Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem podporiť to, čo ste povedali, pán poslanec, na záver. My už musíme sa prestať hrať na to, že ak niekto splní podmienky, tak potom ministerstvo môže mu prideliť čokoľvek a to či už peniaze na asistentov, či už dotácie, či už príspevok na kreditné vzdelávanie, proste subjektívny pocit a názor ministerstva v tom musí prestať zohrávať úlohu. Keď to môže platiť v hazarde, že keď niekto splní podmienky na vydanie licencie, na prevádzkovanie hracieho automatu a je tam nejaká nárokovatelnosť, tak on tú licenciu jednoducho dostane. Už nikto nebude posudzovať, že či sa mu to páči alebo nie, rovnako to musí platiť aj pri týchto veciach, ako sú štipendiá, ako sú asistenti, ako sú dotácie. Ak niekto splní kritériá, tak musí ten príspevok dostať. Miesto na súkromné a subjektívne posudzovanie tam nemá čo robiť. Čiže, podporujem v plnej miere to, čo povedal pán poslanec a budem rada, keď tento zákon budeme môcť prerokovať v druhom čítaní, kde opravíme túto vec. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Nechcem hovoriť dlho, možno na úvod si neodpustím jednu poznámku k tomu, keď sa bavíme o statuse učiteľov, že čo to všetko zapríčinilo, či je to naozaj len dnešná doba, ktorá nepraje tomuto statusu. Ja som mala pred Vianocami jeden zaujímavý rozhovor s jedným pedagógom, právnikom, ktorý už je na dôchodku a ktorý mi rozprával, že podľa neho, to bolo práve za čias komunizmu, s víťazstvom komunizmu prišlo to, že stranícka knižka je viac než diplom, že sudcov, kvalifikovaných sudcov na súdoch nahrádzali ľudia, ktorí mali dobrý kádrový profil a že teda nech sa nečudujeme, že dnes sú pedagógovia tak vnímaní ako sú, pretože dnes dorástla tá generácia detí. Dnes tie deti sú rodičmi a oni len ďalej pokračujú v tom postoji, ktorý zažívali ako žiaci, študenti, len teda ďalej sa správajú tak, ako sa správali komunisti voči pedagógom a voči vzdelaniu ako takému, takže dnes len zbierame ovocie toho, čo za komunizmu bolo zasiate.
Ospravedlňujem sa všetkým bývalým komunistom v tejto sále. Myslím si, že, (povedané so smiechom) takže podľa mňa... (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prosím vás, pokračujte v rozprave.

Žitňanská, Jana, poslankyňa NR SR
Treba za tým hľadať aj tieto súvislosti s tým, že ja som presvedčená, že aj status učiteľa sa zdvihne, keď začneme sa baviť vážne o vzdelaní, o vzdelávaní, keď prestaneme ho zosmiešňovať, keď prestaneme trestať žiakov za to, že možno nie sú až takí chytrí, takí múdri, ako ich rovesníci a naženieme ich do nejakého typu škôl. Ja si myslím, že v každom dieťati je talent, je predispozícia na niečo, a to by sme mali rozvíjať a nie selektovať deti na jednotkárov, dvojkárov, trojkárov a podľa toho im predpisovať ich život, nanucovať im, čo majú ísť študovať. Škola nemá byť za trest, škola má byť výzvou, má byť priestorom, kde sa ten talent bude rozvíjať. To len teda na margo statusu a toho, čo bolo spomenuté.
Teraz k samotnému zákonu, som veľmi rada, že síce opakovane, ale tento zákon je dnes na rokovaní parlamentu, pretože každý zákon, ktorý sa venuje vzdelávaniu, každý zákon, ktorý umožní, aby sme sa rozprávali a diskutovali o vzdelávaní, je obrovským prínosom nielen pre túto snemovňu, ale myslím si, že pre našu spoločnosť ako takú. Tento zákon vítam aj z druhého dôvodu, nielen teda, že nám umožňuje hovoriť o vzdelávaní, ale že sa snaží pomenovať aj kritériá kvality, ktoré by mali vstúpiť do procesu ohodnocovania, odmeňovania škôl. Vždy je dobré, keď si možno na začiatku povieme, že kam chceme dospieť s tým zákonom, čo vlastne má napĺňať.
Pán bývalý minister Fronc to aj povedal, že v tej dôvodovej správe sú pomenované len niektoré kritériá, ktoré by mali slúžiť na posudzovanie kvality. Ja som presvedčená, že tých kritérií musí byť podstatne, podstatne viac.
Nakoniec, už tri roky sa koná, alebo prebieha konferencia, ktorú organizuje NÚCEM, ktorá sa volá "Hodnotenie kvality vzdelávania, súčasný stav a perspektívy" a je v rámci teda projektu. Toto bola konferencia, ktorá bola v septembri tak a bola v rámci projektu "Hodnotenie kvality vzdelávania na základných a stredných školách Slovenskej republiky v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania". Bolo to teda spolufinancované zo zdrojov Európskej únie. Čiže dlho rozsiahly projekt, ktorý sa práve snažil zmapovať, pomenovať, čo tá kvalita vlastne je, lebo to je ten základný problém, na ktorý my dnes sme ešte nedali odpoveď, čo tá kvalita je, ako ju budeme merať alebo čo sú tie atribúty, ktoré chceme sledovať a merať.
Z tejto konferencie, na ktorej som sa zúčastnila, by som si dovolila zacitovať z príspevku pána Mgr. Martina Kuruca, PhD., ktorý vystúpil na tému "Je kvalita vzdelávania merateľná?". Dávam vám to do pozornosti, všetkých, ktorých vás to zaujíma, nielen tento príspevok, ale aj všetky výstupy z tejto konferencie, pretože je tam množstvo múdrych, múdrych postrehov. A on teda sa v tomto príspevku pýta: "Čo budeme merať pri kvalite vzdelávania? Čo môžeme považovať za hlavné faktory procesu edukácie, prípadne jeho parciálnej časti vzdelávania? V odbornej literatúre zameranej na pedagogickú diagnostiku sa môžeme stretnúť s niekoľkými vymedzenými faktormi: množstvo vedomostí, úroveň schopností a zručností, vnútorná, vonkajšia výkonová motivácia, spolupráca, súperenie, kohézia, tenzia, atmosféra, klíma, prostredie, postoje, záujmy, hodnoty, prežívanie, kultúra školy, triedy" a tak ďalej.
On ďalej teda sa rozpisuje o tom, ako netreba zabúdať ani na ďalšie faktory a sám na záver konštatuje, že teda nechce znieť nejako fatalisticky a že či teda je vôbec možné merať kvalitu, pretože tých faktorov, ktoré by sa mali brať úvahy, je množstvo. Mnohé sú také, že dajú sa porovnávať externé merania a rôzne testy. Sú ale možno kritériá, o ktorých tiež by sme sa mali baviť, ako je autoevalvácia, ako je už spomínaná napríklad kultúra na škole, aké, či tam dochádza k spolupráci medzi študentmi, žiakmi, medzi pedagógmi, o celkovej atmosfére. Myslím si, že toto je úloha, tak ako aj pán poslanec Fronc povedal, najmä, najmä pre ministerstvo školstva. O to viac, že ministerstvo školstva pripravuje zákon o financovaní škôl a školských zariadení, kde chce nanovo nastaviť kritériá, ako budú teda naše školy, naši žiaci financovaní.
Kritérium kvality samozrejme by malo zohrávať úlohu, ale budem možno teraz si aj protirečiť, na druhej strane, keď škola bude mať slabších žiakov a bude vykazovať slabšie výsledky, nepotrebuje práve ona posilniť? Nepotrebuje práve ona dostať viac, či už prostriedkov alebo aj napríklad nejakých odborníkov? Myslím si, že je to diskusia, ktorá je veľmi potrebná, ktorá môže byť kľúčová z hľadiska budúcnosti našich škôl, našich žiakov a nemali by sme to prejsť takto mlčaním, jak sa tu deje dnes, že v zásade my opakovane, či už pán poslanec Fronc, pán poslanec Osuský, dnes teda Martin Poliačik sa rozhodol mlčať. Ale ja nevidím väčší záujem v tejto snemovni o túto tému a je mi to ľúto, pretože je to kľúčová téma, ak chceme v budúcnosti byť krajinou, ktorá nebude mať ľudí len s titulmi a diplomami, ale ktorá bude mať ľudí so skutočným a hodnotným vzdelaním.
Takže ja tento zákon, napriek aj tým možno nedostatkom, chcem posunúť do druhého čítania práve preto, aby tu bol priestor na diskusiu o tom, čo všetko môžu byť tie kritériá na posudzovanie kvality, aby sa nám nestalo to, že potom naozaj sa budú len vykazovať úspechy, ktoré budú nejakým spôsobom manipulované, lebo tá vidina získať 10 % navyše je veľmi lákavá a samozrejme nikto nechce okrátiť svoju školu o tieto peniaze. Takže predpokladám, že bude treba nájsť viac tých kritérií, ktoré sa budú dať merať a možno to nebudú len kritériá nejakých výsledných testov, ale aj to, čo som spomínala, atmosféra na škole, to, či škola je schopná integrovať deti, či im ponúka to, čo potrebujú, alebo len, ako spomínal pán poslanec Fronc, ich naberie kvôli zvýšeným normatívom a potom tie peniaze napríklad investuje do bylinkovej fontány na dvore. Takže ja sa veľmi teším ešte na ďalšiu diskusiu. Ja vás prosím, skúste, skúste aspoň raz posunúť tento zákon do druhého čítania, aby sme mali možnosť dôkladne aj na výbore, ale aj tu v snemovni o ňom hovoriť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctená, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 845, ako určená spravodajkyňa výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 118 z 28. januára 2014 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 844 z 13. januára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní odo prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, dá sa ešte myslieť aj na iné formy, aj na podnikateľov, aj na kratšie pracovné úväzky. My sme sa rozhodli konkrétne teda pre prácu na dohodu, ale sme otvorení ďalším, ďalším nápadom, návrhom, pretože naozaj si myslíme, že prioritou by malo byť pomáhať mladým rodinám.
Takže ďakujem. Toto bolo záverečné slovo, už sa nedá reagovať. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem pekne. A napriek tomu ste mi zobrali papier, vidíte. Ja by som chcela zareagovať na to, čo ste hovorili. Určite ja si vás veľmi vážim ako odborníka na, na túto problematiku a do budúcnosti veľmi rada, teda ak bude možné, budem to aj s vami konzultovať.
Faktom je, že to, čo ste hovorili, že teraz ideme niečo riešiť pre jednu skupinu, áno. Áno, otvorene priznávame, že vzhľadom aj na to, čo som hovorila v úvodnej reči o tom, ako mladé rodiny s deťmi sú najohrozenejšou skupinou z hľadiska toho, že až neviem koľko percent sa dostáva do pásma chudoby, tak sme chceli pomôcť týmto mladým rodinám. Je to možno nesystémové, ale z môjho pohľadu vzhľadom na tú situáciu, aká je, je to umenšovanie zla. Áno, ak by sme boli vo vláde, riešili by sme to komplexnejšie a určite by sme si nevytrhávali nejakú skupinu z toho celého segmentu, ale by sme riešili komplexne odvody aj dane a určite spôsobom, s ktorým aj vy, si myslím, že by ste boli spokojnejší.
K tomu ešte, čo bolo povedané, k tomu, že či, či sa robí ten v Sociálnej poisťovni, že neexistuje celoročné zúčtovanie, ste hovorili. Ja som tomu rozumela tak, aspoň keď som hovorila s našimi odborníkmi, že v zásade ide o ten rok ako za zdaňovacie obdobie, že to kopíruje, ale áno, možno sú tam nejaké ešte, ešte nejasnosti, ktoré by sme si mohli vydiskutovať. Napriek tomu si myslím, že by sme sa mali snažiť, aj keď sme v opozícii, prinášať možno nie úplne systémové a komplexné riešenia, ale riešenia, ktoré pomôžu konkrétnym ľuďom, a keď budeme vo vláde, áno, máme predstavu o tom, ako riešiť komplexne túto problematiku odvodov a daní, ale o tom by viac vám vedeli povedať naši ekonomickí experti ako Maťo Chren alebo Robo Žitňanský, alebo Marcel Klimek a ďalší. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctená kolegyňa, milí kolegovia, v takomto úzkom kruhu dovoľte mi, aby som predložila ďalší z návrhov skupiny poslancov v Balíčku pre šťastnejšie rodiny. Hovorili sme predpoludním o zdraví, o zdravotnej starostlivosti pre deti o tom, že zdravie je prvoradé. Hovorili sme o tom, že čo mladé rodiny s malými deťmi najviac trápi, je nedostatok škôlok alebo miest v škôlkach, ale nepodstatnou vecou, ktorá trápi mnoho mladých rodín, a nielen teda mladých, ale aj iných rodín aj ľudí, je nedostatok finančných prostriedkov.
Podľa nášho názoru rodiny s malými deťmi si zaslúžia osobitnú pozornosť z viacerých dôvodov. Tým hlavným je, že práve oni sú dnes v pásme chudoby oveľa častejšie než akákoľvek iná skupina obyvateľov Slovenska. Každý, kto má alebo mal dieťa, to pozná. S jeho narodením sa začínajú rodičovské starosti, radosti a veľakrát aj existenčné ťažkosti. Rodina, v ktorej jeden rodič zostáva s dieťaťom doma, spravidla to býva mama, zrazu čelí výpadku jedného príjmu. Dostáva síce rodičovský príspevok, ale ten aktuálne v hodnote, ak sa nemýlim, necelých 200 eur mesačne. Predchádzajúci príjem pracujúceho rodiča nijako nenahradí. V situácii, keď životné náklady týchto ľudí prudko stúpajú, povedzme si len, čo také dieťa pri príchode stojí alebo čo všetko mu treba zabezpečiť, výbavičku, postupne plienky, ak je treba strava, ošetrenie, hračky a podobne. Je to pre mnohé rodiny existenčne veľmi ťažká doba. Nie je preto nijakým prekvapením, že podľa pravidelného merania rizika chudoby, ktoré robí Eurostat, sú na Slovensku chudobou ohrozované najmä domácnosti s deťmi. Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v roku 2011 ukázalo, že v pásme chudoby na Slovensku žije takmer tretina rodín s tromi a viac závislými deťmi, je to 32,6 % a viac ako štvrtina osamelých rodičov s najmenej 1 dieťaťom, čiže neúplné domácnosti 26,4 %. To je výrazne viac ako pri akomkoľvek inom type skúmaných domácností a na prekvapenie tiež oveľa viac než napríklad v domácnostiach dôchodcov. Rodiny s malými deťmi sú teda v pasci. Majú množstvo mimoriadnych výdavkov, ale stratia jeden príjem a šanca privyrobiť si je minimálna. Odrádza ich Ficovo znevýhodnenie práce na dohodu, odvody a veľmi nízka atraktivita čiastočných pracovných úväzkov. Je zrejme len jeden rozumný spôsob, ako zodpovedným rodičom pomôcť, vytvoriť im podmienky, za ktorých budú môcť vypadnutý príjem v kombinácii s rodičovským príspevkom aspoň čiastočne nahradiť. Preto novela v balíku opatrení pre šťastnejšiu rodinu predstavila aj riešenie, ktoré výrazne zlepší rodičom šance legálne si privyrobiť. Konkrétne navrhujeme, aby rodič poberajúci rodičovský príspevok mohol legálnou pracovnou činnosťou na dohodu zarobiť ročne až do 3 736 eur, pričom celý takýto zárobok bude zároveň oslobodený od platenia odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne z tohto príjmu, oslobodený od platenia dane z príjmu, keďže ide o príjem nižší ako nezdaniteľný základ dane, a oslobodený od povinnosti podávať daňové priznanie po prekročení hranice 50 % nezdaniteľného základu dane, ako dnes prikazuje zákon o dani z príjmu. Inými slovami, ak súhrnný ročný príjem poberateľa rodičovského príspevku z práce na dohodu nepresiahne výšku nezdaniteľnej časti základu dane z príjmu fyzickej osoby pre príslušný kalendárny rok, pre rok 2013 je to 3 735,94 eura - táto suma sa každoročne zvyšuje - môže si rodič ponechať celú zarobenú sumu a zároveň bude ušetrený byrokracie. Dnes si rodičia tiež môžu privyrábať, pretože nápad SMER-u zakázať prácu pri poberaní rodičovského príspevku, našťastie, neprešiel, ale zo zarobenej sumy viac ako tretinu musia zaplatiť na odvodoch, nehovoriac o absurdnej byrokracii okolo práce na dohodu.
Takže zhrnutie, navrhujeme, aby rodič mohol popri poberaní rodičovského príspevku zarobiť prácou na dohodu ďalších 3 736 eur za rok, resp. 311 eur mesačne, z ktorých nebude musieť platiť žiadnu daň ani žiadne odvody. Ďakujem.

Už nebudem dlho hovoriť. Chcem zopakovať to, čo som povedala, tento náš zákon nechce nahradiť škôlky, nechce ich suplovať, chce len umožniť rodičom, ktorí nedostanú miesto v škôlke pre svoje dieťa a potrebujú sa vrátiť do práce, aby, aby tak mohli.
K tomu ešte možno zareagujem na pána poslanca Kuffu, keď hovoril o tých supermarketoch a o mamičkách, ktoré tam pracujú, o tom je legitímna debata. Ale čo v prípadoch takých, ako sú profesie napríklad lekárov a zdravotných sestier? Keď je zdravotná sestra s dvomi deťmi, je sama, žiaľ, a má nočnú službu, kto jej pomôže, ak nemá blízkych, ak nemá susedov, ak nemá? V tejto situácii nikto, pokiaľ si tú službu draho nezaplatí. Čiže práve my chceme myslieť aj na tých, ktorí nemajú to šťastie, že si, že majú okolo seba rodinu, ktorí nemajú to šťastie, že si môžu dovoliť zaplatiť babysitterku, aby tiež mohli pracovať, pretože potrebujú pracovať, zo vzduchu sa nedá žiť, si myslím.
Tieto detské skupiny sme preto aj chceli takto upraviť legislatívne, aby sa nemohlo stávať v budúcnosti, že tie deti budú v nevyhovujúcich podmienkach, že sa proste - z núdze cnosť - urobí niečo, nejakí ľudia sa podujmú, že budú sa starať o deti, nechajú si možno aj za to zaplatiť, ale tie podmienky nebudú vyhovujúce. Tuto presne my hovoríme, v akých podmienkach tie deti musia byť alebo aké tie podmienky musia byť, aby nedochádzalo k tomu, že budú v nevhodných priestoroch alebo v nevhodných podmienkach, že budú sa k nim správať tí vychovávatelia nejak, čo je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi, takže naozaj chceme len podať pomocnú ruku tým, ktorí dnes nie sú schopní nájsť miesto v materskej škole, v jasliach, tým, ktorí potrebujú sa vrátiť na trh práce alebo ktorí chcú, a nikoho nenútime, aby, aby sa o rodinu nestaral a aby odkladal svoje dieťa na 7 dní v týždni. To, že tá služba je ponúknutá, je jedna vec, druhá vec, ako tí rodičia ju využívajú, ale myslím si, že by malo byť v našom záujme, našej spoločnosti, aby sme pomáhali aj ľudom, opakujem ten príklad zdravotnej sestry, ktorá je sama s dvomi deťmi a má aj nočné služby.
Takže ale hovorím, som otvorená aj ďalším pripomienkam, tak ako pani poslankyňa Nicholsonová, tak ak sú aj ďalšie, v druhom čítaní, samozrejme, môžme ich tieto vaše nejaké pripomienky zapracovať a ja predpokladám, že o tomto zákone nepočujeme poslednýkrát, pretože už som dostala avízo z ministerstva sociálnych vecí, že im sa ten zákon celkom páči, že sa im páči myšlienka zriadenia detských skupín, že už dokonca aj by mali vycestovať si to nejako pozrieť, možno už aj boli a pravdepodobne tak, ako je zvykom v tomto parlamente, tento náš návrh neprejde a potom, jak sa zmení niečo v tom zákone, tak prejde, ale už tentokrát bude z dielne ministerstva sociálnych vecí. Musím povedať, že ak aj to tak bude, tak budem sa tešiť, že sme upozornili na problém, že sme ho pomenovali, že sme sa nesnažili populisticky hodiť zodpovednosť na samosprávu alebo na niekoho, ale prišli sme s riešením, a pokiaľ teda ministerstvo si ho osvojí, tak ja aj v mene tých rodičov všetkých sa zo srdca poďakujem. Ďakujem.

Ďakujem. Ja rovno tiež odpoviem na to, čo sa pýtal pán poslanec Mikloško. Pokiaľ ide o vzdelávanie detí, ja som to hovorila vo svojej úvodnej reči, vzhľadom k tomu, že tie skupiny sú väčšinou koncipované tak, že sú tam deti rôzneho veku, je veľmi ťažké vypracovať nejaký vzdelávací program pre všetky tieto deti. Samozrejme, tak ako som spomínala, tie deti budú vedené k tomu, aby si osvojovali nové zručnosti a rozvíjali svoje talenty. Ale my nechceme zakladať novú vzdelávaciu inštitúciu. My chceme pomôcť vyplniť tú medzeru na trhu v zásade v opatrovateľstve, ak to mám nazvať, alebo v starostlivosti o dieťa, kde teda v prvom rade ide o to, aby ten rodič bol spokojný a pokojný, že o jeho dieťa je postarané. A pravdepodobne len dočasne, kým nenájde miesto v škôlke, pretože každý rodič chce svoje dieťa alebo väčšina rodičov chcú dať svoje deti do škôlky. Niektorí sa rozhodnú byť s deťmi doma, čo je úplne v poriadku, a tiež to podporujem. Ale tí, ktorí chcú ísť pracovať a nemajú miesto v škôlke, tak, myslím si, že túto službu budú môcť vykonávať. K tej, to, že bezodplatne. Samozrejme, že ľudia, ktorí budú pracovať v týchto detských skupinách, budú poberať plat. To je normálne, normálne typ zamestnania alebo podnikania, alebo teda budú normálne platení. Keď som hovorila, že tieto služby môžu byť zadarmo, to znamená, že ak sa obec rozhodne zafinancovať túto službu, tak nebude vyberať od rodičov, ktorí si umiestnia do týchto detských skupín svoje deti. Čiže to bude zadarmo pre tých rodičov detí, ktorí prídu do skupiny. Nebude to práca zadarmo pre ľudí, ktorí budú pracovať s tými deťmi. To v žiadnom prípade nie.
A k tomu, či 24 detí v skupine je veľa alebo málo. My sme to prevzali z tej českej legislatívy. Samozrejme, že keďže sa odvolávame v zákone aj na vyhlášku ministerstva zdravotníctva, tak nebudú môcť umiestniť 24 detí do nejakého malého bytu, lebo proste tie hygienické predpisy to nedopustia. A to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja hneď zareagujem, lebo napriek tomu, že teda ešte patrím k tým mladším, tak niekedy už pamäť celkom neslúži. Takže aby som nezabudla na nič, na to, čo bolo povedané.
S tými fyzickými osobami, priznám sa, že zatiaľ sme tam dali tie fyzické osoby, ktoré sú teda rodičmi dieťaťa vo veku najviac šesť rokov. Bolo to skôr nad rámec toho zákona českého, lebo Česi majú len tie kategórie predtým. Mne prišlo, že by to mohla byť aj pomoc pre rodičov, ktorí sú doma s deťmi a chcú si privyrobiť a zároveň sa starajú o to dieťa, dobre sa starajú. Čiže je tam aj garancia toho, že o tie ostatné deti bude postarané. Samozrejme, ale nebránime sa. Áno, je pravda, že aj ľudia, ktorým neboli dopriate deti, sú fantastickými pedagógmi alebo teda dokážu pracovať s deťmi, čiže v zásade, v zásade ja sa tomu nebránim. A pokiaľ ide o to, že sa tým eliminuje práca načierno, áno. Úplne je to pravda, plus, samozrejme, návrat rodičov na trh práce je ďalšie plus. Čiže ak by to aj v nejakom momente stálo niečo štát, tak ono sa to niekoľkonásobne vráti potom v podobe toho, že tí ľudia budú pracovať, pretože túto službu budú, dovolím si tvrdiť, využívať najmä pracujúci rodičia, takže tá ekonomika na tom bude zisková.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené dámy, vážení páni, pri predchádzajúcom bode som hovorila o tom, že sme podali viacero návrhov, noviel ale aj jeden úplne nový zákon v rámci Balíčka pre šťastnejšie rodiny. Tento zákon, ktorý vám teraz predstavím, sa zaoberá problematikou, ktorá možno je pre mnohých známa, pre mnohých možno nie, keďže, opakujem, ak aj predtým som hovorila, že už predsa len asi je nás tu pomenej, ktorí máme malé deti, ale možno vy, ktorí máte už vnukov, vnučky, zažívate tú situáciu, kedy vaše deti sa snažia nájsť pre ne miesto v škôlke, v jasliach a je s tým veľký, veľký problém.
Možno na úvod mi dovoľte pár slov k tej všeobecnej situácii, ako vyzerá na Slovensku, je to, je to text, ktorý, ktorý pripravila analytička z portálu Nové školstvo Zuzana Ziménová, myslím si, že veľmi výstižný, a dovoľte mi teda z neho zacitovať:
"Na Slovensku chýba dostatočná ponuka opatrovateľských služieb pre rodiny s malými deťmi, verejných materských škôlok je akútny nedostatok a súkromné materské škôlky sú často príliš drahé, preto si ich mnohé mladé rodiny nemôžu dovoliť. Pritom však často ani škôlky nevedia odpovedať na otázku, ktorú si kladú mnohí rodičia, kto mi pomôže postarať sa o dieťa počas môjho pracovného zaneprázdnenia, teda nie iba v čase, kedy je škôlka otvorená, ale v čase, kedy skutočne pracujem. Režim materských škôlok nevychádza v ústrety tým rodičom, ktorí pracujú do neskorých večerných hodín alebo chodia na nočné zmeny. Zdravotné sestry, pracovníci zmenných prevádzok, predavačky v obchodných reťazcoch otvorených do deviatej večer a mnohí ďalší musia riešiť opatrovanie detí individuálne, pretože materská škôlka im v tom nepomôže. Tá je nastavená výlučne na detský režim - od rána do popoludnia ponúka deťom všestranný program plný zaujímavých činností a oddychu, ktorý kopíruje ich potreby. Nie je to však inštitúcia, ktorá by vedela vyjsť v ústrety aj potrebám rodičov. Naopak, v škôlke sa očakáva, že sa život rodiny prispôsobí jej pravidlám. Pre niektorých rodičov, najmä pre tých osamelých, je to často neriešiteľná situácia. Aby si udržali prácu, musia platiť opatrovateľky, ktoré sa o ich deti starajú večer a v noci, čo nie je lacná záležitosť. Ocitajú sa tak v začarovanom kruhu, kedy podstatná časť zárobku padne na opatrovanie, ktoré musia deťom zabezpečiť, aby mohli zarábať. Neraz sa ich pritom, neraz sa ich pritom trápia ešte, neraz ich pritom trápia ešte aj výčitky svedomia, že sa deťom dostatočne nevenujú, čím sa dostanú do stavu totálneho vyčerpania.
Materské škôlky, tak ako ich dnes poznáme, sú v školskom zákone zadefinované ako pevná súčasť školskej siete, plnia teda najmä vzdelávaciu úlohu. Vychádzajú v ústrety potrebám detí, nedokážu však pokryť potreby celej rodiny - a toto je to kľúčové. Preto treba ponuku materských škôl doplniť o ďalšie služby, ktoré budú otvorenejšie a pružnejšie.
Po vhodné príklady netreba chodiť ďaleko. Nájde sa ich dosť vo viacerých krajinách Európskej únie. V susednom Česku sa napr. zavádzajú detské skupiny, ktoré rodičom ponúkajú nízkoprahové opatrovateľské služby priamo vo firmách, kde pracujú, čo im umožňuje šetriť čas a optimálne zladiť opatrovanie detí s pracovným časom. Vo Francúzsku ponúkajú mestá a obce platené opatrovateľské služby rodičom aj vo večerných a nočných hodinách, aby mohli pracovať na zmeny. Vo Fínsku funguje 24-hodinový flexibilný systém opatrovania detí sedem dní v týždni a prednedávnom sa práve ním inšpirovali aj v Nemecku. Záujem o flexibilné opatrovateľské služby je veľký, obzvlášť Fíni, kde flexibilná opatrovateľská služba funguje v každom meste, kde o ňu rodičia prejavia záujem, si nevedia túto formu pomoci vynachváliť. Počet rodičov, ktorí ju využívajú, neustále stúpa a narastá aj kvalita týchto služieb. V krajine, kde prekvitá vzdelanosť a kde je v centre pozornosti záujem dieťaťa a podpora celej rodiny, je KITA, ako tento typ "škôlok" volajú, všeobecne dostupnou pre všetkých rodičov. Fíni tak zabezpečujú nie dve, ale hneď tri muchy jednou ranou - vytvárajú vhodné prostredie pre rozvoj detí, podporujú zamestnanosť ich rodičov a ponúkajú rodine priestor na načerpanie síl a odbúranie stresu.
Starostlivosť o deti v predškolskom veku by sa mala teda aj na Slovensku riešiť oveľa komplexnejšie. Mechanické zvýšenie počtu voľných miest v materských školách a zavedenie povinnej dochádzky do škôlky nie je zázračným receptom ani na podporu rozvoja malých predškolákov, ani na zlepšenie situácie rodín, ktoré majú problém zladiť prácu so starostlivosťou o svoje ratolesti. Treba hľadať aj iné nové možnosti. Nástrojom na zvýšenie dostupnosti opatrovateľských služieb a zároveň aj na ich skvalitnenie by nemalo byť zavádzanie nových povinností pre deti a rodičov, ale spestrenie ponuky služieb, ktoré budú viac vychádzať v ústrety ich reálnym potrebám."
Možno ešte predtým, než predstavím samotný návrh zákona, dovoľte mi dve poznámky.
Po prvé tento náš zákon a to, že chceme zaviesť možnosť, aby vznikali detské skupiny, neznamená, že chceme zrušiť škôlky alebo že tým chceme dať najavo, že škôlky nie sú dôležité alebo podstatné. Sú. Len, žiaľ, dnes sme svedkami toho, že tisícky detí ročne sa do škôlok nedostanú a áno, dalo by sa to možno urobiť veľmi populisticky a dať samospráve povinnosť, aby každému dieťaťu zabezpečila miesto v škôlke. Myslím si, že by to bolo ale nerealizovateľné, pretože vieme, v akej finančnej situácii sa mestá a obce nachádzajú.
Druhá poznámka, pretože tiež už v súvislosti s touto našou iniciatívou som počula také, že vlastne vyháňame rodičov z domu, a teda aby išli pracovať, aby sa nestarali o rodinu. Nie, opäť chceme len dať tú možnosť pre tých, ktorí chcú pracovať alebo potrebujú sa zamestnať, aby im bola takáto služba poskytnutá, aby to nebolo o tom, ako už aj Zuzana Ziménová vo svojom texte píše, že to, čo rodičia zarobia, potom minú na opatrovanie a je to jeden začarovaný kruh, takže prichádzame s touto iniciatívou, a veľmi otvorene hovorím, je to inšpirácia zo susedného Česka, kde vypracovali veľmi podrobnú analýzu stavu, v akom sa teda materské školy alebo tieto rôzne zariadenia, pretože máme rôzne typy zariadení, nachádzajú, aká je teda tá situácia, a sami dospeli k názoru, že práve zriadenie týchto detských skupín by mohlo aspoň čiastočne alebo možno aj z veľkej časti odpovedať na tú otázku, vlastne ako, ako a kde môžu rodičia umiestniť deti, ak potrebujú ísť do práce a nenájdu miesto v klasickej škôlke.
Čiže dovoľte mi teraz naozaj v krátkych bodoch len predstaviť tento náš zákon. Snažili sme sa ho urobiť tak, aby bol flexibilný, na druhej strane sú niektoré možno témy, o ktorých by bolo dobré sa ešte pobaviť, či tu, alebo aj s ďalšími odborníkmi, teda my už sme aj hovorili s odborníkmi, ale to potom poviem, keď sa k tým bodom dostanem. Ešte jednu poznámku predsa len si neodpustím, pretože ja som sa, samozrejme, pri tejto téme obrátila aj na ministra školstva s otázkou v interpelácii, že akým spôsobom plánuje on zabezpečiť, aby tie podmienky na vytvorenie nových miest v materských školách boli, boli lepšie. On mi odpísal, že v zásade na to nemá až taký vplyv, keďže je to v kompetencii samospráv, ale že v zásade povolil, aby riaditelia mohli prijímať deti, tuším o dve deti viacej, ako určoval dovtedy, dovtedy zákon, ale teda že je to výlučne v kompetencii samospráv a, samozrejme, tí riaditelia môžu prijímať tie deti navyše, ak splnia prísne hygienické, priestorové podmienky. A len teda aby ste mali predstavu o tom, čo to znamená, čo znamenajú tieto podmienky, dovoľte mi zacitovať:
"Riaditeľ bude môcť prijať vyšší počet detí do triedy od 3, takže o 3, pričom prijatie najviac dvoch-troch detí nad počet stanovený v § 28 ods. 9 školského zákona bude možné len vtedy, ak budú splnené podmienky podľa § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 527/2007, teda že bude na jedno dieťa zabezpečené najmenej 4 m² plochy dennej miestnosti, ktorá plní funkciu herne a spálne, a ak bude spálňa stavebne oddelená, najmenej 3 m² plochy herne. Na jedno ležadlo na spanie musí byť zabezpečené najmenej 1,7 m². Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť zabezpečené najmenej 1,4 m² plochy jedálne."
Potom ďalšie nariadenia hovoria o tom, v akej výške môžu byť alebo majú byť umiestnené háčiky na vešanie uterákov v škôlke a tak ďalej a tak ďalej, množstvo rôznych, rôznych predpisov, ktoré práve aj po rozhovoroch so zriaďovateľmi súkromných a cirkevných škôlok hovoria, že tieto prísne nariadenia - naozaj niekedy až, až prehnané - predražujú tie služby, a preto aj mnohé škôlky nie sú dostupné ľuďom v horšej sociálnej situácii. Čiže náš návrh o detských skupinách je o tom, že, samozrejme, musia platiť nejaké pravidlá aj hygienické, aj priestorové, ale nebudú musieť byť takéto prísne. Zároveň navrhujeme, aby zriaďovateľmi takýchto detských skupín mohli byť zamestnávatelia rodičov, ktorí by využívali tieto služby, obec alebo samosprávny kraj a nimi na tento účel založené právnické osoby, cirkev alebo náboženská spoločnosť a ich zariadenie, stredná škola alebo vysoká škola, ak ide o deti rodičov, ktorí sú ich žiakmi alebo študentmi, nadácia alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, ak je to v súlade s nimi vykonanými činnosťami, ale aj fyzická osoba, ktorá je rodičom dieťaťa vo veku najviac šesť rokov, ak pri poskytovaní služby je v skupine detí aj dieťa tejto fyzickej osoby. Čiže naozaj sme dali širokú ponuku možných zriaďovateľov.
Keď sa spýtate, že aký bude rozdiel medzi týmito službami a službami dajme tomu nejakých súkromných zariadení, opäť, vychádzajúc z českej úpravy, sme sa rozhodli do zákona dať ustanovenie, podľa ktorého táto služba môže byť aj bezplatná, ale môže teda za ňu vyberať aj zriaďovateľ poplatky, tie však nesmú presiahnuť výšku oprávnených nákladov. Takže by to nemala byť zárobková činnosť, ale naozaj by to mala byť služba, služba verejnosti. Tieto detské skupiny sú určené pre deti od jedného roka do začatia povinnej školskej dochádzky. Deti tam môžu chodiť podľa potreby rodičov, čiže na pár hodín denne, týždenne podľa toho, ako to rodič potrebuje. Keďže ide v prvom rade, a to chcem podčiarknuť, o starostlivosť, teda opatrovanie tých detí v čase, keď rodičia sú zamestnaní, neuvažujeme v tomto našom návrhu zákona o tom, že by mali mať tieto detské skupiny vypracované nejaké vzdelávacie štandardy alebo nejaké programy vzdelávacie, pretože naozaj sa môže stať, že v tej skupine budú deti rôzneho veku a bolo by to potom nerealizovateľné. Ale, samozrejme, že deti - aj teda tak, ako píšeme v zákone - budú vedené k tomu, aby sa naučili nielen hodnotám, ale aj zručnostiam rôznym. Je to, je to presne napísané v tomto, v tomto zákone.
Jednu otázku - a to je ten bod, o ktorom som hovorila na začiatku -, že kto môže byť v takejto skupine, kto môže sa starať o tieto deti. V Česku presne zadefinovali povolania ľudí, ktorí môžu sa starať o tie deti. Dali tam napríklad teda od učiteľov škôlky, základnej školy, lekár, zdravotná sestra, sociálny pracovník a ešte ďalšie. My sme zatiaľ takéto explicitné vymenovanie povolaní do zákona nedali, a to z dôvodu, že, ja osobne sa priznám, že neviem, ak by som mala dať dieťa do zariadenia, kde je napríklad, ja neviem, že sa o tie deti bude starať chirurg, či sa bude starať lepšie ako napríklad mamina, ktorá síce nemá vysokú školu, ale sama dobre vychovala svoje tri deti. Je to na diskusiu, či požadovať pedagogické vzdelanie, či požadovať nejaký, nejaké, iný typ vzdelania, a to je ten, to je tá vec, kde budem veľmi rada a vypočujem si rada aj vaše názory, a nebránime sa, samozrejme, úprave tohto, tohto bodu, a pokojne, ak sa na tom zhodneme, môžme tam zadefinovať profesie ľudí, ktorí sa o tie budú starať. Je to, je to naozaj vec, myslím si, že odbornej diskusie. V prvom rade to musí byť naozaj v prospech toho dieťaťa, a nielen nejaké teda slová položené na papier, ktoré potom nebudú mať ten účinok.
O tej, o tej bezplatnosti som hovorila. Možno ešte na inšpiráciu, v Česku tieto detské skupiny plánujú využívať aj peniaze z eurofondov, čo je teda síce len na nejaký asi krátky čas, ale môže to tiež pomôcť rozbehnúť detské skupiny a ponúknuť tú službu rodičom bezplatne. Naozaj keď sa spýtate mladých rodín s deťmi, čo ich tak najviac ťaží, s čím majú najväčší problém, tak vám na prvom mieste pravdepodobne povedia, že nedostatok miest v škôlkach, a ja som presvedčená, že aj tento náš návrh môže prispieť k tomu, že sa tých možností, že tých možností bude viacej, kde budú, ktoré budú môcť rodičia využívať, a že budú lepšie vedieť skĺbiť rodinný a pracovný život, a nakoniec, že to bude v prospech rodiny. Ďakujem.