Videokanál poslanca

Budem súhlasiť tu s mojím predrečníkom v tom, že naozaj netreba sa hádať, myslím, že tu došlo k niektorým nedorozumeniam. Jedno z nich je to, čo povedal pán minister, že čo povedal pán Sulík a tak.
Ja neviem, ja pána Sulíka teda tu nevidím, nie, on nie je poslanec tohto parlamentu, ubezpečujem vás, že pán Sulík jediné, čo robí, je to, že niekedy na niektoré veci, ktoré ho zaujímajú alebo sú v predmete jeho záujmu, tak vysloví svoj názor a poslanci môžu alebo nemusia ten jeho názor rešpektovať. Predstava, že by pán Sulík teraz na takúto vysokú odbornú tému vyjadril nejaký názor, ktorým sa teraz my, niektorí z nás aj odborníci aspoň čiastoční, ako nejako svätosväte riadili, pretože je to nejaká stranícka línia, to je naozaj nonsens. Možnože v nejakých iných stranách, v ktorých pán minister má skúsenosti, to tak funguje, ale v SaS-ke to určite tak nefunguje.
Pokiaľ ide o kolegu Matoviča, naozaj si myslím, že tam došlo k nejakému nedorozumeniu. My sme, my sme, ja som osobne okolo obeda pri prezentovaní môjho pozmeňováku vyslovene vyjadril, že prijatie nášho spoločného pozmeňovacieho návrhu je podmienkou toho, alebo aspoň nejakej podstatnej časti z neho je, aspoň je podmienkou toho, že budeme za koaličný návrh hlasovať alebo...
Takže nerozumiem tomu, že prečo je to takýto zmätok, jednoducho realita je taká, že súčasný stav je neprijateľný, ale my chceme zmeniť zákon tak, aby naozaj bol významne lepší. Takže je to trošku také, by som povedal, rozčesávanie vlasu po dĺžke, ale takto to je.

Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na to, čo kolega Číž tu uvádzal o tom, že sú poslanci SMER-u a vôbec koalície označovaní, ľudia z koalície označovaní za zločineckú skupinu alebo že sa im hovorí, že majú ísť do basy a podobne. Problém je nasledujúci.
Čo by si kolega Číž predstavoval, že máme robiť v situácii, že tomu naozaj tak je, že ste zločinecká skupina? Ja nehovorím že teraz momentálne, že to tak je, ale čo keby ste náhodou boli? V situácii, kedy ovládate políciu, ovládate prokuratúru, ovládate súdy, všetko kontrolujete, nehovorím, že to tak je, ale keby to tak bolo, čo by ste povedali, že máme robiť? Máme mlčať? Máme sa nejak doprosovať? Máme podávať trestné oznámenie tým policajtom, ktorí to trestné oznámenie hodia do koša a pripravia si odpoveď, ktorú už majú dopredu nacyklostylovanú, každému posielajú, že je to bezpredmetné. Nedá sa nič iné robiť, len poukazovať na to, čo si my myslíme, že sa v tejto krajine deje. To je príkaz, ktorý máme od našich voličov a to robíme. Nenapádajte to, pretože my robíme to, čo považujeme za našu povinnosť.
A ešte na okraj toho poviem to, že každý zlodej, keď niečo ukradne, chce aby sa nerobili spory, aby všetko prebehlo v poriadku, nič si, aby sa, jedna strana druhej nič nevyčítala, všetko nechajme tak, ako je, ale on si to, čo ukradol, ponechá. To je vaša mentalita.

No ja by som sa pristavil pri tom, čo hovorila pani kolegyňa Žitňanská o tom, že návrh označený ako návrh poslanca Róberta Madeja, teda pozmeňujúci návrh, že je v nejakej časti dôsledkom nejakej osobnej animozity medzi najvyššími ústavnými orgánmi, teda konkrétne, že sa jedná o nejaký útok na prezidenta. Nie je to tak. Je to útok na kohokoľvek, kto má nejakú príležitosť zmeniť ten systém, ktorý nám tu vládne. Čiže keby ten prezident, tá osoba, keby bola iná, tak, samozrejme, by, tak ako to bolo doteraz, tak, samozrejme, by ten problém strana SMER, ktorá, predpokladám, je predkladateľom a tvorcom tohto pozmeňujúceho návrhu, by ten problém žiaden nemala teda. Keby tam bol nejaký ich prezident, taký prezident, ktorý sa aj sám deklaroval, že je vlastne prezidentom SMER-u, tak potom by tento problém nebol.
Tu celé, o čo sa jedná, tu sa nejedná o nejaké osobné animozity, tu sa jedná o udržanie si moci. A Ústavný súd je prostriedok na udržanie si moci, ak je obsadený ľuďmi, ktorých tam dosadí SMER priamo bez toho, že by to mal možno, možnosti niekto akokoľvek korigovať. O tomto to celé je a povedzme si to rovno, je to výsledok pokusu o brutálne znásilnenie tohto štátu napriek všetkému a v dôsledku všetkého, čo sa tu v tejto krajine deje.

Pán minister, radi by sme s vami spolupracovali, veď k tomu to asi nejako smeruje, že by sme sa mali dohodnúť na nejakom kompromise, ktorý by zahŕňal aj naše niektoré návrhy, ale zdá sa mi, že vy o to moc nestojíte, lebo veľmi zdôrazňujete formálne naše pochybenia, ktoré sú absolútne bez praktického významu, a zaoberáte tým, ako keby to bolo niečo naozaj dôležité.
Máme z toho taký pocit, že je, že vytvárate zástupný problém na to, aby sa nehovorilo o podstate. To, čo, čo sa stalo pani kolegyni Remišovej, nie je nič podstatné a to, že sme nepredložili vám pozmeňujúci návrh k nasledujúcemu zákonu o Ústavnom súde, nie je nič podstatné, pretože sa nejedná o žiadnu obrovskú zmenu tam, sú tam len dva body, o ktorých ste mohli, samozrejme, už od včera alebo dneska skorého rána sa možnosť presvedčiť, pričom ten druhý bod je len dôsledok nami navrhovanej úpravy teraz prejednávaného ústavného zákona, a ten prvý bod je jediný podstatný a tým je len taká zmena, ktorá ruší to, že ústavný sudca, ktorý predtým bol poslancom, že nie, nie je možné ho považovať za vylúčeného v dôsledku jeho hlasovania v parlamente o súvisiacej veci.
Čiže toto nie je nejaká obrovská veda, niekto ako minister by toto určite mal zvládnuť okamžite.

6.
Ďakujem pekne. Trochu najprv zareagujem na to, čo hovoril pán minister, potom poviem pár všeobecnejších slov a potom prednesiem pozmeňovací návrh a k nemu ešte predtým zopár slov o jednotlivých konkrétnych návrhoch, alebo niektorých z nich, pretože sa tu jedná o spoločný pozmeňujúci návrh opozície, pričom opozícia sa dohodla, že prijatie tohto pozmeňovacieho návrhu je podmienkou toho, aby opozícia súhlasila s navrhovanou legislatívou.
K tomu, čo hovoril pán minister, áno, je pravda, že kvôli chybe v naše internej komunikácii, došlo k tomu, že sme si mysleli, že ten návrh bol poslaný, a v skutočnosti poslaný nebol. Ja to beriem na seba, že je to moja chyba. Ospravedlňujeme sa za to aj som sa ospravedlnil pánovi ministrovi ja písomne, avšak musím povedať zároveň, že nič v tých návrhoch nebolo také, že by to bolo niečo nové, prekvapivé, a teda že by to zakladalo nejakú dôvodnú výhovorku, že sa s tým vlastne nič nedá robiť. Všetko, čo sa tam píše, v tom pozmeňujúcom návrhu, už pán minister mal prezentované od tej či onej politickej strany, alebo jej predstaviteľov. Takže trošku si myslím, že pán minister, na pekno že nás vyzýval, že aby nepolitikár-, aby sme nepolitikárčili, tak trošku do toho sám zabŕdol, ale beriem to ako normál, je to, je to tu dosť ťažký boj a myslím si, že nielen medzi opozíciou a koalíciou a že je to trocha aj komplikovanejšie ako to.
K niektorým, k niektorým iným poznámkam, ktoré uviedol pán minister, ma inšpirovali k tomu, aby som reagoval. Nie je pravdou, že mať navolených sudcov Ústavného súdu za každú cenu v termíne, tak aby bol kontinuálne plne obsadený, je dôležitejšie ako to, že je treba mať riadnych ústavných sudcov. To, že sa tak nedialo doteraz, to všetci vieme a podľa toho aj táto republika vyzerá. Je to mafiánsky štát. A tá mafiánskosť toho štátu plynie priamo z Ústavného súdu. To je realita.
Keď sa pozrieme na iné krajiny, ktoré majú iné ústavné súdy, tak tam sa vie, že odkiaľ vedie spoločenská kohézia, čestnosť v spoločnosti napriek všetkým možným chybám, ktoré tam sú, a napriek všetkým možným jednotlivcom, ktorí v tej spoločnosti robia zle, ale čestní ľudia na ústavnom súde je základ čestnosti celej spoločnosti. A to my, bohužiaľ, tu v princípe nemáme. Samozrejme, vždycky sme mali aj, aj slušných, dobrých ústavných sudcov, ale treba povedať, že nikdy neboli vo väčšine a väčšinou boli v menšine.
Pristavil by som sa u tézy pána ministra o tom, že nie je možné dosiahnuť to, aby sudcovia Ústavného súdu boli zvolení kvalifikovanou väčšinou, deväťdesiatkou. No, samozrejme, ak sú volení politicky, tak to možné nie je. Ak by sme si povedali, že tam musia ísť takí či onakí, ale slušní, a že to je podmienka, bez ktorej sa nikto, bez splnenia ktorej sa nikto na Ústavný súd nemôže dostať, tak si myslím, že by sme tu ten kompromis dokázali nájsť aj v tej deväťdesiatke.
Ale ak my máme parlament zložený zo strán, ktoré sú, ktorých vedúci predstavitelia sú priamo napojení na organizovaný zločin, tak je samozrejmé, že, že nič také nie je mysliteľné. Potom z toho plynie, že o čo vlastne tu komu ide, že či tu ide o to, že aby sme ten Ústavný súd - alebo niektorí z nás - mali obsadený našimi ľuďmi, takými, ktorí budú pre nás spracovať, ktorí budú zabezpečovať to, že keď všetko ostatné zlyhá, tak potom ten Ústavný súd nás niektorých z toho vyseká takpovediac, alebo či chceme Ústavný súd, ktorý bude formovať myslenie spoločnosti, ktorý bude zabezpečovať jednotu názoru v spoločnosti na to, čo je dobré a čo je zlé, ktorý bude zabezpečovať to, že budeme vedieť rozoznať, čo je slušnosť a čo je neslušnosť, tak potom si myslím, že by sme sa mali vedieť vo veľkej väčšine dohodnúť na slušných ústavných sudcoch.
Pripomínam totiž ešte k tej téze, že za každú cenu musíme mať obsadený Ústavný súd, že všetky orgány - teda všetky súdy aj - sú povinné rozhodovať v súlade s ústavou a s európskymi predpismi, čiže nie je pravdou to, čo sa nám tu niekto snaží podsúvať, že Ústavný súd je ten jediný, ktorý zabezpečí to, že ústava bude dodržiavaná, to tak, samozrejme, vôbec nie je. Len my tu máme stav, kedy súdy si robia, čo chcú, rozhodujú raz tak, raz onak podľa toho, že ako sa to komu hodí, no a potom to, samozrejme, končí na Ústavnom súde. A tú tézu o tom, že ako je to s tou korupciou na súdoch rôznych inštancií, sme už tu počuli, takže nebudeme ju ani opakovať.
K jednotlivým návrhom, ktoré tvoria súčasť tohto spoločného pozmeňujúceho návrhu, by som povedal nasledujúce. My za základnú podmienku považujeme to, aby hlasovanie o voľbe ústavných sudcov, aby bolo verejné. Jednoducho my ako poslanci zodpovedáme svojim voličom, naši voliči majú právo vedieť, že či pri tom, alebo onom kandidátovi na ústavného sudcu, či sa spojili strany ktorých farieb, či je to spojenie zeleno-modré alebo červeno-hnedé, a na tomto absolútne trváme. Každý, kto hovorí niečo iné, podľa môjho názoru buď nevie, o čom hovorí, alebo klame. Preto považujem verejnú voľbu ústavných sudcov tak, ako to je, alebo kandidátov na ústavných sudcov tak, ako to je v každej prakticky civilizovanej krajine, považujem za niečo úplne štandardné. A to obzvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že naozaj je tu skupina poslancov, je tu nejaká strana, ktorá o ktorú sa uchádzajú, o ktorej hlasy sa uchádzajú rôzne strany tohto parlamentu, ľavá či pravá, či stredná, a ktoré, si myslím, že by nemali problém s tým, aby či už politicky, alebo inak svoje hlasovanie v takýchto prípadoch zobchodovali. Preto verejná voľba je absolútne nevyhnutnou podmienkou toho, aby pre nás táto novela ústavy bola prijateľná.

Ďalej v našom, v našom návrhu uvádzame okrem teda tej povinnej trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov a verejnej voľby, uvádzame systém na tzv. cyklickú voľbu sudcov, tak aby sa dosiahlo to, že nebude veľká väčšina sudcov Ústavného súdu zvolená jedným parlamentom. Je to logické, ale napriek tomu, že sa to nikdy tak prakticky u nás neodohralo, neodohralo, že to nebolo tak ustanovené, a je to niečo, čo, si myslím, že by zabezpečovalo nejakú vyváženosť toho súdu. Treba povedať, že to je niečo, čo by sme veľmi potrebovali. Napriek tomu viacej o tomto bode bude hovoriť naša kolegyňa Veronika Remišová, ktorá jeho podstatu aj objasní.
Ďalším takým návrhom, priznám sa, prišiel trochu neskôr, ale zase nie je až taký komplikovaný, je návrh ten, aby aj sudcovia Ústavného súdu mali povinnosť odísť zo svojej funkcie pri dovŕšení 70 rokov života, čo, samozrejme, by platilo len do budúcna, a myslím si, že vzhľadom na náš historický vývoj, vzhľadom na to, čo, čím sme si prešli, a v právnických povoleniach obzvlášť, je to také, by som povedal, s tými staršími právnikmi všelijaké. Si myslím, že toto ustanovenie tiež je veľmi potrebné. Zase pripomínam, že je to opatrenie, ktoré by sa týkalo len sudcov, ktorí boli následne zvolení do tejto funkcie. Netýkalo by sa to tých, ako prípadne by nám niekto chcel podsúvať, ktorí už na tom Ústavnom súde sú, a vieme, že z hlavy, myslím, že minimálne dvaja sú takí, u ktorých by to prichádzalo v úvahu, že by museli predčasne odísť.
Toto je asi tak v kocke všetko.
Ja teda by som na záver prečítal môj, môj alebo teda náš spoločný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pričom by som pána spravodajcu prosil, aby si zaznamenal, že požadujeme, aby v tomto pozmeňujúcom návrhu, v ktorom je desať bodov, aby sa hlasovalo o bode 1 samostatne, o bode 2 samostatne, o bodoch 3, 4, 5, 7 a 10 spolu a potom o bode 6, 8 a 9 spolu, pričom požadujeme vyňať bod 2 zo správy ústavnoprávneho výboru na samostatné hlasovanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika, Veroniky Remišovej, Jána Budaja, Jána Marosza, Borisa Kollára, Milana Krajniaka a Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1060).
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 1 znie:
1. V čl. 84 odsek 4 znie:
„(4) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona a na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie žaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu, na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) a na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
2. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. Článok 84 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje súhlas hlasovaním alebo voľbou. Hlasovanie alebo voľba sú tajné alebo verejné. Voľba kandidáta na sudcu Ústavného súdu je vždy verejná.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
2. V čl. 134 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Funkčné obdobie sudcov ústavného súdu je dvanásťročné, ak táto ústava neustanovuje inak.“
3. V čl. 134 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „na dvanásť rokov“.
Tieto body nadobúdajú účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bode 2 čl. 134 ods. 3 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak bola vymenovaná do funkcie ako sudca ústavného súdu so skráteným funkčným obdobím, od skončenia skráteného funkčného obdobia
uplynuli štyri roky a funkčné obdobie tej istej osoby nepresiahlo celkovo dvanásť rokov.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
5. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
5. V čl. 138 ods. 2 písm. c) sa na konci vypúšťa slovo „alebo“.
6. V čl. 138 ods. 2 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) ak bol opakovane vymenovaný za sudcu ústavného súdu a jeho funkčné obdobie presiahlo celkovo dvanásť rokov, alebo“.
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).
Tieto body nadobúdajú účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. Za článok 138 sa vkladá článok 138a, ktorý znie:
ČI. 138a
Sudcovi ústavného súdu zaniká funkcia k 31. decembru roka, v ktorom dosiahol vek 70 rokov.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. Článok 139 znie:
ČI. 139
Ak sa sudca ústavného súdu pred skončením funkčného obdobia ustanoveného touto ústavou vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident ústavnej Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na zostávajúce skrátené funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. Doterajší text čl. 139 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Postup podľa odseku 1 sa uplatňuje rovnako aj v prípade, ak sudcovi ústavného súdu zanikla funkcia podľa čl. 138a.“
Tento bod nadobúda účinnosť 15. novembra 2018, čo sa premietne v článku upravujúcom účinnosť.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I bod 8 znie:
„8. Za čl. 154f sa vkladá čl. 154g, ktorý znie:
ČI. 154g
(1) Ustanovenie čl. 138a sa nevzťahuje na sudcu ústavného súdu vymenovaného do funkcie pred 15. novembrom 2018.
(2) Ustanovenie čl. 146a sa vzťahuje aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 15. novembrom“ 2015. (Pozn. red.: správne „2018“.)
Súčasne sa na osobitné hlasovanie vyníma bod 2 zo správy Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky (1060a).
10. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
„9. Za čl. 154g sa vkladá čl. 154h, ktorý znie:
Čl. 154h
(1) Funkčné obdobie štyroch sudcov ústavného súdu vymenovaných po najbližšej voľbe sudcov ústavného súdu po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona je štvorročné.
(2) Funkčné obdobie štyroch sudcov ústavného súdu vymenovaných po najbližšej voľbe sudcov ústavného súdu po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona je osemročné.
(3) Funkčné obdobie jedného sudcu ústavného súdu vymenovaného po najbližšej voľbe sudcov ústavného súdu po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona je dvanásťročné.
(4) Výber sudcov ústavného súdu so skráteným funkčným obdobím podľa odsekov 1 a 2 sa určí žrebom. Žrebovanie vykoná predseda ústavného súdu za prítomnosti ostatných sudcov ústavného súdu.
(5) Funkčné obdobie posledných troch sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona skončí najneskôr posledným dňom funkčného obdobia sudcu ústavného súdu podľa odseku 3.
Funkčné obdobie sudcu vymenovaného pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona pred sudcami ústavného súdu uvedenými v prvej vete skončí najneskôr posledným dňom funkčného obdobia sudcov ústavného súdu podľa odseku 2.“
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem pekne. Ja by som sa ešte vrátil k tomu, čo kolega Dostál, s ktorým, samozrejme, súhlasím, čo hovoril o tom, že čo vlastne odrádza mladých ľudí od toho, aby vstupovali do právnických povolaní vo všeobecnosti a advokácie špecificky.
Čestní a nadaní ľudia nechcú pracovať v advokácii preto, lebo nevedia svoje ambície, svoj zmysel pre spravodlivosť zrealizovať v takto nastavenom systéme. Nevedia dosiahnuť to, že vďaka ich talentu, ich usilovnosti, že vedia vyhrať spor, ktorý vnútorne vedia, že ho majú vyhrať, nevedia sa pozerať na svojich klientov, ktorým nevedia vysvetliť, prečo ten spor nevyhrali. Nevedia im vysvetliť to, že žijeme v štáte, kde je lotériou ísť na súd.
Lebo, pozor, ja nehovorím, že všetci sudcovia sú skorumpovaní, veď ani nemôžu byť. Nám úplne stačí, keď je skorumpovaná nejaká ich časť, ktorá zabezpečí to, že na súdoch na Slovensku je možné všetko a že nie je možné očakávať nič. O to tu ide. A to odrádza mladých, slušných ľudí od toho, aby vstupovali do advokátskeho povolania na Slovensku. Tí šikovnejší, tí idú do Čiech, vyštudujú tam a robia advokáciu v Čechách, kde to má význam, kde človek, keď má talent a nadanie, môže, a usilovnosť, môže byť úspešný a mať pocit spravodlivosti zrealizovaný.

Ďakujem pekne za slovo. Ja osobne aj naša strana podporujú základnú myšlienku tohto zákona, a to je, ktorou je teda vrátenie dĺžky koncipientskej doby späť z 5 na 3 roky.
Napriek tomu by som chcel viacej povedať o tom, aké sú súvislosti tejto právnej úpravy a tie sú trochu širšie než len to, že akú, aká dlhá je tzv. koncipientska doba podľa zákona o advokácii.
My sme v situácii, kedy v našom štáte právo nemá takmer žiaden význam okrem významu formálneho, to znamená, že sa formálne hlásime k právnemu štátu. To, že tomu tak je, si už mladí ľudia všimli. Všimli si to, že určití právnici, určití advokáti zarábajú v desiatkach miliónov za jednu transakciu a že iní právnici, ktorí sú nieže rovnako vzdelaní a rovnako nadaní, ale ďaleko vzdelanejší a ďaleko nadanejší, sa nemajú ako poriadne uživiť. Podstatou problému je to, že my nemáme právny štát. Keď nemáme právny štát, nie je možné, aby sa schopní, nadaní a čestní právnici, advokáti alebo aj iní právnici mohli uživiť. Ak sa nevedia uživiť alebo nevedia sa uživiť na úrovni, ktorá zodpovedá miere ich vzdelania a nadania, tak potom je prirodzené, že sa do tejto oblasti ani nehlásia, nehlásia sa na právnické fakulty, čoho dôkazom je skutočnosť, že na právnické fakulty sa robí nábor, že nieže sa robí výberové konanie, ale sa robí nábor.
Ďalším problémom je to, že na právnických fakultách, že právnické fakulty majú tak nízku úroveň, že sa dvojnásobne potvrdzuje to, ešte čo sa hovorievalo, keď ja som chodil na fakultu a čomu my teda ako študenti sme sa snažili oponovať, že právnickú fakultu skončí každý, koho neprejde električka.
Dnes naozaj skončí právnickú fakultu každý. A je mi to jedno, že možnože pán kolega Kresák nebude so mnou súhlasiť, ale tie právnické fakulty majú katastrofálnu úroveň, keď ich porovnávame, porovnávame s Českou republikou napríklad, čo je pre nás povinné a nevyhnutné porovnanie. V Českej republike je úroveň vzdelania, právnického, neporovnateľne vyššia, je, je na európskej úrovni a my máme, naši absolventi právnických fakúlt sú na, ja neviem, bieloruskej úrovni, to je realita.
Prečo by sa jeden nadaný a slušný človek hlásil do právnického povolania na Slovensku, keď máme takú situáciu, že aj keď je nadaný, aj keď skončí s vynikajúcim prospechom, nemá sa ako uživiť ako tak, že ho budú posielať roznášať obálky sudcom. To je, to je život koncipienta u nás - roznášať obálky sudcom. Alebo sa zamestná niekde, keď má šťastie, keď má šťastie, áno, sú, sú veľké firmy, ktoré majú veľké kšefty, a nedá sa povedať, že kšefty, sú to oprávnené veľké transakcie povedzme pre štát. Ale veľké transakcie pre súkromné firmy? Veľmi zriedkavé.
A znova porovnáme to s Českou republikou, kde právnické povolanie prekvitá, kde sa masovo, pozrite si, koľko ľudí sa hlási za koncipientov, koľko ľudí sa snaží urobiť advokátske skúšky v Čechách. Sú to plachty a plachty každý mesiac vo Vestníku Českej advokátskej komory, kde sa ľudia hlásia, kde sú, kde sú ľudia registrovaní alebo oznamovaní, že sa zaregistrovali za koncipientov alebo že urobili advokátske skúšky.
A prečo u nás nič, nula? Je to advokátska komora ovládaná kamarátšaftami, prepojením na mafiánsku vládnu moc a spolupracujúca so súdnictvom, ktoré nič nemá spoločné s právnym štátom. Toto je ten dôvod, prečo u nás nie je záujem o právnické povolania.
A, samozrejme, klinec do rakvy právnemu štátu je aj to, že sa zvýšila doba koncipientska podľa advokátskeho zákona z 3 na 5 rokov.
Pritom pripomínam, a ja s tým súhlasím, že advokátska komora správne urobila rozhodnutie, že významne sprísnila advokátske skúšky, čiže existuje legitímny nástroj na to, aby sa do advokácie nedostávali ľudia, ktorí tam nepatria, ktorí nespĺňajú podmienky, a musím povedať ako, ako advokát, ktorý vychováva koncipientov, že tie skúšky sú mimoriadne náročné. A ja to podporujem, akceptujem to. A musím s potešení konštatovať, že moji koncipienti tie advokátske skúšky vedia, vedia zložiť a niektorí a viacerí z nich aj s vyznamenaním.
Čiže nie je to problém toho, žeby sa toto nedalo vyriešiť, ale zase päťročná advokátska doba je spôsob, ako odstrašiť ľudí, ktorí sú čestní, nadaní, pracovití, aby sa hlásili do advokácie, pretože tu nejde o advokáciu v tomto zmysle, tu nejde o nejaké, čestný výkon povolania, tu ide o to, že či sa niekto chce zapojiť do mafiánskeho spôsobu fungovania právneho štátu. A toto je ešte väčší problém ako to, že koncipientska doba je päťročná.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa prihlásim do rozpravy a potom poviem viac. Ďakujem.

Tak napriek tomu, že mám obavu, že pán minister nebude toto počuť, túto moju faktickú poznámku, pretože sa venuje svojim, neviem, klientom, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Opozičným poslancom, opozičným poslancom.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Opozičným poslancom. Chcem povedať, že mám veľké obavy, že to ustanovenie, ktoré umožní v podstate ozbrojenú návštevu v obydlí, v ktorom je okrem iného, sa prevádzkuje napríklad podnikateľská činnosť, tak je protiústavné, že je v rozpore s listinou základných práv a slobôd. A upozorňujem na to, že existuje obrovská množina advokátov napríklad, ktorí vykonávajú svoju činnosť z domu, a práve advokáti sú tí, ktorí majú zákonný dôvod neumožniť cudzím osobám vrátane akýmkoľvek orgánom štátu, aby mali prístup k predmetom advokátskeho tajomstva. A už len takáto okolnosť mi naznačuje, že tento návrh je nedomyslený. A to, že podobná úprava už niekde existuje, neznamená, že je potrebné alebo možné, alebo správne prehlbovať takúto nesprávnu úpravu, pretože najmä v prípade tých advokátov považujem za isté, že toto bude napadnuté na Ústavnom súde.
Tiež ma bude zaujímať to, ako za takúto zákonnú úpravu budú hlasovať tí z našich kolegov, ktorí prípadne sa hlásia na Ústavný súd. Bude ma to veľmi zaujímať.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Tento spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.