Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi v prvom čítaní pár slov k novele Exekučného poriadku. Áno, bude to, bude to vyjadrenie, ktoré bude skôr všeobecné, pretože nachádzame sa v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona.
Ja tomuto návrhu zákona v zásade ani tak nevyčítam to, čo tam je, ako to, čo tam nie je, a k tomu by som sa chcela vyjadriť, pretože iste v druhom čítaní sa budeme rozprávať na ústavnoprávnom výbore možno aj o detailoch toho, čo je obsahom predloženej novely. Ale keď sa mám k tomu vyjadriť vo všeobecnosti, tak ja samozrejme vítam, že tie niektoré pretrvávajúce, pretrvávajúce problémy, ktoré sa týkajú exekútorského stavu, je ambícia riešiť. Mali sme túto ambíciu aj my. V mnohom táto novela vychádza z návrhov, o ktorých sme uvažovali alebo pripravovali aj my. Takže v tejto oblasti naozaj môžem s tým návrhom v zásade len súhlasiť a v tejto časti samozrejme ten návrh aj podporujem, lebo tam, kde dochádza k excesom zo strany exekútorov, tak tie pochopiteľne treba sankcionovať. Ja sama viem z vlastnej skúsenosti, že ten systém tak, jak je dnes nastavený, je nepružný, preto sme to chceli meniť.
Ja som, pokiaľ si dobre pamätám to číslo, dávala okolo 30 návrhov disciplinárnych na exekútorov. A tu musím povedať, že samosprávny mechanizmus komory bol v tomto extrémne nepružný, extrémne, ako keby ten stav alebo tá komora nemala záujem o tú samoočistu a neriešila tieto excesy. A potom samozrejme musí nastúpiť štát so zmenou zákona a posilniť si právomoci. Čiže v tomto naozaj nemám problém s touto novelou. Hovorím, v mnohom vychádza z toho, alebo ide tým smerom, ako sme uvažovali aj my.
Ja som sa chcela vyjadriť k inému okruhu problémov, a síce k rýchlosti exekučných konaní a samotnému priebehu exekučných konaní, pretože si myslím, že je to rovnako dôležitá a podstatná vec, a mrzí ma, že v tejto novele nie je riešená. Ja viem, že ministerstvo spravodlivosti hovorí, že pripravuje ďalšiu novelu, procesnú novelu, ale podľa mňa sme už v štádiu o päť minút dvanásť a vzhľadom aj na tie ekonomické pomery možno aj päť minút po dvanástej, preto, preto priznám sa, ja by som radšej uvítala, keby táto novela obsahovala oba tieto balíky, aj keď viem, že ten druhý balík je veľký balík. Ale vzhľadom na akútnosť situácie myslím, že komplexné riešenie by bolo vhodnejšie. A najmä vychádzam z toho, že teda už je rok a štvrť, čo je táto vláda vo funkcii, a nesadli ste k tejto téme úplne k zelenému stolu, lebo nejaké roboty tam boli už urobené. My sme mali v legislatívnom pláne riešiť aj túto oblasť, o ktorej budem hovoriť, tak, že mala byť predložená do parlamentu takto pred rokom, to znamená niečo tam bolo urobené. Môžte s tým súhlasiť, nesúhlasiť, čo bolo urobené, ale hovorím, vzhľadom na tú akútnosť si myslím, že je to vážna vec.
Takže dovolím si sa k tejto téme vyjadriť. O to viac, že viem, že exekúcie sú vážnym predmetom debaty dnes v spoločnosti, a ja viem, že niektorým aspektom sa bude venovať určite pán kolega Hlina, a úplne rozumiem popisu situácie, ktorý tu už niekoľkokrát prezentoval, ale cítim potrebu k tej téme, ktorá tu bude určite rozvíjaná, sa vyjadriť, pretože považovala by som za škodlivé, keby sme v tej téme ostali na povrchu a snažili sme sa Exekučným poriadkom riešiť veci, ktoré sa majú riešiť inde a nie Exekučným poriadkom, ak to mám takto formulovať.
A začnem tým, že poviem všeobecnú pravdu, že vymožiteľnosť práva nie je len o tom, ako rýchlo sa dostanem k súdnemu rozhodnutiu, teda k titulu právnemu, ale je v skutočnosti o tom, keď to mám zjednodušiť, ako rýchlo sa dostanem k svojim peniazom, ktoré mi niekto dlží, a do toho sa započíta samozrejme aj dĺžka súdneho konania, ale aj dĺžka exekučného konania. Inak, medzi nami, keď sa posudzuje podnikateľské prostredie na Slovensku a keď si vezmeme všetky tie rebríčky Doing Business, čo robí Svetová banka a podobne, tak tam sa meria práve tento čas, odkedy mi je niekto dlžný, kedy sa k svojim peniazom dostanem a koľko úkonov na to mám urobiť, a to je čas, ktorý zahŕňa samotné súdne konanie aj exekučné konanie. A tá realita na Slovensku je taká, že keď už sa prepracujem k tomu titulu, tak potom ešte dlho čakám na to, kým sa dočkám vlastne, pomerne dlho to trvá, kým sa dostanem k samotným peniazom výkonom rozhodnutia, to znamená exekúciou. Niekedy rýchlejšie, niekedy kratšie. A vo veľkej miere to súvisí, táto rýchlosť exekučných konaní, vo veľkej miere súvisí s tým, že exekúcií je veľa, súdy sú exekúciami zahltené, a zároveň tá procedúra exekučného konania zahŕňa toľko byrokratických krokov v rámci tohto procesu, ktoré vlastne naťahujú tie exekučné konania, a treba sa tým zaoberať. Plus k tomu poviem aj to, že vlastne tá zaťaženosť súdov exekučnými konaniami sa okrem toho zdupľovala v posledných rokoch ešte aj tým, že sa začali riešiť v exekučných konaniach otázky, ktoré sa v exekučných konaniach riešiť nemajú, ale majú byť vyriešené dávno predtým, v tom samotnom konaní ako takom.
Vysvetlím konkrétny, konkrétne veci vysvetlím. Jeden obrovský problém, o ktorom budú určite hovoriť moji kolegovia, je téma ochrany spotrebiteľa. Sú to tie rôzne, rôzne úvery od rôznych nebankových spoločností, ale aj možno iné, iné prípady, splátkové domy a podobne, kde naozaj potom na konci dochádza k tým vymáhačkám, obrovské úroky, je to v rozpore s dobrými mravmi a tak ďalej. Problém je, že my ideme, alebo chránime dnes spotrebiteľa v konečnej fáze, keď mu príde výzva na zaplatenie od exekútora. Čiže vo fáze, keď už to riešiť nemáme, pretože ad jedna sa to musí riešiť v samotných zákonoch, možno práve o týchto úveroch alebo iných, ad dve, sa to musí riešiť v samotnom konaní, kde sa rozhoduje o tom nároku ako takom. Ale my máme problém, pretože mnohé z týchto splátkových domov a nebankových subjektov a podobne využili liberálnosť nášho zákona o rozhodcovskom konaní a vytvorili si, ja to volám tzv. satelitné rozhodcovské súdy, ktoré neplnia tú základnú charakteristiku súdu ktoréhokoľvek, aj rozhodcovského, a nechovajú sa nezávisle a v zásade vydávajú tie rozhodnutia pre tie nebankové spoločnosti a splátkové domy a podobne jak na bežiacom páse. Tam nie je možnosť odvolania, no tak potom, potom deje sa to hromadne, no a potom vlastne ten občan sa začne brániť v exekučnom konaní.
Ja musím povedať, že minister Harabin za Ficovej vlády bol veľmi angažovaný v tejto téme, to teraz nehovorím negatívne, bol veľmi angažovaný v tejto téme. Hovorím, že nehovorím negatívne. Akurát, že práveže sa pustilo ministerstvo v tom čase tou cestou, že to začalo brzdiť v rámci tých exekučných konaní a vlastne sa uvoľnila možnosť, že v rámci exekučného konania sa neskúma len to, či je to právoplatný titul exekučný, ale skúma sa aj to, že či bolo spravodlivo rozhodnuté, ak to mám veľmi zjednodušene povedať, ale dodnes sme sa nedotkli toho jadra, a síce možno nastavenia zákonov, ktoré sa tejto oblasti týkajú, a asi aj tých rozhodcovských konaní. A podľa mňa tá jediná možná cesta, ako vyriešiť tento problém, je naozaj asi nejaký zásadnejší zásah do rozhodcovských konaní, respektíve, čo ja viem, že pre súdy zas nebude populárne vylúčiť spotrebiteľské spory z rozhodcovských konaní. Čo samozrejme pribudne nejaký počet sporov v civilných veciach alebo v obchodných, ale nemusí ich byť zas až toľko, pretože ony zas, tie splátkové domy a nebankové subjekty, keď narazia, dostanú prvé rozhodnutie, tak potom už sa musia korigovať, pretože tá autorita súdu je iná ako neautorita ich vlastných rozhodcovských súdov. Čiže nemyslím si, že by to bola a priori tragédia. No a potom môžme upustiť od toho, aby sme to riešili meritórne v exekučnom konaní a môžme trošku odbyrokratizovať a spriechodniť tie exekúcie, ktoré na druhej strane, napriek excesom, ktoré poznáme, sú pre fungovanie tejto spoločnosti dôležité. Lebo keď sa podnikateľ, síce sa dostane, ja neviem, po roku k titulu, k právoplatnému rozhodnutiu, ale ďalšieho polroka sa nevie dostať k svojim peniazom a ešte k tomu v týchto časoch, však ako tých malých podnikateľov alebo stredných podnikateľov to môže aj položiť, exekúcie musia fungovať. Aj keď tam tie štósy na tom súde stoja, tak je to proste problém. Čiže to je jeden okruh podľa mojej mienky, ktorý treba riešiť.
Druhý okruh a to je zas otázka, ktorá podľa mojej mienky sa netýka samotného exekučného zákona, ale aby sme proste vyriešili ten problém aj v exekúcii. Mnohokrát potom v rámci tých exekúcií predmetom ako keby toho sporu je, je aj výška úrokov, že či sú fér, alebo nie sú fér. A tu ja musím povedať, že zase riešenie je v inej právnej úprave, možno v hmotnej právnej úprave, o ktorej sme uvažovali, bola pripravená. A odporúčam o tom uvažovať do budúcnosti. Napríklad štandardná situácia je, že sa využíva, než začne veriteľ vymáhať svoju pohľadávku cez exekútora, aj keď ju má priznanú právoplatným titulom, tak proste využíva maximálnu lehotu premlčaciu, aby mu proste naskákali tie úroky z omeškania, pred ako keby tým posledným dňom to začnú vôbec vymáhať a tie úroky z omeškania rastú. Riešenie je, používa sa v zahraničí, že sa priznávajú úroky z omeškania možno maximálne tri roky, to znamená tá základná premlčacia lehota. Čiže tam to zosekať, viete, lebo mnohí to uplatňujú tesne pred uplynutím 10-ročnej lehoty, že si naskladajú tie úroky z omeškania. Čiže riešenia sú, ale zase sa musia hľadať v hmotnom práve a nie v samotných exekúciách, v záujme toho, aby v konečnom dôsledku sme tie exekúcie spriechodnili.
Naschvál o tom hovorím, pretože je to dnes veľká téma v spoločnosti a táto veľká téma je ako keby postavená len cez pohľad na exekútora a Exekučný poriadok. A ja by som bola rada, keby tá debata sa pustila širšie, pretože vlastne skratkovité riešenia to nevyriešia, čo vidíme aj na tom, že keď sme pustili ochranu spotrebiteľa cez exekučné konania a neriešili sme tie rozhodcovské súdy, tak dnes sa nám to vracia v nefunkčnosti exekúcií aj tam, kde potrebujeme funkčné exekúcie, čiže veľmi pekne by som poprosila pozerať sa na tento problém zo širšia.
Takže keď by som zhrnula moju pozíciu, veci, ktoré v zákone sú, to znamená riešenie možno niektorých technických alebo praktických otázok exekúcií, plus riešenie postavenia exekútorov a hlavne silnejšia pozícia štátu, pokiaľ ide o excesy exekútorov, tam v zásade nemám výhrady. Ja v druhom čítaní si to určite detailne pozriem a keď budem mať nejaké vylepšenia, tak samozrejme pripravím pozmeňujúci návrh. Ad dve, je mi ľúto, že nemáme na stole už aj tú druhú časť, ale teším sa na tú druhú časť, na tú procesnú časť novelizácie exekúcií. A tá debata, ktorú tu určite zvedieme, ktorá pôjde predovšetkým do tejto druhej časti, si myslím, tak som sa snažila tú debatu otvoriť spôsobom, aby naozaj, keď už aj vy, pán minister, prídete s týmito riešeniami, aby ste mali podporu v komplexnom vyriešení a neboli pod tlakom nejakých skratkovitých riešení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som na záver tejto rozpravy rada oznámila, že poslanci opozície sa tejto voľby nezúčastnia v žiadnej podobe a odchádzame zo sály.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. A dobre sme spravili, pán poslanec Kéry.
Pán poslanec Susko, ja som hovorila, že sa stotožňuje pán doktor z toho, čo povedal, s ústavným a systémovým postavením. To, myslím, sedí. A k tomu, že neexistujú právne prekážky, veď to nerozprával ani doktor Mazák, len hovorí, že nestačí, lebo nevieme, ako rozhodne Ústavný súd. A ak náhodou rozhodne v prospech Čentéša, tak nie je prostriedok nápravy. A v slušnom demokratickom, právnom štáte sa nerobia kroky, keď nevieme, ako ten proces nakoniec skončí, ak neexistuje možnosť nápravy. O tom som sa snažila hovoriť.
Pán poslanec Madej, raz pre vždy. A podsúva to aj váš premiér a teraz ste to použili aj vy. Raz pre vždy. Ja ako ministerka spravodlivosti som nikdy nezdržovala publikovanie žiadneho zákona ani nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. Ústavný súd vtedy 15. júna rozhodol, v parlamente vtedy prebehla 17. júna voľba. Spýtajte sa pani Macejkovej, prečo rozhodnutie Ústavného súdu podpísala 22. júna. Môžte si to overiť z verejných zdrojov. Neviem, prečo ho podpísala nie hneď 15. júna, ale až 22. júna a prečo nám to poslala do Zbierky zákonov až potom, keď prebehla voľba v parlamente. Neviem, ale nepodsúvajte, to si vyprosím, že ja som niečo zdržovala na Zbierke zákonov. Raz pre vždy. To sú fakty a sú dohľadateľné verejne.
Pán poslanec Madej, ja na rozdiel od vás poslancov SMER-u nepovažujem za telefónny zoznam, ale za volených zástupcov, ktorí majú svoju individuálnu zodpovednosť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, tak som sa zapozerala na tie prázdne lavice poslancov SMER-u, ako keby mali nejakú zábranu pri tom byť, keď budú voliť generálneho prokurátora. Dnešná voľba generálneho prokurátora, ak sa uskutoční - a asi sa uskutoční -, je podľa mojej mienky istým bodom zlomu aj pre túto krajinu, pretože záver príbehu obsadzovania pozície generálneho prokurátora po viac ako dvoch rokoch neurobí právo, ale politická sila. Medzi politikou a právom býva občas určité pnutie, to sa proste stáva a stáva sa to aj v štandardných demokraciách. To je proste tak, že z času na čas jedna zložka moci zlyhá aj v zabehaných demokratických krajinách, ale vždy je tu nejaká iná zložka moci, ktorá to zlyhanie koriguje. A o tom je právny štát, že vždy je tu nejaká ďalšia zložka, ktorá tie omyly alebo zlyhania, alebo zneužitie moci a pošliapanie práva koriguje. My sme dnes ale vo veľmi vážnej situácii, pretože tento príbeh vypovedá o niečom inom, tento dvojročný príbeh. Chce sa mi povedať, že tragédiou tohto príbehu obsadzovania pozície generálneho prokurátora, a teda svojím spôsobom aj tragédiou Slovenska v tejto chvíli je, že postupne zlyhali všetky ústavné orgány, ktoré s touto kauzou mali niečo do činenia. A dnes vlastne ako definitívnu bodku sa chystá za tým dať parlament, zase zlyhaním, a vlastne už nebude ústavný orgán, ktorý by mohol dať nejakú korekciu týmto zlyhaniam, iba ak si pomyslíme, že tu máme prezidenta, ktorý môže doktora Čižnára nevymenovať a takto korigovať zlyhanie parlamentu. (Potlesk.)
Dámy a páni, ak aj na začiatku niekde veľmi dávno pred dva a pol rokom parlament spravil chybu, korigoval to Ústavný súd vtedy a veľmi rýchlo, veľmi pružne. Aj nastala náprava, pretože voľba sa opakovala podľa rozhodnutia Ústavného súdu, a preto tu dnes máme jedno legitímne rozhodnutie tohto parlamentu, urobené v tajnej voľbe inak, čo treba povedať. Ale po 17. júni, kedy bol zvolený doktor Čentéš, tak to už tak nie je, pretože najskôr zlyhal úrad prezidenta, jednoducho preto, že nekonal. Ja považujem za zlyhanie ústavného orgánu, keď parlament rozhodne a prezident nekoná mesiace, nerozhoduje mesiace bez ohľadu na to, ako by nakoniec rozhodol, ale nekoná. Aktéri sa potom obrátili na Ústavný súd, aby si vynútili konanie prezidenta, a Ústavný súd zase nekonal. Vtedy to už nešlo rýchlo, vtedy to už išlo veľmi pomaly. Aj tu vidím zlyhanie Ústavného súdu, že aj v podaní doktora Čentéša, o podaní poslancov Národnej rady rozhodoval tak dlho, ako rozhodoval. Nakoniec sme sa dočkali rozhodnutia Ústavného súdu, pokiaľ ide o podanie poslancov, a prezident rozhodol, rozhodol veľmi sporným spôsobom a spôsobom, ktorý dáva vážne pochybnosti, či sa zmestil do aj tak už tak široko nastavených mantinelov Ústavného súdu, ktorými Ústavný súd vlastne vybočil z rámca svojej doterajšej judikatúry. Rozhodnutie prezidenta je spochybnené a len Ústavný súd v tejto chvíli môže povedať, či prezident konal v rámci ústavných mantinelov, alebo či konal svojvoľne. A zase to trvá strašne dlho, čiže zase nám Ústavný súd zlyháva.
Ja viem, že sú to veľmi vážne slová, ktoré teraz hovorím, ale keď hovoríme o tom, že dva roky, včera to boli dva roky, čo nie je rozhodnuté vo veci doktora Čentéša, to je naozaj strašne dlho, pretože neobsadenie pozície generálneho prokurátora viac ako dva roky je neuveriteľne dlho. A pokiaľ ústavné orgány si neplnia svoju povinnosť v takejto prioritnej otázke konať a rozhodovať urýchlene, tak proste zlyhávajú, pretože si neuvedomujú svoju zodpovednosť za riadny chod iných ústavných orgánov, na kreovaní ktorých jednoducho participujú. Takže tu zlyhávajú v tejto kauze ústavné orgány a samozrejme, že politicky vo vzduchu visí otázka, v čí prospech zlyhávajú. A neviem, či si môžem dovoliť dať priamu odpoveď, ale poviem fakt. Tieto ústavné orgány sú zložené poväčšine z nominantov strany SMER, hovorím aj o Ústavnom súde. A teraz ide parlament riešiť situáciu, vlastne ďalším zlyhaním v rade, pretože nestačí jednoducho povedať, že sťažnosť Čentéša na Ústavnom súde nemá odkladný účinok. Pretože platí to, čo povedal doktor Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, teraz citujem: "V právnom štáte je nemysliteľné nevyčkať na výsledok. Ak by dal Ústavný súd Čentéšovi za pravdu, aká bude náprava?" Doktor Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu, sa pýta, aká bude náprava. A ja sa pýtam poslancov SMER-u: Vážení kolegovia, aká bude náprava, ak sa tak stane? A myslím si, že je legitímne dostať odpoveď, akurát, že tá odpoveď neexistuje. Pretože náprava neexistuje a to je ten problém! Preto hovoríme, že - a poviem to ústami iného rešpektovaného ústavného právnika, bývalého sudcu Ústavného súdu bývalého Československa doktora Trimaja, ktorý povedal, že dnes sa v parlamente nehrá o Čentéša, ale o ústavnosť a charakter štátu.
Takže, páni poslanci, najskôr dajte odpoveď, aká bude náprava, a keď ju poznáte, tak potom môžte voliť. A keďže tú odpoveď nemáte, tak dnes, keď budete voliť, tak bude to, bude to vlastne zlyhanie parlamentu v tejto chvíli a parlament ste vy dnes, páni poslanci SMER-u a dámy poslankyne zo strany SMER, pretože vy máte väčšinu.
Dámy a páni, včera sa nám na ústavnoprávnom výbore predstavil pán doktor Čižnár. Ja verím tomu, že mnohí z divákov možno mali z toho aj celkom príjemný pocit, pán doktor Čižnár sa prezentoval ako prokurátor znalý svojej práce, tak, tak chlapsky demonštroval, že urobí poriadok na prokuratúre. Bolo z toho zrejmé, že nemá rád otázky, najmä nepríjemné otázky, nerád odpovedá na nepríjemné otázky. Ale mňa zaujali dve odpovede. Tá jedna otázka sa týkala, aký má pohľad na súčasné ústavné a systémové postavenie prokuratúry v našom štáte. A tá odpoveď bola veľmi jednoznačná, pán doktor Čižnár považuje dnešné ústavnoprávne zakotvenie a systémové nastavenie prokuratúry za správne. Ja si myslím, že to je otázka hodná diskusie, pretože myslím si, že je dosť ľudí, ktorí to vidia inak. Ja to vidím inak. A viem, že sú aj niektorí prokurátori, ktorí to vidia inak.
A potom ma ešte zaujala odpoveď na otázku, ktorá sa týkala jeho predchádzajúceho vyjadrenia z januára tohto roku, keď sa pán doktor Čižnár vyjadril, že neprijme kandidatúru, kým Ústavný súd nerozhodne o predbežnom opatrení. Hovoril už o tom pán poslanec Gál. Za prvé ma zaujalo jeho vysvetlenie, prečo to vtedy povedal, pretože neargumentoval právom, ale povedal, že, som si zapisovala, tak odcitujem, že "chcel som byť korektný k doktorovi Čentéšovi". Ale zaujala ma aj odpoveď na otázku, či sa odvtedy niečo právne zmenilo na situácii, keď svoj postoj zmenil. Odpoveď bola jednoznačná: "Nie, právne sa nezmenilo nič. Zmenili sa okolnosti." A ja považujem najmä túto druhú odpoveď za pomerne závažnú, pretože pán doktor Čižnár sa prezentuje ako správny chlap na správnom mieste generálneho prokurátora. A ja musím povedať, že ja by som videla radšej na pozícii generálneho prokurátora človeka, ktorý možno viac ako silu a okolnosti ctí právo a má cit pre delikátnosť, právnu delikátnosť tejto situácie, v ktorej sa práve teraz nachádzame. Pretože ten, kto nemá cit pre právnu delikátnosť tejto situácie, v ktorej sa nachádzame, tak mi nedáva garanciu, že dokáže mať na tom piedestáli najvyššie, vždy a za každých okolností na najvyššej priečke postavené právo, a to očakávam od generálneho prokurátora. Takže nášmu budúcemu generálnemu prokurátorovi nechýba odpoveď na otázku doktora Mazáka, a preto pre mňa to vlastne diskvalifikuje tohto kandidáta z tejto funkcie.
Dámy a páni, áno, vnímam túto situáciu, alebo dnešná, dnešnú voľbu generálneho prokurátora ako bod zlomu práve preto, čo som povedala, a síce, že ste sa rozhodli uprednostniť politickú silu pred právom, čo je v konečnom dôsledku - a znovu sa vrátim k tomuto, teraz naozaj nejde o Čentéša -, čiže v konečnom dôsledku zlé pre Slovensko a pre nás všetkých a môže sa nám to všetkým veľmi zle vrátiť. Pretože dnes je v nejakej situácii neistoty doktor Čentéš, ktorú mu vyrieši sila a nie právo, zajtra môžem byť v takej situácii ja, pozajtra môžte byť v takej situácii ktorýkoľvek z vás a budete sa domáhať práva, dámy a páni. A možnože rozhodne sila. A otázka, či podľa práva a spravodlivosti.
Ja som bola v nedeľu v diskusnej relácii s predsedom ústavnoprávneho výboru s pánom Madejom a on mi povedal, že poslanci SMER-u, verejne mi to povedal, poslanci SMER-u sa budú rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia v tajnej voľbe. Čo si myslím, že je dobré, pretože v zlomových momentoch individuálna zodpovednosť je to, čo zohráva kľúčovú rolu, aj keď možno individuálne rozhodnutie nedokáže zvrátiť výsledok, tak môže mať veľký význam do budúcnosti. Preto si dovolím v duchu toho, čo povedal pán poslanec Madej, apelovať na individuálnu zodpovednosť každého jedného poslanca strany SMER, ktorí dnes budú rozhodovať. Preto si dovoľujem apelovať na pani predsedníčku klubu pani poslankyňu Laššákovú, a preto si dovoľujem osloviť aj individuálne pána poslanca Číža, aj pána poslanca Faiča, aj pána poslanca Glendu, aj pána poslanca Kubánka, nie sú tu, ale ten svoj hlas budú musieť nakoniec dať. A aj pána poslanca Andreánskeho, aj pána poslanca Babiča, Bagačku, pána poslanca Baláža, pána poslanca Bašku, tiež tu nie je, pána poslanca Blahu, tiež tu nie je, pána poslanca Blanára, kolegu Brixiho, pána poslanca Bublavého, pána poslanca Cicoňa, môjho kolegu z ústavnoprávneho výboru, pána poslanca Čepáka. Každý jeden z vás bude musieť ten hlas dať, alebo nedať. Pána poslanca Daniša, pána poslanca Demiana, pána poslanca Duchoňa, pána poslanca Fitza, pani poslankyňu Gabániovú, pána poslanca Galisa, aj pána poslanca Gašparoviča, pána poslanca Gažiho, pána poslanca Géciho, pána poslanca Gogu, pani poslankyňu Grečkovú, pána poslanca Halúza, pána poslanca Hambálka, pána poslanca Holevu, pána poslanca Hrehu, pani poslankyňu Hufkovú, pána poslanca Chomu, pani poslankyňu Janíkovú, áno, dovolím si osloviť aj pána poslanca Jánoša, aj pána poslanca Jarjabka, dnes mi tu chýba, pána poslanca Jasaňa, pána poslanca Ježíka, pána poslanca Kamenického, pána poslanca Kéryho, pána poslanca Kolesíka, pána poslanca Kondróta, pani poslankyňu Košútovú, pána poslanca Kovačócyho, pána poslanca Krajkoviča, pani poslankyňu Kučerovú, pána poslanca Lebockého, pani poslankyňu Liškovú, pána poslanca Lukšu, predsedu ústavnoprávneho výboru Madeja, môjho kolegu z akademickej obce pána poslanca Mamojku, nie je tu, pána poslanca Martináka, pána poslanca Martvoňa, pána poslanca Matejičku, pána poslanca, pani poslankyňu Mazúrovú, pána poslanca Mojša, pani poslankyňu Müllerovú, pána poslanca Muňka, pána poslanca Náhlika, pani poslankyňu Nachtmannovú, pani poslankyňu Obrimčákovú, pána poslanca Panáčka, predsedu Národnej rady pána Pašku, pani poslankyňu Pavlovičovú, pána poslanca Petráka, pána poslanca Petráša, pána poslanca Petra, pána poslanca Podmanického, pána poslanca Puciho, pána poslanca Rašiho, pani poslankyňu Roškovú, pána poslanca Senka, pána poslanca Suska, pani poslankyňu Šedivcovú, pána poslanca Šuca, pani poslankyňu Tomanovú, pána poslanca Valockého, pani poslankyňu Vaľovú, pána poslanca Vargu, pani poslankyňu Vittekovú, pána poslanca Záhumenského, podpredsedníčku parlamentu pani Zmajkovičovú aj pána poslanca Želiezku, ktorí všetci budú musieť prevziať individuálnu zodpovednosť za dnešné hlasovanie, aby nedopustili kvôli budúcnosti Slovenska, aby politická sila nadlho vyhrala nad právom, a nezúčastnili sa tejto voľby generálneho prokurátora.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Táto schôdza bola, aj toto posledné vystúpenie, predovšetkým o invektívach, mám taký pocit. V tejto snemovni je málo rešpektu a úcty. Ale nemusíme sa mať navzájom v úcte, vôbec nie, to nie je povinnosť. Ale asi jedno by sme si mali uvedomiť, pán minister, že v jednom sme si tu všetci rovní, aj vy s Galkom, a síce, že v tejto miestnosti sme všetci preto, pretože nás sem zvolili voliči.
A myslím si, že v situácii, keď existuje vážne podozrenie, že na spravodajských službách sa nelegálne nakladá s majetkom, keď existuje vážne podozrenie, že spravodajské služby sú v polorozklade, pretože nám tu defilujú dôstojníci spravodajskej služby, hovoria všeličo verejne a je evidentné, že tu existujú nejaké súboje vo vnútri týchto služieb, tak je úplne legitímne sa pýtať. A je úplne legitímne sa pýtať, čo s tým ďalej. Pretože máme tu v priamom prenose niečo, čo sa blíži tomu, že môžme povedať, že to je deštrukcia štátu alebo jednej zložky štátu. A to je strašne vážne.
A preto parlament má právo sa pýtať, vláda to musí strpieť a vláda musí odpovedať na otázky poslancov, ale nie kvôli nám, nám poslancom, ale kvôli tým, ktorí nás sem zvolili, to znamená, kvôli občanom Slovenskej republiky. A ja musím povedať, že vy ako minister vnútra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)