Videokanál poslanca

Pán kolega iba dve vecné poznámky. Tam ma zarazila tá vaša veta, citujem: "Pracovné vzťahy nikdy nemôžu byť vyvážené." To sa naozaj chcete zmieriť s touto definíciou? Že musí byť zákonite autokracia vo firme? Poviem vám príklady, že to tak nemusí byť. Ekonomická demokracia napríklad v hnutí "ozdravené továrne" po Európe, po Latinskej Amerike; nemecký projekt kodeterminácie, kde majú obrovskú moc zamestnanci pri participácii na vedení podniku; švédsky model lontagarfondner, tzv. robotníckych fondov (tak isto to tak je); družstevné vlastníctvo, spomínaný Mondragón... Ja vám tu môžem rozprávať príklady 15 minút. Ten váš pohľad je pohľad 19. storočia. Nie dvadsiateho prvého. Takže tá prvá poznámka: naozaj, ako demokrat by ste sa mohli zamyslieť nad tým, že nie je nevyhnutné vyžadovať autokraciu v podniku.
Druhá poznámka, citujem vás: „Zamestnávatelia nechcú nútiť zamestnancov, aby robili na živnosť, len znižujú náklady.“ Pán kolega, to je ako povedať: Pedofili nechcú zneužívať malé deti, len počúvajú svoje pudy. To je to isté. Tak to robia. Niektorí to, žiaľ, robia, že nútia tých ľudí na tú živnosť, lebo znižujú náklady. A čo teraz máme s tým spraviť? Máme sa s tým zmieriť? Dobre viete, že to je nespravodlivé, že to je nefér voči tým ľuďom. Máme sa s tým zmieriť? Ja nehovorím, že všetci podnikatelia sú zlí. Tak isto nehovorí nikto v Trestnom zákone, že všetci ľudia sú vrahovia, ale v Trestnom zákone je napísané, že vražda je zakázaná a bude sa trestať. O tom to je, pán kolega, zákon musí nastaviť pravidlá. V tom máte naozaj pravdu.
Ďakujem.

Pán kolega, rozumiem vášmu príhovoru ako osobnému vyznaniu podnikateľa. A rozumiem aj tomu, že pravica je pochopiteľne "business-friendly", zatiaľ čo ľavica je skôr „labour-friendly“. Áno, máme rozdielny pohľad na svet v mnohých veciach. Vy viac chránite tých veľkých podnikateľov, my viac tých zamestnancov. To je v poriadku. To patrí k základným politologickým rozhraniam.
Ale ja si myslím, že istý kompromis -  a práve tento Zákonník práce prináša ten kompromis medzi týmito dvoma pólmi, istú rovnováhu -  je potrebný. Pretože vy sa sťažujete, že teda podnikatelia zamestnávajú tých ľudí a pokiaľ sa im to nebude oplácať, tak zamestnávať ich nebudú. Ale ja nemám pocit, že oni potrebujú mať možnosť, aby tí ľudia na nich otročili, len vtedy ich budú zamestnávať. Takto to nefunguje v Európe. Tam tie sociálne práva sú veľmi silné a napriek tomu zamestnanosť je aj v tých štátoch, ktoré sú pozitívnymi príkladmi, ako povedzme Švédsko, veľmi vysoká. A tie príklady ako Španielsko, ako ste hovorili a spomínané tu bolo Portugalsko a tak ďalej, tam dnes vládne pravica. A tie dôvody, navyše, boli štrukturálne, kvôli bankám, kvôli súkromnému sektoru, nie kvôli iba rigidnému Zákonníku práce.
Inak, zaujímalo by ma, prečo zrazu prestávate používať príklad Írska. Donedávna bol taký veľmi obľúbený. Zrazu už je to Estónsko. Potom sa to zníži na niečo menšie a menšie. Už čo chvíľa to bude asi len nejaké Luxembursko alebo Malta.
Ale isté je, pán kolega, že pokiaľ naozaj má fungovať ten systém súkromného podnikania na tom, že ľudia majú otročiť, tak potom to priznajte a povedzme si na rovinu, že tento systém sa tým zamestnancom nevypláca. Tak potom hľadajme alternatívy. Ale ja verím tomu, že je možné fungovať a je možné v rámci zabehaných európskych praktík vytvárať niečo, čomu sa hovorí sociálne podnikanie. Takže verím, že sa dá nájsť kompromis.
Ďakujem.

Pán poslanec Kaník, ten zásadný problém vo vašej úvahe je v tom, že vy keď hovoríte o zamestnanosti, splietate dva pojmy - práca a otročenie. Pre vás je otročenie práca, ale pre nás nie. Pokiaľ chceme podporiť prácu, tak jedine dôstojnú, kde sú dodržiavané určité sociálne práva občanov.
Viete, hovorili ste o tom, že zvádzame diskusiu na báze 19. storočia, kedy bol triedny boj. Ja vám poviem, aká je situácia vo svete dnes v 21. storočí v štátoch, ktoré majú veľmi liberálny Zákonník práce, kde nie sú odbory a kde naozaj jediný argument je konkurencieschopnosť a zamestnanosť. V týchto, budem hovoriť o zónach voľného obchodu v Číne a o tzv. zonas francas v Latinskej Amerike. "Všade je pravidlom" - a budem citovať Naomi Kleinovú, významnú novinárku - všade je pravidlom veľmi dlhá pracovná doba. Na Srí Lanke je to 14 hodín, v Indonézii 12 hodín, na juhu Číny 16 hodín, na Filipínach 12 hodín. Systém riadenia pripomína vojenskú organizáciu. Vedúci pracovníci sú suroví, mzdy sa pohybujú pod hranicou životného minima, práca je jednotvárna, nekvalifikovaná. Všetci pracujú šesť alebo až sedem dní v týždni a keď sa blíži termín expedície väčšej objednávky, pracuje sa proste tak dlho, dokiaľ zákazka nie je hotová. Hororové historky o práci nadčas sú viac než bežné vo všetkých exportných spracovateľských zónach bez ohľadu na ich umiestnenie. V Číne boli napríklad zdokumentované prípady trojdňových smien, kedy boli zamestnanci nútení spať pod strojmi. Podľa určitých informácií manažéri istej továrne v Hondurase - sláva! - aplikovali zamestnancom injekčne amfetamín, aby ich udržali po dobu 48-hodinových maratónov v bdelom a aktívnom stave." A tak ďalej a tak ďalej.
Pán kolega, takto chcete, aby vyzeral Zákonník práce na Slovensku? Takto chcete, aby pracovali ľudia na Slovensku? Ja mám pocit, že vaša logika smeruje práve k tomuto. Pretože nebyť ochrany zamestnancov zo strany štátu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Mihál, ja sa dotknem iba toho vášho kydania na odborárov. To ste tu rozprávali: "najnenávidenejší". No tak keď vy hovoríte o niekom, že je najnenávidenejší, vy priam stelesnenie charizmy a popularity a lásky ľudu, tak to naozaj odborári teraz musia padať na zem.
A naozaj sa mi nepáči ten váš prístup. Tu hovoríte o tom, že sú "fiškusi", ktorí zneužívajú svoje postavenie. Mňa to dehonestuje. Odborári od 19. storočia spravili strašne veľa pre ochranu pracujúcich, pre ochranu zamestnancov. Strašne bojovali za to, aby dnes bola nejaká rovnováha, aby mali títo ľudia nejakú ochranu, a vy ich tu dehonestujete ako nejakých "fiškusov". Pán kolega, vy ste fiškus, nie odborári sú fiškusi. Odborári sú tí, ktorí vždy bojovali za práva zamestnancov. V 19. storočí, v takzvanom manchesterskom kapitalizme, kedy ľudia robili 16 hodín denne, bez akejkoľvek ochrany, bez akýchkoľvek sociálnych práv... To bolo to, čo sa vám páčilo?! To je ten váš model? Vďaka, aj vďaka odborárom je ten model dnes znesiteľnejší.
Pozrite sa, opäť vám spomenieme príklad Švédska, kde odborári z organizácie LO spolu so sociálnou demokraciou SAP vytvorili celý ten švédsky model. Čítajte takých autorov, ako je Ernst Wigforss, ako je Rudolf Meidner, odborárski predáci, veľmi významní intelektuáli, a nielen tých vašich buržoáznych hayekovcov.
A druhá poznámka: tá vaša obhajoba takzvanej prekarizácie práce, to znamená, že práce na živnosť, keď predavačka v Tescu, ktorá ale absolútne nespĺňa podmienky na to, aby bola živnostníčka, je nútená prejsť na živnosť a nemá žiadnu sociálnu ochranu, nemôže ísť na PN-ku, zamestnávateľ jej neprispieva na poistenie, a tak ďalej, čiže je absolútne zraniteľná... A toto vy chcete podporovať? To je tak niečo cynické, surové. Pán kolega, je mi vás ľúto.

Pán kolega Brocka, začal by som tou vašou arogantnou poznámkou na moju adresu, že "ten mladý, ktorý ku všetkému rozpráva". Pán kolega, ja rozprávam iba k veciam, ktoré prednášam na vysokej škole, čo je sociálna politika a sociálna filozofia. Iba k veciam, o ktorých píšem vedecké knižky, ktorých som napísal päť práve na tieto témy. Vy rozprávate o veciach, ktorým nerozumiete, a to je váš problém a váš komplex. Čiže, prosím, svoje komplexy si nevylievajte na mne. Ja sa vyjadrujem iba k veciam, ku ktorým mám čo odborne povedať. A vy by ste mali byť "ten starý, ktorý veľmi pozorne počúva".
Nechcem od vás, aby ste čítali Marxa. Podľa môjho názoru by ste mu nerozumeli. (Smiech v sále.) Nechcel dokonca ani, aby ste čítali Barrosa. Vy by ste nerozumeli ani tomu Barrosovi. (Smiech v sále.) Ale majte aspoň toľko súdnosti, pán kolega, aby ste čítali vlastnú hodnotovú tradíciu - pápežské encykliky. Čítajte Laborem Exercens od Jána Pavla II.! Čo tam ten pápež píše? (Potlesk.) Píše o priorite práce (Potlesk.) nad kapitálom, pretože kapitál je dosť bohatý na to, aby sa o seba postaral, a práve práca potrebuje tú ochranu. Pán kolega, to hovorí kresťan. (Potlesk.) Vy ste kacír, vy ste heretik (Smiech v sále.), pokiaľ ste proti ochrane pracujúcich, pán kolega.
Zoberte si baskitsko-španielsku korporáciu Mondragón, ktorá vznikla práve na základe sociálnej náuky cirkvi, kde sa posilňuje participácia zamestnancov, pracujúcich na riadení podniku; kde sa podporujú družstvá; kde sa podporuje ochrana práce. Pán kolega, tento váš neoliberálny pohľad je v rozpore s vašou vierou. Je mi ľúto, že vám to musím povedať ja ako ateista: spa-mä-taj-te sa! (Potlesk.)

Pán kolega Štefanec, tá základná téza, ktorá sa vinie pravicovou argumentáciou a vinula sa aj vaším prejavom, je, že väčšia ochrana pracujúcich oslabuje konkurencieschopnosť a zamestnanosť na Slovensku. Povedzte mi, čo je toto za ideologický nezmysel?! To je taký vulgárny sociálny darwinizmus, že ja naozaj neviem, kde vy na to chodíte! Však choďte sa niekedy pozrieť do Európskeho parlamentu, kde zhodou okolností včera hovoril, prednášal jeden z vašich významných politikov, kresťanský demokrat José Barroso, jeden z lídrov EPP, v ktorej je aj SDKÚ členom. Viete, čo povedal? Ja vám ho odcitujem: "Sú to presne tie európske štáty s najefektívnejšími sociálnymi systémami ochrany, systémami ochrany a s najviac rozvinutými sociálnymi partnerstvami, sociálnym dialógom, ktoré patria medzi najúspešnejšie a najkonkurencieschopnejšie ekonomiky na svete." Pán kolega, nie Honduras, váš veľký vzor, nie Čile, veľký vzor pána kolegu Kaníka, ktorý sa uškŕňa vedľa, ale práve krajiny ako Švédsko, ako Fínsko, ako Dánsko a podobne.
Príklad Švédska je veľmi zaujímavý. Tam v roku 1938 došlo k takému historickému kompromisu medzi zástupcami práce a kapitálu v takzvanej Saltsjöbadenskej dohode, v ktorej sa dohodli aj tí veľkí kapitalisti, aj odborári a pracujúci, že bude veľmi silná ochrana práce vo Švédsku. Kam to Švédsko posunulo? Pozrite sa do Švédska, uvidíte, že naozaj nemá zmysel brať si príklad z banánových štátov, ale radšej z Európskej únie.
Čiže, pán kolega, pokiaľ chcete sociálno-darwinistický model, choďte do Latinskej Ameriky! Zbaľte sa, presťahujte sa do Hondurasu, tam to budete mať úplný raj na zemi. Tam nemajú žiadnu ochranu, žiadne odbory, všetko je zakázané, formujú tam paramilitantné skupiny, ktoré sa vyhrážajú robotníkom. To je asi raj na zemi pre vás, ale nie na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem za precíznu analýzu a najmä tú komparáciu so štátmi Európskej únie, ktorá jasne ukazuje, že Slovensko sa touto zmenou konečne posúva od toho banánového, latinskoamerického, polootrokárskeho režimu k tomu, čo je typické pre Európsku úniu, pre Európu - k sociálnej ochrane a k rovnováhe.
Ja rozumiem tomu, že existujú dva rôzne názory na to, ako má byť upravený Zákonník práce a celkovo pracovnoprávne vzťahy. Jeden je ten pravicový, ktorý tu už kolegovia stačili čiastočne predstaviť. To je model, že aby sme si uchránili svoju konkurencieschopnosť, tak dajme tým zamestnávateľom všetko. Nech, pre mňa, za mňa, môžu aj zbičovať zamestnancov. To by ste boli najradšej, páni kolegovia. Ale vy by ste si mali uvedomiť, že už nežijeme v otrokárskom zriadení, ktorého ste aj nejakými latentnými obhajcami. Žijeme v demokratickej, v demokratickej a sociálnej Európe, pán kolega (Výkrik v sále.), ktorý na mňa kričí. A preto by sme mali obhajovať tie sociálne práva občanov, ktoré sú obsiahnuté aj v Charte základných práv Európskej únie, pán Brocka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

15.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Brocka, prosím vás, na pani podpredsedníčku.

16.
Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Viem, že sa vám to nepáči, pán Brocka, vy by ste radšej očividne žili v tých stredovekých zriadeniach. Žijeme v modernej Európe a musíme chrániť sociálne práva občanov. Takže aj keď sa vám to nepáči, ja veľmi pekne ďakujem pani podpredsedníčke, že to povedala: táto novela je o sociálnej ochrane tých bežných ľudí, ktorí pracujú, a nie o ochrane všelijakých Pent, všelijakých Haščákov, všelijakých veľkopodnikateľov, o ktorých je pravica.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega, ja nepochybujem o tom, že tvoje vystúpenie bolo úprimné a autentické, ale naozaj, pripomenulo mi to jedného gréckeho filozofa kedysi, Anaxagoras sa volal a mal takú myšlienku, že "en panti panta", všetko vo všetkom, všetko so všetkým súvisí. No, napokon aj niektoré tie tvoje vyjadrenia súviseli s témou nejakým spôsobom, asi takým anaxagorovským, ale povedzme si na rovinu, že k téme to príliš nebolo.
Predsa len však jedna pozitívna vec. Predtým tu pán Mihál varoval pred takými zúboženými štátmi ako Nemecko a Francúzsko a tvrdil, aby sme si od nich nebrali príklad pri dôchodkovom systéme, lebo to dopadne zle, však všetci vieme, že v Nemecku a Francúzsku to je úplná katastrofa. A nepriamo odporúčal krajiny, ako je Čile, Kazachstan, Salvádor, kde majú tú slávnu reformu, samé "slnečné štáty", úplne tam prekvitá blahobyt. Ale vy ste sa aspoň posunuli smerom do Európskej únie a odporúčate Maltu. Gratulujem, je to rozhodne posun smerom k Európskej únii.
Ďakujem.

Pán kolega Osuský, už ani nemám, po pravde, moc chuť na vás reagovať, ale predsa len jedna vec sa tu opakuje dosť často. A je to taký historický bluf, veľká, veľká demagógia, že za Bismarcka priemerný vek dožitia bol štyridsaťosem rokov, a ako ste povedali, odvtedy sa drobátko zvýšil. No ale odvtedy sa drobátko zvýšili aj mzdy, pán kolega, že? Odvtedy sa drobátko zvýšil aj hospodársky rast, pán kolega, že? Odvtedy sa drobátko zvýšila aj produktivita práce, že? Ako toto je čo za demagógiu?! Toto naozaj, keby ste boli na vedeckej pôde, tak sa vám vysmejú, ale dobre.
Ďalšia vec. Hovorili ste o štyridsiatnikovi, ktorý si nemá ako zarobiť na dôchodok. Ale celá tá vaša argumentácia spela k ospravedlneniu tretieho piliera, to znamená, keď niekto má pocit, že si nenašetrí cez štátny pilier, solidárny, tak sa mohol komerčne pripoistiť. A áno, vyzývajme ľudí k zodpovednosti. Ale povedzte mi, ako rieši ten váš čilský pinochetovský druhý pilier situáciu človeka, štyridsiatnika, povedzme, ktorý je zamestnaný ako lekár, ako sestrička, ako učiteľ, ako murár, ako pekár, a zarába 400 euro?! Však ten človek si nikdy nemôže našetriť! Ako ten druhý pilier rieši tú situáciu? Nijako, pán kolega. Jediní, komu rieši situáciu, sú tí najbohatší ľudia. Áno, tí si našetria aj viacej, ale keď odídu z toho prvého piliera, odrazu nebude na dôchodky práve tých murárov, pekárov a tak ďalej. Čiže tá logika mi tam nesedí.
Navyše ten demografický vývoj, a to ste povedali správne, tá demografická kríza tu naozaj existuje. Zacitujem z Jana Kellera, českého sociológa: "Tento proces je objektívny, ale býva nadmieru dramatizovaný predovšetkým zo strany reprezentantov poisťovacích koncernov a veľkých bánk, ktorým ide o zníženie podielu štátu na zaistení dôchodkov, aby sa o to väčší priestor otvoril pre nich." Čiže treba chápať aj túto zmienku o demografickej kríze do veľkej miery ako biznis. A otázka je, či ste tomuto biznisu naletel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Frešo, je to taký drobný paradox, že vy spomínate v súvislosti s dôchodkovou reformou latinsko-amerického hrdinu Che Guevaru, a pritom vy ste si zobrali príklad od latinsko-amerického diktátora Pinocheta, pretože tá vaša reforma bola pinochetovská. To, čo my chceme, je vrátiť sa do zaužívaných západoeurópskych noriem. Pán kolega, naša reforma nás približuje k západnej Európe. Vaša nás približovala ku Kazachstanu, Čile a podobným štátom, ako som už minule spomínal.
Z hľadiska toho socialistického videnia sveta, čo vy stále spomínate, ja vám skúsim to socialistické videnie sveta dať do kontrastu k tomu vášmu pinochetovskému. Predpoklad je ten istý. Demografická kríza tu je. Málo peňazí v dôchodkovom systéme. Teraz, čo chcú sociálni demokrati? Sociálni demokrati chcú viac rastu a viac solidarity, aby sme mali v solidárnom balíku viac peňazí na tých chudobných.
Čo chcú pinochetovci a teda vy? Chcú, aby tí bohatí mohli opustiť solidárnu sieť, aby bolo tým pádom menej peňazí na chudobných. Aký je z toho výsledok, pán kolega? Výsledok sociálno-demokratického projektu je, že bude mať možno bohatý človek ako ste vy, pán Frešo, bude mať možno menej peňazí na dôchodku, možno o niečo menej, ale bude mať stále dosť. Ale dôležité je, že veľká väčšina ľudí, pekári, učitelia, sestričky, roľníci budú mať dôstojné dôchodky vďaka solidárnemu balíku.
Výsledok podľa pinochetovského videnia sveta? Pán Frešo pôjde na dôchodok, pôjde na cestu okolo sveta. A drvivá väčšina Slovenska pôjde na dôchodok akurát tak do, domyslite si, kam. (Potlesk.)