Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, tak som sa zapozerala na tie prázdne lavice poslancov SMER-u, ako keby mali nejakú zábranu pri tom byť, keď budú voliť generálneho prokurátora. Dnešná voľba generálneho prokurátora, ak sa uskutoční - a asi sa uskutoční -, je podľa mojej mienky istým bodom zlomu aj pre túto krajinu, pretože záver príbehu obsadzovania pozície generálneho prokurátora po viac ako dvoch rokoch neurobí právo, ale politická sila. Medzi politikou a právom býva občas určité pnutie, to sa proste stáva a stáva sa to aj v štandardných demokraciách. To je proste tak, že z času na čas jedna zložka moci zlyhá aj v zabehaných demokratických krajinách, ale vždy je tu nejaká iná zložka moci, ktorá to zlyhanie koriguje. A o tom je právny štát, že vždy je tu nejaká ďalšia zložka, ktorá tie omyly alebo zlyhania, alebo zneužitie moci a pošliapanie práva koriguje. My sme dnes ale vo veľmi vážnej situácii, pretože tento príbeh vypovedá o niečom inom, tento dvojročný príbeh. Chce sa mi povedať, že tragédiou tohto príbehu obsadzovania pozície generálneho prokurátora, a teda svojím spôsobom aj tragédiou Slovenska v tejto chvíli je, že postupne zlyhali všetky ústavné orgány, ktoré s touto kauzou mali niečo do činenia. A dnes vlastne ako definitívnu bodku sa chystá za tým dať parlament, zase zlyhaním, a vlastne už nebude ústavný orgán, ktorý by mohol dať nejakú korekciu týmto zlyhaniam, iba ak si pomyslíme, že tu máme prezidenta, ktorý môže doktora Čižnára nevymenovať a takto korigovať zlyhanie parlamentu. (Potlesk.)
Dámy a páni, ak aj na začiatku niekde veľmi dávno pred dva a pol rokom parlament spravil chybu, korigoval to Ústavný súd vtedy a veľmi rýchlo, veľmi pružne. Aj nastala náprava, pretože voľba sa opakovala podľa rozhodnutia Ústavného súdu, a preto tu dnes máme jedno legitímne rozhodnutie tohto parlamentu, urobené v tajnej voľbe inak, čo treba povedať. Ale po 17. júni, kedy bol zvolený doktor Čentéš, tak to už tak nie je, pretože najskôr zlyhal úrad prezidenta, jednoducho preto, že nekonal. Ja považujem za zlyhanie ústavného orgánu, keď parlament rozhodne a prezident nekoná mesiace, nerozhoduje mesiace bez ohľadu na to, ako by nakoniec rozhodol, ale nekoná. Aktéri sa potom obrátili na Ústavný súd, aby si vynútili konanie prezidenta, a Ústavný súd zase nekonal. Vtedy to už nešlo rýchlo, vtedy to už išlo veľmi pomaly. Aj tu vidím zlyhanie Ústavného súdu, že aj v podaní doktora Čentéša, o podaní poslancov Národnej rady rozhodoval tak dlho, ako rozhodoval. Nakoniec sme sa dočkali rozhodnutia Ústavného súdu, pokiaľ ide o podanie poslancov, a prezident rozhodol, rozhodol veľmi sporným spôsobom a spôsobom, ktorý dáva vážne pochybnosti, či sa zmestil do aj tak už tak široko nastavených mantinelov Ústavného súdu, ktorými Ústavný súd vlastne vybočil z rámca svojej doterajšej judikatúry. Rozhodnutie prezidenta je spochybnené a len Ústavný súd v tejto chvíli môže povedať, či prezident konal v rámci ústavných mantinelov, alebo či konal svojvoľne. A zase to trvá strašne dlho, čiže zase nám Ústavný súd zlyháva.
Ja viem, že sú to veľmi vážne slová, ktoré teraz hovorím, ale keď hovoríme o tom, že dva roky, včera to boli dva roky, čo nie je rozhodnuté vo veci doktora Čentéša, to je naozaj strašne dlho, pretože neobsadenie pozície generálneho prokurátora viac ako dva roky je neuveriteľne dlho. A pokiaľ ústavné orgány si neplnia svoju povinnosť v takejto prioritnej otázke konať a rozhodovať urýchlene, tak proste zlyhávajú, pretože si neuvedomujú svoju zodpovednosť za riadny chod iných ústavných orgánov, na kreovaní ktorých jednoducho participujú. Takže tu zlyhávajú v tejto kauze ústavné orgány a samozrejme, že politicky vo vzduchu visí otázka, v čí prospech zlyhávajú. A neviem, či si môžem dovoliť dať priamu odpoveď, ale poviem fakt. Tieto ústavné orgány sú zložené poväčšine z nominantov strany SMER, hovorím aj o Ústavnom súde. A teraz ide parlament riešiť situáciu, vlastne ďalším zlyhaním v rade, pretože nestačí jednoducho povedať, že sťažnosť Čentéša na Ústavnom súde nemá odkladný účinok. Pretože platí to, čo povedal doktor Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, teraz citujem: "V právnom štáte je nemysliteľné nevyčkať na výsledok. Ak by dal Ústavný súd Čentéšovi za pravdu, aká bude náprava?" Doktor Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu, sa pýta, aká bude náprava. A ja sa pýtam poslancov SMER-u: Vážení kolegovia, aká bude náprava, ak sa tak stane? A myslím si, že je legitímne dostať odpoveď, akurát, že tá odpoveď neexistuje. Pretože náprava neexistuje a to je ten problém! Preto hovoríme, že - a poviem to ústami iného rešpektovaného ústavného právnika, bývalého sudcu Ústavného súdu bývalého Československa doktora Trimaja, ktorý povedal, že dnes sa v parlamente nehrá o Čentéša, ale o ústavnosť a charakter štátu.
Takže, páni poslanci, najskôr dajte odpoveď, aká bude náprava, a keď ju poznáte, tak potom môžte voliť. A keďže tú odpoveď nemáte, tak dnes, keď budete voliť, tak bude to, bude to vlastne zlyhanie parlamentu v tejto chvíli a parlament ste vy dnes, páni poslanci SMER-u a dámy poslankyne zo strany SMER, pretože vy máte väčšinu.
Dámy a páni, včera sa nám na ústavnoprávnom výbore predstavil pán doktor Čižnár. Ja verím tomu, že mnohí z divákov možno mali z toho aj celkom príjemný pocit, pán doktor Čižnár sa prezentoval ako prokurátor znalý svojej práce, tak, tak chlapsky demonštroval, že urobí poriadok na prokuratúre. Bolo z toho zrejmé, že nemá rád otázky, najmä nepríjemné otázky, nerád odpovedá na nepríjemné otázky. Ale mňa zaujali dve odpovede. Tá jedna otázka sa týkala, aký má pohľad na súčasné ústavné a systémové postavenie prokuratúry v našom štáte. A tá odpoveď bola veľmi jednoznačná, pán doktor Čižnár považuje dnešné ústavnoprávne zakotvenie a systémové nastavenie prokuratúry za správne. Ja si myslím, že to je otázka hodná diskusie, pretože myslím si, že je dosť ľudí, ktorí to vidia inak. Ja to vidím inak. A viem, že sú aj niektorí prokurátori, ktorí to vidia inak.
A potom ma ešte zaujala odpoveď na otázku, ktorá sa týkala jeho predchádzajúceho vyjadrenia z januára tohto roku, keď sa pán doktor Čižnár vyjadril, že neprijme kandidatúru, kým Ústavný súd nerozhodne o predbežnom opatrení. Hovoril už o tom pán poslanec Gál. Za prvé ma zaujalo jeho vysvetlenie, prečo to vtedy povedal, pretože neargumentoval právom, ale povedal, že, som si zapisovala, tak odcitujem, že "chcel som byť korektný k doktorovi Čentéšovi". Ale zaujala ma aj odpoveď na otázku, či sa odvtedy niečo právne zmenilo na situácii, keď svoj postoj zmenil. Odpoveď bola jednoznačná: "Nie, právne sa nezmenilo nič. Zmenili sa okolnosti." A ja považujem najmä túto druhú odpoveď za pomerne závažnú, pretože pán doktor Čižnár sa prezentuje ako správny chlap na správnom mieste generálneho prokurátora. A ja musím povedať, že ja by som videla radšej na pozícii generálneho prokurátora človeka, ktorý možno viac ako silu a okolnosti ctí právo a má cit pre delikátnosť, právnu delikátnosť tejto situácie, v ktorej sa práve teraz nachádzame. Pretože ten, kto nemá cit pre právnu delikátnosť tejto situácie, v ktorej sa nachádzame, tak mi nedáva garanciu, že dokáže mať na tom piedestáli najvyššie, vždy a za každých okolností na najvyššej priečke postavené právo, a to očakávam od generálneho prokurátora. Takže nášmu budúcemu generálnemu prokurátorovi nechýba odpoveď na otázku doktora Mazáka, a preto pre mňa to vlastne diskvalifikuje tohto kandidáta z tejto funkcie.
Dámy a páni, áno, vnímam túto situáciu, alebo dnešná, dnešnú voľbu generálneho prokurátora ako bod zlomu práve preto, čo som povedala, a síce, že ste sa rozhodli uprednostniť politickú silu pred právom, čo je v konečnom dôsledku - a znovu sa vrátim k tomuto, teraz naozaj nejde o Čentéša -, čiže v konečnom dôsledku zlé pre Slovensko a pre nás všetkých a môže sa nám to všetkým veľmi zle vrátiť. Pretože dnes je v nejakej situácii neistoty doktor Čentéš, ktorú mu vyrieši sila a nie právo, zajtra môžem byť v takej situácii ja, pozajtra môžte byť v takej situácii ktorýkoľvek z vás a budete sa domáhať práva, dámy a páni. A možnože rozhodne sila. A otázka, či podľa práva a spravodlivosti.
Ja som bola v nedeľu v diskusnej relácii s predsedom ústavnoprávneho výboru s pánom Madejom a on mi povedal, že poslanci SMER-u, verejne mi to povedal, poslanci SMER-u sa budú rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia v tajnej voľbe. Čo si myslím, že je dobré, pretože v zlomových momentoch individuálna zodpovednosť je to, čo zohráva kľúčovú rolu, aj keď možno individuálne rozhodnutie nedokáže zvrátiť výsledok, tak môže mať veľký význam do budúcnosti. Preto si dovolím v duchu toho, čo povedal pán poslanec Madej, apelovať na individuálnu zodpovednosť každého jedného poslanca strany SMER, ktorí dnes budú rozhodovať. Preto si dovoľujem apelovať na pani predsedníčku klubu pani poslankyňu Laššákovú, a preto si dovoľujem osloviť aj individuálne pána poslanca Číža, aj pána poslanca Faiča, aj pána poslanca Glendu, aj pána poslanca Kubánka, nie sú tu, ale ten svoj hlas budú musieť nakoniec dať. A aj pána poslanca Andreánskeho, aj pána poslanca Babiča, Bagačku, pána poslanca Baláža, pána poslanca Bašku, tiež tu nie je, pána poslanca Blahu, tiež tu nie je, pána poslanca Blanára, kolegu Brixiho, pána poslanca Bublavého, pána poslanca Cicoňa, môjho kolegu z ústavnoprávneho výboru, pána poslanca Čepáka. Každý jeden z vás bude musieť ten hlas dať, alebo nedať. Pána poslanca Daniša, pána poslanca Demiana, pána poslanca Duchoňa, pána poslanca Fitza, pani poslankyňu Gabániovú, pána poslanca Galisa, aj pána poslanca Gašparoviča, pána poslanca Gažiho, pána poslanca Géciho, pána poslanca Gogu, pani poslankyňu Grečkovú, pána poslanca Halúza, pána poslanca Hambálka, pána poslanca Holevu, pána poslanca Hrehu, pani poslankyňu Hufkovú, pána poslanca Chomu, pani poslankyňu Janíkovú, áno, dovolím si osloviť aj pána poslanca Jánoša, aj pána poslanca Jarjabka, dnes mi tu chýba, pána poslanca Jasaňa, pána poslanca Ježíka, pána poslanca Kamenického, pána poslanca Kéryho, pána poslanca Kolesíka, pána poslanca Kondróta, pani poslankyňu Košútovú, pána poslanca Kovačócyho, pána poslanca Krajkoviča, pani poslankyňu Kučerovú, pána poslanca Lebockého, pani poslankyňu Liškovú, pána poslanca Lukšu, predsedu ústavnoprávneho výboru Madeja, môjho kolegu z akademickej obce pána poslanca Mamojku, nie je tu, pána poslanca Martináka, pána poslanca Martvoňa, pána poslanca Matejičku, pána poslanca, pani poslankyňu Mazúrovú, pána poslanca Mojša, pani poslankyňu Müllerovú, pána poslanca Muňka, pána poslanca Náhlika, pani poslankyňu Nachtmannovú, pani poslankyňu Obrimčákovú, pána poslanca Panáčka, predsedu Národnej rady pána Pašku, pani poslankyňu Pavlovičovú, pána poslanca Petráka, pána poslanca Petráša, pána poslanca Petra, pána poslanca Podmanického, pána poslanca Puciho, pána poslanca Rašiho, pani poslankyňu Roškovú, pána poslanca Senka, pána poslanca Suska, pani poslankyňu Šedivcovú, pána poslanca Šuca, pani poslankyňu Tomanovú, pána poslanca Valockého, pani poslankyňu Vaľovú, pána poslanca Vargu, pani poslankyňu Vittekovú, pána poslanca Záhumenského, podpredsedníčku parlamentu pani Zmajkovičovú aj pána poslanca Želiezku, ktorí všetci budú musieť prevziať individuálnu zodpovednosť za dnešné hlasovanie, aby nedopustili kvôli budúcnosti Slovenska, aby politická sila nadlho vyhrala nad právom, a nezúčastnili sa tejto voľby generálneho prokurátora.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
