Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2018 o 11:11 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2018 11:11 - 11:13 hod.

Alojz Baránik
 

17.9.2018 11:09 - 11:16 hod.

Alojz Baránik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, za vaše príjemné slová a podporu. Chcel by som ešte okrem toho, čo ste uviedli, chcel by som zdôrazniť ešte ten náš návrh, ktorý vám dávam na zváženie, a to je ten, ktorý hovorí o tom, že tam, kde veriteľ poskytne ďalšiu pôžičku niekomu, o kom mal možnosť sa z verejne dostupných informácií, ktoré sa teraz podľa tohto návrhu aj už nebudú spoplatňovať, že sa mal možnosť dozvedieť, že sa jedná o vysoko nebonitného dlžníka. To znamená, takého, proti ktorému už bola vedená exekúcia, že v takom prípade ten veriteľ bude sám mať povinnosť niesť náklady prípadnej exekúcie alebo súdneho konania, ktoré z tohto nového dlhu mu vzniknú. Čiže týmto spôsobom sa my snažíme zabrániť tomu, aby sa robil ten pôžičkový kolotoč, a ja to nazývam, že obchod s chudobou, že sa peniaze požičiavajú nie preto, aby boli riadne vrátené a teda ľuďom, o ktorých vieme, že majú na to, aby vrátili tie peniaze, alebo že budú mať na to, ale že sa robí biznis s tým, že aké bude príslušenstvo k tej dlžobe už vo vedomí, že ten dlžník pravdepodobne nebude riadne splácať. Takže aj toto je niečo, čo považujeme za veľmi dôležité a prosíme, aby ste nás aj v tomto podporili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

17.9.2018 11:01 - 11:09 hod.

Alojz Baránik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne ešte raz. Súdy v súčasnosti evidujú približne 3,7 milióna nedokončených starých exekučných konaní. Exekúciou je zaťažených takmer 20 % populácie. Z veľkej časti je príčinou tejto situácie nedostatočná a navyše v prospech záujmových skupín nevynucovaná minulá legislatíva, čím sa umožňovalo zneužívanie nízkej finančnej gramotnosti niektorých skupín obyvateľstva. Dlhodobo nevymožiteľné sú aj ale pohľadávky, sú ale aj pohľadávky z daní a z odvodov, čo svedčí o ich neefektívnej správe. Za zlou situáciou dlžníkov je však predovšetkým ich vedomé, opakované nezodpovedné správanie. Nie vždy, ale často je to tak.
Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska má rozsah nesplácania spotrebiteľských úverov za predchádzajúce štyri roky viac ako, sa tento zdvojnásobil a dlžníci riadne neuhrádzajú 8,8 % úverov. Podľa údajov z Centrálneho registra exekúcií zverejnených Slovenskou komorou exekútorov sa exekúcie v súčasnosti týkajú spolu takmer milióna fyzických osôb. Z toho voči 517 908 fyzickým osobám sa vedie jedna exekúcia, voči 152-tisíc fyzických osôb sa vedú súčasne dve exekúcie a voči 79-tisíc fyzickým osobám sa vedú súčasne tri exekúcie. Sedem a viac exekúcií sa vedie voči 107-tisíc fyzickým osobám. Práve tieto čísla sú základom pre niektoré naše návrhy.
Osobná zodpovednosť je neoddeliteľnou súčasťou osobnej slobody. To musí platiť nielen pre dlžníkov, ale aj pre veriteľov. V súlade s tým je vzniknutý problém potrebné riešiť tak, aby sme sa, na jednej strane umožnili, aby sme ľuďom umožnili sa zbaviť dlhovej pasce a ich návrat do ekonomiky, na druhej strane však musíme primerane rešpektovať práva veriteľov. Tam, kde je to efektívne, uprednostníme individuálne posúdenie každého prípadu. Nesmieme dopustiť, aby zvolené paušálne riešenie nabádalo k nezodpovednému a podvodnému správaniu pre očakávanie paušálneho odpúšťania dlhov. Plošná exekučná amnestia by bola nespravodlivá voči osobám splácajúcim svoje dlhy, ako aj voči veriteľom, vrátane štátu, ktorý ako veriteľ de facto zastupuje všetkých daňovníkov.
Exekučná amnestia v žiadnom prípade nesmie byť trvalým nástrojom na opakované oddlženie akéhokoľvek dlžníka a rozhodne by nemala byť bez rozdielu pre všetkých veriteľov starých pohľadávok. Prípadná exekučná amnestia by mala postihovať výlučne príslušenstvo exekučne vymáhaných pohľadávok a nemala by sa týkať niektorých pohľadávok, ako napr. pohľadávka zo zodpovednosti za škodu na zdraví alebo spojenú s úmyselným konaním, alebo pohľadávka dieťaťa na výživné, pracovnoprávne nároky, peňažné tresty uložené podľa Trestného zákonníka a podobne. Exekučná amnestia v akejkoľvek podobe má veľké ekonomické a sociálne úskalia, z pohľadu práva predstavuje exces zo strany štátu, ktorý zasahuje do vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom.
Za štandardné systémové riešenie insolventnosti považujeme osobný bankrot, ktorý predstavuje individuálne posúdenie každého prípadu a vyžaduje iniciatívu na strane dlžníka.
Sme si vedomí, že toto má obrovské úskalia vzhľadom na obrovské počty ľudí, ktorých by sa to týkalo. Od zavedenia inštitútu oddlženia a osobného bankrotu sa zvyšuje počet dlžníkov, ktorí vyhlásili úpadok. Prax ukazuje, že inštitút osobného bankrotu je v zásade vhodným nástrojom. Súčasnú právnu úpravu osobného bankrotu ale bude nutné podrobiť revízii vzhľadom na celkový počet osôb, ktorých by sa tento inštitút mohol týkať budúcnosti. Túto agendu v súčasnosti vykonávajú centrá právnej pomoci, ktoré bude potrebné v tomto ohľade veľmi významne posilniť.
Súčasný systém prideľovania exekúcií jednotlivým exekútorom náhodným výberom, budeme navrhovať, aby sa týkal len verejnoprávnych inštitúcií, kde to má svoje opodstatnenie.
Exekučný poriadok už bol doplnený o nové inštitúty, ktoré mali pôsobiť ako prevencia pred nárastom nevybavenej exekúcii v budúcnosti. Podľa nášho názoru však tieto nie sú postačujúce. Aby sa predišlo opakovaniu vzniknutej situácie v budúcnosti, navrhujeme prijať legislatívne zmeny, ktoré by obsahovali nasledovné pravidlá a princípy: Tam, kde veriteľ, prvý základný princíp, ktorý navrhujeme, tam, kde veriteľ vstúpi do záväzkové vzťahu s dlžníkom, fyzickou osobou, nepodnikateľom, voči, ktorej v čase menej ako päť rokov pred vznikom takéhoto záväzku exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku, alebo prebehla riadne a úspešne, bude veriteľ sám v celosti znášať všetky náklady na exekúciu pohľadávok z takého vzťahu. To znamená, tu sa snažíme zabrániť reťazeniu dlhov jedného a toho istého dlžníka, keď veritelia už vo vedomí toho, že sa jedná o vysoko nebonitného dlžníka, tomuto naďalej poskytujú úvery, zjavne s nie dobrým úmyslom.
Druhý bod. Striktné zachovávanie hospodárnosti exekučného konania zo strany veriteľa voči dlžníkovi. Exekúcie, v ktorých sa uspokojujú nároky rovnakého veriteľa voči rovnakému dlžníkovi, budú spojené do jedného konania, a to vždy a striktne. Pokiaľ veriteľ voči dlžníkovi v období šesť mesiacov vymáha pohľadávky vyplývajúce z toho istého titulu samostatnými návrhmi na vykonanie exekúcie, bude mať nárok na náhradu trov exekúcie voči dlžníkovi iba v jednom konaní.
Za tretie. Navrhujeme redukciu uplatnenia inštitútu prideľovania vecí exekútorom náhodným výberom na prípady, kedy je v postavení oprávneného štátna organizácia alebo štátom väčšinovo vlastnený subjekt alebo subjekt, organizácia zriadená podľa zákona.
Za štvrté. Navrhujeme zmenu v tzv. osobnom bankrote, ktorá dlžníkom umožní tento inštitút využiť aj mimo povinného zastúpenia centrom právnej pomoci pri zachovaní povinného zastúpenia advokátom. Zároveň navrhujeme odstrániť tvrdosť zákona a chceme umožniť, aby v prípadoch hodných osobitného zreteľa na strane dlžníka centrum mohlo predĺžiť lehotu splatnosti preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu na päť rokov, prípadne tento dlh dlžníkovi odpustiť. Osobný bankrot tak bude prijateľnejším pre dlžníkov v ťažkej životnej situácii.
Na tieto opatrenia nadväzuje ďalšie opatrenie, ktorými je zavedenie princípu, že prístup do centrálneho registra exekúcií bude bezplatný, pokiaľ objem prístupov neprekročí päťdesiat ročne. Podľa súčasnej úpravy Slovenská komora exekútorov platí, Slovenskej komore exekútorov platí každý za prístup do registra exekúcií odmenu, ktorej výška sa určuje v závislosti od počtu prístupov jedného užívateľa v období kalendárneho roka, pričom dnes sa za pásmo od nula do 500 prístupov ročne platí úhrada 2 eurá za každý prístup. Toto opatrenie však už nie je predmetom tohto návrhu zákona, ale predmetom novely vyhlášky ministerstva spravodlivosti o Centrálnom registri exekúcií, návrh ktorej sa predkladá ako informatívna príloha dôvodovej správy.
Zatiaľ toľko, poprípade ak by bolo treba, tak rád vysvetlím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

17.9.2018 10:58 - 10:59 hod.

Alojz Baránik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Cieľom predloženého návrhu je zaviesť sadu opatrení v exekučnej oblasti v prospech exekvovaných osôb bez toho, aby došlo k tzv. exekučnej amnestii. Problém dlhodobo nevymožiteľných pohľadávok voči fyzickým osobám narástol do rozmeru, ktorý má objektívne rozsiahle dopady na pracovný trh. Deformuje sociálne prostredie a zaťažuje justičný systém. Časť dlžníkov z nízkopríjmových skupín v snahe o vyhnutie sa exekúcii, zrážkam zo mzdy, vyhýba sa vstupu na legálny trh práce a pohybujú sa v čiernej ekonomike. Zamestnávatelia, naopak, začínajú pociťovať nedostatok pracovnej sily na obsadenie nižších pracovných pozícií. Toto sú všetko témy, ktoré v súvislosti s týmto návrhom chcem prijať. Viac by som povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2018 13:44 - 13:46 hod.

Alojz Baránik Zobrazit prepis
Tak, pán kolega, ja by som k tomu povedal ako niekto, kto sa v svojom odbornom živote týmto zaoberá, pár slov. V poriadku, určite, že v tom návrhu sú aj dobré veci, ale chcem dať na zváženie cteným kolegom, že či náhodou takéto opatrenie neignoruje skutočnosť, že tie nešváry, ktoré sa tento návrh snaží nejak riešiť, že či už riešenie týchto nešvárov neexistuje niekde. Konkrétne napríklad v oblasti trestného práva a že či náhodou tým pádom táto úprava nie je nadbytočná a či náhodou táto úprava nie je len akceptáciou toho stavu, že vynucovanie práva u nás neexistuje. Veď poškodzovanie veriteľa, čo samozrejme sa za poškodzovanie veriteľa počíta aj to, že niekto uhrádza faktúry inak, tak ako sú v poradí ich splatnosti. Či napríklad schopnosť veriteľov vynútiť si pod reálnou sankciou na súde svoju pohľadávku. A pod reálnou sankciou myslíme napríklad to, že súd koná rýchlo a že tie náklady pre toho dlžníka v súvislosti s tou radou sú príliš veľké na to, aby sa mu vyplatilo neplatiť. Čiže či tam by sme nemali sústrediť naše úsilie miesto toho, aby sme vyrábali nové predpisy, ktoré v podstate až tak veľa riešiť nebudú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.9.2018 13:35 - 13:36 hod.

Alojz Baránik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2018 11:33 - 11:35 hod.

Alojz Baránik Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcel by som k tomuto povedať to, že je nanajvýš podozrivé, že pri takto zložitej problematike a myslím, že všetci, ktorí sme do tejto oblasti zabŕdli, si môžme povedať, že je to zložitá problematika na Slovensku hlavne, že sa toto rieši poslaneckým návrhom, že to nerieši ministerstvo a nerieši to komplexne. A presne, súhlasím s kolegom Simonom, že naozaj sceľovanie pozemkov by malo byť to, na čo by sa malo ministerstvo sústrediť a malo tak robiť už roky. Ale keďže to nerobí a keďže si myslím, že ani nechce zobrať zodpovednosť za tieto čiastkové vylepšenia, tak to necháva na poslanecký návrh, aby sa mohlo povedať, no áno, tak bol to poslanecký návrh, preto sa to celkom nepodarilo. Keď sa bude v budúcnosti o tom hovoriť, že čo vlastne ministerstvo urobilo dobre a čo urobilo zle. Je to až do tej miery nevhodné v takomto prípade, že je to až podozrivé, že prečo to takto prebieha.
A preto sa naozaj prihováram za to, aby sa táto problematika riešila akosi komplexne a s dôrazom na to, že čo je dôležité pre dlhodobé vyriešenie tohto problému. Obávam sa totiž, že na ministerstve poľnohospodárstva sa riešia úplne iné veci ako to, čo zaujíma vlastníkov a užívateľov pôdy. A v tom je, si myslím, ten problém.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2018 16:13 - 16:15 hod.

Alojz Baránik Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len som si nebol istý, že či vôbec bude nejaká rozprava k tomuto, tak som sa prihlásil. Krátko poviem to, že, možno pre niekoho prekvapivo, vzhľadom na to, že som členom strany, ktorá sa považuje za pravicovú, a teda ako taká by mala chrániť záujmy najmä podnikateľov ako prostriedok ku všeobecnému blahu, musím povedať, že s týmto návrhom zákona ja súhlasím. A to najmä vo svetle toho, že čo sa tu v tejto krajine so spotrebiteľmi dialo a že ako sa vytvoril obchod s chudobou z toho, že ľudia sa nevedia prihlásiť o svoje práva, že neexistujú prostriedky na to, aby slabší vo vzťahu veriteľ - dlžník boli náležite ochránení. To znamená pre zachovanie nejakej základnej súdržnosti spoločnosti si myslím, že musíme urobiť čo najviac pre to, aby sa práva aj tých, ktorí, ktorí sú, sú, sa možno nevedia tých svojich práv domôcť na súde, nemajú na to prostriedky a možnože ani nejakú mentálnu výbavu, takže treba sa ich zastať a treba urobiť nejaký extra krok, nejaký mimoriadny krok pre to, aby sa aspoň čiastočne tento obrovský problém odstránil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 15:56 - 15:58 hod.

Alojz Baránik Zobrazit prepis
Tak kolega Kresák má potrebu sa vymedziť a byť pri tom osobný, to je jeho problém, ale realita je taká, že ak pán kolega Kresák je v tomto obore 35 rokov, nemá sa čím chváliť.
Realita je, že popri Zimbabwe a podobných krajinách je stav súdnictva na Slovensku najhorší na svete. A to, to vychádza z meraní objektívnych, nie, to nie sú moje dojmy. Čiže my, toto je to s čím my pracujeme. A to, že, že pán kolega Kresák je zakuklený v nejakých takých tých štruktúrach, sa pohybuje niekde v tých právnických kruhoch takých pološtátnych a takých protektovaných, to je jeho problém.
Ale realita je niekde úplne inde tam na ulici pre človeka, ktorý sa snaží domôcť sa spravodlivosti, a nie je to nejaká politická figúra.
Takže ja som si myslel, nechcel som byť nejako osobný, ja som si myslel, že otváram tu reálnu debatu na niečo, a, samozrejme, sme v parlamente, ale niekomu to vadí, že keď sa hovorí otvorene v parlamente, je, je, podľa mňa je legitímny názor povedať, že, že či Košice sú to správne miesto. Veď kolega Kresák to sám aj pripustil, že o tom už boli predtým debaty. Ale, ale naznačiť, že keď niekto niečo takéto otvorí, že tým pádom nie je nejaký vlastenec alebo sa chová nejak neprimerane, to je demagógia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2018 15:46 - 15:55 hod.

Alojz Baránik Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Rád by som povedal pár slovo o niečom, o čom sa tu vôbec v tejto súvislosti nehovorilo a čo, si myslím, že je veľmi dôležité, a čo považujem za prejav určitého farizejstva, ktorý je v podstate takmer vo všetkom, čo sa v slovenskej politike robí a hlavne čo robí táto koalícia. A to farizejstvo spočíva v tomto.
A ten problém. Jeden známy bratislavský advokát, starý advokát, lepší advokát, ako čo sú tu v Národnej rade, povedal nasledujúcu vetu: Korupcia na súdoch je čím vyššie, tým väčšia a na Ústavnom súde je najväčšia. A toto on nepovedal, pretože, to nie je politik ani nikto taký, ktorý si potrebuje niečo, prihrievať si nejakú polievočku politickú alebo tak, to je proste realita. A teraz, my s týmto zákonom alebo zrejme koalícia, ale možnože aj iní, prijmeme kritériá, ktoré budú významne tvrdšie ako tie, ktoré boli doteraz. My budeme požadovať to, ono, preverenie, híring, výsluch, vyzlečenie sa do trenírok do istej miery. A teraz otázka znie, a toto všetko za čo, za aký plat? Za to, že sa niekto môže z Bratislavy presťahovať do Košíc? Za plat, ktorý je zlomok toho čo má jeden schopný advokát alebo iný právnik v inom povolaní? Ja viem, že tu sa nesmie hovoriť o peniazoch, ale na druhej strane, keď ide o to, že Národná banka potrebuje mať expertov na niečo, tak tam sú platy kľudne 15-tisíc a viac eur mesačne, ale tu odrazu hovoríme o tom, že niekto za nejaký plat, ktorý je, samozrejme, pre niekoho obrovský, ale keď sa mu zdá ten plat obrovský, tak nech sa páči, môže sa uchádzať o post ústavného sudcu a potom ten obrovský plat bude mať, tak ale pre tých, ktorý naozaj by mali spĺňať tieto kritériá, tak tí predsa nie sú odkázaní na to, predpokladám, že musia ísť na Ústavný súd, aby si zarobili to, čo zarába jeden advokát v nejakej špičkovej firme alebo čo má, čo má iný spôsob perfektného zárobku, pretože má povedzme nejaké, nejaké výnimočné schopnosti a zručnosti.
Čiže ja sa chcem spýtať, že či niekto uvažuje nad tým, že či dôsledok tejto úpravy nebude ten, že tam zase naťaháme len takých kandidátov, ktorí už sa nevedia dočkať toho, že ako to tam fajn bude na tom Ústavom súde, že to tam bude super, a že konečne už to bude také, ako to má byť. No naozaj. Postavme sa k tomu čelom, povedzme si raz pravdu, povedzme si, že keď, keď niekto v Národnej banke môže zarábať toľko isto ako zarába jeho pendant v nejakej Národnej banke na západ odtiaľto, tak prečo by to nemalo byť aj tu tak v prípade Ústavného súdu.
A teraz. O to viacej je bolestivé to, že sa tu tvrdí, že tí mladí, že by tam nemali ísť tí 40-roční. No možnože to nie je, nie je celkom, alebo že by tam, že by tam v rozpore s tým, čo viacerí požadovali, že by, že by sa tie obdobia fungovania ústavných sudcov mali rozbiť a že by, že by nemali byť pre všetkých 12-ročné, ale že by, že by tam mala byť tá nejaká časová stupňovitosť, že, že by tam sa na tie súdy dostali sudcovia, ktorí, alebo ľudia, ktorí nie sú ešte celkom na vrchole svojej právnickej kariéry, že by to pre nich bol nejaký postup. Podobne ako povedzme doc. Drgonec, ktorý ako mladý štyridsiatnik už bol na Ústavnom súde, čiže a potom len rozvinul vedeckú a možnože aj advokátsku kariéru.
Ja si myslím, že k tomuto by sme sa mali postaviť čelom, lebo predstava, že, a postavme sa, to som chcel povedať, že postavme sa aj čelom k tomu, že prečo je absolútna nutnosť to, aby Ústavný súd bol v Košiciach. A teraz to poviem na rovinu. Košice nie sú atraktívne miesto pre väčšiu časť Slovenska. To je proste pravda. V Košiciach je jedna právnická fakulta široko-ďaleko, ale napríklad Trnava je ideálne miesto pre, pre Ústavný súd. Je tam vynikajúca právnická fakulta, mnohí hovoria, že jediná dobrá, aj bratislavská fakulta je slušná. Prečo by nemal, nemal byť Ústavný súd viacej centrálne položený ako v Košiciach? Veď aj z toho plynie to, že je tam určitá izolovanosť od reálneho života. A ten reálny život, proste ide tam do Košíc a tam nikto o tom nevie, že čo to, čo tam prebieha.
A navyše Košice, sa dá povedať, že je miestom, ktoré má snáď, keď nie najhoršiu, tak tú druhú najhoršiu reputáciu ako, ako miesto ovládané súdnou mafiou. Všetci vieme, že ako to tam funguje a čo sa tam deje, alebo tí, čo sme v tom nejako zamontovaní.
Tak veľmi by som prosil pána ministra, alebo tých, ktorí na to majú nejaký dosah, aby nám povedali pár slov o tom, že aký je taký typický profil človeka, ktorý sa bude hlásiť za kandidáta na ústavného sudcu. To znamená, aký má plat, je to, je to učiteľ na vysokej škole, prosím, to by sa asi hodilo, tam majú, majú relatívne platy, tak by si aj polepšil. Ale učiteľ na vysokej škole kde? V Bratislave? Alebo v Trnave? To znamená, že sa presťahuje do Košíc? No to asi nie. To znamená, že je to, že je to učiteľ len v Košiciach. Alebo kde? V Bystrici? Možno, ale sú tam takí, čo, čo by mali byť na Ústavnom súde, to neviem.
Teda myslím, že by sme sa mali úprimne zamyslieť nad tým, že aký je nejaký charakteristický profil toho človeka, ktorý by sa mal za kandidáta na ústavného, na sudcu Ústavného súdu hlásiť. Lebo mne to nijako nevychádza, nijako mi to nevychádza, že tých 18 ľudí za týchto podmienok tam nájdeme. Je to, je to tak nastavené.
A teraz, ja poviem, aj keď som povedal A, tak poviem aj B. Mne to tak vychádza, že všetci počítajú s tým, že oni sa tam budú hlásiť nie pre tých 3- alebo 4-tis. euro, alebo koľko tam zarábajú, ale preto, lebo však čo to povedal ten bratislavský advokát. Tak preto.
Skryt prepis