Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené dámy, vážení páni, pri predchádzajúcom bode som hovorila o tom, že sme podali viacero návrhov, noviel ale aj jeden úplne nový zákon v rámci Balíčka pre šťastnejšie rodiny. Tento zákon, ktorý vám teraz predstavím, sa zaoberá problematikou, ktorá možno je pre mnohých známa, pre mnohých možno nie, keďže, opakujem, ak aj predtým som hovorila, že už predsa len asi je nás tu pomenej, ktorí máme malé deti, ale možno vy, ktorí máte už vnukov, vnučky, zažívate tú situáciu, kedy vaše deti sa snažia nájsť pre ne miesto v škôlke, v jasliach a je s tým veľký, veľký problém.
Možno na úvod mi dovoľte pár slov k tej všeobecnej situácii, ako vyzerá na Slovensku, je to, je to text, ktorý, ktorý pripravila analytička z portálu Nové školstvo Zuzana Ziménová, myslím si, že veľmi výstižný, a dovoľte mi teda z neho zacitovať:
"Na Slovensku chýba dostatočná ponuka opatrovateľských služieb pre rodiny s malými deťmi, verejných materských škôlok je akútny nedostatok a súkromné materské škôlky sú často príliš drahé, preto si ich mnohé mladé rodiny nemôžu dovoliť. Pritom však často ani škôlky nevedia odpovedať na otázku, ktorú si kladú mnohí rodičia, kto mi pomôže postarať sa o dieťa počas môjho pracovného zaneprázdnenia, teda nie iba v čase, kedy je škôlka otvorená, ale v čase, kedy skutočne pracujem. Režim materských škôlok nevychádza v ústrety tým rodičom, ktorí pracujú do neskorých večerných hodín alebo chodia na nočné zmeny. Zdravotné sestry, pracovníci zmenných prevádzok, predavačky v obchodných reťazcoch otvorených do deviatej večer a mnohí ďalší musia riešiť opatrovanie detí individuálne, pretože materská škôlka im v tom nepomôže. Tá je nastavená výlučne na detský režim - od rána do popoludnia ponúka deťom všestranný program plný zaujímavých činností a oddychu, ktorý kopíruje ich potreby. Nie je to však inštitúcia, ktorá by vedela vyjsť v ústrety aj potrebám rodičov. Naopak, v škôlke sa očakáva, že sa život rodiny prispôsobí jej pravidlám. Pre niektorých rodičov, najmä pre tých osamelých, je to často neriešiteľná situácia. Aby si udržali prácu, musia platiť opatrovateľky, ktoré sa o ich deti starajú večer a v noci, čo nie je lacná záležitosť. Ocitajú sa tak v začarovanom kruhu, kedy podstatná časť zárobku padne na opatrovanie, ktoré musia deťom zabezpečiť, aby mohli zarábať. Neraz sa ich pritom, neraz sa ich pritom trápia ešte, neraz ich pritom trápia ešte aj výčitky svedomia, že sa deťom dostatočne nevenujú, čím sa dostanú do stavu totálneho vyčerpania.
Materské škôlky, tak ako ich dnes poznáme, sú v školskom zákone zadefinované ako pevná súčasť školskej siete, plnia teda najmä vzdelávaciu úlohu. Vychádzajú v ústrety potrebám detí, nedokážu však pokryť potreby celej rodiny - a toto je to kľúčové. Preto treba ponuku materských škôl doplniť o ďalšie služby, ktoré budú otvorenejšie a pružnejšie.
Po vhodné príklady netreba chodiť ďaleko. Nájde sa ich dosť vo viacerých krajinách Európskej únie. V susednom Česku sa napr. zavádzajú detské skupiny, ktoré rodičom ponúkajú nízkoprahové opatrovateľské služby priamo vo firmách, kde pracujú, čo im umožňuje šetriť čas a optimálne zladiť opatrovanie detí s pracovným časom. Vo Francúzsku ponúkajú mestá a obce platené opatrovateľské služby rodičom aj vo večerných a nočných hodinách, aby mohli pracovať na zmeny. Vo Fínsku funguje 24-hodinový flexibilný systém opatrovania detí sedem dní v týždni a prednedávnom sa práve ním inšpirovali aj v Nemecku. Záujem o flexibilné opatrovateľské služby je veľký, obzvlášť Fíni, kde flexibilná opatrovateľská služba funguje v každom meste, kde o ňu rodičia prejavia záujem, si nevedia túto formu pomoci vynachváliť. Počet rodičov, ktorí ju využívajú, neustále stúpa a narastá aj kvalita týchto služieb. V krajine, kde prekvitá vzdelanosť a kde je v centre pozornosti záujem dieťaťa a podpora celej rodiny, je KITA, ako tento typ "škôlok" volajú, všeobecne dostupnou pre všetkých rodičov. Fíni tak zabezpečujú nie dve, ale hneď tri muchy jednou ranou - vytvárajú vhodné prostredie pre rozvoj detí, podporujú zamestnanosť ich rodičov a ponúkajú rodine priestor na načerpanie síl a odbúranie stresu.
Starostlivosť o deti v predškolskom veku by sa mala teda aj na Slovensku riešiť oveľa komplexnejšie. Mechanické zvýšenie počtu voľných miest v materských školách a zavedenie povinnej dochádzky do škôlky nie je zázračným receptom ani na podporu rozvoja malých predškolákov, ani na zlepšenie situácie rodín, ktoré majú problém zladiť prácu so starostlivosťou o svoje ratolesti. Treba hľadať aj iné nové možnosti. Nástrojom na zvýšenie dostupnosti opatrovateľských služieb a zároveň aj na ich skvalitnenie by nemalo byť zavádzanie nových povinností pre deti a rodičov, ale spestrenie ponuky služieb, ktoré budú viac vychádzať v ústrety ich reálnym potrebám."
Možno ešte predtým, než predstavím samotný návrh zákona, dovoľte mi dve poznámky.
Po prvé tento náš zákon a to, že chceme zaviesť možnosť, aby vznikali detské skupiny, neznamená, že chceme zrušiť škôlky alebo že tým chceme dať najavo, že škôlky nie sú dôležité alebo podstatné. Sú. Len, žiaľ, dnes sme svedkami toho, že tisícky detí ročne sa do škôlok nedostanú a áno, dalo by sa to možno urobiť veľmi populisticky a dať samospráve povinnosť, aby každému dieťaťu zabezpečila miesto v škôlke. Myslím si, že by to bolo ale nerealizovateľné, pretože vieme, v akej finančnej situácii sa mestá a obce nachádzajú.
Druhá poznámka, pretože tiež už v súvislosti s touto našou iniciatívou som počula také, že vlastne vyháňame rodičov z domu, a teda aby išli pracovať, aby sa nestarali o rodinu. Nie, opäť chceme len dať tú možnosť pre tých, ktorí chcú pracovať alebo potrebujú sa zamestnať, aby im bola takáto služba poskytnutá, aby to nebolo o tom, ako už aj Zuzana Ziménová vo svojom texte píše, že to, čo rodičia zarobia, potom minú na opatrovanie a je to jeden začarovaný kruh, takže prichádzame s touto iniciatívou, a veľmi otvorene hovorím, je to inšpirácia zo susedného Česka, kde vypracovali veľmi podrobnú analýzu stavu, v akom sa teda materské školy alebo tieto rôzne zariadenia, pretože máme rôzne typy zariadení, nachádzajú, aká je teda tá situácia, a sami dospeli k názoru, že práve zriadenie týchto detských skupín by mohlo aspoň čiastočne alebo možno aj z veľkej časti odpovedať na tú otázku, vlastne ako, ako a kde môžu rodičia umiestniť deti, ak potrebujú ísť do práce a nenájdu miesto v klasickej škôlke.
Čiže dovoľte mi teraz naozaj v krátkych bodoch len predstaviť tento náš zákon. Snažili sme sa ho urobiť tak, aby bol flexibilný, na druhej strane sú niektoré možno témy, o ktorých by bolo dobré sa ešte pobaviť, či tu, alebo aj s ďalšími odborníkmi, teda my už sme aj hovorili s odborníkmi, ale to potom poviem, keď sa k tým bodom dostanem. Ešte jednu poznámku predsa len si neodpustím, pretože ja som sa, samozrejme, pri tejto téme obrátila aj na ministra školstva s otázkou v interpelácii, že akým spôsobom plánuje on zabezpečiť, aby tie podmienky na vytvorenie nových miest v materských školách boli, boli lepšie. On mi odpísal, že v zásade na to nemá až taký vplyv, keďže je to v kompetencii samospráv, ale že v zásade povolil, aby riaditelia mohli prijímať deti, tuším o dve deti viacej, ako určoval dovtedy, dovtedy zákon, ale teda že je to výlučne v kompetencii samospráv a, samozrejme, tí riaditelia môžu prijímať tie deti navyše, ak splnia prísne hygienické, priestorové podmienky. A len teda aby ste mali predstavu o tom, čo to znamená, čo znamenajú tieto podmienky, dovoľte mi zacitovať:
"Riaditeľ bude môcť prijať vyšší počet detí do triedy od 3, takže o 3, pričom prijatie najviac dvoch-troch detí nad počet stanovený v § 28 ods. 9 školského zákona bude možné len vtedy, ak budú splnené podmienky podľa § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 527/2007, teda že bude na jedno dieťa zabezpečené najmenej 4 m2 plochy dennej miestnosti, ktorá plní funkciu herne a spálne, a ak bude spálňa stavebne oddelená, najmenej 3 m2 plochy herne. Na jedno ležadlo na spanie musí byť zabezpečené najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť zabezpečené najmenej 1,4 m2 plochy jedálne."
Potom ďalšie nariadenia hovoria o tom, v akej výške môžu byť alebo majú byť umiestnené háčiky na vešanie uterákov v škôlke a tak ďalej a tak ďalej, množstvo rôznych, rôznych predpisov, ktoré práve aj po rozhovoroch so zriaďovateľmi súkromných a cirkevných škôlok hovoria, že tieto prísne nariadenia - naozaj niekedy až, až prehnané - predražujú tie služby, a preto aj mnohé škôlky nie sú dostupné ľuďom v horšej sociálnej situácii. Čiže náš návrh o detských skupinách je o tom, že, samozrejme, musia platiť nejaké pravidlá aj hygienické, aj priestorové, ale nebudú musieť byť takéto prísne. Zároveň navrhujeme, aby zriaďovateľmi takýchto detských skupín mohli byť zamestnávatelia rodičov, ktorí by využívali tieto služby, obec alebo samosprávny kraj a nimi na tento účel založené právnické osoby, cirkev alebo náboženská spoločnosť a ich zariadenie, stredná škola alebo vysoká škola, ak ide o deti rodičov, ktorí sú ich žiakmi alebo študentmi, nadácia alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, ak je to v súlade s nimi vykonanými činnosťami, ale aj fyzická osoba, ktorá je rodičom dieťaťa vo veku najviac šesť rokov, ak pri poskytovaní služby je v skupine detí aj dieťa tejto fyzickej osoby. Čiže naozaj sme dali širokú ponuku možných zriaďovateľov.
Keď sa spýtate, že aký bude rozdiel medzi týmito službami a službami dajme tomu nejakých súkromných zariadení, opäť, vychádzajúc z českej úpravy, sme sa rozhodli do zákona dať ustanovenie, podľa ktorého táto služba môže byť aj bezplatná, ale môže teda za ňu vyberať aj zriaďovateľ poplatky, tie však nesmú presiahnuť výšku oprávnených nákladov. Takže by to nemala byť zárobková činnosť, ale naozaj by to mala byť služba, služba verejnosti. Tieto detské skupiny sú určené pre deti od jedného roka do začatia povinnej školskej dochádzky. Deti tam môžu chodiť podľa potreby rodičov, čiže na pár hodín denne, týždenne podľa toho, ako to rodič potrebuje. Keďže ide v prvom rade, a to chcem podčiarknuť, o starostlivosť, teda opatrovanie tých detí v čase, keď rodičia sú zamestnaní, neuvažujeme v tomto našom návrhu zákona o tom, že by mali mať tieto detské skupiny vypracované nejaké vzdelávacie štandardy alebo nejaké programy vzdelávacie, pretože naozaj sa môže stať, že v tej skupine budú deti rôzneho veku a bolo by to potom nerealizovateľné. Ale, samozrejme, že deti - aj teda tak, ako píšeme v zákone - budú vedené k tomu, aby sa naučili nielen hodnotám, ale aj zručnostiam rôznym. Je to, je to presne napísané v tomto, v tomto zákone.
Jednu otázku - a to je ten bod, o ktorom som hovorila na začiatku -, že kto môže byť v takejto skupine, kto môže sa starať o tieto deti. V Česku presne zadefinovali povolania ľudí, ktorí môžu sa starať o tie deti. Dali tam napríklad teda od učiteľov škôlky, základnej školy, lekár, zdravotná sestra, sociálny pracovník a ešte ďalšie. My sme zatiaľ takéto explicitné vymenovanie povolaní do zákona nedali, a to z dôvodu, že, ja osobne sa priznám, že neviem, ak by som mala dať dieťa do zariadenia, kde je napríklad, ja neviem, že sa o tie deti bude starať chirurg, či sa bude starať lepšie ako napríklad mamina, ktorá síce nemá vysokú školu, ale sama dobre vychovala svoje tri deti. Je to na diskusiu, či požadovať pedagogické vzdelanie, či požadovať nejaký, nejaké, iný typ vzdelania, a to je ten, to je tá vec, kde budem veľmi rada a vypočujem si rada aj vaše názory, a nebránime sa, samozrejme, úprave tohto, tohto bodu, a pokojne, ak sa na tom zhodneme, môžme tam zadefinovať profesie ľudí, ktorí sa o tie budú starať. Je to, je to naozaj vec, myslím si, že odbornej diskusie. V prvom rade to musí byť naozaj v prospech toho dieťaťa, a nielen nejaké teda slová položené na papier, ktoré potom nebudú mať ten účinok.
O tej, o tej bezplatnosti som hovorila. Možno ešte na inšpiráciu, v Česku tieto detské skupiny plánujú využívať aj peniaze z eurofondov, čo je teda síce len na nejaký asi krátky čas, ale môže to tiež pomôcť rozbehnúť detské skupiny a ponúknuť tú službu rodičom bezplatne. Naozaj keď sa spýtate mladých rodín s deťmi, čo ich tak najviac ťaží, s čím majú najväčší problém, tak vám na prvom mieste pravdepodobne povedia, že nedostatok miest v škôlkach, a ja som presvedčená, že aj tento náš návrh môže prispieť k tomu, že sa tých možností, že tých možností bude viacej, kde budú, ktoré budú môcť rodičia využívať, a že budú lepšie vedieť skĺbiť rodinný a pracovný život, a nakoniec, že to bude v prospech rodiny. Ďakujem.
