.
Pokiaľ ide o celkové nastavenie tohto zákona, si myslím, že z neho vypadla, neviem, či tam niekedy aj bola vôbec na ministerstve, filozofia o tom, že do budúcnosti by možno nebolo zlé uvažovať naozaj nad tou priepustnosťou systému, aby napr. žiaci stredných odborných škôl mohli sa vzdelávať vo všeobecných predmetoch na gymnáziách a potom v tých odborných predmetoch na vlastných školách, čo by prispelo k zvýšeniu kvality a možno aj k zníženiu výdavkov v celom systéme.
Na záver ešte by som sa chcela dotknúť, je to nad rámec zákona síce, ale je to aktuálna téma, osemročných gymnázií. Naozaj si myslím, že označiť tieto gymnáziá ako chorý prvok na trhu je nemiestne.
Zároveň si myslím, že tých 5 %, tak ako som aj písala v interpelácii na pána ministra, nezodpovedá nejakému číslu na základe nejakých prieskumov, analýz, ale naozaj je len tak dané. A ja by som uvítala, ak by ministerstvo školstva vypracovalo analýzu, aby možno sa zamyslelo nad tým, či ináč nepoňať tento segment školstva, pretože ak majú byť elitné gymnáziá tieto osemročné gymnáziá, tak tých 5 %, myslím si, tam nezohráva úlohu, lebo naozaj by malo ísť skôr o prísnejšie vstupné testy ako o nejakú percentuálnu kvótu.
Na záver musím skonštatovať, žiaľ, že opäť raz napriek tomu, že v tomto zákone sú aj dobré veci, to by som klamala, kebyže hovorím, že tam nie sú, sme svedkami toho, že dieťa nie je v záujme alebo v strede záujmu ministerstva školstva. Tak ako pri centrách voľného času sa vychádzalo v ústrety ZMOS-u, tak ako pri priemere známok, ktoré deťom zabraňujú si vybrať slobodne tú cestu vzdelávaciu, tak ako pri určovaní prvých ročníkov vyšším územným celkom aj pre iných zriaďovateľov, naozaj zatiaľ, a musím to skonštatovať, v zákonoch, ktoré predkladá pán minister školstva, je všelikto iný vrátane štatistiky viac v záujme ako dieťa. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Súhlasím, čo ste povedali, pán poslanec.
Spomeniem možno len taký detail. Ja som absolvovala skúšku TOEFL a takisto aj mám maturitu z anglického jazyka. A musím povedať teda, že tie skúšky sú neporovnateľné nielen čo do kvality a znalosti jazyka, ale aj do obsahu. Na maturite naozaj mnohí moji spolužiaci preliezli s jednotkou, dvojkou, pričom vedeli zopár otázok a mali šťastnú ruku na žrebovanie a ten jazyk neovládali na úrovni, že by boli schopní samostatne komunikovať. Proste sa, poviem to rovno, nabiflili otázky o ja neviem Austrálii, o Shakespearovi a tak ďalej, vedeli odrapotať naučený text. Čiže predsa len si myslím, že úroveň toho TOEFL-u je smerodajnejšia, a potom, pokiaľ sa žiak alebo študent uchádza o štúdium v zahraničí, skôr mu pomôže TOEFL ako maturita, pretože veľakrát si musí dorobiť nejakú takúto medzinárodnú skúšku.
A pokiaľ ešte ide o tú škriepku, čo ste tu mali s pánom poslancom Beblavým, tak ja by som len chcela dodať, keďže som absolventka Gymnázia na Vazovovej ulici, aj Gymnázium na Vazovovej ulici patrilo medzi a, dúfam, ešte stále patrí medzi tie kvalitné. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som sa tiež chcela dotknúť certifikátov. Podľa mňa tu opäť raz a ministerstvo pristupuje k takému kroku, že ak je zopár možno pofidérnych certifikátov v systéme, tak zrušme uznávanie všetkých. Dožili sme sa toho pri centrách voľného času, pri vzdelávacích inštitúciách. A teraz tu máme certifikáty. Ja som presvedčená, že viac ako nejaká štatistika je dieťa, sú jeho vedomosti. A preto myslím si, že by možno bolo skôr namieste, ako vyčiarknuť tieto certifikáty a zo života im vytvoriť kolónku v rámci štatistiky, aby riaditelia škôl sa mohli pochváliť, že máme takýchto študentov, ktorí majú medzinárodne uznávané certifikáty. Ja súhlasím aj s tým, aby možno ministerstvo odbremenilo riaditeľov, aby teda nejako štandardizovali tieto niektoré certifikáty. A ak boli nejaké sporné, tak by sa dalo o tom baviť. Ale, naozaj, myslime skôr na to dieťa, na jeho vedomosti ako na nejaké štatistike, nejaké čísla, nejaké výkazy. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, začala by som jednou správou, ktorá vyšla v denníku SME pred rokom. Budem citovať:
Sedem relácií z dnešného denného programu by televízia Markíza nemohla odvysielať, podobne by dopadla aj televízia JOJ. Minister kultúry Marek Maďarič zo SMER-u je pobúrený vulgárnosťou v televíziách a chce, aby mohli vysielať programy pre divákov starších ako 15 rokov až po ôsmej večer. Minister s návrhom prišiel potom, ako videl reality šou Farmár hľadá ženu na JOJ. "Dopozeral som ju celú a nevychádzal som z úžasu. S takou mierou vulgárnosti a totálnej degenerácie človeka som sa ešte v najsledovanejšom čase nestretol." Kritizoval aj Markízu. Minister kultúry Marek Maďarič sa rozhodol konať. "Vysielatelia vedú vojnu proti základnej ľudskej slušnosti a dôstojnosti a používajú čoraz silnejšie zbrane," povedal Maďarič. Relácie na Markíze podľa neho nezaostávajú, vyhláškou chce teda posunúť vysielanie programov nevhodných pre deti do 15 rokov až za ôsmu hodinu večer. "Ja nezatracujem reality šou, ja hovorím to, že mám pocit, že sa prekročila hranica a chcem počuť aj názor iných ľudí. Ak si to nemyslia, ak prevládne vo verejnosti názor, že to je tá cesta a toto je to, čo chceme vidieť, ja to akceptujem," doplnil Maďarič. Osobne je však presvedčený, že média sa dopúšťajú "idiotizácie" dnešnej spoločnosti.
Táto správa, ako som spomínala na úvod, odznela pred vyše rokom a pozrime sa na to, čo sa odvtedy udialo. Odvtedy vstúpila do platnosti nová vyhláška o jednotnom systéme označovania, ktorá zaviedla druhú časovú oponu, a teda aby programy nevhodné pre diváka do 15 rokov mohli byť vysielané až po 20.00 hodine. Komunikovala som s Radou pre vysielanie a retransmisiu a pýtala sa, či zavedenie tejto vyhlášky niečo zmenilo v počte sťažností, či podľa nich sa zmenila celková tá úroveň, a musím povedať, že ich odpoveď bola jednoznačná, nie, sťažností neubudlo, naďalej píšu ľudia sťažnosti, pokiaľ ide o ochranu maloletých. Ako je to možné? Keďže vstúpila do platnosti nová vyhláška, ktorá mala všetky tieto vulgárne a idiotizujúce programy posunúť ďalej. No stalo sa to tak, že v rámci jednotlivých kritérií pre jednotlivé vekové kategórie sa posunuli kritéria, čiže to, čo bolo v minulosti nevhodné pre 15-ročných, je dnes vhodné pre 12-ročných. A tak ako sa v tej správe v denníku SME písalo, že niekoľko relácií po vstupe do platnosti tejto vyhlášky by už nemohli byť vysielané cez deň, nie je to tak, tie relácie tam naďalej sú aj s rovnakým obsahom a vysielatelia rešpektujú zákon.
Čo sa deje dnes? Dnes je na stole ďalšia novela vyhlášky o jednotnom systéme označovania, dnes tu v parlamente je na stole novela zákona o vysielaní a retransmisii. V tom zákone ide o takú jednoduchú úpravu, a síce aby sa zo zákona vyhodila zmienka o časovej opone, lebo veď to rieši vyhláška. Ja som na to upozorňovala už počas prvého čítania, že si myslím, že je to nebezpečná cesta, ako odobrať kompetenciu tomuto orgánu rozhodovať o tak vážnych veciach, a, naopak, je to posilnenie ministerstva kultúry pri určovaní istých pravidiel. A pokiaľ by to išlo v tej línii, ako minister Maďarič avizoval pred rokom, že chce vyčistiť televízny priestor od vulgarity, od násilia, tak by to bolo v poriadku. Problém ale je, že sa tak nestalo, a dnes keď sa pozeráme, čo vlastne nová vyhláška alebo vyhláška, ktorá má začať platiť od budúceho roku, prináša, je v skutočnosti to, že upútavky na programy nevhodné do 15 rokov budú môcť chodiť celý deň a upútavky na programy nevhodné od 18 rokov budú môcť chodiť už od 20.00 hodiny. Čiže preto musela zmiznúť zo zákona zmienka o časovej opone, lebo idú sa robiť výnimky pre upútavky na programy nevhodné do 15 rokov a 18 rokov. Podotýkam, že ani za komunistov nebola taká situácia, že naozaj tie najnevhodnejšie programy, že by chodili vo večerných hodinách v prime time, dnes, alebo keď vstúpi do platnosti táto vyhláška, keď prejde novela zákona, o 20.00 hodine budete môcť vidieť upútavky na filmy, ktoré z úcty k vám nebudem teraz menovať, pretože už v samotných názvoch sú vulgárne slová, a priznám sa, že mňa toto veľmi mrzí.
Ale keďže už kolegovia podali pozmeňujúci návrh v tomto smere, nebudem sa opakovať a pristavím sa pri druhom bode, ktorému sa chcem venovať a ktorý rieši čiastočne, veľmi čiastočne novela predložená ministerstvom kultúry, a to sú skryté titulky pre nepočujúcich. To, že ministerstvo nechce akceptovať pripomienky opozičných poslancov v takýchto veciach, priznám sa, že k tomu až tak nerozumiem, ale akceptujem, je to proste politické rozhodnutie, že keď s niečím príde opozícia, tak to nepodporíme, bodka. Problém ale je, keď ministerstvo ignoruje aj pripomienky ľudí, ktorých sa to priamo týka. Národná rada občanov so zdravotným postihnutím prišla s pripomienkami, ako zlepšiť túto novelu, a podľa ich vyjadrenia neboli tieto pripomienky akceptované, pretože, ako aj teda pán minister spomenul v úvodnej reči, ako je aj v zákone písané, ambíciou ministerstva bolo bližšie charakterizovať titulky pre nepočujúcich. A toto bližšie spočíva teda naozaj len v jednej krátkej úprave, a síce že titulky majú sledovať dej programu. Ja už som to minule spomínala a tí, ktorí ste možno niekedy si zapli skryté titulky na nejakej slovenskej televízii alebo v českej, alebo v inej, ste mohli vidieť naozaj diametrálny rozdiel medzi tým, ako sú robené u nás tie titulky a ako sú robené v zahraničí. Pretože pre nepočujúceho nestačí len, že tie titulky sledujú dej, tam je potrebné, aby boli dodržané iné parametre, ako je veľkosť písma, aby boli zrozumiteľné, istý čas, ako dlho musia zostať na obrazovke, farebné rozlíšenie, aby nepočujúci vedel, ktorá osoba hovorí, či napríklad nejde nejaký hlas mimo obraz, či nejde nejaký zvuk, ktorý je dôležitý pre pochopenie toho programu, ale, žiaľ, teda napriek tomu, že materiál, ktorý by komplexne riešil túto problematiku, je pripravený, napriek tomu, že Rada pre vysielanie a retransmisiu bola rada, že takéto niečo je na stole, pretože aj im by sa zjednodušila práca pri posudzovaní, že či televízie si plnia zo zákona povinnosť, nielen čo ide o kvantitu, ale aj kvalitu, napriek tomu, teda že tento materiál je, že ja som sa už raz uchádzala o vašu podporu v parlamente, napriek tomu, že opätovne aj pri prvom čítaní som hovorila, že by som bola rada, kebyže upravíme túto tému, tak zdá sa, že na to nie je politická vôľa. Napriek tomu si dovolím vám predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý by skutočne pomohol nepočujúcim a nevidiacim pri tom, aby to televízne vysielanie bolo pre nich zrozumiteľnejšie.
Takže toto je pozmeňujúci návrh:
1. § 3 sa dopĺňa písmenami w) a x), ktoré znejú:
"w) skryté titulky pre nepočujúcich sú obrazovo zachytený a voliteľne nastaviteľný text v slovenskom jazyku, ktorý je synchronizovaný so zvukovou stopou audiovizuálneho diela a zachytáva alebo približuje hovorený prejav a ostatné zvuky obsiahnuté v audiovizuálnom diele spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje orientáciu v audiovizuálnom diele,
x) audiokomentár je hlasové komentovanie pre nevidiacich, je doplnenie hovoreného opisu vizuálnych situácií, ktorých opis alebo vyjadrenie neobsahuje zvuková zložka audiovizuálneho diela, najmä opis neverbálnych prejavov a činností účinkujúcich, popis scény, situácií, predmetov, odevov a ďalších vizuálnych prvkov podstatných pre primeranú úroveň porozumenia dielu a zámeru autora. Odôvodnenie:
Navrhuje sa definovať pojem "skryté titulky" a "audiokomentár", keďže ide o pojmy, ktoré zákon používa, avšak nemajú legálnu definíciu.
Druhý bod - a tento poprosím na vyňatie na samostatné hlasovanie - § 5 ods. 2 sa dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
"o) metodicky usmerňovať vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a osoby uvedené v § 2 ods. 3 a 4."
Odôvodnenie:
Navrhuje sa ustanoviť metodickú pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu vo vzťahu k aplikácii ustanovení zákona. Táto nová kompetencia rady má za ciel' poskytnúť adresátom práva orientáciu v tom, ako rada ako regulačný orgán vykladá a aplikuje jednotlivé ustanovenia zákona. Návrh je teda najmä v prospech adresátov práva, ktorí takto budú môcť presne predvídať, akým spôsobom rada bude uplatňovať svoju regulačnú pôsobnosť.
3. V § 16 ods. 3 písm. j) sa na konci vety pripájajú tieto slová:
"a v prípade televízneho vysielania musia byť tieto informácie odvysielané vo forme zobrazeného textu a vo forme hlasovej správy."
Odôvodnenie:
Informácie vysielané v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom, dôležité a neodkladné oznamy, výzvy alebo rozhodnutia, ako aj informácie civilnej ochrany musia byť dostupné a zrozumiteľné aj pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím.
Tento bod poprosím tiež na samostatné hlasovanie.
4. V § 18 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová "alebo otvorenými" a zároveň sa za slovo "titulkami" dopĺňa "ktoré korešpondujú s dejom programu".
Odôvodnenie:
Do percent sa už nezapočítavajú otvorené titulky, nie sú primárne určené pre osoby so sluchovým postihnutím a pre mnohých nenapĺňajú podmienku zrozumiteľnosti. Rovnako ako v prípade vysielateľov na základe licencie, aj v prípade vysielateľa na základe zákona je potrebné bližšie špecifikovať titulky, ktorými sú sprevádzané programy určené pre nepočujúcich.
5. V § 18a písm. a) sa vypúšťajú slová "alebo otvorenými".
Odôvodnenie:
Navrhuje sa do percent nezapočítavať otvorené titulky, ktoré nie sú primárne určené pre osoby so sluchovým postihnutím a pre mnohých nenapĺňajú podmienku zrozumiteľnosti.
6. V § 18b ods. 1 sa vypúšťajú slová "otvorenými titulkami".
Odôvodnenie - rovnaké ako v predchádzajúcom bode.
7. V § 18c ods. 1 sa na konci vkladajú slová "ako aj čas venovaný vysielaniu programov v jazykoch národnostných menšín".
Odôvodnenie:
Zmena sa navrhuje z dôvodu, že programy v jazykoch národnostných menšín sprevádzané otvorenými titulkami, ktoré nie sú primárne určené osobám so sluchovým postihnutím, a preto pre mnohých nezrozumiteľné. Navyše v prípade, že v takomto programe niekto hovorí po slovensky, titulky sú v jazyku národnostnej menšiny.
K tomu bod ešte 4 som chcela zopakovať, a teda zdôrazniť, že tak ako novela z dielne ministerstva predpokladá alebo zavádza povinnosť pre vysielateľov na základe licencie vysielať titulky, ktoré korešpondujú s dejom, tak v prípade vysielateľa na základe zákona sa pozabudlo na túto povinnosť, čiže de facto by boli rozdielne, rozdielne povinnosti pre vysielateľov. Možno len na záver časť týchto mojich bodov som si osvojila alebo teda som si osvojila body z pripomienky Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím práve preto, že si myslím, že naozaj a v prvom rade by sme tu mali presadzovať záujmy a potreby týchto ľudí, a nie ich ignorovať.
Takže vás poprosím, kolegovia, o podporu. Ja som zámerne dala aj niektoré body zvlášť na hlasovanie, pretože je mi jasné, že bod, kde by sa zavádzalo vyššia kompetencia pre radu, asi je v súčasnosti pre ministerstvo neakceptovateľná, ale tie ostatné veci, ktoré by pomohli, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup, lepší prístup k televíznemu vysielaniu, že to by sme mohli podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja som vás aj minule, pán kolega, dosť pozorne počúvala, ale priznám sa, ospravedlňujem sa, že si celkom už presne nepamätám, v čom presne spočívali vaše obavy, a teda som vás chcela poprosiť, či v reakcii môžete sa s nami podeliť, o čom vás ministerstvo včera ubezpečilo. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, rovnako som plánovala vystúpiť k tomuto bodu. Chcem ale možno doplniť pána poslanca Zajaca. A zároveň sa chcem aj vyjadriť k pánu ministrovi, vy ste hovorili o tom, že jeden novelizačný bod bude stiahnutý. Len tam ony sú tri, tie novelizačné body, ktoré sú tam, kde to treba, len aby sme si to ujasnili, to sú tri novelizačné body, sú to konkrétne body 6, 7 a 8, ktoré, ak by boli prijaté, mohli by vážne ohroziť schopnosť ľudí ZŤP, seniorov, študentov sa prepravovať. Tie dôvody, prečo by malo byť zachované takéto zvýhodnené cestovné, myslím si, nemusíme si tu rozoberať. Naozaj v čase ekonomickej krízy, v čase vysokej nezamestnanosti, a teda naozaj keď veľa ľudí živorí najmä v týchto aj kategóriách ľudí, v týchto skupinách ľudí, si myslím, že je namieste ponechať ten systém taký, aký je, aby teda sa nestalo, že síce pristúpime k debarierizácii vlakov, staníc, ale tí ľudia si to nebudú môcť dovoliť.
O tom bode 6 hovoril pán poslanec Zajac, ja dopĺňam teda aj bod 7, ktorý by bolo potrebné vypustiť, a takisto bod 8. Vysvetlím to.
Bod 7. Podobne ako v prípade § 9 ods. 2, tak aj novelizácia § 9 ods. 4 vytvára legislatívnu úpravu pre obmedzovanie alebo rušenie zliav cestovného pre zdravotne ťažko postihnutých seniorov alebo aj študentov, preto teda je ten návrh vypustiť tento bod a rovnako aj novelizačný bod 8.
Odôvodnenie. Návrh novelizácie odstraňuje povinnosť dopravcu stanovenú v doterajšom § 16 ods. 1 písm. e) uľahčovať prepravu vybraných skupín cestujúcich, cestujúcich s detským kočíkom a so zvieratami a prepravu psov so špeciálnym výcvikom. V dôvodovej správe sa uvádza, že sa jedná o duplicitu s písmenom a) zákona, čo ale nezodpovedá skutočnosti. Platný zákon navyše v § 43 ods. 11 písm. b) porušenie tejto povinnosti považuje za správny delikt s príslušnými sankciami, ktoré by sa stali neúčinné. Zrušenie tejto povinnosti nemá opodstatnenie a dotýka sa napr. prepravy zdravotne ťažko postihnutých, rodičov s kočíkom, prepravy slepeckých alebo asistenčných psov zdravotne postihnutých občanov.
Čiže aj tento bod navrhujem novelizovať, rovnako ako povedal pán poslanec Zajac, v tomto prvom čítaní práve kvôli týmto návrhom nepodporíme túto novelu. V prípade, že tieto body budú odstránené, tak naozaj si vysoko vážim váš prístup k debarierizácii a s radosťou podporím váš návrh. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som nadviazala na svojich dvoch kolegov ešte možno s dovetkom. My sme trošku pozmenili pozmeňujúci návrh na rozdiel od toho, ktorý sme dávali na výbor, a to aj po dohode s komorou učiteľov, že teda ponecháme tú trojročnú prax práve preto, aby sme možno sa snažili o nejaký kompromis aj teda s predkladateľkami. Takže to, len na to upozorňujem.
A ja by som využila aj tento priestor na to, aby som opätovne apelovala aj na ministerstvo školstva, aby urobilo poriadok s tými inštitúciami, ktoré kšeftujú, ktoré podvádzajú, aby im odňali akreditácie, ale zároveň, aby sa aj pozreli na kvalitu, akú poskytujú verejné inštitúcie, pretože opäť aj my počúvame rôzne príbehy o tom, aké sú nekvalitné, aké je to čisto formálne, ako sú to vyhodené peniaze, a napriek tomu, že sa na to používajú aj peniaze Európskej únie, tak nemyslím si, že môžme tým platiť hocičo len teda preto, že nás to až tak nebolí, že to nejde z rozpočtu. Takže by som apelovala naozaj na to, aby ministerstvo školstva v tomto bolo možno konzekventnejšie.
A zároveň na výbore sme hovorili aj o tom, že celý systém kreditov by už konečne mohol sa zmeniť, pretože, myslím si, že sa zhodneme naprieč politickým spektrom, že nápad pána ministra Mikolaja nebol až taký dobrý a tento kreditný systém nepomáha nijako alebo v minimálnej miere tomu, na čo bol zriadený.
A len posledná poznámka, si neodpustím. Je mi ľúto, že keď sa nájdu peniaze pre rôzne finančné skupiny - či už Pentu, alebo J&T, alebo ďalšie -, že sa nenájdu peniaze pre učiteľov aj v podobe týchto príplatkov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, nebudem sa opakovať z prvého čítania ani z toho, čo sme hovorili na výbore, že naozaj tá prvá časť tejto novely je potrebná a sme pripravení ju podporiť.
Problém však zostáva aj naďalej s jedným sporným bodom, a to, že je to problémový bod, nehovoríme my len tu, ale hovoria to aj odborári, hovoria to učitelia, hovorí to Slovenská komora učiteľov. A je to ten bod, ktorý hovorí o tom, že už nebude možné, aby učitelia svoje kompetencie dokázali pred komisiou, aby sa len nechali preskúšať, ale že budú musieť absolvovať školenia. Zároveň je to bod, ktorý do budúcnosti znemožní neverejným inštitúciám poskytovať takéto ďalšie vzdelávanie. V dôvodovej správe sa píše: "Pri tvorbe tohto ustanovenia sa vychádzalo z predpokladu, že kredity takto získa okolo 5 % pedagogických alebo odborných zamestnancov, pričom realita je iná. Na základe podnetov z praxe a vlastnou kontrolou bolo zistené, že veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania (mimo vysokých škôl a organizácií ministerstva) ako zdroj finančného obohatenia, často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmena finančnej čiastky za vydanie osvedčenia."
Ja by som sa rada pristavila pri tomto súvetí a možno mala aj niekoľko otázok na pani predkladateľku alebo teda pani predkladateľky. Koľko pedagógov takto získalo kredity? Píše sa tu, "realita je iná". Aká je tá realita? Koľkí si privyrobili tým, že sa nechali len preskúšať? A koľkí z nich to absolvovali formou, že sa dá o tom povedať, že išlo o kšeft? My, žiaľ, tieto čísla, zdá sa, nepoznáme. Možno ich pozná pani predkladateľka, možno ich pozná ministerstvo, ale my ich nepoznáme. Keď sme žiadali na výbore, aby ministerstvo školstva predložilo analýzu alebo informáciu o tom, ktoré organizácie podvádzali, ktoré takýmto pokútnym spôsobom umožnili, aby učitelia prišli k tomu zvýšeniu platov alebo príplatku za kredity, poslanci SMER-u boli proti. Nepodporili návrh alebo sa zdržali, aby ministerstvo nám dalo analýzu, ktoré organizácie podvádzajú, ktoré sú to tie, kvôli ktorým ideme meniť zákon.
V novinách tento týždeň sa objavil článok - v Hospodárskych novinách, ak sa nemýlim - na tému Ako sa kšeftuje s kreditmi. Bol tu spomenutý jeden príklad. Ono určite je ich asi aj viacej, ale koľko ich je? Naozaj je ich tak veľa, že musíme teraz obmedziť možnosť nechať sa preskúšať učiteľom a nútiť ich chodiť na školenia? Ja len zacitujem z toho článku: "Oslovení učitelia nie sú plánovanou zmenou veľmi nadšení. "Každý učiteľ chce zarobiť viac a toto je často jediná možnosť," hovorí o preskúšaní priamo na škole Monika Strnková zo Základnej školy v Dolnom Smokovci. Pre menšie školy je podľa nej náročnejšie vyslať učiteľa na školenie a niekoľko týždňov platiť iného učiteľa za jeho zastupovanie. "Mala by ostať širšia ponuka typov a druhov vzdelávania," dodáva riaditeľka spišskonovoveskej základnej školy Zlatuša Habasová."
Čiže samotní učitelia hovoria o tom, že pre nich niekedy naozaj jedinou šancou, ako získať - a teraz neviem, či všetci viete, o čom sa bavíme, my sa bavíme o 60 eurách v priemere. Priemerne 60 eur si môže učiteľ na základe týchto kreditov prilepšiť a my ideme znemožniť, aby mnohí učitelia, ktorí nemajú inak šancu získať kredity, aby si nemohli prilepšiť.
V tom článku sa však aj píše niečo v tom zmysle, že vysoké školy a inštitúcie pod ministerstvom školstva aj naďalej budú môcť preskúšavať. Ja sa pýtam, kde je to v zákone, kde je to v tej novele, keďže celý ten paragraf sa vyhadzuje. V koncepcii Milénium, ak si dobre spomínam, je tiež napísané niečo v tom zmysle, že by sa malo podporovať ďalšie vzdelávanie a v rámci neho možnosť overenia si kompetencií. Čiže my jednej skupine, skupine učiteľov ideme zakázať, obmedziť túto možnosť. Iné skupiny ju budú mať? Príde mi to veľmi nefér.
Počas diskusie na výbore samotná pani predkladateľka, pani poslankyňa Nachtmannová hovorila o tom, že aj ona ako pedagogička nenúti svojich študentov sedieť na každej jednej prednáške. Pre ňu je dôležité, že obstoja na skúške, že vedia, že majú vedomosti. A ja si myslím, že toto by malo platiť aj pre tých pedagógov, že opäť nebudeme žiadať od nich, aby sedeli, ale aby vedeli. Žiaľ, novela takéto niečo znemožní a budú musieť sedieť. Vychádzajúc z toho odôvodnenia k tomuto bodu, naozaj mi nezostáva nič iné, ako konštatovať, že averzia voči súkromným inštitúciám je silnejšia ako ratio, pretože nikde nie je napísané, že keď budú tieto inštitúcie len verejné, keď len verejné inštitúcie budú ponúkať ďalšie vzdelávanie, že sa zvýši kvalita, že to bude všetko v poriadku. Možno pôjde o úplne zbytočné semináre, školenia, na ktorých znudene učitelia budú sedieť, ale jediný spôsob, ako si prilepšiť, tak si to odsedia.
A druhá vec, ktorá ma možno viacej mrzí, keďže tu nie je - ako som spomínala v úvode - vyčíslené, koľko tých učiteľov cez to išlo, koľko bolo tých podvodných, že vlastne de facto my ideme šetriť, alebo vláda Roberta Fica ide šetriť na učiteľoch. Naozaj sme na tom tak zle so štátnym rozpočtom? Naozaj sa nedá niekde inde šetriť ako na učiteľoch?
Preto dovoľte, aby som predniesla v mojom mene aj v mene pani poslankyne Horváthovej pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý znie:
V čl. I návrhu zákona bod 4 znie:
"V § 35 ods. 6 znie:
"(6) Pedagogický zamestnanec s minimálne tromi rokmi pedagogickej činnosti a odborný zamestnanec s minimálne tromi rokmi odbornej činnosti môže požiadať o overenie profesijných kompetencií získaných výkonom jeho pedagogickej činnosti, výkonom jeho odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním. Overenie profesijných kompetencií sa uskutočňuje pred skúšobnou komisiou a spôsobom určeným pre príslušný druh akreditovaného programu kontinuálneho vzdelávania podľa odseku 4 písm. b) až d) s výnimkou funkčného inovačného vzdelávania a funkčného aktualizačného vzdelávania. Overenie profesijných kompetencií sa môže uskutočniť v rôznych programoch kontinuálneho vzdelávania, prípadne u rôznych poskytovateľov, ak sa ponúkané programy líšia obsahom a cieľmi. Úspešné overenie profesijných kompetencií sa považuje za absolvovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania."."
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava umožní zachovanie možnosti, podľa ktorej môžu pedagogickí a odborní zamestnanci požiadať o overenie profesijných kompetencií získaných výkonom svojej pedagogickej činnosti, odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním. Pôvodný návrh, ktorým tento bod, ho upravujú navrhovatelia novely, by došlo k zbytočnému zaťažovaniu učiteľov, pretože budú nútení absolvovať viacdňové vzdelávania, ktoré by mohli absolvovať len preskúšaním, nakoľko problematiku už dávno ovládajú.
Učitelia sú dlhodobo vyzývaní, aby sa zapájali do rôznych projektov, napr. do tvorby otázok pre testovania PISA či do projektu digitalizácie vzdelávacieho obsahu. Skúsenosti a zručnosti, ktoré nepochybne získali pri takejto aktivite, by v prípade ponechania tohto ustanovenia mohli pedagógovia preukázať pri preskúšaní a nemuseli by absolvovať v rovnakej veci ďalšie školenia a kurzy. Možnosť overenia profesijných kompetencií prinesie úsporu času aj financií, nakoľko škola nebude musieť na čas, kedy pedagóg absolvuje niekoľkodňové školenie, hľadať zaňho náhradu a pedagógovia (v niektorých prípadoch školy) ušetria na poplatkoch za školenia a kurzy.
V dôvodovej správe k tomuto bodu predkladateľky uvádzajú potrebu zrušiť ho aj preto, že citujem: "Na základe podnetov z praxe a vlastnou kontrolou bolo zistené, že veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania mimo vysokých škôl a organizácií ministerstva ako zdroj finančného obohatenia, často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmena finančnej čiastky za vydanie osvedčenia; na zefektívnenie udeľovania kreditov a z dôvodu zabezpečenia kvality vzdelávania a kontinuity s vykonávaním atestácií v programoch kontinuálneho vzdelávania funkčného, funkčného inovačného, funkčného aktualizačného, špecializačného a inovačného ho budú zabezpečovať len vysoké školy, organizácie zriadené ministerstvom školstva na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania a vzdelávacie organizácie iného ústredného orgánu štátnej správy." Koniec citátu.
Toto tvrdenie však paušalizuje a vytvára dojem kšeftárov zo všetkých neverejných poskytovateľov, ale aj učiteľov, preto sa s ním nemôžeme stotožniť. Preto navrhujeme ponechať pluralitu poskytovateľov aj mimo verejných inštitúcií či vysokých škôl a zároveň riešiť prípady, kde konkrétne inštitúcie pri ďalšom vzdelávaní porušujú pravidlá, odobratím akreditácie.
2. V čl. I návrhu zákona sa vypúšťajú body 17 až 21.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá vypustenie ustanovenia § 35 ods. 6 a s tým súvisiacich ďalších ustanovení vymedzených v bodoch 17 až 21 návrhu zákona. Keďže navrhujeme v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu ponechať dotknuté ustanovenie § 35 ods. 6, je potrebné ponechať v zákone aj s tým súvisiace ustanovenia, a preto je potrebné vypustiť body 17 až 21 návrhu zákona. Je to legislatívno-technická úprava.
Ďakujem za pozornosť.